Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 39Csp/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424206195
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424206195.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom, v sporovej veci žalobcu:

MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO:
04 355 211, zastúpeným JUDr. Katarína Hegedüšová – advokát, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841
05 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C., o zaplatenie 380,- Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.06.2024 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia

sumy 380,- Eur s príslušenstvom.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa prostredníctvom stránky D. registrovala a požiadala
žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 450 Eur. Pri registrácii potvrdila, že súhlasí so Smlouvou
o zápujčce, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a potvrdila, že údaje sú pravdivé. Na
základe zmluvy č. XXXXXX zo dňa 17.05.2021, uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb.
Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov,
poskytolžalobcaakoveriteľžalovanejakodlžníkoviúver450Eur,ktorýžalovanámalasplatiťscelkovými

nákladmi 128 Eur a zaplatiť čiastku 578 Eur do 28 dní od poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy sú celkové
náklady tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu 128 Eur. Keďže svoj dlh riadne nesplnila, stal
sa splatný 05.07.2021. Dňa 02.05.2024 bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Ku dňu
podania návrhu uhradila 35 Eur dňa 12.07.2021. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013
Sb., uplatňuje zákonný úrok z omeškania.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok žalobcu v konaní nespochybnila a v spore zostala pasívna.

Žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie k žalobe bola žalovanej doručená do vlastných rúk
dňa 26.11.2024.

3. Podľa § 297 veta druhá písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

4.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.5. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa 15.04.2025 verejne vyhlásený
rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo

vyvesené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 04.04.2025.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z predloženej Smlouvy o úvěru č. XXXXXX, ktorú predložil žalobca vyplýva, že žalobca ako veriteľ
mal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi peňažné prostriedky ako bezúčelový peňažný úver. Z bodu III.
zmluvy vyplýva, že išlo o jednorázový úver vo výške 450 Eur, poskytnutý bezhotovostne na účet uvedený
v záhlaví zmluvy. Poplatok za poskytnutie úveru bol 128 Eur, deň splatnosti 14.06.2021. Doba trvania
úveru 28 dní. RPMN predstavovala 2513,26 %.
Predmetná zmluva mala byť dňa 17.05.2021 podpísaná elektronicky oboma zmluvnými stranami.

Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmínky poskytnutí úvěru, platné od 18.05.2018, ktoré mali byť
taktiež žalovanou dňa 17.05.2021 podpísané elektronicky.

Mailom z 18.06.2021 žalobca informoval žalovanú o schválení predĺženia splatnosti minipôžičky do
21.06.2021 a mailom zo dňa 23.06.2021 informoval o predĺžení splatnosti do 05.07.2021.

Dňa 02.05.2024 vypracoval právny zástupca žalobcu písomnú výzvu adresovanú žalovanej na okamžité
uhradenie dlžnej sumy, ktorá k 02.05.2024 mala predstavovať čiastku 1010,51 Eur.

7. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si
inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a
ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného

práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom
právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré
spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky
nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného

predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak osoba bez povolenia poskytne peňažné
prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne
spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť
spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie

byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa
na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté
finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods.
2 písm. a) až v), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať
úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.

Podľa 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

8. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov dospel
súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť.

9. Vprvomradesúdkonštatuje,žemujezjehočinnostiznáme,žeNárodnábankaSlovenskaupozornila
na činnosť spoločnosti MINIHOTOVOST, SE oznámením zo dňa 09.08.2018 v tom zmysle, že žalobcovi
neudelila žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov ani pôžičiek pre
spotrebiteľov na území Slovenskej republiky. V danom upozornení uviedla okrem stránky D. aj iné
internetové stránky a domény, ktorých je žalobca prevádzkovateľom v SR a ktorých prostredníctvom

v rozpore so zákonom a spotrebiteľských úveroch poskytuje spotrebiteľské úvery. Na webovej stránke
Národnej banky Slovenska „subjekty.nbs.sk“ súd zistil, že žalobca nemá povolenie na poskytovanie
spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky.

10. V konaní bolo nesporné, že predmetná zmluva, ktorá mala byť medzi stranami uzatvorená, mala mať

charakter spotrebiteľského záväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej konkrétnej veci ide o konanie
s cudzím prvkom, nakoľko žalobca je právnickou osobou so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a
na území Slovenskej republiky nemá založenú organizačnú zložku, bolo potrebné sa vysporiadať tiež s
otázkou právomoci tuzemského súdu na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu ako aj s otázkou
rozhodného práva, ktoré je potrebné, aby súd na danú právnu vec aplikoval.

