Uznesenie – Život a zdravie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. august 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222010565
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7222010565.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr.
Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. augusta 2024, v
trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 23.5.2024 sp. zn.
K2-4T/32/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného C. A. B. za vinného z prečinu ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

v D. na ul. E. F. G. XX dňa 14.12.2020 v čase okolo 16:00 hod. v zápasníckej hale fyzicky napadol mal.
F. B., nar. X.XX.XXXX, bytom D., H. I. X a to tak, že ho v šatni päsťou udrel do oblasti tváre, čím mu
spôsobil otras mozgu I. stupňa, zlomeninu nosových kostí bez posunu, očnú podliatinu vpravo a mierne
zakrvácanie očnej spojovky vpravo, t. j. ľahký úraz s dobou liečenia a práceneschopnosti 21 dní.

Za to mu mestský súd uložil podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu
v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným:
- spoločnosti I. J. K., L. so sídlom K. M. X, B. - A. G. K., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 585,23 eur,
- A. K. B., A., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom D., H. I. X škodu vo výške 1.201,20 eur.

Proti tomuto rozsudku zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obhajca za

obžalovaného, a to proti výroku o vine, proti výroku o treste, ako aj proti obidvom výrokom o náhrade
škody.

Obžalovaný odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tak, že napádaným rozsudkom bol
uznaný za vinného z toho dôvodu, že podľa súdu jeho vina ako obžalovaného bola preukázaná
výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi. Jeho obranu založenú na tom, že konal v nutnej obrane

súd odmietol z tých dôvodov, že táto verzia nebola podporená žiadnym vo veci vykonaným dôkazom
a výpoveďami svedkov bolo preukázané nevhodné až šikanózne správanie z jeho strany vo vzťahuk poškodenému a k jeho bratovi, ktoré vyústilo do úmyselného napadnutia poškodeného. Podľa súdu
nechcel pustiť poškodeného do šatne tak, že držal vchodové dvere zo šatne a brat poškodeného ho
chytil zozadu iba preto, aby ho odtiahol od dverí (štvrtý odsek na 9. strane odôvodnenia napádaného

rozsudku).

Má za to, že súd nedostatočne odôvodnil výrok o vine, keď veľmi stručne v 4. odseku na 9. strane
rozsudku poukázal na svedecké výpovede, či listinné dôkazy bez presného označenia týchto dôkazov a
pokiaľ súd odmietol verziu o nutnej obrane, tak opäť bez presnej špecifikácie vyvodzuje skutkové závery

zo svedeckých výpovedí bez presného označenia toho-ktorého svedka.

Pokiaľ súd v ostatnej časti odôvodnenia rozsudku opisuje jednotlivé výpovede svedkov, tak najmä v
prípade svedkov I. I., C. J. a N. D., ktorí boli priamymi svedkami celej udalosti, sú ich výpovede uvedené
v rozsudku bez rozhodujúcich skutočností a zjavne ich súd nebral do úvahy pri hodnotení, či boli splnené
podmienky nutnej obrany.

Zo zápisnice z hlavného pojednávania konanom dňa 18.01.2024 je zrejmé, že svedkovi I. I. bola
prečítaná obhajcom jeho výpoveď z prípravného konania na č. l. 113, pretože nevypovedal o všetkých
detailoch ako v prípravnom konaní a ten potvrdil, že udalosť sa stala tak ako ju opísal do zápisnice o
výsluchu svedka v prípravnom konaní dňa 30.11.2021. Z rozsudku je evidentné, že súd toto vyjadrenie

svedka nebral do úvahy a ani to nespomenul v odôvodnení rozsudku. Svedok I. I. v prípravnom konaní
do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 30.11.2021 výslovne uviedol: „...F. vyšiel z dverí ako prvý, za
ním išiel A. B. a za A. B. išiel K. B.. K. si myslel, že A. ide napadnúť F., tak ho začal ťahať späť do šatne
odzadu a to takým spôsobom, že ho chytil za pás a ťahal ho. A. odskočil a K. ho pustil. Zrýchleným
krokom sa vrátil do šatne F. a týmto krokom išiel k A. rukami hore vo výške tváre a mal ich v päsť.

Následne A. F. udrel...“

Z výpovede svedka I. I. jednoznačne vyplýva, že F. B. sa do šatne vracal, obžalovaný mu nebránil vstúpiť
do šatne, lebo ho ťahal od jeho brata odzadu za pás od dverí a poškodený išiel proti nemu s rukami
pripraveným na útok voči jeho osobe, pričom súd nevedno prečo, všetky tieto rozhodujúce skutočnosti

nebral vôbec do úvahy.

