Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/1007/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205791
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Drúžková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1616205791.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobkyne: A. B., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, B., zastúpená: JUDr. Jana Tomčíková, advokátka, so
sídlom Bakošova 8, Bratislava, proti žalovanej: D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G.
XXX, zastúpená: JUDr. Ľuboslav Linder, advokát, so sídlom Družstevná 706, Sekule, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom
H., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXX, pre okres Malacky, obec F., katastrálne územie
F., ako parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1079 m2.

II.Súd vyporiadava podielovéspoluvlastníctvostránsporukvyššieuvedenejnehnuteľnostireálnym
rozdelením podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 08.07.2020 vypracovaného
vyhotoviteľom I. H. C., J. XXXX/XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, úradne overeného Okresným
úradom H., katastrálnym odborom dňa 17.07.2020 pod č. I./XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto
rozsudku tak, že

- novovytvorené parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 521 m2
a parcelné číslo XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 2 m2, katastrálne územie F. p r i k a z u j e do
výlučného vlastníctva žalobkyne;
- novovytvorenú parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 556 m2,
katastrálne územie F. p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu vo výške 1.650,- eur, a to do 30
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.07.2016 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti parc. reg. „C“ č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria
o výmere 1079 m2 zapísanej na LV č. XXX pre kat. územie F.. Žalobu odôvodnila tým, že spolu so
žalovanou sú v podielovom spoluvlastníctve predmetnej parcely a to každá v podiele 1. Pri užívaní

spoločného dvora dochádza medzi žalobkyňou a žalovanou k opakovaným vzájomným nezhodám a
rozporom, žalovaná sa správa voči žalobkyni agresívne a vulgárne. K nezhodám a rozporom medzi
žalobkyňou a žalovanou dochádzalo od kúpy rodinného domu so záhradou a spoločným dvorom v máji
roku 1992. Žalobkyňa zakúpila predmetné nehnuteľnosti na rekreačné bývanie a tak ich aj využíva.Žalovaná odvádza odpadové vody zvodmi zo svojho domu tak, že stekaním z tohto zvodu cez spoločný
dvor je ohrozovaná stavba rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa upozornila žalovanú
opakovane, pričom žalovaná sa k tejto skutočnosti nevyjadrila. Žalovaná nakladá s tekutými odpadmi

v súvislosti s užívaním nehnuteľností v rozpore so zákonom a imisiami ohrozuje pozemok spoločného
dvora. Žalovaná vylieva fekálie na spoločný dvor a pôvodne aj pieskovisko pre deti, ktoré musela
žalobkyňa zrušiť. Od roku 2008 má žalovaná vykopaný trativod pre odvod odpadových vôd z jej
domu do stredu spoločného dvora. Žalovaná nie je pripojená ku žumpe ani na domovú ČOV a nemá
ani septiku. V obci nie je vybudovaná kanalizácia. Žalobkyňa má vlastnú žumpu a k nej vykonanú

skúšku vodotesnosti. V rámci štátneho vodoochranárskeho dozoru, ktorý bol na základe podnetu
žalovanej voči žalobkyni vykonaný Okresným úradom H., zaujal úrad stanovisko dňa 22.05.2014
tak, že odporučil žalovanej, aby likvidovala odpadové vody v súlade s platnou legislatívou a aby si
vybudovala žumpu a pravidelne ju vyvážala. Žalovaná ku dňu podania žaloby nezjednala nápravu.
Žalovaná v minulosti chovala na vyporiadavanom pozemku domáce zvieratá (sliepky, psa), ktoré sa
voľnepohybovalipocelomspoločnomdvoreazanechávalinečistoty.Prinámietkachzostranyžalobkyne

k znečisťovaniu spoločného dvora k nečistotám zanechaným domácimi zvieratami žalovanej, žalovaná
vzniknutúsituáciunemalazáujemriešiť,nesúhlasilaanisvytvorenímohradypresliepkyanispredelením
predmetnej nehnuteľnosti na dve časti tak, aby si každá strana mohla voľne užívať časť spoločného
dvora priľahlého k svojmu domu. Nakoniec so súhlasom Obecného úradu sa na spoločnom dvore
zriadilo na náklady žalobkyne malé oplotenie aj s nezamknuteľnou bráničkou, ktoré ochraňuje časť