Svoju právomoc predmetný spor prejednať a rozhodnúť súd odvodil z článku 17 ods. 1 písm. c) v spojení
s článkom 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis). Žalobca totiž napriek
tomu, že má sídlo v Českej republike, smeruje svoju podnikateľskú činnosť do Slovenskej republiky, vktorej má žalovaná ako spotrebiteľ svoje bydlisko, ktorá skutočnosť bola preukázaná aj tým, že žalobca
ponúkol možnosť žalovanej uzavrieť s ním zmluvu o úvere prostredníctvom slovenskej webovej stránky
D..PredmetnáinternetovástránkajevedenávslovenskomjazykuapôžičkysaposkytujúvmeneEURO,

čímjenepochybnedané,žežalobcasaorientujenaslovenskýtrhacieľomžalobcujeposkytovaťpôžičky
spotrebiteľom, ktorý majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

11. Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva, príslušné ustanovenia nariadenia Rím I (ES) č. 593/2008
(body 23, 25 všeobecnej časti nariadenia, čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods. 2, čl. 9 ods. 1, čl. 9 ods. 2),

nezakazujú voľbu práva ani v spotrebiteľských sporoch, avšak voľbou práva nemôžu zbaviť spotrebiteľa
ochrany,ktorúmuposkytujeprávnyporiadokkrajinyobvykléhopobytuspotrebiteľa.Voľbavpredmetnom
prípade nenapĺňa znaky voľby práva podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Rím I, pretože nebola urobená
výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy a ani okolnosti prípadu nenasvedčujú, že medzi
stranami prišlo k voľbe práva. Dohoda o voľbe práva bola obsiahnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok. K takejto forme voľby práva sa vo svojom rozhodnutí vyjadril aj Súdny dvor Európskej únie

v rozsudku zo dňa 28.07.2016 vo veci C-191/15 Verein für Konsumenteninformation proti Amazon EU
Sárl. Podľa uvedeného rozhodnutia, článok 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka spadajúca
do všeobecných obchodných podmienok podnikateľa, ktorá nebola individuálne dohodnutá a podľa
ktorej sa na zmluvu uzatvorenú prostredníctvom elektronického obchodu so spotrebiteľom vzťahu právo

členského štátu, v ktorom má tento podnikateľ sídlo, je nekalá ak uvedie tohto spotrebiteľa do omylu
tým, že vytvorí dojem, že na zmluvu sa vzťahuje iba právo tohto členského štátu a neinformuje ho
o tom, že na základe čl. 6 ods. 2 nariadenia č. 593/2008 má takisto k dispozícii ochranu, ktorú mu
zaručujú imperatívne normy právneho poriadku, ktorý by sa uplatnil, keby neexistovala táto podmienka,
čoprináležíoveriťvnútroštátnemusúduvzhľadomnavšetkyrelevantnéokolnosti.Vzhľadomnauvedené

má súd za to, že voľba českého práva zakotvená v bode 04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože ide o ustanovenie, ktoré nebolo individuálne dojednané,
keďže žalovaná ako spotrebiteľ, nemala možnosť ovplyvniť uvedenú voľbu práva. Žalobca nijakým
spôsobom žalovanú nepoučil, že jej ochranu poskytujú aj imperatívne normy právneho poriadku SR,
kde má svoje bydlisko. Ustanovenia, ktoré treba považovať za také, od ktorých sa nemožno odchýliť

sú aj ustanovenia § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých nesmú spotrebiteľské
zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že je potrebné posudzovať
zmluvný vzťah podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, podľa ktorého zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. V danom prípade žalobca nepreukázal, žeby voľba práva bola predmetom
predzmluvného jednania medzi stranami sporu, teda voľba práva nebola individuálne dojednaná. Za
rozhodné právo je preto potrebné považovať právny poriadok Slovenskej republiky, a to z rovnakého
dôvodu, z ktorého súd odvodil svoju právomoc, t. j. z dôvodu, že žalobca smeruje svoju podnikateľskú
činnosť na územie Slovenskej republiky ako krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa.

Napokon Slovenský právny poriadok je nutné použiť aj v súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím
II), podľa ktorého rozhodným právom je právny poriadok krajiny, na území ktorej došlo k bezdôvodnému
obohateniu.

