Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100524
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100524.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto,
IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Vysokoškolákov č. 8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania : 1) INVEST RECYCLING,

s.,r.o., so sídlom Makov – Čierne č. 2044/44, 023 56 Makov, IČO : 53 896 904, 2) Obec Makov,
so sídlom Makov č.60, 023 56 Makov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OOP3-2025/037804-002 zo dňa 06.05.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 07.07.2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou datovanou dňa 07.07.2025 a doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej
„správny súd“) dňa 07.07.2025, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu
domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.05.2025 č. OU-
ZA-OOP3-2025/037804-002 a súčasne aj rozhodnutia č. OU-CA-OSZP-2025/000141-16 zo dňa
08.01.2025, vydaného Okresným úradom Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej
„prvostupňový orgán verejnej správy“). Žalovaný svojim rozhodnutím na základe odvolania žalobcu

rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zmenil v jeho výrokovej časti v znení: „Navrhovaná
činnosť „Novostavby a stavebné úpravy objektov rekreačného areálu Pančava“, uvedená v predloženom
zámere sa nebude posudzovať podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ a nahradil novým
textom: „Navrhovaná činnosť „Novostavby a stavebné úpravy objektov rekreačného areálu Pančava“,
uvedená v predloženom zámere, situovaná v Žilinskom kraji, v okrese Čadca, v katastrálnom území A.,

na pozemkoch parc. č. KNC 5409/1, 5409/2, 5409/3, 5409/4, 5409/5, 5409/6, 5409/7, 5409/8, 5405,
5406, 5410, 5411, 5412, 5413, 5414, sa nebude posudzovať podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.“ Výrok prvostupňového rozhodnutia v jeho ostatných častiach zostal nezmenený.

2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa

§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia (najmä prvostupňového
orgánu verejnej správy) hrozí závažná ujma a iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť odkladného účinku žalobca vyvodzuje s
poukazom na § 13 zák. č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej „Zákon o životnom prostredí“),
v zmysle ktorého : „Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo

nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k
takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť.“Vo vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady,
právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach Zákona o životnom prostredí, ako aj v odbornej literatúre.
Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princíp prevencie

a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca potom argumentuje, že tieto princípy je v prípade súdnej
ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia §
184 a nasl. SSP, resp. s inštitútom dočasného pozastavenia účinkov všeobecne záväzného nariadenia
v zmysle § 362 a nasl. SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí
životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa

síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no
toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca
ďalej poznamenal, že aj napriek tomu, že § 13 zákona o životnom prostredí neobsahuje pojem princíp
predbežnej opatrnosti, zreteľne vyjadruje jeho priamu podstatu. Z jeho právnej úpravy vyplýva, že
ak nie je isté, či sa negatívne dôsledky vykonávania určitej činnosti dostavia alebo nie, je potrebné
predpokladať, že môžu nastať, to znamená, že sa prezumuje možné poškodenie životného prostredia,

a to aj napriek dôkaznej neistote vo vzťahu k účinkom posudzovanej činnosti. Pri princípe predbežnej
opatrnosti preto podľa názoru žalobcu nie je potrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje neistota v
škodlivosti posudzovanej činnosti. V ďalších argumentoch žalobca konštatoval rozdiel medzi princípom
predbežnej opatrnosti a princípom prevencie, ktoré síce oba smerujú k zabráneniu určitého škodlivého
následku, avšak nemožno ich zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v zásade v určitosti potenciálneho vzniku

ujmy. Akonáhle sa preukáže riziko potencionálnej ujmy, vtedy sa až uplatní princíp prevencie za účelom
obmedzenia ujmy alebo iného úplného zabránenia. Avšak v prípade, keď riziko nemožno považovať
za preukázané, vtedy sa musí uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti. Z uvedeného potom vyplýva,
že princíp predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného
poškodenia či ohrozenia životného prostredia, či ľudského zdravia.

3. Žalobca opakovane upozornil správny súd na osobitný charakter správnej žaloby podľa § 178
ods. 3 SSP, kedy dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe a uznesenia o predbežnom opatrení.
Dôvodnosť žaloby je nutný, avšak nie je postačujúci dôvod pre uznesenie o priznaní odkladného účinku,
pričom žalobca citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018.

