Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 49C/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425201507
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Vaďurová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425201507.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou Mgr. Katarínou Vaďurovou, v spore žalobcu: Slovenská televízia

a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, C. D., o zaplatenie 35,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.02.2025 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 35,56 eur a poštových sadzieb spojených s vymáhaním v sume 2,40 eur.

Skutkovo žalobca odôvodnil žalobu tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona
č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízií a rozhlase a je aktívne vecne legitimovaný subjekt na podanie
návrhu podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z“). Žalovaný je zo zákona platiteľom
úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 eur s mesačnou periodicitou platenia úhrad. Kontrolou úhrad v
zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z. z. žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu
za kontrolované obdobie od 01.03.2023 do 30.06.2023. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 23.08.2023

odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady
a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a
poštové sadzby v lehote do 30 dní, je povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu v zmysle § 10 ods. 3 zákona č.
340/2012 Z. z. vo výške 17,- eur. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške
35,56 eur, ktorá pozostáva z 4 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období; pokuty vo
výške 17 eur a zaplatených poštových sadzieb vo výške 2,40 eur.

2. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné doklady: Výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa
23.08.2023 s doručenkou žalovaného, Sumár predpisov a platieb za obdobie od januára 2014 až jún
2023, Prehľad predpisov a platieb žalovaného za dobu od januára 2014 až jún 2023, Potvrdenie tarifnej
ceny za úradnú zásielku Slovenskej pošty, a.s. od 01.07.2024.

3. Dňa 04.03.2025 bol vo veci tunajším súdom vydaný platobný rozkaz č. k. 49C/5/2025-13, voči ktorému
podal žalovaný včasný odpor s tým, že žalobu žiadal zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že všetky

úhrady za žalobcom uvádzané obdobie boli vykonané. Platbu za jún 2023 bola uhradená v septembri
2023. Poukazoval na to, že vo výzve na zaplatenie nedoplatku bola uvedené suma 25.60 eur spolu
s poštovným vo výške 2,40 eur, zatiaľ čo v žalobe je uvádzané suma 18,56 eur spolu s poštovným 2,40eur. K odporu priložil potvrdenie o platbách zrealizovaných v prospech žalobcu za obdobie od marca
2023 do septembra 2023.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že eviduje platby žalovaného, na ktoré poukázal vo svojom
odpore, ale nakoľko však žalovaný v poznámke pri platbe neuviedol, za aké obdobie platí úhrady, tieto
platby žalobca započítal na najstarší splatný dlh. Platby žalovaného zohľadnil už v samotnej žalobe.
V súvislosti s rozporom vo výške ním požadovanej sumy vo výzve na zaplatenie nedoplatku a výškou
uplatňovaného nároku uvedeného v žalobe poukázal na skutočnosť, že výzva bola generovaná dňa

23.08.2023 a žaloba dňa 03.02.2025. V žalobe bola tak zohľadnené platba žalovaného vykonaná dňa
11.09.2023.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácií. Uviedol, že žalobca si nesplnil povinnosť v zmysle
§ 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., kedy žalovaného nevyzval na úhradu v zákonom stanovenej lehote.
Poukázal na to, že ku dňu 23.03.2015 uhradil sumu 51,04 eur, čo predstavovalo rozdiel medzi vyčíslenou

sumou 69,60 eur a existujúcim preplatkom 18,56 eur. Preplatok mal vzniknúť po ukončení povinnosti
platiť úhradu na starom odbernom mieste, pričom bol následne započítaný k novej evidencii platiteľa,
ktorá je predmetom konania. Z uvedeného mal za to, že si svoju povinnosť splnil a žalobca voči nemu
neeviduje žiaden nedoplatok.