pozemku pred rodinným domom žalobkyne. Žalovaná opakovane iniciuje voči žalobkyni rôzne konania
na Obecnom úrade, na polícii a pred inými orgánmi. Žalovaná má tiež zlé susedské vzťahy s okolitými
susedmi. Žalovaná svojvoľne vykonáva rôzne úpravy na spoločnom dvore. Zhotovila drevený plot cca
do výšky 120 cm na spoločnom dvore pozdĺž žalovanou zasadených porastov medzi oboma domami
tak, že žalobkyni znemožnila dostať sa na spoločnú časť dvora a k časti bočnej steny jej rodinného

domu. Aj geodetke s meračom zabraňovala v prístupe pri meraní spoločného dvoru počas zhotovovania
geometrickéhoplánu.Žalovanáďalejprelepujeopakovanekúpelňovéokienkonadomežalobkynepráve
z tej časti spoločného dvora, kde si zriadila oplotenie, čím poškodzuje jej majetok a nezákonne zasahuje
do jej práva na pokojné užívanie jej vlastníctva. Žalovaná zabraňuje žalobkyni, aby táto parkovala svoje
motorové vozidlo na časti spoločného dvora pred jej rodinným domom. Žalovaná v rámci komunikácie

so žalobkyňou používa nevyberané slová, je vulgárna a hlučná a žalobkyni veľmi nadáva. Nakoľko sú
medzi spoluvlastníčkami dlhoročné pretrvávajúce rozpory a opakovane dochádza zo strany žalovanej k
ohrozovaniu a porušovaniu práv žalobkyne, žalovaná užíva spoločnú nehnuteľnosť spôsobom, ktorý je v
rozpore so záujmami žalobkyne a zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobkyne a koná v rozpore
s dobrými mravmi, čím porušuje jednak výlučné vlastnícke práva žalobkyne, tak aj práva vyplývajúce

z vlastníctva spoločnej veci žalobkyne. Žalobkyňa viackrát navrhla žalovanej písomne zrušenie ich
podielového spoluvlastníctva k parc. č. XXXX reálnym rozdelením spoločnej veci, čo však žalovaná
radikálne odmietla. Žalobkyňa si nechala vypracovať geometrický plán geodetkou F. E. za účelom
rozdelenia spoločného dvora, podľa ktorého by sa predmetná nehnuteľnosť mala rozdeliť tak, že každá
zo strán sporu by mala samostatný prístup k svojmu rodinnému domu, ktorá by sa stala ich výlučným

vlastníctvom. Žalobkyňa poukázala na zásadu, že nikoho nemožno držať v spoluvlastníctve proti jeho
vôli. Na základe vyššie uvedeného žiadala, aby súd zrušil a vypriadal podielové spoluvlastníctvo k parc.
č.XXXXpodľageometrickéhoplánuK.F.E.tak,žeprikáženovovzniknutúparc.č.XXXX/Xovýmere539
m2 do výlučného vlastníctva žalovanej a novovzniknutú parc. č. XXXX/X o výmere 540 m2 do výlučného
vlastníctva žalobkyne.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nesúhlasí so žalobou a delením podľa priloženého
geometrickéhoplánu.Následnežalovanádoplnila,žežalobkyňaužprikúpevedela,ženebudevýlučným
vlastníkom spoločného dvora a tento spoločný dvor užívali spoluvlastníčky až do roku 2015 v zhode. K
odtekaniu odpadovej vody žalovaná uviedla, že voda jej odteká z okapovej rúry cez pozemok žalovanej

do jarku pred jej domom. Ochrana domu žalobkyne je vykonaná tak, že má vybudovaný okapový
priestor z navozených kameňov. Keďže v obci nie je kanalizácia, nie je iná možnosť ako odvádzať
odpadové vody. Žalobkyňa má svoju žumpu len 3 metre od studne žalovanej a za 23 rokov nebola
vyprázdnená. Žalovaná odmieta, že má zlé susedské vzťahy, má právo brániť sa na príslušných
orgánoch proti konaniam páchaným na jej majetku. Čo sa týka úprav, ktorá namieta žalobkyňa, tieto

