Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-4T/32/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222010565

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Valachová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7222010565.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudkyňou JUDr. Jankou Valachovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
23. mája 2024 v Košiciach, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., stíhaného pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. F. XXXX/X,

j e v i n n ý, ž e

v C. na ul. E. G. F. XX dňa 14.12.2020 v čase okolo 16:00 hod. v zápasníckej hale fyzicky napadol mal.
G. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C., H. I. X a to tak, že ho v šatni päsťou udrel do oblasti tváre, čím mu
spôsobil otras mozgu I. stupňa, zlomeninu nosových kostí bez posunu, očnú podliatinu vpravo a mierne
zakrvácanie očnej spojovky vpravo, t. j. ľahký úraz s dobou liečenia a práceneschopnosti 21 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukázaním na ustanovenie

§ 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá na

skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným:
- spoločnosti I. J. K., L. so sídlom K. M. X, B. – A. F. K., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške XXX,XX Eur,
- A. K. B., A., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., H. I. X škodu vo výške X XXX,XX,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :Obžalovaný A. B. je tunajším súdom stíhaný na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Košice II zo dňa 17.5.2022 sp. zn. 2Pv 105/2021 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na takom skutkovom

základe, ako je to popísané v obžalobe, respektíve vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov G. B., A. K. B.
A., I. I., K. B., D. J., A. B., A. A. N., O. P. Q., A. R., A. A., Q. C. a prečítaním listín.

Obžalovaný A. B. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, uviedol,

že dňa 14.12.2020 bol na tréningu ako obvykle, keďže sa venuje zápaseniu viac ako 10 rokov. Tréning
prebiehal bežne, problémy nastali po tréningu, keď sa vybrali do šatne, kde prebiehajú po tréningové
úkony. Tam si chcel urobiť proteínový nápoj, z dôvodu že jeho fľaša bola daný moment nepoužiteľná,
potreboval si nájsť náhradu. Tým, že v šatni mali bežne pohodené viacero fliaš, tak si vybral jednu
z nich. Predtým sa ešte opýtal všetkých prítomných v šatni, či niekomu daná fľaša patrí, na čo mu bolo
odpovedané, že nie. Na základe toho si robil proteíny vo fľaši, pár minút po tom prišli aj ostatní, to je

aj bratia B., ktorí po príchode do šatne javili normálne správanie. Celý incident sa začal do 5 minút ako
spozorovali, že držal fľašu jedného z bratov. Konkrétne sa ku nemu ozval G., že drží fľašu jeho brata K.,
na čo sa ho opýtal, či si môže do fľaše urobiť proteín a že fľašu mu vráti čistú a nepoškodenú. Na to G.
reagoval okamžite agresívne a to tým spôsobom, že čo si to dovoľuje a že uvidí. Potom sa G. rozbehol do
miestnosti, kde sedia tréneri a tam jednému z trénerov A. D. oznámil danú skutočnosť, že má fľašu jeho

brata na čo mu tréner zakričal, že fľašu má umyť a vrátiť. Trénera samozrejme počúvol a v šatni riešili,
čo s tým nápojom a s tou fľašou. Do toho jeden zo spoluzápasníkov D. J. prišiel s návrhom preliať daný
nápoj do jeho fľašky, čo teda nepochopiteľne rozčúlilo G. B. ešte viac. Ten žiadal, aby bol nápoj okamžite
vyliaty. Medzi tým pán J. stihol nápoj preliať do svojej fľaše a nápoj bol preliaty. Potom G. pristupoval
voči obžalovanému agresívnym správaním tým spôsobom, že do neho narážal hruďou, chodil ku nemu

nebezpečne blízko a nonstop opakoval, že bude zle. Na to obžalovaný najprv nereagoval, až tým ako sa
to stupňovalo, sa najprv snažil vysvetliť slovne G. to, že takéto arogantné agresívne a drzé správanie do
zápasníckej haly a šatne určite nepatrí. Z tohto si G. očividne nič nevzal, lebo jeho agresívne a arogantné
správanie pokračovalo, na čo vlastne reagoval už aj ďalší zápasník zo šatne, konkrétne pán J. a to
tým, že sa G. snažil vysvetliť, že takéto správanie je u zápasníkov neprípustné. Po tomto G. bol ešte

