Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200608
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200608.3

Uznesenie

SprávnysúdvBratislavevprávnejvecižalobcu:Stredoslovenskádistribučná,a.s.,PriRajčianke2927/8,
010 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č.
18512/2021-M_OPV 242392021 zo dňa 13.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej moci podanou dňa 04.05.2021 na Krajský
súd v Bratislave sa žalobca domáhal vydania uznesenia, ktorým bude žalovanému súdom uložená
povinnosť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia zrušiť určenie rozhodcu tak, ako to vyplýva

z listu žalovaného č. 18512/2021-M_OPV 242392021 zo dňa 13.04.2021 a v rovnakej lehote doručiť
oznámenie o zrušení určenia rozhodcu žalobcovi ako aj ZO OZ MODERNÉ ODBORY AIOS NOVÉ
ODBORY ENERGETIKOV, so sídlom Svätoplukova 423/32, Rimavská Sobota a Základnej organizácii
Energeticko – chemického odborového zväzu Stredoslovenská energetika, a.s., Pri Rajčianke 8591/4B,
Žilina. Opatrením - listom žalovaného č. 18512/2021-M_OPV 242392021 zo dňa 13.04.2021 (ďalej
len „opatrenie žalovaného“) žalovaný oznámil určenie rozhodcu na základe žiadosti predsedu ZO OZ

MO AIOS NOE, Svätoplukova 423/32, Rimavská Sobota (ďalej len „žiadateľ“), o určenie rozhodcu
v kolektívnom spore o plnenie záväzkov z podnikovej kolektívnej zmluvy uzatvorenej na roky 2020-2022
voči Odborovej organizácii OZ MODERNÉ ODBORY AIOS NOVÉ ODBORY ENERGETIKOV, ktorá
pôsobí u zamestnávateľa a na základe skutočnosti, že k dohode medzi stranami sporu nedošlo ani
po konaní pred sprostredkovateľom. Žalovaný postupom podľa § 13 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb.
o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“)

určilrozhodcuJUDr.VladimíraMinčiča,PhD.,Tomášikova12572/50D,Bratislava.Opatreniežalovaného
boloadresovanéžiadateľoviazaslanétiežnavedomiežalobcoviapredsedoviZOECHOZ,PriRajčianke
8591/4B, Žilina. Konanie o podanej žalobe bolo vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.
4Sa/48/2021.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.12.2021 k žalobe uviedol, že je neprípustná a je dôvod na jej

odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) z dôvodu, že žalovaný pri vydávaní opatrenia nekonal ako orgán
verejnej moci a opatrením žalovaného nie sú priamo dotknuté subjektívne práva žalobcu. Žalovaný
nemá žiadne kompetencie a podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní pôsobí len ako subjekt určujúci
sprostredkovateľa a rozhodcu.

3. Žalobca v replike zo dňa 14.02.2022 na žalobe zotrval s rozvinutím svojej žalobnej argumentácie.
Žalovaný v duplike zo dňa 07.07.2022 poukázal na rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k.10Cpr/4/2022-173 zo dňa 05.05.2022, vydaný v právnej veci žalobcu ZO ECHOZ Stredoslovenská
energetika, a.s. proti žalovaným Stredoslovenská distribučná, a.s. a JUDr. Vladimír Minčič, PhD., ktorým
bolo zrušené v celom rozsahu rozhodnutie rozhodcu JUDr. Vladimíra Minčiča, PhD., zo dňa 09.06.2021

vydané v spore o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy na roky 2020-2022 uzatvorenej medzi žalobcom
a ZO ECHOZ Stredoslovenská energetika, a.s.

4. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne

výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov. Vec pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4Sa/48/2021, bola následne
vedená pred Správnym súdom v Bratislave pod sp. zn. BA-4Sa/48/2021.

5. Správny súd v Bratislave uznesením č.k. BA-4Sa/48/2021-109 zo dňa 25.10.2024 vyzval žalobcu,

aby v lehote 15 dní doplnil a opravil podanie zo dňa 03.05.2021 tak, že uvedie, čo ním sleduje.
Žalobca v nadväznosti na to podaním zo dňa 12.11.2024 uviedol, že podanie je potrebné považovať
za všeobecnú správnu žalobu v zmysle § 177 a nasl. SSP, ktorou sa domáha zrušenia opatrenia
žalovaného.

6. Predsedníčka Správneho súdu v Bratislave opatrením zo dňa 20.01.2025, 1SprR/1/2024, na základe
námietky nesprávneho zápisu, s poukazom na Rozvrh práce Správneho súdu v Bratislave na rok
2024 a § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov prikázala, aby bola vec vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp.
zn. BA-4Sa/48/2021 pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky náhodným výberom pridelená súdnemu oddeleniu S. Na základe
toho bola vec pridelená do senátu 5S, kde je vedená pod sp. zn. 5S/10/2025.

