Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/95/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720202831
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5720202831.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcov: v rade 1/ Mesto
Martin, so sídlom Nám. S.H.Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, v rade 2/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomr.: dátum neznámy, preukázateľne pred dňom XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXXX,
C., D., E. F., v rade 3/: neznámy právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka E. B.,

F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. X, G., v zastúpení Slovenským
pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, proti žalovanému:
H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o určenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k.
10C/37/2020-619 zo dňa 05.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ponecháva n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o nároku žalobcu v rade 2/ zastavil (výrok I.).
Žalovanému a žalobcovi v rade 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Z odôvodnenia

napadnutého uznesenia vyplynulo, že žalobcovia v rade 1/ až 3/ sa podanou žalobou, v spojení s jej
doplnením vykonaným podaním zo dňa 01.08.2022, voči žalovanému domáhajú, aby súd určil, že
vlastníkom nehnuteľností v k.ú. L. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemku E KN parc.
č. 537 a parc. č. 538 je A. B., neznámy vlastník, v podiele 1/2 a E. B., neznámy vlastník, v podiele 1/2,
obaja neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Súd prvej inštancie, z úmrtného
listu vydaného Generálnym riaditeľstvom pre register obyvateľstva, identifikáciu a doklady totožnosti

Ekvádorskej republiky, z ktorého je zrejmé, že manželka A. B. B. M. (meno po matke) B. (meno po otcovi,
rodená) zomrela ako 97 ročná dňa XX.XX.XXXX, ako vdova po manželovi A. B., mal preukázané, že
k dátumu úmrtia manželky už A. B. (žalobca v rade 2/) nežil. Zidentifikovaním osoby A. B. tento prestal
byť neznámym vlastníkom, ktorý v čase začatia tohto konania nemal procesnú subjektivitu, nakoľko táto
zanikla dňom jeho úmrtia pred začatím konania. Preto súd prvej inštancie konanie o nároku žalobcu
v rade 2/ zastavil. Keďže žalobca v rade 2/ zomrel ešte pred podaním žaloby a objektívne tak nemožno

žalovanému priznať proti žalobcovi v rade 2/ nárok na náhradu trov konania, vo výroku o trovách konania
rozhodol, že žalovanému a žalobcovi v rade 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie
žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovaný má
nárok na náhradu trov konania prvej inštancie v rozsahu 100%. Nesúhlasil so záverom súdu, že

procesné zavinenie na zastavení konania nie je možné pričítať žiadnej zo strán. Podľa žalovaného
zastavenie konania zavinil žalobca v rade 1/, ktorý začal konanie o určenie vlastníctva v prospechneexistujúcej osoby. Ako osoba neznalá práva si musel zvoliť služby advokáta, čím mu v konaní vznikajú
náklady, ktoré musí hradiť, a to aj v súvislosti s vykonaním rozsiahleho a nákladného dokazovania
(aj v zahraničí) na vyvrátenie tvrdenia žalobcu v rade 1/ o tom, že žalobca v rade 2/ je nezistený

vlastník. Poukázal na to, že súd v prípade použitia § 257 Civilného sporového poriadku je povinný
vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu
tohto ustanovenia a pokiaľ tak súd nevykonal, možno mať odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti
súdu. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že vydal
uznesenie č. k. 10C/37/2020-554 o dňa 04.10.2024, ktorým pripustil, aby do konania na strane žalobcu

pristúpil nový žalobca v rade 3/ neznámy právny nástupca ostatného pozemnoknižného spoluvlastníka
E. B., avšak toto rozhodnutie žalovanému doručené nebolo. Potvrdzuje to nezákonnosť postupu súdu
a snahu o účelové zbavenie majetku žalovaného. V podaní zo dňa 06.05.2025, ktorým žalovaný doplnil
svoje odvolanie, namietal, že mu nebol doručený návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka – žalobcu
v rade 3/, napriek tomu súd prvej inštancie rozšírenie konania o hypotetického účastníka pripustil,
ktoré rozhodnutie mu taktiež nebolo doručené. Uvedený postup súdu je podľa žalovaného v rozpore

s jeho legitímnymi očakávaniami, sledujúci záujem žalobcu v rade 1/ na získaní zdedených pozemkov
žalovaného.

3. Žalobca v rade 1/ sa k odvolaniu a doplneniu odvolania žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),
po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m)
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré vo výroku II. ako vecne správne

podľa§387ods.1CSP potvrdil.Uznesenie súduprvejinštancievovýrokuI.,odvolanímnenapadnutom,
ponechal nedotknuté.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom

rozsahu posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup a následne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením
§ 236 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že v posudzovanom prípade na strane
žalobcuvystupovalakožalobcavrade2/A.B.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.:dátumneznámy,preukázateľne
pred dňom XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXXX, C., D., E. F.. Z listinných dôkazov predložených
v konaní vyplynulo, že žalobca v rade 2/ zomrel ešte pred podaním žaloby, preto súd prvej inštancie

