Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/147/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201943
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225201943.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky C. D. B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX,
G., zastúpenej spoločnosťou ANIKO GOGH advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1,

Pribinova 4, Bratislava, IČO: 53 769 627, a otca Mag. (FH) H. B., I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J. K. XXXX/X, G., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária SIHELNIK & Partners s.r.o., so
sídlom Štúrova 11, Bratislava, IČO: 54 705 380, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 28P/96/2025 - 26 zo dňa
17.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 17.07.2025 súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa matka maloletej domáhala nahradenia súhlasu otca so zápisom maloletej na
plnenie povinnej školskej dochádzky prestupom do Spojenej základnej školy v B., K. X, G. v školskom
roku 2025/2026.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila

tým, že maloletá A. aktuálne navštevuje Základnú školu C. L. M. N. O. G., vyjadrila však želanie
navštevovať Súkromnú základnú školu v B. nakoľko v terajšej škole nemá takmer žiadne kamarátky
a vníma zmenu správania sa učiteľov voči nej v súvislosti s konaním otca, ktorý si prostredníctvom
svojich kontaktovv škole vynucuje svoje rodičovské práva. Matka otca o návšteve Súkromnej základnej
školy v B. maloletou informovala v dostatočnom predstihu pred podaním žiadosti o prijatie maloletej
prestupom z inej základnej školy. Otec vo svojom maile zo dňa 30.05.2025 jednoznačne deklaroval jeho

nezáujem udeliť jej súhlas na podanie žiadosti o prijatí maloletej do uvedenej základnej školy a maloletá
sa tak ocitla v situácii, kedy je potrebné chrániť jej najlepší záujem, čo bez ingerencie súdu nie je možné
zabezpečiť. Akákoľvek dohoda rodičov v záujme dieťaťa nie je s otcom možná.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril
nesúhlas s takýmto návrhom a uviedol, že tento nevidí ako prostriedok ochrany práv maloletej dcéry, ale
ako ďalší nátlakový a manipulatívny krok zo strany matky, ktorá dlhodobo zneužíva rodičovské konania

na to, aby cez maloletú dcéru trestala otca. Zmenu školy vníma ako mimoriadne závažný krok, ktorý
musí byť vždy podložený jasnými, overiteľnými a objektívnymi dôvodmi. V tomto prípade však podľa
jeho názoru nič také neexistuje. Maloletá nikdy sama nezmienila žiadnu nespokojnosť so školou.

2. V konaní mal súd za osvedčené, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28P/152/2023 - 471
zo dňa 12.07.2024 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a upravil práva a povinnosti rodičov

k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že obe maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a
P. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnenímaloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal.
A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 350 € mesačne a na výživu mal. P. B. sumou vo výške
300 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku

o rozvode manželstva. Súčasne súd upravil rozsah styku otca s maloletými deťmi počas bežného
školského roka, ako aj počas sviatkov a školských prázdnin. Vo zvyšku súd návrh matky a návrh otca na
úpravu styku zamietol, rovnako zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti a návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku
podala matka maloletých detí odvolanie v časti výrokov týkajúcich sa výživného a úpravy stretávania

sa otca s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva. Uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k.
14CoP/219/2024 - 853 zo dňa 08.04.2025 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch IV., V., VI. (výrokoch o určení vyživovacej povinnosti a úpravy styku otca s maloletými deťmi
na čas po rozvode) a v súvisiacom výroku X. o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudok, s výnimkou zrušených výrokov, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.10.2024.

3. Svoje zamietajúce rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods.
1, § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. ( Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) a ustanovení
§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. ( Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“), § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine („ďalej len ZoR“) a čl. 3 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval, okrem iného, že účelom neodkladných
opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred
ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa
vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne
chrániť záujmy maloletých detí a poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní o starostlivosti

súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný
starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou
záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho
rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom
rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého

dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa
starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv
dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy
pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov

maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo
samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah
zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu
oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. Účelom neodkladných opatrení je teda rýchlo a pružne riešiť
situáciu v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade

pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.
Súd preskúmal návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný a preto mu nevyhovel.
Podľa súdu prvého stupňa matka nepreukázala takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala
okamžitý zásah súdu. Matka síce v návrhu uviedla, že maloletá sa ocitla v situácii, kedy je potrebné

chrániť jej najlepší záujem, čo bez ingerencie súdu nie je možné zabezpečiť, ako aj to, že je potrebný
okamžitý zásah do pomerov účastníkov s cieľom ochrany práv a zdravia dieťaťa, tieto tvrdenia však
zostali vo všeobecnej rovine a matka ich žiadnym spôsobom nepreukázala. Maloletá 3 roky navštevuje
základnú školu, ktorú chce matka zmeniť, avšak z jej strany nezazneli žiadne výhrady voči terajšej
základnej škole, otcovi ani kolíznemu opatrovníkovi neboli oznámené závažne skutočnosti, ktoré by

odvodňovali zmenu základnej školy. Či je zmena školy v záujme maloletej a je dôvodné nahradiť súhlas
otca s prestupom na inú školu bude podľa súdu možné vyhodnotiť až po vykonaní riadneho dokazovania
v prebiehajúcom konaní vo veci samej.

4. Uznesenie súdu prvého stupňa napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletej, ktorá

namietala, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Podľa odvolateľky rozhodnutie vykazuje zásadné nedostatky, ktoré ho robia neudržateľným nielen z
pohľadu správneho a úplného zistenia skutkového stavu, ale aj z hľadiska aplikácie a výkladu právnych
princípov.Mázato,žesúdnávrhbagatelizovalakoneosvedčenýazaloženýnavšeobecnýchtvrdeniach,

pričom ona jasne a konkrétne uviedla reálne, aktuálne a závažné skutočnosti, ktoré sa priamo dotýkajú
psychickej pohody, sociálnej integrácie a celkovej školnej situácie maloletej. Súd úplne opomenul, že
tieto negatívne prejavy sa začali objavovať až po konkrétnych incidentoch súvisiacich so zásahmi otca
do komunikácie so školou a po eskalácii konfliktu medzi rodičmi, ktorého dopad nesie dieťa. Skutočnosť,
že maloletá navštevuje túto školu od začiatku školskej dochádzky, neznamená, že sa jej prostredie

nemohlo stať nevhodným v neskoršej fáze, najmä ak došlo k zásadnej zmene v prístupe učiteľov a
v atmosfére v triede. Povinnosťou súdu bolo tieto skutočnosti skúmať a vyhodnotiť, či ich dlhodobé
pretrvávanie nepredstavuje ujmu, ktorej treba zabrániť okamžite. Strata možnosti nastúpiť do novej školy
od začiatku školského roka má pre dieťa dlhodobé následky, uzavretie možnosti sociálnej reintegrácie,
pokračovanie v prostredí, ktoré negatívne ovplyvňuje jej psychický stav, a odloženie zmeny minimálne
o celý ďalší školský rok.

Pochybením súdu je aj to, že naliehavosť situácie posudzoval rigidne, formalisticky a so zúženým
výkladom, akoby neodkladné opatrenie bolo možné nariadiť len pri extrémnych a okamžitých hrozbách
fyzického ohrozenia, bez ohľadu na dlhodobý, ale rovnako závažný negatívny dopad na dieťa. Takýto
prístup je v priamom rozpore s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR aj Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorej neodkladné opatrenie slúži nielen na odvrátenie bezprostrednej ujmy, ale

aj na prevenciu a elimináciu stavov, ktoré by mohli viesť k nenávratným následkom v budúcnosti. Ak
súd nepristúpi k okamžitému rozhodnutiu, maloletá stratí reálnu možnosť prestupu do novej školy od
začiatku školského roka, čo v praxi znamená zotrvanie v nevhodnom prostredí po celý nasledujúci rok.
V tejto súvislosti matka poukazovala na právny názor Ústavného súdu SR, ktorý opakovane zdôrazňuje,
že aj potenciálna hrozba ujmy dieťaťa vyžaduje, aby súd postupoval rýchlo a flexibilne, a že akékoľvek