7. K doplneniu žaloby sa žalovaný vyjadril dňa 07.04.2025 tak, že určenie rozhodcu vychádza
zo súkromnoprávnej úpravy, konanie je vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k.

10Cpr/4/2022-173 zo dňa 05.05.2022 bezpredmetné a navrhuje ho zastaviť.

8. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

11. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej

správy.12. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

14. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

15. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

16. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

17. Podľa § 1 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi
príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej
zmluvy.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní kolektívne vyjednávanie je nástroj podpory
účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru založený na bipartitnom princípe.

19. Podľa§1ods.3zákonaokolektívnomvyjednávanírozsahprípadnejsúčinnostištátuprikolektívnom
vyjednávaní ustanovuje tento zákon.

20. Podľa § 13 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní ak bolo konanie pred sprostredkovateľom
neúspešné, zmluvné strany môžu po dohode požiadať rozhodcu o rozhodnutie v spore. Konanie pred
rozhodcomjezačatédňomprijatiažiadostioriešeniesporurozhodcom.Oprijatížiadostioriešeniesporu
rozhodcom spíše rozhodca so zmluvnými stranami zápisnicu. Rozhodca odovzdá zápisnicu zmluvným

stranám a ministerstvu.

21. Podľa § 13 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní ak sa zmluvné strany nedohodnú podľa
odseku 1 a ak ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané
štrajkovať, alebo o spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, určí rozhodcu na žiadosť ktorejkoľvek

zo zmluvných strán ministerstvo; doručením rozhodnutia rozhodcovi je konanie pred rozhodcom začaté.
Ministerstvo nemôže určiť rozhodcu, ktorý patrí k niektorej zo zmluvných strán, ktoré sú v spore.

22. Správny súd sa s akou prvou otázkou musel vysporiadať s tým, či opatrenie žalovaného je
preskúmateľné v správnom súdnictve, osobitne so zodpovedaním toho, či:

a) žalovaný pri vydávaní opatrenia koná ako orgán verejnej správy v zmysle § 4 SSP,
b) opatrenie žalovaného je opatrením v zmysle § § 3 ods. 1 písm. c) SSP,
c) konanie predchádzajúce vydaniu opatrenia žalovaného je administratívnym konaním v zmysle § 3
ods. 1 písm. a) SSP.

23. Administratívnym konaním sa rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho
pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. Pôjde len o taký postup, ktorý má vrchnostenský charakter, pri ktorom je orgán
verejnej správy vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám v nadradenej pozícii. Práve z takejto pozície
(odlišnej od postavenia účastníkov konania, dotknutých osôb, adresátov opatrení) orgán rozhoduje o

právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo ich rozsah
normatívne určuje. Musí pritom ísť o pôsobnosť zákonom výslovne určenú ako verejnosprávnu. Za
individuálne správne akty možno pritom považovať také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré
majú určeného konkrétneho adresáta (napr. rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu) alebo
sa týkajú individualizovanej veci s vymedzeným okruhom adresátov (napr. rozhodnutie stavebného

úradu o stavebnej uzávere). Z hľadiska procesu prijatia môžu byť individuálne správne akty výsledkom
správneho konania (konania podľa Správneho poriadku), daňového konania (konania podľa Daňového
poriadku) alebo osobitných konaní (napr. konanie o vykonaní záznamu do katastra nehnuteľností) a
môžu mať formu rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy. Administratívne konanie je zároveňchápané ako procesne formalizovaný postup pri vydávaní uvedených správnych aktov. Pod procesnou
formalizáciu je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho
začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov (FEČÍK, A.. § 3 [Administratívne pojmy]. In:

BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 34.).

24. Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil právny názor (v uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 74/2023 zo 07.02.2023), že rozhodnutie rozhodcu v kolektívnom spore o

určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy podľa § 3a ods. 3 a nasl.
zákona o kolektívnom vyjednávaní nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Túto otázku
vyriešili správne súdy z pohľadu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces ústavne
prijateľným spôsobom. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
74/2023 zo 07.02.2023 o.i. vyplýva, že:
„34. K obsahu a interpretácii § 3a ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní ústavný súd uvádza,

