Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123402348
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:6123402348.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5C/4/2024

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, E., zastúpený: K U B | A K s. r. o., so sídlom Werferova 1, Košice, IČO: 55 642 250,
proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, B. – H., zastúpený advokátom: Mgr. Štefan

Slováčik, advokátska kancelária so sídlom Nitra, Palánok 3, o zaplatenie 1.176,- eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

5C/4/2024

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške

náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

5C/4/2024
1. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica – upomínací
súd /doručený dňa 12.09.2023/, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo
výške 1.176,- eur s príslušenstvom. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že na jeseň v r. 2012 odovzdal
osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Iltis, ktorého bol vlastníkom, žalovanému a to za účelom
vykonania jeho opravy, pričom toto motorové vozidlo do dnešného dňa žalovaný nevrátil, resp. ho

spreneveril. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný aj rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/50/2016
zodňa31.10.2019právoplatneodsúdenýzatrestnýčinspreneverypodľa§213ods.1Trestnéhozákona
s tým, že ten v zmysle odsudzujúceho rozsudku spôsobil žalobcovi škodu vo výške 1.176,- eur. Okresný
súd Levice zároveň odkázal žalobcu ako poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces,
a to v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Trestného poriadku. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť,
že sa pokúšal o mimosúdne vyriešenie vzniknutej situácie, a preto prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vyzval predžalobnou výzvou – pokusom o zmier zo dňa 12.04.2021 žalovaného na uhradenie

spôsobenej škody. Napriek snahe žalobcu o vyriešenie vzniknutej situácie žalovaný neuhradil žalobcovi
škodu spôsobenú spáchaním trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený.2. O podanom návrhu rozhodol upomínací súd platobným rozkazom zo dňa 16. novembra 2023,
proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. V podanom odpore
právny zástupca žalovaného uviedol, že nesúhlasia s podanou žalobou a rozporujú tvrdenia uvedené

v žalobnom návrhu. Zároveň právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že rozsudkom
Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/50/2016 zo dňa 31.10.2019, právoplatným dňa 31.10.2019 bol
žalovaný odsúdený za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a žalobca bol
s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Nakoľko ide o škodu spôsobenú úmyselne,
platí desaťročná objektívna premlčacia doba, pričom tá začala plynúť v okamihu škodovej udalosti.

Takúto premlčaciu dobu objektívnu nemožno prekročiť, hoci by ešte existovali podmienky pre plynutie
subjektívnej premlčacej doby. Keďže škodová udalosť nastala v r. 2012 a žalobca až s odstupom času
po uplynutí desaťročnej premlčacej doby na náhradu škody si toto právo uplatnil, tak takéto konanie
žalobcu spôsobilo zánik súdnej vymáhateľnosti predmetného nároku. Preto žalobcovi nemožno priznať
nárok na náhradu škody. Z uvedených dôvodov žalovaný vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ ide
o výšku samotnej škody, túto žalovaný spochybnil, nakoľko má za to, že nebola verifikovaná a nemožno

preukázateľne zistiť, či je výška škody uplatňovaná žalobcom opodstatnená a zákonná. Z uvedených
dôvodov žiadal právny zástupca žalovaného žalobu zamietnuť.

3. Následne Okresný súd Banská Bystrica vyzval s poukazom na § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. právneho
zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril k podanému odporu. Právny zástupca žalobcu v elektronickom podaní

(čl. 41) uviedol, že v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného poukazuje
na skutočnosť, že pohľadávka sa riadne a včas vymáhala v tzv. adhéznom konaní v rámci trestného
konania. Vzhľadom na uvedené k premlčaniu predmetnej pohľadávky, resp. uplynutiu objektívnej
premlčacej doby nedošlo, keďže premlčacia lehota počas trestného konania spočívala s poukazom
na § 112 Občianskeho zákonníka. Tiež právny zástupca žalobcu poukázal na ustanovenie § 3 ods.

1 Občianskeho zákonníka, pretože podľa jeho názoru žalovaným vznesená námietka premlčania je
v rozpore s dobrými mravmi, a to z dôvodu, že žalovaný spôsobil škodu úmyselným trestným činom.
Pohľadávka vznikla a teda bola spôsobená žalobcovi trestným činom, za ktorý bol žalovaný Okresným
súdom Levice právoplatne uznaný vinný. Zároveň právny zástupca žalobcu v rámci pokusu o zmier
vyzval žalovaného k úhrade ním spôsobenej škody a žalovaný reagujúc na predžalobnú výzvu uznal

predmetnú pohľadávku, a to listom zo dňa 04.05.2021, v ktorom prejavil ochotu uhradiť žalobcovi sumu
vo výške 800,- eur, resp. došlo k mimosúdnej dohode na náhradu škody a to vo výške 800,- eur,
o čom predložil aj e-mail zo dňa 02.12.2021. Vzhľadom na vyššie uvedené tak má žalobca za to, že
k premlčaniu pohľadávky nedošlo s tým, že požiadal o pokračovanie v súdnom konaní na príslušnom
súde.

