Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Šiffalovičová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214228789
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1214228789.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanyŠiffalovičačlenieksenátu

JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: Vlastimil Kadlec - Kadlo,
Bojničky 333, 920 55 Bojničky, IČO: 34 303 073, zast. JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, 917 01
Trnava, proti žalovanému: TERRASTROJ spol. s r.o., Diaľničná cesta 22A, 903 01 Senec, IČO: 00 643
581, zast. Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949,
oodstránenievadydodanéhotovaru,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.
42Cb/226/2014-393 zo dňa 28. marca 2023 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava
III č.k. B2-42Cb/226/2014-455 zo dňa 23. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/226/2014-393 zo dňa 28.
marca 2023 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-42Cb/226/2014-455 zo
dňa 23. októbra 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2014 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť vady tovaru - rýpadla -
nakladača zn. JBC, model 1 CX-EC, výrobné číslo JCB1CXECJ01743976 dodaním náhradného rýpadla
- nakladača zn. JCB, model 1 CX. Žalobca v žalobe uviedol, že si pre svoje podnikanie vybral u
žalovaného - importéra a predajcu stavebných strojov a vozidiel zn. JCB malé rýpadlo - nakladač zn.
JCB 1 CX. Žalovaný ako predávajúci poskytol žalobcovi záruku na dodaný tovar, a to základnú záruku

po dobu 12 mesiacov, rozšírenú do 3000 motohodín (MTH). Žalobca začal po dodaní predmetné rýpadlo
používať na určený účel (zemné výkopové práce), pričom už dňa 25.02.2013, iba po 77 motohodinách
(cca 10 dni používania) sa na rýpadle vyskytla prvá vada - nefungujúci pojazd pri otočení sedačky, ktorú
žalovaný na základe reklamácie žalobcu odstránil. Krátko na to, dňa 28.02.2013 sa na rýpadle vyskytla
uvedená vada opakovane a túto žalovaný opätovne odstránil. Dňa 19.03.2013 sa na rýpadle vyskytla
ďalšia vada - únik kvapaliny spod otoča a odlepujúce sa sklo kabíny. Prvú vadu žalovaný odstránil,
druhú už však nie. Dňa 24.03.2013 sa objavila ďalšia vada - lanko na odpojenie hydromotora nedržalo v

odistenej polohe, ktorú žalovaný odstránil. Ďalšie vady sa objavili dňa 08.04.2013, dňa 29.04.2013, dňa
18.07.2013 a dňa 26.07.2013, a tieto žalovaný prevažne všetky odstránil. Vzhľadom na vysoký počet
závad pri úplne novom stroji žalobca inicioval jednanie so žalovaným, ktorý mu záručným listom zo dňa
27.11.2013 poskytol na rýpadlo dodatočnú záruku v rozsahu 12 mesiacov a 5000 motohodín. Konateľžalovaného žalobcovi tiež ústne ponúkol možnosť odstránenia vád dodaním náhradného tovaru, čo
žalobca vzhľadom na vrcholiacu sezónu stavebných prác nevyužil. Závady na rýpadle sa vyskytovali aj
naďalej, a preto si žalovaný dňa 10.01.2014 rýpadlo prevzal a odviezol ho do servisu, kde bolo rýpadlo

až do 21.01.2014. Niektoré vady však žalovaný odstrániť nevedel, a preto vzhľadom na neustále sa
opakujúci výskyt vád sa žalobca obrátil na právneho zástupcu, ktorý listom zo dňa 21.07.2014 poukázal
na vady rýpadla, reklamoval aktuálne sa vyskytujúce vady a uplatnil z titulu zodpovednosti za vady
tovaru nárok na odstránenie vád formou dodania nového rýpadla. Listom zo dňa 01.10.2014 právny
zástupca žalovaného reagoval na žalobcom uplatnený nárok na odstránenie vád tak, že tento nárok

považoval za nedôvodný. Žalobca mal za to, že množstvo vád, ktoré sa na dodanom tovare v priebehu
záručnej doby vyskytlo je absolútne neakceptovateľné, viaceré vady, ktoré sa na tovare vyskytli, sú
opakované a tieto žalovaný odstrániť nedokáže, preto žalobca vnímal dodaný tovar ako nepodarok.
Žalobca po opakovanom domáhaní sa odstránenia vád už nemá dôveru v schopnosť žalovaného
efektívne a natrvalo vady odstrániť. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobca domáha nároku na dodanie
nového náhradného rýpadla za vadné rýpadlo.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 409 ods. 1, § 411, § 443 ods. 1, § 447, §
429 ods. 1, 2, § 436 ods. 1, § 263 ods. 1, § 438, § 441 ods. 1, 2, 3, 4, § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 42Cb/226/2014-95 zo dňa 18.01.2018 žalobu zamietol
a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na základe odvolania
podaného žalobcom Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/131/2018-118 zo dňa 31.10.2019

rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/226/2014-95 zo dňa 18.01.2018 zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom a žalobu zamietol, nakoľko mal
zapreukázané,žežalobaniejedôvodná.Uviedol,žežalobcavkúpnejzmluveč.21120265nevystupoval

