Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoPr/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221209727
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7221209727.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B. C., A., nar. XX.X.XXXX,
bytom v D. A., E. XXX, zastúpeného JUDr. Rudolfom Bezákom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Krmanova 14 proti žalovanému: Mesto Moldava nad Bodvou, so sídlom v F. G. H., I. XXX/X, IČO:
00 324 451, zastúpenému JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska 32,

o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 27.5.2024 č.k.
K2-11Cpr/11/2021-456 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia

výrokom I. návrh na prerušenie konania zamietol. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu mzdy vo výške 63.923,96 eur brutto s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 142,07 eur od 11.7.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.125,63 eur od 11.8.2021 do zaplatenia, zo
sumy 3.125,63 eur od 11.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.125,63 eur od 11.10.2021 do zaplatenia, zo
sumy 3.125,63 eur od 11.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.125,63 eur od 11.12.2021 do zaplatenia, zo
sumy 3.125,63 eur od 11.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.125,63 eur od 11.2.2022 do zaplatenia, zo

sumy 3.125,63 eur od 11.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.125,63 eur od 11.4.2022 do zaplatenia, zo
sumy 3.241,02 eur od 11.5.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 eur od 11.6.2022 do zaplatenia, zo
sumy 3.241,02 eur od 11.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 eur od 11.8.2022 do zaplatenia, zo
sumy 3.241,02 eur od 11.9.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 eur od 11.10.2022 do zaplatenia, zo
sumy 3.241,02 eur od 11.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 eur od 11.12.2022 do zaplatenia, zo
sumy 3.241,02 eur od 11.1.2023 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 eur od 11.2.2023 do zaplatenia a zo

sumy 3.241,02 eur od 11.3.2023 do zaplatenia a to všetko do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku.
Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že žalobca v tomto konaní uplatnil voči žalovanému
nárok na náhradu mzdy vo výške 63.923,96 eur brutto s príslušenstvom v súlade s ust. § 142 ods.
2 Zákonníka práce, po úprave petitu za obdobie od 30.6.2021 do konca februára 2023 z dôvodu, že

žalovaný ako jeho zamestnávateľ mu ako zamestnancovi neprideľoval za toto obdobie prácu v súlade
s druhom práce dojednaným v pracovnej zmluve. Na zdôvodnenie žaloby uviedol, že v inom konaní
právoplatným rozsudkom súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu ako zamestnanca,
založeného vymenovaním z 29.8.1991 so vznikom pracovnoprávneho vzťahu 1.11.1991, výpoveďou
žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa 4.9.2015 je neplatné a pracovný pomer žalobcu trvá. Napriek
právoplatnosti tohto výroku súdneho rozhodnutia, dňa 30.6.2021 žalovaný odmietol žalobcovi prideľovať

prácu v pozícii náčelníka Mestskej polície v Moldave nad Bodvou s odôvodnením, že táto pozícia je už
obsadená.3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 134 ods. 1 až
9, § 142 ods. 2 Zákonníka práce, § 1 ods. 1 písm. b/, d/, ods. 3 písm. b/, § 4 ods. 1, 4, § 29 ods. 1 až 4

zák. č. 553/2003 Z.z., § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel a uložil žalovanému výrokom II. povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu mzdy vo výške 63.923,96 eur s prísl. tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní nebolo sporné, že právoplatným rozhodnutím súdu

v inom konaní bolo určené, že žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobcovi ako zamestnancovi neplatnú
výpoveď, teda že so žalobcom skončil pracovný pomer neplatne. Žalovaný vyzval žalobcu listom zo dňa
23.6.2021 na nástup do práce za účelom prerokovania pracovného pomeru. Listom zo dňa 15.7.2021
ponúkol žalovaný žalobcovi inú vhodnú prácu, a to prácu príslušníka Mestskej polície v Moldave
nad Bodvou, s miestom výkonu práce v Moldave nad Bodvou, Hlavná 12. Z tohto listu vyplynulo, že
žalovaný nevie prideľovať žalobcovi prácu zodpovedajúcu druhu práce uvedenom v pracovnej zmluve

náčelníka mestskej polície, nakoľko túto vykonáva iný zamestnanec a túto situáciu je potrebné zo strany
žalovaného právne analyzovať. Žalobca listom zo dňa 10.8.2021 oznámil žalovanému, že trvá na tom,
abyhonaďalejzamestnávalnapracovnejpozíciináčelníkamestskejpolície.Rovnakotakučinilajďalším
listom zo dňa 27.9.2021.

