Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201024
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4423201024.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25Co/7/2025

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a Mgr. Mareka Janigloša v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, XXX XX D. E., proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073,
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 04. novembra 2024 pod č.k. 18C/22/2023-177, takto

r o z h o d o l :

25Co/7/2025

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

25Co/7/2025

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom

žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 180, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 391 ods. 2
CSP, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
1.2. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.03.2023 domáhal náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Po predbežnom prejednaní veci rozhodol uznesením
pod č.k. 18C/22/2023-81 zo dňa 24.11.2023 tak, že konanie zastavil a žalovanej nepriznal nárok na

náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie obidve strany sporu,
v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením pod č.k. 25Co/28/2024-133 zo dňa
24.07.2024 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
1.3. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., spôsobenej
nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd v danej veci konštatoval, že
uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. prebieha v dvoch fázach. Prvou

fázou je mimosúdne predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Druhou fázou je uplatnenie
nároku žalobou na súde. Tieto dve fázy musia nasledovať po sebe, pretože podmienkou podania žaloby
na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku a až neúspešné uplatnenie nároku na
príslušnom orgáne je predpokladom pre uplatnenie nároku na súde. Predbežné prerokovanie nároku nanáhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť
vôbec prerokovaný v občianskom súdnom konaní. Zákon upravuje formu podania žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku, ale neupravuje procesný postup orgánu, ktorý má uplatnený nárok prerokovať.

Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má neformálny charakter a nie sú preň stanovené
žiadne procesné pravidlá, preto súd prvej inštancie nemohol akceptovať námietky žalobcu, ktorý tvrdil,
že žalovaná s ním nárok neprejednala, pretože neprebehli žiadne ústne rokovania. Orgán príslušný
na predbežné prejednanie nároku neprejednáva nárok v rámci správneho poriadku a nevydáva o tom
rozhodnutie, ale v stanovenej lehote nárok buď uspokojí, alebo neuspokojí. V danom prípade žalovaná

žalobcu ako poškodeného, o svojom stanovisku nesporne písomne vyrozumela. Žalobca sa domáhal
náhrady škody voči žalovanej už dňa 18.04.2013, ktoré podanie však podľa oznámenia žalovanej zo dňa
17.10.2013 neobsahovalo náležitosti a ani na výzvu tieto vady podania žalobcom neboli odstránené,
v dôsledku čoho sa na podanie žalobcu neprihliadalo a jeho žiadosť nebola predbežne prerokovaná.
Žalobca sa následne predbežného prerokovania domáhal aj ďalšími podaniami zo dňa 19.02.2014,
25.04.2014, 08.08.2014 a 04.09.2014. Jednalo sa o celkovú škodu v sume 370 000 eur, resp. 500 000

eur, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, prípadne nezákonnými úradnými
rozhodnutiami, okrem iného (konania Centra právnej pomoci Kancelárie Nitra vo veci zo dňa 20.06.2012
vedenej pod sp.zn. 3N/1850/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp.zn.
26Sp/18/2012 a notárky JUDr. Marty Botkovej) aj Okresného súdu Nové Zámky vo veci vedenej
pod sp.zn. 6C/243/2008. O uvedených podaniach bol žalobca vyrozumený v oznámení o výsledku

predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
zo dňa 05.01.2015 tak, že im nebolo vyhovené. Žalobcovi bolo oznámené, že predbežné prerokovanie
nárokujetýmtoukončenéažiadostizaevidovanépodč.19775/2014/34považuježalovanázavybavené.
V prípade, ak sa s výsledkom predbežného prerokovania žalobca nestotožňuje, bol odkázaný na
uplatnenie svojho nároku cestou súdu. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 12.01.2015,

čo potvrdil aj na pojednávaní dňa 04.11.2024.
1.4. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby
povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom

stanovená premlčacia lehota a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom
u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho
práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd
nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka),

pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania, pretože v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu
vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky
bezdôvodného obohatenia, škody a podobne.
1.5. Zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca domáhal žalobou doručenou súdu dňa 13.03.2023 voči

Ministerstvu spravodlivosti SR ako žalovanej titulom náhrady škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z. už dňa 18.04.2013, ktoré podanie však podľa oznámenia žalovanej zo dňa 17.10.2013
neobsahovalo náležitosti a ani na výzvu tieto vady podania žalobcom neboli odstránené, v dôsledku
čoho sa na podanie žalobcu neprihliadalo a jeho žiadosť nebola predbežne prerokovaná. Žalobca sa
následne predbežného prerokovania domáhal aj ďalšími podaniami zo dňa 19.02.2014, 25.04.2014,