viac vynervovaný, začal mu nadávať, vyhrážky a strkanie do hrude pokračovalo ďalej. Obžalovaný na to
fyzicky nereagoval, snažili sa ho ukľudniť a vysvetliť mu, že takto sa nespráva. Potom už bol obžalovaný
osprchovaný, oblečený, vychádzal zo šatne, aby mohol opustiť halu, no ako sa snažil halu opustiť, tak
ho odzadu chytil G. brat K. za pás a to spôsobom tým, že si spojil ruky cez jeho pás, aby ho obmedzil
a do toho vchádzal do šatne jeho brat G. s rukami v päsť a mal ich vo výške hlavy alebo ramien. Na

to reagoval jedným obranným vystretím ľavej ruky zovretej v päsť, ktorou G. v obavách v to, že sa na
neho chystá nejaký útok, trafil do oblasti obočia. Potom ho jeho brat K. pustil a rozbehli sa na neho aj
G. a K. z oboch strán. Na to reagoval tým, že z ústupu ľavou rukou ešte raz trafil aj Patrika, ale bola to
ruka s otvorenou dlaňou čiže facka. Potom G. vybehol von zo šatne pozrieť sa do zrkadla, kde si všimol,
že má nejakú bozuľu nad obočím. Keď to zbadal, začal kričať, čo mu to spravil, že uvidí. A jeho brat

K. smeroval do skladu, kde majú veľkú metlu s kovovou konštrukciou, ktorou sa ho snažil napadnúť.
No v tom mu bolo zabránené, keďže sa obžalovaný zavrel do šatne a spolu s pánom J. z vnútornej
strany dverí dané dvere držali, aby sa K. ku nim s metlou dostať nemohol. Ostali nejakú chvíľu zavretí
v šatni, medzi tým prišiel tréner A. R., ktorý sa snažil zistiť, čo sa stalo, aká je situácia. To mu vysvetlili,
počas toho tam pobehoval K. s telefónom v ruke a slovami, že on volá okamžite políciu. Obžalovaný bol

trénerom vyzvaný, aby išiel do trénerskej miestnosti a tam mu tú celú situáciu vysvetlil, bol tam prítomný
aj tajomník klubu A. A.. Všetko im vysvetlil, ako došlo k úderu, čo tomu predchádzalo a čakal v trénerskej
miestnosti na gauči na príchod hliadky, ktorú privolal. Medzi tým sa do haly vrútil aj otec synov B., ktorý
to do haly neprišiel riešiť, ale zjavne sa tam prišiel iba pobiť. Hneď po otvorení halových dverí bolo počuť
len krik, kto mu to urobil a podobne. Do toho chytil ešte ďalšieho zápasníka I. I. za kus oblečenia pod

krkom a rukou zovretou v päsť mu kričal, že teraz uvidí. Do toho mu syn G. kričal, že to nie on a ukazoval
na obžalovaného v trénerskej miestnosti. V tej miestnosti obžalovaný teda stále sedel, bol tam s ním
tréner R. a tajomník A.. Ako uvidel pána B. vo dverách trénerskej miestnosti, postavil sa a vybral sa
ku dverám, kde ho videl, keďže očakával, že mu danú vec treba nejakým spôsobom vysvetliť. Ako sa
priblížil k pánovi B., on ho hneď niekoľkokrát trafil po hlave a to údermi z vrchu, kladivovými údermi, ktoré

ho zasiahli. V danej chvíli strácal pocit bezpečia, keďže ani tréner R. nebol schopný útokom zabraňovať.
Trvali 15 minút. Toto napádanie nebolo len zo strany otca B., ale pripájali sa k nemu aj deti a to obe
aj K. a G., ktorí počas toho ako ich otec na ňom ležal, ho okopávali z oboch strán. K. tam taktiež do
trénerskej miestnosti hodil plnou silou aj kovový predmet, jedná sa o nohu z gymnastickej kozy, ktorálen tak tak minula hlavu obžalovaného a to len kvôli tomu, že najprv trafil trénera R. do ruky a tam sa
zmenila trajektória letu predmetu. V tejto chvíli už stratil úplne pocit bezpečia, celé mu to pripadalo ako
z nejakého filmu. Počas tohto súvislého napádania zazneli aj vyhrážky zo strany otca B. na neho a jeho

rodinu. Konkrétne ,, zabijem ťa aj celú tvoju rodinu, keď vyjdeš z haly uvidíš “ a podobne. Počas toho bol
na telefóne so svojou mamou. Tá zisťovala, čo robí tak dlho, kde je, lebo mal pre ňu prísť do práce. Tá
keď v telefóne počula vyhrážky pána B., telefón okamžite položila a volala hliadku do zápasníckej haly
E.. G. XX. Celý incident – napádanie skončilo príchodom polície. Po vstupe príslušníkov pán B. zmenil
svoje správanie o 180 stupňov a on bol zadržaný na mieste. Vraj z dôvodu že pôsobil agresívne.