ako kupujúci. Kupujúcim bola spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o., ktorá tento stroj zakúpila za účelom jeho
poskytnutia žalovanému do leasingového nájmu. Práve z tohto dôvodu bol jedným z účastníkov zmluvy
aj žalobca, ktorý v zmluve vystupoval ako „konečný užívateľ“. V čl. VII spoločnosť Tatra-leasing, s.r.o
postúpila na žalovaného „všetky zákonné a zmluvné nároky z vád predmetu kúpy“ s výnimkou práva
odstúpiť od kúpnej zmluvy, ako aj všetky práva a povinnosti s tým súvisiace. Všetky vyššie uvedené

nároky uplatňuje, hradí a vykonáva konečný užívateľ. Konečný užívateľ postúpené práva a povinnosti
bezvýhradne prijíma. Predávajúci berie toto postúpenie na vedomie a akceptuje ho.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa ako leasingový nájomca predmetu kúpy postupcom
a vlastníkom pohľadávky na dodanie náhradného tovaru nestal, keďže takáto pohľadávka nebola v

kúpnej zmluve riadne označená. Na druhej strane však nemožno opomenúť tú skutočnosť, že aj žalobca
bol účastníkom kúpnej zmluvy č. 21120265 a žalovaný podpisom tejto zmluvy akceptoval aj dojednanie
uvedené v zmluve v jej druhom odstavci v čl. VII. Súd prvej inštancie v súlade s obsahom tohto
dojednania, ako aj v súlade s následným správaním sa účastníkov zmluvy, kedy žalovaný akceptoval
žalobcu ako osobu oprávnenú domáhať sa nárokov z vád tovaru, posúdil toto ustanovenie ako dohodu,

v zmysle ktorej sa kupujúci, predávajúci aj leasingový nájomca dohodli na tom, že prípadné nároky z
vád bude oprávnený uplatňovať voči žalovanému na svoje náklady a na svoj účet žalobca (s výnimkou
nároku na odstúpenie od zmluvy). Žalobca sa tak v zmysle uvedeného ustanovenia zmluvy nestal iba
osobou oprávnenou uplatňovať si voči žalovanému nároky z vád tovaru, ale stal sa i osobou povinnou
plniť záväzky, ktoré pri uplatňovaní nárokov z vád vzniknú (napr. podľa § 438 Obchodného zákonníka).

7. Za nespornú považoval aj skutočnosť, že žalobca si prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho
zástupcu u žalovaného nárok na dodanie náhradného tovaru uplatnil, pričom žalovaný tento nárok
neakceptoval.Priposudzovanískutočnosti,čižalobcovipatriloprávovoľbymedzinárokmivymedzenými
v § 436 Obchodného zákonníka, resp. či sa nároky žalobcu vyplývajúce mu z vád vec majú spravovať

týmto dispozitívnym ustanovením zákona alebo úpravou obsiahnutou v dokumente - Zodpovednosť za
vady, záruka za akosť, súd prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 2 CSP vychádzal z právneho názoru
odvolacieho súdu. V konaní nebolo preukázané, že by záručné podmienky boli už súčasťou kúpnej
zmluvy. Naopak z dokumentu Zodpovednosť za vady, záruka za akosť, záručná doba je zrejmé, žetento bol zamestnancovi žalobcu p. V. odovzdaný až dňa 27.11.2013, teda až po uzatvorení samotnej
kúpnej zmluvy. Je tak zrejmé, že týmto jednostranným úkonom žalovaného nebolo možné meniť práva
a povinnosti účastníkov samotnej kúpnej zmluvy.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným taktiež nebolo sporné, že žalobca
eštepreduplatnenímnárokunadodanienáhradnéhotovaruopakovaneužalovanéhouplatnil,atolistom
zo dňa 21.07.2014, nárok na odstránenie vád tovaru. Žalobca pri výskyte vád žiadal o ich odstránenie,
pričomžalovanýkodstraňovaniuvádajskutočnepristúpil.Žalobcasitedazvolilnárokpodľa§436ods.1

písm.a)OBZ.Voľbavykonanákupujúcimjezáväznáaniejemožnéjubezsúhlasupredávajúcehomeniť.
K zmene môže dôjsť iba výnimočne, keď sú vady neodstrániteľné, alebo ak predávajúci neodstráni vady
v primeranej lehote. Ak kupujúci žiadal o odstránenie vád, môže dodanie náhradného tovaru žiadať iba
vtedy, ak sú vady neopraviteľné, alebo by s ich opravou boli spojené neprimerané náklady. Žalobca ako
dôvod na uplatnenie svojho nároku na dodanie náhradného tovaru uviedol v liste zo dňa 21.07.2014
nasledovné závady: zatekanie do kabíny stroja, unikanie elektrolytu z akumulátora, prasklina na zadnom

ramene, nadmerné opotrebenie prednej lopaty, nadmerné opotrebovanie čapov zadného ramena. Tak,
ako uviedol aj žalobca, resp. jeho vtedajší právny zástupca, išlo o vady, ktoré sa na rýpadle vyskytli
opakovane. Ani zo skutkových tvrdení žalobcu tak nevyplýva, že by išlo o nové vady, ale išlo o vady, ku
ktorým žalobca voľbu nároku vykonal. Súd prvej inštancie konštatoval, že opakovaný výskyt rovnakej
závady po oprave nezakladá automaticky nárok zmenu voľby a dodanie náhradného tovaru. Nárok na