5. V konaní nebolo sporným ani to, že žalobca oznámil žalovanému dňa 26.1.2017 v konaní o neplatnosť
výpovede, vedenom pred Okresným súdom Košice-okolie pod sp.zn. 16Cpr/2/2016, že trvá na ďalšom
zamestnávaní a opakovane tak učinil aj dňa 10.8.2021 a dňa 27.9.2021. V konaní nebolo sporným ani
to, že v období od 30.6.2021 do 28.2.2023 žalovaný neprideľoval žalobcovi prácu dojednanú v pracovnej
zmluve, druh práce: náčelník Mestskej polície v Moldave nad Bodvou. Tým žalobcovi vznikol voči

žalovanému nárok na náhradu mzdy v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce.

6.Kobranežalovaného,ktorýtvrdil,žežalobcovinepatrínároknanáhradumzdyzaobdobieod1.2.2021
do 28.5.2022, kedy poberal predčasný starobný dôchodok a ani za obdobie od 29.5.2022 do 28.2.2023,
kedy poberal starobný dôchodok súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na nález Ústavného súdu

SR sp.zn. I.ÚS 331/2019 obrana žalovaného v tomto smere nemôže obstáť. V tomto náleze bolo
konštatované, že samotná skutočnosť, že zamestnanec je poberateľom starobného dôchodku popri
mzde, nemožno považovať za takú, ktorá zamestnávateľovi objektívne znemožňuje, aby zamestnancovi
umožnil pokračovať v práci a vyplácal mu dohodnutú mzdu, resp. za takú, ktorá zamestnanca pre
účely rozhodnutia súdu v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce nedôvodne zvýhodňuje oproti ostatným

zamestnancom toho istého zamestnávateľa, resp. oproti zamestnávateľovi, keďže starobný dôchodok je
dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zák. č. 461/2003 Z.z. poskytuje zo starobného
poistenia.Povinnosťvyplatiťmzdu,resp.plataleboinúodmenuzaprácu,náhradumzdyaleboodstupné,
na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, je zmluvným záväzkom vyplývajúcim z § 43 ods. 1, 2
Zákonníka práce. Preto súd prvej inštancie ustálil, že žalobcovi patrí náhrada mzdy aj za obdobie, počas

ktorého poberal dôchodkové dávky.

7. K obrane žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobcovi nemohol prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy,
nakoľko funkciu náčelníka mestskej polície už vykonávala iná osoba, poukázal na to, že funkcia
náčelníka mestskej polície je volenou funkciou, je v plnej kompetencii žalovaného (jeho mestského

zastupiteľstva), nejde preto o takú skutočnosť, ktorá by objektívne znemožnila žalovanému umožniť
žalobcovi pokračovať v práci a uspokojiť jeho mzdové nároky. Ide totiž o subjektívne rozhodnutie
žalovaného, ktorý ponechal v tejto funkcii inú osobu.

8. Pokiaľ ide o výšku náhrady mzdy, vychádzal z pravdepodobného zárobku žalobcu, ktorý ho

vyčíslil na sumu 1.766,01 eur brutto mesačne. Nakoľko žalovaný výpočet nepredložil, súd ustálil, že
pravdepodobný zárobok žalobcu predstavuje sumu 1.472,00 eur brutto mesačne. Uzavrel, že do tohto
pravdepodobného zárobku nemožno zahrnúť pohyblivú zložku mzdy žalobcu vo výške 294,00 eur brutto
mesačne, ktorá bola žalobcovi od 1.1.2015 odňatá.

9. Vychádzajúc z poriadku odmeňovania zamestnancov mesta, ktorý sa stal účinným dňom 1.4.2008,
aplikujúc zák. č. 552/2003 Z.z. ustálil, že žalobcovi patrí nárok na náhradu mzdy vo výške 63.923,96 eur
brutto, ktorú priznal aj s úrokom z omeškania tak, ako vyplýva z vyhovujúceho výroku rozsudku.10. Výrokom I. návrh na prerušenie konania zamietol s poukazom na § 164 C.s.p., keďže nezistil dôvody,
pre ktoré by konanie malo byť prerušené.

11.Otrováchkonaniarozhodolvzmysle§255ods.1C.s.p.aúspešnémužalobcovipriznalplnúnáhradu
trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku a to (len) voči výrokom II. a III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok

v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej
inštancie, že sa nesprávne vyporiadal s procesnou obranou žalovaného týkajúcou sa zákazu súbehu
poberania predčasného starobného dôchodku a náhrady mzdy. Podľa názoru odvolateľa je veľký
rozdiel medzi poberateľom predčasného starobného dôchodku a poberateľom starobného dôchodku,
keďže súbeh poberania dávky z predčasného starobného dôchodku a výkonu práce je vylúčený, oproti
tomu starobný dôchodca pracovať môže. Pokiaľ bol teda žalobca v období od 2/2021 do 28.5.2022