Svedok A. K. B., A. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol priamo svedkom
incidentu. Išli s manželkou do mesta, rozhodli sa, že pôjdu vyzdvihnúť synov po tréningu. Čakali pred
športovou halou v aute a následne pribehol starší syn, zakrvavený a opakoval, že ,, pozri čo mi urobil“.
Nevedel, či spomenul konkrétne meno obžalovaného, nemusel, hneď mu bolo jasné, o kom hovorí.
Keďže tam mal aj mladšieho syna, tak utekal do zápasníckej haly a snažil sa vytočiť políciu, pretože
syn vyzeral zle. Snažil sa zamedziť obžalovanému, aby opustil zápasnícku halu. Syn mal zlomený nos,

držal si zakrvavený nos, zakrýval si tvár mikinou. Vyzeral tak, že aj privolaní policajti vyjadrovali úžas
nad tým, ako mohol obžalovaný ublížiť decku takým spôsobom. Pred asi 4-5 rokmi obžalovaný brutálne
napadol jeho mladšieho syna so skupinou jemu podobných, dvaja držali za ruky jeho syna a jeden ho
kopal do brucha a spôsobil mu dosť vážne zranenia. Mladší syn skončil v nemocnici a keďže je lekár,
zobral ho domov. Permanentné slovné šikanovania boli bežné voči jeho staršiemu synovi. Trval aj na

tom, aby aj prvý incident bol riešený. Incidenty riešil so všetkými trénermi ( D. L. G. ). Hovorili, že to
je tak, že je to bežné aj šikana. Mal prísľub, že sa porozprávajú, ale išlo to do stratena. Obžalovaného
nenapadol, snažil sa ho iba fyzicky držať za oblečenie. Hneď po príchode volal policajnú hliadku. Trval
na tom, že to bude riešiť policajná hliadka. Obžalovaný mal tendenciu ujsť, on sa snažil, aby zostal na
mieste. Žiadneho I. nenapadol. Po vstupe do zápasníckej haly, tam sú igelitové pásy a tam videl za

pásom nejakú siluetu. Je pravda, že nemohol vedieť, kto tam je a predpokladal, že je to obžalovaný. I.
nenapadol, chytil ho a začal sa ho pýtať, čo to urobil synovi. Ruku na neho nepoložil, hneď si to uvedomil
a aj I. začal hneď kričať.
Svedok G. B. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že skončili tréning, išli s bratom
do šatne. Obžalovaný a jeho kamaráti už v šatni boli. S bratom sa išli osprchovať s tým, že keď sa

vracali do šatne, začali sa prezliekať a tak brat zistil, že mu chýba fľaša. Videli, že B. ju drží. Prišiel za
ním a spýtal sa ho, prečo zobral bratovi fľašu bez opýtania. Bolo to v situácii, kedy ani oni s bratom
si fľaše nevymieňali, lebo bol covid. Požiadal ho, aby mu ju dal. Nechcel mu ju dať, tak si ju zobral.
Keďže to nebolo prvýkrát, čo mu niečo urobil, tak išiel za trénermi, povedať im, čo sa stalo. Títo však
nereagovali. Keď vychádzal z trénerskej šatne, tak obžalovaný prišiel ku nemu a povedal mu, ,, poď

vybavíme si to v sklade “. Vrátil sa hneď do šatne a potom jeden kamarát povedal, že obsah fľaše
prelejú do jeho fľaše. S tým aj s bratom súhlasili. Predtým obžalovaný hovoril, aby mu dali 1 € za to,
že chcú vyliať obsah fľaše. Ďalej sa prezliekali, videl, že v zápasníckej topánke má proteínový prášok,
z ktorého si obžalovaný robil proteínový nápoj. Zobral topánku a spýtal sa ho, prečo to urobil. Ostatní
sa začali smiať. Povedal výsmešne, že on topánky nevyrába, on odpovedal, že nemyslel topánky, ale

obsah topánky. Povedal mu, že nech také veci nerobí, keďže sa už takéto veci opakovali. Odpovedal,
že vybavíme si to vonku. Keď boli s bratom prezlečení a chceli ísť von zo šatne, obžalovaný pristúpil
k dverám a začal ich tlačiť. Bál sa, že ich chce zamknúť v šatni, pretože už sa to stalo a keďže dvere sa
otvárajú dovnútra, on sa ich snažil otvoriť, lebo chcel odísť zo šatne. Obžalovaný bránil jeho odchodu
a nevedel zo šatne odísť. Brat mu dohováral, nech ho pustí von zo šatne, nech ich nechá odísť. On im