dodanie náhradného tovaru môže v takomto prípade vzniknúť iba vtedy, ak ide o vadu neodstrániteľnú
alebo síce odstrániteľnú, ale iba za cenu neprimeraných nákladov. Zo žiadneho žalobcom predloženého
dôkazu však nevyplýva, že by vady, pre ktoré žiadal dodanie náhradného tovaru, mali práve takýto
charakter. Zo servisných dokladov predložených žalovaným navyše vyplýva, že žalobca aj potom,
čo žiadal o dodanie náhradného tovaru, rýpadlo servisoval u žalovaného, pričom žiadal aj o opravu

vád vytýkaných v liste zo dňa 21.07.2014 a žalovaný opravu týchto vád aj opätovne vykonával. Súd
prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že zmena voľby z odstránenia vád na dodanie náhradného
tovaru v zmysle § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka môže byť vykonaná iba vtedy, ak kupujúci žiadal
odstránenie vád tovaru, avšak vady sú takého charakteru, že ich nie je možné odstrániť, resp. nie je ich
možné odstrániť bez neprimeraných nákladov. Pokiaľ by závady boli odstrániteľné, avšak predávajúci

ich neodstráni, a to ani napriek poskytnutej dodatočnej lehote, kupujúci môže požiadať o poskytnutie
primeranej zľavy, resp. môže odstúpiť od zmluvy, nárok na dodanie náhradného tovaru mu nevzniká.
Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva, resp. zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by došlo k
naplneniu všetkých podmienok vymedzených ustanovením § 436 ods. 2 tretia veta.

9. Súd prvej inštancie v súvislosti s listinami vystavenými žalovaným dňa 26.11.2012 a 27.11.2013
rešpektoval právne záväzný názor odvolacieho súdu, že ide o jednostranné právne úkony, nie je nimi
možné odchýliť sa od dispozitívnych ustanovení zákona, a teda v danom prípade nejde o dohodu v
zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka a takýmto jednostranným úkonom žalovaného nie je možné
meniť dispozitívne ustanovenie § 436 Obchodného zákonníka. S takýmto výkladom záručných listín

sa stotožnil aj žalobca. V kontexte uvedeného je potrebné vykladať aj samotný list žalovaného zo dňa
13.11.2013. Tu nie je možné pochybovať o tom, že nejde o dvojstranný, resp. viacstranný právny úkon,
ktorý by zaväzoval všetkých účastníkov samotnej kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný nebol oprávnený
meniť podmienky uplatňovania jednotlivých nárokov z vád listami z 26.11.2012 a 27.11.2013, nebol
oprávnený tieto meniť ani listom zo dňa 13.11.2013. Nebol to žalovaný, kto by bol oprávnený určovať

aké nároky majú žalobcovi vzniknúť pri opakovanom výskyte vád, preto súd považoval list žalovaného
z 13.11.2013 za právne bezvýznamný vo vzťahu k nárokom uplatneným žalobcom. Z tohto dôvodu súd
prvej inštancie nepovažoval za účelné hospodárne vykonanie dokazovania výsluchom svedka Y.. M. I.,
nakoľko tento mal vypovedať práve k úmyslu a vôli, ktorú mal žalovaný v liste zo dňa 13.11.2012 vyjadriť.
Obdobne nepovažoval za potrebné uskutočniť výsluch svedka T., keďže aj tento sa mal vyjadrovať k

okolnostiam opráv rýpadla, resp. k tomu, či mal žalovaný úmysel toto rýpadlo žalobcovi vymeniť. Nárok
žalobcu na dodanie náhradného stroja teda nevyplýva ani z listu žalovaného zo dňa 13.11.2013. Ako už
uviedol (zhodne s názorom vysloveným odvolacím súdom) žalovaný nebol oprávnený jednostranným
vyhlásením meniť podmienky zmluvy a nebol ani oprávnený vykonať voľbu nárokov v zmysle § 436 ods.
2 Obchodného zákonníka, pokiaľ ju vykonal žalobca.

10. Súd dospel k záveru, že žalobe by však nebolo možné vyhovieť ani vtedy, ak by žalobca preukázal,
že dodané rýpadlo malo také vady, ktoré by bolo možné označiť za neodstrániteľné a súčasne aj to, že
by si nárok na dodanie náhradného tovaru u žalovaného riadne uplatnil, a to z dôvodu, že v takomtoprípade by jeho nárok zanikol v zmysle § 441 Obchodného zákonníka. Ak si kupujúci uplatní nárok na
dodanie náhradného tovaru, je povinný dodaný tovar opatrovať. Na rozsah starostlivosti pri opatrovaní
tovarusaprimeraneaplikujúustanoveniaObchodnéhozákonníkaozmluveouloženíveci(§516anasl.).