žalovanávykonalazdôvodu,žežalobkyňanerešpektovalarokmiprijatézvyklostinaužívaniespoločných
nehnuteľností. Čo sa týka parkovania, žalovaná nezabraňuje žalobkyni v parkovaní, iba chce, aby jej
auto bolo zaparkované tak, aby nebránilo prípadnému prístupu sanitky. Žalovaná si dala vypracovať
vlastný geometrický plán geodetkou K. H. L.. Žalovaná ďalej tvrdila, že reálnym rozdelením spoločnejnehnuteľnostijejbudeznemožnenýpríchodnákladnýcháut,sanitky,hasičskýcháutapodstatnoumierou
obmedzený vchod do jej rodinného domu. Žalovaná navrhla, aby súd rozdelil spoločnú nehnuteľnosť
podľa geometrického plánu č. 2/2017 vypracovaného geodetkou K. H. L. tak, že prikáže do výlučného

vlastníctva žalobkyne novovzniknuté parc. č. XXX/XX o výmere 183 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere
357 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej novovzniknuté parc. č. XXXX/X o výmere 271 m2 a parc.
č. XXXX/X o výmere 261 m2 a zároveň zriadi vecné bremeno v prospech vlastníka parc. č. XXXX/X a
XXXX/Xstrpieťprechodpešoamotorovýmivozidlamicezparc.č.XXXX/Xač.XXXX/Xvcelomrozsahu.

3. Na vyjadrenie žalovanej žalobkyňa uviedla, že spôsob, akým navrhla zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva žalovaná reálnym rozdelením za súčasného zriadenia vecného bremena,
takéto delenie nehnuteľnosti by nesplnilo svoj účel. Uvedenými vecnými bremenami by tak nezanikli
spory, ktoré sú dôvodom podania žaloby zo strany žalobkyne, nakoľko žalovaná by mohla naďalej
užívať nehnuteľnosti XXXX/X a XXXX/X síce už vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ale na základe
iného právneho dôvodu (vecného bremena), čím by nedošlo k eliminácii nezhôd. Žalobkyňa zotrvala

na svojom návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnej parcele tak, ako navrhla
podľa geometrického plánu geodetky F. E., keďže obe novovytvorené parcely priliehajú k rodinným
domom sporových strán, je zachovaný vstup k jednotlivým rodinným domom strán sporu z verejnej
komunikácie a sú situované tak, že nadväzujú na súčasné vlastnícke vzťahy strán. Podľa geometrického
plánu predloženého žalobkyňou, rozdeľovaný pozemok by mal v najužšej časti medzipriestoru medzi

rodinným domom žalobkyne na parc. č. XXXX a rodinným domom žalovanej na parc. č. XXXX šírku
2,20 m, čo umožňuje bezproblémový prechod peši a prejazd malých mechanizmov - malý traktor a
pod., ktoré by vykonalo obsluhu zadnej časti pozemku a k zadným hospodárskym stavbám. Žalobkyňa
uviedla viacero obyvateľov obce F., ktorí majú malé mechanizmy a vykonávajú oranie pre obyvateľov
obce a vozia drevo. Ďalej žalobkyňa doplnila, že pozemok pred rodinným domom žalovanej parc. č.

XXXX, ktorú užíva ako predzáhradku - priamo od verejnej cesty je výlučným vlastníctvom žalovanej,
teda k rodinnému má neobmedzený vstup. Žalovaná svojvoľne užíva časti spoločného dvora a úplne
znemožňuje žalobkyni realizáciu jej vlastníckych práv k spoločnému dvoru. Na pozemku spoločného
dvora má žalovaná umiestnenú stavbu komory, ktorá je bezprostredne s rodinným domom žalovanej
spojená, pričom stavba nie je evidovaná v katastri, žalovaná si ďalej svojvoľne zriadila plot medzi

svojím domom a domom žalobkyne ako aj v zdanej časti spoločného dvora, ktorý si uzamyká. Podľa
geometrického plánu žalovanej by zriadením navrhovaných vecných bremien reálne delenie sčasti
stratilo význam, nakoľko by sa museli strpieť vzájomné vecné bremená prechodu peši a motorovými
vozidlami, čo by znemožnilo naplno využívať novovytvorené pozemky bez obmedzenia (pozemky by
museli byť vzájomne prístupné a neohradené a navyše aj závislé od rešpektovania výkonu práv z

vecného bremena, čo by nebolo podľa názoru žalobkyne účelné, vzhľadom na narušené susedské
vzťahy).