08.08.2014 a 04.09.2014. O týchto podaniach bol vyrozumený v oznámení o výsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 05.01.2015 tak, že im nebolo vyhovené a
bolo mu oznámené, že predbežné prerokovanie nároku je týmto ukončené a žiadosti zaevidované pod
č. 19775/2014/34 považuje žalovaná za vybavené. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa
12.01.2015. Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalobca sa uplatneného nároku domáhal na súde až po

uplynutí premlčacej doby (viac ako 8 rokov). S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj skutočnosť,
že akceptoval žalovanou vznesenú námietku premlčania, žalobcom uplatnený nárok ako nedôvodný
zamietol.
1.6. Žalovaná mala v konaní vo veci plný úspech. Preto rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že jej
nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100%. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262

ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý
žiadal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil porušovaním ústavných práva presadzovaním nezákonnosti zo strany žalovanej pred jeho vlastníckymi právami. Nesprávnym
procesným postupom mu bolo znemožnené uskutočniť procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

preto vychádzal z nesprávneho posúdenia. Žalovaná neuniesla vecné bremeno dôkazu, ktoré žiadal
predložiť. Bol porušený čl. 12 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, pretože mu bol obhajca pridelený po
vynesení rozhodnutia, čo konštatovala aj Súdna rada SR ako aj OS Nové Zámky. Trval
na tom, že žiadosť o náhradu škody je opodstatnená. V súbehu s čl. 46 ods. 3 v súlade s 514 Z.z.
§ 3 ods. 2, zodpovednosti za škodu sa štát nemôže zbaviť. Sudca súdu prvej inštancie vo svojom

rozhodnutí z 24.11.2023 vyhodnotil správne, že na každú žiadosť podanú žalobcom v tej
istej veci musí žalovaná odpovedať. Preto je bez právneho významu, že žalovaná medzi sebou niečo
prerokovávala, mala odpovedať na list 01.02.2023.
2.2. Dňa 12.02.2024 listom požiadal súd aby pokračoval v súdnom konaní, ktoré bolo prerušené voči
ministerstvu spravodlivosti, hoci šesťmesačná doba uplynula od žiadosti z
01.02.2023 o dohode o mimosúdne odškodnenie. Žalovaná na jeho žiadosť nereagovala. V uznesení z

24.11.2023 uviedol súd v rovnakej veci, vedenej na Krajskom súde v Nitre pod č.k. 7Co/105/2022-346
zo dňa 24.08.2023, že v zmysle § 15 ods. l a § 16 ods. l uvedeného zákona sa pred konaním na súde
obligatórne vyžaduje predbežné prerokovanie náhrady škody pred príslušným orgánom. Až príslušný
orgán uplatnený nárok čo len čiastočne neprizná v lehote šiestich mesiacov od prijatia
žiadosti o predbežné prerokovanie, je žiadateľ oprávnený domáhať sa priznania náhrady škody na súde.

K takémuto prejednaniu vinou pracovníkov Ministerstva spravodlivosti SR nikdy ani jeden krát neprišlo.
Premlčateľnosť sa môže týkať zákonov občianskoprávnych a nie ústavných zákonov. Dňa 14.11.2024
sa obrátil so sťažnosťou aj na predsedu vlády A. F. G.. Priložil lekársku správu z 27.11.2024 a poukázal
na to, že vinou štátnych orgánov sa zhoršil zdravotný stav jeho aj jeho manželky. Prejavil enormné úsilie,
aby bol prerokovaný jeho nesporný nárok na odškodnenie so žalovanou a aby predišli

súdnemu konaniu. Naposledy o takéto prejednanie žiadal listom 01.02.2023, doposiaľ nedostal žiadnu
odpoveď, i keď od podania uplynula šesťmesačná lehota. Osobne bol u žalovanej viackrát, naposledy
08.11.2024 a 11.11.2024 a nikto nemal záujem s ním jednať. Jeho rodina je zo strany štátu šikanovaná
a je v neustálom strese, čo sa prejavuje na jeho zdraví. Bol mu zničený majetok a požaduje odškodné
500 000 eur. Tento stav porušovania ústavných práv pretrváva 13 rokov. Súd zneužil svoje postavenie

a nedodržal čl. 145 ods. 4 Ústavy SR, čím porušil občianske a ústavné práva, konkrétne čl. 47 ods. 2,
čl. 50 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 20 ods. l. Žiadal potvrdiť svoj nárokna odškodnenie
vo výške 500 000 eur za 18 rokov šikany a za hrubé porušenie ústavných práv.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v
ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené
a preto napadnutý rozsudok podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu.
Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa
správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie

správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, jeho argumentácia bola vecne
správna a objektívna. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovaniaa právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť,
ani taká aplikácia príslušných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný

fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnil, neznamená,
že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované
zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
žalobe o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nemohol vyhovieť.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.03.2023
domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky.
K žalobe priložil žiadosť vo veci sp.zn. 6C/243/2008 zo dňa 12.11.2008, uznesenie pod č.k.
6C/243/2008-97 zo dňa 11.08.2010, odpoveď predsedníčky Súdnej rady zo dňa 15.05.2020, vyjadrenie
predsedníčky OS Nové Zámky k podnetu zo dňa 19.03.2020 zapísané pod č. Spr 1649/2020,
žiadosť o mimosúdne odškodnenie zo dňa 31.01.2023 adresovanú MS SR. Po vyjadrení žalovanej

k žalobe, ku ktorému okrem iného zaslala oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku
na náhradu škody zo dňa 17.10.2013, zo dňa 05.01.2015, odpoveď zo dňa 14.12.2016 na podania
zo dňa 09.10.2016 a 18.10.2016, a vyjadreniach žalobcu zo dňa 24.06.2023 a 24.07.2023, súd prvej
inštancie rozhodol uznesením pod č.k. 18C/22/2023-81 zo dňa 24.11.2023 tak, že konanie zastavil
a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie

žalobca aj žalovaná, o ktorých rozhodol odvolací súd uznesením pod č.k. 25Co/28/2024-133 zo
dňa 24.07.2024. Po vyjadreniach strán sporu súd prvej inštancie následne na pojednávaní rozhodol
rozsudkom pod č.k. 18C/22/2023-177 zo dňa 04.11.2024 tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Z dôvodu podaného odvolania žalobcom
je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie predmetom prieskumu odvolacím súdom.

8. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

9. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

10. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Podľa odseku
2 citovaného ustanovenia, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Podľa odseku 3 citovaného

ustanovenia, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

11.1. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol správne, keď žalobu
zamietol a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia. Žalobca

sa domáhal náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. voči SR - Ministerstvu spravodlivosti SR
ako žalovanej už dňa 18.04.2013, ktoré podanie však podľa oznámenia žalovanej zo dňa 17.10.2013
neobsahovalo náležitosti a ani na výzvu tieto neboli odstránené. Preto sa na podanie žalobcu
neprihliadalo a jeho žiadosť nebola predbežne prerokovaná.11.2. Žalobca sa následne predbežného prerokovania domáhal podaniami zo dňa 19.02.2014,
25.04.2014, 08.08.2014 a 04.09.2014. Jednalo sa o celkovú škodu v sume 370 000 eur, resp. 500 000
eur, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, prípadne nezákonnými úradnými

rozhodnutiami, okrem iného (konania Centra právnej pomoci Kancelárie Nitra vo veci zo dňa 20.06.2012
vedenej pod sp.zn. 3N/1850/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp.zn.
26Sp/18/2012 a notárky JUDr. Marty Botkovej) aj Okresného súdu Nové Zámky vo veci
vedenej pod sp.zn. 6C/243/2008. O týchto podaniach bol žalobca vyrozumený v oznámení o výsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zo

dňa 05.01.2015 tak, že im nebolo vyhovené z tam uvedených dôvodov. Zároveň žalovaná konštatovala
premlčanie nároku na náhradu škody s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona a tiež bolo
žalobcovi oznámené, že predbežné prerokovanie nároku je týmto ukončené a žiadosti zaevidované pod
č. 19775/2014/34 považuje žalovaná za vybavené. V prípade, ak sa s výsledkom predbežného
prerokovania žalobca nestotožňuje, bol odkázaný na uplatnenie svojho nároku cestou súdu.
11.3. Žalobca sa listom zo dňa 09.10.2016 opätovne domáhal u žalovanej náhrady škody z dôvodu

pochybenia Centra právnej pomoci, Kancelárie Nitra, kde bol v oznámení zo dňa 14.12.2016
informovaný s poukazom na § 16 ods. 3 zákona, že nie je možné prihliadnuť na jeho opakované
žiadosti, ktoré už boli v minulosti predbežne prerokované a vyhodnotené ako nedôvodné. Podaním zo
dňa 31.01.2023 označeným ako žiadosť o mimosúdne odškodnenie podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v
nadväznosti na čl. 12 ods. 1 Ústavy SR opätovne žiadal od žalovanej odškodnenie pre porušenie jeho

práva vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 6C/243/2008-9.