Kupujúci, ktorý si uplatnil nárok na dodanie náhradného tovaru je tak povinný opatrovať tovar starostlivo
a dbať pritom o to, aby na ňom nevznikla škoda. Kupujúci je však najmä povinný neužívať predmet
kúpy. Pokiaľ je dodaným tovarom rýpadlo určené na vykonávanie zemných prác, je zrejmé, že jeho
používaním dochádza aj k jeho opotrebeniu a zníženiu jeho hodnoty. V prípade, ak sa žalobca domáhal
dodania náhradného tovaru, musel si byť vedomý, že tomuto právu zodpovedá aj jeho povinnosť vrátiť

žalobcovi tovar v stave v akom mu bol dodaný. Pokiaľ žalobca aj po uplatnení tohto práva vec naďalej
dlhodobo používal v rozpore s ustanovením § 463 Obchodného zákonníka, nemôže žalovanému vrátiť
vec v takom stave v akom ju prevzal, resp. aspoň v takom stave, v akom bol pozmenený jeho používaním
(opotrebený) ku dňu uplatnenia nároku na dodanie náhradného stroja. Používanie veci vyplýva zo
servisných listov predložených v konaní žalovaným, z ktorých je zrejmý aj z priebehu motohodín stroja.
Z týchto listov vyplýva, že žalobca využíval na servis rýpadla služby žalovaného dlhodobo aj potom, čo

od neho žiadal dodanie náhradného tovaru. Žalobca sa nemôže domnievať, že je oprávnený dlhodobo
používať rýpadlo dodané žalovaným a súčasne žiadať o jeho výmenu a poskytnutie celkom nového
stroja a žalobcovi vrátiť stroj, ktorý má odpracovaných o niekoľko tisíc motohodín viac ako mal v čase,
kedy o jeho výmenu požiadal. Z vykonaného dokazovania, najmä z predložených listinných dôkazov
(záznamov o vykonaní servisu a faktúr) a dokonca aj z vyjadrení žalujúcej strany je zrejmé, že žalobca

nie je schopný žalobcovi vrátiť vec v stave v akom ju prevzal, resp. aspoň v stave v akom táto vec bola
v čase, keď si voči žalovanému uplatnil nárok na jej výmenu a tak zanikol aj jeho nárok domáhať sa
dodania náhradného tovaru v zmysle § 441 ods. 2 v spojení s § 438 Obchodného zákonníka. Na tomto
závere by nič nezmenili ani výsluchy svedkov S., T. a I..

11. V prípade, ak dochádza k výmene tovaru, ktorý už bol používaný je navyše kupujúci povinný nielen
dodaný tovar vrátiť, ale pri dodaní nového tovaru zároveň uhradiť predávajúcemu náhradu do výšky, v
ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech. Teda povinnosť dodať náhradný tovar je povinnosťou
synalagmatickou k povinnosti kupujúceho vadný tovar vrátiť a v prípade, že tento tovar používal
poskytnúťkupujúcemunáhradu.Idetedaoplneniavzájomnepreviazané,pričomtútoskutočnosťjetreba

rešpektovať aj pri formulácii žalobného petitu, čo však žalobca neurobil. Ak žalobný petit nevyjadruje
povinnosť žalovaného plniť oproti splneniu povinnosti navrhovateľky voči nemu, neumožňuje súdu, aby
vzájomnú viazanosť povinností mohol vyjadriť vo výroku rozsudku, a súd nemôže žalobe vyhovieť.
Žalobca sa v prejednávanej nemohol domáhať na súde dodania náhradného tovaru bez toho, aby v
žalobe vyjadril podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany.

12. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a
žalobu zamietol, a úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalobcovi v plnom rozsahu. S ohľadom na skutočnosť, že zánik práva na dodanie náhradného tovaru
jednoznačne vyplýva z už predložených listinných dôkazov, nevykonal stranami sporu navrhované

dokazovanie výsluchmi svedkov, nakoľko tieto výsluchy neboli objektívne schopné tento záver súdu
zmeniť, a to aj s ohľadom na to, aké skutočnosti nimi mali byť podľa strán sporu, resp. ich zástupcov
preukazované.

13. Opravným uznesením č.k. B2-42Cb/226/2014-455 zo dňa 23. októbra 2023 Mestský súd Bratislava

III opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/226/2014-393 zo dňa 28.03.2023
v časti označenia obchodného mena a identifikačného čísla právneho zástupcu žalovaného, a to tak, že
označenie právneho zástupcu žalovaného správne znie: „Advokátska kancelária VIS LEGIS, s.r.o., so
sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 728 949“. V ostatných častiach zostáva rozsudok nezmenený.

14.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca,ktoréodôvodniltým,že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa §
365ods.1písm.f)CSParozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

15. Čo sa týka spornosti uplatneného nároku na dodanie náhradného tovaru, mal za to, že súd prvej
inštancie nesprávne posúdil a interpretoval na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia (§ 436 ods. 1 a
2 Obchodného zákonníka). Zastával názor, že každú vadu treba posudzovať samostatne a pri každom
výskyte novej vady na tovare vzniká nové právo voľby nároku na odstránenie vady. Pri výskytoch prvýchvád žalobca prirodzene požadoval ich odstránenie opravou. Takto postupoval pri približne 15 vadách
v priebehu jeden a pol roka, kde pri každej jednej volil ako formu odstránenia vady opravu. Keď sa
však následne vyskytli na stroji ďalšie vady (z toho viaceré opakovane, druhý či tretíkrát), pri týchto

nasledovných vadách už ako spôsob odstránenia vád uplatnil nárok na dodanie náhradného tovaru
(stroja). Uvedené vady konkretizoval v liste zo dňa 21.07.2014, v ktorom súčasne vykonal voľbu spôsobu
odstránenia vád. Podotkol, že sa jednalo až o sedem rôznych vád, z toho prevažná väčšina z nich boli
vady podstatné. Teda pri týchto novo sa vyskytnuvších vadách mal žalobca (rovnako ako pri všetkých
predchádzajúcich) nové právo voľby, ktoré realizoval a uplatnil si nárok na odstránenie vád dodaním