bránil odísť zo šatne. Brat prišiel a snažil sa obžalovaného odtiahnuť od dverí, aby mohol odísť. Otvoril
dvere, vytiahol kľúče, vyšiel zo šatne a rýchlym krokom sa vrátil naspäť, pretože sa bál o brata, keďže
obžalovaný ho v minulosti dokopal. Keď prišiel do šatne, tak dostal zboku úder do hlavy. Nečakal to
a nevedel sa brániť. Keď dostal úder, zabolela ho hlava. Vybehol von zo šatne, zostal zaskočený, šiel sa
pozrieť do zrkadla, videl veľkú hrču, začal ho bolieť nos. Vybehol z haly na parkovisko, kde ho čakal otec

v aute. Prišiel a povedal mu, čo mu urobil obžalovaný. Keď prišli do haly, medzitým obžalovaný utiekol
zo šatne do trénerskej šatne, schovať sa k trénerom. Potom prišiel aj pán R., ktorý kontroloval situáciu
a potom sa obžalovaný správal submisívne k jeho otcovi, že to bude mať dohru a jeho otec pôjde do
väzenia. Potom mu prišlo zle, išiel vracať a prišla polícia. To bolo vyvrcholením všetkého. Obžalovaný
ho už dlhodobo šikanoval, zastrašoval. Chodil na tréningy s obavami čo bude, čo urobí. Obžalovaný si

nikdy nezačínal so seberovnými, ostatných vnímal ako obete. S jedným chlapcom mal problém, volal sa
S. E.. V takom rozsahu ako však šikanoval jeho a zastrašoval ho, to u iných nevidel.
Svedok I. I. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že po skončení tréningu išli do
šatne, obžalovaný bol prvý v šatni, opýtal sa koho je to fľaša, on odpovedal, že nevie. Ďalej to neriešil,prišiel G. a začali sa naťahovať o fľašu, strhla sa nejaká hádka, on sa vyzliekol a išiel do sprchy. Potom
už len videl ako sa začali naťahovať pri dverách. K. vyšiel von, G. zostal dnu s obžalovaným, G. išiel k A.,
ten ho udrel päsťou do tváre a K. skočil medzi nich. On ich odťahoval od seba, obliekol sa a vyšiel von.

Potom prišiel pán B., dvihol na neho ruku, spýtal sa čo urobil, v tom prišiel G., ukázal na obžalovaného,
ktorý stál v šatni.
Svedok D. J. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli v hale po tréningu, v šatni,
obžalovaný zobral fľašku pána B., nevedel ktorého a išiel si do nej urobiť proteín. S tým mal pán B.
neviem ktorý problém, začal to riešiť a hádať sa. On ukľudňoval situáciu tým, že vymenil fľašu za svoju.

Odišiel do skladu a keď sa vrátil, znova bola hádka medzi obidvoma bratmi B. a obžalovaným. Potom už
iba videl ako kričali a hádali sa, ako K. drží B. zozadu a ťahá ho a G. bol pred B., vtedy obžalovaný udrel
G. B.. Potom bol chaos, G. utekal preč zo šatne, išiel vonku na parkovisko a K. začal šalieť. Obžalovaný
odišiel do trénerskej šatne za trénermi, aby im povedal čo sa stalo. Potom prišiel pán B. starší, otec
bratov a ten išiel rovno za obžalovaným a boli tam aj tréneri.
Svedok K. B. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa spoznali

na zápasení, na tréningu, ktorý spoločne navštevovali. Najprv on chodil k mladšej skupine, obžalovaný
k staršej. Nebolo to prvýkrát čo sa niečo také stalo. Už predtým ho napadol. Bolo to, keď bol malé
dieťa, obžalovaný spolu s viacerými zápasníkmi ho na turnaji dokopal do brucha, bolo to keď mal
asi 9 alebo 10 rokov, takže cca pred 6 rokmi. Spôsobil mu opuch čriev, skončil v nemocnici, doteraz
má zdravotné problémy s obličkou. To bol hlavný prvý incident. Odvtedy až doteraz ich na tréningu

zastrašoval, schovával im veci a šikanoval ich. Ich vzťah bol taký, že nenadväzovali kontakt, ale on si
ich vždy našiel, chodil za nimi a provokoval a zastrašoval ich. Ubližoval im slovne, nadával im. Trénerom
to oznamovali už pri prvom incidente, ale nijako to neriešili, tvrdili, že je to normálne a dajú pozor, aby
sa to neopakovalo. S bratom teda prišli na tréning, boli zo začiatku rozdelení na dve skupiny pri hraní
basketbalu, pričom brat bol v skupine s obžalovaným. Počas basketbalu obžalovaný stále napádal brata,