poberateľom predčasného starobného dôchodku, aj keď túto skutočnosť žalobca zamlčal, nemožno mu
za toto obdobie priznať nárok na náhradu mzdy. Nález Ústavného súdu SR, na ktorý súd prvej inštancie
poukázal nerieši súbeh poberateľa predčasného starobného dôchodku a nároku na náhradu mzdy.
S poukazom na § 67 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. je súbeh poberania predčasného starobného dôchodku
a nároku na náhradu mzdy vylúčený. Od 29.5.2022 bol žalobca poberateľom starobného dôchodku, teda

pominula prekážka na strane zamestnanca na výkon práce a týmto dňom bolo povinnosťou žalobcu
dostaviť sa do práce v mieste jej výkonu, čo však žalobca neurobil. Pokiaľ ide o výšku súdom priznanej
náhrady mzdy, súdu prvej inštancie vytkol, že v bode 50. druhá veta rozsudku nesprávne uviedol,
že žalovaný nepredložil súdu výpočet náhrady mzdy žalobcu. Súd opomenul prihliadať na podanie
žalovaného zo dňa 4.5.2023, kde podrobne rozpísal za jednotlivé roky rozpis mzdy vrátane prípadnej

valorizácie. Pri valorizácii mzdy súd postupoval v rozpore so zák. č. 553/2003 Z.z. v spojení s nar. vlády
č. 341/2004 Z.z., prílohy č. 3 k nar. vlády č. 388/2018 v znení č. 338/2019 Z.z. a prílohy č. 1 k nar.
vlády č. 296/2022 Z.z., ktorými sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme. Žalovaný od 1.6.2016 odmeňoval svojich zamestnancov výlučne s odkazom
na tento zákon, čo bolo prerokované aj so zástupcami zamestnancov. Súd nevysvetlil, ako je možná

skoro 100%-ná valorizácia platu, prečo valorizoval aj osobný príplatok žalobcu, hoci tento nemôže byť
predmetom valorizácie. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6CoPr/1/2024,
ktorý vychádzal z rozhodnutia NS ČR sp.zn. 21Cdo 3191/2018 má za to, že súd prvej inštancie
nesprávne určil priemerný zárobok, keď vychádzal z valorizácie platu. Vo vzťahu k priznaniu osobného
príplatku súd uviedol, že rozhodnutie o odobraní osobného príplatku nebolo doručené žalobcovi. Súd

však nevysvetlil, aký vplyv má nedoručenie takéhoto rozhodnutia na jeho platnosť, resp. záväznosť.
Žalobca sa o odobratí osobného príplatku dozvedel zo mzdového listu. S poukazom na uznesenie
NS SR sp.zn. 8Cdo 198/2020 súd nemá právomoc preskúmavať rozhodnutie primátora o odobratí
osobného príplatku, ktorý je fakultatívnou zložkou platu závislou od vôle zamestnávateľa. Vytkol súdu
prvej inštancie, že jeho rozsudok je nedostatočne odôvodnený.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne
správny. Nebyť protiprávneho konania žalovaného, žalobca by o predčasný starobný dôchodok nikdy
nežiadal. V dôsledku správania sa žalovaného sa žalobca ocitol v nezávideniahodnej sociálnej tiesni.
S poukazom na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2CoPr/6/2023

uviedol, že tento názor považuje za nesprávny. Poberanie predčasného starobného dôchodku nie je
prekážkou v práci na strane zamestnanca a nie je ani prekážkou v práci na strane zamestnávateľa, a to
ani s poukazom na § 67 ods. 4 zák. č. 61/2003 Z.z. Žalobca nastúpil do práce dňa 30.6.2021, avšak
žalovaný mu oznámil, že mu prácu v súlade s druhom práce dojednaným v pracovnej zmluve nebude
prideľovať. Na strane žalobcu nejestvovala prekážka v práci. Akékoľvek postavenie žalobcu v systéme

verejného sociálneho poistenia nezbavuje žalovaného jeho základnej zákonnej povinnosti prideľovať
mu prácu v súlade s druhom dojednaným v pracovnej zmluve a jeho povinnosťou je platiť žalobcovi
mzdu. Súd prvej inštancie správne určil náhradu mzdy a s jeho výpočtom sa stotožňuje.

14. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.16. Predmetom odvolacieho prieskumu sa stal vyhovujúci výrok II. a výrok III. o trovách konania,
keďže (len) tieto boli odvolaním napadnuté. Výrok rozsudku I., ktorým bol návrh na prerušenie konania

zamietnutý, nebol odvolaním napadnutý, preto sa nestal ani predmetom odvolacieho prieskumu.

17. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
v otázke právneho zdôvodnenia danosti priznaného nároku na náhradu mzdy za obdobie od 30.6.2021
do konca februára 2023.

18. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na nález Ústavného súdu SR
sp.zn. I.ÚS 331/2019 uzavrel, že skutočnosť, že žalobca poberal v období od 1.2.2021 do 28.5.2022
predčasný starobný dôchodok a v období od 29.5.2022 do 28.2.2023 starobný dôchodok, nie je
prekážkou, resp. nebráni zamestnávateľovi, aby zamestnancovi umožnil pokračovať v práci a vyplácal
mu dohodnutú mzdu. Pokiaľ teda žalobca ako zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre prekážky na

strane zamestnávateľa, patrí žalobcovi v zmysle § 142 ods. 2 Zákonníka práce vo vzťahu k žalovanému
ako zamestnávateľovi nárok na náhradu mzdy rovnajúci sa sume jeho priemerného zárobku.

19. Súd prvej inštancie však v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysvetlil,
ako vec v tomto zmysle právne posúdil, aké zákonné ustanovenia na daný prípad aplikoval, teda

nezdôvodnil, prečo nárok žalobcu považoval za dôvodný, pokiaľ ide o zistený súbeh poberania
predčasnéhostarobnéhodôchodkuaneskôrstarobnéhodôchodkuanárokunanáhradumzdy.Žalovaný
pritom v rámci obrany voči žalobnému návrhu v priebehu konania na súde prvej inštancie poukazoval
na znenie ust. § 67 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého je súbeh poberania predčasného
starobného dôchodku a nároku na náhradu mzdy vylúčený. Súd prvej inštancie sa však týmito

námietkami žalovaného žiadnym spôsobom nezaoberal, preto sa dopustil procesnej vady konania, keď
v dôsledku nedostatočného (nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práva
strán sporu na spravodlivý proces.

20. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré

má stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako
sa vyjadril žalovaný a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne)
vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

21. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého

procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho
rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

22. Súd prvej inštancie preto pochybil, pokiaľ zaťažil rozhodnutie vo vzťahu k právnemu posúdeniu
nároku žalobcu voči žalovanému nepreskúmateľnosťou, keď nevysvetlil, z akých dôvodov je súdom

priznaný nárok dôvodný z hľadiska aplikácie ustanovení o vylúčení súbehu nároku na predčasný
starobný dôchodok a nároku na náhradu mzdy tak, ako vyplýva zo znenia § 67 ods. 4 zák. č. 461/2003
Z.z.

23. Podľa § 67 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. účinného od 30.6.2021 nárok na výplatu predčasného

starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok
je povinný dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo je
fyzická osoba uvedená v § 4 ods. 1 písm. d/.

24. Vyššie spomínané zákonné ustanovenie bolo zavedené do spomínaného zák. č. 461/2003 Z.z.

novelou tohto zákona č. 543/2010 Z.z., účinnou od 1.1.2011.

25. V zmysle dôvodovej správy k tomuto zákonu, za účelom predchádzania neodôvodneného čerpania
finančných prostriedkov na dôchodkové dávky bolo zákonom ustanovené, že ak poistenec v období pred
dovŕšením dôchodkového veku nestratil príjem, ktorý by mali tieto dávky nahradiť, navrhlo sa podmieniť

nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku stratou príjmu ku dňu vzniku nároku na predčasný
dôchodok.26. Týmto ustanovením tak boli stanovené oproti predchádzajúcej úprave nové kritéria pre vznik nároku
na predčasný starobný dôchodok a vznik nároku na jeho výplatu.

27. Pokiaľ teda žalobca bol poberateľom predčasného starobného dôchodku, v tom čase nebola
splnená podmienka schopnosti žalobcu vykonávať prácu pre žalovaného (viď uznesenie NS SR sp.zn.
6Cdo/82/2020).

28. Za nesprávny je preto potrebné považovať názor súdu prvej inštancie, že za obdobie, kedy bol

žalobca poberateľom predčasného starobného dôchodku mu vznikol nárok na náhradu mzdy pre
prekážky na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 2 Zákonníka práce. V tej súvislosti je potrebné
súdu prvej inštancie tiež vytknúť, že dokazovanie nezameral na zistenie tej rozhodujúcej skutočnosti,
v ktorom období bol žalobca poberateľom predčasného starobného dôchodku a v ktorom období
bol poberateľom starobného dôchodku. Pokiaľ súd prvej inštancie v tej súvislosti poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 331/2019, závery tam prijaté ústavným súdom nie sú na daný prípad

aplikovateľné, keďže v spomínanom prípade sa riešila otázka súbehu nároku na starobný dôchodok
a nároku na náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. Ide teda o skutkovo
iný prípad.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p. zrušil rozsudok

v napadnutom rozsahu vrátane výroku o trovách konania v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

30. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude odstrániť vytknuté procesné pochybenia, opätovne
vo veci po doplnení dokazovania rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné a aby bolo aj

právne zdôvodnené. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyporiadať sa aj s ďalšími odvolacími námietkami
žalovaného, týkajúcimi sa výšky priznaného nároku na náhradu mzdy.

31. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).