4. Tunajší súd po tom, ako mu bol postúpený predmetný spor Okresným súdom Banská Bystrica,
uznesením zo dňa 15. februára 2024 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril s poukazom na § 167 ods. 4
Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) k vyjadreniu žalobcu k odporu. Právny zástupca žalovaného
elektronickým podaním zo dňa 28.03.2024 uviedol, že zotrvávajú v celom rozsahu na podanom odpore

ako aj jeho dôvodoch, pričom nárok žalobcu je premlčaný. Tiež namietajú žalovanú výšku, pretože
do dnešného dňa nebola údajná škoda relevantným spôsobom vyčíslená či už znaleckým posudkom
alebo inak. Pokiaľ ide o návrh na mimosúdne vyporiadanie, tak tento návrh sa týkal iba riešenia
v prípade mimosúdneho konania. Keďže sa však žalobca nechcel dohodnúť tak ponuka žalovaného je
bezpredmetná.

5. Tunajší súd následne nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 09.05.2024, pričom
právny zástupca žalobcu mal predvolanie riadnym spôsobom doručené s tým, že požiadal o vykonanie
pojednávania v jeho neprítomnosti. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Prítomný
na pojednávaní bol tak len právny zástupca žalovaného, a preto súd s poukazom na § 180 CSP

vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného na
pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou, pričom zotrval na obrane uvádzanej v odpore
ako aj vo všetkých predošlých vyjadreniach. Zároveň uviedol, že nárok nebol žalobcom uplatnený včas,
nakoľko došlo k uplynutiu premlčacej doby, v dôsledku čoho je takýto nárok premlčaný a nemožno ho
súdne vymáhať. Právny zástupca žalovaného tiež uviedol, že škodová udalosť nastala v r. 2012, pričom

žalobca si už v trestnom konaní neuplatnil škodu včas, a preto bol následne s týmto nárokom odkázaný
na civilný proces. Žalobca tak až s veľkým odstupom času, a to po uplynutí 4 rokov si uplatňoval takéto
právo. Na základe uvedeného je pohľadávka žalobcu premlčaná v dôsledku čoho je potrebné žalobu
zamietnuť.6. Tunajší súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy, a to: postúpenie veci zo dňa 02.02.2024, návrh na
vydanie platobného rozkazu, potvrdenie (čl. 8-9), rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/50/2016

zo dňa 31.10.2019, predžalobná výzva právneho zástupcu žalobcu zo dňa 12.04.2021, podací lístok (čl.
17), doručenka (čl. 18), listinný dôkaz (čl. 22), platobný rozkaz upomínacieho súdu zo dňa 16.11.2023,
odpor proti platobnému rozkazu, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k odporu (čl. 41), upovedomenie
o postúpení veci zo dňa 02.02.2024, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 28.03.2024,
vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 15.04.2024; pripojený trestný spis 4T/50/2016 najmä:

obžaloba zo dňa 07.04.2016, zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa 01.06.2017 (čl. 244), rozsudok
tunajšieho súdu sp. zn. 4T/50/2016 zo dňa 31.10.2019 právoplatný 31.10.2019, záznam o podaní
vysvetlenia žalobcu zo dňa 21.10.2014, zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/50/2016 zo dňa 31.10.2019 uznaný
vinným, že v presne nezistený deň a mesiac na jeseň v r. 2012 po predchádzajúcej ústnej dohode so

žalobcom prevzal motorové vozidlo žalobcu značky Volkswagen Iltis, ktoré previezol žalovaný z obce
I. do mesta B. na ulicu H. do garáže z dôvodu vykonania opráv a prelakovania karosérie vozidla,
pričom po vykonaní týchto prác mal vozidlo vrátiť žalobcovi, čo však napriek výzvam na vrátenie
vozidla doposiaľ neurobil a takéto vozidlo previezol do obce J. E.. Uvedené motorové vozidlo sa
v súčasnej dobe malo nachádzať na nezistenom mieste a takýmto konaním mal spôsobiť žalobcovi

