Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123227868
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123227868.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JúliusaTóthaačlenovsenátuJUDr.
Lucie Baňackej PhD. a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: MILEO, s. r. o., so sídlom Slavkovská
2422/51B, 060 01 Kežmarok, IČO: 45 678 596, právne zastúpený: AK Berčo s. r. o., J. Hanulu 19,
052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 54 329 281, proti žalovanému: EW3M s. r. o., so sídlom Masarykova
7261/27, 080 01 Prešov, IČO: 47 539 127, právne zastúpený: Marják, Ferenci & Partners s. r. o.,

Tajovského 17, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, o zaplatenie 20.350,59 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 23Cb/39/2023-102
zo dňa 6. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 23Cb/39/2023-102 zo
dňa 6. februára 2024.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
20.350,59 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 7.843,61 eur od 16.7.2022 do zaplatenia,
úrok z omeškania 11,50 % ročne zo sumy 7.380,50 eur od 21.12.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania
9 % ročne zo sumy 5.126,48 eur od 27.6.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
120,00 eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má vo vzťahu k

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalobca žalobou sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s prísl., za situácie, keď žalobca a žalovaný uzatvorili
zmluvu o dielo č. 200114, na základe ktorej žalobca realizoval stavebné práce pre žalovaného na
stavebnom objekte: Okresný úrad Stará Ľubovňa. Žalobca na základe zrealizovaných stavebných prác

na stavebnom objekte pre žalovaného, vystavil faktúry: - č. 202239, vystavená dňa 19.6.2022, splatná
dňa26.6.2022,nasumu5.126,48eura,-č.202242,vystavenádňa08.7.2022,splatnádňa15.7.2022,na
sumu 7.843,61 eura - č. 202297, vystavená dňa 13.12.2022, splatná dňa 20.12.2022, na sumu 7.380,50
eura. Žalobca poukázal na to, že zaslal žalovanému faktúru 1 poštou, ako aj e-mailom zo dňa 19.6.2022
spolu s podpísaným súpisom vykonaných prác žalovaným. Žalobca zaslal žalovanému faktúru 2 poštou,
ako aj e-mailom zo dňa 08.07.2022 spolu s podpísaným súpisom vykonaných prác žalovaným. Nakoľko

žalovaný faktúru 1 a faktúru 2 neuhradil v lehote splatnosti, žalobca zaslal žalovanému upomienku zo
dňa 8.12.2022 k úhrade týchto faktúr s tým, že mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie v trvaní 10
dní. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil a faktúry neuhradil, čím sa dostal do omeškania s plnením svojejpovinnosti. Žalobca si voči nemu uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Zároveň si uplatnil
trovy konania.

3. Proti platobnému rozkazu, ktorý vydal upomínací súd Okresný súd Banská Bystrica, podal žalovaný
odpor, v ktorom uviedol, že pohľadávku uplatnenú žalobcom neuznáva. Uviedol, že dňa 30.3.2022
uzatvoril žalovaný v právnom postavení objednávateľa so žalobcom v právnom postavení zhotoviteľa
Zmluvu o dielo č. 200114, na základe ktorej žalobca vykonával stavebné práce na stavbe. Podľa
zmluvy bol žalobca povinný dokončiť dielo do 30.5.2022. Podľa preberacieho protokolu bolo dielo

odovzdané investorovi dňa 11.11.2022. Práve tento deň považuje žalovaný za splnenie záväzku žalobcu
vykonať a odovzdať dielo. Na základe uvedeného sa žalobca dostal do omeškania po dobu 226 dní.
Žalovaný si voči žalobcovi titulom omeškania žalobcu uplatnil zmluvnú pokutu podľa článku 8 ods. 8.1.
písm. a) Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy a zverejnených na stránke
entita.as. Podľa zmluvy bola cena diela dohodnutá na sumu 38.159,82 eura bez DPH. Suma dennej
zmluvnej pokuty (0,1 % z ceny za dielo) tak predstavuje sumu 38,16 eura/deň. Výšku zmluvnej pokuty

za omeškanie vyčíslil na sumu (226 x 38,16 eur) 8.624,16 eura. Zároveň, podľa článku 5 ods. 5.16
Všeobecných obchodných podmienok žalovaný uviedol, že si uplatnil nárok na náklady na koordináciu
vo výške 0,5 % z ceny diela s DPH. Podľa zmluvy bola cena diela dohodnutá na sumu 45.791,78
eura s DPH. Náklady na koordináciu tak predstavujú sumu 228,96 eura. Žalovaný ďalej uviedol, že
vykonané stavebné práce nedosahovali požadovanú kvalitu. Žalovaný vyčíslil výšku škody na sumu v

celkovej výške 14.790,00 eur. Žalovaný evidoval proti žalobcovi pohľadávku spolu vo výške 23.643,12
eura (8.624,16 + 228,96 + 14.790,00). Žalovaný uviedol, že eviduje len dve faktúry vystavené žalobcom,
konkrétne: č. 202239 na sumu 5.126,48 eura a č. 202242 na sumu 7.843,61 eura, spolu: 12.970,09 eura.
Žalovaný zaslal žalobcovi dňa 26.1.2023 výzvu na náhradu škody spôsobenej zanedbaním povinností
na diele „Stará Ľubovňa OÚ“, kde žalobcu upozornil na vytýkané nedostatky diela a vyzval na zaplatenie

vzniknutej škody, zmluvnej pokuty za omeškanie ako aj nákladov na koordináciu, spolu vo výške 23
643,12 eura, a to so splatnosťou v deň doručenia tejto výzvy, pod hrozbou započítania vzájomných
pohľadávok a uplatnenia rozdielu. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 31.1.2023, a teda doručením
sa táto stala splatnou. Žalovaný zároveň uviedol, že eviduje faktúru č. 202239 a faktúru č. 202242,
avšak tieto boli žalovanému zaslané bez súpisov prác, či preberacích protokolov podpísaných, prípadne

potvrdených majstrom.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že doručenie faktúr č. 202239
a 202242 sporné nie je a priložil podací lístok o odoslaní faktúry č. 202297 vystavenej dňa 13.12.2022,
z ktorého vyplýva, že v rovnaký deň žalobca odoslal žalovanému doporučenú listovú zásielku a tiež

správu zo sledovania zásielok, z ktorej vyplýva, že túto zásielku žalovaný prevzal dňa 14.12.2022. Nárok
žalobcužalovanýspochybnil ibatak,žemuúdajneneboladoručenáfaktúrač.202297nasumu7.380,50
eura, inak ho nespochybnil a dokonca o ňom uvádza, že ho eviduje vo svojom účtovníctve a uplatnil si
ich ako nákladové položky.

