Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323205131
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1323205131.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu P.. Z. C., H..
XX.XX.XXXX, C. Z. XXXX/XX, XXX XX C., právne zast. JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811
07 Bratislava, proti žalovanému Lucky angel, s. r. o. v likvidácii, Nedbalova 17, 811 01 Bratislava, IČO:
47 113 413, právne zast. Hillbridges, s. r. o., Gorkého 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 799 327, o určenie

neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 65Cb/44/2023-284 zo
dňa 25.3.2025, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 65Cb/44/2023-284 zo dňa
25.3.2025 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 8.9.2023 domáhal
určenia neplatnosti uznesenia č. 2 mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Lucky angel, s.
r. o., ktorým Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti odsúhlasilo predaj majetku Spoločnosti -

pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 95.979 m2, druh pozemku: orná
pôda, nachádzajúcom sa v okrese Bratislava V, obci C. - Q., katastrálnom území Q., zapísanom na
liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre katastrálne
územie Q. a všetkej a akejkoľvek projektovej dokumentácie vo vlastníctve Spoločnosti súvisiacej s týmto
pozemkom spoločnosti Residence FK s. r. o., IČO: 50 046 373 za kúpnu cenu 131,- EUR / m2 v súlade
s ponukou predloženou spoločnosťou Residence FK dňa 26.05.2023.

3. Žalobca sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd nariadil do právoplatného
skončenia konania o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia vedenom
na Mestskom súde Bratislava III pod sp.zn. 65Cb/44/2023 neodkladné opatrenie, ktorým by uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré smeruje k výmazu spoločnosti žalovanej,
Lucky angel, s. r. o. v likvidácii, so sídlom Nedbalova 17, Bratislava - mestská časť Staré Mesto

811 01, z obchodného registra alebo k jej zániku akýmkoľvek iným spôsobom. Neodkladné opatrenie
odôvodnil tým, že v súčasnosti si zvyšní spoločníci žalovanej spoločnosti, P.. S. S. a Z.. Z. S., na
mimoriadnom valnom zhromaždení žalovanej spoločnosti konanom dňa 03.02.2025 Uznesením č. 3
odhlasovali zrušenie spoločnosti s likvidáciou a o vstupe spoločnosti do likvidácie. Žalobca má za to,
že vyššie uvedeným konaním chcú títo spoločníci dosiahnuť výmaz žalovanej spoločnosti tak, aby
nedošlo k rozhodnutiu v tunajšom konaní a následne aby žalovaná spoločnosť (v zastúpení žalobcu

ako spoločníka) nemohla žalovať týchto spoločníkov ako konateľov žalovanej spoločnosti o náhradu
škody z dôvodu porušenia § 135a Obch. zák. v súvislosti predajom projektu Q. svojej spriaznenejosobe (prakticky sebe samým) pod trhovú/reálnu cenu. Konanie spoločníkov spoločnosti žalovanej a
zároveň konateľov spoločnosti žalovanej P.. S. S. a Z.. Z. S. je nie len osvedčené, ale aj objektívne
preukázané doloženou zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti zo dňa

03.02.2025. Likvidáciou žalovanej spoločnosti a jej výmazom z obchodného registra by došlo k zániku
žalovanej obchodnej spoločnosti a teda aj k strate jej procesnej subjektivity a tunajšie súdne konanie by
muselo byť zastavené bez meritórneho rozhodnutia a nové súdne konanie najmä v súvislosti s vyššie
uvedeným porušením § 135a Obch. zák. by ani len nemohlo začať. Na predmetnom mimoriadnom
valnom zhromaždení žalobca uvádzal, že nesúhlasí, aby žalovaná spoločnosť vstúpila do likvidácie a to

najmä s ohľadom na tunajší spor a možné ďalšie súdne konanie o náhradu škody. Uvedené však ostatní
spoločníci odignorovali. Likvidátorom žalovanej spoločnosti je obchodná spoločnosť 1st restructuring,
k.s., Kominárska 2,4, Bratislava - mestská časť Nové Mesto.

4. Žalovaný sa podaním zo dňa 5.3.2025 vyjadril k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa
názoru žalovaného, návrh neobsahuje zákonné náležitosti, preto by ho mal súd v zmysle § 327 C.s.p.

odmietnuť, nie je daná ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov ani obava z ohrozenia exekúcie, nebol
osvedčený hmotnoprávny nárok, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana, a súdna
prax odmieta možnosť nariadiť takéto typy neodkladných opatrení.

