Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/119/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122391281
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122391281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v spore žalobcov: 1/ S. Š., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, H., 2/ S.. Z. Š., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/
XA, S., 3/ X. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X. XXXX, I. X., všetci žalobcovia zastúpení TAX
LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanej: AGRO R, s.r.o., so
sídlom Družstevná 4, Záhorská Ves, IČO: 35 812 958, zastúpená JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou
so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, o zaplatenie 22.825,11 eur s príslušenstvom a 29.163,50
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k.

4C/29/2023-232, zo dňa 19.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 4C/29/2023-232, zo dňa 19.07.2024 p o t
v r d z u j e.

II. Žalovaná má proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom č.k. 4C/29/2023-232 zo dňa 19.07.2024 žalobu žalobcov 1/ a 2/

zamietol a žalovanej priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Zároveň súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne 3/ a žalovanej priznal voči žalobkyni 3/ nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (žalobcovia 1/ a 2/ a žalobkyňa 3/ ďalej v texte aj žalobcovia).

2. Súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu podanom na Okresnom
súde Banská Bystrica (tzv. upomínacie konanie) dňa 12.08.2022 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali voči
žalovanej zaplatenia 24.957,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.01.2019

do zaplatenia a žalobkyňa 3/ zaplatenia sumy 30.550,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5
% ročne od 01.05.2019 do zaplatenia. Žalobcovia 1/ a 2/ v návrhu uviedli, že dňa 16.04.2018 bola
medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi uzatvorená kúpna zmluva,
predmetom ktorej bol okrem iného prevod vlastníckeho práva zo žalovanej na žalobcov 1/ a 2/ k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. II kúpnej zmluvy, a to pozemok parc. č. XXXXX/X, výmera 586
m2, druh pozemku orná pôda, odpredávaný podiel 1/1, ako aj pozemok parc. č. XXXXX/XX, výmera
3006 m2, orná pôda, odpredávaný spoluvlastnícky podiel 1/22, vedené v KN reg. „C“ na Okresnom

úrade S., katastrálny odbor, okres S., obec I. X., k.ú. I. X. (evidovaný v tom čase na liste vlastníctva
č. XXXX). V ods. 1 čl. III kúpna cena, sa sporové strany dohodli na kúpnej cene vo výške 39.418,-
eur, pričom táto cena zodpovedala pozemkom, ktoré mali byť z ornej pôdy zmenené na stavebné
pozemky, za účelom výstavby rodinného domu kupujúcimi, a to konkrétne vybudovaním inžinierskychsietí na týchto pozemkoch. Uvedený záväzok je dohodnutý v ods. 4 čl. IV kúpnej zmluvy, pričom lehota
na jeho splnenie bola dohodnutá do 31.12.2018. Podľa označeného odseku predávajúci sa zaväzuje
kupujúcim, že na svoje vlastné náklady vybuduje na pozemkoch C-KN parc. č. XXXXX/X, XXXXX/

XX cestné teleso s uloženými inžinierskymi sieťami v rozsahu voda, elektrika, plyn a predpríprava na
verejnú kanalizáciu v lehote najneskôr do 31.12.2018. Dňa 18.04.2021 (poznámka súdu - jedná sa o
preklep v roku, keďže z predloženého dokladu o úhrade vyplýva, že platba bola zúčtovaná 18.04.2018)
prišlo k úhrade kúpnej ceny žalobcami 1/ a 2/ na účet žalovanej uvedený v záhlaví kúpnej zmluvy. Na
základe úhrady kúpnej ceny bol urobený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom

vlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ je na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/1 ako orná pôda a na liste
vlastníctva č. XXXX v podiele 1/22 tiež ako orná pôda. Žalobcovia 1/ a 2/ síce nadobudli vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, žalovaná si však nesplnila svoju povinnosť voči žalobcom 1/ a 2/ spočívajúcu
vo vybudovaní inžinierskych sietí na prevádzaných pozemkoch, na ktorom žalobcovia 1/ a 2/ si chceli
postaviť dom pre svoju rodinu, keďže ich pozemky sú stále ornou pôdou, a preto nemôžu na nich
stavať. Žalovaná nesplnením povinnosti znemožnila žalobcom 1/ a 2/ užívať svoje vlastnícke právo

tak, ako to vyplývalo z účelu uzatvorenia kúpnej zmluvy, pričom prejav žalobcov 1/ a 2/ ako kupujúcich
bol určitý, jasný a zrozumiteľný. Za porušenie ustanovení kúpnej zmluvy zo strany žalovanej je táto
povinnávrátiťžalobcom1/a2/rozdielmedzicenoustavebnéhopozemkuapozemkuornejpôdy,nakoľko
žalovaná sa bezdôvodne obohatila o tieto sumy. Pri kúpnej cene 39.418,- eur vychádza na rozlohu
723 m2 (586 m2 + 137 m2 ako 1/22 z 3006 m2) na jeden meter 54,52 eur stavebného pozemku.

V čase 01.01.2019 sa cena ornej pôdy pohybovala okolo 20 eur/m2. Stavebný pozemok 54,52 eur -
20 eur za ornú pôdu = 34,50 eur/m2 x 723 m2 = 24 957 eur. Žalobkyňa 3/ v návrhu uviedla, že dňa
29.04.2019 bola medzi žalovanou ako predávajúcim a žalobkyňou 3/ ako kupujúcim uzatvorená kúpna
zmluva, predmetom ktorej bol okrem iného prevod vlastníckeho práva zo žalovanej na žalobkyňu 3/
k nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. II kúpnej zmluvy, a to pozemok parc. č. XXXXX/X, výmera 470

m2, druh pozemku orná pôda, odpredávaný podiel 1/1, vedený v KN reg. „C“ na Okresnom úrade S.,
katastrálny odbor, okres S., obec I. X., k.ú. I. X. (evidovaný v tom čase ešte na liste vlastníctva č.
XXXX). V ods. 1 čl. III kúpna cena, sa sporové strany dohodli na kúpnej cene vo výške 39.950,- eur,
pričom táto cena zodpovedala pozemku, ktorý mal byť z ornej pôdy zmenený na stavebný pozemok,
za účelom výstavby rodinného domu kupujúcim, a to konkrétne vybudovaním inžinierskych sietí na

týchto pozemkoch. Uvedený záväzok je dohodnutý v ods. 4 čl. IV kúpnej zmluvy, pričom lehota na jeho
splnenie bola dohodnutá do 31.12.2018. Podľa odseku 3. čl. V osobitné ustanovenia kúpnej zmluvy,
predávajúci sa zaväzuje vybudovať k nehnuteľnosti prístupovú betónovú pozemnú komunikáciu pri
zastavanosti pozemkov susediacich s prístupovou cestou (geometrický plán č. XX/XXXX pre k.ú. Veľké
X.) vyššej ako 80 %. Dňa 21.03.2019 prišlo k úhrade kúpnej ceny žalobkyňou 3/ na účet žalovanej

uvedený v záhlaví kúpnej zmluvy v časti kúpnej ceny 1.000,- eur a dňa 30.04.2019 v časti 38.950,- eur.
Na základe úhrady kúpnej ceny došlo k vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom
vlastníctvo žalobkyne 3/ je na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/1 ako orná pôda. Žalobkyňa 3/ síce
nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, žalovaná si však nesplnila svoju povinnosť voči žalobkyni
3/, spočívajúcu vo vybudovaní inžinierskych sietí na prevádzanom pozemku, na ktorom žalobkyňa 3/ si