Zo zápisnice z hlavného pojednávania konanom dňa 18.01.2024 vyplýva, že svedok C. J. potvrdil svoju
svedeckú výpoveď z prípravného konania zo dňa 27.12.2021, keď vypovedal, že poškodený kráčal proti
obžalovanému s rukami hore a jeho brat ho držal. Na záver na otázku samosudkyne potvrdil svoju

svedeckú výpoveď z prípravného konania, kde výslovne uviedol: „...V čase, keď sa F. B. rozbehol na A.,
ten ustupoval, lebo K. ho ťahal zozadu. F. mal ruky v päsť mierne pokrčené vpredu vo výške ramien...“
Tak ako v prípade svedka I. I., tak ani u tohto svedka súd nebral do úvahy rozhodujúce skutočnosti o
priebehu celej udalosti.

Aj z výpovede svedka C. J. je zrejmé, že poškodený útočil na jeho osobu a on sa jeho útoku bránil
jedným úderom rukou.

Zo zápisnice z hlavného pojednávania konanom dňa 23.05.2024 jednoznačne vyplýva, že svedok N.
D., vždy po prečítaní zápisnice z prípravného konania zo dňa 30.11.2021 opakovane odkázal na túto

svoju svedeckú výpoveď z prípravného konania a z tej je zrejmé, že aj tento tretí svedok potvrdzuje to,
že poškodený na neho útočil v čase, kedy ho jeho brat držal a v tom momente útočníka udrel jedenkrát.
Rozdiel oproti svedkom - I. a J. - je akurát v tom, že svedok D. si nepamätá, v akej polohe mal poškodený
ruky v čase, keď pristupoval ku nemu.

Priamymi svedkami boli ešte poškodený F. B. a jeho brat K. B., ktorých svedeckého výpovede sú v
rozpore s jeho výpoveďou obvineného, ako aj so svedeckými výpoveďami svedkov I., J. a D.'H. F. F.
a K. B. prezentujú inú verziu udalosti, avšak títo dvaja súrodenci neboli schopní vypovedať ohľadne
rozhodujúcich skutočností zhodne, keď rozdielne vypovedali v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní o tom, kto vybral kľúče zo šatňových dverí, kto z nich a kde sa nachádzal v čase úderu,

pričom vysvetlenia týchto rozdielnych výpovedí nemožno považovať za racionálne odôvodnené.

Nikto ďalší pri uvedom konflikte nebol prítomný, takže všetky ostatné vykonané dôkazy sú irelevantné.Má za to, že konal v nutnej obrane, keď sa proti dvom útočníkom bránil primeraným spôsobom, ak
poškodeného jedenkrát udrel bez použitia akejkoľvek zbrane, a teda konanie opísané v obžalobe v
zmysle § 25 ods. 1 Tr. zák. nie je trestným činom. Ak sa ubránil jedným úderom proti útoku dvoch osôb,

takvzmysle§25ods.2Tr.zák.jehoobrananebolacelkomzjavneneprimeranáútokuaajbezuplatnenia
zásady „in dubio pro reo“ mal byť spod obžaloby oslobodený.

Z napádaného rozsudku je nezistiteľné ako sa súd vysporiadal s podmienkami nutnej obrany, pretože
jeho obranu odmietol jednou vetou bez riadneho zdôvodnenia.

S poukazom na odvolacie dôvody navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu uvedenom
v § 317 ods. 1 Tr. por. zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o vine
a v dôsledku toho aj vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody a na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
nech rozhodne vo veci tak, že ho podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodzuje.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzaloazistilnasledovné. Nachyby,ktoréneboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Mestský súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky navrhnuté dôkazy procesne zákonným spôsobom
a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaného A. B. uznal vinným
zprečinuublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.2písm.a)Tr.zák.Svojerozhodnutieodôvodniltým,
že vina obžalovaného, čo sa týka skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, bola preukázaná
výpoveďou svedkov, ako aj listinnými dôkazmi. Teda zo strany obžalovaného sa jednalo o úmyselné

napadnutie a ublíženie, v dôsledku čoho boli spôsobené zranenia objektivizované vypracovaným
znaleckým posudkom. Obhajoba obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že ku skutku malo dôjsť jeho
konaním v nutnej obrane, teda táto verzia priebehu udalosti nebola podporená žiadnym vo veci
vykonaným dôkazom, práve naopak výpoveďami jednotlivých svedkov bolo preukázané nevhodné až
šikanózne správanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenému, ako aj jeho bratovi, ktoré vyústilo až do