4.1.Knárokunazmluvnúpokutužalobcauviedol,ženiejejasné,akožalovanýdospelktomu,žežalobca
meškal s dodaním diela 226 dní. Pokiaľ lehotu počítal od 30.5.2022 do 11.11.2022, tak v tomto období
uplynulo 163 dní a nie 226 dní. Namieta akýkoľvek nárok žalovaného na zmluvnú pokutu. Žalovaný svoj
nárok odvodzuje od Všeobecných obchodných podmienok uverejnených na webovom sídle tretej osoby,
na ktoré uviedol formulárový odkaz v zmluve o dielo. Žalobca tieto obchodné podmienky pri uzatvorení

zmluvy na danej webovej stránke nenašiel a nemá o ich obsahu vedomosť. Nemal tak ani vedomosť o
nároku na zmluvnú pokutu. V zmluve o dielo bol dátum začatia prác uvedený dátum 4.4.2022 a dátum
ukončenia diela dňa 30.05.2022. Žalobca zmluvu podpísal až dňa 6.5.2022. Poukázal na to, že je zjavné,
že dielo sa realizovalo nie na základe tejto písomnej zmluvy o dielo, ale na základe skoršej ústnej
dohody. V tomto ohľade uviedol, že je potrebné nazerať aj na použitie odkazu na všeobecné obchodné

podmienky žalovaného, o ktorých žalobca v čase pred začatím realizácie diela dňa 4.4.2022 nemohol
mať a ani nemal žiadnu vedomosť. Medzi zmluvnými stranami nebolo sporné, že dielo nebude dodané
v lehote do 30.5.2022, ako to žalovaný uviedol do znenia zmluvy, a to vzhľadom aj na rozsah prác, ktoré
bolo potrebné vykonať. Žalovaný ako dátum ukončenia diela uvádzal dátum, kedy dielo údajne žalovaný
odovzdal investorovi (11.11.2022), teda nejde o dátum, kedy žalobca dielo zrealizoval, ale o dátum,

kedy žalovaný odovzdal celé dielo (teda nielen časť, ktorú realizoval žalobca) investorovi. V žiadnom
prípade tak nemožno na ťarchu žalobcu ho sankcionovať zmluvnou pokutou za nezhotovenie diela včas
spôsobom, ako to uplatňuje žalovaný. Žalobca nenesie zodpovednosť za to, že žalovaný prípadne s
odovzdaním diela investorovi meškal. Žalovaný nikdy nevyzýval žalobcu k odovzdaniu diela alebo ktomu, aby žalobca s dodaním diela meškal. Posledný zápis v stavebnom denníku je zo dňa 31.8.2022,
potvrdený stavbyvedúcim žalovaného A. B.. Ďalšie žalovaným uplatnené položky za práce, ktoré on
sám uvádza, považoval za nedôvodné a absolútne nepreukázané.

5. Žalovaný vo vyjadrení potvrdil, že vystavené faktúry eviduje, upozornil, že predmetné faktúry boli
doručené bez súpisov prác a preberacích protokolov podpísaných alebo potvrdených majstrom, z toho
dôvodu ich odmietol uhradiť, keďže boli vystavené v rozpore s Všeobecnými obchodnými podmienkami
žalovaného, ktoré tvoria časť obsahu zmluvy o dielo a to v súlade s článkom 5 ods. 5.5 až 5.8

Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, ktoré citoval.

5.1.Žalovanýpoukázalna§273ods.1Obchodnéhozákonníkastým,žepodľačlánku5ods.5.1.zmluvy
o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným: „Táto zmluva spolu s prílohami a so Všeobecnými
obchodnými podmienkami Objednávateľa uverejnenými na webovej stránke objednávateľa C., tvoria
zmluvu o dielo...“ Tvrdil, že žalobcovi boli všeobecné obchodné podmienky žalovaného známe, na znak

čoho zmluvu o dielo vlastnoručne podpísal a otlačil pečiatku obchodnej spoločnosti. Za nepreukázané
považoval tiež tvrdenie, že existovala ústna dohoda medzi zmluvnými stranami, že práce podľa zmluvy
o dielo nie je potrebné dokončiť a odovzdať do dňa 30.5.2022, keďže písomná zmluva o dielo podpísaná
oboma zmluvnými stranami, platne a účinne uzatvorená stanovuje tento termín pre odovzdanie diela.
Poprel, ústne dohody ohľadom zmeny obsahu zmluvy o dielo. Počet dní, počas ktorých bol žalobca

v omeškaní, uvedený v podanom odpore ako aj vo výzve na náhradu škody odôvodňoval (226 dní)
zrejmou chybou v písaní. Správne má byť 165 dní, čo mení len výšku zmluvnej pokuty spôsobilej na
započítanie z 8.624,16 eura na 6.296,40 eura, čo spolu v súhrne s ostatnou škodou aj tak presahuje
pohľadávky žalobcu vyplývajúce z faktúr č. 202239 a č. 202242.

5.2. Žalovaný poukázal na to, že si započítava svoje pohľadávky len do výšky, v ktorej sa vzájomne kryjú
s uplatnenými a preukázanými pohľadávkami žalobcu, t.j. s pohľadávkami podľa faktúr č. 202239 a č.
202242 a neuplatňuje si vzájomnú žalobu podľa § 147 CSP, mal zato, že vyššie uvedená chyba v písaní
nemá pre samotné právne posúdenie žiaden relevantný význam.