že sa ním zveruje rozhodovanie o čiastkovom (sui generis) spore o určenie odborovej organizácie
oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy nesúdnemu orgánu – rozhodcovi nachádzajúcemu
sa na zozname vedenom na ministerstve. Ide o inštitút využiteľný pri výskyte plurality odborových
organizácií ako zmluvnej strany kolektívnej zmluvy v prípade, ak vo vedenom procese kolektívneho
vyjednávania dôjde medzi nimi k nezhode. Rozhodcu v zmysle zásady zmluvnej autonómie určujú

zúčastnené strany dohodou, inak ho určí na ich žiadosť ministerstvo. Právna úprava naznačuje, že
ide o nezávislý subjekt od dotknutých subjektov (odborových organizácií) i od samotnej štátnej moci
v tomto prípade posudzovania reprezentatívnosti, ktorý je oprávnený riešiť tento špecifický kolektívny
spor o určenie príslušnej odborovej organizácie pre kolektívne vyjednávanie. Výsledok konania pred
rozhodcom má skôr deklaratórny formálny charakter, ktorý spočíva v potvrdení objektívneho stavu

formou jeho overenia na základe zistených skutočností. Rozhodca teda len pre ďalší formálny proces
kolektívneho vyjednávania rieši čiastkový spor vyhotovením dokumentu potvrdzujúceho existujúci stav
(TOMAN, J., ŠVEC, M., SCHUSZTEKOVÁ, S. Zákon o kolektívnom vyjednávaní – praktický komentár.
Bratislava : Wolters Kluwer, 2016.).

35. V zásade ide o výsledok voľby zákonodarcu presunúť časť právomoci inak patriacej súdom
(súkromnoprávne spory) na neštátne rozhodcovské orgány, čo hneď neznamená, že ide o porušenie
práva na prístup k súdu. Toto právo nie je absolútne, sú prípustné jeho obmedzenia, pokiaľ sledujú
legitímny cieľ, pokiaľ sú v súlade so zásadou primeranosti a nezasahujú samotnú podstatu práva...“

25. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 74/2023 zo 07.02.2023 bola
odmietnutá ústavná sťažnosť podaná proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 5S 16/2020-73
z 03.06.2021 a proti uzneseniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Svk 16/2021
z 27.07.2022, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že:
„49. Kasačný súd uznáva, že hoci kolektívne pracovnoprávne vzťahy sú upravené normami patriacimi

pod odvetvie pracovného (súkromného) práva, je tu badateľná istá ingerencia štátu s cieľom zaručiť
ochranu zamestnancov ako „slabších“ subjektov. Takáto ingerencia štátu spočívajúca v určení rozhodcu
na podnet zmluvnej strany ministerstvom práce z ním vedeného zoznamu a zverení právomoci
rozhodcovi nezávisle overiť počet členov odborových organizácií v procese kolektívneho vyjednávania
však neznamená prenesenie výkonu verejnej správy. Ide len o nástroj ochrany zamestnancov zakotvený

zákonom, aby sa v dôsledku sporu predstaviteľov odborových organizácií neocitli v patovej situácií a
neostali bez kolektívnej zmluvy, ktorá im vie poskytnúť viac práv než Zákonník práce.

50. Kasačný súd ďalej uvádza, že postup rozhodcu nie je Zákonom o kolektívnom vyjednávaní procesne
upravený tak, ako je upravené administratívne konanie, nevzťahuje sa na neho Správny poriadok,

rozhodca nedisponuje nijakou donucovacou zložkou moci a nemôže stranám ukladať sankcie pri
nerešpektovaní jeho rozhodnutia. Rozhodca (ani Ministerstvo práce) nerozhoduje ex officio, ale vždy
len na podnet jednej zo zmluvných/sporových strán. V tomto prípade Ministerstvo práce určilo rozhodcu
na podnet zamestnávateľa (ktorý celkom oprávnene ako budúca zmluvná strana potrebuje vedieť, s
kým má kolektívnu zmluvu uzatvárať), čo však rozhodne nemá také účinky, ako sa nazdáva sťažovateľ,

t. j. žeby pre absenciu vôle odborových organizácií pri konštituovaní rozhodcu už muselo ísť o výkon
verejnej správy.“26. Kolektívna zmluva je dvojstranný záväzkový pracovnoprávny úkon. Osobitosť kolektívnej zmluvy
v značnej miere spočíva v tom, že napriek tomu, že ide o dvojstranný záväzkový pracovnoprávny
úkon medzi konkrétnymi zmluvnými stranami, kolektívna zmluva je zároveň aj normatívnym právnym

aktom, z ktorého vznikajú priame právne nároky bližšie neurčenému počtu subjektov. Len v
prípade, ak budú splnené skutkové a právne podmienky kolektívneho vyjednávania ustanovené
zákonom o kolektívnom vyjednávaní, sa účastníci kolektívneho vyjednávania môžu efektívne domáhať
svojich práv požiadaním o súčinnosť, ktorú štát poskytuje príslušným odborovým organizáciám na
jednej strane a zamestnávateľom na druhej strane pri kolektívnom vyjednávaní formou inštitútu

sprostredkovateľa kolektívneho sporu alebo formou inštitútu rozhodcu kolektívneho sporu (MATEJKA,
O., FRIEDMANNOVÁ, D., Zákon o kolektívnom vyjednávaní – komentár. Wolters Kluwer. 2015.).