12.1. Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. prebieha v dvoch
fázach. Prvou je mimosúdne predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom a druhou
je uplatnenie nároku žalobou na súde. Nárok na náhradu škody nemožno uplatniť skôr, než uplynie

šesťmesačná lehota plynúca práve od uplatnenia nároku poškodeného u príslušného orgánu
(pozri § 4 a § 11 zákona); až neúspešné uplatnenie nároku u príslušného orgánu je predpokladom pre
uplatnenie nároku na súde.
12.2. Príslušný orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti SR vec predbežne prerokoval už v minulosti,
o čom bol žalobca oboznámený v oznámení zo dňa 05.01.2015. Následne sa žalobcovi v prípade

nesúhlasu s postupom žalovanej dáva možnosť v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 zákona domáhať sa
uspokojenia svojho nároku na súde, o čom bol aj žalovanou poučený. Účelu a zmyslu zákona by sa
priečilo, ak by takúto možnosť nevyužil a opätovne by sa opakovane domáhal predbežného
prerokovania na príslušnom orgáne v tej istej veci bez uplatnenia si svojho nároku na súde žalobou. K
námietke žalobcu, že nedošlo k predbežnému prerokovaniu jeho nároku, keď žiadal

o osobné stretnutie so žalovanou odvolací súd uvádza, že forma prerokovania s príslušným orgánom
nie je zákonodarcom daná a teda nie je v rozpore so zákonom, ak došlo k predbežnému prerokovaniu
písomnou formou, čoho dôkazom sú vyššie označené oznámenia. Zákonodarca neupravuje procesný
postup orgánu, ktorý má uplatnený nárok prerokovať.
12.3. Zmyslom predbežného prerokovania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave

narušených vzťahov došlo rokovaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát, resp.
územnú samosprávu a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu. Zákon síce
upravuje formu podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ale neupravuje procesný postup
orgánu, ktorý má uplatnený nárok prerokovať. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má
neformálny charakter a nie sú preň stanovené žiadne procesné pravidlá. Orgán príslušný na predbežné

prejednanie nároku neprejednáva nárok v rámci správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) a nevydáva
o tom rozhodnutie, ale v stanovenej lehote nárok buď uspokojí, alebo neuspokojí. Príslušný orgán by
mal poškodeného o svojom stanovisku písomne vyrozumieť, čo sa v predmetnej veci aj stalo, keď bol
žalobca písomne žalovanou vyrozumený. Skutočnosť, že vyrozumenie nebolo podľa jeho predstáv, keď
sa domáhal osobného prerokovania, ku ktorému žalovaná nie je v zmysle zákonná povinná pristúpiť,

nemožno chápať ako porušenie jeho práv v zmysle zákona a rovnako v danom konaní súd nevzhliadol
ani porušenie jeho ústavných práv. Postup žalovanej bol v súlade so zákonom.

13. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie správne posúdil ako
dôvodnú. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky

odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Subjektívna premlčacia lehota teda začína plynúť odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto ju spôsobil, resp. odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia zrušujúceho pôvodné – nezákonné rozhodnutie poškodenému alebo osobám, ktoré môžu
uplatniť nárok na náhradu škody v prospech poškodeného alebo po jeho smrti. Táto premlčacia lehota je3 – ročná. Objektívna premlčacia lehota je 10 – ročná a začína plynúť odo dňa doručenia nezákonného
rozhodnutia poškodenému alebo osobám, ktoré môžu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech
poškodeného alebo po jeho smrti alebo odo dňa, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Objektívna premlčacia lehota neplynie, ak ide o škodu na zdraví. Subjektívna i objektívna premlčacia
lehota platí jednotne pre uplatnenie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne v rámci
predbežného prerokovania i pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde. Počas predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne premlčacie lehoty odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania nároku, najdlhšie však 6 mesiacov, nebudú plynúť. Premlčacia

doba na uplatnenie práva na náhradu škody teda neplynie počas doby predbežného prerokovania
nároku (§ 19 ods. 3 zákona) a po márnom uplynutí šesťmesačnej lehoty sa môže poškodený obrátiť so
svojím nárokom na súd (§ 16 ods. 1 zákona). Žalobca za nezákonné rozhodnutie označil rozhodnutie
Okresného súdu Nové Zámky pod č.k. 6C/243/2008-97 zo dňa 11.08.2010, ktoré mu bolo doručené dňa
13.08.2010, čo možno označiť za moment, kedy sa o nezákonnosti dozvedel. Prvýkrát sa
domáhal predbežného prerokovania svojho nároku na náhradu škody u žalovanej podaním zo dňa

18.04.2013 a následne ďalšími opakovanými, vyššie špecifikovanými podaniami, o ktorých žalovaná
žalobcu opakovane upovedomila písomnými oznámeniami o výsledku tohto prerokovania, pričom jeho
nárok vyhodnotila ako nedôvodný. Navyše už v oznámení zo dňa 05.01.2015 žalovaná konštatovala
premlčanie žalobcovho nároku, ktorú námietku vzniesla aj v súdnom konaní. Žalobca podal žalobu na
súd až podaním doručeným súdu dňa 13.03.2023. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nárok žalobcu

je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení možné považovať za premlčaný a preto nie je
dôvodné, aby sa svojho premlčaného nároku opakovane domáhal.

14. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

25Co/7/2025

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).