Rozsudok – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123335685
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123335685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Jany Dudíkovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu MIPA RACING s.r.o., Košice, Trieda SNP 88,
IČO: 46 788 476, zastúpeného JUDr. Tomášom Polákom, advokátom, Košice, Poštová 536/14, proti
žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX, o zaplatenie 1.458 Eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku 69C/13/2023-92 z 15.10.2024 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobcovi voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.458 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.458 Eur od 1.7.2020 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od
právoplatnostirozsudkuažalobcovipriznalajnároknanáhradutrovkonaniaprotižalovanémuvrozsahu
100%.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.458 Eur s prísl.
čo odôvodnil tým, že osobné motorové vozidlo Nissan Maxima, EČV: E., ktorého vlastníkom je žalovaný

bolo poškodené pri dopravnej nehode – poistnej udalosti, ktorú zapríčinil iný účastník cestnej premávky,
pričom on ako podnikateľský subjekt na základe živnostenského oprávnenia vykonáva aj cestnú
asistenčnú a odťahovú službu pri dopravných nehodách a z tohto dôvodu na základe objednávky
žalovaného z tohto dňa mu poskytol služby spočívajúce v odťahu vozidla, spojeného so sťaženou
nakládkou a vykládkou vozidla a následné uskladnenie vozidla, keď jeho poverený zamestnanec
bezprostredne po poistnej udalosti žalovaného upozornil, že je nevyhnutné, aby poistnú udalosť
ihneď nahlásil v poisťovni osoby zodpovednej za vznik poistnej udalosti (touto bola AXA pojišťovna

a.s.), na čo bol žalovaný upozornený aj v podpísanej objednávke – zákazkovom liste. Zo žaloby mu
ďalej vyplynulo, že po márnom uplynutí jedného týždňa poverený zamestnanec žalobcu telefonicky
kontaktoval žalovaného, ktorý len oznámil, že poistnú udalosť ešte neohlásil príslušnej poisťovni, lebo
nemá vedomosť, kto bude určený ako vinník poistnej udalosti, keď aj v ďalšom období komunikácia
so žalovaným bola sťažená čo vyústilo do oznámenia žalovanému konateľom žalobcu v máji 2020,
že uskladnenie vozidla trvá už viac ako pol roka a je nutné z priestorov ho odstrániť, na čo obhliadka
vozidla zástupcom poisťovne sa uskutočnila až dňa 27.5.2020. Podľa žalobcu po vystavení faktúry

zo dňa 31.5.2020 za služby uskladnenia vozidla v sume 1.704 Eur AXA pojišťovna a.s. oznámila,
že z tejto sumy uhradí iba 246 Eur a zvyšok žalobcovi nepriznala z dôvodu oneskorenia medzi
nehodou a jej nahlásením. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý v odpore namietal, že po nehode
si auto chcel odviezť na svoje náklady, avšak firma, ktorá je teraz žalobcom mu povedala, že automusia odviezť oni, pretože ho ešte budú skúmať policajti a nesmie s ním byť nijako inak nakladané
a v odvoze auta mu tak bolo zabránené a to aj dodatočne pri pokuse o vyzdvihnutie auta, z čoho
existuje aj videozáznam a fotografie. Reprodukoval ďalej podstatný obsah ďalších vyjadrení strán

sporu a uviedol, že pojednávania nariadeného na deň 15.10.2024 sa nezúčastnil žalovaný, ktorý svoju
neúčasť ospravedlnil lekárskou správou zo dňa 4.10.2024, avšak o odročenie pojednávania nežiadal
a boli tak splnené podmienky na vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalovaného v súlade s § 180
C.s.p.. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca poskytol žalovanému na základe jeho objednávky
– zákazkového listu zo dňa 24.9.2019 špecifikované služby spočívajúce okrem iného v uskladnení

vozidla, keď v objednávke žalovaný bol tiež poučený, že podmienkou úhrady poisťovňou je zlikvidovanie
poistnej udalosti. Žalobca dňa 31.5.2020 vystavil faktúru za poskytnuté služby na sumu 1.704 Eur,
v ktorej žalovanému poskytol dodatočnú zľavu za uskladnenie jeho vozidla vo výške 50 Eur, na
čo AXA pojišťovna a.s. žalobcovi oznámila, že z tejto faktúry uhradí iba sumu 246 Eur a zvyšok
neuhradí z dôvodu oneskorenia medzi nehodou (24.9.2019) a nahlásením poistnej udalosti žalovaným
(25.5.2020). Popísal ďalej zistenia z výpovede konateľky žalobcu F. C. G. ako aj svedka H. C. –