Takáto súdna ochrana je iluzórna a nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Právo
na zabezpečenie materiálnej ochrany životného prostredia si vyžaduje aplikáciu odkladného účinku.
Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom,
pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného
prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Žalobca konštatoval, že bez priznania

odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. S prihliadnutím na § 19 a
na zásadu preventívnej opatrnosti podľa § 13 Zákona o životnom prostredí žiada žalobca správny
súd, aby tejto správnej žalobe priznal odkladný účinok, nakoľko nepriznaním odkladného účinku
hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci
krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Žalobca ďalej argumentoval, že sa

nekonalo s ním ako s reprezentantom zainteresovanej verejnosti chrániacej verejný záujem životného
prostredia, pričom účasť zainteresovanej verejnosti na konaniach vo veciach životného prostredia je
prospešná a konzumuje tak právo na informácie, ako aj právo na priaznivé životné prostredie. V závere
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca opätovne zdôraznil zásadu predbežnej
opatrnosti, prikazujúcu prijať opatrenie na zamedzenie naplnenia hrozby životnému prostrediu, ak je

reálnosť tejto hrozby sporná. Žalobca si potom vyvodil záver, že z uvedeného normatívu priamo vyplýva,
že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podľa §
178 ods. 3 SSP, lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia
v rozpore so zákonom, a táto žaloba smeruje k tomu, aby tejto hrozbe bolo zabránené. Z uvedeného
žalobcovi vyplýva, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je splnená vždy v prípade

žaloby zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, čo je aj tento prípad. Žalobca poukázal aj na
skutočnosť, že dôvody na priznanie odkladného účinku sú uvedené nielen v časti 6. správnej žaloby, ale
vyplývajú aj zo samotného odôvodnenia správnej žaloby v časti 8.

4. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný

vyjadril dňa 25.09.2025. Vo vzťahu k návrhu žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) SSP žalovaný zastáva názor, že žalobca nedostatočne konkretizuje hroziace následky,
ktoré by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mohli nastať a spôsobiť tak závažnú ujmu na
životnom prostredí. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby tak nespĺňa zákonnépožiadavky v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Na podporu svojho názoru
žalovaný citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/125/2019 zo
dňa06.08.2019,ktorýzdôraznil,žeprepriznanieodkladnýchúčinkovnestačí,abyexistovalapotencialita

akejsi hrozby. Hrozba pritom musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom
hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty, na ktorom je budovaný
právny štát. V citovanom rozhodnutí správny súd zdôraznil, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku
správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu
má mimoriadny charakter, Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je

nevyhnutné postupovať v súlade so znením § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby
navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť, pričom hrozba musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že
preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To,
že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

5. Ďalší účastníci konania 1) a 2) sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nevyjadrili, hoci im bol na zaujatie procesného stanoviska k jeho obsahu vytvorený procesný priestor
v súlade s ustanovením § 105 písm. a) SSP.

6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia

správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore

s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala,
vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne hrozí.
Priznanímodkladnéhoúčinkusadoskončeniakonaniapredsprávnymsúdompozastavujúvšetkyúčinky
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom
pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia

plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

10. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou správnych súdov aj vyšších súdnych autorít, rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie má mimoriadny charakter,

pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania
prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý - pokiaľ nie je ako celok zákonným
postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia
sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe.Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej
miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu
rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57
ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového

konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného
účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na
ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej
ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto
„čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný
účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše

priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej
osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania
návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu
závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie

pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo
hrozil, alebo už nastal.“

11. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný

následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu", ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa

očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma
(iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje
sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.
Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich

aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd aj na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia
Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vyslovil : „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal
návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať
aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) §

185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne
vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo
veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

12. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

žalovaného orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri rozhodovaní
o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach
žalobných bodov žalobou napadnuté rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu
uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

13. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe apeloval hlavne na to, že podľa
jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, nie sú
zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, čo aj bol dôvod na podanie správnej žaloby. Osobitne preto
žalobca zdôraznil, že okrem časti 6. jeho žaloby, v ktorej sa zameriava na zdôvodnenie jeho návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, dôvody na priznanie odkladného účinku vyplývajú

aj zo samotného odôvodnenia jednotlivých žalobných bodov správnej žaloby v jej 8. časti. Správny
súd poznamenáva, že len tento samotný dôvod (teda presvedčenie žalobcu o vecnej nesprávnosti
a nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy prvého aj druhého stupňa) ako dôvod
napovolenieodkladusprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutiažalovanéhoaprvostupňovéhoorgánuverejnej správy neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo
možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve
správnymi žalobami napádaných rozhodnutí či opatrení orgánov verejnej správy, pretože samotným

právnym dôvodom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej
nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