škodu vo výške 1.176,- eur. Žalovaný bol tak uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.
1 Trestného zákona za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 400,- eur. Zároveň podľa § 288 ods.
1 Trestného zákona bol žalobca so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.10.2019, pričom žalobcovi bol ako poškodenému
doručený pravdepodobne dňa 06.12.2019 resp. skôr ako 10.12.2019 kedy sa podpísaná doručenka

vrátila tunajšiemu súdu. Právny zástupca žalobcu tiež predžalobnou výzvou – pokus o zmier zo dňa
12.04.2021 vyzval žalovaného na úhradu škody vo výške 1.320,56 eur, pričom tá pozostávala z istiny
vo výške 1.176,- eur ako aj príslušenstva pohľadávky /trovy právneho zástupcu/. Táto výzva bola podľa
podacieho hárku odoslaná žalovanému s tým, že mu bola doručená dňa 16.04.2021, čo vyplýva z
pripojenej doručenky (čl. 18). Z písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 04.05.2021,

ktoré bolo adresované právnemu zástupcovi žalobcu okrem iného vyplýva, že je pravdou, že žalovaný
bol odsúdený rozsudkom okresného súdu, pokiaľ však ide o výšku škody, tá bola zisťovaná len pre
účely trestného konania a znalec použil len údaje z internetu. Právny zástupca žalovaného tak dospel
k názoru, že súd v občiansko-právnom konaní nebude môcť použiť tento posudok pre určenie náhrady
škody, Napriek tomu však bol jeho klient - žalovaný ochotný uhradiť žalobcovi sumu maximálne 800,-

eur aj bez verifikácie hodnoty veci znaleckým posudkom. Zároveň požiadal právny zástupca žalobcu
o odpoveď, či s takýmto riešením o uzavretie celej záležitosti súhlasí. Súd sa tiež oboznámil s e-mailom
zo dňa 02. decembra 2021, ktorý právny zástupca žalobcu adresoval právnemu zástupcovi žalovaného.
Z tohto e-mailu vyplýva, že na základe telefonického hovoru právnych zástupcov strán sporu bolo
zaslanéprávnemuzástupcovižalovanéhočíslobankovéhoúčtu,kdemoholžalovanýuhradiťdlžnúsumu

800,- eur pre žalobcu za dohodnutý zmier. Elektronickým podaním zo dňa 15.04.2024 právny zástupca
žalobcu uviedol, že žalovaný nevzniesol námietku premlčania relevantným účinným spôsobom, keďže
presne nešpecifikoval moment, od ktorého mala začať plynúť objektívna premlčacia doba. Premlčacia
doba je stanovená presnou dobou začiatku plynutia a koncom a nie je možné, aby súd posúdil nárok
žalobcu ako premlčaný bez toho, aby stanovil konkrétny dátum od kedy premlčacia doba začala plynúť,

pretože v takomto prípade nemožno posúdiť kedy premlčacia doba skutočne uplynula (Ro NS ČR
z 31.03.2009, sp. zn. 23Cdo/628/2007). Z uvedeného tak vyplýva, že sa nemôže jednať len o všeobecné
vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatňovaného nároku. Zároveň právny zástupca žalobcu
poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s konkretizáciou o preukázanie začiatku plynutia premlčacej
doby je potrebné uviesť, že žalovaný tak neurobil ani v podanom odpore a ani v ďalšom vyjadrení,

a preto žalobca poukazuje na koncentračnú zásadu upravenú v § 153 ods. 1 CSP. Tiež opakovane
poukazuje na ustanovenie § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že premlčacia doba od uplatnenia
nároku žalobcu v trestnom konaní až do právoplatného skončenia trestného konania neplynula. Okrem
toho právny zástupca žalobcu spochybnil tvrdenie žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 28.03.2024,
že žalobca sa nechcel dohodnúť, a preto je ponuka žalovaného bezpredmetná. Žalobca žalovaného

niekoľkokrátvyzvalnaúhradudlžnejsumy,pričomvsnahevyhnúťsasporuavsnahenájsťkonštruktívne
a kompromisné riešenie súhlasil s úhradou škody vo výške 800,- eur, ktorú bol žalovaný ochotný
uhradiť, a to napriek tomu, že reálne spôsobená škoda bola vyššia, pričom tá bola stanovená orgánmi
činnými v trestnom konaní vo výške 1.176,- eur, čo žalovaný nespochybnil. V trestnom konaní tak bolanespochybniteľne ustálená výška škody, ktorú žalovaný nespochybnil, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že
žalovaný sa vzdal práva na odvolanie voči rozsudku, ktorým bol právoplatne odsúdený. Tieto skutočnosti
preukazuje aj e-mailová komunikácia právneho zástupcu žalobcu ešte zo dňa 02.12.2021, v ktorej bolo

zaslané číslo účtu žalobcu na úhradu dlžnej sumy v rámci mimosúdnej dohody, a to po telefonickej
komunikácii s právnym zástupcom žalovaného. Preto keď žalovaný uvádza, že žalobca sa nechcel
dohodnúť, tak ide z jeho strany o klamstvo, lebo žalobca mal za to, že došlo k uzavretiu dohody o zmieri
s dohodnutou sumou 800,- eur. Zároveň je tiež z toho zjavné, že žalovaný nemal reálny záujem sa
so žalobcom mimosúdne dohodnúť, ale iba účelovo zavádzal a naťahoval čas, čo je ďalší z dôvodov,