používal posmešné a vulgárne výrazy, ktoré smeroval aj na neho. Na konci tréningu, keď sa s bratom šli
do šatne prezliecť, vošli do šatne, počuli ako obžalovaný posmešne hovorí, že našiel nejakú fľašu, nevie
koho je, ale že si do nej urobil proteínový nápoj. Brat mu na to povedal, že je to ich fľaša, nech ju vráti.
Pričom on povedal, že jemu je to jedno a máme mu zaplatiť za fľašu inak nám ju nedá. Po chvíľke navrhol
J., že ten nápoj môžeme preliať do jeho fľaše, aby sa vyriešila situácia. Ďalej sa prezliekali s tým, že

brat našiel v topánke zvyšky proteínovej zmesi. Obžalovaný povedal, že to zmietol z masážneho stola.
Brat sa ho pýtal prečo to urobil. Obžalovaný povedal nejakými vulgárnymi posmešnými nadávkami, že
je mu to jedno, že on topánky nevyrába. Brat vysypal proteín a ďalej sa prezliekal, aj on sa prezliekal.
Obžalovaný ich ďalej zosmiešňoval, volal brata von, že si to vyriešia, alebo ho ďalej ťahal do náraďovne,
ktorá bola v druhej časti chodby, že tam si to tiež vyriešia. Brat sa s ním nerozprával, snažil sa prezliecť,

aby šli preč. Na konci, keď vychádzali, brat vystupoval zo šatne, tak obžalovaný sa snažil zatvoriť dvere
a pritlačiť brata o stenu, aby nemohli vyjsť. Brat sa mu v tom snažil zabrániť. Aj on mu šiel pomôcť
a snažili sa otvoriť dvere. Už vystupovali von z dverí, nato sa brat otočil čelom k obžalovanému, dostal
zo strany úder do tváre ( boxerský úder zovretou päsťou na hlavu, na tvár, pravačkou do oblasti oka ).
Hneď nato dostal úder aj on a obžalovaný na neho skočil a začali sa tam točiť okolo stola. Počul ako jeho

brat kričí a pozrel na neho a videl, že má zakrvavenú tvár. Mal opuchnuté oko, hrču na hlave a krvácajúci
nos. On ostal s obžalovaným v šatni a brat išiel po pomoc. Po chvíľke prišiel otec aj s mamou do haly
a obžalovaný sa utiekol schovať do kancelárie trénerov. Prišli tréneri, snažili sa tam upokojiť situáciu,
pričom obžalovaný sa pokúšal utiecť z haly. Ostal v kancelárii trénerov a kričal na jeho otca, vulgárne sa
vyjadroval, pričom oni tam stáli a snažili sa, aby neušiel von. Potom videl brata ako zvracia na záchode

a vytočil 158, aby zavolal políciu. Keď sa pýtal trénerov kde presne sa nachádzajú, tak mu tréner R.
zobral mobil a zrušil policajtov. Potom otec vytočil políciu a naďalej tam stáli a snažili sa, aby obžalovaný
neutiekol. Obžalovaný neustále nadával a kričal po jeho otcovi, že jemu sa nič nestane a „počkaj ty
uvidíš“. Jeho brat zatiaľ odpadával, mal otras mozgu. Po nejakej chvíli prišla hliadka, on ich navigoval,
aby sa dostali dnu. Policajti keď uvideli jeho brata, ostali v šoku, súhlasili s nimi, že je ťažko zranený

na hlave, brat bol odvezený do nemocnice, kde strávil nejaký čas. Brat mal zakrvavenú očnú buľvu a
z oblasti nosa mu tiekla krv. Potom čo sa to stalo ich vyhodili z tréningov, obžalovaného vylúčili tiež, ale
po čase začal znova chodiť na tréning, možno po mesiaci.
Svedkyňa A. A. B. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že podvečer išli z práce
s manželom na nákup a potom sa rozhodli, že pôjdu po synov. Keď prišli na parkovisko pred halu,