5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, ods. 2 ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1,

ods. 2, § 328 ods.1, § 329 ods. 1 C.s.p., § 75bods. 3 Obch. zák. a konštatoval, že v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia síce absentujú náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 .s.p., no zároveň neobsahuje
také vady, ktoré by bránili súdu pokračovať v konaní, preto nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ustanovenia
§ 327 s následkom odmietnutia takéhoto návrhu. Súd prvej inštancie v prvom rade posudzoval, či
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.. V danom prípade

mal súd za preukázané, že navrhovateľom neodkladného opatrenia sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením z povahy veci.

6. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že žalobca opodstatnenosť ním navrhovaného
neodkladného opatrenia dôvodí z toho, že zrušením spoločnosti s likvidáciou chcú uvedení spoločníci

dosiahnuť výmaz žalovanej spoločnosti tak, aby nedošlo k rozhodnutiu v tomto konaní a následne, aby
žalovaná spoločnosť (v zastúpení žalobcu ako spoločníka) nemohla žalovať týchto spoločníkov ako
konateľov žalovanej spoločnosti o náhradu škody z dôvodu porušenia § 135a Obch. zák..V tomto smere
súd konštatoval, že žalobca pomerne nejednoznačne špecifikuje, na ochranu ktorého svojho nároku má
slúžiť ním podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keď na jednej strane svoj návrh podal

v rámci konania, v ktorom sa domáha neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia zo
dňa 28.06.2023, na druhej strane však uvádza, že prípadnou likvidáciou žalovaného dôjde následne k
výmazu žalovaného a nemožnosti žalovať zvyšných spoločníkov ako konateľov žalovanej spoločnosti
o náhradu škody z dôvodu porušenia § 135a Obch. zák..Vo vzťahu k prípadnému nároku na náhradu
škody z dôvodu porušenia ustanovenia § 135a Obch. zák. súd uviedol, že pokiaľ žalobca podá návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia v rámci prebiehajúceho konania, nemožno ním požadovať ochranu
iného práva alebo oprávneného záujmu, ako toho, ktorého ochrany sa žalobca domáha podanou
žalobou. Pokiaľ má žalobca za to, že konkrétnym konaním žalovaného dochádza k ohrozeniu ďalšieho
(iného) práva, ako toho, ktorého ochrany sa domáha v tomto konaní podanou žalobou, môže si
podať samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. podať si žalobu, ktorou sa bude

domáhať ochrany tohto ďalšieho (odlišného) práva a v rámci daného súdneho konania môže podať
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené je nevyhnutné z dôvodu, že vo vzťahu k nároku
uplatňovaného v tomto konaní je potrebné špecifikovať náležitosti neodkladného opatrenia odlišným
spôsobom, ako je tomu v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia § 135a
Obch. zák..

7. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že nariadiť neodkladné opatrenie nie je možné vzhľadom
na jeho obsah, keďže žalobca sa ním vo svojej podstate domáha uloženia povinnosti likvidátorovi
zdržať sa úkonov smerujúcich k likvidácii a výmazu obchodnej spoločnosti Lucky angel, s.r.o. v likvidácii
z obchodného registra do rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že žalovaný postupom

v zmysle § 71 ods. 1 Obch. zák. rozhodol o svojom zrušení s likvidáciou a ustanovil likvidátora,
prechádza na likvidátora pôsobnosť štatutárneho orgánu robiť v mene spoločnosti úkony smerujúce k
likvidácii spoločnosti. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie je teda pojmovo vylúčené, pretože
tomu odporuje sama povaha a účel likvidácie spoločnosti. Súd tiež poukázal na ust. § 75b ods. 3Obch. zák. ktorý upravuje právomoc likvidátora pri vykonávaní likvidácie s tým, že rozsah právnych
úkonov likvidátora je limitovaný tak, že môže vykonávať len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti.
Navrhovaným neodkladným opatrením žalobca žiada de facto aj uloženie povinnosti likvidátorovi

zdržať sa činnosti priamo odporujúcej zákonnému zneniu, t.j. vykonávať úkony smerujúce k likvidácii
spoločnosti. Povinnosti likvidátora upravuje zákon, pričom porušenie povinnosti zakladá zodpovednosť
za škodu, prípadne môže byť dôvodom na jeho odvolanie (viď aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 09.09.2024, sp.zn. 2Cob/118/2024). Na zdôraznenie súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa
vo svojom návrhu ani nepokúsil osvedčiť, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný
stav a že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom
a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). O nároku na náhradu trov konania súd nerozhodoval
s poukazom na ust. § 262 ods. 1 C.s.p.

8. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote podľa ust. § 357 písm. d/ C.s.p. odvolanie žalobca. V
odvolaní uviedol, že má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval všetky
náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 C.s.p.. Žalobca zdôraznil, že jednoznačne špecifikoval, aké skutočnosti
odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Dôvodom je účelové konanie žalovaného za

účelom dosiahnutia zániku jeho procesnej subjektivity tak, aby nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu v
tunajšom konaní (teda dôvod vyplývajúci z tunajšieho súdneho konania) a zároveň, aby sa následne
aj vyhlo sporu žalovaného s jeho konateľmi v zmysle § 135a Obch. zák., t. j. má byť poskytnutá
ochrana nárokom žalobcu a to najmä právu na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle Ústavy SR.
Zároveň uloženie povinnosti zdržať sa výmazu spoločnosti žalovaného efektívne zabezpečí ochranu

práv a nárokov žalobcu, pričom sa nejedná o žiadny excesívny alebo neprimeraný zásah do práv
žalovaného. Podľa žalobcu žalovaný jednoznačne započal svoju likvidáciu, ktorej výsledkom na konci je
zánikspoločnosti,t.j.ajzánikprávnejsubjektivityžalovanéhoanáslednezastavenietunajšiehosúdneho
konania. Uvedené žalobca preukázal aj pripojenými listinnými dôkazmi. Týmto taktickým postupom
žalovaného je žalobcovi znemožnené domáhať sa ochrany svojich nárokov a práv. Žalobca nemá inú

možnosť, ako zachovať možnosť domôcť sa meritórneho súdneho rozhodnutia v tunajšom konaní.
Žalobca sa nedomáha uloženia povinnosti likvidátorovi spoločnosti žalovaného, ako nesprávne uvádza
prvostupňový súd. Aj s poukazom na súdom citované ustanovenie Obch. zák., na likvidátora prechádza
pôsobnosť štatutárneho orgánu, t. j. likvidátor je subjektom postaveným na roveň štatutárneho orgánu
a je oprávnený konať v mene spoločnosti (t. j. nevystupuje ako samostatný subjekt, ale koná v

mene spoločnosti žalovaného). Preto uložením povinnosti spoločnosti žalovaného je takéto neodkladné
opatrenie vykonateľné. Žalobca ďalej uviedol, že považuje argumentáciu súdu prvej inštancie o
nemožnosti uložiť povinnosť neodkladným opatrením likvidátorovi za nesprávnu. Takýmto výkladom
by bolo nutné dospieť k tomu, že v akomkoľvek prípade, keď niečo niekomu ukladá zákon, nie je
možné v danom prípade dočasne upraviť pomery neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie je

charakteristické svojou dočasnosťou, t. j. aj dočasnosťou zásahu do práv povinnej osoby. Je zrejmé,
že ak likvidátor rešpektuje rozhodnutie súdu, nemôže vznikať takýmto jeho konaním preň škoda alebo
akékoľvek iné nepriaznivé dôsledky. Navrhol vyhovieť návrhu žalobcu a nariadiť neodkladné opatrenie
v navrhovanom znení.

9. K odvolaniu žalobcu sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadril žalovaný, ktorý sa k návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniavyjadrilužpodanímz5.3.2025,ktoréjesúčasťousúdnehospisuažalovanýnaň
v plnom rozsahu odkázal aj v odvolacom konaní . Žalovaný zdôraznil, že k zamietnutiu návrhu nedošlo z
dôvodu absencie jeho náležitostí, ako nesprávne uvádza žalobca vo svojom odvolaní. K prvému dôvodu
zamietnutia návrhu-neosvedčenie hmotnoprávneho nároku sa podľa žalovaného žalobca v odvolaní

vôbec nevyjadruje. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania hmotnoprávneho nároku je pritom
nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže tento dôvod nebol odvolaním
napadnutý, je potrebné ho považovať za nespochybnený. K druhému dôvodu zamietnutia návrhu-
neprípustnosť jeho obsahu z hľadiska Obch. zák. a povinností likvidátora žalobca v odvolaní tvrdil, že sa
nedomáha uloženia povinnosti likvidátorovi, ale samotnej spoločnosti. To je však zavádzajúce, keďže aj