6. Žalobca vo vyjadrení k duplike poukazoval na § 3 písm. a) a § 9 zákona č. 340/2012 Z.z.. Platbu vo
výške 51,04 eur zo dňa 24.03.2015 eviduje a rovnako eviduje aj preplatok. Preplatok vo výške 18,56 eur
mal byť žalovanému vrátený a nie preúčtovaný na nové odberné miesto. Ďalej uviedol, že v zmysle § 10
ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., je zákonnou povinnosťou žalobcu vyzvať na úhradu nedoplatku do 60
dní od kedy sa o tomto nedoplatku dozvie a nie do 60 dní od jeho vzniku. Dňa 11.03.2015 bol žalovaný

prihlásený ako odberateľ elektrickej energie na nové (žalované) odberné miesto s povinnosťou platiť
koncesie od 01.01.2014. Nakoľko žalovanému vznikla povinnosť platiť úhrad pred dňom prihlásenia,
žalobca v systéme vygeneroval 15 mesačných predpisov (za obdobie od januára 2014 až marec 2015),
ktoré spolu predstavujú sumu vo výške 69,60 eur. Keďže žalovaný vykonal dňa 24.03.2015 úhradu vo
výške 51,04 eur, dostal sa do omeškania so zaplatením 4 mesačných predpisov, ktoré predstavujú istinu

uplatňovanú v tomto konaní. Keďže žalovaný od októbra 2016 pri platení úhrad neuvádzal v poznámke
platby, na ktoré obdobie úhradu žalobcovi platí, žalobca započítal platby na najstarší splatný dlh.

7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie vytýčené na deň 03.09.2025, na ktoré predvolal
obe sporové strany. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.07.2025 požiadal o ospravedlnenie jeho

neúčasti na pojednávaní a zároveň súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti.
Žalovaný sa na pojednávanie riadne dostavil. Súd v súlade s § 180 CSP vykonal pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu.

8. Žalovaný na pojednávaní zotrval na doterajších písomných podania a poukázal na to, že si nie je

vedomý toho, že by mal voči žalobcovi dlh. Všetky záväzky voči žalobcovi si plnil, čo vie aj vydokladovať.
Pri kúpe novej nehnuteľnosti a s tým súvisiacim sťahovaním bolo isté obdobie, kedy neplatil. Na
klientskom centre žalobcu mu bolo uvedené, že má preplatok. Následne mal zriadený na platbu
koncesionársky poplatkov trvalý príkaz. Tvrdenie žalobcu o tom, že neuviedol do poznámky platby
obdobie, za ktoré splatil označil za nepravdivé. Na klientskom centre bolo dohodnuté, že preplatok

nebude vrátený, ale bude započítaný.

9.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 23.08.2023, doručenou žalovanému dňa 08.09.2023,

žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku na úhrade za služby verejnosti v celkovej výške
25,60 eur vrátane poštových služieb vo výške 2,40 eur, ktorý žalobca evidoval za kontrolované obdobie
od 01.01.2014 do 30.06.2023. Spolu s výzvou žalobca žalovanému zaslal aj Prehľad predpisov a platieb,
z ktorého vyplýva, že žalobca neeviduje platby v období od 01/2014 do 02/2015. V mesiaci 03/2015
eviduje platbu v sume 51,04 eur. Od mesiaca apríl 2015 do mája 2023 žalovaný pravidelne uhrádzal

žalobcovi sumu 4,64 eur.
11. Z prehľadu predpisov žalovaného vyplýva, že za obdobie od 01/2014 do 06/2023 mal žalovaný
uhradiť sumu 531,36 eur (spolu s poštovným vo výške 2,40 eur). Z prehľadu platieb žalovaného vyplýva,
že žalovaný za obdobie od 24.03.2015 do 12.05.2023 pravidelne uhrádzal mesačne poplatok vo výške4,64 eur (v mesiaci marec 2015 uhradil vo výške 51,04 eur) a celkovo tak za dané obdobie uhradil sumu
505,76 eur.
12. Z potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku od 01.07.2024 vyplýva, že od 01.03.2023 je cena