chcela postaviť dom pre svoju rodinu, keďže jej pozemok je stále ako orná pôda a preto nemôže na ňom
stavať. Žalovaná nesplnením povinnosti znemožnila žalobkyni 3/ užívať svoje vlastnícke právo tak, ako
to vyplývalo z účelu uzatvorenia kúpnej zmluvy, pričom prejav žalobkyne 3/ ako kupujúceho bol určitý,
jasný a zrozumiteľný. Za porušenie ustanovení kúpnej zmluvy zo strany žalovanej je táto povinná vrátiť
žalobkyni 3/ rozdiel medzi cenou stavebného pozemku a pozemku ornej pôdy, nakoľko žalovaná sa

bezdôvodne obohatila o tieto sumy. Pri kúpnej cene 39.950,- eur vychádza na rozlohu 470 m2 na jeden
m2 85,- eur stavebného pozemku. Ku dňu 01.01.2019 sa cena ornej pôdy pohybovala okolo 20 eur/m2.
Stavebný pozemok 85 eur - 20 eur za 1 m2 ornej pôdy = 65 eur/m2 x 470 m2 = 30.550,- eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 06.02.2023 sp.zn. 14Up/1101/2022 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 22.825,11 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5 % ročne od 01.01.2019 do zaplatenia v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu alebo
v tej istej lehote podať odpor. Ďalej uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 29.163,50
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.01.2020 do zaplatenia v lehote 15 dní od
doručenia platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor. Žalovaná podala proti platobnému

rozkazu včas odpor. Žalovaná v odpore uviedla, že nárok žalobcov v celom rozsahu popiera a namieta
premlčanie v celom rozsahu. Ďalej uviedla, že medzi stranami je nesporné, že: a/ žalobcovia 1/ a 2/
uzatvorili so žalovanou kúpnu zmluvu dňa 10.04.2018, na základe ktorej nadobudli do svojho vlastníctva
nehnuteľnosti v k.ú. I. X., parcely registra „C“, p. č. XXXXX/X v podiele 1/1 v BSM a parc. č. XXXX/XXv podiele 1/22 z celku v BSM, pričom vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov bol povolený dňa
28.05.2018 pod č. I.-XXXX/XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 39.418,- eur, ktorá bola riadne zaplatená,
b/ žalobkyňa 3/ uzatvorila so žalovanou kúpnu zmluvu dňa 29.04.2019, na základe ktorej nadobudla do

svojho vlastníctva nehnuteľnosť v k.ú. I. X., parcelu registra „C“, p. č. XXXXX/X v podiele 1/1, pričom
vklad vlastníckeho práva žalobkyne bol povolený dňa 20.05.2019 pod č. I.-XXXX/XXXX za dohodnutú
kúpnu cenu 39.650,- eur, ktorá bola riadne zaplatená, c/ druh pozemku v zmluvách bol označený ako
orná pôda, avšak cena zodpovedala pozemku určenému na zastavanie podľa územného plánu obce I.
X.. Ďalej uviedla, že žalobcovia odo dňa uzatvorenia predmetných kúpnych zmlúv od nich neodstúpili,

neuplatnili si žiadne vady, reklamácie, alebo akékoľvek iné úkony smerom k žalovanej. Žalobcom
nebrániažiadnetechnickéaleboprávneprekážkypoužiťpredmetnépozemkynastavburodinnéhodomu
tak, ako to urobili niektorí vlastníci pozemkov v danej lokalite, ktorým obec I.É. X. vydala riadne stavebné
povolenia. Namietala, že priložený znalecký posudok neoceňuje predmetné pozemky. Medzičasom si
povinnosť dohodnutú v zmluve splnila, resp. priebežne plní. Do omeškania sa dostala z dôvodov na
strane obce I. X., ktorá podmienila budovanie dohodnutej infraštruktúry realizáciou vlastnej technickej

stavby v danej lokalite. Až po dobudovaní diela obcou, môže žalovaná pokračovať. Tvrdila, že na
úkor žalobcov sa bezdôvodne neobohatila, na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
taktiež uplynula premlčacia lehota. Na základe uvedeného žiadala žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 588, § 589, § 46 ods. 1, § 37 ods. 1, § 41, § 420 ods.

1, 3, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj Občiansky
zákonník alebo OZ), § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj CSP). Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobcovia 1/ až 3/ na pojednávaní uviedli, že
žalovaná svoj záväzok v podanom odpore nepoprela, v dôsledku čoho mal byť odpor Okresným súdom
Banská Bystrica odmietnutý. Z uvedeného vyvodzovali miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Malacky

v tomto spore. Táto námietka žalobcov 1/ až 3/ bola podľa súdu prvej inštancie však neopodstatnená.
Súd prvej inštancie argumentoval, že z obsahu odporu žalovanej totiž vyplývalo, že žalovaná nároky
uplatnené žalobcami v celom rozsahu poprela. V tejto súvislosti uviedla, že sa na úkor žalobcov 1/ až
3/ bezdôvodne neobohatila a namietala premlčanie uplatneného nároku z bezdôvodného obohatenia.
Taktiež poukazovala na to, že žalobcovia od predmetných kúpnych zmlúv neodstúpili, neuplatnili si

žiadne vady ani reklamácie a nič im nebráni použiť predmetné pozemky na stavbu rodinných domov.
Pokiaľ žalovaná uviedla, že si medzičasom dohodnutú povinnosť v zmluve splnila, resp. priebežne plní,
mala tým na mysli povinnosť vybudovať inžinierske siete, resp. cestu. Toto konštatovanie žalovanej súd
prvej inštancie nevyhodnotil ako nepopretie uplatnených nárokov žalobcov 1/ až 3/, keďže predmetom
upomínacieho konania boli peňažné nároky, ktoré si uplatňovali voči žalovanej titulom bezdôvodného

obohatenia, ktoré jej malo vzniknúť v dôsledku nesplnenia predmetných povinností, a nie samotné
splnenie týchto povinností (spory o splnenie nepeňažnej povinnosti v zmysle § 1 ods. 1 ZoUK ani
nemôžu byť predmetom upomínacieho konania). Bolo tak podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že
odpor žalovanej obsahoval vecné odôvodnenie vyžadované § 11 ods. 1 ZoUK, ktorého včasné podanie
žalovanoutakmalozanásledokzrušenieplatobnéhorozkazupodľauvedenéhoustanovenia.Žalobcovia

1/ až 3/ následne v zákonom stanovenej lehote 15 dní v zmysle § 14 ods. 3 ZoUK navrhli pokračovanie
v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Súd prvej inštancie teda skonštatoval,
že Okresný súd Banská Bystrica preto správne v súlade s § 14 ods. 3 ZoUK mu vec postúpil, ktorého
miestna príslušnosť na prejednanie veci je daná z toho dôvodu, že je všeobecným súdom žalovanej, t.j.
súdom v obvode ktorého má žalovaná adresu svojho sídla (§ 13 v spojení s § 15 ods. 1 CSP).