5.3. Žalovaný listom zo dňa 9.2.2023 jednostranne započítal vzájomné pohľadávky, čím vznikol stav,
že žalovaný má neuhradenú pohľadávku proti žalobcovi v rozsahu 8.345,27 (namiesto pôvodne
vyčíslenej sumy 10.673,03 eur). Ďalej žalovaný uviedol, že väčšina vzniknutých škôd, nevznikla vo
forme vád samotného diela, ale ako poškodenie iných súčastí a príslušenstva stavby pri zhotovovaní
diela (znečistenie okien, rámov okien stavebnými materiálmi), znečistenie služobného dvora (zámkovej

dlažby, zatrávňovaniach tvárnic), znečistenie kamenej časti SOKEL od stavebných materiálov (lepidlo,
omietka vo farbe) tlakovou vodou, kartáčovaním - úhrada poplatku za odpady a iné.

6. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy,
predmetom posúdenia bol vzťah medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Jednalo sa o

relatívny obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý vznikol uzatvorením
pomenovanej zmluvy – zmluvy o dielo upravenej v ustanovení § 536 ods. 1 a nasl. Obchodného
zákonníka. Predmetom zmluvy o dielo boli stavebné práce.

7. Súd prvej inštancie mal preukázané uzatvorenie písomnej Zmluvy o dielo č. 200114 zo dňa 6.5.2022.

Ak žalobca tvrdil, že tejto predchádzalo uzatvorenie ústnej zmluvy súd prvej inštancie poukázal na
to, že pravdivosť tohto tvrdenia nepreukázal relevantnými dôkazmi a skutkovú otázku vyhodnotil ako
nepreukázanú, nakoľko aj pokiaľ ide o ústne uzatvorenú zmluvu o dielo aj tá musí obsahovať podstatné
náležitosti, a to riadne označenie strán, dohodu o predmete diela, dohodu o cene a záväzok ju zaplatiť.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že zo zmluvy o dielo článku 4 bod 4.4 vyplýva, že zaplatenie ceny
diela bolo dohodnuté v rozsahu zhotoviteľom skutočne vykonaných výkonov a prác a dospel k záveru,
že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela, ktorý si uplatnil žalobou, a to s poukazom na
§ 554 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka - zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. Zároveň v zmysle citovaného

ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve a pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.9. Uviedol, že obrana žalovaného spočívala v kompenzačnej námietke a v nasledujúcom vyjadrení bola
doplnená o tvrdenie, že bolo medzi stranami vo všeobecných obchodných podmienkach dohodnuté, že
zhotoviteľ je oprávnený vystaviť faktúru na zaplatenie časti ceny za dielo po zhotovení jednotlivých častí

diela a ich protokolárnom zhotovení. V danom prípade žalovaný len všeobecne rozporoval fakturované
práce a jednotlivé položky, ktoré žalobca preukázal pripojenou kalkuláciou skutočne vykonaných prác a
materiálov. Svoju obranu žalovaný zameral na kompenzačnú námietku s poukazom, že podľa zmluvy
bol žalovaný povinný dokončiť dielo do 30.5.2022 s tým, že dielo bolo odovzdané investorovi až dňa
11.11.2022.

9.1. Spornou skutočnosťou bola podľa zhodnotenia súdu prvej inštancie aplikovateľnosť dojednania
všeobecných obchodných podmienok medzi stranami sporu, z ktorých mal vyplývať nárok na zmluvnú
pokutu pre omeškanie žalobcu s odovzdaním diela. K Obchodným podmienkam súd prvej inštancie
konštatoval,žesúpovažovanézatzv.nepriamezmluvnédojednania,pretoževzásadeniesúvýsledkom
negociácie zmluvných strán, ale sa odkazom preberajú do obsahu zmluvy. Úprava všeobecných

obchodných podmienok sa v Obchodnom zákonníku nachádza v ustanovení § 273 Obchodného
zákonníka. Pričom jeho ods.1 je kogentným ustanovením, čo znamená, že ho zmluvné strany nemôžu
vylúčiť a nemôžu sa od neho odchýliť. Obchodný zákonník rozlišuje tri druhy Obchodných podmienok:
1.) všeobecné, 2.) známe zmluvným stranám, 3.) priložené k návrhu zmluvy. K jednotlivým druhom
Obchodných podmienok sa súd prvej inštancie v rozsudku vyjadril. Na prejednávaný prípad aplikoval

tretí druh všeobecných obchodných podmienok, a to všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali
byť priložené k návrhu zmluvy. Stotožnil sa s názorom vyjadreným v rozsudku Krajského súdu v
Nitre, sp.zn. 26Cob/18/2018 zo dňa 06.09.2018, že na to, aby sa Všeobecné obchodné podmienky,
na ktoré zmluva odkazuje, stali súčasťou zmluvy, nepostačuje len odkaz v zmluve, ale aj naplnenie
hmotnoprávnych predpokladov možnosti uplatniť v zmluve takýto odkaz na všeobecné obchodné

podmienky. Týmito hmotnoprávnymi predpokladmi je skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky
sú zmluvným stranám známe alebo už k návrhu zmluvy (teda nie až k zmluve, ale už jej návrhu
predkladanom druhej zmluvnej strane) priložené. Ak tieto hmotnoprávne podmienky neboli splnené,
súčasťou zmluvy sa všeobecné obchodné podmienky, napriek tomu, že zmluva bude odkaz na ne
obsahovať, nestanú. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade odkaz na internetovú stránku so

všeobecnými obchodnými podmienkami pred uzatvorením zmluvy nestačí na to, aby sa stali súčasťou
zmluvy. Tvrdenie o tom, že všeobecné obchodné podmienky boli žalobcovi známe bolo v konaní
sporné (žalobca poprel, že by zmluvné podmienky mu boli známe pri uzatváraní zmluvy). Bolo teda
na žalovanom, aby preukázal splnenie tejto podmienky. Žalovaný si vo svojej obrane vystačil len so
skutkovým tvrdením o tom, že všeobecné obchodné podmienky boli žalobcovi známe, avšak bez toho,

aby pravdivosť svojho tvrdenia preukázal relevantnými dôkazmi. Neuniesol bremeno dôkazu a súd prvej
inštancie túto spornú skutkovú otázku vyhodnotil ako nepreukázanú.

