Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010478
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010478.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Bánovciach nad Bebravou, trestne stíhaného pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s
omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Tr zák., na verejnom
zasadnutí dňa 9.10.2025 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou

proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.2.2025, sp. zn. 20T/31/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.2.2025, sp. zn. 20T/31/2024 bolo rozhodnuté tak, že
obžalovaný A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom C. D. E. X/
X, F. C. F. sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby pre skutok právne

kvalifikovanýakozločinneoprávnenejvýrobyaobchodovaniasomamnoulátkouapsychotropnoulátkou
podľa § 173 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania
súdu, na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby od zimy 2021 do presne nezistenej
doby na prelome jari - leta 2022 na presne nezistených miestach v Slovenskej republike od presne
nestotožnených osôb opakovane kupoval a zadovažoval metamfetamín (pervitín) a túto návykovú látku
následne neoprávnene prechovával pri sebe, v mieste svojho bydliska na C. D. E. X/X, F. C. F., ako

aj na iných miestach, kde sa zdržiaval, pričom zadovážený metamfetamín (pervitín) ďalej predával a
zadovažoval rôznym odberateľom, s ktorými si dohovoril stretnutie prostredníctvom mobilného telefónu,
aplikácie Messenger, prípadne osobne v meste Bánovce nad Bebravou, a to minimálne G. H., ktorému
predal v presne nezistenom čase v Bánovciach nad Bebravou na presne nestotožnených miestach
od konca roka 2021 do presne nezisteného času mesiaca január 2022 najmenej 10 - krát pervitín v
množstve po 10 dávok drogy za sumu 60-70 € za jeden kubík, a C. I., ktorej dal bezodplatne a predal

v presne nezistenom čase koncom roku 2021 v priebehu jedného týždňa najmenej 2 - krát pervitín,
pričom prvýkrát jej bezodplatne dal pervitín v množstve jednej dávky v byte v Bánovciach nad Bebravou
a následne jej predal dve dávky pervitínu za sumu 20,-€ za obe dávky a tieto jej predal na sídlisku
Stred v Bánovciach nad Bebravou, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín (pervitín)
zaradený do II. skupiny psychotropných látok, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad

Bebravou sp.zn. 1T/67/2012-138 zo dňa 07.08.2012, právoplatným dňa 07.08.2012 uznaný vinným zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d),
odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona účinného
do 30.04.2022, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože nebolo dokázané, že sa stal

skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal ihneď po jeho
vyhlásení odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného. Prokurátor odvolanie písomne odôvodnil,
kde v úvode dôvodov odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku a ďalej uviedol

nasledovné:

„Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 20T/31/2024-351 zo dňa 13.02.2025 bol obžalovaný A. B.
oslobodený podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce
nad Bebravou č.k. Pv 164/22/3301-88 zo dňa 24.05.2024 pre skutok právne kvalifikovaný v konaní pred

súdomakozločinneoprávnenejvýrobyaobchodovaniasomamnoulátkouapsychotropnoulátkoupodľa
§ 173 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Oslobodzujúci výrok súd prvého stupňa odôvodnil v podstate tým, že v zmysle dikcie ustanovenia §
173 Tr. zákona nebola v danom prípade orgánmi činnými v trestnom konaní zaistená žiadna omamná
a psychotropná látka, ktorá by mala byť predmetom obchodovania medzi obžalovaným a osobou G.

H. a C. I., pričom predaj, respektíve obchodovanie s omamnou a psychotropnou látkou malo byť v
danom konkrétnom prípade preukazované iba výsluchmi svedkov. Podľa súdu v danom prípade nebola
orgánmi činnými v trestnom konaní zaistená ani žiadna omamná a psychotropná látka, ktorá by mala byť
predmetom zadovažovania a prechovávania obžalovaným tak, ako mu to je obžalobou kladené za vinu,
pričom súdu nebol predložený ani žiaden iný dôkaz preukazujúci túto časť obžaloby. Podľa názoru súdu

ani čítaním zápisnice o výsluchu svedka G. H., ani výsluchom svedkyne H. J. a ani čítaním zápisnice o
výsluchusvedkyneC.I.,čiďalšímivkonanívykonanýmidôkazminebolojednoznačneabezakýchkoľvek
pochybností preukázané, že skutok tak ako je obžalovanému kladené za vinu sa stal. Za danej dôkaznej
situácie súd vyhodnotením všetkých v konaní vykonaných dôkazov dospel k záveru, že v konaní nebolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený

za vinu sa stal a preto súd obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil. Súd odmietol
návrh prokurátora na vykonanie dokazovania oboznámením zápisnice o výsluchu obvineného G. H.
(z inej trestnej veci) ako listinného dôkazu, nakoľko podľa názoru súdu čítaním zápisnice o výsluchu
obvineného G. H. (ktorý v predmetnej trestnej veci vystupuje ako svedok, ako svedok bol aj predvolaný
na výsluch na hlavné pojednávanie a ako svedok využil svoje právo odoprieť vypovedať) by došlo

k obchádzaniu zákona, keď skutočnosti, ktoré sú obsahom zápisnice o výsluchu obvineného G. H.
(z inej trestnej veci) majú byť procesné správne a v súlade so zákonom do tohto konania vnesené
prostredníctvom výsluchu G. H., a to v pozícii svedka.
S rozsudkom súdu prvého stupňa sa nestotožňujem a naopak mám za to, že súd sa pri rozhodovaní
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nesprávne vyhodnotil skutkový

stav veci v nadväznosti na čo vec nesprávne právne posúdil, pričom postupoval v rozpore s
ustanoveniami § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. poriadku a § 168 ods. 1/Tr. poriadku. Pri hodnotení vykonaných
dôkazov nepostupoval dôsledne v zmysle zásady uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a v konaní
vykonané dôkazy podľa môjho názoru vyhodnotil nesprávne, pričom vecne nesprávne odmietol aj
návrh prokurátora na vykonanie dokazovania oboznámením zápisnice o výsluchu obvineného G. H.

z inej trestnej veci. Dôkazný postup je totiž potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i
vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva práve z ustanovenia § 168 ods. 1
Trestného poriadku.
Zastávam názor, že skutok tak, ako je vymedzený v obžalobe sa stal, tento napĺňa všetky obligatórne
znaky stíhaného zločinu neoprávnenej výroby ä obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou

látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona a tohto sa dopustil obžalovaný A. B., ktorého
vina bola dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázaná. Obžalovaný je
usvedčovaný najmä výpoveďou svedkyne C. I., výpoveďou svedkyne H. J., zápisnicou o výsluchu
obvineného G. H. zo dňa 10.09.2022 z inej trestnej veci, ktorú súd vecne nesprávne odmietol prečítať
ako listinný dôkaz, znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č.

25/2023, rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 1T/67/2012-138 zo dňa 07.08.2012
a ďalšími listinnými podkladmi.
Uvedenými dôkazmi bolo objektívne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku
uvedeného vo výroku obžaloby obvineným, hoci na upravenom skutkovom základe vyplývajúcom z
výsledkov vykonaného dokazovania v konaní pred súdom. Napriek skutočnosti, že obvinený poprel

spáchanie trestnej Činnosti, respektíve využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať, je v konaní
usvedčovaný najmä výpoveďou svedkyne I., ktorá popísala podstatné okolností stíhaného skutku
spočívajúceho v poskytnutí návykovej látky - pervitínu obvineným a tiež listinou - zápisnicou o výsluchu
obvineného G. H. zo dňa 10.09.2022 v inej trestnej veci, ktorý taktiež popísal podstatné okolnostistíhaného skutku, ako mu obvinený opakovane predával v minulosti pervitín, pričom dôvodnosť
trestného stíhania obvineného je podporená aj ďalšími zabezpečenými dôkazmi, najmä výpoveďou
svedkyne J., ktorá potvrdila vedomosť o predaji návykových látok obvineným v rozhodnom období,

znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý verifikoval
prechovávanie a užívanie návykovej látky - pervitínu obvineným, nakoľko bolo u neho zistené škodlivé
užívanie pervitínu a v neposlednom rade rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 1T
67/2012-138 zo dňa 7.8.2012, právoplatným dňa 7.8.2012, ktorým bol obvinený A. B. v minulosti už
odsúdený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.
Súdvnapadnutomrozsudkukonštatoval,ževdanomprípadenebolaorgánmičinnýmivtrestnomkonaní
zaistená žiadna omamná a psychotropná látka, ktorá mala byť predmetom obchodovania.
Zastávam názor, že na preukázanie neoprávneného obchodovania s omamnou látkou alebo
psychotropnou látkou (najmenej) v nepatrnom množstve tak, ako to je v danom, prípade, postačuje