5. Pokiaľ ide o predmet kúpnej zmluvy zo dňa 16.04.2018, uzavretej medzi žalovanou ako predávajúcim
a žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi, z článku I. v spojení s článkom II. ods. 1 tejto kúpnej zmluvy mal
súd prvej inštancie preukázané, že ním bol odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemku parcela
registra „C“, parc. č. XXXXX/X - orná pôda o výmere 586 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX,

vedenom pre k.ú. I. X. a prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/22 k pozemku parcela registra
„C“ parc. č. XXXXX/XX - orná pôda o výmere 3006 m2, nachádzajúceho sa v k.ú. I. X., zo žalovanej
na žalobcov 1/ a 2/ (do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Z článku III. ods. 1 kúpnej
zmluvy mal súd prvej inštancie preukázané, že vyššie uvedené nehnuteľnosti žalovaná previedla do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ za kúpnu cenu dohodnutú medzi stranami vo výške

39.148,- eur. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ dohodnutú kúpnu cenu žalovanej riadne
zaplatili a následne nadobudli predmetné pozemky do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd
prvej inštancie uviedol, že predmetnú kúpnu zmluvu nebolo možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia, keďže žalovanápri jej uzatváraní a plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti
a nemala tak postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej súd prvej
inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ tvrdili, že dohodnutá kúpna cena zodpovedala pozemkom, ktoré

mali byť z ornej pôdy zmenené na stavebné pozemky, a to konkrétne vybudovaním inžinierskych sietí a
cesty na prevádzaných pozemkoch, teda že zahŕňala aj ich vybudovanie, toto ich tvrdenie však súd prvej
inštancie vyhodnotil za v rozpore s obsahom písomnej kúpnej zmluvy. Z jej obsahu bolo totiž zrejmé,
že kúpnu cenu vo výške 39.148,- eur si strany dohodli ako odplatu za prevod vlastníckeho práva k
pozemku parc. č. XXXXX/X a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/22 k pozemku parc. č. XXXXX/XX,

pričom kupujúci v článku IV. ods. 1 zmluvy výslovne vyhlásili, že tieto nehnuteľnosti kupujú v stave, v
akom sa nachádzajú s ich súčasťami a príslušenstvom a rovnako aj predávajúca v ods. 2 tohto článku
výslovne vyhlásila, že ich prevádza na kupujúcich v stave, v akom sa nachádzajú spolu s ich súčasťami
a príslušenstvom. Keďže v konaní nebolo ničím preukázané, že by ku dňu 16.04.2018, kedy bola kúpna
zmluva uzavretá, boli na predmetných pozemkoch čo i len s časti vybudované inžinierske siete, resp.
cesta, bolo podľa súdu prvej inštancie zjavné, že predmetom prevodu tu bol pozemok parcela č. XXXXX/

X - orná pôda o výmere 586 m2 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/22 k pozemku parcela č. XXXXX/XX
- orná pôda o výmere 3006 m2, a to bez akýchkoľvek inžinierskych sietí a cesty a dohodnutá kúpna cena
tak predstavovala odplatu len za takto definovaný predmet kúpy. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
poukázal na to, že samotná výška kúpnej ceny závisí iba od dohody zmluvných strán. Dodal, že uvedené
neplatí len výnimočne, keď v zmysle § 589 OZ sa kúpna cena musí dojednať v súlade so všeobecne

záväzným právnym predpisom - o takúto situáciu tu však nešlo. V danom prípade boli síce predmetom
prevodu pozemky vedené ako orná pôda, avšak dohodnutá kúpna cena bola zjavne vyššia, keďže v
konaní nebolo sporné, že tieto pozemky sa nachádzajú v lokalite, ktorá je v územnom pláne obce I.
X. určená na výstavbu rodinných domov. Súd prvej inštancie odôvodňoval, že pokiaľ strany mienili do
kúpnejcenyzaspomínanépozemkyzahrnúťtaktiežodplatužalovanejzavybudovanieinžinierskychsietí

a cesty, so zreteľom na zákonnú požiadavku písomnej formy zmluvy vyplývajúcej z § 46 ods. 1 OZ bolo
nevyhnutné, aby túto vôľu prejavili v písomnej forme v kúpnej zmluve. Z obsahu kúpnej zmluvy podľa
súdu prvej inštancie nijako nevyplýva, že by kúpna cena zahŕňala aj odplatu žalovanej za vybudovanie
cestyainžinierskychsietí,resp.žebysavrámcikúpnejzmluvystranydohodlinaakomkoľvekprotiplnení
za splnenie tohto záväzku žalovanou. Nasvedčuje tomu napokon aj samotné znenie článku IV. ods. 4

kúpnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že žalovaná mala vybudovať cestné teleso s inžinierskymi sieťami
na svoje vlastné náklady. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná sa v článku IV. ods. 4 kúpnej
zmluvy zaviazala do 31.12.2018 vybudovať na predmetných pozemkoch cestné teleso, ktoré ale nebolo
nijakobližšiešpecifikovanézhľadiskajehozákladnýchtechnickýchparametrov,keďžesanedohodlijeho
rozmery (najmä šírka jazdného pruhu a celej cesty), ďalej či má ísť o jednopruhovú alebo dvojpruhovú,

jednosmernú alebo obojsmernú komunikáciu, kade presne má viesť, a ani z akého materiálu má
byť vybudovaná (asfalt, betón atď.). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti vysvetlil, že v tomto smere
postačilo odkázať aj na príslušnú projektovú dokumentáciu, či stavebné povolenie, zmluvné strany tak
ale neurobili. Ďalej mala žalovaná na týchto pozemkoch vybudovať inžinierske siete v rozsahu elektrika,
voda,plynapredprípravanaverejnúkanalizáciu.Žiadnebližšietechnicképarametretýchtoinžinierskych

sietí, nevyhnutné na ich vyhotovenie, ani ich trasu na predmetných pozemkoch si však strany nedohodli.
Vzhľadomnato,žeajtusajednáostavby,ktoréjemožnévyhotoviťlennazákladestavebnéhopovolenia
a podľa projektovej dokumentácie, na zachovanie určitosti dohody ohľadom predmetu výstavby bolo
potrebnéaspoňodkázaťnapríslušnúprojektovúdokumentáciu,zktorejbytechnicképarametreapresná
trasa (umiestnenie) týchto inžinierskych sietí vyplývala. Keďže zmluvné strany si v rámci spomínanej

dohody nedostatočne konkretizovali cestné teleso a inžinierske siete, teda nedostatočne vymedzili
predmet plnenia, na ktoré sa žalovaná zaviazala, súd prvej inštancie vyhodnotil kúpnu zmluvu v časti
týkajúcej sa tejto dohody ako absolútne neplatnú z dôvodu jej neurčitosti (§ 37 ods. 1 v spojení s §
41 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 451 ods. 2, § 451 a §
457 OZ uviedol, že keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia 1/ a 2/ na základe neplatnej

dohody poskytli žalovanej akékoľvek plnenie, bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcov 1/
a 2/ z titulu neplatného právneho úkonu tak neprichádza do úvahy. Následne sa súd prvej inštancie
zaoberal ďalšou skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 OZ, a to plnením
bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že právnym dôvodom
poskytnutia plnenia vo výške 39.148,- eur zo strany žalobcov 1/ a 2/ bol ich záväzok z kúpnej zmluvy

spočívajúci v povinnosti zaplatiť žalovanej dohodnutú kúpnu cenu za spomínaný predmet prevodu.
Skutková podstata bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu tak v danom prípade
nemohlabyťnaplnená.Ďalejsasúdprvejinštanciezaoberalďalšouskutkovoupodstatoubezdôvodného
obohatenia, a to plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Keďže žalobcovia 1/ a 2/ vkonaní ani len netvrdili, že od kúpnej zmluvy odstúpili alebo že by nastala iná skutočnosť majúca za
následok dodatočné odpadnutie právneho dôvodu predmetného plnenia poskytnutého na základe tejto
zmluvy, ani táto skutková podstata bezdôvodného obohatenia tak nemohla byť v posudzovanom prípade

naplnená. Zvyšné dve skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia - majetkový prospech získaných
z nepoctivých zdrojov a plnenie za iného, vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu neprichádzali
ani do úvahy. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že v súvislosti s poskytnutím sumy
39.148,- eur zo strany žalobcov 1/ a 2/ sa žalovaná bezdôvodne neobohatila, keďže toto plnenie jej bolo
poskytnuté z dôvodu úhrady kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve, o platnosti ktorej v časti týkajúcej