zamestnanca žalobcu, ktorý uviedol, že na miesto dopravnej nehody boli privolaný iným jej účastníkom
a po príchode žalovaného ponúkol služby odťahu vozidla aj jemu, na čo tento reagoval, že nemá miesto
na uskladnenie vozidla, ktoré mu kvôli tomu taktiež boli ponúknuté a túto ponuku žalovaný prijal a odišiel
do nemocnice. Svedok H. C. zdôraznil, že žalovanému nikto nebránil, aby si vozidlo odtiahol sám, resp.
využil služby inej spoločnosti ako aj skutočnosť, že žalovaného upozorňoval na nutnosť poistnú udalosť

nahlásiť. Neskôr svedok bol prítomný aj pri návšteve žalovaného v sprievode jeho manželky a syna
v uskladňovacích priestoroch žalobcu, kedy z vozidla si zobral len osobné veci a žalovaný samotné
vozidlo si odviezť nechcel, nakoľko bolo nepojazdné a bolo možné ho odviezť len odťahovou službou, na
čo žalovaný vybavený nebol. Citoval § 151 ods. 1 C.s.p. a ďalej § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, 2, § 44, § 51,
§52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, 2 a § 49a Občianskeho zákonníka a mal za to, že zmluva

ním posúdená ako nepomenovaná – atypická uzavretá medzi stranami má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, keďže žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba zabezpečujúca svoje potreby
a žalobca pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola uzavretá ústne
atonazákladeobjednávky–zákazkovéholistuzodňa24.9.2019ajejpredmetomokreminéhobolodťah
vozidla a jeho uskladnenie. Za poskytnuté služby bola žalobcom účtovaná cena spolu vo výške 1.704

Eur a táto pri dodržaní štandardných postupov týkajúcich sa ohlásenia poistnej udalosti poisťovni vinníka
žalovaným, by bola hradená žalobcovi poisťovňou. Z dôvodu nečinnosti žalovaného – neohlásením
poistnej udalosti včas, resp. bezprostredne po poistnej udalosti, ale až po 244 dňoch nebola žalovanému
poisťovňou vinníka poistnej udalosti priznaná náhrada nákladov za uskladnenie vozidla za obdobie
medzi nehodou a nahlásením udalosti poisťovni. Mal za preukázané, že žalobca údaje potrebné pre

nahlásenie poistnej udalosti žalovanému poskytol a bolo na ňom podniknúť potrebné kroky k ohláseniu
poistnej udalosti včas. O jeho nečinnosti svedčí aj skutočnosť, že listom zo dňa 24.3.2020 žalovaný
bol upovedomený, že v súvislosti s dopravnou nehodou bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe,
avšak napriek tejto vedomosti žalovaný nahlásil poistnú udalosť poisťovni vinníka až dňa 25.5.2020,
hoci na možnosť poisťovne nepriznať časť poistného plnenia bol žalovaný žalobcom vopred upozornený

aj v zmluve. Na základe týchto skutočností v zmysle uzavretej zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 1.458 Eur, kvôli čomu žalobe vyhovel. Keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu, podrobil túto
kontrole a nezistil, aby zmluva obsahovala ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného. Zaoberal sa aj tvrdeniami žalovaného, že
bol uvedený do omylu pri uzatváraní zmluvy a že pred dňom 27.5.2020 mu bolo bránené prevziať si

osobné motorové vozidlo, avšak tieto tvrdenia žiadnym spôsobom neboli preukázané a v tomto smere
žalovaný nenavrhol ani vykonanie žiadneho dokazovania. Ani fotografie predložené žalovaným nie sú
spôsobilé uvedené skutkové tvrdenia preukázať a tieto boli vyvrátené najmä výpoveďou svedka C., ktorý
bol prítomný na mieste nehody a podrobne popísal s tým súvisiaci skutkový dej. Citoval ďalej § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka ako aj § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. a keďže

žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlžnej istiny, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania zodpovedajúce
platnej právnej úprave a to od 1.7.2020 a to tak, ako úroky boli uplatnené. O náhrade trov rozhodol
vzmysle§255ods.1C.s.p.aplneprocesneúspešnémužalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonania
voči žalovanému v rozsahu 100%.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zrušiť a celý prípad prejednať
ešte raz za jeho prítomnosti, keď pre jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky a prišiel aj
o možnosť mať spravodlivý proces, nakoľko sa nemohol zúčastniť pojednávania z dôvodu choroby,
čo bolo aj predmetom ospravedlnenia. Tvrdil, že nebol účastníkom dopravnej nehody, len majiteľommotorového vozidla a žiadnu objednávku 24.9.2019 si neobjednal, nakoľko bol schopný si odtiahnuť
vozidlo sám s nákladným vozidlom s mechanickou rukou, s ktorým v tom čase pracoval. Službukonajúci
pracovník odťahovky mu povedal, že auto musí byť okamžite odtiahnuté na uzavreté miesto do času

určenia vinníka dopravnej nehody a obhliadky z poisťovne vinníka, pričom ho uisťoval, že nebude
platiť nič a všetko zaplatí práve táto poisťovňa. Takto mu bolo odtiahnuté vozidlo na uzavreté miesto
v Košiciach – Šaci, kam sa dostavil aj dňa 26.9.2019 v sprievode manželky a syna a chcel sa dohodnúť
na odtiahnutí vozidla na šrotovisko v Turni nad Bodvou, avšak opätovne bol ubezpečovaný, že auto musí
ostať v priestoroch žalobcu do času určenia vinníka nehody a obhliadky poisťovne vinníka a vozidlo

mu takto nedovolili odniesť. Následne sa vyšetrovala dopravná nehoda a určoval jej vinník a on až
po ukončení vyšetrovania a písomnom vyrozumení od policajného vyšetrovateľa okamžite začal konať
s poisťovňou vinníka. Pri opätovnom pojednávaní navrhol predvolať ako svedkov svoju manželku a syna
H. B. a C. I. B..

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny

a priznať mu trovy odvolacieho konania. Poukázal na priebeh konania a obsah odvolania žalovaného
a toto pokladal za nedôvodné. Žalovanému nebolo odňaté právo konať pred súdom, keďže sa síce
ospravedlnil z pojednávania dňa 15.10.2024, avšak nepožiadal o jeho odročenie. Prvostupňový súd
preto postupoval správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p., ak pojednával v neprítomnosti
žalovaného v súlade s § 180 C.s.p.. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že si u neho nič neobjednal,

keďže z objednávky – zákazkového listu zo dňa 24.9.2019 vyplýva, že si žalovaný u neho objednal odťah
jeho osobného motorového vozidla vrátane uskladnenia, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom.
Rozporoval aj tvrdenie žalovaného, že si vozidlo po nehode mohol odtiahnuť sám, nakoľko žalovaný
na miesto nehody neprišiel so žiadnym nákladným vozidlo, s ktorým by bolo možné odťah uskutočniť
a to platí aj o jeho následnej návšteve pár dní po škodovej udalosti v jeho skladových priestoroch,

keď ani vtedy nebol technicky vybavený na odťah poškodeného vozidla. Poukázal aj na skutočnosť,
že niekoľkokrát jeho zamestnancami bol žalovaný urgovaný, aby nahlásil poistnú udalosť niektorej
zpoisťovnízvyšnýchdvochúčastníkovškodovejudalostiaotom,žežalovanýnekonal“okamžite“svedčí
aj skutočnosť, že po doručení listu vyšetrovateľa PZ z dňa 24.3.2020 poistnú udalosť AXA pojištovni
a.s. žalovaný oznámil až 25.5.2020. Zdôraznil, že žalovaný ním poskytnuté služby žiadnym spôsobom

nespochybňoval až do momentu, kedy bol vyzvaný na úhradu nepriznaných nákladov z poistenia vinníka
poistnej udalosti, ktoré neplnenie bolo zapríčinené výlučne jeho nečinnosťou a prieťahmi.