prečo je uplatnená námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi a prečo by súd na ňu nemal
prihliadať. Z pripojeného trestného spisu 4T/50/2016 sa súd oboznámil s podanou obžalobou, ktorá
bola doručená Okresnému súdu Levice dňa 07.04.2016 s tým, že žalovaný bol obžalovaný z trestného
činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa
01.06.2017 súd zistil, že žalobca ako poškodený na tomto pojednávaní uviedol, že doposiaľ si voči
žalovanému neuplatňoval nárok na náhradu škody vo finančnom vyjadrení, ale žiadal, aby mu bolo

vrátené motorové vozidlo. Pokiaľ však nebude motorové vozidlo vrátené, bude si uplatňovať náhradu
škody v sume ako je uvedené v odbornom vyjadrení. Ďalej sa súd oboznámil s právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Levice zo dňa 31.10.2019, ktorý nadobudol v rovnaký deň aj právoplatnosť a ktorým
bol žalovaný uznaný vinný z trestného činu sprenevery a žalobca bol odkázaný so svojim nárokom na
náhradu škody na civilné sporové konanie. Tento rozsudok bol doručený žalobcovi dňa Podľa záznamu

o podaní vysvetlenia zo dňa 21.10.2014 žalobca s poukazom na § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch na
Obvodnom oddelení PZ Tlmače oznámil, že podáva oznámenie na žalovaného, ktorému zhruba pred
dvomi rokmi dal do opravy vozidlo Volkswagen Iltis s tým, že mu ho opraví a dá do poriadku. Uvedené
vozidlo odovzdal žalovanému, pričom ten sa mu vyhýba a nedá sa s ním skontaktovať. Skúšal to aj
cez otca žalovaného, ale bezvýsledne, a preto sa rozhodol podať na žalovaného trestné oznámenie za

podvod. Teraz nemá ani auto a ani sa nevie skontaktovať so žalovaným.

8. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

10. Podľa § 43a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je

určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh
pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ
zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

11. Podľa § 43b ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká a) uplynutím
lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,
b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,
ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi. Lehota na prijatie návrhu určená

navrhovateľom v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a
lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu
uvedeného na obálke. Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne alebo
inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu, keď návrh dôjde
osobe, ktorej je určený.

12. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.14. Podľa § 106 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na

náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu
škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného
činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

15. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
18. Tunajší súd považoval za nesporné, že žalovaný bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný
čin - prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a to vyššie uvedeným rozsudkom na tom
skutkovom základe, že žalobca mu odovzdal motorové vozidlo, ktoré mu žalovaný nevrátil, v dôsledku
čoho vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.176,- eur. Žalobca bol zároveň takýmto rozsudkom odkázaný

so svojím nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie. Za preukázanú súd považoval
tiež skutočnosť, že žalobca dňa 21.10.2014 s poukazom na § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch na
Obvodnom oddelení PZ Tlmače oznámil, že podáva oznámenie na žalovaného, ktorému zhruba pred
dvomi rokmi dal do opravy vozidlo Volkswagen Iltis, pričom ten mu vozidlo nevrátil. Na podklade
takéhoto oznámenia bolo začaté trestné konanie proti žalovanému, pričom žalobca si uplatnil nárok na

náhradu škody v trestnom konaní proti žalovanému až na hlavnom pojednávaní zo dňa 01.06.2017. Zo
spisovéhomateriálutiežvyplýva,žežalobažalobcuboladoručenáupomínaciemusúdudňa12.09.2023.
Súd zároveň považoval za nesporné a tiež aj preukázané, že žalovaný úmyselne spôsobil žalobcovi
škodu svojím protiprávnym konaním v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný
v rámci svojej obrany vzniesol námietku premlčania a to z dôvodu, že svoj nárok si žalobca uplatnil

na súde až po uplynutí 10 ročnej premlčacej doby. Premlčanie práva znamená márne uplynutie doby
stanovenej v zákone pre vykonanie práva ako aj výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka,
nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, ale nemôže byť súdom priznaný, ak povinný pred
súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej,
pričom sa stáva prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca ako

poškodený si pôvodne uplatnil svoj nárok v trestnom konaní. V trestnom konaní sa o nároku na
náhradu škody spôsobenej trestným činom rozhoduje v adhéznom konaní, ktoré sa považuje za súčasť
trestného konania. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o nárok na náhradu škody tak je potrebné aplikovať
pri posudzovaní námietky premlčania ustanovenie § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Takéto
ustanovenie určuje dvojitú kombinovanú premlčaciu dobu a to subjektívnu a objektívnu, pričom ich