sa prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam niet pochýb. Súd prvej inštancie už len
nad rámec uviedol, že z rovnakého dôvodu, t.j. preto, že by sa jednalo o úhradu dohodnutej kúpnej
ceny na základe uzavretej kúpnej zmluvy, by o bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcov
1/ a 2/ nemohlo ísť ani v prípade, ak by si záväzok vybudovať cestné teleso a inžinierske siete so
žalovanou dohodli platne a odplatu za ich vybudovanie zahrnuli do kúpnej ceny. Žalobcovia 1/ a 2/ by
sa v takomto prípade mohli domáhať len splnenia dohodnutej povinnosti žalovanou. Vychádzajúc zo

skutkových tvrdení žalobcov 1/ a 2/ uvedených v žalobe súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom
prípade neboli splnené ani zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
§ 420 OZ. Uvedené odôvodnil, že v danom prípade žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali existenciu hneď
prvého zákonného predpokladu pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, t.j. porušenie právnej
povinnosti zo strany žalovanej. Dohoda strán spočívajúca vo vybudovaní cestného telesa a inžinierskych

sietí žalovanou do 31.12.2018 je absolútne neplatná a nemôže tak zakladať žiadnu právnu povinnosť
žalovanej voči žalobcom 1/ a 2/. Aj keby súd uvedenú dohodu vyhodnotil ako platnú, škodu by v žiadnom
prípade nemohla predstavovať žalobcami 1/ a 2/ uvádzaná časť kúpnej ceny zaplatená žalovanej,
keďže v zmysle kúpnej zmluvy bola celá kúpna cena odplatou za prevod pozemku parc. č. XXXXX/
X a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/22 k pozemku parc. č. XXXXX/XX v stave, v akom sa tieto

pozemky nachádzali, teda bez inžinierskych sietí a cesty. Pre úplnosť súd prvej inštancie napokon
uviedol, že v konaní nebolo ničím preukázané, že by si žalobcovia 1/ a 2/ v súvislosti s predmetnou
kúpnou zmluvou uplatnili voči žalovanej akékoľvek nároky zo zodpovednosti za vady. S poukazom na
uvedené závery súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ a 2/ ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalovaná
mala vo vzťahu k žalobe žalobcov 1/ a 2/ plný úspech, súd prvej inštancie jej priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

6. Pokiaľ ide o predmet kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.2019, uzavretej medzi žalovanou ako predávajúcim
a žalobkyňou 3/ ako kupujúcim, z článku I. v spojení s článkom II. bod 1 tejto kúpnej zmluvy mal
súd prvej inštancie preukázané, že ním bol odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemku parcela

registra „C“, parc. č. XXXXX/X - orná pôda o výmere 470 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom pre k.ú. I. X., zo žalovanej na žalobkyňu 3/. Z článku II. bodu 3 kúpnej zmluvy mal súd prvej
inštancie preukázané, že vyššie uvedený pozemok ako predmet zmluvy sa žalovaná zaviazala odovzdať
žalobkyni 3/ a táto sa ho zaviazala prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu, ktorá sa v článku IV. bode 1
kúpnej zmluvy dohodla na 39.950,- eur. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa 3/ dohodnutú kúpnu

cenu žalovanej riadne zaplatila a následne nadobudla aj vlastnícke právo k predmetnému pozemku.
Ani túto kúpnu zmluvu nebolo podľa súdu prvej inštancie možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, a to z rovnakého dôvodu, ako v prípade
vyššie spomínanej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a žalobcami 1/ a 2/. Ďalej súd prvej
inštancie tvrdenie žalobkyňa 3/, že dohodnutá kúpna cena zodpovedala pozemku, ktorý mal byť z ornej

pôdy zmenený na stavebný pozemok, a to konkrétne vybudovaním inžinierskych sietí na prevádzanom
pozemku a cesty, teda že zahŕňala aj ich vybudovanie, vyhodnotil ako tvrdenie v rozpore s obsahom
písomnej kúpnej zmluvy. Odôvodnil, že z jej obsahu bolo totiž zrejmé, že kúpnu cenu vo výške 39.950,-
eur si strany dohodli ako odplatu za prevod vlastníckeho práva k pozemku parcela registra „C“ parc. č.
XXXXX/X - orná pôda o výmere 470 m2, pričom žalobkyňa 3/ ako kupujúca v článku V. bod 1 zmluvy

výslovne potvrdila, že predmet zmluvy (spomínaný pozemok) kupuje v stave, v akom sa nachádza v
deň podpisu zmluvy. Keďže v konaní nebolo ničím preukázané, že by ku dňu 29.04.2019, kedy bola
kúpna zmluva uzavretá, boli na predmetnom pozemku čo i len s časti vybudované inžinierske siete
a cesta, bolo podľa súdu prvej inštancie zjavné, že predmetom prevodu tu bol pozemok parcela č.
XXXXX/X - orná pôda o výmere 470 m2 a to bez akýchkoľvek inžinierskych sietí a cesty a dohodnutá

kúpna cena tak predstavovala odplatu len za takto definovaný predmet kúpy. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti opätovne pripomenul, že samotná výška kúpnej ceny závisí iba od dohody zmluvných strán
a dodal, že uvedené neplatí len výnimočne, keď v zmysle § 589 OZ sa kúpna cena musí dojednať v
súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom - o takúto situáciu však ani tu nešlo. V danomprípade bol síce predmetom prevodu pozemok vedený ako orná pôda, avšak dohodnutá kúpna cena
bola zjavne vyššia, keďže v konaní nebolo sporné, že tento pozemok sa nachádza v lokalite, ktorá
je v územnom pláne obce I. X. určená na výstavbu rodinných domov. Pokiaľ strany mienili do kúpnej

ceny za spomínaný pozemok zahrnúť taktiež odplatu žalovanej za vybudovanie inžinierskych sietí a
cesty, so zreteľom na zákonnú požiadavku písomnej formy zmluvy vyplývajúcej z § 46 ods. 1 OZ bolo
nevyhnutné, aby túto vôľu prejavili v písomnej forme v kúpnej zmluve. Z obsahu kúpnej zmluvy však
nijako nevyplýva, že by kúpna cena zahŕňala aj odplatu žalovanej za vybudovanie inžinierskych sietí
a cesty, resp. že by sa v rámci kúpnej zmluvy strany dohodli na akomkoľvek protiplnení za splnenie

takéhoto záväzku žalovanou. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná sa v článku V. bod 2 kúpnej
zmluvy zaviazala zabezpečiť napojenie predmetného pozemku na inžinierske siete voda, elektrika, plyn
tak, aby bolo možné prekvalifikovať pozemok na stavebný do 31.12.2019. Strany si tu však nijako bližšie
nešpecifikovali ani len základné technické parametre požadovaných prípojok a ani to, kde konkrétne
mali byť umiestnené, hoci na určitosť dohody v tomto smere by postačoval aj odkaz na konkrétnu
projektovú dokumentáciu (výkres, či schému napájania) obsahujúcu uvedené parametre. V článku V.