pochybnosti je potrebné vykladať v prospech dieťaťa.
V ďalšom matka namietala, že otec prezentuje svoje tvrdenia o hrdosti dcéry na školu či o absencii jej
slov o zmene školy ako nespochybniteľný dôkaz, hoci ide len o jeho subjektívny dojem z obmedzeného
času, ktorý s dcérou trávi počas styku. Z povahy rodičovského konfliktu je pritom zrejmé, že dieťa môže
mať obavy alebo cítiť vnútorný blok otvárať citlivé témy pred jedným rodičom, ak vie, že sú predmetom

sporu. Podľa nej rodič, ktorý tvrdí, že dlhšia cesta do školy je dôvodom ponechať dieťa v prostredí, kde
zažíva stres a izoláciu, popiera princíp nadradenosti záujmu dieťaťa nad osobným komfortom rodiča.
Ničím nepodložené, vysoko subjektívne a účelové tvrdenia otca súd nekriticky prijal ako relevantné a
hodnoverné, bez toho, aby požadoval akékoľvek osvedčenie alebo dôkaz. Naopak, konkrétne, časovo
presné a logicky podložené tvrdenia matky súd bagatelizoval alebo ignoroval.

Otec sa podľa tvrdenia odvolateľky nevenuje školským výsledkom ani systematickej podpore
vzdelávania maloletej a úplne ignoruje jej psychickú pohodu. Namiesto toho svojím konaním vedome a
opakovane vytvára prostredie, v ktorom sa maloletá cíti nešťastná a izolovaná, a to výlučne jeho vinou.
Kritizovaním matky pred vedením školy a učiteľmi, šírením negatívneho obrazu o nej a zneužívaním
konfliktu na vlastné účely dosiahol, že sa atmosféra v škole stala pre dieťa nepriateľskou. Matka

zdôrazňovala, že maloletá sa opakovane vyjadrila, že sa za otca a jeho správanie v škole hanbí. Sama
pomenovala, že práve jeho zásahy a spôsob komunikácie s pedagógmi spôsobili zhoršenie jej vzťahov
s rovesníkmi aj učiteľmi. V dôsledku toho došlo k oslabeniu jej väzieb v triednom kolektíve a k pocitu
izolácie, čo maloletá subjektívne prežíva ako veľmi nepríjemné a ponižujúce.
Jej návrh nemožno vnímať ako súčasť osobného sporu rodičov, ale ako jediný účinný prostriedok na

zastavenie procesu, ktorý má priamy a okamžitý negatívny dopad na psychický vývoj, školskú adaptáciu
a celkovú pohodu maloletej. Súd však úplne ignoroval aj ďalšie racionálne a objektívne dôvody, ktoré
presahujú čisto psychologickú rovinu a ktoré priamo zlepšujú každodenný život dieťaťa. Nová škola je
spádová podľa bydliska matky, nachádza sa v pešej dostupnosti od jej domova a je finančne menej
náročná. Tento fakt znamená nielen zníženie výdavkov na dopravu a poplatky, ale aj podstatné zlepšenie

denného režimu, viac času na oddych, prípravu na vyučovanie, mimoškolské aktivity a celkovú stabilitu
prostredia.
Ďalšímzásadnýmaspektom,ktorýsúdpodľaodvolateľkyopomenul,jeúčelovosťanačasovaniekonania
otca. Termín na podanie prihlášky do novej školy bol 31.05.2025, pričom otec zareagoval až 30.05.2025,
prakticky na poslednú chvíľu, s jediným výsledkom znemožniť riadny zápis maloletej. Takýto krok

nemožno chápať inak ako vedomé a účelové konanie v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Súd
ignorovalmnožstvokonkrétnych,časovopresnepodloženýchalogickyzdôvodnenýchskutočností,ktoré
matka uviedla, a ktoré podľa nej preukazujú naliehavosť situácie a potrebu okamžitého zásahu v záujme
ochrany dieťaťa. Takýto postup súdu nie je len prejavom formalizmu, ale aj porušením základnýchprincípov rodinného práva, najmä povinnosti konať vždy v prvoradom záujme dieťaťa podľa čl. 3
Dohovoru o právach dieťaťa.
Odvolateľka preto navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jej návrhu vyhovie

v celom rozsahu.