10. Súd prvej inštancie na všeobecné obchodné podmienky neprihliadal a otázky, ktoré neboli upravené
v zmluve posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka resp. Občianskeho zákonníka. Pre

platné dojednanie zmluvnú pokutu možno dohodnúť len písomne a v dohode musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia, čo súd nemal preukázané, preto na túto kompezančnú námietku
žalovaného titulom zmluvnej pokuty neprihliadol. Súd prvej inštancie nemal preukázaný ani nárok na
náklady za koordináciu uplatňovaný vo výške 0,5 % kompenzačnej námietke žalovaného, taktiež s
odkazom na všeobecné obchodné podmienky.

11. K náhrade škody, či nároku z vád diela súd prvej inštancie uviedol, že žalobca takúto pohľadávku
žalovaného na náhradu škody či vady diela spochybňoval, preto sa zaoberal jej existenciou a
opodstatnenosťou. Žalovaný uviedol, že niektoré resp. väčšina vzniknutých škôd nevznikla vo forme
vád samotného diela, ale ako poškodenie iných súčastí a príslušenstva stavby pri zhotovovaní diela.

Žalovaný ako objednávateľ do konania žiaden dôkaz o tom, že dielo bolo vykonané vadne nepredložil.
Vady diela je objednávateľ povinný oznámiť bez zbytočného odkladu. Žalobca nebol vyzvaný na opravu
žiadnych vád. Nebola preukázaná žiadna notifikácia písomná dokonca ani ústna.

12. Za účelom preukázania existencie škody a toho, že žalovaný vyzýval žalobcu na opravu vzniknutých

vád navrhol vykonanie dokazovania svedkami, avšak v tomto smere obsah svedeckých výpovedí
nepreukázal tvrdenia žalovaného, svedkovia uviedli, že boli zistené „nejaké nedorobky“, ktoré boli
priebežne odstránené, taktiež uviedli len veľmi všeobecne a nekonkrétne, aké škody mali vzniknúť,
dokonca, že tieto boli spôsobené pracovníkmi iných firiem, ktorí sa nachádzali na mieste realizácie diela.13. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 536, 537, 554 ods.1, § 560 ods. 1, 2,
3, 4, § 562, § 564, § 428 ods. 1, § 436, § 437 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 273 ods. 1, 2, 3 zákona č. 513/1991

Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“ alebo ObZ), ustanovení § 544 ods. 1 a 2 zák.
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upravujúce zmluvnú pokutu a ustanovení § 365 ods. 1 až 4, § 369
ods. 1 až 3, Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 a § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013
Z. z. upravujúcich omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.

14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 2 CSP a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu.
Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. e), f) a h) CSP a to, že súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie
za nesprávne a nespravodlivé.

16. Žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Žalovaný zaslal žalobcovi prehľadovú tabuľku vzniknutej škody ako prílohu
výzvy na náhradu škody zo dňa 26.1.2023. Za účelom vyvrátenia tvrdení žalobcu a preukázanie toho, že
žalovaný so žalobcom aktívne konzultoval nedostatky diela a žalobcu vyzýval na opravu vzniknutých vád
navrhol vykonať výsluch svedkov okrem iných: D. E., pracujúci na pozícii manažér stavby, ktorý dohliadal

na kvalitu vykonaných prác na predmetnej stavbe. Súd prvej inštancie svedka nepredvolal a nepripustil
jeho výsluch, pričom skutočnosti, ktoré by vyplývali zo svedeckej výpovede D. E. považoval za kľúčové
pre preukázanie vzniku škody a jej kauzality s konaním žalobcu. Žalovaný uviedol, že D. E. už nie je v
pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným a ich vzájomná spolupráca bola ukončená a nemá k dispozícii
žiadne prostriedky na zabezpečenie účasti tohto svedka na pojednávaní, na rozdiel od konajúceho súdu.

17. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam keď zmluvná pokuta, ako aj náhrada škody spolu s nákladmi na koordináciu
boli riadne uplatnené v súlade s Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného listom zo
dňa 26.1.2023, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 31.1.2023, kedy sa táto výzva stala splatnou.

Následne žalovaný listom zo dňa 9.2.2023 jednostranne započítal vzájomné pohľadávky a žalovaný
má neuhradenú pohľadávku proti žalobcovi v rozsahu 10.673,03 eura. Súd prvej inštancie sa podľa
žalovaného nezaoberal dôvodnosťou nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, iba ustálil, že odkaz na
webovú stránku obsahujúcu Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj len „VOP“) žalovaného nie je
postačujúci, považujúc za dostatočne preukázané tvrdenie žalobcu, že o predmetných VOP nemal

vedomosť a ani sa s nimi nemal možnosť oboznámiť. V zmluve o dielo je jasne definovaný odkaz na
VOP, uvedenú zmluvu žalobca vlastnoručne podpísal. Predmetné VOP v znení podľa odkazu priložil
žalovaný k odvolaniu. Žalobca mal reálnu možnosť s VOP sa oboznámiť a iba účelovo tvrdil, že o nich
nemal vedomosť.

