Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124013772
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124013772.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
a sudcov Ing. JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 15. januára 2025, v trestnej veci obvineného A. B., stíhaného z prečinu zanedbania
povinnejvýživypodľa§207ods.1Trestnéhozákona,osťažnostiobvinenéhoprotiuzneseniuMestského
súdu Košice sp. zn. 4T/60/2024 zo dňa 17.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamieta sťažnosť obvineného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca Mestského súdu Košice uznesením, sp. zn. 4T/60/2024 zo dňa 17.12.2024 podľa § 241
ods. 1 písm. j) Trestného poriadku prijal obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice- okolie sp.
zn. 2Pv 275/24/8806-5, podanú na obvineného A. B., nar. XX.X.XXXX v Humennom, trvale bytom C.
XX trestne stíhaného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia Krajský súd zistil, že Mestský súd Košice v trestnej
veci obvineného A. B., na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice- okolie sp. zn.
2 Pv 275/24/8806-5, vydal dňa 14.11. 2024 pod spisovou značkou 4T/60/2024 trestný rozkaz, ktorým
na skutkovom základe uvedenom v obžalobe obžalovaného uznal za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere

dvochmesiacovspodmienečnýmodkladomvýkonutrestunaskúšobnúdobuvtrvanídvanásťmesiacov.
Obvinený podal proti označenému trestnému rozkazu v zákonnej lehote odpor.

Po citácii § 235 Trestného poriadku a § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku (v znení
účinnom od 15. 3. 2024) súd v napadnutom uznesení uviedol, že podanú obžalobu prokurátora, ako aj
obsah vyšetrovacieho spisu preskúmal a zistil, že obžaloba spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, a

že vo veci nevystupuje spolupracujúca osoba a zároveň nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
zrejmému nezákonnému postupu orgánov činných v trestnom konaní v štádiu prípravného
konania, respektíve porušeniu práva obvineného na obhajobu a nezistil ani neúplnosť predloženého
spisu. Mestský súd vo veci rozhodol trestným rozkazom, ktorého vydaniu z podstaty veci predchádzalo
preskúmanie uvedených skutočností.

Na základe uvedeného samosudca prvostupňového súdu podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku
uznesením rozhodol o prijatí obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice- okolie.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že
rozhodnutie súdu považuje za nespravodlivé, lebo súd nezohľadnil všetky okolnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na jeho schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť. Zároveň namietol „procesný postup“ súdu prvého

stupňa a nezohľadnenie dôkazov, ktoré by mohli preukázať jeho nevinu.Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obvineného žalovaného nie je dôvodná.

Mestský súd Košice svoje rozhodnutie dostatočne a primerane odôvodnil, a preto krajský súd na
odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa odkazuje. Vo vzťahu k sťažnostným námietkam odvolací
súd uvádza nasledujúce.

Podľa § 241 Trestného poriadku
(1) Obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma
samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
a) postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,
b) postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1,

c) trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1,
d) trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 228 ods. 2 alebo 3 alebo
§ 283 ods. 5,
e) môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 a 3,
f) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie

práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov
zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235, alebo že
spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity,
g) trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 216 ods. 1,
h) môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa

§ 218 ods. 1,
i) rozhodne o účasti záujmového združenia občanov v konaní pred súdom,
j) vydá trestný rozkaz a v prípade podania odporu bezodkladne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom
odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f),
a nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania,

k) postúpi vec senátu,
l) nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah a spôsob dokazovania;
ak obžalovaný v lehote piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby podľa § 240 ods.1
písm. a) namietol vady prípravného konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní
nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f).

V zmysle vyššie uvedeného bolo povinnosťou samosudcu, okrem nariadenia hlavného pojednávania,
určenia jeho termínu a rozsahu dokazovania, odôvodniť nesplnenie podmienok pre postup podľa
písmena f), ktoré ustanovenie hovorí o formálnych podmienkach na odmietnutie obžaloby.

V zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku súd odmietne obžalobu, ak
a/ zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu,
b/ prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní,
c/ obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 Trestného poriadku,
d/ spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity.

Obvinenývsťažnostinenamietolvecneanijednuzvyššieuvedenýchokolností,ktorébymohliodôvodniť
odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi.

K zisteniu závažných procesných chýb, najmä porušeniu práva na obhajobu

v prípravnom konaní krajský súd poznamenáva, že skúmanie, či prípravné konanie bolo vykonané
v súlade so zákonom, alebo či trpí závažnými procesným chybami, znamená
konfrontáciu procesnej činnosti orgánov činných v prípravnom konaní s relevantnými ustanoveniami
Trestného poriadku, ktorých porušenie v nadväznosti na základné zásady trestného konania možno
posúdiť ako závažné procesné chyby prípravného konania. Aj keď porušenie procesných predpisov

sa môže týkať prakticky každého ustanovenia Trestného poriadku, z hľadiska rozhodovania o prijatí
alebo neprijatí obžaloby je potrebné sústrediť pozornosť len na tie porušenia, ktoré je možné považovať
za závažné procesné chyby, ktorých nedodržanie má všeobecne podstatný význam a dôsledky na
práva obvineného najmä na právo na jeho obhajobu. Pohľad súdu na prípravné konanie a požiadavkyna procesný postup orgánov činných v prípravnom konaní je limitovaný požiadavkou objasnenia len
základných skutkových okolností, bez ktorých by nebolo možné rozhodnúť. Pri ich objasňovaní musia
orgány prípravného konania postupovať tak, aby bolo zaistené právo obvineného na obhajobu a

dodržované pravidlá konania tak, aby nedošlo k ich závažnému porušeniu, a to najmä takému, ktoré by
nebolo možné napraviť v konaní pred súdom.

Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že závažnými procesnými chybami sú najmä nedoručenie
uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému, konanie a rozhodnutie nepríslušného orgánu alebo

orgánu, ktorý mal byť vylúčený, vykonanie konania bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa
zákona vyžaduje, získanie dôkazov nezákonným donútením alebo hrozbou, vykonanie konania bez
obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, a neumožnenie obvinenému alebo jeho obhajcovi po
skončení vyšetrovania preštudovať spisy.

S ohľadom na pomocnú a prípravnú funkciu prípravného konania nemožno

od neho požadovať úplné preukázanie viny obžalovanému dôkazmi zabezpečenými v procesnej
forme, ktoré majú byť v súlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti vykonané až v konaní pred
súdom. Nemožno odhliadnuť ani od zodpovednosti prokurátora za preukázanie jeho tvrdení uvedených
vobžalobe,pretožetátozodpovednosťsavzťahujenielennarozsahaúplnosťtaktosúdupredkladaných
skutkových zistení, ale i na správnosť postupu, ktorý orgány činné v trestnom konaní pri ich získaní

použili, tzn. že procesné chyby prípravného konania nie sú samy o sebe dôvodom na odmietnutie
obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi, už len podľa miery svojej závažnosti, ale najmä tiež podľa toho,
do akej miery ich možno alebo nemožno napraviť v konaní pred súdom.

Pokiaľ obvinený v sťažnosti namieta to, že súd prvého stupňa porušil jeho práva tým, že nezohľadnil

dôkazy svedčiace podľa názoru obvineného v jeho prospech, sťažnostný súd poukazuje na to, že
dokazovanie je vyhradené pre hlavné pojednávanie. Obvinený má právo navrhovať aj predkladať
dôkazy, o čom bol poučený ako v prípravnom konaní v zápisnici o jeho výsluchu zo dňa 5.8.2024, tak aj
vo výzve prvostupňového súdu v zmysle ust. § 240 ods. 3 Trestného poriadku, ktorá mu bola doručená
s trestným rozkazom. Napokon odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obvinený sa nezúčastnil

záverečného preštudovania spisu, ktoré sa konalo dňa 19.9.2024, na ktoré bol predvolaný podaním
doručeným dňa 9.9.2024, čím sa vzdal práva na prednesenie návrhov na doplnenie dokazovania.

Žiada sa ešte dodať, že v tejto fáze konania nemôže sťažnostný súd (a tak isto ani súd prvého stupňa)
hodnotiť dôkazy z prípravného konania a vyvodzovať z nich konečné právne závery, pretože by sa

tak obchádzala najdôležitejšia fáza trestného konania, a to hlavné pojednávanie, došlo by k porušeniu
ustanovenia § 278 ods. 2 Trestného poriadku a tiež k prípadnému a neželanému prejudikovaniu viny.

Krajský súd k ďalšej podmienke odmietnutia obžaloby, ktorú uvádza Trestný poriadok v § 241 ods. 1
písm. f) - prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom

konaní uvádza, že obvinený v sťažnosti nenamietol neúplnosť spisu predloženého súdu, či v ňom
absentujúci dôkaz zabezpečených už v prípravnom konaní. Za takejto situácie nemá ako súd zistiť, či
akýkoľvek dôkaz v spise chýba, a preto súd musí vychádzať z prezumpcie úplnosti spisového materiálu,
ktorý mu bol predložený.

Náležitosti obžaloby vyplývajú z ustanovenia § 235 Trestného poriadku, podľa ktorého obžaloba musí
obsahovať:
a) označenie prokurátora, dátum a miesto spísania obžaloby,
b) meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia, bydlisko, prípadne iné údaje potrebné
na to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o osobu podliehajúcu pôsobnosti súdov podľa §

16 ods. 2, uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar, ktorého je alebo bol príslušníkom,
c) obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením
miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to,
aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej
sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v

tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré
odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,d) ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie
skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a
stanovisko prokurátora k nej ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval,

e) dôkazy, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní a zoznam vecných dôkazov, ktoré
predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami vrátane záznamov o spolupráci podľa § 33a, ak
majú súvis so skutkom, a
f) návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak sú na to splnené zákonné podmienky.

Obvinený nenamietol žiadne vyššie citované zákonné podmienky obžaloby z hľadiska nesplnenia
jej formálnych náležitosti a krajský súd nezistil porušenie ustanovenia § 235 Trestného poriadku zo
strany prokurátora. Spochybnenie obžaloby z hľadiska jej materiálneho obsahu je obhajobným právom
obvineného, ktorým sa bude súd zaoberať
nahlavnompojednávaní.Tátookolnosťvšaknemôžebyťpodkladomnaodmietnutieobžalobyavrátenie
veci prokurátorovi.

K poslednej podmienke zakladajúcej dôvod odmietnutia obžaloby: spolupracujúcej osobe bol v jeho
trestnej veci, poskytnutý nezákonný benefit, krajský súd uvádza, že túto obvinený celkom logicky
nemohol namietať, pretože v predmetnej veci nebola ustálená žiadna spolupracujúca osoba.

Krajský súd konštatuje, že nezistil závažné procesné chyby v prípravnom konaní a zároveň zistil, že
prokurátor predložil súdu úplný spis, a že obžaloba spĺňa všetky náležitosti § 235 Trestného poriadku,
čím boli splnené všetky formálne podmienky na rozhodnutie o prijatí obžaloby.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia a sťažnosť obvineného postupom podľa § 193 ods.1 písm. c) Trestného poriadku ako
nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.