úradnej zásielky (doporučene + doručenka + do vlastných rúk) - podaj cez ePodací hárok, vo výške
2,40 eur.
13. Z potvrdenia banky žalovaného súd zistil, že v žalovanom období vykonal v prospech žalobcu platby
vo výške 4,64 eur dňa 13.03.2023, 11.04.2023, 11.05.2023 a 08.09.2023.
14. Po vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil:

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 157/2024 Z.z.“), zriaďuje sa Slovenská televízia a rozhlas ako
verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu
verejnosti v oblasti televízneho vysielania a rozhlasového vysielania (ďalej len „vysielanie“) a v ďalších
oblastiach v súlade s jej hlavnou činnosťou podľa § 5 ods. 1.
16. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z., Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších

predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti
tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a
povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona.
17. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z., výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho

vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna
2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva
odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade

za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady, ako aj vymožené iné
pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej
činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.
18. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a

televíziouSlovenskaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonč.640/2012Z.z.“),tento
zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).
19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eur za každý
aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v

evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno
odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm.
c) v znení platnom pre rozhodné obdobie.
20. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny
mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

21. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
22. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi

úhrady aj pokutu 17 eur.
23. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s
jej uplatnením.
24.Podľa§566ods.2Občianskehozákonníka,pričiastočnomplnenípeňažnéhodlhusaplneniedlžníka

započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
25. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.
26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je verejnoprávnou
inštitúciou poskytujúcou služby verejnosti. Žalovaný bol platiteľom úhrady podľa § 3 písm. a) zákona č.

340/2012 Z.z. a v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. bol povinný platiť úhradu vo výške 4,64 eur
mesačne až do 01.07.2023. Z listinného dokladu - žalobcom predloženého Prehľadu predpisov a platieb
mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný za obdobie od 24.03.2015 do 12.05.2023 riadne a pravidelne
platil mesačné úhrady v zákonom stanovenej výške v prospech žalobcu, čo vyplýva aj z prehľadu platiebžalovaného. Zároveň, z predloženého potvrdenia žalovaného o zrealizovaných bankových prevodoch
má súd za preukázané, že žalovaný vykonal aj platbu za mesiac jún 2023, čo potvrdil aj samotný
žalobca. Z uvedeného je zrejmé, za aké obdobie žalovaný platby uhrádzal, a to v súlade s § 6 ods. 1

zákona č. 340/2012 Z.z. na pravidelných mesačných bázach. V kontrolovanom období od 01.03.2023
až 30.06.2023 žalovaný tak pravidelne na mesačnej báze (s výnimkou platby za mesiac jún 2023, ktorú
uhradil v septembri 2023) uhrádzal sumu 4,64 eur.
27. Žalobca argumentoval, že platby žalovaného započítal na jeho najstarší splatný dlh, nakoľko
žalovaný v poznámke pri jednotlivých platbách neuviedol, za aké obdobie platí úhrady. Žalobca si

tak pravidelné mesačné úhrady vykonané v súlade so zákonom od marca 2015 do septembra 2023
zaúčtoval svojvoľne ako platby za úhrady v roku 2014, pričom takáto možnosť žalobcovi nevyplýva
zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z prehľadu predpisov a platieb ako z potvrdenia
o zrealizovaných transakciách je pritom zrejmé, že žalovaný si riadne plnil svoju zákonnú povinnosť v
správnej výške od marca 2015 do júna 2023, teda až do času, kým mu povinnosť v zmysle zákona
nezanikla.

28. Súd poukazuje na to, že aplikácia ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka na úhrady v
zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z nie je možná. Zo strany žalovaného totiž nedochádzalo k
čiastočnému plneniu peňažného dlhu, keďže žalovaný v kontrolovanom období vykonával pravidelné
mesačné platby vždy v celej ich výške. O čiastočné plnenie dlhu v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ide len vtedy ak dlžník veriteľovi poukáže čiastočnú platbu, teda platbu, ktorá nedosahuje

stanovenú výšku splátky, a ktorá môže byť z tohto dôvodu považovaná za čiastočné plnenie.