18. Žalovaný namietal tiež, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou,
ževýpoveďsvedkaA.B.niejemožnépovažovaťzahodnovernú,keďžeprebiehasúdnekonanievedené
na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn.: 21Cb/22/2023 medzi žalovaným a A. B. o náhradu škody
vzniknutej na základe zanedbania svojich povinností v pozícii stavbyvedúceho. Žalovaný spochybňuje
súpisy prác žalobcu podpísané práve A. B.. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal

so skutočnosťou, že žalovaný bol z dôvodu omeškania žalobcu so zhotovením diela sankcionovaný
Ministerstvom vnútra SR – objednávateľom celého diela. Dielo nebolo dokončené a nielen protokolárne
odovzdané, ale žiadnym spôsobom odovzdané. Súpis prác podpísaný A. B. nemožno považovať za
hodnoverný a tieto rozpory mali byť odstránené vypočutím svedka D. E.. Vyčítal súdu prvej inštancie,
že považoval nárok žalobcu na uhradenie faktúry za preukázaný priložením kalkulácie skutočne

vykonaných prác a materiálov, avšak vznik nároku žalovaného na náhradu škody za preukázaný
priložením kalkulácie skutočne vzniknutých škôd, vád a nedorobkov nepovažoval, pričom nepristúpil k
vykonaniu dôkazu – výsluchu svedka D. E..19. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej
inštancie, ktorý je presvedčivý, riadne odôvodnený a vecne správny. Dodal, že súd prvej inštancie
správne na základe predložených dôkazov zistil skutkový stav, následne súd správne rozhodol a svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

20.1. Uviedol, že s ohľadom na obsah odvolania žalovaného nevzhliadol žiaden odvolací dôvod.
Vyjadril sa k námietke nevykonania dôkazu, a to nevykonania výpovede svedka D. E., ktorého
žalovaný navrhoval vypočuť a k tvrdeniu o nesprávnych skutkových záveroch a nesprávnemu právnemu
posúdeniu.

21. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na argumentoch uvedených v odvolaní a doplnil, že výsluchom

svedka by boli preukázané skutočnosti kľúčové pre popretie nároku žalobcu, resp. že jeho nárok zanikol
jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného. Výsluchom svedka by bol
taktiež preukázaný vznik škody, t. j. potvrdený zoznam nedorobkov a výšky vzniknutej škody podľa
jednotlivých nedorobkov. Svedok ako stavbyvedúci na stavbe, kde žalobca vykonával dielo mal najviac
vedomostí a informácií o danej stavbe, zhotoviteľoch a nedorobkoch na danej stavbe.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §

385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní poukázal:

24.1. na nevykonanie navrhovaného dokazovania, vypočutím svedka D. E.,

24.2. na to, že sa súd prvej inštancie nezaoberal dôvodnosťou nároku na zmluvnú pokutu dojednanú

vo VOP, ktoré priložil žalovaný k odvolaniu,

24.3. na to, že rozhodnutie je nesprávne, keď nebolo prihliadnuté na kompenzačnú námietku,

24.4. na to, že sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného o zaujatosti svedka A. B. a jej hodnovernosťou,

24.5. na to, že dielo nebolo dokončené a odovzdané a súpis vykonaných prác podpísaný A. B. nemožno
považovať za hodnoverný.

25. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmeno e), f) a h) CSP. Odvolací

súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie,
nie sú naplnené.

26. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový

stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

27. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k
správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).28. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

29. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu
prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nespravodlivom
rozsudku, ktorý sa prieči platnému právnemu poriadku, logickým a právnym záverom, ktoré vyplynuli
z dokazovania.

30. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým
spôsobomazakýchdôvodovdospelkukonkrétnemurozhodnutiu.Povinnosťousúdujevodôvodnenísa
vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán. V danom prípade súd prvej inštancie uviedol, čoho
sa žalobca domáhal a na základe akých skutkových tvrdení. Uviedol aj postoj protistrany, vymenoval
všetky predložené listiny a označil, aké prostriedky procesného útoku použili sporové strany. Uviedol

skutkové a právne posúdenie, pričom kvalifikoval vzťah sporových strán ako obchodnoprávny a konanie
ako uplatnenie si pohľadávky titulom uzavretej zmluvy o dielo a vysporiadal sa aj s kompenzačnou
námietkou žalovaného, ktorú posúdil ako nepreukázanú a nedôvodnú. Vysvetlil, aké právne normy na
vec aplikoval a konštatoval, ktoré predpoklady pre úspech v spore bolo nevyhnutné preukázať. Následne
sa týmito kritériami súd prvej inštancie zaoberal a dospel k záveru, že žalobca preukázal uplatnený

nárok. Súd prvej inštancie uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Odvolací súd teda
uzatvára, že rozsudok súdu prvej inštancie je odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom nejaví
prvky arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti.

31. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie

podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie.

32. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom, konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Odvolací súd konštatuje, že súd nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Výber
dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1). Súd musí
dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený

sporovou stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Iba ak by súd vylúčil
z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladalo by to odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd musí mať vždy
vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz.

34. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v spore
sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto
strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými
prostriedkami. Dôležitá je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Nie
je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní,

čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávnia a požiadavku vytýčiť ďalšie
pojednávanie. Ak neexistujú osobitné dôvody (napr. ak oneskorenie je dané reakciou na nové
skutočnosti, ktoré vyšli v spore najavo), v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo
dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

35. Odvolací súd udáva, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je
postupom, ktorým by mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie
o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom
vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý bol navrhnutý stranou sporu alebo akotvrdilprávnyzástupcažalovanéhovodvolaní,pričomsúdprvejinštancieprihliadolnazásadusudcovskej
koncentrácie konania, odvolací súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
proces a ani k inej vade konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

36. Ďalej odvolací súd udáva, že ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou
sarozumieto,žesúdprirozhodovanívychádzavýlučnezdôkazov,ktorémunavrhlistranysporu.Proces
dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe,
kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa

v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov
zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky.
Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch
procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje
princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si
svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa

ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu, a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese
majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

37. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

38. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

39. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné
pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je
povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo
právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu

vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

39.1. Odvolací súd k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz, zistil zo
súdneho spisu, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.7.2023, navrhol svedka vypočuť, s tým, že účasť
tohtosvedkanapojednávanízabezpečísámžalovaný.OzabezpečenieúčastiďalšíchsvedkovF.D.aG.