bod 3 kúpnej zmluvy sa žalovaná zaviazala vybudovať k predmetnému pozemku prístupovú betónovú
pozemnú komunikáciu pri zastavanosti pozemkov susediacich s prístupovou cestou vyššej ako 80
%. Táto betónová prístupová cesta nebola, ale nijako bližšie špecifikovaná z hľadiska jej základných
technických parametrov, keďže sa nedohodli jej rozmery (najmä šírka jazdného pruhu a celej cesty),
ďalej či má ísť o jednopruhovú alebo dvojpruhovú, jednosmernú alebo obojsmernú komunikáciu a

ani kade presne má táto cesta viesť - teda čo presne znamená výraz „k nehnuteľnosti“. Aj tu pritom
postačilo odkázať na príslušnú projektovú dokumentáciu, či stavebné povolenie, zmluvné strany tak
ale neurobili. Keďže zmluvné strany si v rámci spomínaných dohôd nedostatočne konkretizovali cestné
teleso a prípojky inžinierskych sietí, teda nedostatočne vymedzili predmet plnenia, na ktoré sa žalovaná
zaviazala, súd prvej inštancie vyhodnotil kúpnu zmluvu v časti týkajúcej sa týchto dohôd ako absolútne

neplatnú z dôvodu neurčitosti (§ 37 ods. 1 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka). Keďže v konaní
nebolo preukázané, že by žalobkyňa 3/ na základe spomínaných neplatných dohôd poskytla žalovanej
akékoľvek plnenie, bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobkyne 3/ z titulu neplatného právneho
úkonu tak neprichádzalo do úvahy. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal ďalšou skutkovou podstatou
bezdôvodného obohatenia, a to plnením bez právneho dôvodu. Uviedol, že dňa 29.04.2019 došlo

k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobkyňou 3/ ako kupujúcou,
predmetomktorejbolprevodvlastníckehoprávakpozemkuparcelaregistra„C“,parc.č.XXXXX/X-orná
pôda o výmere 470 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre k.ú. I.Ľ. X., zo žalovanej
na žalobkyňu 3/ za dohodnutú kúpnu cenu 39.950,- eur. Právnym dôvodom poskytnutia plnenia vo výške
39.950,- eur zo strany žalobkyne 3/ bol teda jej záväzok z kúpnej zmluvy spočívajúci v povinnosti zaplatiť

žalovanej dohodnutú kúpnu cenu za spomínaný predmet prevodu. Skutková podstata bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu tak v danom prípade nemohla byť naplnená. Následne sa
zaoberal ďalšou skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia, a to plnením z právneho dôvodu, ktorý
dodatočne odpadol. Keďže žalobkyňa 3/ v konaní ani len netvrdila, že od kúpnej zmluvy odstúpila alebo
že by nastala iná skutočnosť majúca za následok dodatočné odpadnutie právneho dôvodu predmetného

plnenia poskytnutého na základe tejto zmluvy, ani táto skutková podstata bezdôvodného obohatenia
tak nemohla byť v posudzovanom prípade naplnená. Ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v majetkovom prospechu získaného z nepoctivých zdrojov
a poskytnutí plnenia za iného na predmetnú vec zjavne nedopadajú. Súd prvej inštancie uzavrel, že v
súvislosti s poskytnutím sumy 39.950,- eur zo strany žalobkyne 3/ sa žalovaná bezdôvodne neobohatila,

keďže toto plnenie jej bolo poskytnuté z dôvodu úhrady kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve, o
platnosti ktorej v časti týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam niet
pochýb. Aj tu súd prvej inštancie uviedol, že z rovnakého dôvodu, t.j. preto, že by sa jednalo o úhradu
dohodnutej kúpnej ceny na základe uzavretej kúpnej zmluvy, by o bezdôvodné obohatenie žalovanej na
úkor žalobkyne 3/ nemohlo ísť ani v prípade, ak by si záväzok zabezpečiť napojenie na inžinierske siete

a vybudovať cestu so žalovanou dohodli platne a odplatu za to zahrnuli do kúpnej ceny. Žalobkyňa 3/
by sa v takomto prípade mohla domáhať len splnenia dohodnutých povinností žalovanou. Vychádzajúc
zo skutkových tvrdení žalobkyne 3/ obsiahnutých v žalobe súd prvej inštancie skonštatoval, že ani v jej
prípade neboli splnené zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle § 420
OZ. Ani ona totiž nepreukázala hneď prvý zákonný predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovanej za

škodu v zmysle § 420 OZ, a to porušenie právnej povinnosti žalovanou. Súd prvej inštancie zopakoval,
že dohody strán spočívajúce v zabezpečení napojenia pozemku na inžinierske siete a vybudovaní
pozemnej komunikácie žalovanou do 31.12.2019 sú absolútne neplatné a nemôžu tak zakladať žiadnu
právnu povinnosť žalovanej voči žalobkyni 3/. Aj keby súd prvej inštancie uvedené dohody vyhodnotilako platné, škodu by v žiadnom prípade nemohla predstavovať žalobkyňou 3/ uvádzaná časť kúpnej
ceny zaplatená žalovanej, keďže v zmysle kúpnej zmluvy bola celá kúpna cena odplatou za prevod
pozemku parc. č. XXXXX/X - orná pôda o výmere 470 m2, a to v stave, v akom sa tento pozemok

nachádzal, teda bez prípojok inžinierskych sietí a vybudovanej cesty. Aj vo vzťahu k žalobkyni 3/ súd
prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo ničím preukázané, že by si v súvislosti s predmetnou kúpnou
zmluvou uplatnila voči žalovanej akékoľvek nároky zo zodpovednosti za vady. S poukazom na uvedené
záverysúdprvejinštanciežalobužalobkyne3/akonedôvodnúzamietol.Keďžežalovanámalavovzťahu
k žalobe žalobkyne 3/ plný úspech, súd prvej inštancie jej priznal nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v zákonnej lehote odvolanie v
celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), a h) CSP. Namietali, že v konaní
neboli splnené procesné podmienky, keďže na pojednávaní dňa 26.06.2024 žalobcovia zniesli námietku
nepríslušnosti súdu, z dôvodu, že žalovaná v odpore nepoprela záväzok, a preto boli názoru, že v tomto

konaní je naďalej príslušný súd Okresný súd Banská Bystrica, nakoľko odpor bol podaný nedôvodne.
Na tomto trvali a žiadali, aby odvolací súd skúmal námietku príslušnosti. Argumentovali, že ak súd
prvej inštancie skonštatoval, že dôvodné popretie nároku „vyplýva“ z odporu, tak sám potvrdil, že
odpor je nejasný a nezrozumiteľný. Mali za to, že listina podaná ako odpor v konaní 14Up/1101/2022
však neobsahuje žiaden dôvod popierajúci výšku nároku ani právny základ. Následne žalobcovia

namietali, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí a v celom konaní opomenul posudzovať žalobcov
a ich spotrebiteľské postavenie. Je podľa ich názoru fakt, že žalovaná ako obchodná spoločnosť
podniká v oblasti sceľovania pozemkov, budovania inžinierskych sietí, parcelovania pozemkov a ich pre
klasifikáciu na stavebné a takto dosahuje zisk. Túto činnosť realizuje opakovane a sústavne, a teda
nie je pochýb o tom, že koná ako dodávateľ. Ak by skúmal tento aspekt, tak by vyhodnotil, že zmluvy,

ktoré uzatvorili žalobcovia so žalovanou boli vyhotovené žalovanou, žalobcovia nemali možnosť do nich
vstupovať, a teda by nemohla byť na škodu žalobcom/spotrebiteľom skutočnosť že záväzky žalovanej
sú nezrozumiteľné. Mali za to, že došlo k zásadnému ukráteniu na procesných právach, ktoré má za
následok zlý výrok súdu prvej inštancie. Ďalej žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie si odporuje
v jednej vete, kedy konštatuje, že neexituje záväzok vybudovať cestu a siete a v druhej časti cituje