samotný žalobca priznáva, že spoločnosť koná práve prostredníctvom likvidátora. Akékoľvek uloženie
povinnosti spoločnosti teda znamená, že tú povinnosť reálne musí vykonávať aj tak likvidátor. Neobstojí
ani úvaha žalobcu, že ak likvidátor rešpektuje rozhodnutie súdu, ktoré by išlo proti jeho zákonným
povinnostiam, tak likvidátor nebude zodpovedať za škodu. Určite nemožno takto ľahko konštatovať, žesúdom nariadená povinnosť bude mať prednosť nad zákonnou povinnosťou - skôr sa javí, že by to malo
byť naopak. Primárne by však k takýmto konfliktom ani nemalo dochádzať - práve preto je tu súdna prax,
ktorá podobné návrhy neodkladných opatrení považuje za neprípustné. K tretiemu dôvodu zamietnutia

návrhu-neosvedčenie princípov opodstatnenosti, efektívnosti a proporcionality - sa žalobca v odvolaní
vôbec nevyjadril. Pritom platí, že ak žalobca neosvedčil čo i len jeden z týchto predpokladov, súd prvej
inštancie bol povinný návrh zamietnuť. Tento dôvod pre zamietnutie návrhu nebol odvolaním napadnutý
a je potrebné ho považovať taktiež za nespochybnený. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v odvolaní
napadol iba druhý z troch samostatných dôvodov, pre ktoré došlo k zamietnutiu návrhu. To znamená,

že ak by aj argumentácia žalobcu vo vzťahu k druhému dôvodu bola správna (čo nie je), aj tak by
stále platilo, že návrh je potrebné zamietnuť z prvého a tretieho dôvodu. A keďže odvolacie dôvody už
nemožno dopĺňať a odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi ,tento nedostatok odvolania už nie je
možné ani napraviť. Jediným výsledkom odvolacieho konania tak môže byť potvrdenie rozhodnutia o
zamietnutí návrhu. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu zvážiť odmietnutie odvolania podľa § 386 písm.
d) C.s.p., v prípade ako sa odvolací súd rozhodne takto nepostupovať, navrhol napadnuté rozhodnutie v

súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť a priznať žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
vrátane trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu (100%).

10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal
odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez

nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s
dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné.

11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 75b ods. 3 Obch. zák., likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii
spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti likvidátor najmä plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky
a prijíma plnenia, koná za spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a
zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením doterajších právnych
vzťahov.

16. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´ ujma, alebo
že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po
osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti

odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje
navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť
aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie
znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by
odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených
listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie
účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si
okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

17. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého
stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o
osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súd, pričom v
súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane

hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana.
Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovania nevykonáva,
nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín.

18. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje

najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci
nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú
celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie

právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd
viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v
dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho

dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd
opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie.
Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu
uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia.

20. Ohľadom posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, ako aj nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu je odvolací súd toho názoru, že žalobca hodnoverným
spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v navrhovanom neodkladnom opatrení.
Žaloba, ktorou sa žalobca domáha vydania súdneho rozhodnutia o určenie neplatnosti uznesenia

mimoriadneho valného zhromaždenia bude predmetom konania vo veci samej a to na základe
vykonaného riadneho dokazovania. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie /bod 23.
napadnutého uznesenia/ konštatuje, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
rámci prebiehajúceho konania /o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia/, navrhovaným
neodkladným opatrením nie je možné požadovať ochranu iného práva alebo oprávneného záujmu, ako

toho, ktorého ochrany sa žalobca domáha podanou žalobou. Pokiaľ má žalobca za to, že konkrétnym
konaním žalovaného dochádza k ohrozeniu ďalšieho (iného) práva, ako toho, ktorého ochrany sa
domáha v konaní vo veci samej podanou žalobou, môže si podať samostatný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, resp. môže podať žalobu, ktorou sa bude domáhať ochrany ďalšieho (iného)
práva a v rámci daného súdneho konania môže podať aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