27. Správny súd pri zodpovedaní otázok nastolených v bode 22 nazeral na podanú žalobu optikou
vyššie uvedených právnych záverov vyslovených Ústavným súdom Slovenskej republiky a Najvyšším
správnym súdom Slovenskej republiky vo vzťahu k prípustnosti správneho súdneho prieskumu

rozhodnutia rozhodcu určeného podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní.

28. Činnosť žalovaného založená na realizácii oprávnenia vyplývajúceho mu z § 13 ods. 2 zákona
o kolektívnom vyjednávaní má byť mechanizmom zabránenia vzniku patovej situácie v prípade,
keď účastníci kolektívneho vyjednávania nedospejú k dohode o spoločnom postupe. Štát v tomto

prípade vystupuje ako subjekt, ktorý poskytuje súčinnosť pri sociálnom dialógu zamestnancov a
zamestnávateľov. V danom prípade sa jedná o súčinnosť štátu pri kolektívnom vyjednávaní vyplývajúcu
mu aj z § 1 ods. 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní. Štát teda vstupuje do uvedených vzťahoch nie
z titulu vrchnostenského oprávnenia výkonu verejnej správy, ale z dôvodu, aby svojou ingerenciou,
na základe žiadosti jednej zo zmluvných strán súkromnoprávneho vzťahu, určil rozhodcu. Štát koná

z pozície subjektu, ktorý participuje, v určitom zákonom predvídanom rozsahu, ako osoba stojaca
mimo zmluvných strán na vyriešení sporu. Tento zákonný postup však nie je administratívnym konaním
vedeným pred žalovaným ako orgánom verejnej správy a nevzťahuje sa naň zákon č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

29. Pojem „súčinnosť“ znamená spoluprácu, spolupôsobenie, prípadne partnerstvo. Pokiaľ má štát
podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní poskytnúť súčinnosť, tak potom ju poskytuje v rámci
spolupráce, a teda nejde o prejav vrchnostenského oprávnenia žalovaného. To je potvrdené aj tým, že
štáturčujerozhodcuniezvlastnéhopodnetu,alenazákladežiadostiniektorejzozmluvnýchstrán.Pokiaľ
by mal zákonodarca úmysel priznať žalovanému postavenie orgánu verejnej správy pri rozhodovaní

sporov z kolektívneho vyjednávania, tento úmysel by sa pretavil do inak definovanej pozície žalovaného,
ktoréhoúlohabynemalasvojupodstatuvpartnerstvečispolupráci,alenapr.vregulovaníčidohľadových
kompetenciách s nástrojmi na vynútenie splnenia povinnosti v podobe sankcií.

30. Pokiaľ ide o spôsob rozhodovania žalovaného, ktorým žalovaný prijal žalobou napadnuté opatrenie,

správny súd dáva do pozornosti, že ustanovenie § 13 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní uvádza
pri definovaní činnosti žalovaného pojem „určí“ rozhodcu na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje náležitosti žiadosti o riešenie sporu podľa § 13 ods. 2 zákona
o kolektívnom vyjednávaní (v § 13 ods. 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní), ako aj nároky kladené na
osobu rozhodcu (v § 10a ods. 2, 3, 4, v § 13 ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní). Je potrebné

uviesť, že samotný akt určenia rozhodcu je realizáciou oprávnenia vyplývajúceho pre zmluvnú stranu zo
zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá ak po tomto prostriedku siahne, žalovaný nemá inú možnosť,
ako požadovanú súčinnosť poskytnúť.

31. Neprípustnú žalobu možno vymedziť ako takú, ktorá smeruje proti

– rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému
z prieskumu správnym súdom podľa § 7 (bližšie pozri komentár k § 7),
– rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, či inému právnemu aktu alebo úkonu, ktoré
nebolo vydané v rámci výkonu pôsobností tohto orgánu v oblasti verejnej správy (pôjde napr. o
akty občianskoprávnej povahy týkajúce sa majetku alebo pracovnoprávnych vzťahov, kolektívneho

vyjednávania atď.),
– právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy (napr. rozhodnutiu či inému
právnemu aktu orgánov činných v trestnom konaní alebo právnym úkonom osôb súkromného práva)(FEČÍK, Marián. § 98 [Odmietnutie žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek,
FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 536.).

32. Správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté opatrenie žalovaného je aktom, ktorý nebol
vydaný v administratívnom konaní vedenom v rámci pôsobnosti žalovaného ako orgánu verejnej správy,
na základe čoho správny súd žalobu postupom podľa § 98 ods.1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol.

33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je
treba uviesť, že aj keď zavinenie za odmietnutie žaloby nesie žalobca, žalovanému v konaní žiadne
trovy nevznikli.

34. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený subjekt (§442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.