Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoPr/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124204199
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124204199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu

JUDr. Jany Vargovej (sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a
JUDr. Erika Vargu, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F.
G., právne zastúpená PUKAJ, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661,
026 01 Dolný Kubín, IČO: 53 029 623, proti žalovanému: Stredná zdravotnícka škola, so sídlom M.
Hattalu 2149,
026 01 Dolný Kubín, IČO: 00 607 045, právne zastúpený Advokátska kancelária SLAMKA & Partners
s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o neplatnosť dohody

o skončení pracovného pomeru a náhradu mzdy, v štádiu konania o určenie neplatnosti dohody
o skončení pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
7Cpr/3/2024-110 zo dňa 28.4.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že skončenie pracovného
pomeru dohodou o skončení pracovného pomeru uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa
02.02.2024 je neplatné a vo výroku II. uviedol, že o ďalšom uplatnenom procesnom nároku (náhrade
mzdy vo výške 36 mesačných platov za obdobie od 01.03.2024 – poznámka odvolacieho súdu) súd

prvej inštancie rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ust. § 137, § 316 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1, § 39, § 49 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 4, § 59 ods. 1, § 60 ods. 1 až 3, § 77, § 79 ods. 1 až 5,
§ 80 Zákonníka práce. Konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou domáhala proti žalovanému určenia, že
skončeniepracovnéhopomeruDohodouoskončenípracovnéhopomeruzodňa02.02.2024jeneplatné.
Žalobou sa domáha aj náhrady mzdy za 36 mesiacov od 01.03.2024. Žalobu odôvodnila tým, že riaditeľ
žalovaného na ňu opakovane vyvíjal nátlak, aby skončila pracovný pomer. Po tom, čo nesúhlasila

s dohodou o skončení pracovného pomeru, žalovaný jej zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru,
na ktorom ale žalovaný následne netrval. Žalovaný (riaditeľ školy) predložil žalobkyni právnu analýzu
z advokátskej kancelárie, podľa ktorej jej konanie malo naplniť znaky skutkovej podstaty trestného
činu podvodu, medzi navrhované riešenia pre riaditeľa školy bolo aj podanie oznámenia na žalobkyňu
o spáchaní trestného činu podvodu. S poukazom na uvedené skutočnosti a na to, že okamžité skončenie
pracovného pomeru by bolo pre ňu nevýhodné, mohlo by jej spôsobiť v budúcnosti komplikácie pri
ďalšom zamestnávaní, pod tlakom a v tiesni dohodla sa so žalovaným na skončení pracovného pomeru

dohodou.
3. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal uplatnený nárok žalobkyne. Žalovaný vo vzťahu
k žalobkyni nepoužil priamy fyzický nátlak, ani bezprávnu vyhrážku. Keď bola žalobkyni predloženádohoda o skončení pracovného pomeru, nebol zo strany žalovaného na ňu vyvíjaný žiadny nátlak, či iná
forma donútenia. Žalobkyňa mala možnosť sa sama slobodne rozhodnúť, či tak urobí alebo nie.
4. Súd prvej inštancie ako nesporné v prejednávanej veci ustálil nasledovné skutočnosti. Dňa

14.03.2014 bola uzatvorená Pracovná zmluva medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako
zamestnávateľom s dňom nástupu do práce 17.03.2014, pracovnou dobou 6 hodín denne, pracovný
pomer bol dojednaný na dobu určitú do 30.06.2015, druh práce: administratívno-hospodársky pracovník.
Dňa 31.03.2017 bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným Dohoda o zmene dojednaných
pracovných podmienok, pracovný úväzok sa zmenil z 30 hod. na 37,5 hod. týždenne, t. j. 7,5

hod. denne (táto dohoda tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy zo dňa 14.03.2014 a dohody
zo dňa 16.06.2015). Dňa 31.08.2023 bola uzatvorená Dohoda o zmene dojednaných pracovných
podmienok, ktorou sa zmenil dohodnutý druh práce u žalobkyne na tajomníčku školy a to na základe
zmeny organizačnej štruktúry školy. Nesporným bolo, že riaditeľ školy si predvolal žalobkyňu na deň
11.01.2024 na osobný pohovor, kde jej predložil záznam z riešenia pracovnej disciplíny, ktorý žalobkyňa
nepodpísala. Riaditeľ školy zaslal žalobkyni osobný list zo dňa 15.01.2024, v ktorom žiadal, aby sa

vyjadrila do 15.01.2024 do 14.00 hod., vo vzťahu k dohode o skončení pracovného pomeru z jej strany.
Žalobkyňa sa riaditeľovi školy vyjadrila, že nie je si vedomá žiadneho porušenia pracovnej disciplíny
z jej strany. Následne žalobkyni bola zo strany zamestnávateľa, t.j. žalovaného predložená Dohoda
oskončenípracovnéhopomeruzodňa19.01.2024,ktorúžalobkyňanepodpísala.Riaditeľškolypredložil
žalobkyni právnu analýzu vypracovanú advokátskou kanceláriou dňa 18.01.2024 pre riaditeľa školy

(následneprávnymzástupcomžalovanéhovspore). Žalobkynibolozostranyzamestnávateľadoručené
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.01.2024, žalovaný následne netrval na tejto forme
skončenia pracovného pomeru. Dňa 02.02.2024 bola uzatvorená Dohoda o skončení pracovného
pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa podaním zo dňa 28.02.2024 zaslala žalovanému
Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní.