14. Rovnako nemá v zákonnej úprave (a to nielen v Správnom súdnom poriadku, no ani s poukazom
na ustanovenia § 13 a § 19 Zákona o životnom prostredí, či z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru)

oporu a správny súd nenachádza opodstatnenosť tvrdenia žalobcu, že v dôsledku zásady predbežnej
opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podanej podľa § 178 ods. 3 SSP žalobcom,
ako reprezentantom zainteresovanej verejnosti. Taktiež názor žalobcu, že z uvedeného vyplýva, že
dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žaloby je splnená vždy (bez výnimky) v prípade žaloby
zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, nie je opodstatnený. Takýto názor a záver žalobcu
nielenže nemá oporu v právnej úprave, no priamo odporuje a je popretím zákonnému zneniu § 185

SSP, pretože neguje zákonodarcom vymedzené zákonné požiadavky pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, ktoré sú definované pod písmenom a) alebo b) uvedeného zákonného ustanovenia
Správneho súdneho poriadku. Správny súd v neposlednom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že
takýto názor žalobcu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov, no aj vyšších
súdnych autorít, ktoré opakovane zdôrazňujú základnú premisu, že rozhodnutie o priznaní odkladného

účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie má
mimoriadny charakter (správny súd odkazuje v tejto časti na citované závery Ústavného súdu SR
a Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v bodoch 10. a 11. odôvodnenia tohto uznesenia). Pokiaľ bolo
zámerom zákonodarcu priznať pri niektorom druhu správnej žaloby odkladný účinok súčasne s podaním
správnej žaloby, vyplýva to priamo z textu SSP alebo osobitného predpisu.

15. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým
výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný
následok na životnom prostredí, pričom opakovane zdôrazňoval zásadu predbežnej opatrnosti a zásadu
prevencie, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok

má ísť alebo má hroziť životnému prostrediu, a to práve v dôsledku účinkov rozhodnutí napadnutých
touto správnou žalobou, správny súd uvádza, že ide tak len o tvrdenia vo všeobecnej rovine,
ktoré neosvedčujú dôvodnosť podaného návrhu. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétna)
závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie § 185 písm. a)

SSP. Tvrdené dôvody musí navyše žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež
dostatočne osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených
konštatovaní nie je možné, práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz
žalobcu na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho
súdu „hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

16. Podľa názoru správneho súdu okrem nedostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo iného
vážneho nenapraviteľného následku v zmysle zákonnej dikcie § 185 písm. a) SSP, v tvrdeniach žalobcu,
ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje aj vymedzenie príčinnej
väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy a tvrdeným

negatívnym dopadom na životné prostredie v konkrétnej rovine. Konkrétnosť absentuje aj v ďalšej
argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, hrozí
nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci
krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Ide o argumentáciu žalobcu, ktorá
ale taktiež nie je rozvedená do konkrétnych súvislostí a do konkretizácie dopadu preskúmavaných

rozhodnutí na životné prostredie, a to popisom konkrétneho následku a jeho rozsahu správnou žalobou
napadnutých rozhodnutí. Správny súd ďalej podčiarkuje, že ani z ustanovenia § 13 zákona o životnom
prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, nevyplýva, že nevyžaduje konkretizáciu
nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno
vzhľadom na existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.

17. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu poukazujúce na to, že včasnosť súdneho zásahu
je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom a bez priznania odkladného
účinku je súdna ochrana nesúladná s princípom preventívnej opatrnosti. Aj táto argumentácia žalobcuje správnym súdom vyhodnotená len ako všeobecná, bez patričnej konkretizácie. Vo vzťahu k tejto
argumentácii správny súd uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 a nasl. SSP je
možné využiť kedykoľvek, aj počas priebehu správneho súdneho konania, pričom výsledok meritórneho

prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy (teda či bude napadnuté rozhodnutie pre
jeho nezákonnosť a vecnú nesprávnosť zrušené) je pritom v čase rozhodovania o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe čisto hypotetický.

18. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia

o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra
hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve - ako v danej veci –
závažnou ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.

19. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie dôvodov, správny
súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom tvrdenej ujmy na životnom prostredí v dôsledku realizácie
účinkov preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy a preto návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

20. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).