zaparkovali auto, čakali s tým, že chlapci prídu, sedeli a rozprávali sa. G. pribehol, otvorili sa dvere,
strčil tam hlavu, celý zakrvavený, krv mu tiekla z nosa, tú stranu mal úplne opuchnutú, zakrvavenú, bolo
to už modré a veľmi kričal „oci, pozri sa čo mi urobil“. Nato manžel vyletel z auta a utekali smerom do
haly. Ona mala ešte nákup na rukách, tak jej to chvíľku trvalo dokedy dobehla za nimi dovnútra, možnoo minútu a keď vošla, tak tam bol strašný krik. Chlapci vrieskali a plakali, G. vyzeral hrozne, manžel
kričal. Najprv sa snažila chlapcov ukľudniť, potom manžela a chceli vedieť čo sa vlastne stalo. G. aj s K.,
každý chcel niečo povedať, ale hlavne, keď videli G. ako vyzerá, tak boli z toho zhrození. Nato sa začalo

riešiť, aby sa zavolala polícia. Medzitým tam bol krik a hluk a nadávanie. Spomenula si, že nechali auto
otvorené, všetky veci, doklady a kľúče od auta ostali tam, tak sa rýchlo vrátila k autu, zamkla osobné
veci a vrátila sa späť. Snažili sa utíšiť chlapcov, nakoľko obžalovaný neustále vybiehal. Stáli na chodbe
a on neustále vybiehal k nim a hovoril, že „jemu sa nič nestane, čo si myslíme, jemu sa nič nestane“.
Manžel bol natoľko rozrušený, že chvíľkami myslela, že zavolá sanitku, čakali na policajné hliadky. Keď

došli policajti, oni išli smerom doprava do šatne a boli tam. K nim prišli možno traja a jeden sa pýtal,
čo sa stalo, chcel občianske preukazy, že kto je G., povedali, že ich syna po tréningu, keď boli v šatni
napadol obžalovaný. Keď sa na G. pozrel, lebo si tam prikladal ľad, povedal „no, ty teda vyzeráš, si
dostal riadnu nakladačku“: Bol vyvedený z rovnováhy, že také niečo sa stalo po tréningu, že sám bol
zápasník, ale také veci sa nerobia. Potom prišiel ďalší policajt, lebo oni takto chodili do vnútra a pozerali,
hovorili si „poď sa pozrieť akú dostal bitku“, pozerali, spísali si nejaké veci. Jeden policajt, keď písal rok

narodenia G. povedal „pred týždňom mal 15, ešte bolo dieťa“. Potom išli na ošetrenie do nemocnice
a keď vychádzali, tak prišla mama B., míňali sa, ona sa postavila na tú zárubňu smerom k synovi kde
bol a keď ona prechádzala popri nej, smerovalo to obžalovanému, povedala „čo si zase urobil?“. Ju aj
mladšieho syna manžel vyložil doma, oni išli do nemocnice a následne na hospitalizáciu so G., boli do
neskorých až ranných hodín. Obžalovaný dávnejšie, keď mladší syn K. mal možno 8 – 9 rokov, boli na

nejakom turnaji, tak so svojou partiou kamarátov ho skopali v šatni, keď sa šiel prezliecť. Syn prišiel
domov, brucho bolo modré, bolestivé, nafúknuté a manžel v noci musel utekať so synom do nemocnice,
kde v správe bolo, že obličky nie sú tak ako by mali byť, ale tá jedna sa akoby vyrotovala, mohol obidvom
synom spôsobiť vážnu ujmu na zdraví. Starší mohol kľudne prísť o oko. Keď to zbadala, to bol hrozný
pohľad. Synov vkuse šikanoval odkedy mali spoločné tréningy, večne im bral fľašu naschvál a použil

ju, bolo to v čase najhoršieho covidu, ona a manžel pracujú na ARE a to bolo hrozné, triasli sa o deti,
aby neochoreli.
Svedok A. A. N. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď boli ako hliadka
s kolegom vyslaní na miesto, prišli k zápasníckej hale. Nachádzal sa tam poškodený so svojim
bratom a otcom. Keď prišli na miesto k ničomu tam nedochádzalo, nikto nikoho nenapádal. Vyťažovali

osoby, ktoré mali byť toho zúčastnené, ako bolo uvedené pri zázname o obmedzení osobnej slobody
obžalovaného. Ako vyplýva zo záznamu bol nejaký opuch oka, iné zranenie nevie žeby poškodený
mal. Na mieste rozhodli na základe výpovedi o obmedzení osobnej slobody páchateľa a eskortovali
ho na útvar. Poškodený mal byť napadnutý chlapcom čo spolu trénujú v zápasníckej hale, pánom B..
Ale bližšie po dvoch rokoch nevedel povedať, čo mu tie osoby povedali, všetko uviedol pri obmedzení

osobnej slobody páchateľa. Poškodený s otcom uviedli, že pôjdu na lekárske ošetrenia, podať trestné
oznámenie na OO PZ. Stopy po krvi si nepamätal.
Svedok O. P. Q. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase vykonával
hliadkovú službu s bývalým kolegom A. N.. Boli vyslaní na služobný zákrok na E. G. XX do tréningovej
hlavy, ktorá je zo zadnej strany spoločenského pavilónu. Oznámené bolo, že malo dôjsť k napadnutiu.