5. Súd prvej inštancie z osobného listu zo dňa 15.01.2024, ktorý bol zaslaný riaditeľom školy žalobkyni,
zistil, že v uvedenom liste riaditeľ školy žiadal, aby sa žalobkyňa vyjadrila do 15.01.2024 do 14:00 hod.,
čo sa týka dohody o skončení pracovného pomeru z jej strany. V tomto liste, okrem iného, uvádzal „že
sa rozhodol urobiť ešte jedno gesto a napísať tento list, a teda dať myšlienky na papier, čo má na srdci
a prečo sa rozhodol konať tak ako koná. Od začiatku svojho mandátu riaditeľa sa snažil školu viesť

moderným spôsobom, záleží mu na tom, aby škola prosperovala, aby ľudia do školy chodili radi, aby
im škola prinášala hodnoty a zmysel, preto dáva zelenú mnohým aktivitám a iniciatívam, či kolegov, aj
žiakov a snaží sa tieto veci oceňovať a odmeňovať. Kolegovia, ktorí pochopili a aktívne spolupracujú
na týchto jeho zmenách, sú možno pre niekoho vnímaní ako „obľúbená skupinka“, ľudia, ktorí nie sú
príliš aktívni sa zase pasujú do role, že si ich nevšíma, resp. sú v skupinke „na odstrel“. Že chce veci

meniť k lepšiemu, chce sa sám meniť, zlepšovať a pri tom chce podporovať a zlepšovať svoje prostredie
a ľudí okolo seba, každý deň byť o krôčik lepší, každý deň urobiť čosi navyše a lepšie, aký bude on,
také bude jeho okolie, zrkadlia sa navzájom, každé ráno, či večer sa pozrie úprimne do zrkadla a povie
si, kto je a prečo robí, čo robí, preto rozvíja myšlienky, pre ktoré sa rozhodol disciplinárne riešiť, čo
spolu x krát riešili osobným pohovorom: 1. nedodržanie postupu uvoľňovania práce, 2. neuposlúchnutie

pracovného príkazu nadriadeného, riaditeľa školy, 3. nastúpenie na pracovnú cestu bez cestovného
príkazu dňa 28.11.2023, 4. opakujúce sa oneskorené príchody alebo predčasné odchody, december
2023 9x, 5. zamestnanec preukázateľne podvádzal pri evidencii pracovného času - potvrdenie od
lekára, ktorý už dlhé roky neordinuje, nedokladovanie 1x LV a 1x DČR 17.08. a 21.08.2023. Uviedol, že
z uvedených bodov je evidentné viacnásobné opakované hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktorými

ako tajomníčka školy nevytvára prostredie, dôveru, rešpekt a úctu k vedeniu školy. Tajomníčka školy,
ktorá sedí hneď vedľa riaditeľa školy musí byť jednoznačne a hodnotovo zladená s ním, musí mu
čítať myšlienky a snažiť sa podporovať jeho prácu a nie naopak, musí sa obetovať pre školu a robiť
mnoho administratívnej nadpráce, ktorá odbremení vedenie školy a tým zefektívni chod školy. Tajomník
školy musí byť človek, ktorému netreba všetko hovoriť, ktorý dokáže samostatne riešiť problémy

a vie iniciatívne vyhľadávať a riešiť veci, ktoré vedenie školy nedokáže efektívne a včas spracovať.
Jednoducho byť pravou rukou riaditeľa, či zástupcu školy, za tento čas nepostrehol žiadnu zmenu, len
prehlbovanie stavu, ktorý tu stále je, preto už v tejto chvíli nevidí žiadnu perspektívu, čo by sa v jej
prípade mohlo udiať, zmeniť, aby to mohlo fungovať tak, ako sa to od začiatku snaží, aby to fungovalo.
Je mu ľúto, že veci museli dostať sa až do takéhoto stavu, čo je možno aj jeho nedôslednosťou, večnou

trpezlivosťou, či vierou, že si niekto niečo uvedomí a začne s tým niečo robiť. Aj napriek uvedeným
skutočnostiam je ochotný pristúpiť na dohodu o výpovedi z práce s akceptovaným termínom ukončenia.
Tvoju písomnú odpoveď čakám dnes 15.01.2024 do 14.00 hod.“ Žalobkyňa sa riaditeľovi školy vyjadrila,
že nie je si vedomá žiadneho porušenia pracovnej disciplíny z jej strany.6. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 19.01.2024 riaditeľ školy
predložil žalobkyni dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú odmietla podpísať. Riaditeľ školy
mal za ňou stále chodiť, aby dohodu podpísala, pričom ona si vôbec nebola vedomá ničoho, že by

sa niečoho dopustila. Nebolo sporným, že riaditeľ školy opakovane žiadal žalobkyňu, aby podpísala
dohodu o skončení pracovného pomeru. Aj právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní vyjadril,
že riaditeľ školy jej ponúkal návrh na uzavretie dohody min. 4x alebo 5x. Žalobkyňa uviedla, že pod
týmto psychickým nátlakom a tlakom zo strany riaditeľa školy, ktorý opakovane na ňu tlačil, aby
skončila pracovný pomer u žalovaného dohodou, odišla na práceneschopnosť od 23.01.2024. Čo sa

týka jej zdravotného stavu, bola nútená vyhľadať odbornú pomoc. Pod vplyvom uvedených okolností,
stresu a nátlaku začala žalobkyňa trpieť úzkostnými stavmi, depresiou a bola nútená vyhľadať odbornú
zdravotnú pomoc. Zo strany žalobkyne boli predložené lekárske správy zo dňa 23.01.2024, 06.03.2024,
06.05.2024, z ktorých súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa bola práceneschopná od 23.01.2024,
v ktorých správach sa lekárom uvádza, že psychicky sa necíti dobre, nemôže spať, kombinácia
pracovných a rodinných problémov, bola jej nasadená medikamentózna liečba, uvádzala psychické

ťažkosti, vyhrážky, výpoveď. V danom období mala byť žalobkyňa aj v nepriaznivej osobnej situácii, mala
v tom období chorého manžela, ktorý bol práceneschopný, skoro rok poberal iba nemocenské dávky
vo výške 330,- eur, prišli by o jediný príjem v domácnosti, dcéra začala chodiť na vysokú školu, syn na
strednú školu, bola v tomto období pre ňu bezvýchodisková situácia.
7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že práve počas uvedenej práceneschopnosti žalobkyne jej

zo strany zamestnávateľa – žalovaného bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa 25.01.2024, v ktorom bolo uvádzané, že ako zamestnanec sa dopustila závažného porušenia
pracovnej disciplíny tým, že a) zamestnanec úmyselne podvádzal pri zaznamenávaní do evidencie
pracovného času, zamestnanec falšoval doklady od lekára o prekážke na strane zamestnanca, čím
sa zvýhodňoval na úkor zamestnávateľa, úmyselne uvádzal iného do omylu, čím mu vznikla aspoň