5. Žalovaný v podaní z 25.1.2025 poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu zabránil
aj v možnosti zúčastniť sa pojednávania 15.10.2024 a upozornil, že v odvolaní pripísal dvoch očitých

svedkov, ktorí potvrdia jeho vyjadrenia a taktiež má aj dôkazy, že títo svedkovia tam v skutočnosti boli,
ako uviedol v predchádzajúcom odvolaní.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. §
385 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané

včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p. a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

7. Žalovaný podľa obsahu jeho podania odvolanie podal na základe odvolacích dôvodov upravených v

§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ C.s.p.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania
alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor
na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má
právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môžedomáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa
čl.48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a
v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pod odňatím práva

na spravodlivý proces treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého
účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným sporovým poriadkom za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej
súdnej praxe k odňatiu práva na spravodlivý proces môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý
rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom,

môžedôjsťnielenprocesnýmpostupomsúdutakakojetovyššieuvedené,aleajrozhodnutímsamotným
a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

9. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) C.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§

191 ods 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 C.s.p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

10. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm.g/ C.s.p. je v súdnej praxi daný vtedy ,ak strana

sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade s § 366 C.s.p. a z týchto skutočností
vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého
rozhodnutia, t.j. je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia
neobstojí. Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa

týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Z uvedeného je zrejmé, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom
sa napáda rozhodnutie vynesené v prvoinštančnom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu

zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil
tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy
ani odvolací súd. V zmysle citovaných ustanovení právo tzv. novôt v odvolacom konaní je nastavené ako
reštriktívnevnímanávýnimkazpravidla,ževodvolacomkonaníspravidlaniesúprípustnétieprostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len v prípadoch uvedených v
§ 366 C.s.p..

11. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, ako aj postupu súdu prvej inštancie má za to, že
nie je opodstatnene namietaný ani jeden odvolací dôvod. Postupom prvoinštančného súdu nedošlo
k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, súd prvej inštancie na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Nebolo zistené aby
konajúci súd opomenul vykonať žalovaným relevantne a v priebehu prvoinštančného konania navrhnutý
dôkaz, potrebný z jeho pohľadu na zistenie rozhodujúcich skutočností.13. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné.

15.Žalovanýporušenieprávanaspravodlivýprocesanenaplnenieprocesnýchpodmienokkonaniavidel
v tom, že sa nemohol zúčastniť pojednávania z dôvodu choroby a súd ho neupovedomil o uskutočnení
pojednávania v jeho neprítomnosti.

16. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný na pojednávanie konané 15.10.2024 bol predvolaný
s dostatočným časovým predstihom a to už 18.1.2024 (viď. čl. 77 a 78 súdneho spisu). Dňa 8.10.2024

poštou žalovaný doručil konajúcemu súdu lekársku správu vyhotovenú C. J. K., podľa ktorej sa žalovaný
nemohol zúčastniť pojednávania na súde zo zdravotných dôvodov (viď. čl. 80 súdneho spisu).

17. V civilnom procese sa uplatňuje zásada, že vec sa má rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla
na jednom pojednávaní (§ 157 ods. 1 C.s.p.). Možnosť súdu odročiť pojednávanie je tak nevyhnutné

vnímať ako niečo výnimočné.

18. Podľa § 183 ods. 1 C.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní

nechali zastúpiť.

19. Z textu citovaného ustanovenia je jednoznačne zrejmé, že nevyhnutným predpokladom odročenia
pojednávania je návrh strany na jeho odročenie. Aj v zmysle zaužívanej súdnej praxe procesný
úkon strany adresovaný súdu, ktorým (len) žiada o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom

pojednávaní a (iba) vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania
nemožno považovať za žiadosť strany o odročenie nariadeného pojednávania v zmysle § 183 ods. 1
C.s.p. (k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 345/2012).
Keďže žalovaný konajúci súd prostredníctvom lekárskej správy informoval o nemožnosti dostaviť sa
na pojednávanie konané 15.10.2024, avšak bez návrhu na jeho odročenie, nepochybil konajúci súd,

ak pojednávanie uskutočnil v jeho neprítomnosti. O možnosti pojednávanie odročiť na návrh strany bol
pritom žalovaný upovedomený v poučení obsiahnutom v predvolaní na pojednávanie z 15.1.2024.

20. Súd prvej inštancie o nároku uplatnenom žalobcom rozhodol prevažne na základe vyjadrení strán
sporu,výpovedesvedkaalistinnýchdôkazovpredložených(hlavne)žalobcom.Priznanáistina1.458Eur

predstavujepoplatokzauskladnenievozidlažalovanéhoužalobcu,ktorýpoisťovňavinníkanehodyL.M.
– AXA pojišťovna a.s. odmietla uhradiť z dôvodu časového omeškania medzi nehodou (24.9.2019) a jej
nahlásením žalovaným (25.5.2020). Možno súhlasiť so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného
súdu, zhrnutými v konštatovaní, že z dôvodu nečinnosti žalovaného – neohlásením poistnej udalosti
včas nebola žalovanému poisťovňou vinníka poistnej udalosti, AXA poišťovnou a.s. priznaná náhrada

nákladov na uskladnenie jeho vozidla za obdobie medzi nehodou a nahlásením udalosti poisťovni,
v sume 1.458 Eur, ktorú bol žalovaný povinný v zmysle uzavretej zmluvy uhradiť.