úmyselného napadnutia poškodeného obžalovaným, kedy obžalovaný nechcel pustiť poškodeného do
šatne tak, že držal vchodové dvere zo šatne. Brat poškodeného K. B. obžalovaného chytil zozadu len z
dôvodu, aby ho odtiahol od dverí, pričom keď k obžalovanému pristúpil poškodený, ten ho udrel päsťou
do tváre, v dôsledku čoho mu boli spôsobené zranenia v zmysle obžaloby.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Odôvodnenie je výsledkom myšlienkovej práce orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu a je
obrazom toho, ako starostlivo sa vecou zaoberal. Z rozsudku musí vyplývať, aké konkrétne dôkazy

boli pri vydávaní rozsudku brané do úvahy, ako aj odkaz na konkrétny spisový materiál obsahujúci
všetky relevantné dôkazy. Odôvodnenie musí obsahovať relevantnú argumentáciu. Medzi jednotlivými
zložkami odôvodnenia každého rozsudku musí existovať vzťah založený na logickom usudzovaní a
pravidlách logiky. V opačnom prípade nie je zrejmé, či je rozsudok výsledkom právom upraveného
procesu za dodržania princípov spravodlivosti, alebo výsledkom svojvôle realizovanej verejnou mocou.

Iba povrchné, frázovité a všeobecné odôvodnenie je znakom toho, že súdy sa vecou nezaoberali
dostatočne, s potrebnou starostlivosťou, a preto ani nemohli správne rozhodnúť. Nepostačuje iba odkaz
na príslušnú právnu úpravu.

Odôvodnenie rozsudku nadväzuje na odôvodnenie výroku o vine, ktoré musí vyplynúť z jednoznačného

záveru nevzbudzujúceho dôvodné pochybnosti, že skutok zavinene spáchal práve obžalovaný a
zisteným spôsobom.Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Mestský súd sa v danej veci touto zásadou náležite neriadil, pretože starostlivo neobjasnil všetky
okolnosti prípadu.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov ako protiklad tzv. zákonnej dôkaznej teórie je základným
predpokladom pre zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Núti orgán
činný v trestnom konaní a súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti a bráni
mechanickému postupu pri hodnotení dôkazov. Orgán činný v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
v priebehu celého dokazovania, pričom hodnotia ich závažnosť a zákonnosť. Pri hodnotení z hľadiska
závažnosti sa vylúčia dôkazy nepodstatné, teda také, z ktorých nemožno urobiť záver o predmete

dokazovania. Ostatné dôkazy sa musia posúdiť najmä z hľadiska ich zákonnosti.

Dôvody rozsudku alebo iného meritórneho rozhodnutia súdu, keď súdu sa zdajú určité výpovede
dôveryhodnejšie ako iné, ktoré odmieta s odôvodnením ich nevierohodnosti, sa nesmú uspokojiť len s
konštatovanímaodkazomna„osobnýdojem“.Zákonpožadujevyjadriťdôvodyrozhodnutia(§168,§176

ods. 2 Tr. por.). Pri hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti sa uplatňujú predovšetkým analytické
a syntetické metódy, indukcia a dedukcia, metódy formálnej i dialektickej logiky a ďalšie metódy, ktorých
výsledkom má byť jasné, zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov je teda zložitá
myšlienková činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu, pri ktorom má významnú úlohu práve
ich vnútorné presvedčenie.

Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí svoje vnútorné presvedčenie riadne
odôvodniť. Preto musí súd v odôvodnení rozsudku konštatovať, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o
ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si vzájomne odporujú, ako sa vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na

vykonanieďalšíchdôkazov.Zásadavoľnéhohodnoteniadôkazovsatedauplatňujevovšetkýchštádiách
trestného konania a platí pre všetky orgány činné v trestnom konaní a súd.

Podľa názoru krajského súdu sa mestský súd pri vyhotovení napadnutého rozsudku sa vyššie
uvedenými obligatórnymi ustanoveniami Trestného poriadku neriadil. V odôvodnení napadnutého

rozsudku totiž chýba hodnotenie dôkazov, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak
si navzájom odporujú.

Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a nespĺňa atribúty ustanovenia § 168 Tr. por., ba dokonca

je potrebné uznať z odvolacích námietok obžalovaného, že prvostupňový súd sa nevenoval ani
v odôvodnení rozsudku obrane obžalovaného, a teda jeho tvrdenia, že konal v nutnej obrane. Mestský
súd svojim rozhodnutím nepresvedčil odvolací súd, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.