malá škoda (lekárske potvrdenie dňa 15.02.2023, nezdokladované 1x LV a 1x DČR), b) zamestnanec
má neospravedlnenú neprítomnosť v práci v dobe presahujúcej 2 dni v mesiaci, 17.08. a 21.08.2023,
c) zamestnanec opakovane nedodržal určenú pracovnú dobu tým, že vykazoval predčasné príchody
a predčasné odchody z práce, za mesiac december 2023 v rozsahu 9x, d) zamestnanec nastúpil na
pracovnú cestu bez pracovného príkazu - dňa 28.11.2023 zamestnanec nastúpil na pracovnú cestu

bez predchádzajúceho súhlasu a príkazu zamestnávateľa a svojvoľne opustil pracovisko. Vzhľadom na
uvedené dôvody, týmto zamestnávateľ okamžite končí pracovný pomer so zamestnancom (okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 25.01.2024 podpísané riaditeľom
školy B. H. I., nebolo podpísané zo strany žalobkyne). Základná odborová organizácia pri Strednej
zdravotníckej škole Dolný Kubín dňa 24.01.2024 prerokovala žiadosť zamestnávateľa k okamžitému

skončeniu pracovného pomeru u B. A. B. so záverom, že výbor Základnej odborovej organizácie
s postupom zamestnávateľa pri okamžitom skončení pracovného pomeru nesúhlasí. Uvedené prevzal
riaditeľ školy. Podľa vyjadrenia žalobkyne, ako aj žalovaného, ku skončeniu pracovného pomeru
okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa nedošlo.
8. Následne súd prvej inštancie poukázal na obsah právnej analýzy vypracovanej právnym zástupcom

žalovaného v danom spore dňa 18.01.2024 pre riaditeľa školy, ktorá, ako bolo v konaní nesporné,
bola predložená aj samotnej žalobkyni. V právnej analýze, ktorá bola predložená žalobkyni, bolo
uvádzané, cit.: „že zamestnanec B. A. B. svojím konaním opakovane viackrát porušila pracovnú
disciplínu, toto jej konanie možno považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a jedná sa šesť
bodov: 1. zamestnankyňa úmyselne podvádzala pri zamestnávaní do evidencie pracovného času,

zamestnankyňa falšovala doklady od lekára o prekážke na strane zamestnanca, čím sa zvýhodňovala
na úkor zamestnávateľa a ostatných zamestnancov, úmyselne uvádzala iného do omylu, čím mu vznikla
aspoň malá škoda, 2. zamestnankyňa má neospravedlnenú neprítomnosť v práci v dobe presahujúcej
2 dni v mesiaci - zamestnankyňa má bez uvedenia dôvodu absenciu evidencie elektronického záznamu
pracovného času v dochádzke od doby od septembra do decembra 2023 a to v rozsahu 5x a to

aj po predchádzajúcom upozornení riaditeľa školy, 3. zamestnankyňa má nepreukázanú prekážku
v práci na strane zamestnanca - má vykázanú neprítomnosť v práci v dôsledku uvedenej prekážky na
strane zamestnanca, 4. zamestnankyňa opustila svoje pracovisko bez súhlasu vedomia nadriadeného
zamestnanca - nedodržala postup uvoľnenia z pracoviska tak, že v zmysle platných predpisov je povinná
písomne požiadať nadriadeného zamestnanca o uvoľnenie z pracoviska a tento jej musí na opustenie

pracoviska udeliť súhlas, 5. zamestnankyňa bez príkazu zamestnávateľa nastúpila na pracovnú cestu
bez dodržania zákonného postupu dňa 28.11.2023 - zamestnankyňa nastúpila na pracovnú cestu
bez príkazu a vyslania zamestnávateľa, 6. zamestnankyňa neuposlúchla pokyn nadriadeného - aj
napriek príkazu, resp. pokynu nadriadeného zachovať dokumenty prevodov v B. A. tieto bez uvedeniadôvodu trvalo odstránila. Právny stav z hľadiska pracovného práva - zamestnankyňa svojím konaním
porušila právne predpisy a to najmä Zákonník práce a Pracovný poriadok Strednej zdravotníckej školy
v Dolnom Kubíne, jedná sa o hrubé porušenie pracovnej disciplíny, a že pokiaľ ide o skutočne závažné

porušeniepracovnejdisciplínyzostranyzamestnanca,zamestnávateľmáprávopracovnýpomerstýmto
zamestnávateľom okamžite skončiť podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V zmysle uvedeného
právneho posúdenia môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, pretože zamestnankyňa
závažne porušila pracovnú disciplínu. Právny stav z hľadiska trestného práva: konanie zamestnankyne
môžebyťposudzovanézhľadiskatrestnoprávnejzodpovednostiakokonanie,ktorýmsazamestnankyňa

na škodu cudzieho majetku obohatila tým, že uviedla iného do omylu a tento omyl využila, čím
spôsobila na cudzom majetku malú škodu. Jedná sa najmä o konanie uvedené v prvom bode konania
zamestnankyne (zamestnankyňa úmyselne podvádzala pri zaznamenávaní do evidencie pracovného
času), toto konanie teda môže napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu v zmysle §
221 ods. 1 Trestného zákona, prípadne môže napĺňať znaky iného deliktu, resp. správneho deliktu
v zmysle príslušných právnych predpisov. Navrhované riešenia: nakoľko má zamestnávateľ preukázané,

že zamestnankyňa svojím konaním porušila pracovnú disciplínu v takej intenzite a rozsahu, že toto
konanie považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny navrhujú, aby bol pracovný pomer s touto
zamestnankyňou ukončený, navrhujú nasledovné možnosti: a) skončenie pracovného pomeru dohodou
ku dňu 31.01.2024, b) okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, c) podanie oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu

podvodu“.

9. Súd prvej inštancie okrajovo poukázal na skutočnosť, že pokiaľ mal žalovaný (riaditeľ školy) za
to, že u žalobkyne sú naplnené zákonné dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru, prečo
potom nezotrval na ním zaslanom oznámení zo dňa 25.01.2024, ale opakovane na žalobkyňu tlačil

a opakovane jej navrhoval dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú ona odmietala uzavrieť
a podpísať.