4. Žalobkyňa v priebehu konania navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby v zmysle novovypracovaného
geometrického plánu č. I./XXXX spolu so zriadením vecného bremena - právom čerpať vodu zo studne

pre žalovanú. Súd pripustil zmenu žaloby uznesením č.k. 7C/1007/2016-317 zo dňa 12.10.2020.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, obhliadkou predmetnej nehnuteľnosti, oboznámením sa
s listami vlastníctva č. XXX, XXX, XXX pre kat. územie F., kópiou katastrálnej mapy, výzvou žalobkyne
zo dňa 12.04.2016, odpoveďou žalovanej zo dňa 21.04.2016, výsledkom Štátneho vodoochranného

dozoru zo dňa 27.05.2014, podnetom žalobkyne zo dňa 12.05.2016, odpoveďou Okresného úradu
H. zo dňa 20.06.2016, fotografiami spornej nehnuteľnosti - spoločného dvora, záznamom z podania
vysvetlenia OR PZ H., geometrickým plánom F. E. č. XX/XXXX, geometrickým plánom H. L. č. X/
XXXX, rozhodnutím Okresného úradu H. zo dňa 29.09.2016, znaleckým posudkom č. X/XXXX K. M.
N., vyjadrením žalobkyne k znaleckému posudku, potvrdením obce zo dňa 14.10.2019, stanoviskom

OR PZ ODI H. zo dňa 24.10.2019, návrhom geometrického plánu č. XX/XXXX, záväzným stanoviskom
Okresného úradu H. zo dňa 30.09.2016, geometrickým plánom vyhotoviteľa I. H., C. č. XX/XXXX,
overený Okresným úradom H., katastrálny odbor dňa 11.07.2020, technickou správou na vybudovanie
nového vjazdu na parc. č. XXXX a zistil tento skutkový stav veci.

6. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že nehnuteľnosti s manželom kúpili v r. 1992, s vedomím, že ide
o spoločný dvor. Spory začali už od začiatku, žalovaná podávala podnety na všetky inštitúcie. Čo sa
týka studne umiestnenej na spoločnom dvore, táto sa nachádza v časti spoločného dvora pri maštali na
hranici pozemku so susedom. Polovica studne je na spoločnom dvore a polovica je na pozemku suseda.Podľa vedomostí žalobkyne, táto studňa v minulosti slúžila ako napájadlo pre dobytok, ako obecná
studňa. Žalovaná má studňu v predzáhradke na svojom vlastnom pozemku parc. č. XXXX. Čo sa týka
vjazdu sanitky, keď žalovaná potrebovala lekársku pomoc, sanitka vždy stála pred domom od verejnej

komunikácie a takýto istý prístup majú aj hasiči. Sanitka nikdy nevchádzala do dvora. Predzáhradka
žalovanej je veľký priestor, z ktorého majú prístup všetky záchranné zložky. Čo sa týka zadnej časti
spoločného dvora, žalovaná si obrába túto časť dvora. Veľké traktory, ktoré chodili orať túto časť, išli
vždy cez spoločný dvor. Žalobkyňa má za to, že v prípade potreby, po rozdelení spoločnej nehnuteľnosti
budú mať malé traktory prístup cez navrhovaný vstup, aj do zadnej časti nehnuteľnosti. Žalovaná si v

zadnej časti nehnuteľnosti postavila veľkú železnú bránu, cez ktorú sa žalobkyňa nedostane. Žalovaná
si predeľuje dvor, ako jej to vyhovuje. Postavila si 1,5 m vysoký plot, ktorý smeruje k domu žalobkyne a
zasadila si tam kríky. Na spoločnom dvore sa nachádza stavba z tehál a kameňa, je to bývalá maštaľ,
ktorá má 2 miestnosti, túto v súčasnosti používa žalobkyňa ako dreváreň. V prípade, že by došlo k
rozdeleniu spoločného dvora, je ochotná túto stavbu zbúrať. Na spoločnom dvore sa ďalej nachádza
komora, ktorá je nalepená na dome žalovanej. Je to murovaná stavba, bez súpisného čísla, je strechou