konkrétneustanoveniezmluvy,kdesažalovanázaväzujetovybudovaťnavlastnénákladyaakozáväzok
zo zmluvy. Následne žalobcovia uviedli, že záver súdu prvej inštancie, že záväzok z kúpnej zmluvy na
vybudovanie sietí je absolútne neplatný z dôvodu neurčitosti, považujú za v rozpore so súdom použitými
zákonnými ustanoveniami, ako aj s vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti žalobcovia namietali, že
v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k aplikácii interpretačných pravidiel podľa § 35 ods. 2 OZ,

teda súd prvej inštancie neskúmal vôľu toho kto právny úkon robil, vôľu účastníkov a teda protistrán ani
nemal za spornú a ignoroval prejavy vôle, a vyslovením neplatnosti rozhodol v rozpore s dokazovaním.
Poukázali na to, že je zrejmé, že žalovaná potvrdila priamo, že je pre ňu záväzok zrozumiteľný a v celom
konaní ho nikto relevantne nespochybnil. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania. K námietke žalobcov týkajúcej sa príslušnosti
súdu uviedla, že zrozumiteľne, vecne a určito poprela vo svojom písomnom odpore nároky žalobcov
na Okresnom súde Banská Bystrica. Poukázala na sporné a nesporné skutočnosti, poprela finančný

nárok žalobcov, ktorý by im mal vzniknúť z titulu bezdôvodného obohatenia, z opatrnosti namietala aj
prípadné premlčanie nároku. Dodala, že na návrh žalobcov bolo podanie postúpené na Okresný súd
Malackyatentoriadnepokračovalvkonaníakosúdvecneamiestnepríslušný.Kpoškodzovaniuveriteľa
uviedla, že podľa výpisu z obchodného registra je preukázané, že nepodniká v oblasti, ktorú žalobcovia
označili. Tvrdila, že so žalobcami boli individuálne dojednávané podmienky zmluvy, ktorej obsah mohli

a aj ovplyvňovali.

9. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovanej v stanovenej lehote nevyjadrili.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v zmysle § 379, § 380 ods.

1 CSP a dospel k záveru, že nemá splnené podmienky ani pre zmenu a ani pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia.11. Predmetom konania v preskúmavanej veci je žaloba zo dňa 12.08.2022, ktorou sa žalobcovia 1/
a 2/ a žalobkyňa 3/ (spojené konanie o dvoch žalobách) domáhajú voči žalovanej zaplatenia peňažnej
istiny ako nároku z porušenia kúpnej zmluvy.

12. Odvolací súd vychádzal zo zistení súdu prvej inštancie, podľa ktorých kúpnou zmluvou zo dňa
16.04.2018 žalovaná predala žalobcom 1/ a 2/ pozemok - parcelné číslo XXXXX/X, výmera 586 m2,
druh pozemku orná pôda, pozemok - parcelné číslo XXXXX/XX, výmera 3006 m2, orná pôda, vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/22, zapísané na LV č. XXXX, vedený v KN reg. „C“ na Okresnom úrade

S., katastrálny odbor, okres S., obec I. X., katastrálne územie I. X. za dohodnutú kúpnu cenu 39.418,-
eur. V čl. IV. kúpnej zmluvy kupujúci (žalobcovia 1/ a 2/) vyhlásili, že pred uzatvorením tejto zmluvy
sa formou osobnej obhliadky oboznámili s technickým a právnym stavom prevádzaných nehnuteľností,
že im je známy stav týchto nehnuteľností, nemajú voči nemu žiadne námietky a v stave, v akom sa
prevádzané nehnuteľnosti nachádzajú ich kupujú so súčasťami a príslušenstvom. V ods. 3 tohto článku
zmluvy sa predávajúci voči kupujúcim zaviazal, že na označenom pozemku na svoje vlastné náklady

vybuduje cestnételesosuloženýmiinžinierskymisieťamivrozsahu-voda,elektrika,plynapredpríprava
na verejnú kanalizáciu v lehote najneskôr do 31.12.2018.

13. Kúpnou zmluvou zo dňa 29.04.2019 žalovaná predala žalobkyni 3/ pozemok - parcela registra „C“
č. XXXXX/X - orná pôda o výmere 470 m2 zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie I. X. za

dohodnutú kúpnu cenu 39.950,- eur. V čl. V. kúpnej zmluvy kupujúca (žalobkyňa 3/) vyhlásila, že pred
podpisom tejto zmluvy sa s predmetom zmluvy oboznámila dostupnou osobnou obhliadkou, jeho stav
je jej známy a v stave, v akom sa predmet zmluvy nachádza v deň podpisu predmet zmluvy kupuje.
V odseku 2 tohto článku zmluvy sa predávajúci zaviazal zabezpečiť napojenie pozemku na inžinierske
siete (voda, elektrika, plyn) tak, aby bolo možné pozemok prekvalifikovať na stavebný pozemok

do 31.12.2019. V bode 3 tohto článku zmluvy sa predávajúci zaviazal vybudovať k nehnuteľnosti
prístupovú betónovú pozemnú komunikáciu pri zastavanosti pozemkov susediacich s prístupovou
cestou (geometrický plán č. XX/XXXX pre k.ú. I. X.) vyššej ako 80 %.

14. Žalobcovia kúpne ceny zaplatili a sú aktuálne v evidencii nehnuteľnosti zapísaní ako vlastníci

označených pozemkov.

15. Keďže žalovaná svoj záväzok z kúpnej zmluvy zo dňa 16.04.2018 podľa dojednania v odseku
3 článku IV voči žalobcom 1/ a 2/ a z kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.2019 podľa dojednania v odseku
2 článku V voči žalovanej 3/ v dohodnutých lehotách nesplnila, žalobcovia od žalovaného žiadajú v

tomto spore zaplatiť peňažný rozdiel medzi zaplatenou kúpnou cenou, ktorá podľa ich tvrdenia mala
zodpovedaťhodnotestavebnéhopozemkuacenoupozemku,ktorázodpovedalaornejpôde.Žalobcovia
tvrdia, že sa o tento peňažný rozdiel žalovaná bezdôvodne obohatila. Z obsahu súdneho spisu ako aj
zo súdnej evidencie súdnych konaní vyplýva, že v spore pod sp.zn. 4C/96/2022 vedenom na Okresnom
súde Malacky sa žalobcovia 1/ a 2/ a žalobkyňa 3/ (okrem nich aj ďalší žalobcovia) domáhajú voči

žalovanejsplneniapovinnostizpredmetnýchkúpnychzmlúvvybudovaťcestnételesoainžinierskesiete.
Označená sporová vec sp.zn. 4C/96/2022 nie je právoplatne skončená.

16. Konanie v predmetnej veci začalo v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na
Okresnom súde v Banskej Bystrici. Tento súd dňa 06.02.2023 vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn.

14Up/1101/2022, proti ktorému podala žalovaná odpor, a ktorý bol žalobcom doručený na vyjadrenie.
Keďže žalobcovia navrhli pokračovanie v konaní, a to na súde príslušnom na prejednanie veci v zmysle
ustanovení Civilného sporového poriadku, Okresný súd v Banskej Bystrici postúpil vec na prejednanie
Okresnému súdu Malacky ako súdu príslušnému na konanie. Odvolacia námietka žalobcov, že o
podanom odpore žalovanej malo byť v upomínacom konaní rozhodnuté inak, odpor mal byť odmietnutý,

pretože podľa ich názoru nie je vecne odôvodnený, z ktorého dôvodu potom Okresný súd Malacky nemal
byť príslušným vo veci konať, nie je opodstatnená.

17. Podľa § 36 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP)
konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností

v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

18. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak
nie je ustanovené inak.19. Podľa § 2 zákona o upomínacom konaní je na konanie kauzálne príslušný Okresný súd Banská
Bystrica.