začiatok je stanovený samostatne. Objektívna premlčacia doba je trojročná resp. desaťročná pri škode
spôsobenej úmyselne a plynie od škodovej udalosti. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a plynie
ododňa,kedysapoškodenýdozvieovzniknutejškodeakoajotom,ktozaňuzodpovedá.Ustanovenie§
112 Občianskeho zákonníka upravuje spočívanie premlčacej lehoty, ktoré nastáva okamihom doručenia
žaloby na súd resp. uplatneným práva na náhradu škody v trestnom konaní s tým, že premlčacia

lehota prestáva plynúť a po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutie pokračuje v tom časovom okamihu,
v ktorom plynúť prestala. Pri prerušení plynutia premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka
musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady: takéto právo musí byť uplatnené na súde prípadne
inom príslušnom orgáne /napr. rozhodcovský súd, priestupkový orgán v priestupkovom konaní a pod./
azároveňsamusíriadnepokračovaťvzačatomkonaní.Nemožnovšakkonštatovaťriadnepokračovanie

v konaní v tých prípadoch, ak nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní, ak to vyžaduje zákon.
Ak neboli splnené podmienky podľa § 112 Občianskeho zákonníka tak k spočívaniu premlčacej lehoty
nedošlo a táto plynie ďalej aj počas súdneho prípadne iného konania. Špecifickým problémom, ktorý
vzniká pri riešení otázky premlčania nároku v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhéznekonanie, je "spočívanie" premlčania v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom
konaní a to z dôvodu, že premlčacia doba neplynie po dobu konania, v ktorom veriteľ svoje právo
uplatnil, pokiaľ v tomto konaní riadne pokračuje. Poškodený v začatom konaní riadne pokračuje ak po

skončení iného (trestného) konania v primeranej lehote pokračuje v konaní podaním návrhu (žaloby) na
uspokojenie rovnakého nároku v civilnom sporovom konaní. Ak poškodený v konaní riadne pokračuje
podaním návrhu o uspokojenie rovnakého nároku v civilnom sporovom konaní, premlčacia doba
nezačne znovu plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ale jej plynutie bude
naďalej prerušené až do právoplatného skončenia tohoto (nadväzujúceho) konania.

19. Súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že žalobca odovzdal motorové vozidlo žalovanému
na jeseň v r. 2012, pričom oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku podával na políciu dňa
21.10.2014. Na základe tohto oznámenia sa viedlo trestné konanie v ktorom si žalobca náhradu škody
uplatnil až na hlavnom pojednávaní a to dňa 01.06.2017, pretože dovtedy nežiadal takúto náhradu škody
a domáhal sa vrátenia motorového vozidla. Až od tohto hlavného pojednávania tak možno uvažovať
o tom, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k prerušeniu

plynutiapremlčacejdobyspoukazomna§112,pretožetamvdostatočnejmierežalobcašpecifikovaltúto
náhradu škody a uplatnil si takéto právo proti zodpovednej osobe - žalovanému. Zároveň súd poukazuje
aj na rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 22.12.1983, sp. zn. 5Cz 27/83 z ktorého okrem iného vyplýva:
„Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom ( § 43
ods. 2 Trestného poriadku 1 a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví

a v priebehu tohto konania neplynie ( § 261 ods. 3 Zák. práce). Po skončení trestného stíhania (porov.
§ 12 ods. 9 Tr. por.), v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol
vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje.“.
20. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné uviesť, že nárok žalobcu je premlčaný
a to z dôvodu uplynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, nakoľko rozsudok, ktorým bol žalobca

v trestnom konaní odkázaný ako poškodený na podanie žaloby na náhradu škody v civilnom sporovom
konaní bol právoplatný dňa 31.10.2019, pričom okamihom jeho doručenia žalobcovi /pravdepodobne
bol doručený dňa 06.12.2019 resp. najneskôr 09.12.2019 nakoľko dňa 10.12.2019 bola doručenka
vrátená od žalobcu tunajšiemu súdu, pričom na nej nie je uvedený presný dátum doručenia, ale len
podpis žalobcu, ktorým potvrdil prevzatie rozsudku/ mal žalobca vedomosť o škode ako aj o tom, že

za ňu zodpovedá žalovaný. Z tohto dôvodu tak subjektívna dvojročná premlčacia doba by uplynula
žalobcovi dňa 06.12.2021 resp. 09.12.2021, pričom žaloba bola podaná na upomínací súd až po jej
uplynutí a to dňa 12.09.2023. Okrem toho ustanovenie § 1 a 8 zákona č. 62/2020 Z. z. nezohľadňoval
predĺženie premlčacej doby, pretože účelom takéhoto zákona nebolo, aby v čase od 27.03.2020 do
30.04.2020 resp. od 19.01.2021 do 28.02.2021 neplynuli všetky premlčacie lehoty. Hlavným cieľom