Po príchode na miesto sa tam nachádzal oznamovateľ pán B., meno neviem, tiež podozrivý B. a synovia
oznamovateľa, ktorí mali byť poškodení. Z toho čo si pamätal malo dôjsť k napadnutiu v šatni. B.
mal udrieť najprv jedného a potom druhého syna oznamovateľa do oblasti tváre. Nepamätal si žiadne
viditeľné zranenia, že by mali. Pán B. - oznamovateľ uviedol, že so synom pôjde na ošetrenie, chcel
podať trestné oznámenie na OO PZ Košice - Západ. Na mieste rozhodli, že podozrivého zaistia za

účelom riadneho objasnenia veci a predviedli ho na OO PZ Košice - Západ.
Svedok Q. C. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že veľmi si na to nepamätá, len
tak letmo, bolo to dávno. Pamätá si, že sa tam pohádali, potom G. dostal úder do hlavy. K incidentu malo
dôjsť pri dverách šatne. Nepamätá si, kde si brali proteín z ruky. Poškodený mal opuchnutú ľavú stranu
tváre, obočie, oko. On si nechce nič domýšľať, nechce nič krivo povedať. Pri dverách sa to všetko strhlo.

K. odhodil od dverí B.. Nemali dobré vzťahy medzi sebou. G. a K. B. boli takí, dá sa povedať, drzí. Len
kvôli tomu. On bol ku každému slušný a boli slušní aj k nemu.
Svedok A. A. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že on nie je tréner. Neboli to
jeho pretekári, on bol tajomník klubu. Toto sa stalo v šatni po tréningu, on sedel v kancelárii, pracoval,
bol krik na chodbe a A. B. utekal k nemu do kancelárie. Prišiel, že ho naháňa otec poškodeného G. B..

Zavreli dvere, ale aj tak sa rodič dostal do kancelárie a len to vie, čo sa tam odohralo. Otec sa rozčuľoval,
že mu syna udrel alebo čo. On videl, že je tam veľmi zlá atmosféra. Utekal z kancelárie von, šiel pre
trénera, bál sa, že sa niečo stane. Pán R. prišiel, aby urobil poriadok. Nevie čo bolo vonku v šatniach,
on pracoval. Predtým ako sa to stalo, G. B. prišiel za trénerom A. D., že chlapci mu pili vodu z jehofľašky. Také niečo o tom rozprával. G. B. potom odišiel a asi sa potom stal problém. Nevedel či mali
predtým medzi sebou spory.
Svedok A. R. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol nejaký incident medzi

obžalovaným a poškodeným. On bol len privolaný trénerom A. do kancelárie. Rozdelil pána B. a A. B.
- obžalovaného od seba, lebo sa hádali. Fyzický útok nevidel.
Na hlavnom pojednávaní boli taktiež oboznámené listinné dôkazy, a síce:
Oboznámené boli znalecký posudok z č.l. 170 - 172, výpis ÚEP z č.l. 178, charakteristiky z č. l. 213 a
odpis registra trestov.

Zo záverov znaleckého posudku č. 6 zo dňa 22.3.2021 znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie neurochirurgia A. E. L. vyplýva, že poranenia poškodeného G. B. vznikli s najväčšou
pravdepodobnosťoutak,akotopopísalsámpoškodený,aleajsvedkoviaaajsamotnýútočník,ktorýúder
päsťou do tváre poškodeného vo svojej výpovedi priznáva. Poranenia poškodeného G. B. si vyžiadali
hospitalizáciu 2 dni a potom pokračovanie v domácej liečbe, spočívajúce v psychickom a fyzickom kľude,
ľadových obkladoch na oblasť oka a nosa, liekov na zmiernenie bolesti a ústup krvnej podliatiny. Doba