21. Rozsudok súdu prvej inštancie priliehavo reaguje na argumentáciu sporových strán, prednesenú
v priebehu konania, vychádza z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii a vyporiadava sa aj s námietkami

žalovaného.

22. Odvolací súd musí upozorniť i na určitú pasivitu žalovaného prejavujúcu sa v absencii navrhovania
dôkazov počas prvoinštančného konania, ktorá vyústila až v nedostavenie sa na pojednávanie.

23. Odvolací súd konštatuje, že pre civilné konanie platí, že súd rozhodne na základe zisteného
skutkového stavu veci a skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa C.s.p. (§ 215 ods. 1,
2 C.s.p.). Nie je preto úlohou súdu iniciatívne vyžadovať od strán konania konkrétne dôkazy, resp.
nie je jeho úlohou akokoľvek napomáhať ktorejkoľvek strane konania (čo je už zo samotnej podstatypostavenia súdu ako nezávislého a nestranného orgánu vylúčené), ba naopak je povinnosťou strany
v konaní, ak chce byť v spore úspešná, produkovať tvrdenia a preukázať ich (čl. 8 Základných princípov
C.s.p.). V opačnom prípade to znamená stratu sporu. Vylučuje sa preto dôkazná iniciatíva súdu a je

kladený akcent na procesnú starostlivosť strán sporu. Len celkom výnimočne je daná možnosť súdu
vykonať aj dôkaz, ktoré strany sporu nenavrhli (§ 185 C.s.p.), resp. v prípade sporov s ochranou slabšej
strany (ako je to aj v prípade spotrebiteľských sporov), súd v zmysle ust. § 295 C.s.p. môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

24. Tak ako bolo uvedené vyššie, jedným zo základných princípov civilného procesu je princíp procesnej
zodpovednosti strán sporu, ktorý musí, aj keď s ohľadom na § 295 C.s.p. v redukovanej miere, platiť aj v
spotrebiteľských sporoch. Ustanovenie § 295 C.s.p. treba vykladať vo svetle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie tak, že vnútroštátny súd musí ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či
zmluvnéustanovenieniejenekalouzmluvnoupodmienkou(napr.rozhodnutieSúdnehodvoraEurópskej

únie vo veci Asturcom C-40/08). Vykonávanie dôkazov v zmysle § 295 CSP by preto malo smerovať k
posúdeniu neprijateľnosti zmluvných ustanovení spotrebiteľskej zmluvy a všetkých okolností súvisiacich
s jej uzatvorením. V danej veci posúdenie neprijateľnosti zmluvných ustanovení spotrebiteľskej zmluvy
nebolo priamo predmetom sporu.

25. Súd v sporoch s ochranou slabšej strany vyvíja zvýšenú aktivitu súvisiacu s obstarávaním dôkazných
prostriedkov až v prípade, keď je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej (pričom rozhodnutie
vo veci samej zároveň neznamená aj rozhodnutie v prospech slabšej strany). Ak súdu postačia na
meritórne rozhodnutie tvrdenia strán a dôkazy získané z dôkazných prostriedkov, ktoré strany súdu

predložili, súd nie je povinný obstarávať ďalšie dôkazné prostriedky, ale rozhodne na základe takto
zisteného skutkového stavu. Uvedený vyšetrovací princíp v sporoch s ochranou slabšej strany, ktorý
je zvýraznením princípu rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces, bol do civilného
sporového poriadku zakotvený predovšetkým v tej súvislosti, že slabšia strana v mnohých prípadoch
nemá objektívnu možnosť prístupu k dôkazným prostriedkom a nedisponuje dostatkom informácií,

na základe ktorých by mohla bez pochybností preukázať svoje tvrdenia, ktorými sa domáha ochrany
svojich práv a právom chránených záujmov v súdnom konaní. Uvedené ale nemožno vykladať tak,
že súd je povinný aktívne vykonávať dôkazy až dovtedy, kým sa mu nepodarí preukázať dôvodnosť
žaloby či obrany slabšej strany a rozhodnúť v jej prospech, alebo aby slabšia strana v spore celkom
rezignovala vo svojej dôkaznej povinnosti a vedenie všetkého dokazovania vo svoj prospech ponechala

na súd, pretože aj v sporoch s ochranou slabšej strany sa uplatní zásada „bdelým patria práva“, ktorá
je už ustálenou zásadou rozvíjanou v pomeroch moderného právneho štátu, ktorý subjekty právnych
vzťahov poníma ako emancipovaných jedincov, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to, aby ich práva boli
rešpektované a chránené, a nie sa spoliehať na ochranársku ruku paternalistického štátu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/192/2022 z 25.09.2024).

26.Najvyššísúdužvuzneseníz29.09.2020,sp.zn.7Cdo/161/2019konštatoval,žezúradnejpovinnosti
súdu obstarať alebo zabezpečiť dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol, a zároveň, ktorý bol nevyhnutný
pre rozhodnutie (§ 295 CSP) nevyplýva, že súd musí vykonávať ďalšie dokazovanie až dovtedy, kým

„nenájde“dôkazpodporujúcitvrdeniespotrebiteľavspore.Takýtovýkladúradnejpovinnostisúducelkom
zrejme nevyplýva z ust. § 295 CSP a navyše by nebol ani ústavne konformný.

27. V prejednávanej veci v odpore zo dňa 15.9.2023 (čl. 33 súdneho spisu) sa žalovaný obmedzil
na popis skutkového deja, podaný z jeho hľadiska s akcentom na to, že bezprostredne po nehode

a neskôr mu bolo bránené v odvoze auta a i podľa tvrdení zamestnancov žalobcu bol ubezpečovaný,
že všetko zaplatí vinník dopravnej nehody a jeho poisťovňa, ktorej poistnú udalosť nahlásil potom,
ako polícia zistila vinníka nehody. V tomto podaní – odpore žalovaný nenavrhol vykonať žiaden
konkretizovaný dôkaz. Potom, ako žalovanému 11.12.2023 bolo doručené rozsiahle vyjadrenie žalobcu
– replika s návrhmi na vykonanie dokazovania a listinnými dôkazmi (čl. 39-45 súdneho spisu), spolu

s výzvou na označenie dôkazov a poučením o jeho procesných právach a povinnostiach (čl. 63-65
súdneho spisu), vrátane povinnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany, reagoval na tieto žalovaný
vyjadrením z 2.1.2024, opakujúc ním vnímaný popis vývoja skutkového stavu, nenavrhnúc vykonanie
konkrétnych dôkazov, okrem predloženia troch kusov fotografií vyhotovených (zrejme telefónom) dňa26.9.2019 a dokumentujúcich stav jeho vozidla k tomuto dňu. V priebehu pojednávania konaného
15.10.2024 súd prvej inštancie vypočul konateľku žalobcu F. C. G. a svedka H. C. (účasť, ktorého
na pojednávaní zabezpečil žalobca) a tento sa vyjadroval okrem iného k námietkam obsiahnutým

v písomných vyjadreniach žalovaného.

28. Nie je sporné, že vozidlo žalovaného poškodené pri dopravnej nehode zavinenej L. M. dňa 24.9.2019
bolo na podklade objednávky odtiahnuté do priestorov žalobcu, keď okolnosti odťahu podrobne popísal
svedok H. C.. Podľa svedka H. C. žalovaného bezprostredne po nehode – na mieste samom po jeho

príchode informoval o možnostiach odťahu, uskladnenia vozidla (za poplatok) a povinnosti poistnú
udalosť nahlásiť. Samotný žalovaný v odpore potvrdil, že „pri dopravnej nehode bol do 5 minút“ a z jeho
strany nebolo preukázané, aby k odťahu vozidla došlo proti jeho vôli. Až v odvolaní žalovaný uviedol, že
v rozhodnej dobe bol schopný poškodené vozidlo si sám odtiahnuť nákladným vozidlom s mechanickou
rukou. Žiaden dôkaz o tom však počas konania pred súdom prvej inštancie žalovaný nepredložil.
Obdobne pri návšteve v priestoroch žalovaného dňa 26.9.2019, zdokumentovanej na fotografiách

predložených žalovaným nebolo ním preukázané, že evidentne nepojazdné vozidlo bol schopný inými
technickými prostriedkami si prevziať a premiestniť inam z priestorov žalovaného.

29. Nesporná je aj skutočnosť, že zo sumy účtovanej žalobcom za uskladnenie vozidla poisťovňa
vinníka nehody AXA pojišťovna a.s. akceptovala iba sumu 246 Eur ako „parkovné“ od doby nahlásenia

udalosti 25.5.2020 do doby ekologickej likvidácie vraku 27.5.2020, keďže oneskorenie medzi nehodou
a nahlásením udalosti nemôže ísť na ťarchu poisťovne (viď. list poisťovne na čl. 11 súdneho spisu).

30. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach poškodeného
– žalovaného o vznesení obvinenia L. M. za prečin ublíženia na zdraví informovalo 24.3.2020 (viď

upovedomenie na čl. 9 súdneho spisu). Poistnú udalosť žalovaný hlásil poisťovni pritom až 25.5.2020.

31. Všeobecne platí, že poškodený pri dopravnej nehode má pri škode spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla právo na poistné plnenie, keď poškodený môže svoj nárok na náhradu škody
uplatniť priamo proti poisťovni. Aby sa poisťovňa mohla reálne zaoberať nárokmi poškodeného, musí

si poškodený tieto nároky uplatniť. Poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody formou písomného
oznámenia o poistnej udalosti. Ak poisťovňa odmietne alebo zníži poistné plnenie je povinná o tom
písomne vyrozumieť poškodeného, ktorý má následne možnosť svojich nárokov sa domáhať, napokon
i v civilnom sporovom konaní.

32. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie neriešil a neposudzoval nároky žalovaného voči
vinníkovi dopravnej nehody či jeho poisťovni, ale vzťah žalovaného a žalobcu, ktorý vznikol odťahom
poškodeného – nepojazdného vozidla žalovaného do priestorov žalobcu a jeho uskladnením. K tomuto
došlo nepochybne s vedomím žalovaného, ktorý si mal a musel byť vedomý i nákladov spojených
s uskladnením vozidla a potrebou ich úhrady, keď samotnú výšku uplatneného nároku a „cenu“

uskladnenia počas celého priebehu konania žalovaný nenamietal a nespochybňoval. Žalovaný sa tak
nedôvodnedomnieval,ževšetkynákladyvzniknutévdôsledkunehodybezohľadunaichvýškuaspôsob
a termín ohlásenia nehody bude hradiť poisťovňa vinníka nehody.

33. Žalovaný teda počas priebehu prvoinštančného konania zostal viac-menej nečinný, okrem 3

kusov fotografií iné dôkazy neprodukoval a tak ani súd prvej inštancie bez relevantných závažných
skutkových tvrdení zo strany žalovaného nemal dôvod pokúšať sa o vykonanie ďalších dôkazov (ex
offo).Reťazeclistinnýchdôkazovpredloženýchžalobcomakoajvýpovedejehokonateľkyanavrhnutého
svedka viedli k nespochybniteľným záverom o tom, že vozidlo žalovaného – s jeho vedomím bolo
umiestnené a uskladnené v priestoroch žalovaného s čím súviseli uplatnené, oprávnené náklady.

Žalovaný nepreukázal, aby jeho poškodené motorové vozidlo bolo odtiahnuté do priestorov žalobcu
„nasilu“ – proti jeho vôli, alebo že bol pripravený a technicky schopný vozidlo svojpomocne z priestorov
žalobcu premiestniť na iné miesto. Ku kráteniu plnenia zo strany poisťovne škodcu nepochybne prispela
aj skutočnosť, že poistnú udalosť žalovaný poisťovni škodu hlásil až s časovým odstupom, ktorú
skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť nemohol.

34. Žalovaný až v odvolaní navrhol ako svedkov vypočuť svoju manželku a syna H. B. a C. I. B., avšak
ktýmtonávrhomadôkazomužodvolacísúdnemoholprihliadať.Zust.§366písm.d/C.s.p.totižvyplýva,
že použitie tohto ustanovenia v prípade predloženia nových dôkazov v odvolacom konaní je podmienenénezavinenímdoterajšiehonepoužitiatýchtoskutočnostíadôkazov.Jepretoúlohouodvolateľavodvolaní
dokázať, že nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza „až teraz“, nemohol v doterajšom priebehu
konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nemôže odvolací

súd prihliadať. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho predloženia zavinením
z nedbanlivosti.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné a preto rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).