H. I., požiadal súd, aby ich účasť na pojednávaní zabezpečil. Súd prvej inštancie tak učinil a zabezpečil
účasť svedkov D. a I. na pojednávaní dňa 7.11.2023, pričom v predvolaní na toto pojednávanie uložil
právnemu zástupcovi žalovaného zabezpečiť účasť svedka D. E. na pojednávaní 7.11.2023 (čl. 80).
Právny zástupca žalovaného deň pred konaním pojednávania navrhol ospravedlniť neúčasť svedka D.
E. na pojednávaní dňa 7.11.2023 a pojednávanie navrhol odročiť a uviedol, že jeho účasť nemohol

zabezpečiť „z objektívnych dôvodov“, čo súd prvej inštancie akceptoval aj keď vo veci pojednával,
keď pojednávania sa zúčastnili súdom predvolaní svedkovia o čom bol žalovaný informovaný a teda,
že pojednávanie odročovať nebude. Za účelom výsluchu svedka D. E. následne súd prvej inštancie
pojednávanie odročil na deň 6.2.2024, pričom právny zástupca žalovaného prítomný na pojednávaní sa
zaviazal a zobral na vedomie, že na toto ďalšie pojednávanie zabezpečí účasť žalovaným navrhovaného

svedka D. E.. V odročujúcom uznesení súd zároveň umožnil stranám pre prípad, že majú záujem
realizovať ďalšie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, aby tak učinili do 15.1.2024.
Na pojednávanie dňa 6.2.2024 žalovaný nezabezpečil účasť svedka a až na samotnom pojednávaní
jeho právny zástupca uviedol, že sa zmenili vzťahy medzi žalovaným a svedkom a preto neboli schopní
zabezpečiť jeho účasť ani na pojednávanie 6.2.2024. Žalovaný nesplnil to, čo mu ukladá § 197 ods. 1

CSP, žalovaný nezabezpečil účasť svedka, ktorého sám navrhol a ktorú účasť sa zaviazal zabezpečiť a
oznámil to až na pojednávaní, na ktorom mal byť svedok už prítomný. Odvolací súd udáva, že žalovaný
dostatočne dlhý čas pred konaním pojednávania vedel, že nezabezpečí účasť svedka a nepostupoval
podľa § 197 ods. 2 CSP a nepožiadal súd o predvolanie svedka v dostatočnom časovom predstihu pred
pojednávaním, tak aby nemuselo byť odročené. Súd prvej inštancie dôvodne návrh na výsluch tohto

svedka zamietol potom, čo mal žalovaný dve možnosti jeho účasť na pojednávaní zabezpečiť. Zmena
vzťahu medzi žalovaným a svedkom (svedok už nebol zamestnanec) nie je dôvodom na to, aby ho
nezabezpečil.Žalovanýnedôvodnevytýkasúduprvejinštancie,žesvedkaD.E.nepredvolalanevypočulakcentujúc to, že nepostupoval žalovaný podľa čl. 8 CSP a v súlade s princípom hospodárnosti a podľa
pokynov súdu.

40. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

41.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo

skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval.

42. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, že
žalovaný splnenie odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preukazoval tým, že súd prvej inštancie
nesprávne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že žalovaný nemá nárok na zmluvnú pokutu ako aj

tým, že rozhodnutie je nesprávne, keď nebolo prihliadnuté na kompenzačnú námietku.

43. Odvolací súd tiež konštatuje, že žiadne nesprávne právne posúdenie nemožno konštatovať. Pokiaľ
sa odvolával žalovaný v odvolaní, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej

inštancie nesprávne aplikoval § 273 ObZ ako aj ustanovenia o zmluvnej pokute a náhrade škody či
vadách diela, uvedené tvrdenia žalovaného v kontexte zisteného skutkového stavu neobstoja.

44. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že kompenzačná námietka predstavovala požiadavku

žalovaného, započítať nárok žalobcu, ktorý paradoxne neuznával a bol ním spochybnený, s nárokom na
zmluvnú pokutu a prípadné vady a náhradu škody. Žalovaný uviedol, že si započítava svoje pohľadávky
len do výšky, v ktorej sa vzájomne kryjú s uplatnenými a preukázanými pohľadávkami žalobcu, t.j. s
pohľadávkami podľa faktúr č. 202239 a č. 202242 a neuplatňuje si vzájomnú žalobu podľa § 147 CSP.
Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie sa s týmito námietkami, ktoré tvorili aj súčasť obrany

žalovaného pred súdom prvej inštancie dostatočne vysporiadal v napadnutom rozsudku.

44.1. Uplatnenú kompenzačnú námietku žalovaným, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
vyhodnotil ako pohľadávku spornú a nepreukázanú. Súd prvej inštancie sa zaoberal dôvodnosťou
pohľadávky žalovaného, keď započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku

záväzku, pričom z povahy započítania vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera
pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Súd prvej inštancie ju posúdil podľa predpisov hmotného
práva. Táto kompenzačná námietka sa považuje za hmotnoprávnu námietku podľa § 152 CSP, ktorá
sa zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany a súd prvej inštancie ju vyhodnocoval z hľadiska
hmotnoprávnej prípustnosti. Posudzoval ju ako predbežnú otázku a vysporiadal sa s ňou v odôvodnení.