20. Podľa § 7 ods. 2 zákona o upomínacom konaní , v platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby
do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby
v tej istej lehote podal odpor.

21. Podľa § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať
odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol
odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

22. Podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona o upomínacom konaní súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na
vyjadrenie, odmietne odpor podaný bez vecného odôvodnenia.

23. Podľa § 14 ods. 1 a 3 zákona o upomínacom konaní odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi
bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote
navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového
poriadku. Ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec

do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a
strany o tom upovedomí.

24. Koncepcia zákona o upomínacom konaní vychádza z toho, že jedine Okresný súd Banská Bystrica
ako kauzálne príslušný na prejednanie veci v upomínacom konaní môže podľa § 12 ods. 1 písm. d/

tohto zákona rozhodnúť o odmietnutí odporu, ak bol podaný bez vecného odôvodnenia. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje na ustálený názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého spochybňovanie
procesného postupu, či domáhanie sa vydania určitého súdneho rozhodnutia v upomínacom konaní nie
je námietkou ohľadom súdnej príslušnosti, ale výhradou k spôsobu, akým bola vec samá v takom konaní
prerokovaná. Námietku, že odpor proti platobnému rozkazu je bez vecného odôvodnenia, po uplatnení

procesného postupu Okresným súdom Banská Bystrica podľa § 14 ods. 1 a 3 zákona č. 307/2016
Z.z., už nie je možné považovať za námietku o nepríslušnosti súdu. V danom prípade upomínacie
konanie skončilo a vec na návrh žalobcov, ktorí sa vo vyjadrení k odporu odmietnutia odporu ako
podania bez vecného odôvodnenia ani nedovolávali, bola postúpená na to príslušnému súdu podľa
§ 13 CSP. Takto založená príslušnosť (všeobecná miestna príslušnosť žalovaného) potom trvá až do

skončenia konania (podporne 9Ndc/16/2022, 5Ndc/13/2022, 9Ndc/7/2023). V súvislosti so samotným
namietaným nedostatkom obsahových náležitosti žalovanou podaného odporu odvolací súd uvádza,
že žalovaná celkom zrejme námietkou premlčania poprela voči nej uplatnený peňažný nárok žalobcov
a skutkovým vyjadrením k veci určila aj okruh sporných skutočností spojených so vznikom nárokov z
označených uzavretých zmlúv, ktoré medzi zmluvnými stranami/stranami tohto konania, neboli zrušené,

čím obsahové odôvodnenie odporu spĺňa zákonnú požiadavku vecného odôvodnenia odporu proti
platobnému rozkazu pre vyvolanie zákonných účinkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o upomínacom
konaní (teda zrušenie vydaného platobného rozkazu ex lege).

25. Podľa ustanovenia § 132 odsek 1 CSP je opísanie rozhodujúcich skutočností podstatnou obsahovou

náležitosťou žaloby, teda nevyhnutným údajom pre to, aby bolo jasné o čom má súd rozhodnúť, preto
rozhodujúce skutočnosti musia byť prednesené tak, aby zo súhrnu opísaných skutkových okolností
vyplynul právny základ, o ktorý žalobca opiera svoj nárok.

26. Už pred súdom prvej inštancie nebol medzi stranami konania spor o tom, že žalovaná v zmluvne

dohodnutých termínoch neposkytla žalobcom plnenie v podobe vybudovaného cestného telesa a
inžinierskych sieti na predaných pozemkoch. Rovnako nebolo sporné ani to, že zmluvný vzťah medzi
žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou a zmluvný vzťah medzi žalobkyňou 3/ a žalovanou neskončil zrušením,
či už právnym titulom vyplývajúcim zo zákona alebo dohodou strán sporu. Sporné strany záväzky z
označených zmlúv nespochybňujú.

27. Porušenie subjektívnej právnej povinnosti zo záväzkového vzťahu spravidla spôsobuje, že osoba,
voči ktorej malo byť plnené má možnosť domáhať sa splnenia tejto povinnosti v súdnom konaní. Toto
právožalobcoviavyužili,keďsavočižalovanejdomáhajúsplneniazmluvnejpovinnostivybudovaťcestnételeso a inžinierske siete, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 4C/96/2022.
Ináč povedané domáhajú sa doplnenia predmetu zmluvy o prvky infraštruktúry, ktorú sa žalovaná
zaviazala dodať, čo je jedna z foriem výkonu práva zo zodpovednosti za vady.

28. Na základe tvrdení žalobcov v tomto spore je potrebné uviesť, že nesplnenie nimi uvádzanej
zmluvnej povinnosti vybudovať inžinierske siete a prístupovú cestu k predaným pozemkom, samo
osebe nezakladá právo žalobcov na požadované peňažné plnenie. Ak žalobcovia tvrdia, že kúpna cena
zahŕňala nielen hodnotu samotného pozemku, ale aj infraštruktúry (inžinierskych sietí a cesty), a že

predané pozemky k dohodnutému termínu nemali tieto prvky/vlastnosti, išlo by o vadné plnenie zo
strany žalovanej. Čiastočné nedodanie plnenia je primárne riešené ako vada plnenia a vadné plnenie
zakladá zodpovednosť za vady. Zákon však vyžaduje uplatnenie vady kupujúcim u predávajúceho bez
zbytočného odkladu (§ 599 ods. 1 OZ). Žalobcovia vady u žalovaného neuplatnili, čo sám žalovaný
v konaní namietal a žalobcovia túto skutočnosť nepopreli. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o
zodpovednosti za vady predanej veci vyžadujú, aby bol postup reklamácie dodržaný, nie je možné tieto

ustanovenia obísť a domáhať sa okamžite peňažného plnenia.

29. Porušenie zmluvnej povinnosti môže mať za následok aj vznik škody a zodpovednosť povinného
za jej náhradu. Tento nárok je však odlišný od nárokov zo zodpovednosti za vady. Ak dlžník plní vadne,
vznikajúnárokyzozodpovednostizavady;akvšakvadnéplneniespôsobíškodu,môževzniknúťajnárok

na náhradu škody. Samotné tvrdenie žalobcov, že oni plnili, zatiaľ čo žalovaný nie, však neznamená, že
im tým zároveň vznikla škoda. Na to by museli konkrétne tvrdiť a preukázať, že škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s porušením povinnosti žalovanou, čo zo skutkových tvrdení v žalobe nevyplýva.

30. Vadné plnenie samo osebe nezakladá ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Povinnosť

vrátiť plnenie podľa § 457 OZ pre vadné plnenie nastupuje až v prípade, že dôjde k odstúpeniu od
zmluvy, ktorý dôsledok zákon spája aj s vadným plnením. Žalobcovia však netvrdili, že od zmluvy so
žalovaným (ani len čiastočne) odstúpili.