liečenia zodpovedala charakteru poranení, ktoré poškodený G. B. utrpel. Či poranenia zanechali, resp.
zanechajú u poškodeného trvalé následky sa zhodnotí po skončení liečenia, ustálení zdravotného stavu,
najmenej rok od úrazu. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré poškodenému z úrazu
vzniklo je 55 bodov, čo vo finančnom ohodnotení činí X.XXX,XX,-XXX.
Z podania I. J. K., L., pobočky C. zo dňa 7.9.2021 ohľadom uplatnenia nároku na úhradu nákladov za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ako aj z výpovede splnomocnenej zástupkyne poisťovne A. I. A.
v prípravnom konaní vyplýva, že výška nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému
predstavovala spolu sumu XXX,XX,-XXX.
Hlavné pojednávanie prebehlo v rámci konania pred súdom kontradiktórnym spôsobom za súčasného
uplatnenia všetkých základných zásad charakteristických pre toto procesné štádium (najmä zásady

kontradiktórnosti, zásady bezprostrednosti, ústnosti a zásady verejnosti). Po vyhodnotení všetkých
vykonanýchdôkazovjednotlivoanáslednevichvzájomnejsúvislostisúddospelkzáveru,žeobžalovaný
je vinný zo spáchania predmetného skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vina obžalovaného, čo sa týka skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, bola preukázaná
výpoveďou svedkov, ako aj listinnými dôkazmi. Teda zo strany obžalovaného sa jednalo o úmyselné

napadnutie a ublíženie v dôsledku čoho boli spôsobené zranenia objektivizované vypracovaným
znaleckým posudkom. Obhajoba obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že ku skutku malo dôjsť jeho
konaním v nutnej obrane, teda táto verzia priebehu udalosti nebola podporená žiadnym vo veci
vykonaným dôkazom, práve naopak výpoveďami jednotlivých svedkov bolo preukázané nevhodné až
šikanózne správanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenému, ako aj jeho bratovi, ktoré vyústilo až do

úmyselného napadnutia poškodeného obžalovaným, kedy obžalovaný nechcel pustiť poškodeného do
šatne tak, že držal vchodové dvere zo šatne. Brat poškodeného K. B. obžalovaného chytil zozadu len
z dôvodu, aby ho odtiahol od dverí, pričom keď k obžalovanému pristúpil poškodený, ten ho udrel päsťou
do tváre, v dôsledku čoho mu boli spôsobené zranenia v zmysle obžaloby.
Obžalovanývprípravnomkonanípoprelspáchanieskutku,uviedolžekonalvnutnejobrane.Obžalovaný

svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví.
Skutok uvedený vo výrokovej časti súd právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 156 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný svojím konaním naplnil
všetky formálne znaky tejto skutkovej podstaty a jednak aj materiálny znak ( t. j. nebezpečnosť činu pre
spoločnosť).

Nebezpečnosť činu pre spoločnosť bola v tomto prípade daná najmä významom spoločenského záujmu
chráneného Trestným zákonom, ktorý bol trestným činom obžalovaného porušený (a síce život a
zdravie ).
Subjekt prečinu ublíženia na zdraví je všeobecný. Tohto trestného činu sa teda môže dopustiť každá
trestne zodpovedná fyzická osoba. Aj tento obligatórny znak skutkovej podstaty bol v prípade

obžalovaného naplnený.
Subjektívna stránka prečinu ublíženia na zdraví spočíva v úmyselnom konaní páchateľa. Obžalovaný
zároveň konal v priamom úmysle.
Za prečin ublíženia na zdraví v zmysle § 156 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, zákon umožňuje uloženie trestu
odňatia slobody v rozpätí od 12 mesiacov do 36 mesiacov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest jednak vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľaodpisuregistratrestovobžalovanýnebolvminulostisúdnetrestaný,predspáchanímskutkuviedol
riadny život.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadou podľa

§ 2 ods. 12 Trestného poriadku a riadiac sa zásadami pre ukladanie trestov upravenými v § 34 ods.
1 až 4 Trestného zákona dospel k tomu, že trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov, je za žalovaný trestný čin primeraný,
spravodlivý, povedie k prevýchove obžalovaného, zabezpečí ochranu spoločnosti pred ním a zároveň
je adekvátnym vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Súd vychádzal z trestnej
sadzby za prečin podľa § 156 ods.2 Trestného zákona v rozpätí 1 až 3 roky. Pri určovaní druhu trestu

a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku a
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný,
poľahčujúcu okolnosť súd vzhľadom na postoj obžalovaného ku spáchanému skutku nezistil. Súd teda
na základe týchto skutočností uložil trest na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pri
nezistení priťažujúcich ani poľahčujúcich okolností.

Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným škodu vo
výške ako je uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko je v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a
jej výška bola vyčíslená na základe znaleckého posudku a podaním I. J. K., L., pobočky Košice.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Mestský súd Košice.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.