výrokom I. napadnutého uznesenia konanie o nároku žalobcu v rade 2/ zastavil. Uznesenie v tomto
výroku nadobudlo právoplatnosť. Výrokom II. napadnutého uznesenia súd prvej inštancie žalovanému
a žalobcovi v rade 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi v rade 2/ z dôvodu nedostatku
procesnej subjektivity pre nespôsobilosť na práva a povinnosti (v dôsledku jeho úmrtia pred podaním
žaloby), žalovanému z dôvodu, že na náhradu trov konania logicky nemožno zaviazať žalobcu v rade 2/,

keďže nie je nositeľom procesných práv a povinností, na ktorých je založené rozhodovanie o náhrade
trov sporového konania. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal na náhradu
trov konania žalovaného zaviazať povinnosťou žalobcu v rade 1/, ktorý zavinil zastavenie konania
o nároku žalobcu v rade 2/, odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil. Uznesenie o zastavení
konania o nároku jedného zo žalobcov (v danom prípade o nároku žalobcu v rade 2/) je parciálnym

rozhodnutím, rozhodnutím o časti žalobou uplatneného nároku. O zvyšnej časti uplatneného nároku, t. j.
o žalobe žalobcu v rade 1/ a žalobcu v rade 3/, bude súd prvej inštancie (po právoplatnosti napadnutého
uznesenia v spojení s týmto rozhodnutím odvolacieho súdu) konať ďalej, pričom o nároku na náhradu
trov konania, t. j. aj o trovách na strane žalovaného vzniknutých v súvislosti s týmto konaním, ako aj
o strane konania povinnej na náhradu trov konania, rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§

262 ods. 1 CSP). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo/43/2023 zo dňa 25.04.2023, podľa ktorého „Vychádzajúc z nálezu Ústavného
súdu SR III. ÚS 69/2023 z 16. marca 2023 podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania súd
rozhodneajbeznávrhuvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Nevyhnutnýmpredpokladomrozhodnutiao náhrade trov konania je teda jeho skončenie. Rozhodnutie o náhrade trov konania sa preto spája len
s takým rozhodnutím súdu, ktoré z jeho inštančného pohľadu znamená rozhodnutie o celom predmete
konania. K tomu môže dôjsť rozsudkom vo veci samej podľa § 212 ods. 1 CSP alebo uznesením podľa

§ 234 ods. 1 CSP, ktoré môže mať za následok, že pre vybavenie veci na tej či onej inštancii už nebude
potrebné žiadne ďalšie rozhodnutie. Spravidla pôjde o uznesenie o zastavení konania. Z ust. § 262
ods. 1 CSP vôbec nevyplýva, že by zákon či už pripúšťal alebo dokonca výslovne prikazoval, aby sa o
náhrade konania rozhodovalo viacerými rozhodnutiami. To vlastne ani prakticky nie je možné, keďže len
pri čiastočnom zastavení konania neprichádza do úvahy, aby bolo možné posúdiť okolnosti rozhodné

pre nárok o náhrade trov konania. Ak nie je rozhodnuté o celom predmete konania, nie je možné posúdiť
pomer úspechu strán, prípadne pomer zavinenia strán na zastavení konania. Preto § 262 ods. 1 CSP
možno rozumne vyložiť len tak, že jediná ním predpokladaná možnosť rozhodnutia o náhrade trov sa
spája len s takým rozhodnutím súdu, ktorým konanie na jeho inštancii končí, teda nebude potrebné
žiadne ďalšie rozhodnutie potrebné na vysporiadanie sa so žalobou.“

7. Žalovaný v odvolaní a jeho doplnení podaním zo dňa 06.05.2025 (ďalej len „odvolanie“) namietal, že
mu nebolo doručené uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 10C/37/2020-554 zo dňa 04.10.2024, ktorým
súdpripustil,abydokonanianastranežalobcupristúpilnovýžalobcavrade3/neznámyprávnynástupca
ostatného pozemnoknižného spoluvlastníka E. B.. K uvedenému odvolací súd uvádza, že táto odvolacia
námietka sa nedotýka preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie č. k. 10C/37/2020-619 zo dňa

05.03.2025 (týkajúceho sa žalobcu v rade 2/), ale dotýka sa práve uznesenia č. k. 10C/37/2020-554
o dňa 04.10.2024 (týkajúceho sa žalobcu v rade 3/, ako sám žalovaný uviedol v odvolaní). Z uvedeného
dôvodu doručovanie uznesenia č. k. 10C/37/2020-554 zo dňa 04.10.2024 nie je predmetom súdneho
prieskumu v tomto odvolacom konaní.

8. Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentoval, že súd v prípade použitia § 257 Civilného sporového
poriadku je povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko
k prípadnému použitiu tohto ustanovenia a pokiaľ tak súd nevykonal, možno mať odôvodnené
pochybnosti o nezaujatosti súdu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách
konania napadnutým uznesením predmetné zákonné ustanovenie neaplikoval.

9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku II. o trovách konania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
UzneseniesúduprvejinštancievovýrokuI.odvolacísúdponechalnedotknuté,nakoľkoprotiuvedenému
výroku uznesenia odvolanie nebolo podané.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania nerozhodoval, i keď úspech v odvolacom konaní by
mal žalobca v rade 2/. Avšak žalobca v rade 2/ nemá spôsobilosť byť sporovou stranou, ktorý v čase
začatia tohto konania nemal procesnú subjektivitu, nakoľko táto zanikla dňom jeho úmrtia pred začatím
konania.

11. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)