takéhoto právneho predpisu bolo, aby neplynuli iba tie premlčacie lehoty, ktorých koniec by uplynul
v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 resp. od 19.01.2021 do 28.02.2021 a to z dôvodu prijatých opatrení
súvisiacich s ochorením COVID-19. Takéto ustanovenie tak nie je možné vykladať tak, že v danom
časovom období neplynuli všetky premlčacie lehoty, ktoré plynuli počas tohto obdobia /napr. rozsudok
Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8CoCsp/17/2022 zo dňa 20.10.2022/. Preto možno konštatovať, že

ustanovenia § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. poskytujú ochranu pred premlčaním nároku oprávnenej
osoby, avšak uvedené zákonné ustanovenia sa vzťahujú len na tie prípady resp. premlčacie lehoty,
ktoré mali uplynúť v § 1 alebo § 8 vymedzenom časovom rámci, t. j. ak by koniec premlčacej lehoty
spadal do časového obdobia predvídaného citovanými ustanoveniami. Keďže koniec vyššie uvedenej
subjektívnej premlčacej doby uplynul v mesiaci december 2021 tak možno dospieť k záveru, že nespadá

do tohto obdobia uvedeného v zákone č. 62/2020 Z. z., a preto takýto právny predpis nemožno
aplikovať. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že premlčacia doba nespočívala v zmysle § 112
Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že nárok žalobcu bol uplatnený v trestnom konaní, pričom takéto
konanie bolo právoplatne skončené dňa 31.10.2019 a žalobu podal žalobca až s odstupom takmer
štyroch rokov /žaloba bola doručená upomínaciemu súdu dňa 12.09.2023/. Žalobca tak po skončení

trestného konania nepokračoval riadne v ďalšom konaní nakoľko až s viacročným časovým odstupom
podal žalobu na náhradu škody proti žalovanému na upomínací súd, pričom už od 08.04.2021 bol
zastúpený advokátom. Aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo/153/2022 zo dňa 25. 10. 2023
okrem iného dospel k právnemu záveru: „Zároveň správne konštatoval, že za riadne pokračovanie
v konaní možno považovať len také konanie, v ktorom sa po skončení iného konania riadne pokračuje

v primeranej lehote podaním návrhu (žaloby) na uspokojenie rovnakého nároku. Dĺžka doby vo vzťahu k
riadnemu pokračovaniu v konaní nie je stanovená, preto je posúdenie toho, či je v konaní pokračované
v primeranej lehote závislé od konkrétnych okolností prípadu. Od nich totižto závisí, či beh premlčacej
lehoty naďalej pokračuje odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní alebo či jej behbude naďalej prerušený. Určitá benevolencia pri posudzovaní trvania prerušenia behu premlčacej lehoty
podľa § 112 Občianskeho zákonníka odpadá, ak predchádzajúce konanie bolo začaté žalobou, ktorou sa
poškodenýuždomáhalobdobnýchnárokovvočitomuistémužalovanému;niekoľkomesačnéomeškanie

s podaním novej žaloby, najmä ak je žalobca zastúpený advokátom, nemôže odôvodniť záver, že
poškodený v konaní riadne pokračuje. Inak povedané, ak žalobca tvrdil, že žalobou podanou na súde
dňa 21. septembra 2017 sa domáhal voči žalovanej rovnakého nároku a toto konanie bolo zastavené
dňa 9. apríla 2018 pre nezaplatenie súdneho poplatku z dôvodov, ktoré (podľa vlastného názoru)
nezavinil, už len samotná skutočnosť, že tú istú žalobu podal až s niekoľkomesačným oneskorením

(dňa 31. decembra 2018) odôvodňuje prijatie záveru, že v začatom konaní riadne nepokračoval, pretože
žalobu nepodal v primeranej lehote po skončení onoho zastaveného konania (sp. zn. 15C/31/2017).“
Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že nárok je premlčaný aj z dôvodu, že uplynula aj objektívna
premlčacia doba, pretože ku škode došlo jeseň 2012 s tým, že premlčacia doba uplynula na jeseň r.
2022 a nemožno považovať trestné konanie, ktoré sa viedlo, za konanie, pre ktoré sa s poukazom
na § 112 Občianskeho zákonníka prerušilo plynutie premlčacej doby, pretože ako vyplýva z tohto

ustanovenia, tak bolo povinnosťou žalobcu po tom ako bol odkázaný s nárokom na náhradu škody
rozsudkomzoktóbra2019podaťbezodkladnežalobunanáhraduškody.Keďževšakriadnymspôsobom
nepokračoval v konaní po tom ako bolo právoplatne skončené trestné konanie, nakoľko žaloba bola
podaná až s odstupom štyroch rokov od právoplatného skončenia trestného konania, tak nemožno
považovať trestné konanie, počas ktorého si uplatnil nárok na náhradu škody za konanie, ktoré malo za

následok prerušenie premlčacej doby s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka tak ako to uviedol
žalobca. Súd preto žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku nakoľko uplynula
tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba.