45. Žalovaný založil svoju procesnú obranu na tvrdení, že žalobca pri vykonávaní prác porušil VOP
žalovaného, keď nedokončil dielo do 30.5.2022 a práce neboli odborne vykonané a bola spôsobená aj
škoda. Dôvodil, že na základe uvedeného porušenia povinností žalobcom mu vznikol nárok na zmluvnú

pokutu podľa článku 8 ods. 8.1 písm. a), VOP zverejnených na stránke entita.sk., na zaplatenie ktorej
žalobcu vyzval. Podľa článku 5 ods. 5.16 Všeobecných obchodných podmienok žalovaný uviedol, že
si uplatnil nárok na náklady na koordináciu vo výške 0,5 % z ceny diela s DPH vo výške 228,96 eura.Následne jednostranne započítal pohľadávku, ktorú titulom zmluvnej pokuty mal voči žalobcovi proti
pohľadávke, ktorá žalobcovi voči nemu vznikla titulom ceny diela, ktoré pre neho žalobca vykonal.

46. V odvolaní žalovaný namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdiac, že zmluva
o dielo, odkazovala aj na VOP, ktoré tvorili jej súčasť a ktorých súčasťou je dohoda o zmluvnej pokute.

47. Zásadnou spornou otázkou medzi stranami bolo, či na základe písomnej zmluvy o dielo došlo medzi
nimi aj k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme. Zmluva o dielo síce odkazuje na VOP
žalovaného dostupné na C., ktoré mali tvoriť spolu so zmluvou a jej prílohami zmluvu o dielo. VOP
samotné neboli osobitne sporovými stranami podpísané.

48.Podľa§40ods.1,3Občianskehozákonníka,akprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorúvyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou.

49. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti prejavu a
podpisu konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

50. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

51.Záväzoknazaplateniezmluvnejpokutyvznikánazákladedvojstrannéhoprávnehoúkonuvpísomnej
forme a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva, ktorej sa zmluvná pokuta týka. Pokiaľ zmluvná pokuta

nie je dojednaná v písomnej forme, je neplatná a veriteľ si ju tak proti dlžníkovi nemôže s úspechom
uplatniť. Podmienka písomnosti v prípade dohody o zmluvnej pokute je splnená vtedy, ak je prejav vôle
konajúcich osôb zahŕňajúci všetky podstatné náležitosti zachytený v texte listiny a ak je listina týmito
osobami zároveň aj podpísaná.

52. Podľa § 273 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k
návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok

uvedených v odseku 1. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom
styku.

53. V obchodných vzťahoch platí, že určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, sú

v záujme uľahčenia procesu kontraktácie sformulované v dokumentoch stranám uzavierajúcim zmluvu
známe alebo k návrhu zmluvy priložené. Obsah obchodných podmienok tak nemusí byť obsahom
zmluvy, ale postačuje, že zmluvné strany na VOP v zmluve odkážu. Obchodný zákonník nevyžaduje,
aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami. Iná situácia však nastáva, keď je do
obchodných podmienok, ktoré zmluvné strany nepodpísali, inkorporované aj také zmluvné dojednanie,

pri ktorom zákon vyžaduje písomnú formu ako podmienku jeho platnosti, čo platí aj pre dohodu o
zmluvnej pokute. Aby dohoda o zmluvnej pokute bola platná, musí byť dojednaná písomne (§ 544 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Uvedené má za následok, že dojednania VOP žalovaného, u ktorých zákon
vyžaduje písomnú formu a táto u nich nie je dodržaná, sú pre absenciu predpísanej formy neplatné. Ak
je dohoda o zmluvnej pokute súčasťou VOP žalovaného, pre jej platnosť sa vyžaduje, aby aj VOP boli

opatrené podpisom konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V opačnom prípade dohoda
o zmluvnej pokute nevyvoláva právne následky.54. S poukazom na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že jeho obchodné podmienky, ktorých
súčasťou bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute, žalobca osobitne podpísal, je správny záver súdu prvej
inštancie, že nedošlo medzi stranami k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute a zároveň, že

vzhľadom na uvedené nemohlo ani dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok jednostranným zápočtom
žalovaným vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute.

55. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu (platí čo je uvedené vyššie) a nároku na

náklady na koordináciu a nepriznaniu týchto nárokov, odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením
súdu prvej inštancie v odseku 77. až 80. napadnutého rozsudku.

56.Odvolacísúdzdôrazňuje,žesamotnéVOPžalovanýdoložilažkodvolaniu(hocibolispomínanépred
súdom prvej inštancie) a udáva, že ide o novotu v odvolacom konaní, na uplatnenie ktorej neboli splnené

zákonné podmienky uvedené v § 366 CSP, keďže skutočnosti tvrdené v odvolaní žalovaného ako nové
skutkové tvrdenie mohlo byť predložené už v priebehu konania na súde prvej inštancie, pričom žalovaný
nepreukázal, že bez svojej viny nemohol predmetné skutkové tvrdenie uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie. Pod novotami rozumieme skutočnosti alebo dôkazy resp. prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, ktoré neboli použité v doterajšom priebehu konania. Pre posúdenie skutočnosti

alebo dôkazu ako novoty je irelevantný čas ich vzniku, ide len o to, kedy ich sporová strana použije.
Plné právo novôt sa uplatňuje v prípade, ak odvolateľ dôvodí, že v konaní neboli splnené procesné
podmienky, vec prejednal a rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo sa vyskytla
vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pri uplatnení odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), a h) CSP argumentovanie novými skutočnosťami alebo dôkazmi z povahy

vecineprichádzadoúvahy.Obmedzenéprávonovôtsatýkasnahyodvolateľa„dotvoriť“zistenýskutkový
stav. Ak strana neunesie dôkazné bremeno ohľadom tejto skutočnosti, odvolací súd na novoty nemôže
prihliadnuť.

57. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne posúdil kompenzačnú námietku a zdôrazňuje,
že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a následkom
(vzniknutou škodou). Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná,
pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa

príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu, ktorej tvrdenie má byť preukázané,
teda poškodeného. Žalovaný túto sumu číselne vyjadril avšak správne uzavrel súd prvej inštancie, že
žalovaný nepreukázal základné predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody a neuniesol
dôkazné bremeno a to ani vo vzťahu k prípadným vadám diela (odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
v odseku 83-85 napadnutého rozsudku).