náhradného tovaru. Žalovaný však toto právo neakceptoval a vady zvoleným spôsobom neodstránil
(vady neodstránil ani ich opravou a časť z týchto vád sa na stroji vyskytuje dodnes). Pri novej vade
sa logicky jedná o nový nárok a novú možnosť voľby. Žalobca si preto vo vzťahu k novým vadám
uplatnil dňa 21.07.2014 nový nárok. Tento nárok nemenil a na ňom trval (a dodnes trvá). Poukázal na
nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie, ktorý (v bode 59. odôvodnenia) uvádza, že žalobca
si u žalovaného listom zo dňa 21.07.2014 uplatnil nárok na odstránenie vád tovaru, čo je v rozpore

s realitou, nakoľko v liste zo dňa 21.7.2014 si žalobca uplatnil nárok na dodanie náhradného tovaru.
I keby sa konanie žalobcu posudzovalo ako zmena už uplatneného nároku, žalobca mal za to, že
súd prvej inštancie vec nesprávne skutkovo a právne posúdil. Zdôraznil, že viaceré vady sa na stroji
vyskytli opakovane a žalovaný sa ich síce pokúšal odstrániť, avšak bezúspešne; preto je potrebné tieto
vady považovať za neodstrániteľné a žalobcovi vzniklo právo požadovať dodanie náhradného tovaru.

Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu tiež nesprávne interpretoval právny názor Krajského súdu
v Bratislave vo vzťahu k listu žalovaného zo dňa 13.11.2013. Vyhlásenie v liste zo dňa 13.11.2013
(kde žalovaný prisľúbil vymeniť žalobcovi stroj, ak sa vady vyskytnú opakovane) nepredstavuje zúženie,
resp. iné odchýlenie sa od zákonnej úpravy, ale išlo de facto len o potvrdenie nároku, vyplývajúceho
priamo z § 436 ods. 2, tretia veta Obchodného zákonníka, zakladajúceho právo žalobcu na výmenu

tovaru. I keby znamenalo vyhlásenie žalovaného v liste zo dňa 13.11.2013 zmenu zákonnej úpravy
zodpovednosti za vady, žalobca tvrdil, že išlo o zmenu dovolenú. List žalovaného zo dňa 13.11.2013 by
bolo potrebné kvalifikovať ako záručné vyhlásenie predávajúceho. Ak teda súd prvej inštancie vyhodnotil
list žalovaného zo dňa 13.11.2013 ako právne bezvýznamný a na jeho obsah neprihliadal, ide nielen o
nesprávne právne posúdenie, ale aj o nerešpektovanie právne záväzného názoru nadriadeného súdu.

16. Čo sa týka druhého dôvodu zamietnutia žaloby, podľa ktorého nárok žalobcu zanikol v zmysle §
441 Obchodného zákonníka z dôvodu, že žalobca nebol schopný vrátiť tovar v stave, v akom mu bol
dodaný, žalobca tvrdil, že používanie stroja nemôže byť dôvodom, pre ktorý by jeho zákonný nárok
zanikol. Poukázal na to, že vady sa na stroji vyskytovali až s určitým odstupom od prevzatia tovaru,

po používaní stroja. Už len z uvedeného dôvodu nebolo možné vrátiť stroj v stave, v akom ho žalobca
prevzal. Žalobca zdôraznil, že stroj používal iba na účely, na ktoré bol určený. Obvyklé používanie tovaru
podľa súdnej praxe oslobodzuje kupujúceho od dôsledkov uvedených v § 438 Obchodného zákonníka
(viď uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/75/2022 zo dňa 12.01.2023). Ak teda používal stroj
obvyklým spôsobom, ustanovenie § 441 ods. 2 v spojení s § 438 Obchodného zákonníka sa neaplikuje.

Uviedol, že ak si žalovaný neuplatnil požiadavku na vrátenie stroja v stave, v akom ho žalobcovi dodal,
resp. nevzniesol požiadavku na vrátenie stroja vôbec, nárok mu nevznikol a nemožno preto uvažovať o
aplikácii predmetného ustanovenia. Odvolateľ mal tiež za to, že je potrebné pri posudzovaní veci brať
na zreteľ individuálne okolnosti tohto prípadu. Názor súdu prvej inštancie o potrebe vrátenia stroja v
dodanom stave by v konkrétnom prípade znamenal, že žalobca by stroj najneskôr v r. 2014 mal uskladniť

(zrejme v garáži či uzavretom priestore) a v celého priebehu konania ho nepoužívať. Žalobca by teda
stroj nemohol používať po dobu deväť rokov (koľko trvá toto konanie) a celý čas by musel čakať, ako
sa konanie skončí. Nakoľko mal iba tento jediný stroj, de facto by nemohol po dobu 9 rokov vykonávať
svoju podnikateľskú činnosť (a podnikanie by musel ukončiť, resp. ísť do konkurzu). Zdôraznil, že i keby
sa stroj vôbec nepoužíval a bol niekde uskladnený (notabene bez servisu), i v tejto situácii by došlo za

dobu trvania tohto sporu (9 rokov) k výraznému zníženiu jeho hodnoty. V tejto súvislosti podotkol, že za
neprimeranú dĺžku tohto konania zodpovedá najmä okresný súd, ktorý vo veci nekoná bez prieťahov a
de facto i on svojím konaním privodil stav, že stroj stratil na hodnote. Nakoľko žalobca stroj používal iba
obvyklým spôsobom a žalovaný nikdy nepožadoval vrátenie tovaru v dodanom stave, je bezpredmetné
uvažovať o aplikácii § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka a závery súdu v tomto smere sú nesprávne,

nereflektujúce skutkový stav a zle interpretujúce príslušné zákonné ustanovenia.

17. Ohľadne petitu žaloby mal žalobca za to, že nemá povinnosť, ale ani možnosť žalovať uloženie
povinnosti samému sebe. Svoje nároky voči žalobcovi si mohol žalovaný uplatniť vzájomnou žalobou.Nie je procesnou povinnosťou žalobcu uplatňovať práva žalovaného (vyplývajúce z hmotnoprávneho
predpisu); uplatňovanie týchto práv je výlučne na žalovanom (v zmysle zásady vigilantibus iura scripta
sunt). Uvedené platí o to viac, že v prípade nároku na vrátenie dodaného tovaru ide v zmysle § 438

Obchodného zákonníka o možnosť, oprávnenie predávajúceho, nie o povinnosť. Ak teda súd prvej
inštancie takúto formuláciu petitu požadoval, nemá jeho požiadavka oporu v zákone. S poukazom
na uvedené žalobca považoval napadnutý rozsudok za nesprávny a navrhol, aby ho odvolací súd
zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaného odstrániť vady tovaru dodaním
náhradného tovaru (špecifikovaného v zmysle petitu žaloby) a súčasne prizná žalobcovi náhradu trov

prvoinštančného i odvolacieho konania.

18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 13.06.2023. Žalovaný sa
stotožnil s právnou argumentáciou súdu a interpretáciou ustanovenia § 436 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka. Pokiaľ ide o namietané vady, ich rozsah a charakter, či vôbec existenciu, uviedol, že žalobca
počas celého konania žiadnym spôsobom tieto vady, tak ako ich tvrdí (ich rozsah, opodstatnenosť, či

závažnosť) nepreukázal. Žalobca dokonca nechcel počas súdneho konania ani len sprístupniť dotknutý
stroj za účelom jeho inšpekcie a možnosti ponuky mimosúdnej dohody zo strany žalovaného. Žalovaný
zastával názor, že všetko len z dôvodu, že žalobca naďalej stroj využíva, čo sa v súdnom konaní
aj preukázalo, a teda žalobca sa len takýmto účelovým súdnym konaním snaží obohatiť na úkor
žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že v priebehu súdneho konania sa vyjadril ku každej jednej

údajnej vade, ktorú reklamoval žalobca, pričom pri každej vysvetlil kedy a akým spôsobom prišlo
k jej odstráneniu, pričom niektoré vytýkané údajné vady ani neboli vadami, ale boli konštrukčnými
vlastnosťami stroja alebo opotrebením spotrebného materiálu, čo bolo v priebehu súdneho konania
objasnené aj príslušnými dôkazmi. Trval na tom, že nie je pravda, že by daný stroj mal akékoľvek
neodstrániteľné či opakované vady v súvislosti s listom žalovaného zo dňa 13.11.2013, pričom navyše

stroj aktívne funguje a pracuje aj v súčasnosti, čo potvrdil žalobca vo svojom odvolaní. Nesúhlasil
s interpretáciou listu žalovaného zo dňa 13.11.2013 žalobcom, keď žalobca opomína skutočnosť, že
medzi listom žalovaného zo dňa 13.11.2013 a listom žalobcu zo dňa 21.07.2014 sa strany naďalej
spravovalizaužívanoupraxou,atotým,žereklamáciasavždyodstránilaopravounamietanejvadyalebo
štandardným servisom stroja, ak nešlo o vadu (napriek skutočnosti, že žalobca pojem „vada“ používa

aj pre štandardné opotrebenia spotrebných súčiastok stroja, čo nemožno za vadu v kontexte § 436
Obchodného zákonníka považovať). V súvislosti s námietkou žalobcu, že môže pri každej ďalšej vade si
uplatňovať nový nárok zo zodpovednosti za vady podľa § 436 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol,
že žalobca účelovo ohýba zákon a jeho obrana nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca opakovane
žiadal o opravu niektorých nedostatkov stroja a žalovaný vždy k oprave aj pristúpil, aj po liste zo dňa

21.07.2014. Žalobca tak nemal nárok akýmkoľvek spôsobom meniť uplatnený nárok zo zodpovednosti
za vady podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, najmä tak nemohol učiniť z dôvodu, že sa na ich
právny vzťah vzťahovali záručné podmienky žalovaného, ktoré nárok na dodanie náhradného tovaru
vylučujú, vzhľadom na špecifický charakter tovaru a spôsob jeho používania.

19. K druhému dôvodu zamietnutia žaloby žalovaný uviedol, že žalobca sa snaží účelovo ohnúť § 438
Obchodného zákonníka v tom kontexte, že žalovaný nevyslovil počas celej doby požiadavku na vrátenie
stroja. Žalovaný mal za to, že žalobca opätovne len v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
sa snaží odvrátiť pozornosť od skutočnosti, že stroj po celú dobu, dokonca až dodnes používa. Žalobca
nemal záujem ukázať stroj na zhodnotenie jeho technického stavu, a teda žalobca nebol ochotný stroj

ani len pristaviť za účelom obhliadky, nieto ešte za účelom úschovy do času vybavenia reklamácie. V
tomto kontexte nemôže obstáť ani tvrdenie žalobcu, že by musel stroj uskladniť počas celého súdneho
konania, a teda by ho nemohol používať a takto by mu bola znemožnená podnikateľská činnosť. Žalobca
nemôže preniesť riziko svojej podnikateľskej činnosti v tejto súvislosti na žalovaného. Mal za to, že
žalobca tak konal aj v rozpore s § 463 Obchodného zákonníka. Nárok vznesený zo strany žalovaného,

ktorý používa stroj už viac ako 10 rokov je preto v príkrom rozpore nielen s príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka a zaužívanou obchodnou praxou medzi sporovými stranami do času podania
žaloby žalobcu, ale aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nemôže požívať
právnu ochranu.

20. K otázke nesprávneho petitu žaloby žalovaný považoval argumentáciu žalobcu za irelevantnú.
Synalagmatickýpetitjevprávnejteóriištandardnýmprávnyminštitútom,ktorýžalobcaopomenul,pričom
opomenutím vzájomnej povinnosti žalobcu vrátiť vec označenú ako vadnú žalovanému oproti získaniu
novej náhradnej veci od žalovaného by sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv žalovaného.Žalovaný uvedenú argumentáciu o nesprávnom petite žaloby počas súdneho konania neuvádzal v rámci
taktiky svojej proces obrany, pretože nie je úlohou žalovaného upozorňovať a poučovať žalobcu, ako
by správne mala žaloba v takejto veci znieť. Uviedol tiež, že list zo dňa 13.11.2013 neobsahuje žiadny

záväzok žalovaného na výmenu stroja. Mal za to, že nenastala žiadna rozhodná skutočnosť, pre ktorú
by mal žalovaný pristúpiť k rozhodnutiu uskutočniť výmenu stroja, nakoľko sa opakovane nevyskytli také
vady, ktoré by boli tak vážneho charakteru, ktoré by výmenu stroja odôvodňovali. Okrem toho uviedol,
že ak by mal stroj vady tak závažného charakteru (čo nemal), že by malo dôjsť k podstatnému porušeniu
kúpnej zmluvy, tak by stroj zrejme nedokázal pracovať a dosahovať pre žalobcu zisk ďalších 10 rokov.

Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

22. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu
odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/226/2014-393 zo dňa 28. marca 2023 v znení
opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-42Cb/226/2014-455 zo dňa 23. októbra
2023, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje
žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania
pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver

nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

25. Odvolací súd v tomto konaní opätovne rozhodoval o odvolaní podanom proti rozhodnutiu
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 42Cb/226/2014, ktorého rozsudok č.k.

42Cb/226/2014-95 zo dňa 18.01.2018 bol uznesením odvolacieho súdu č.k. 4Cob/131/2018-118 zo dňa
31.10.2019 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca sa podanou žalobou
domáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmbysúduložilžalovanémupovinnosťodstrániťvadytovaru-rýpadla
- nakladača zn. JBC, model 1 CX-EC, výrobné číslo JCB1CXECJ01743976 dodaním náhradného
rýpadla - nakladača zn. JCB, model 1 CX. Súd prvej inštancie po opätovnom prejednaní veci dospel

k záveru o nedôvodnosti žaloby, preto napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, domáhajúc sa zmeny napadnutého
rozsudku tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania.

26. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu vo vzťahu k interpretácii a aplikácii
ustanovenia § 436 Obchodného zákonníka súdom prvej inštancie na prejednávanú vec. Odvolací súd
zhodne so žalobcom zastáva právny názor, že pri každom (aj opakovanom) výskyte novej vady vzniklo
žalobcovi, za splnenia zákonných podmienok, nové právo voľby nároku z vád tovaru. Žalobca pritom
nespochybnil, že pri výskytoch prvých vád požadoval ich odstránenie opravou tovaru, pri výskyte ďalších

vád si však už uplatnil nárok na dodanie náhradného tovaru, ako je zrejmé aj z listu žalobcu zo dňa
21.07.2014, v ktorom žalobca vytkol sedem rôznych vád dodaného tovaru a žiadal o dodanie nového
rýpadla. Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nie je neoprávnenou zmenou voľby uplatneného
nároku, ako uvádza súd prvej inštancie, ale logickým vyústením opätovne vyskytujúcich sa vád na
dodanom tovare, čo je každopádne nežiaducim stavom. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že aj

konajúci súd v bode 59. napadnutého rozhodnutia konštatuje, že išlo o vady, ktoré sa na rýpadle vyskytli
opakovane. Za takejto situácie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu žalobcu obmedzovať voľbou
nároku z vád tovaru, ktorú učinil pri výskyte vád v minulosti, tak ako to urobil súd prvej inštancie, keďže
žalobca nemohol vedieť, že vady (ktoré žalovaný podľa svojich tvrdení odstraňoval) sa neskôr vyskytnúna rýpadle opakovane. Zároveň žalobca poukazoval na to, že niektoré z reklamovaných vád pritom boli
vadami dovtedy nereklamovanými. Okrem toho odvolateľ dôvodne vytkol nedôslednosť odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, keď konajúci súd v úvode bodu 59. rozsudku uviedol že „žalobca ešte pred

uplatnením nároku na dodanie náhradného tovaru opakovane u žalovaného uplatnil a to listom zo dňa
21.07.2014 nárok na odstránenie vád tovaru“ čo odporuje ďalšej časti odôvodnenia rozsudku v bode
59., podľa ktorého „Žalobca ako dôvod na uplatnenie svojho nároku na dodanie náhradného tovaru
uviedol v liste zo dňa 21.07.2014 nasledovné závady...“ čo korešponduje s obsahom listu žalobcu zo
dňa 21.07.2014 (č.l. 19 súdneho spisu).

27. Vyššie uvedené nedostatky však nemajú vplyv na správnosť výrokov napadnutého rozhodnutia. Ako
totiž vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol nielen
z dôvodu údajnej zmeny voľby uplatneného nároku z vád tovaru. Z bodu 63. napadnutého rozsudku
je zrejmé, že ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú
je, že nárok žalobcu zanikol v zmysle § 441 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal

na to, že kupujúci, ktorý si uplatnil nárok na dodanie náhradného tovaru je povinný opatrovať tovar
starostlivo a dbať pritom o to, aby na ňom nevznikla škoda, pričom je povinný neužívať predmet kúpy.
Ako uviedol konajúci súd, pokiaľ je dodaným tovarom rýpadlo určené na vykonávanie zemných prác,
je zrejmé, že jeho používaním dochádza aj k jeho opotrebeniu a zníženiu jeho hodnoty. V prípade, ak
sa žalobca domáhal dodania náhradného tovaru, musel si byť vedomý, že tomuto právu zodpovedá aj

jeho povinnosť vrátiť žalobcovi tovar v stave, v akom mu bol dodaný. Odvolací súd prisvedčil názoru
súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca aj po uplatnení tohto práva vec naďalej dlhodobo používal (čo
vyplýva zo servisných listov), nemôže žalovanému vrátiť vec v takom stave, v akom ju prevzal, resp.
aspoň v takom stave, v akom bol pozmenený jeho používaním (opotrebený) ku dňu uplatnenia nároku na
dodanie náhradného stroja. Konajúci súd tiež dôvodne uviedol, že žalobca sa nemôže domnievať, že je

oprávnený dlhodobo používať rýpadlo dodané žalovaným a súčasne žiadať o jeho výmenu a poskytnutie
celkom nového stroja a vrátiť stroj, ktorý má odpracovaných o niekoľko tisíc motohodín viac ako mal
v čase, kedy o jeho výmenu požiadal. Keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca nie je
schopný žalobcovi vrátiť vec v stave, v akom ju prevzal, resp. aspoň v stave, v akom táto vec bola v
čase, keď si voči žalovanému uplatnil nárok na jej výmenu, je správny záver súdu prvej inštancie, že

zanikol aj jeho nárok domáhať sa dodania náhradného tovaru v zmysle § 441 ods. 2 v spojení s § 438
Obchodného zákonníka.

28. Podstata odvolacej argumentácie spočívala v tvrdení žalobcu, že používanie stroja nemôže byť
dôvodom, pre ktorý by jeho zákonný nárok zanikol, poukazujúc na to, že pri posudzovaní veci je

potrebné brať zreteľ na individuálne okolnosti tohto prípadu, kedy by žalobca nemohol používať stroj
v priebehu celého konania, a tým by de facto nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, pričom
žalobca tvrdil, že využíval stroj iba na účely, na ktoré bol určený. Takéto námietky žalobcu však vo
svetle vyššie uvedeného neobstoja. Aj z argumentácie odvolateľa totiž vyplýva, že dotknutý stroj naďalej
používal aj napriek jeho vytýkaným vadám a žiadosti o dodanie nového rýpadla. Na uvedenú skutočnosť

dôvodne poukázal aj žalovaný, keď uviedol, že žalobca aj naďalej predmetný stroj používal na výkon
podnikateľskej činnosti, a teda za účelom dosahovania zisku, pričom je zrejmé, že ak by mal stroj vady
tak závažného charakteru, tak by stroj zrejme nedokázal pracovať a dosahovať pre žalobcu zisk ďalších
10 rokov. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nemôže legitímne očakávať, že po zhruba desiatich
rokoch požívania predmetného rýpadla, pri ktorom okrem iného môže dochádzať k „prehlbovaniu“

vytýkaných vád, a teda k zhoršeniu stavu veci, mu žalobca dodá nové rýpadlo. V takomto prípade
by zjavne nešlo o spravodlivé usporiadanie ich právneho vzťahu, pretože žalobca by bol neprimerane
zvýhodnený a úkor žalovaného.

29. Vzhľadom na to, že už vyššie (v bode 27. a 28. tohto rozhodnutia) konštatované skutočnosti

sú dôvodom na zamietnutie žaloby, odvolací súd nepovažoval za účelné a hospodárne zaoberať
sa nedostatkami žalobcom formulovaného žalobného petitu, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí a s ktorého právnym názorom odvolateľ nesúhlasil, pretože by to nič nezmenilo
na správnosti výrokovej časti napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá.

30. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia vopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

31. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
42Cb/226/2014-393 zo dňa 28. marca 2023 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava
III č.k. B2-42Cb/226/2014-455 zo dňa 23. októbra 2023 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.