29. K procesnej obrane žalobcu, v zmysle ktorej v prípade absencie informácie v poznámke pri platbe o
období, za ktorú sa platba realizuje, má žalobca automaticky vychádzať zo zásady priority založenej na
dobe splatnosti, a túto platbu priradiť k skorším dlhom, súd uvádza, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú.

„Právna teória je jednotná v tom, že právo na určenie, ktorý z viacerých dlhov voči tomu istému veriteľovi
bude splnený má výlučne dlžník a aj keď toto právo dlžník nevyužije, neprechádza na veriteľa (pokiaľ z
dohody medzi dlžníkom a veriteľom nevyplýva niečo iné). Ak medzi veriteľom a dlžníkom nie je žiadna
dohoda, plnenie sa musí započítať na ten dlh, ktorý dlžník chce splatiť, pričom tento úmysel môže
byť výslovný alebo konkludentný, prípadne je možné tento úmysel vyvodiť zo správania sa dlžníka. Až

keď žiadnym spôsobom nemožno zistiť vôľu dlžníka, môže nastúpiť pravidlo najskôr splatného dlhu.
Zásadu priority (prednostného vyrovnania niektorého z viacerých dlhov založeného na dobe splatnosti)
by bolo možné aplikovať, ak by okolnosti prípadu nasvedčovali tomu, že plnenie bolo určené na najstarší
splatnýdlh.“(viďrozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricizodňa22.11.2023,sp.zn.17Co/113/2023).
Z konania žalovaného pritom nie je možné vyvodiť, že platby poukázané v mesiacoch marec 2023 až

september 2023 boli určené na najstarší splatný dlh jún až v roku 2014. Konanie žalobcu uplatnením
si nároku založeného na takto vymedzených skutkových okolnostiach súd považuje za nesúladné s
dobrými mravmi, keď je zrejmé, že žalovaný si svoju zákonnú povinnosť platiť koncesionárske poplatky
viac osem rokov plnil a v konaní by mal podľa tvrdení žalobcu pre účinnú obranu preukazovať, že uhradil
koncesionárske poplatky pred 11 rokmi.

30. V súlade s vyššie uvedeným súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobca nepreukázal, že
by si od žalovaného dôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov za žalované
obdobie od marca 2023 do júna 2023, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť
platiť koncesionárske poplatky pravidelne mesačne plnil v zákonnej výške od marca 2015 až do

júna 2023, a to vrátane žalovaného obdobia, pričom nie je v súlade so zákonom a dobrými mravmi
započítavať platby žalovaného na dlh, ktorý si svojvoľne zvolil žalobca.

31. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.02.2022,
sp. zn. 24Co/67/2021, podľa v ktorom vyjadreného právneho názoru ak dlžník pri plnení dlhu neuvedie,

ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí dlh najskôr splatný, uplatňujúc tak zásadu priority založenú na
dobe splatnosti, a to bez ohľadu na to, či tento bol premlčaný alebo nie. K predmetnému rozhodnutiu
súd v prvom rade uvádza, že v ňom vysloveným právnym názorom nie je viazaný. Súd sa prikláňa
k argumentácií uvedenej v novšom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.11.2023,
sp. zn. 17Co/113/2023, v zmysle ktorého možno zásadu priority (prednostného vyrovnania niektorého

z viacerých dlhov založeného na dobe splatnosti) aplikovať výlučne vtedy, ak by okolnosti prípadu
nasvedčovali tomu, že plnenie bolo určené na najstarší splatný dlh.32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto by mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol súd tak,

že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. S poukazom na a čl. 4 ods. 2 CSP,
ako aj na zásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v čl. 17 CSP, nebude potom ani potrebné, aby súd
o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku).