Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124215095
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124215095.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a členov senátu
JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: Origon Recovery Solutions, k.s., sídlo
správcu: Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 103 821, správca majetku
úpadcu AXE Capital Group SE, sídlo: Štúrova 27, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO:
52 005 666, zastúpený advokátskou kanceláriou: Vašiv & Partners s.r.o., sídlo: Murgašova 3, 040 01

Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanému v 1. rade: A. B., narodený:
XX.XX.XXXX, bytom: B. XX, XXX XX C. D. E. a žalovanému v 2. rade: F. E. G., narodený: XX.X.XXXX,
bytom: XXX XX H. XXX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Mestského súdu Košice zo dňa 22. novembra 2024, č.k. 88Cbi/7/2024 – 79, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie Mestského súdu Košice, č.k. 88Cbi/7/2024 – 79, zo dňa 22. novembra 2024
v napadnutom II. a III. výroku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 88Cbi/7/2024 – 79, zo dňa 22.
novembra 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) odmietol podanie žalobcu voči žalovanému v 3. rade
(I.), konanie voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zastavil (II.) a stranám nárok na náhradu
trov konania nepriznal (III.).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že, žalobou doručenou dňa 5.8.2024 o 14:09 hod. sa žalobca domáhal,
aby súd určil, že právne úkony AXE Capital Group SE, so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice – mestská
časť Staré Mesto, IČO: 52 005 666, a to bezhotovostné prevody peňažných prostriedkov z bankových
účtov číslo IBAN C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, C. XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
a C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vykonané v prospech bankových účtov žalovaného v 1. rade číslo

C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, C. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX a C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v období od 08.01.2020 do 26.05.2022, v celkovej sume
33.065.127 eur (konkrétne špecifikované na str. 6 až 32 žaloby) sú voči konkurzným veriteľom úpadcu
právne neúčinné. Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade, žalovaného v 2.
rade a žalovaného v 3. rade (v žalobe označeného ako I. I. J., nar. XX.X.XXXX) spoločne a nerozdielne
zaplatiť v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu AXE Capital Group SE, so sídlom Štúrova

27, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 005 666, peňažnú náhradu vo výške 757.835,00
eur.

2.1 Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba neobsahovala všetky obsahové náležitosti stanovené
zákonom, súd uznesením č.k. 88Cbi/7/2024-74 z 3.9.2024 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania
spočívajúcich v označení žalovaného v 3. rade. Nakoľko žalobca svoje podanie nedoplnil, súd prvej

inštancie mal za to, že v konaní voči žalovanému v 3. rade nemožno ďalej pokračovať, preto podanie
žalobcu voči žalovanému v 3. rade odmietol.2.2 Súd prvej inštancie konanie voči žalovanému v 1. a 2 rade zastavil pre prekážku litispendencie (§ 159
CSP), podľa § 161 ods. 2 CSP, argumentujúc, že lustráciou v registri tunajšieho súdu zistil, že žalobca

inicioval viacero súdnych konaní, ktorých predmetom je určenie neúčinnosti totožných bezhotovostných
prevodov peňažných prostriedkov z účtov dlžníka AXE Capital Group SE, so sídlom Štúrova 27, 040
01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 005 666, na účty žalovaného v 1. rade v celkovej
sume 33.065.127,00 eur. Rozdielnosť uvedených konaní spočíva len v osobe žalovaného v 2. rade (a
v niektorých prípadoch aj žalovaného v 3. rade), ktorého žalobca pasívne legitimuje podľa § 62 ods. 2

zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) a následku, ktorého sa žalobca v prípade vyslovenia neúčinnosti
domáha. Zo všetkých týchto konaní ako prvé začalo konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.
94Cbi/7/2024, ktoré začalo doručením žaloby súdu dňa 5.8.2024 o 13:58 hod..

2.3 Súd prvej inštancie existenciu prekážky „už začatej veci“ zdôvodňuje tým, že v prípade konania o

určenie neúčinnosti právneho úkonu v konkurze, je predmetom sporu konkrétny právny úkon, ktorému
žalobca v konaní odporuje. Povinnosť poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za vec,
právo alebo inú majetkovú hodnotu prevedenú z majetku dlžníka (resp. vydať do dotknutej podstaty
takúto vec, prípadne vrátiť poskytnuté plnenie), je až zákonným následkom vyslovenia neúčinnosti
žalobou napadnutého právneho úkonu. V uvedenom je podľa názoru súdu prvej inštancie špecifikum

odporovateľnosti v konkurze, spočívajúce okrem iného aj v tom, že zo strany žalobcu nie je nevyhnutné,
abysavpetiteodporovacejžalobynutnedomáhalajpovinnostiplniť,pretožetátopovinnosťjepodľa§63
ZKR zákonným dôsledkom úspešného uplatnenia odporovacieho práva. Súd prvej inštancie tak tvrdí, že
povinnosť poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu
prevedenú z majetku dlžníka (resp. vydať do dotknutej podstaty takúto vec, prípadne vrátiť poskytnuté

plnenie) vzniká momentom právoplatného určenia neúčinnosti konkrétneho právneho úkonu.

2.4 Súd prvej inštancie uzavrel, že vo vzťahu k otázke litispendencie je potrebné v konaní o určenie
neúčinnosti právneho úkonu skúmať vždy konkrétne právne úkony, ktorých vyslovenia neúčinnosti sa
žalobca domáha, nie následky z tohto následne vyplývajúce. Žalobca ako správca majetku úpadcu,

uplatnil odporovacie právo vo vzťahu k všetkým označeným úkonom úpadcu ako celku voči viacerým
osobám, pri ktorých má za to, že pre nich bolo na základe napadnutých úkonov zriadené ďalšie
právo, avšak samostatne osobitnými žalobami. V tejto súvislosti skonštatoval, že táto totožnosť
predmetu uvedených konaní, a to napadnutých bezhotovostných prevodov peňažných prostriedkov z
účtov úpadcu na účty žalovaného v 1. rade sama o sebe vylučuje, aby sa o určení ich neúčinnosti

voči konkurzným veriteľom rozhodovalo vo viacerých konaniach, pretože zákonné účinky úspešne
uplatneného odporovacieho práva, t.j. neúčinnosť žalobou napadnutých úkonov by nastala voči
všetkým konkurzným veriteľom už v prvom takto právoplatne skončenom konaní. Zdôraznil, že ak bolo
zámeromžalobcuuplatniťpodanýmižalobamiodporovacieprávovovzťahukuvšetkýmbezhotovostným
prevodom peňažných prostriedkov z bankových účtov úpadcu na bankové účty žalovaného v 1. rade

voči všetkým povinným osobám, pre ktoré mali byť na základe týchto úkonov zriadené ďalšie práva, t.j.
nazerať na tieto úkony ako na celok a nie izolovane, bolo jeho úlohou urobiť tak procesne správnym
spôsobom, teda všetky tieto osoby žalovať v jednom konaní.

2.5 Súd prvej inštancie nepovažoval za správne konanie prerušiť do momentu právoplatného skončenia

konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 94Cbi/7/2024 (ako konania, ktoré bolo začaté ako
prvé v poradí) s predmetom vyslovenia neúčinnosti všetkých bezhotovostných prevodov peňažných
prostriedkov z bankových účtov úpadcu na bankové účty žalovaného v 1. rade v celkovej sume
33.065.127,00 eur, pretože osoby, proti ktorým podané žaloby smerujú ako proti osobám, pre ktoré
boli na základe napadnutých úkonov zriadené ďalšie práva by (s výnimkou osôb žalovaných v konaní

vedenom pod sp. zn. 94Cbi/7/2024) nemali možnosť uplatňovať im patriace procesné práva a povinnosti
vo vzťahu k podstate konania, teda samotným napadnutým bezhotovostným prevodom peňažných
prostriedkov.

2.6 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu

majú žalovaní, ktorým ale doposiaľ žiadne trovy nevznikli, ich náhrada im preto nebola priznaná.

3. Proti uzneseniu súd prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), f), h) CSP.3.1 Žalobca argumentuje tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, ak dospel k záveru,
že konania vedené pod sp. zn. 94Cbi/7/2024 a sp. zn. 88Cbi/7/2024 sú totožnými vecami, pretože sa

odlišujú vo všetkých troch relevantných znakoch, ktoré sú charakteristické pre „totožnú vec“ (totožnosť
strán sporu, totožnosť žalobných nárokov, totožnosť skutkových okolností).

3.2 Pokiaľ ide o totožnosť strán sporu žalobca tvrdí, že ustanovenie § 62 ods. 2 ZKR predpokladá
uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu aj voči osobám, pre ktoré bolo na základe práva z

odporovateľného právneho úkonu zriadené ďalšie právo. Správca je pre úspech v spore povinný podať
žalobu voči všetkým právnym predchodcom až k predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od
dlžníka. Vo veci vedenej pod sp. zn. 94Cbi/7/2024 vystupujú na strane žalovaných v rámci núteného
spoločenstva iné osoby ako v prejednávanom spore. Žalovaný v 2. rade (ani žalovaný v 3. rade) nie
sú účastníkmi konania sp. zn. 94Cbi/7/2024. Je teda zrejmé, že ako strany sporov v konaniach sp. zn.
94Cbi/7/2024 a sp. zn. 88Cbi/7/2024 nevystupujú totožné subjekty, preto tento znak charakterizujúci

„totožnú vec“ nepovažuje za naplnený.

3.3 Vo vzťahu k totožnosti žalobných návrhov žalobca argumentuje, že druhý žiadaný výrok nie je s
konaním sp. zn. 94Cbi/7/2024 totožný. Podľa žalobcu je pritom žalobný návrh, t.j. všetky navrhované
výroky, potrebné vnímať ako jeden celok. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo

dňa 28. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 111/2020, kde uvádza, že zákonný následok odporovateľnosti, resp.
dôsledok musí byť vnímaný aj pri formulovaní žalobného petitu v prípade podania odporovacej žaloby.
Inými slovami, následok neúčinného právneho úkonu podľa § 63 ZKR v podobe zaplatenia peňažnej
čiastky v prospech konkurznej podstaty tvorí súčasť žalobného petitu pri určení neúčinnosti právneho
úkonu, pričom znenie petitu vyplýva z hmotnoprávnej úpravy.

3.4 Pokiaľ ide o totožnosť skutkových okolností žalobca nepopiera, že časť skutkových tvrdení, ktoré sa
týkajú prevodov peňažných prostriedkov úpadcu na žalovaného v 1. rade, sú v oboch konaniach zhodné.
Okrem týchto zhodných skutkových tvrdení sú však v každej žalobe uvádzané aj také rozhodujúce
skutočnosti, ktoré sú špecifické len pre dané konanie a týkajú sa prevodov peňažných prostriedkov, ktoré

žalovaný v 1. rade vykonával v prospech ďalších osôb, ktoré sú žalované v neskorších poradiach.

3.5 Žalobca vzhliada aj naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), a to v postupe súdu prvej inštancie;
keď neaplikoval na prejednávanú vec, (pri svojej argumentácii, prečo nie je možné žalovať spôsobom

ako žalobca žaloval) postup podľa § 166 CSP.

3.6 Vo vzťahu k doplneniu údajov žalovaného v 3. rade žalobca doplnil údaje o trvalom pobyte
žalovaného v 3. rade a žiadal, aby o odvolaní v tejto časti s poukazom na § 129 ods. 4 CSP rozhodol
súd prvej inštancie.

3.7 Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie postupom podľa § 376 CSP
napadnuté uznesenie zrušil a vo veci ďalej konal, ev. aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Uznesením č.k. 88Cbi/7/2024-101 zo dňa 13.1.2025 súd prvej inštancie zrušil výrok I. uznesenia
č.k. 88Cbi/7/2024-79 z 22.11.2024 ( napadnuté uznesenie), konanie voči žalovanému v 3. rade zastavil
a v časti konania proti žalovanému v 3. rade žalobcovi ani žalovanému v 3. rade nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku I. dňa 29.1.2025 a vo výroku
II. a III. dňa 14.2.2025. Konanie voči žalovanému v 3. rade pôvodne označenému ako I. I. J., nar.

XX.X.XXXX je v zmysle uvedeného právoplatne zastavené.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu nevyjadrili, žalovanému v 1. rade bolo odvolanie s výzvou na
vyjadrenie doručené 31.1.2025 a žalovanému v 2. rade bolo odvolanie s výzvou na vyjadrenie doručené
dňa 31.1.2025.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolaciehopojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP
a dospel k záveru, že je dôvodné.

7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces), je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane
znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej

inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska
závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní
dokazovania.

10. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania

formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

11. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdenie správnosti postupu súdu prvej inštancie, keď
napadnutýmuznesenímzdôvoduprekážkylitispendencie(ktorápredstavujeneodstrániteľnýnedostatok
procesnej podmienky konania), konanie postupom podľa § 159 CSP zastavil.

12. Prekážka už začatého konania (§ 159 CSP) patrí medzi tzv. negatívne procesné podmienky a
vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie začaté na tom
istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie jej existencie je stav v čase začatia
konania, pričom na ňu musí súd prihliadať v ktoromkoľvek jeho štádiu.

13. Prekážka už začatého konania je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou strán sporu,
ktorá znamená, že sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby, ako v konaní už skôr začatom (ich
procesné postavenie je bez právneho významu) a totožnosťou predmetu konania - teda žalobného
návrhu. Žalobný návrh sa skladá z dvoch zložiek. Prvou je pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich

skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje porušenie alebo ohrozenie svojho
materiálneho práva, druhou je žalobný návrh (petit žaloby), t.j. presné označenie toho, čoho sa žalobca
domáha.14. O rovnakú vec pôjde vtedy, pokiaľ ide v novom konaní o rovnaký nárok alebo stav, o ktorom už bolo
konanie začaté, pokiaľ sa týka rovnakého predmetu konania a totožných osôb. Ten istý predmet konania
je daný vtedy, pokiaľ rovnaký návrh vymedzený v žalobnom petite vyplýva z rovnakých skutkových

tvrdení. Pre posúdenie, či je daná prekážka listispendencie nie je významné, ako bol skutkový dej
posúdený po právnej stránke. O prekážku listispendencie pôjde aj vtedy, pokiaľ bol právny skutok v
neskoršom konaní právne kvalifikovaný inak, ako v konaní pôvodnom.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci a

veci vedenej pod sp. zn. 94Cbi/7/2024 (t.j. veci napadnutej ako prvej) nie je daná totožnosť ani v jednom
z rozhodujúcich kritérií určujúcich prekážku litispendencie. Rozdielnosť je daná osobou žalovaného v 2.
rade a rozdielnym žalobným návrhom, a to aj pokiaľ ide o popis skutkového deja, aj pokiaľ ide o petit
žaloby.

16. Odvolací súd naviac dodáva, že je pravdou, že už vyslovením neúčinnosti právnych úkonov AXE

Capital Group SE (v žalobe presne špecifikovaných) v prospech žalovaného v 1. rade v celkovej
sume 33.065.127 eur, vzniká povinnosť poskytnúť do dotknutej podstaty vyššie uvedené peňažné
plnenie, správca ho môže zapísať do konkurznej podstaty a následne (ak ho povinná osoba dobrovoľne
neuspokojí) ho vymáhať žalobou. Odvolací súd však zdôrazňuje, že žalobca ako „pán sporu“ žalobou
vymedzuje predmet konania a má právo (okrem iného) rozhodnúť, aký nárok uplatní a voči komu ho

uplatní. Ak žalobca ako správca majetku úpadcu uplatnil odporovacie právo vo vzťahu ku všetkým
označeným úkonom úpadcu voči rozdielnym osobám v rôznych sporoch je to jeho právo a súd nemôže
„vnútiť“ žalobcovi „postupnosť“ uplatňovania jeho práv.

17. Podstatou odporovanej žaloby v konkurznom konaní je odstránenie právnej neistoty v otázke

posúdenia účinnosti právneho úkonu voči konkurzným veriteľom, kde hmotnoprávnym následkom
vyslovenej neúčinnosti je povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie (resp. peňažnú náhradu) do dotknutej
konkurznej podstaty (§ 63 ZKR). Niet žiadneho procesného ani hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré
by bránilo žalobcovi jednou žalobou odporovať danému právnemu úkonu proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol (§ 62 ZKR) a zároveň sa domáhať poskytnutia peňažnej náhrady,

ako od toho, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, tak od toho, pre koho bolo na základe
právazodporovateľnéhoprávnehoúkonuzriadenéďalšieprávo(vrozsahu,koľkosananehovdôsledku
neúčinného právneho úkonu previedlo).

18. Odvolací súd preto po preskúmaní napadnutého procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu

uplatnených odvolacích dôvodov a relevantných odvolacích námietok žalobcu v podanom odvolaní
dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a zároveň súd prvej inštancie pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav právny predpis nesprávne aplikoval (odvolací dôvod podľa § 365 ods.

1 písm. h/ CSP).

19. Odvolací súd preto uznesenie o zastavení konania zrušil, nakoľko na jeho vydanie neboli splnené
procesné podmienky (§ 389 ods. 1 písm. a/CSP), a to vrátane závislého výroku o náhrade trov konania.

20. Po zrušení rozhodnutia o zastavení konania, bude úlohou súdu prvej inštancie vo veci ďalej konať
postupom podľa § 167 CSP a rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobou.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).