31. Keďže žalobcovia tvrdili, že plnili na základe platnej zmluvy a podľa tvrdení sporových strán

zmluvné vzťahy neboli zrušené, potom prijatie požadovaného plnenia žalovanou, ktoré podľa žalobcov
má predstavovať rozdiel medzi cenou stavebného pozemku (pozemok s infraštruktúrou) a ornou
pôdou (pozemok bez infraštruktúry) nemôže byť bezdôvodným obohatením, a to ani v prípade, že
žalovaná svoje povinnosti riadne nesplnila. Pokiaľ zmluva trvá, platí aj právo žalovanej prijať plnenie;
prípadné následky porušenia povinností možno riešiť len prostredníctvom zodpovednosti za vady, či

zodpovednosti za škodu. Jednoducho povedané, kým zmluva trvá ide o vady plnenia, nie o bezdôvodné
obohatenie. Bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter a nastupuje až tam, kde nemožno použiť
iné právne riešenie/inštitúty. Ak boli žalobcovia presvedčení, že nedostali celé plnenie, ktoré im podľa
zmluvymalobyťposkytnuté,mohlisadomáhaťlennárokovzozodpovednostizavady(vpodobedodania
toho čo chýba, alebo zľavy z kúpnej ceny). Tento právny režim nie je možné obchádzať tak, že si

žalobcovia sami určia hodnotu nevykonaného plnenia a budú ju označovať za bezdôvodné obohatenie.
Právny prostriedok bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá
ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ustanoveniach § 451 a § 454 Občianskeho
zákonníka. Bezdôvodné obohatenie vzniká len tomu, kto na úkor druhého dostal majetkovú hodnotu
bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkovú hodnotu získanú z nepoctivých zdrojov a je viazané aj na osobitné počítanie a plynutie
premlčacej doby (§ 100, § 107 OZ). Skutočnosť, že žalovaná časť infraštruktúry dodala, spochybňuje
tvrdenia žalobcov o jej úmyselnom bezdôvodnom obohatení, ktorým tvrdením sa žalobcovia bránili proti
námietke premlčania prednesenej žalovanou v tomto spore.

32. V civilnom sporovom konaní platí zásada iura novit curia, podľa ktorej súd nie je viazaný právnou
kvalifikáciounárokuuplatnenoužalobcom,aleibaskutkovýmitvrdeniami,ktoréžalobcavkonaníuviedol.
Úlohou súdu je aplikovať na tvrdený a preukázaný skutkový stav správny právny režim, bez ohľadu
na právne označenie nároku zo strany žalobcu. Odvolací súd však zdôrazňuje, že uvedená zásada
má svoje hranice a nemôže byť aplikovaná absolútne. Právne prekvalifikovanie žalobného nároku je

prípustné len vtedy, ak skutkový základ žaloby obsahuje všetky rozhodujúce okolnosti potrebné na jeho
posúdenie podľa iného právneho režimu. Ak žaloba tieto tvrdenia neobsahuje, súd ich nemôže sám
dopĺňať ani nahrádzať vlastnými úvahami. Takýto postup by prekročil rámec zásady kontradiktórnosti
a zároveň by porušil dispozičnú zásadu konania. V predmetnej veci žalobcovia tvrdili, že v rámcistále trvajúceho zmluvného vzťahu zaplatili kúpnu cenu za pozemok v kvalite stavebného pozemku,
teda už vrátane vybudovanej infraštruktúry, avšak žalovaná svoju povinnosť riadne a úplne nesplnila,
keďže predmetná infraštruktúra úplne dodaná nebola. Z hľadiska právneho posúdenia v tejto veci je

irelevantné, či dojednanie v zmluve o vybavení pozemku infraštruktúrou je neurčité, čo konštatoval
súd prvej inštancie. Podstatné je, že žalovaná samotnú existenciu takejto svojej povinnosti (doplniť
infraštruktúru) nespochybňuje. Rozhodujúcou právnou otázkou preto zostáva, či kúpna cena bola
dohodnutá so zohľadnením dodatočne vybudovanej infraštruktúry, a potom či nedodanie infraštruktúry
zakladá právo žalobcov na zníženie kúpnej ceny z dôvodu neúplného plnenia zmluvy. Táto otázka

však nevyhnutne spadá pod právny režim zodpovednosti predávajúceho za vady plnenia, čo správne
ustálil aj súd prvej inštancie (body 45 a 57 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Bezdôvodné
obohatenie prichádza do úvahy až v okamihu, keď zmluva zanikne a právny dôvod plnenia tým odpadne.
V takom prípade sa všetko, čo bolo poskytnuté bez zodpovedajúcej protihodnoty, posudzuje ako
bezdôvodné obohatenie. Inštitút bezdôvodného obohatenia je preto odlišný od zodpovednosti za vady,
keďže ide o dva samostatné právne mechanizmy založené na rozdielnych predpokladoch uplatnenia.

Na to, aby bolo možné vec posúdiť ako nárok zo zodpovednosti za vady, je nevyhnutné, aby žaloba
obsahovala všetky potrebné skutkové tvrdenia, ktoré tento právny režim umožňujú aplikovať, čo sa
však v riešenej veci nenastalo. Žalobcovia svoju žalobu založili výlučne na tvrdení, že žalovaná sa
bezdôvodne obohatila o hodnotu nedodanej infraštruktúry zahrnutej v kúpnej cene. Takto formulovaná
žaloba neobsahuje rozhodujúce skutkové tvrdenia pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady, ktorej

predpoklady žalobcovia netvrdili a nepreukazovali ani v konaní pred súdom prvej inštancie. Chýbajúce
skutkové okolnosti súd nemôže z vlastnej iniciatívy dopĺňať, pretože by tým prekročil rámec svojich
právomocí a poprel zásadu kontradiktórnosti konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k
záveru,žesúdprvejinštancierozhodolsprávne,keďžalobuzamietol.Žalobcoviatotižneunieslibremeno
tvrdenia ani dôkazné bremeno v rozsahu potrebnom na priznanie uplatňovaného nároku, či už z titulu

bezdôvodného obohatenia, alebo z titulu zodpovednosti za vady.

33. Tento záver nie je spôsobilá spochybniť ani námietka žalobcov vo vzťahu k právnemu záveru
súdu prvej inštancie o tom, že predmetné právne vzťahy strán sporu nie je možné posúdiť ako vzťah
spotrebiteľský, s ktorým záverom súdu prvej inštancie sa ale odvolací súd nestotožnil, považuje ho za

predčasný, bez spoľahlivej opory vo výsledkoch skutkových zistení. Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1 a 3 v znení platnom ku dňu uzavretia kúpnych zmlúv). Súd prvej
inštancie svoj právny záver založil výlučne na skutočnosti, že žalovaná, ako obchodná spoločnosť, vo

vzťahu k žalobcom nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom
sa opieral o zápis v obchodnom registri. V okolnostiach tejto veci, kedy žalovaná neuzavrela predmetné
kúpne zmluvy iba so žalobcami 1/, 2/ a 3/, ale aj ďalšie obdobné zmluvy s rovnakým predmetom predaja
(v spise sú založené ďalšie dve kúpne zmluvy) bolo podstatným aj to, ako sa žalovaná javila navonok
z pohľadu kupujúcich. Predaj vlastného majetku žalovanej, spojený so záväzkom vybaviť pozemok

cestným telesom a inžinierskymi sieťami, presahuje rámec správy vlastného majetku a reálne pôsobí
ako podnikateľská činnosť, hoci žalovaná na ňu nemala oprávnenie. Žiaden právny predpis pritom
nevyžaduje, aby spotrebiteľ pri vstupe do právneho vzťahu s podnikateľom preveroval predmet jeho
činnosti. Na spoľahlivé posúdenie, či ide o spotrebiteľský právny vzťah, bolo potrebné zodpovedať preto
aj otázku, akým spôsobom žalovaná vystupovala navonok voči kupujúcim, pričom súd prvej inštancie sa

touto otázkou nezaoberal. Tento nedostatok však, vzhľadom na vyššie uvedené závery, nemá vplyv na
výsledok sporu, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. Okrem toho žalobcovia
ani nekonkretizovali, ktoré procesné práva vyplývajúce zo spotrebiteľského civilného konania mali byť
voči nim porušené tak, aby sa tento nedostatok mohol prejaviť v nesprávnom rozhodnutí vo veci samej.

34. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom
podľa ustanovenia § 387 odsek 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 CSP. Žalovanej ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).