21. Súd zároveň uvádza, že žalovaný pri svojom prvom úkone v súdnom konaní riadnym a účinným

spôsobom vzniesol námietku premlčania, a preto neobstojí tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že
takáto námietka je neúčinná resp. že nebola dostatočným spôsobom odôvodnená, pričom vzhľadom na
koncentráciu konania nie je možné na ňu prihliadať. Námietka premlčania žalovaného bola vznesená
v podanom odpore, v ktorom právny zástupca jasne a zrozumiteľne uviedol, z akého dôvodu považuje
nárokžalobcuzapremlčaný.Okremtohotátonámietkapremlčaniabolavznesenápriprvomúkone,ktorý

patrí žalovanému, pričom námietku premlčania možno vzniesť nielen počas prvoinštančného konania,
ale aj v odvolacom konaní. Zároveň súd je oprávnený po podaní námietky premlčania preskúmať
takéto premlčanie tak z hľadiska uplynutia subjektívnej premlčacej doby ako aj z hľadiska objektívnej
premlčacej doby. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú skutočnosť, že ide o námietku premlčania, ktorá
je v rozpore s dobrými mravmi nakoľko uplatnený nárok na náhradu škody je odvodený zo spáchania

trestného činu žalovaným, resp. že žalovaný účelovo sľúbil žalobcovi pred podaním žaloby, že nahradí
časť škody, tak je potrebné uviesť, že samotný žalobca si mohol uplatniť v civilnom sporovom konaní
tento nárok aj skôr ako bolo ukončené trestné konanie, pričom sa mohol domáhať vydania motorového
vozidla, resp. adekvátnej peňažnej náhrady za takéto motorové vozidlo. Zároveň samotná skutočnosť,
že ide o nárok z titulu náhrady škody spôsobenej trestným činom neznamená, že vznesenie námietky

premlčania je potrebné považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho
žalobca nepreukázal, že by mu žalovaný bránil v podaní samotnej žaloby, pričom žalobca už od
08.04.2021 bol zastúpený advokátom a žalobu podal až 12.09.2023. Súd tiež poukazuje na rozsudok
NS SR, sp. zn. 7Cdo/301/2021 zo dňa 24.08.2022 z ktorého okrem iného vyplýva: „Dovolateľ považoval
za relevantné odsúdenie žalovaného za spreneveru, čo bolo samo o sebe konaním v rozpore s dobrými

mravmi. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/249/2014, podľa
ktorého znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať
z tých okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností
a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, teda rozhodujúce pre odopretie
účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania.

Dovolateľom uvedené okolnosti nesúvisia s uplatnením námietky premlčania, ale majú pôvod v udalosti,
z ktorej vyplýva žalovaný nárok. Zároveň nemožno považovať za chybu žalovaného, že dovolateľ zvolil
nesprávny prostriedok ochrany svojich práv a rozhodol sa vec riešiť prvotne v dedičskom konaní.
Žalovaný nebránil dovolateľovi, aby uskutočnil poradu s právnym zástupcom, aby mu bolo ozrejmené
akú formu ochrany svojich práv má zvoliť a je potrebné, čo i len z opatrnosti začať súdne konania

i o náhradu škody. Skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne neplnil je dôvodom, prečo si svoje právo
uplatnil na súde, pretože neochota dobrovoľne plniť ide ruka v ruke s potrebou predmetnú osobu
k plneniu „motivovať„ prostriedkami štátneho donútenia, ktorým je o.i. súdne konanie.“. Okrem toho aj
samotnú mimosúdnu komunikáciu medzi právnymi zástupcami strán sporu, v ktorej žalovaný reagovalprostredníctvom svojho právneho zástupcu na predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 12.04.2021 tak, že
dňa 04.05.2024 ponúkol žalobcovi náhradu škody v rozsahu 800,- eur, nemožno považovať za konanie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi nakoľko právny zástupca žalobcu reagoval na návrh právneho

zástupcu žalovaného až e-mailom zo dňa 02.12.2021, v ktorom mu oznámil číslo bankového účtu na
ktoré môže vykonať žalovaný úhradu vo výške 800 eur ako dohodnutý zmier. Z uvedených skutočností
tak nevyplýva, že by žalovaný úmyselne konal tak, aby uplynula premlčacia doba, pretože v primeranej
lehote reagoval na predžalobnú výzvu žalobcu. Z tohto dôvodu tak súd nepovažoval vznesenú námietku
premlčania za námietku, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

22. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že nemožno sa stotožniť s tvrdením právneho zástupcu
žalobcu, že žalovaný uznal predmetnú pohľadávku a to listom zo dňa 04.05.2021, v ktorom prejavil
ochotu uhradiť žalobcovi sumu vo výške 800 eur, resp. že došlo k mimosúdnej dohode o úhrade
škody v takejto výške. Predovšetkým je potrebné uviesť, že právny zástupca žalobcu listom zo dňa