5. Otec maloletej sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že toto podanie nie je prejavom reálnej snahy o
ochranu záujmov maloletej dcéry, ale o súčasť preukázaného dlhodobého obmedzovania jeho styku s
deťmi, pričom zmena školského zariadenia je súčasťou plánovitého a systematického konania matky

smerujúceho k úplnému zamedzeniu styku maloletých detí s ním. Od 29.06.2025 matka sústavne
nerešpektuje rozhodnutia o styku ani výzvu súdu na ich rešpektovanie. V takomto prostredí otec nemal
reálnu možnosť s deťmi pokojne preberať školské preferencie.
Pri zápise do novej školy matka tvrdila, že má rozhodnutie nahrádzajúce súhlas otca, v čase
rozhodovania školy (29.08.2025) však už sama podala odvolanie proti zamietavému uzneseniu,
takže vedela, že súd jej nevyhovel a právoplatné rozhodnutie neexistuje. Podľa názoru otca matka

jednoznačne neosvedčila svoje tvrdenia o tom, že zotrvanie maloletej v škole C. by bolo na jej ujmu.
Jedná sa len o všeobecné tvrdenia, obviňovanie otca, pričom chýbajú vecné argumenty, no hlavne
absentujú akékoľvek dôkazy, ktoré by osvedčovali tvrdenia navrhovateľky.
Otec žiadal odvolací súd, aby rozhodol v čo najkratšom čase, nakoľko zotrvanie v právnej neistote
vytvára tlak na opakované zásahy do školskej dochádzky, čo je v rozpore s princípom stability prostredia

dieťaťa. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a matku zaviazal na náhradu trov
odvolacieho konania.

6. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky

maloletej.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Ako v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správne konštatoval už súd prvého stupňa,
v súvislosti s požiadavkou na rýchlosť konania súdu o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia
súd nemôže zisťovať všetky skutočnosti inak potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci
samej. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť jednoznačne preukázaná

a procesný predpis ani nepredpokladá vykonávanie dokazovania pri rozhodovaní o ňom, súd spravidla
vychádza z tvrdení účastníkov konania obsiahnutých v ich podaniach a z dôkazov, ktoré súdu predložili
a ktoré umožňujú prijatie záveru o naplnení podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Týmito
podmienkami v prípade konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých je osvedčenie skutkových
okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie, priaznivý vývoj maloletého dieťaťa alebo iný jeho

obdobne dôležitý záujem vážne ohrozený alebo narušený, že ide o stav vyžadujúci bezodkladný zásah
súdu a že navrhované neodkladné opatrenie je spôsobilé zabezpečiť nápravu tohoto nepriaznivého
stavu, resp. zmierniť jeho negatívny vplyv na dieťa.

9. V danom prípade odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou

argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, keď
tvrdenia navrhovateľky – odvolateľky neboli v konaní podložené žiadnym, prípadne aj nepriamym
dôkazom, a podporu im neposkytuje ani vyjadrenie otca maloletej.V tejto súvislosti za osvedčené nemožno považovať tvrdené obťažujúce či inak nevhodné správanie
sa otca maloletej voči učiteľom maloletej, zmenu správania sa pedagógov na takomto základe voči
maloletej alebo zmenu správania sa jej spolužiakov, ako dôvody, pre ktoré by maloletá mala mať záujem

na zmene školy, ale ani samotné negatívne pociťovanie pomerov či atmosféry na škole maloletou takej
intenzity, ktorá by odôvodňovala prijatie záveru o existencii tvrdenej reálnej hrozby ujmy dieťaťa a zásah
súdu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia.
Argumentácia odvolateľky má pôvod zrejme v jej subjektívnom záujme či pociťovaní, objektívne nie
je spôsobilá spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia ani zákonnosť jeho vydaniu

predchádzajúceho postupu súdu prvého stupňa, ktorý podmienky požadovaného nahradenia súhlasu
otca s prestupom maloletej na inú základnú školu preskúma v konaní vo veci samej vedenom pod č.
k. 28P/94/2025.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožnil, ako vecne správne podľa § 387 ods.

1 a 2 CSP potvrdil.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).