dostupnými dôkaznými prostriedkami a to hoci len výpoveďami svedkov preukázanie obchodovania
s návykovou látkou ako aj úmyslu s touto návykovou látkou obchodovať. V danom prípade boli
tieto okolnosti spoľahlivo preukázané vykonaným dokazovaním, keď v konaní bolo preukázané, že
obžalovaný prechovával návykovú látku - pervitín nielen pre osobnú spotrebu (znalecký konštatované
škodlivé užívanie návykových látok) ale tieto opakovane zadovážoval odplatne ako aj bezodplatne aj inej

osobe, čo tiež predpokladá jej zadováženie a prechovávanie. Svedkyňa. I. H. vo svojich výpovediach
(svedokStraňákvinejtrestnejveci,ktorúsúdodmietolprečítaťaoboznámiťakolistinnýdôkaz)podrobne
popísali okolnosti zadováženia návykovej látky - pervitínu, keď sa vyjadrili k času a miestu zadováženia
pervitínu, k samotnému množstvu (dávkam) zabezpečenej drogy a jej účinkom. Uvedené skutočnosti
nepriamo podporila aj svedkyňa H. J.,, ktorá potvrdila, že obžalovaný mal obchodovať s návykovými

látkami, ktorú informáciu má z počutia avšak nebola nikdy pri tom prítomná. Tiež je nelogické aby
svedok, ktorý je užívateľom návykových látok, si obstarával opakovane pervitín od obžalovaného, ak
by tento nebol v požadovaných množstvách a kvalite schopnej vyvolať nepriaznivé účinky na psychiku
konzumenta.
Z vykonaného dokazovania tak nepochybne vyplýva, že obžalovaný nielen neoprávnene zabezpečil

a prechovával návykovú látku, ale zároveň s návykovou látkou - pervitínom obchodoval, pričom z
hľadiska obchodovaného množstva a jeho právneho posúdenia ide najmenej o nepatrné množstvo.
Úmysel obžalovaného tak nesmeroval len k prechovávaniu návykovej látky pre osobnú spotrebu ale aj
k jej opakovanému zadováženiu inej osobe - obchodovaniu. V nadväznosti na uvedené súd nesprávne
pristúpilkukonštatovaniuzáveru,ženebolodokázané,žesastalskutok,prektorýjeobžalovanýstíhaný,

keď všetky rozhodné skutočnosti týkajúce sa opakovaného poskytovania návykovej látky svedkyni I. a
svedkovi H. boli vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní riadne preukázané, respektíve by boli
riadne preukázané aj v časti poskytovania návykovej látky svedkovi H. pri vecne správnom procesnom
postupe súdu a pripustení dôkazu prečítaním zápisnice o výsluchu obvineného G. H. zo dňa 10.09.2022
zinejtrestnejveci.SvedokG.H.bolvpredmetnomkonaní,ktorejpoužiteľnosťzápisnicesúdodmietol,po

predchádzajúcom riadnom a zákonnom poučení a to aj osobitne o práve odmietnuť vypovedať vypočutý
ku všetkým rozhodným skutočnostiam kladeným obžalovanému A. B. obžalobou za vinu.
Okrem vyššie uvedeného, aplikovaný výklad citovaných ustanovení súdom by znemožnil alebo
značným spôsobil sťažil odhaľovanie a dokazovanie drogovej kriminality spočívajúcej v neoprávnenom
obchodovaní s omamnou a psychotropnou látkou, keď táto by musela byť podľa súdu vždy na

preukázanie objektívnej stránky v konaní zaistená, zrejme v časovom okamihu po jej zadovážení alebo
predajiinejosobe.Uvedenejokolnostivšakbránisamotnéspotrebovanienávykovejlátkykonzumentom,
ktorý si ju zabezpečuje nie na jej ďalšie prechovávanie, kedy by mu mohla byť objektívne zaistená
orgánmi činnými v trestnom konaní, ale zabezpečuje si ju za účelom požitia, ku ktorému dochádza
spravidla ihneď po obstaraní drogy alebo v krátkom časovom horizonte.

Súd prvého stupňa sa s dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní nedostatočne vysporiadal,
nesprávne ich vyhodnotil, nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v
dôsledku čoho nesprávne rozhodol a tiež vec nesprávne právne posúdil. Z vyššie uvedených dôvodov
považujem napadnutý rozsudok za nezákonný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považujem za
nepresvedčivé, nepreskúmateľné a rozporné s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku.

Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. poriadku
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 20T/31/2024-351 zo dňa 13.02.2025 v celom
rozsahu, a aby v zmysle § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry
navrhol odvolaniu vyhovieť. Obhajoba navrhla odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku

(ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého
výroku oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu, z obsahu odôvodnenia odvolania vyplýva
presvedčenie prokurátora o vine obžalovaného aj na podklade zápisnice o výsluchu obvineného G. H.
zo dňa 10.9.2022 v inej trestnej veci. Pritom podľa zápisnice z hlavného pojednávania konaného dňa
9.1.2025 (č.l. 319) okresný súd postupom podľa § 277 ods. 4 Tr. uvedený dôkaz odmietol vykonať.

Odvolací súd preto uvedenú zmienku prokurátora v písomnom odôvodnení jeho odvolania vyhodnotil
ako námietku proti procesnému postupu okresného súdu v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., s ktorou
sa však nestotožnil.

Podľa čl. 17 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť

slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len
pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. por. nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a
spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Návrh prokurátora na vykonanie vyššie uvedeného listinného dôkazu, o ktorý prokurátor oprel obžalobu
voči obžalovanému B., smeruje k oboznámeniu informácii, ktorých nositeľom bol G. H. ako obvinený
v inej trestnej veci, a ktorý v preskúmavanom prípade vystupuje v procesom postavení svedka. Pre
posúdenie správnosti postupu okresného súdu pri odmietnutí vykonania tohto dôkazu podľa § 277 ods.

4 Tr. por. je pritom rozhodné, že sa jedná o skutočnosti, o ktorých sa orgány činné v trestnom konaní
dozvedeli od konkrétnej fyzickej osoby, ktorá tieto skutočnosti vnímala svojimi zmyslami. S poukazom
na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. por., ktorý upravuje zásadu riadneho zákonného procesu, je preto jediným
zákonným spôsobom zabezpečenia požadovaných informácii pre účely tohto trestného konania výsluch
svedka H.. Z tohto dôvodu okresný súd nepochybil, keď zápisnicou o výsluchu obvineného G. H. zo dňa

10.9.2022 v inej trestnej veci ako neprípustný listinný dôkaz odmietol vykonať.

Keďže odvolací súd v postupe okresného súdu nezistil existenciu žiadnych ďalších procesných chýb, v
odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por., vyhodnotil
odvolanie prokurátora podané z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. ako neoprávnené.

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním prokurátora napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného
súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že
prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu formálne vzniesol
odvolacie dôvody v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por. Namietal správnosť postupu okresného

súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel
k záveru o nepreukázaní spáchania skutku obžalovaným, pre ktorý je stíhaný. Podľa názoru odvolacieho
súdu prokurátor podľa obsahu odôvodnenia odvolania namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por.
okresnýmsúdomprihodnotenívykonanýchdôkazovvzmysle§321ods.1písm.b)Tr.por.,pričompodľa
názoru prokurátora pri správnom hodnotení dôkazov mal okresný súd dospieť k záveru, že skutok sa

stal a spáchal ho práve obžalovaný. Súčasne sa prokurátor nestotožnil s právnym názorom okresného
súdu o nenaplnení všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, v ktorej
argumentácii prokurátora odvolací súd vidí odvolací dôvod v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.S prihliadnutím na odvolací dôvod prokurátora v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por., odvolací súd
považuje za potrebné poukázať na to, že tento nemá oporu v konkrétnych dôvodoch odvolania, pretože
v obsahu jeho odôvodnenia nie sú vôbec navrhované ďalšie dôkazy, ktoré by mal okresný súd vykonať,

prípadne opakovať dokazovanie. Vzhľadom na tieto závery odvolací súd konštatuje, že v dôvodoch
odvolania nie je vecne namietaná existencia chýb v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných

dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či
ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje
nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa

logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje
vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich
logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol
správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré

je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť

žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné

pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. a) Tr. por.

nepreukázali, že sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba. V tomto ohľade
skutkové zistenia okresného súdu majú podľa názoru odvolacieho súdu úplnú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia §
2 ods. 12 Tr. por. alebo v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady
„v pochybnostiach v prospech obvineného“.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne
odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho

odvolania.

Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s konštatovaním okresného súdu v odôvodnení
napadnutého rozsudku, podľa ktorého na hlavnom pojednávaní neboli produkované žiadne dôkazy,
ktoré by samostatne alebo vo vzájomnej súvislosti preukázali, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná

obžaloba. Svedok G. H., ktorému podľa podanej obžaloby mal obžalovaný predať pervitím, ku skutku
odmietol nevypovedal tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Výpoveď svedkyne H.
J. na hlavnom pojednávaní podľa jej obsahu predstavuje svedectvo z počutia, resp. z druhej ruky, ktoré
je ako dôkaz nepoužiteľné pre ustálenie skutkového stavu. Ani výpoveď svedkyne C. I. z prípravného
konania, ktorá bola podľa § 263 ods. 4 Tr. por. čítaná na hlavnom pojednávaní, nepredstavuje zákonný

a použiteľný dôkaz o vine obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Pre posúdenie naplnenia
zákonných podmienok podľa § 263 ods. 4 Tr. por. na čítanie svedeckej výpovede je významné, že
aj prechovávanie návykových látok je trestné v zmysle Trestného zákona. Preto svedkovi, u ktorého
z dôvodu jeho výpovede vzniklo dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, bolo potrebnéposkytnúť právnu pomoc ako podozrivej osobe podľa smernice EÚ 2016/1919, vrátane opakovaného
poučenia o práve odmietnuť vypovedať práve s poukazom na existenciu takéhoto podozrenia. Keďže
z obsahu zápisnice o výsluchu svedkyne C. I. v prípravnom konaní nevyplýva, že by jej bola uvedená

právna pomoc poskytnutá, podľa názoru odvolacieho súdu na jej svedeckú výpoveď z prípravného
konania ako nezákonný a nepoužiteľný dôkaz nemožno pri rozhodovaní o vine obžalovaného prihliadať
práve pre absenciu zákonného poučenia o práve odmietnuť vypovedať v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por.
V neposlednom rade je vina obžalovaného spochybnená už len tým, že v tomto trestnom konaní nebola
zaistená žiadna droga, ktorej prechovávanie alebo výroba a obchodovanie s ňou by bolo možné spájať

s osobou obžalovaného.

Na podklade uvedených skutočností odvolací súd v žiadnom prípade nemôže prisvedčiť správnosti
odvolania prokurátora, podľa ktorého skutkové závery okresného súdu nemajú oporu v tom, čo vyplynulo
z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. by sa okresný súd nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie alebo že by bol postup okresného súdu pri hodnotení

vykonaných dôkazov rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.

Okresný súd na základe svojho postupu pri hodnotení dôkazov dospel k správnemu záveru, že na
hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy nie sú podľa jeho názoru dostatočné na to, aby mohol na
týchto dôkazoch založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné presvedčenie o vine obžalovaného zo

spáchaniaskutku,prektorýbolananehopodanáobžaloba.Okresnýsúdpodľanázoruodvolaciehosúdu
v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky vykonaného dokazovania
nepresvedčili bez akýchkoľvek pochybností o preukázaní, že sa skutok stal. Preto odvolací súd z
uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení

ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a nesprávnej aplikácií zásady v pochybnostiach v prospech obvineného
okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil
vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na záver odvolací súd uvádza, že okresný súd tým, že oslobodil obžalovaného s pod obžaloby,

nepovedal, že sa skutok nestal, len vyslovil záver, že sa nepodarilo preukázať a prokurátor neuniesol
dôkazné bremeno, že sa skutok stal.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod prokurátora v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., ktorý je založený na
jeho tvrdení o nesprávnosti právnych záverov okresného súdu o nenaplnení všetkých zákonných znakov

skutkovej podstaty žalovaného trestného činu z dôvodu nezaistenia žiadnej drogy, odvolací súd v zmysle
jednoty prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia odkazuje podľa neho na správnu argumentáciu
okresného súdu týkajúcu sa potreby aplikovať kvalitatívne a kvantitatívne hľadisko pri právnom posúdení
žalovaného skutku ako drogového trestného činu podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024. Preto
aj vzhľadom na dôvod, pre ktorý bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, sú podrobnejšie právne

úvahy o správnosti právnej kvalifikácie žalovaného skutku ako trestného činu podľa názoru odvolacieho
súdu už nadbytočné.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora

nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.