12.04.2021 vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku v celkovej výške 1.320,56 eur, pričom táto suma
pozostávala z náhrady škody vo výške 1.176 eur ako aj príslušenstva pohľadávky vo výške 144,56 eur
ako odmeny advokáta. Táto výzva bola doručená žalovanému dňa 16.04.2021, pričom ten listom zo
dňa 04.05.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol právnemu zástupcovi žalobcu, že je
ochotný uhradiť maximálne sumu 800 eur bez verifikácie hodnoty veci znaleckým posudkom. Zároveň

požiadal o odpoveď či právny zástupca žalobcu súhlasí s takýmto riešením. Z uvedeného písomného
podania tak podľa názoru súdu vyplýva, že právny zástupca žalovaného neuznal dlh voči žalovanému
v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ale len reagoval na predchádzajúci návrh právneho zástupcu
žalobcu, ktorý neakceptoval nakoľko ten žiadal zaplatiť až sumu 1.320,56 eur. Keďže právny zástupca
žalovaného navrhol, aby žalovaný zaplatil žalobcovi len sumu 800 eur tak takéto podanie možno

považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože
neakceptoval bez výhrad návrh na zaplatenie sumy vo výške 1.320,56 eur. Zároveň pokiaľ právny
zástupca žalobcu argumentoval, že uzavrel s právnym zástupcom žalovaného dohodu na základe ktorej
mal ten zaplatiť sumu 800 eur čo potvrdzuje aj e-mail zo dňa 02.12.2021 tak je potrebné uviesť, že ak
list právneho zástupcu žalovaného zo dňa 04.05.2021 možno považovať za nový návrh na uzavretie

zmluvy, tak nemožno považovať takýto e-mail za akceptáciu návrhu a to s poukazom na ustanovenie
§ 43b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka. Predovšetkým je potrebné uviesť, že písomné podanie
právneho zástupcu žalovaného zo dňa 04.05.2021, ktoré možno považovať za nový návrh na uzavretie
zmluvy neobsahovalo lehotu na prijatie takéhoto návrhu. Z tohto dôvodu tak záväznosť návrhu určuje
zákon, pričom tento návrh zaniká uplynutím primeranej doby. Primeranosť doby sa posudzuje podľa

povahy navrhovanej zmluvy ako aj rýchlosti prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu.
Pokiaľ ide o povahu navrhovanej zmluvy tak súd má za to, že ide o jednoduchú zmluvu v zmysle ktorej,
sa mal právny zástupca žalobcu len vyjadriť či súhlasí so zaplatením peňažnej sumy vo výške 800 eur
namiesto požadovanej náhrady v celkovej výške 1.320,56 eur. Pokiaľ ide o rýchlosť prostriedkov, ktoré
použil navrhovateľ pre zaslanie návrhu tak možno uviesť, že vzhľadom na skutočnosť, že išlo o písomné

podanietakmožnodôvodnepredpokladaťžebolozasielanépoštouresp.prostredníctvomelektronickým
prostriedkov /napr. emailom, do dátovej schránky právneho zástupcu žalobcu ako advokáta/. Z tohto
dôvodu tak súd považuje za primeranú lehotu na prijatie návrhu počítanú maximálne v týždňoch a nie
v mesiacoch. Právny zástupca žalobcu tak nepreukázal, že by návrh právneho zástupcu žalovaného zo
dňa 04.05.2021 na uzavretie mimosúdnej dohody akceptoval v primeranej lehote počítanej maximálne

v týždňoch, a preto e-mail zo dňa 02.12.2021 nemožno považovať za akceptáciu návrhu právneho
zástupcu žalovaného a to vzhľadom na viacmesačný odstup, ktorý uplynul od takéhoto návrhu. Zároveň
z e-mailu tiež jednoznačne nevyplýva, že by išlo zo strany právneho zástupcu žalobcu o akceptáciu
návrhu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 04.05.2021 nakoľko v tomto e-maily je poukazované
na telefonický hovor medzi právnymi zástupcami v zmysle ktorého právny zástupca žalobcu zaslal

právnemu zástupcovi žalovaného číslo bankového účtu na ktorý mal žalovaný uhradiť sumu 800 eur.
Právny zástupca žalobcu tak nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že žalovaný uznal nárok žalobcu čo do
sumy 800 eur resp. že by strany sporu uzavreli mimosúdnu dohodu o náhrade škody v zmysle ktorej
mal žalovaný uhradiť žalobcovi sumu 800 eur. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd žalobu zamietol
v celom rozsahu.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaný bol úspešný v súdnom
konaní v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.Poučenie:

5C/4/2024
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).