58. Odvolací súd si nemohol osvojiť ani argumentáciu žalovaného o tom, že faktúry trpeli vadami,
spočívajúcimi v absencii krycieho listu odsúhlaseného zástupcom žalovaného. Navyše, na doplnenie
k tomu odvolací súd uvádza, že Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia o fakturácii, a preto je

vecou dohody zmluvných strán, aby si náležitosti, prípadne vyžadované niektorou z nich nad rámec
zákonom (§ 74 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty) ustanovených náležitostí faktúry
dohodli. V tejto súvislosti odvolací súd vo vzťahu k faktúram, ktoré žalovanému doručené boli udáva,
že zo žalovaným produkovaných dôkazov, ale ani z jeho skutkových tvrdení nevyplýva, že by žalovaný
dotknuté faktúry vrátil žalobcovi na doplnenie. Zároveň, odvolací súd považuje za potrebné dodať, že

faktúra predstavuje iba účtovný doklad, nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka
ani v zmysle § 266 Obchodného zákonníka, a teda nezakladá práva a povinnosti. Z tohto dôvodu nie
je podľa názoru odvolacieho súdu na mieste tvrdenie žalovaného o „neperfektnosti“ či „perfektnosti“
faktúr, ktorá vlastnosť je príznačná pre právne úkony. Vznik samotného nároku a jemu zodpovedajúcej
povinnosti zaplatiť odplatu (v danom prípade cenu za dielo) nie sú podmienené vystavením daňového

dokladu. Obchodný zákonník pojem faktúra ani nepozná, z hľadiska obchodno-záväzkových vzťahov
ide o výzvu na zaplatenie. S ohľadom na uvedené je potom prípadný nedostatok faktúry ako daňového
dokladu bez právneho významu pre vznik nároku na cenu diela.59. Ak žalovaný vytýkal žalobcovi nedokončenie diela a jeho neodovzdanie, tu odvolací súd udáva,
že žalovaný si odporuje vo svojich tvrdeniach. V odpore tvrdil, že žalobca bol povinný dokončiť dielo

do 30.5.2022 (pozn. možno súhlasiť, že do tohto dátumu dielo ukončené nebolo). Podľa preberacieho
protokolu bolo dielo odovzdané investorovi dňa 11.11.2022 a tento deň považoval žalovaný za splnenie
záväzku žalobcu vykonať a odovzdať dielo. V odvolaní tvrdil, že dielo nebolo dokončené a odovzdané.
Odvolací súd udáva, že zmluva o dielo v čl. 4 4.4 uvádzala, že objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu
diela v rozsahu zhotoviteľom skutočne vykonaných prác a dodaných dielov a materiálov, najviac v cene

38.159,82 eura bez DPH. Nebolo dohodnuté protokolárne odovzdanie prác, ktoré vykonával žalovaný
v rámci subdodávky. V stavebnom denníku bol posledný záznam k 22.8.2022 (podľa tvrdenia žalobcu
k 31.8.2022, pozn. odv. súdu v spise sa nenachádza záznam z 31.8.2022). Ak 11.11.2022 odovzdával
žalovaný svojmu objednávateľovi (investorovi) dielo, nejde o dátum kedy dielo ukončil žalobca ale kedy
žalovaný odovzdal celé dielo.

60. K namietaniu výpovede svedka A. B. odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že strany majú
v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany. To znamená, že na procesných stranách je nielen povinnosť
tvrdenia, ale aj povinnosť svoje tvrdenia preukázať, to platí pre obe procesné strany. V praxi súdy

častokrát posudzujú vec, v ktorej jediné nazhromaždené dôkazy tvoria tvrdenia strán alebo svedkov,
ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Ak má popierajúca strana ambíciu účinne poprieť skutkové tvrdenia
protistrany musí výslovne poprieť skutkové tvrdenia a zároveň uviesť vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach. V civilnom sporovom konaní neuvádzajú tvrdenia len strany sporu, ale aj
svedkovia. Tí nemajú povinnosť dôkazu, preto svoje tvrdenia nedokazujú, no ich samotné tvrdenie

(výpoveď) sa považuje za dôkaz. Súd môže vychádzať len zo slov strán a svedkov, pričom títo môžu
klamať, preto súd musí starostlivo posúdiť, či svedkovia, ktorí svojimi výpoveďami podporujú tvrdenie
strany, sú dôveryhodnými svedkami. V danom spore o dôveryhodnosti svedka súd prvej inštancie
pochybnosti nemal. Žalovaný k tvrdeniu, že spochybňuje súpisy prác žalobcu podpísané svedkom
nepredložil žiaden argument, aby súd prvej inštancie mohol a vedel posúdiť, vyhodnotiť z tohto pohľadu

výpoveď svedka. K dôveryhodnosti svedka žalovaný namietal len v tej súvislosti, že vedú medzi sebou
súdny spor, čo svedok nepoprel ale žalovaný nepredložil či neponúkol žiaden argument, aby súd
neprihliadal na jeho výpoveď a prečo by ju mal vyhodnotiť za nepravdivú.

61. Odvolací súd konštatuje, že v spore bola preukázaná dôvodnosť nároku uplatneného proti
žalovanému zo strany žalobcu touto žalobou a súd prvej inštancie správne posúdil, že žalobca dôkazmi
predloženými v spore nárok preukázal. Žalovaný svoj nárok uplatnený kompenzačnou námietkou,
nepreukázal len tvrdil a preto nebolo možné mu vyhovieť.

62. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu v
celkovej výške 20.350,59 eura s prísl. na základe zmluvy o dielo a faktúr vystavených zo strany žalobcu
v zmysle dojednaní zmluvy a zároveň súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
aj zákonné úroky z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku.

63.Odvolacísúdpretopodľa§387ods.1CSP,potvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny,
pretože odvolanie nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania, ktorým súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému podľa

pomeru úspechu strán sporu v konaní.

64. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní

úspešný v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť
neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.65.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).