12. Súd po posúdení žalobcom predloženej Zmluvy o úvere a okolností daného prípadu dospel k záveru,
že Zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom, pričom sa jedná o neplatnosť absolútnu, na ktorú súd
musí prihliadať z úradnej povinnosti, t. j. aj bez návrhu resp. bez toho, aby sa protistrana tejto neplatnosti
dovolala.
Napriek tomu, že ako už bolo uvedené vyššie, je potrebné Zmluvu o úvere posúdiť ako spotrebiteľskú

zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nejde v danom prípade o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko v danom prípade sa jednalo o úver, ktorý sa mal splatiť v lehote nepresahujúcej
3 mesiace. Úver bol splatný v lehote 28 dní. Keďže v Zmluve o úvere neboli dojednané úroky za
poskytnutie úveru, nejedná sa ani o zmluvu o úvere, ale o inú pôžičku, ktorá však musí byť v súlade s
niektorými zákonom určenými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nedisponuje

povolenímpodľa§24ods.3ZákonaospotrebiteľskýchúverochudelenýmNárodnoubankouSlovenska,
ktoré by ho oprávňovalo poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú
poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, ohľadom ktorej okolnosti dokonca Národná banka Slovenska
vydala dňa 09.08.2018 upozornenie. Ustanovenie § 24 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritomobsahuje výslovný zákaz poskytovania takýchto úverov bez príslušného povolenia. V dôsledku toho je
potrebné predloženú Zmluvu o úvere považovať za neplatný právny úkon pre jej rozpor so zákonom, čo
má za následok jej absolútnu neplatnosť.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu platne nevznikol zmluvný vzťah, mohol by mať
žalobca voči žalovanej iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 Občianskeho
zákonníka, t. j. na vrátenie toho, čo žalovaná podľa zmluvy dostala. Žalobca však v konaní podľa názoru
súdu nepreukázal, žeby finančné prostriedky vo výške 450 Eur žalovanej aj v skutočnosti poskytol, resp.

žebyžalovanejniečoplnil,t.j.neuniesoldôkaznébremenoohľadomposkytnutiafinančnýchprostriedkov
žalovanej. Dôkazné bremeno možno pritom charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé
rozhodnutie, teda strata sporu. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež

tvrdí. Strana musí preukázať to čo tvrdí. Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu
žalobcu ohľadom jeho dôkazného bremena. Ak teda žalobca niečo tvrdí, musí to preukázať, musí
preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Dôkazné bremeno v sporovom konaní
zaťažuje jednoznačne žalobcu, ten ako prvý musí súdu preukázať dôvodnosť svojich tvrdení. Samotné
neunesenie dôkazného bremena zakladá dôvod na zamietnutie žaloby.

14. Na základe vyššie uvedeného by sa žalobca mohol úspešne na súde domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia iba vtedy, ak by v konaní pred súdom náležitým spôsobom preukázal, že sa
žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila, teda že došlo k majetkovému plneniu zo sféry žalobcu
do sféry žalovanej plnením z neplatného právneho úkonu. Túto skutočnosť však žalobca v predmetnom

spore nepreukázal, a preto mu nárok na zaplatenie žalovanej istiny od žalovanej nevznikol.

15. Ak by aj žalobca v konaní preukázal poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému, súd mal za
to, že jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by bol premlčaný s odkazom na ust. § 54a
Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnémuobohateniu.Najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka tak upravuje plynutie jednak subjektívnej premlčacej doby,
ktorá plynie od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a ktorá je

dvojročná a jednak plynutie objektívnej premlčacej doby, ktorá plynie odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo a ktorá je trojročná. Vzájomný vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby
spočíva v tom, že subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby a uplynie
najneskôr s ňou. V danom konkrétnom prípade objektívna premlčacia doba by začala plynúť odo
dňa nasledujúceho po vyplatení peňažných prostriedkov žalovanej, t. j. od 18.05.2021. Subjektívna

premlčacia doba v danom prípade by začala podľa názoru súdu plynúť v rovnaký deň, ako objektívna
premlčacia doba, t. j. od 18.05.2021, nakoľko žalobca ako právnická osoba podnikajúca v oblasti
poskytovania úverov a pôžičiek, bol povinný konať s odbornou starostlivosťou a pri svojej činnosti
na území Slovenskej republiky spĺňať podmienku oprávnenia udeleného NBS, a teda skutočnosť, že
túto podmienku nespĺňa a nedošlo tak k platnému uzavretiu zmluvy, mu musela byť známa už v čase

poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanej. Subjektívna premlčacia doba by tak žalobcovi uplynula
ešte v priebehu roka 2023, pričom žalobu na tunajšom súde podal až dňa 18.06.2024, teda po jej
uplynutí. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak okrem iného potrebné považovať
za premlčaný.

16. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku
a podanú žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

17. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto by mala mať v súlade s § 255 ods. 1 CSP, nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu. Keďže však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej

ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).