Tu je potrebné uviesť, že vo vzťahu k nároku uplatňovaného v konaní o určenie neplatnosti uznesenia
mimoriadneho valného zhromaždenia je potrebné špecifikovať náležitosti neodkladného opatrenia
odlišným spôsobom, ako je tomu v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia
povinnosti /§ 135a ods. 5 Obch. zák./. K námietke žalobcu v odvolaní o účelovosti konania žalovaného
za účelom dosiahnutia zániku procesnej subjektivity žalovaného, aby sa následne žalovaný vyhol sporu

s jeho konateľmi v zmysle ust. § 135a Obch. zák., odvolací súd uvádza, že uplatnenie nároku na
náhradu škody voči konateľom spoločnosti nie je viazané na predchádzajúce rozhodnutie o určení
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a môže ho žalobca podať kedykoľvek. Navyše žalobca
nijako nevysvetlil, neuviedol z akého dôvodu nie je možné uplatniť si nárok na náhradu škody z dôvodu
porušenia povinnosti konateľa spoločnosti /§ 135a ods. 5 Obch. zák./ pred skončením konania vo veci

samej, resp. pred tým, ako by malo dôjsť k zrušeniu spoločnosti a jej následnému výmazu z obchodného
registra.21. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že likvidácia spoločnosti je majetkové vysporiadanie zrušenej
spoločnosti, ktoré vykoná likvidátor tak, že speňaží jej majetok a zo získaného výťažku uspokojí
pohľadávky známych veriteľov. Po uspokojení pohľadávok veriteľov sa zostatok výťažku rozdelí medzi

spoločníkov /teda aj žalobcu/, ktorí ako reziduálni veritelia majú právo na podiel na likvidačnom
zostatku. Následne likvidátor za podmienok stanovených zákonom podá návrh na výmaz spoločnosti
z obchodného registra. Zákon tiež ukladá likvidátorovi povinnosť po skončení likvidácie vypracovať
účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku.
Tieto písomnosti nemôže vypracovať skôr ako 6 mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do

likvidácie. Schválenie účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie
likvidačného zostatku je likvidátor povinný zverejniť v Obchodnom vestníku. Po zverejnení tohto
oznámenia je likvidátor povinný vyplatiť spoločníkom bez zbytočného odkladu ich podiel na likvidačnom
zostatku. Po skončení likvidácie je likvidátor povinný podať návrh na výmaz spoločnosti z obchodného
registra. Oprávnenie resp. povinnosť podať návrh na výmaz prislúcha zo zákona likvidátorovi, nie
samotnej spoločnosti. Tu je potrebné zdôrazniť, že nie je možné obmedzovať povinnosť vyplývajúcu

likvidátorovi priamo zo zákona.

22. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že sa nedomáha uloženia povinnosti likvidátorovi spoločnosti
žalovaného /ale spoločnosti/, odvolací súd uvádza, že nariadením navrhovaného neodkladného
opatrenia /uloženie povinnosti žalovanému, aby sa zdržal konania, ktoré smeruje k výmazu spoločnosti

žalovaného/, by bolo obmedzené právo likvidátora, ktorý koná v mene žalovaného, aby postupoval
zákonným spôsobom pri likvidácii spoločnosti. Tu je potrebné zdôrazniť, že súd by mal rešpektovať
zásadu a požiadavku proporcionality, ktorá by v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v
navrhovanom znení nebola splnená. Žalobca sa na jednej strane návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktoré smeruje k výmazu

spoločnosti žalovaného /výmaz žalovaného z obchodného registra/, táto povinnosť je však v rozpore s
povinnosťou likvidátora, ktorý za podmienok stanovených zákonom podáva návrh na výmaz spoločnosti
zobchodnéhoregistra.Podľanázoruodvolaciehosúdunavrhovanápovinnosťvneodkladnomopatrenía
jej následný zásah do práv a povinnosti žalovaného je v zjavnom nepomere so zákonnými povinnosťami
likvidátora. Likvidácia spoločnosti ako už bolo uvedené, nebráni žalobcovi, aby použil iné prostriedky

právnej ochrany pre vymoženie prípadných nárokov voči spoločnosti alebo jej konateľov. Požiadavka
proporcionality by v prejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebola splnená.

23. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval,
že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva

dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení
účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré
účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky
následne vo svojom náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného
súduSlovenskejrepubliky,kuktorýmtentodospelvnálezeč.k.II.ÚS866/2014-42z20.augusta2015sú

relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku
inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút
neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

24. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie

dokazovanie, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani
nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak neosvedčil dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. Na základe uvedených skutočností
preto odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnutý, ako vecne správne potvrdil (§ 387 C.s.p.).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.).

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).