10. S poukazom na vykonané dokazovanie, výsluch žalobkyne, výsluch žalovaného (riaditeľa školy),
svedkyne, predložené listinné dôkazy, mal súd prvej inštancie preukázané, že uvedené konanie zo

strany žalovaného (podrobne popísané v bodoch 26.-31., 37. rozsudku), ktoré začalo tým, že si riaditeľ
školy predvolal žalobkyňu na osobný pohovor dňa 11.01.2024, zaslal jej osobný list zo dňa 15.01.2024,
predložil jej dohodu (návrh) o skončení pracovného pomeru zo dňa 19.01.2024, opakovane ju vyzýval
na uzavretie dohody, zaslal je okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.01.2024, na ktorom
žalovanýnáslednenetrval,alehlavnepredložiljejadvokátskoukanceláriouvypracovanúprávnuanalýzu

(ktorá mala byť vypracovaná iba pre neho, ale on túto analýzu napriek tomu predložil aj žalobkyni),
z ktorého správania, konania žalovaného možno dôvodne vyvodiť, že jeho úmyslom bolo žalobkyňu
“postrašiť“, psychicky na ňu pôsobiť, na jej vôľu, vzbudiť u nej dôvodný strach z ujmy, ktorá jej hrozí,
že ak neuzavrie dohodu, môže na ňu podať trestné oznámenie. Samotný riaditeľ školy na pojednávaní
potvrdil,žeuvedenýlistzadvokátskejkancelárieondalsamotnejžalobkyni,nakoľkožalobkyňanechcela

podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, tak jej predložil tú vypracovanú právnu analýzu zo
strany advokátskej kancelárie. V právnej analýze bolo uvedené, že žalobkyňa svojím konaním mala
závažneporušiťpracovnúdisciplínu,malasadopustiťspáchaniatrestnéhočinu,resp.inéhodeliktuaboli
doporučené žalovanému, t.j. riaditeľovi školy riešenia, medzi nimi aj, aby podal na žalobkyňu oznámenie
o podozrení zo spáchania trestného činu podvodu. Súd prvej inštancie mal za to, že uvedeným konaním

žalovaného bol spôsobený u žalobkyne taký stav úzkosti a strachu z dôvodu bezprávnej vyhrážky
žalovaného, čo je v rozpore so skutočnou vôľou skončiť pracovný pomer u žalovaného dohodou.
Ide o bezprávnu vyhrážku, ak si prostredníctvom vyhrážky osoba vynucuje niečo, k čomu vyhrážka
použitá byť nemôže - vyhráža sa podaním trestného oznámenia, že ako zamestnanec sa mala údajne
dopustiť trestného činu (riaditeľ školy uviedol, pretože žalobkyňa nechcela podpísať dohodu o skončení

pracovného pomeru, tak jej predložil právnu analýzu), čím bezprávne pôsobil na jej vôľu, ktorá u nej
vzbudila dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozil tak, že sa jej prejavená vôľa v právnom úkone vytvorila
pod vplyvom tohto strachu. Žalobkyňa tak podpísala predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru
podľa § 60 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
žekpodpísaniuDohodyoskončenípracovnéhopomeruzodňa02.02.2024žalobkyňoudošlovdôsledku

bezprávnej vyhrážky žalovaného, z ktorého dôvodu je právny úkon absolútne neplatný.
11. Žalobkyňa listom zo dňa 28.02.2024 v súlade s ust. § 77 v spojení s § 80 Zákonníka práce,
oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával a to až do momentu, kým
vo veci platnosti, resp. neplatnosti dohody nerozhodne súd. Súd prvej inštancie poznamenal, žepredmetom sporu bolo posúdenie platnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 02.02.2024.
Predmetom sporu nebola neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, preto ani nebol dôvod
sa podrobne zaoberať dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže k okamžitému

skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa žalobkyni nedošlo (pričom z vykonaného
dokazovania naviac vyplynulo, že dôvody, ktoré vytýkal zamestnávateľ žalobkyni sa menili, v okamžitom
skončení boli uvádzané štyri dôvody, pri osobnom pohovore jej riaditeľ školy vytýkal šesť dôvodov,
v osobnom liste päť dôvodov, v právnej analýze bolo uvádzaných šesť dôvodov).

12. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala aj na to, že dohodu uzavrela v tiesni, súd prvej inštancie poukázal
na ust. § 49 Občianskeho zákonníka. Pri konaní v tiesni ide o vadu v pohnútke právneho úkonu,
ktorou je tieseň. V tomto prípade neprejavuje konajúci celkom slobodne svoju vôľu, nekoná však pod
vplyvom fyzického donútenia, ani bezprávnej vyhrážky, preto právny úkon nie je absolútne neplatný.
Právnym dôsledkom konania pod vplyvom tiesne je právo účastníka odstúpiť od zmluvy. Dôvodom
odstúpenia od zmluvy je tieseň druhého účastníka zmluvy. Tieseň sama o sebe nestačí, zákon vyžaduje

ďalšiu podmienku a to, aby k právnemu úkonu zo strany konajúceho došlo za nápadne nevýhodných
podmienok (musí byť súčasne naplnené). Ak by žalobkyňa mala za to, že uzavrela zmluvu (dohodu)
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, mohla odstúpiť od zmluvy, uvedené neučinila.

13. Súd prvej inštancie konštatoval, že o ďalšom uplatnenom procesnom nároku (náhrade mzdy)

rozhodne po právoplatnosti tohto (čiastočného) rozsudku. Rovnako spolu s ďalším uplatneným nárokom
rozhodne aj o trovách konania v zmysle ust. § 262 ods. 3 CSP.

14. Včas podaným odvolaním domáha sa žalovaný zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia
veci na nové konanie a rozhodnutie.

15. Namieta porušenie práva žalovaného na riadne odôvodnenie. Konštatuje, že nedostatok riadneho
odôvodnenia je porušením práva na spravodlivý proces. Súdy musia vo svojich rozsudkoch jasným
a zrozumiteľným spôsobom uvádzať dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia. V zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy SR je od všeobecných súdov vyžadované, aby sa jasne, právne korektným a zrozumiteľným

spôsobom vyrovnávali so všetkými právnymi ako aj skutkovými skutočnosťami, ktoré sú pre ich
rozhodnutievoveciprávnevýznamnéapodstatné.Vdanejsúvislostižalovanýpoukazujenarozhodnutia
Ústavného súdu I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08. Žalovaný rovnako poukazuje na ust. § 15
Zákonníka práce, podľa ktorého je potrebné prejav vôle vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa robil, zodpovedá dobrým mravom, pričom právnym úkonom je prejav vôle smerujúci k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú.
16. Žalovaný sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predloženie právnej
analýzy zo strany riaditeľa žalovaného žalobkyni po tom, čo nechcela podpísať dohodu o skončení
pracovného pomeru, je bezprávnou vyhrážkou. Žalovaný trvá na tom, že v procese predchádzajúcom
skončeniu pracovného pomeru dohodou zo dňa 02.02.2024 riaditeľ žalovaného nepoužil žiadnu

bezprávnu vyhrážku, násilie, psychický alebo fyzický nátlak. Naopak, je toho názoru, že žalobkyňa
dohodu neuzavrela v stave neslobody. Údajný žalobkyňou a súdom prvej inštancie prezentovaný nátlak
v tom smere, že bola predložená právna analýza, v prvom rade nedosahoval intenzitu, že by ho bolo
možné kvalifikovať ako bezprávnu vyhrážku. Nie je bezprávnou vyhrážkou, ak zamestnávateľ, u ktorého
pôsobízamestnanec,porušujepracovnúdisciplínuaprípadnejeunehopodozrenieajztrestnejčinnosti,

oznámi zamestnancovi právne stanovisko svojho právneho zástupcu k veci. U žalovaného nepôsobí
žiadne pracovné oddelenie, preto si dal analýzu vypracovať advokátovi. Je zrejmé, že ak žalovaný
hrozil žalobkyni ako druhému účastníkovi úkonu tým, čo bol oprávnený urobiť, nemohlo ísť o bezprávnu
vyhrážku. O bezprávnu vyhrážku by išlo jedine v prípade, ak by takúto hrozbu použil k tomu, aby
v druhom účastníkovi vynútil konanie, ktoré s tým, čo hrozí, nie je v žiadnej súvislosti a ktoré takouto

hrozbou nie je možné vynucovať. Išlo by napríklad o prípad, kedy by žalovaný hrozil podaním trestného
oznámenia na žalobkyňu za skutok, ktorého sa dopustila, ak by mu žalobkyňa odmietla napríklad predať
osobný automobil výrazne pod cenu, hoci by mu tento automobil predať nechcela.
17. Žalovaný zastáva názor, že uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru bolo v prospech
žalobkyne, nakoľko sa podľa jej obsahu mal pracovný pomer skončiť ku dňu 29.02.2024, čo je

v porovnaní s okamžitým skončením pracovného pomeru na jej prospech.

18. Napriek tomu, že žalobkyňa konala pod určitým tlakom (spôsobeným jej v tom čase rodinnou
situáciou) a situácia bola pre ňu nepochybne stresujúca, nebolo konanie žalovaného v intenzite, abynemohla slobodne prejaviť svoju vôľu uzavrieť dohodu. Žalobkyňa mohla dohodu odmietnuť podpísať
takakovpredchádzajúcichprípadoch.Žalovanýsanestotožňujestým,žebyžalobkyňavkonaníuniesla
dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že bola predmetná dohoda uzatvorená pod

nátlakom a proti jej vôli.

19. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/306/2009 zo dňa 27.04.2011, z ktorého rozvrhu cituje nasledovný text: „Nejde o nedovolený
nátlak zo strany zamestnávateľa, ani o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca (§ 13 ods.

5 ZP), ak zamestnávateľ po oznámení rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry prijatej k tomu
príslušným orgánom dá zamestnancovi na výber, či naďalej zotrvá v pracovnom pomere a prijme inú
pre neho vhodnú prácu alebo s ním bude pracovný pomer skončený výpoveďou z organizačných
dôvodov alebo dohodou z tých istých dôvodov. Zamestnanec môže síce subjektívne pociťovať sled
týchto krokov ako určitý nátlak a môže to u neho vyvolávať stres (ako tomu bolo aj v posudzovanej
veci), bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle

dotknutéhozamestnanca.Obezprávnuvyhrážkusanejednáanivtedy,akzamestnávateľpreduzavretím
dohody o skončení pracovného pomeru (pred podaním žiadosti o uzatvorenie takejto dohody), upozorní
zamestnanca, že inak mu bude daná výpoveď, ktorej písomné znenie má už pripravené. Ak sa totiž
podľa názoru zamestnávateľa stal zamestnanec v dôsledku organizačnej zmeny nadbytočný, má
zamestnávateľ právo dať zamestnancovi výpoveď podľa 63 ods. 1 písm. b/ ZP, ktorej účinky nastávajú

doručením zamestnancovi bez ohľadu na jeho vôľu. Ide o právny úkon, ktorý zamestnávateľ je v
zmysle zákona nepochybne oprávnený urobiť a teda „hrozí“ niečím, čo má právo vykonať, pričom aj
výpoveď a aj dohoda o skončení pracovného pomeru smerujú k rovnakým právnym následkom, a
to k skončeniu pracovného pomeru. Pritom pri porovnaní obidvoch možností skončenia pracovného
pomeru, nie je možné usudzovať, že by v danom prípade žalobkyňa konala k svojmu neprospechu, ak

sa rozhodla predísť jednostrannému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou a zvolila si možnosť
skončiť pracovný pomer dohodou, ako to správne uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia aj odvolací
súd.Aniskutočnosť,žezamestnávateľdoručízamestnancovinajskôrvýpoveďzorganizačnýchdôvodov
a až následne dôjde k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru z tých istých dôvodov (ako
tomu bolo v danej veci), nie je možné považovať za takú, ktorou by bolo vynucované niečo, čo ňou

nesmie byť vynucované. Zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce a ani iného právneho predpisu
totiž nevyplýva, že by skončenie toho istého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi urobenými
súčasne alebo postupne, bolo zakázané (porovnaj R 31/1998). Doručenie výpovede, hoci aj skôr ako
dôjde k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru, nevylučuje preto bez ďalšieho slobodu vôle
zamestnanca(žalobkyne)uzavrieťdohoduztohoistéhodôvodu.Mátozanásledoklento,ževýpoveďsa

neuplatní ako právny dôvod zániku tohto pracovného pomeru, ak v dohode bol dohodnutý deň skončenia
pracovného pomeru skôr, než uplynie výpovedná doba.“
20. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny.
21. Argumentuje, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že riaditeľ školy H. I. neustále na

žalobkyňu vyvíjal tlak, a to takým spôsobom, že tento tlak nezvládla. Akcentuje, že do súčasnej doby
žiadne trestné oznámenie nebolo podané, kde už len z tohto konania pána I. možno vyvodiť záver, že
vyvíjal na žalobkyňu tlak. U normálneho bežného človeka, ktorý si prečíta možnosť podania trestného
oznámenia, kde právny názor dokonca vyjadrí advokát, vyvolá uvedené strach, obavu, pocit nepokoja,
nervozitu a podobne.

22. Taktiež z listu, ktorý bol predložený zo dňa 15.01.2024, ktorý adresoval riaditeľ školy žalobkyni,
vyplýva, že riaditeľ školy si potreboval vytvoriť a obklopiť sa okolo seba ľuďmi, ktorí budú „jednoznačne
a hodnotovo zladení s ním, musia sa obetovať pre školu a robiť mnoho administratívnej nadpráce...“,
pričom žalobkyňa mu do tohto nezapadla a potreboval sa jej zbaviť.
23. Dokonca aj okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou neschválili odbory, keďže

žalobkyňa svoje povinnosti si riadne a svedomito plnila. Dôvody na skončenie pracovného pomeru
žalobkyne neexistovali a tie, ktoré boli uvedené, boli vyfabulované, keďže každý jeden dôvod bol
vyvrátený. Okrem toho, pán riaditeľ I. tieto dôvody počas krátkej doby menil, čo vyplýva z predložených
listinných dôkazov, teda neustále vyhľadával cestu, ako ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou. Takéto
neustále ataky z jeho strany (ako napr. zaslanie právnej analýzy advokátskou kanceláriou, kde sa

hovorí o trestnom stíhaní, zasielanie listín, neustále predkladanie porušení pracovnej disciplíny, ktoré
boli vykonštruované, vytýkanie dochádzky, hoci ostatní zamestnanci, chodili do práce tak isto a mnoho
iného) vyvíjalo na žalobkyňu tlak, ktorému podľahla. Ako sa ukázalo na pojednávaní, zo strany riaditeľaškoly, boli to dôvody, ktoré nemali svoje opodstatnenie, čo len umocňuje to, že na žalobkyňu bol vyvíjaný
neoprávnený tlak.
24. V danom prípade je potrebné, aby všetky dôkazy vyjadrenia a výpovede boli vyhodnocované

ako jeden celok a nie brané izolovane, keďže tento tlak, ktorý vyvíjal riaditeľ školy na žalobkyňu
nepozostával iba z predloženej dohody, ale popísaniu dohody prechádzalo mnoho skutočností, ktoré
ovplyvnili žalobkyňu do takej miery, že dohodu podpísala pod tlakom a nekonala slobodne.
25. V súdom stanovenej lehote žalovaný odvolaciu repliku nepodal.
26. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odolanie podala subjektívne

legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)
vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) pri aplikácii § 387
ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
27. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutia predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie

v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu
prvej inštancie, a preto naň v celom rozsahu a v podrobnostiach v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje. Uvedené bolo tiež dôvodom pomerne rozsiahleho opisu dôvodov rozhodnutia súdu prvej

inštancie v rozhodnutí odvolacieho súdu.
28. Žalovaný v odvolacom konaní nevzniesol žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nebol vyporiadal
súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti
pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len nehospodárnym opakovaním už
vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení

napádaného rozhodnutia. Súčasne v danej súvislosti je potrebné poznamenať, že Ústavný súd SR
v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť
súdu odôvodniť rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý
nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne napr. rozhodnutie sp.zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS
2069/04, I. ÚS 117/05).
29. Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia
a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4Cdo/163/2015 zo dňa 17. marca 2016). V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení

rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré precízne
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky. Je potrebné poznamenať, že do práva na

spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne sp.zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako
neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka týkajúca
sa nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument

o porušení práva žalovaného na spravodlivý proces.
30. Žalovaný považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňa uzatvorila
Dohodu zo dňa 02.02.2024 pod vplyvom bezprávnej vyhrážky. Žalovaný zastáva názor, že hrozil
žalobkyni tým, čo bol oprávnený urobiť. O bezprávnu vyhrážku by podľa mienky žalovaného išlo jedine
vtedy, ak by žalovaný hrozbu použil k tomu, aby v danom účastníkovi vynútil konanie, ktoré s tým, čím

hrozí, nie je v žiadnej súvislosti a ktoré takouto hrozbou nie je možné vynucovať. Žalobkyňa nepochybne
bola pod určitým tlakom v dôsledku rodinnej situácie, ale konanie žalovaného nedosahovalo intenzitu,
aby nemohla žalobkyňa prejaviť slobodnú vôľu. Uvedenú argumentáciu žalovaného vyhodnotil odvolací
súd ako nedôvodnú vychádzajúc z nasledovných úvah.
31. Východiskovo odvolací súd akcentuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,

podľa ktorého vôľa žalobkyne pri uzatváraní dohody nebola slobodná, keďže konala pod vplyvom
tzv. bezprávnej vyhrážky zo strany žalovaného. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že išlo
o ,,učebnicový“ príklad bezprávnej vyhrážky.32. V prejednávanej veci boli splnené/preukázané všetky predpoklady podstatné pre posúdenie konania
žalovaného ako bezprávnej vyhrážky:
Ad a) vyhrážka bola protiprávna,

Ad b) medzi hrozbou a urobeným právnym úkonom bola príčinná súvislosť,

Ad c) išlo o vyhrážku takého druhu a intenzity, že vzhľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu

vyvolala u žalobkyne dôvodný strach,

Ad d) išlo o vyhrážku adresovanú priamo žalobkyni, voči ktorej sa právny úkon vynucoval.

33. Aby vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu (a to neplatnosť absolútnu), musí ísť

predovšetkým o bezprávnu (protiprávnu) vyhrážku (Ad a)), tou musí byť vynucované niečo, čo sa ňou
nesmie vynucovať; môže spočívať v tom, že sa vyhráža niečím, čo hroziaci nie je oprávnený vykonať,
alebo čo je síce oprávnený vykonať, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho pohol k určitému právnemu
úkonu (napr. že oznámi adresátov trestný čin), ak tento neurobí príslušný právny úkon (obdobne
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 09.12.1998

sp. zn. 3Cdon 1522/1996).

34. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa učinila právny úkon – uzatvorila
Dohodu o ukončení pracovného pomeru zo dňa 02.02.2024 pod vplyvom bezprávnej vyhrážky, nakoľko
žalobca použil hrozbu trestného stíhania žalobkyne, aby ju pohol k podpísaniu dohody o skončení

pracovného pomeru, ktorý spôsob ukončenia pracovného vzťahu žalobkyňa v rámci predchádzajúcich
pokusov žalovaného vytrvalo odmietala. Na tomto mieste je potrebné pre úplnosť poznamenať, že
odvolací súd súčasne nevylučuje, že žalovaný dokonca hrozil niečím, čo nebol oprávnený urobiť.
Odvolaciemu (civilnému) súdu však neprináleží činiť závery v tomto smere, nakoľko uvedené prináleží
do právomoci orgánov činných v trestnom konaní.

35. V prejednávanom prípade bol nepochybne preukázaný aj ďalší predpoklad (Ad b)) a to, že medzi
hrozbou a urobeným právnym úkonom bola daná príčinná súvislosť. Právny úkon vo všeobecnosti nie
je urobený slobodne, ak k prejavu vôle bol účastník právneho vzťahu prinútený určitými okolnosťami,
bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Nebyť bezprávnej vyhrážky, žalobkyňa by dohodu o skončení

pracovného pomeru dňa 02.02.2024 neuzatvorila. O uvedenom závere svedčí vykonané dokazovanie,
z ktorého vyplynulo, že sa žalovaný viackrát (cca 4 až 5-krát) neúspešne pokúšal v predchádzajúcich
obdobiach skončiť pracovný pomer so žalobkyňou dohodou (v rámci uvedených predchádzajúcich
pokusov však nepoužil hrozbu trestného stíhania).

36. Vykonaným dokazovaním bolo tiež nepochybne preukázané, že išlo o vyhrážku takej intenzity
a druhu, že vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu vyvolalo u žalobkyne odôvodnený strach.
O slobodný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nejde, ak bol tento úkon urobený
v dôsledku psychického donútenia (nátlaku), teda bezprávnej vyhrážky (vis compulsiva). Bezprávna
vyhrážka (tzv. psychické donútenie) je bezprávne pôsobenie na vôľu človeka, ktoré v ňom vzbudzuje

dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí tak, že sa jeho vôľa prejavená v právnom úkone vytvára pod
vplyvom tohto strachu. Na tomto mieste považuje odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie
zdôrazniť, že nátlak na žalobkyňu (podrobne popísaný v bodoch 27. až 31. a 37. rozsudku súdu prvej
inštancie) začal riaditeľ školy vyvíjať už od januára 2024, kedy si žalobkyňu predvolal na osobný pohovor
na deň 11.01.2024, zaslal je osobný list zo dňa 15.01.2024, predložil jej dohodu (návrh) o skončení

pracovného pomeru zo dňa 19.01.2024, opakovane ju vyzýval na uzavretie dohody, zaslal jej okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.01.2024, na ktorom žalovaný následne netrval, ale hlavne,
predložil jej advokátskou kanceláriou vypracovanú právnu analýzu (ktorá mala byť vypracovaná iba pre
riaditeľa školy, ale on túto analýzu napriek tomu predložil aj žalobkyni), z ktorého správania, konania
žalovaného možno dôvodne vyvodiť, že jeho úmyslom bolo žalobkyňu ,,postrašiť“, psychicky na ňu

pôsobiť, ovplyvniť jej vôľu, vzbudiť u nej dôvodný strach z ujmy, ktorá jej hrozí, že ak neuzavrie dohodu,
môže na ňu podať trestné oznámenie.
37. Samotný riaditeľ školy na pojednávaní potvrdil, že uvedený list z advokátskej kancelárie on sám
dal samotnej žalobkyni, nakoľko žalobkyňa nechcela podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru,tak jej predložil vypracovanú právnu analýzu zo strany advokátskej kancelárie. V právnej analýze bolo
uvedené, že žalobkyňa svojím konaním mala závažne porušiť pracovnú disciplínu, mala sa dopustiť
spáchania trestného činu resp. iného deliktu a boli doporučené žalovanému, t.j. riaditeľovi školy riešenia,

medzi nimi aj, aby podal na žalobkyňu trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu
podvodu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že uvedeným konaním žalovaného bol
spôsobený u žalobkyni taký stav úzkosti, strachu z dôvodu bezprávnej vyhrážky žalovaného, čo je
v rozpore so skutočnou vôľou skončiť pracovný pomer u žalovaného dohodou.

38. Odvolací súd akcentuje, že pod vplyvom týchto okolností, stresu a nátlaku začala mať žalobkyňa
vážne zdravotné problémy, úzkostné stavy, depresiu, bola nútená vyhľadať odbornú zdravotnú pomoc
a od 23.01.2024 bola práceneschopná. Zo strany žalobkyne boli predložené aj lekárske správy zo
dňa 23.01.2024, 06.03.2024, 06.05.2024 z ktorých vyplýva, že žalobkyňa bola práceneschopná od
23.01.2024, a v daných správach ošetrujúci lekár žalobkyne uvádza, že sa žalobkyňa psychicky
necíti dobre, nemôže spať, ide o kombináciu pracovných a rodinných problémov, bola jej nasadená

medikamentózna liečba. V danom období mala byť súčasne žalobkyňa aj v nepriaznivej osobnej situácii,
mala v starostlivosti chorého manžela, ktorý bol práceneschopný takmer rok, poberal iba nemocenské
dávky vo výške 330,- eur, prišli by o jediný príjem v domácnosti, dcéra začala chodiť na vysokú školu
a syn na strednú školu. Súhrn týchto okolností pôsobil na žalobkyňu bezvýchodiskovo.
39. Na dôvažok odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie akcentuje, že pokiaľ by skutočne

na strane žalovaného existovali dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, bol
by žalovaný na svojom prejave zotrval a ,,neuháňal“ by žalobkyňu opakovanými pokusmi o ukončenie jej
pracovného pomeru dohodou. Uvedené správanie žalovaného len dokresľuje celkový obraz a okolnosti
daného prípadu.
40. Odvolací súd akcentuje, že dôvodnosť strachu treba posudzovať z konkrétneho a subjektívneho

hľadiska, t.j. podľa konkrétnej situácie, v ktorej sa ohrozený nachádzal a podľa jeho vlastností; teda
nie je smerodajné nejaké objektívne hľadisko. Dôvodnosť strachu nemožno v konkrétnom prípade
popierať odkazom na to, že by priemerne odolný človek za takých okolností, aké tu boli, vyhrážke nebol
podľahol. Vyhrážka však pritom nemusí byť trestným činom, stačí, že ide o občianskoprávny delikt.
Odvolací súd poznamenáva, že to, či v danom prípade vyhrážka zo strany zamestnávateľa adresovaná

zamestnankyni naplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu, je na posúdenie orgánov činných
v trestnom konaní a nie civilného súdu. Pre účely rozhodnutia postačuje, že žalovaný svojim konaním
naplnil občianskoprávny delikt. V danom prípade bola rozhodnou z hľadiska záveru o intenzite hrozby
skutočnosť, že žalobkyňa nemá právnické vzdelanie, žalobkyňa vychádzala zo záveru, že analýzu
vypracovala právne erudovaná osoba – advokátska kancelária, sama preto nevedela dostatočne

posúdiť, vyhodnotiť opodstatnenosť trestného oznámenia. Jediným dostupným a pre laika relevantným
údajom sú informácie dostupné v Zbierke zákonov v rámci Trestného zákona a vo verejnosti dostupnom
znení skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Podľa
uvedeného ustanovenia, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie
iného do omylu, alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá

sa odňatím slobody až na dva roky. Žalobkyňa ako laik nemohla poznať význam a obsah v právnej
norme obsiahnutých všeobecných právnych pojmov (uviesť do omylu/využiť niečí omyl, obohatiť seba/
iného) nepochybne však aj ako laik bola schopná identifikovať hrozbu trestu – a to trestu odňatia
slobody na dva roky. Odvolací súd akcentuje, že strach žalobkyne bol znásobený situáciou, v ktorej sa
nachádzala. V relevantnom čase bola žalobkyňa práceneschopná z dôvodu pretrvávajúcich úzkostných

stavov a depresie, v nepriaznivej osobnej situácii nachádzal sa i jej manžel, ktorý bol takmer rok
práceneschopný a poberal iba nemocenské dávky vo výške 330,- eur, preto príjem žalobkyne tvoril
jediný príjem v domácnosti, dcéra žalobkyne začala chodiť na vysokú školu a syn začal navštevovať
strednú školu.
41. Napokon vo vzťahu k poslednému predpokladu pre relevantnosť bezprávnej vyhlášky z hľadiska

aplikácie § 37 ods. 1 (zmieňovaný bod Ad d)) bolo v prejednávanej veci nepochybným, že bezprávna
vyhláška bola smerovaná/adresovaná priamo žalobkyni, voči ktorej sa úkon (dohoda o skončení
pracovného pomeru) vynucoval.
42. V prejednávanej veci dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru o absolútnej
neplatnosti Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 02.02.2024 pre rozpor s ustanovením §

37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď mal vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že
slobodná tvorba vôle žalobkyne bola vylúčená, žalobkyňa k prejavu vôle bola prinútená bezprávnou
vyhrážkou zo strany žalovaného.43. Žalovaný v ďalšej časti odvolania uvádza cit: ,,Na podporu našich tvrdení poukazujeme na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/306/2009 zo dňa 27.04.2011“. Z uvedeného rozhodnutia
v ďalšej časti odvolania žalovaný rozsiahlo cituje právne závery obsiahnuté v označenom rozhodnutí

bez toho, aby žalovaný vzniesol svoju vlastnú konkrétnu a relevantnú argumentáciu a v jej rámci najmä
uviedol, v čom je skutkový stav prejednávanej veci obdobný skutkovému stavu vo veci posudzovanej
Najvyšším súdom SR pod zmieňovanou spisovou značkou 4Cdo/306/2009.
44. Na tomto mieste považuje odvolací súd za nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu

odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať
namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom
konania v odvolaní vznesených konkrétnych námietok.
45. Odhliadnuc od uvedeného, iba nad rámec potrebného odôvodnenia (keďže absentuje konkrétna
argumentácia odvolateľa) odvolací súd uvádza, že podstata rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

spočívala v závere, že tak výpoveď (na ktorú možnosť zamestnávateľ zamestnanca v danej veci
posudzovanej najvyšším súdom upozornil), ako aj dohoda o skončení pracovného pomeru smerovali
oba k rovnakým právnym následkom, a to k skončeniu pracovného pomeru. Oproti tomu vo veci, ktorá
je predmetom odvolacieho prieskumu však oba úkony dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa
2.2.2024 a trestné oznámenie, smerovali k odlišným právnym následkom. Zatiaľ čo dohoda smerovala

k skončeniu pracovného pomeru, trestné oznámenie k začatiu trestného stíhania žalobkyne. Práve
z uvedeného určujúceho dôvodu je poukaz žalovaného na označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
v danej veci bezpredmetný.
46. Nakoľko žalovaným vznesené odvolacie dôvody neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd tento pri aplikácii ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako

vecne správny. Ako vecne správny vyhodnotil odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v
(akademickom) výroku II. kde súd prvej inštancie len deklaroval, že vo zvyšnej časti uplatneného nároku
(na náhradu mzdy) a trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
47. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval aplikujúc ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 3 CSP. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom

rozhodnutí vo veci samej.
48. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)