spojená s domom žalovanej. Túto užíva žalovaná. V prípade ňou navrhovaného rozdelenia žalovanej
zostáva vstup do tejto stavby - komory. Ďalej sa na spoločnom dvore v časti spornej zákruty nachádza
kôlňa,jetoželeznábúda,ktorúžalovanáužívaakodreváreň.Tásavprípaderozdeleniavieodmontovať.
Žalobkyňa ponúkla žalovanej, že po rozdelení by maštaľ, ktorú používa žalobkyňa, používala žalovaná
ako dreváreň, prípadne by maštaľ žalobkyňa odstránila. V zadnej časti spoločného dvora je stodola

latková, ktorú užíva žalovaná. Čo sa týka prípojok, vodovodnú šachtu má žalobkyňa pred domom, je
napojená na obecnú vodu. Žalovaná nie je napojená na obecný vodovod a čerpá vodu zo studne v
predzáhradke. Plynové hodiny má žalobkyňa v predzáhradke na vlastnej parcele č. XXXX s tým, že trasa
vedie priamo z verejnej komunikácie. Čo sa týka elektriny, je vedená zo stĺpa z verejnej komunikácie.

7. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že žije vo svojom rodinnom dome 48 rokov. Tento dom nadobudli jej
svokrovci E.. Vedľajší dom vlastnila rodina H.. Následne rodina H. predala svoj dom spolu so spoločným
dvorom manželom E.. Na spoločnom dvore je kovová búda, ktorú používa ako dreváreň. Čo sa týka
studne, táto sa nachádza na hranici spoločného dvora so susedmi. Túto studňu vybudovali jej svokrovci,
rodina E., rodina H. a 3 rodiny z druhej strany. Spoločne bola používaná ako voda do domácnosti a

na napájanie zvierat. Žalovaná má ešte studňu v predzáhradke, ktorú vykopali jej svokrovci, aby neboli
odkázaní na používanie tej spoločnej. Vodu z tejto studne nemôže používať, nakoľko je znečistená v
dôsledku presakovania žumpy žalobkyne. Žalobkyňa má žumpu na svojom pozemku parc. č. XXXX. V
dome nemá žalovaná vodu. Musí si chodiť pre vodu oproti susedom. Na bežné činnosti si vodu musí
nosiť - pranie, varenie a umývanie. Má pripravenú vodovodnú šachtu z obecného vodovodu, nemá ju

pripojenú. Šachta sa nachádza v jej predzáhradke. Žalovaná taktiež nemá žumpu, má trativod, ktorý je
vyvedený v zadnej časti do spoločného dvora. Plynovú prípojku má v predzáhradke a má samostatné
hodiny, plyn v dome používa na varenie. Elektrické hodiny má taktiež vpredu na hranici jej predzáhradky
parc. č. XXXX a parc. č. XXXX. Čo sa týka komory, táto bola odjakživa súčasťou domu, užívali ju
spoločne jej svokrovci a rodina H. ako maštaľ. Keďže mali spory, H. si postavili v spoločnom dvore

maštaľznepálenejtehlyakameňa.TútomaštaľsinásledneprerobilimanželiaB.apoužívajužalobkyňa.
Žalovanápoužívakomoru,ktorájesúčasťoudomu.Vzadnejčastispoločnéhodvorasidalaurobiťbránu,
nakoľko jej žalobkyňa ničila a brala úrodu, zadná časť slúžila ako prechod na parcelu vo vlastníctve H..
Plôtik, ktorý si urobila, si postavila, aby si ochránila svoje rastliny a svoj vchod do domu pred žalobkyňou.
Čo sa týka motorových vozidiel, cez hlavný vchod jej chodí traktor na oranie, alebo jej tade vozia drevo.

Mali konflikt so žalobkyňou, vtedy keď jej priviezli drevo a žalobkyňa nechcela pustiť šoféra autom cez
hlavný vchod. Chceli jej zložiť drevo v predzáhradke do priekopy pred domom. Od policajtov jej bolo
povedané, že za to dostanú obe pokutu, že tam drevo nemôže byť zložené. Vtedy sa polícia vyjadrila, že
vchod do domu medzi rodinnými domami a predzáhradkami nesmie používať na prechod s autami, že
tento vchod nie je vhodný. Žalovaná ďalej uviedla, že potrebuje drevo, nakoľko si kúri drevom. Chcela

by užívať spoločný dvor tak, ako doteraz. Strednú časť spoločného dvora užívajú spoločne. Chce, aby
to tak zostalo.

8.Zlistuvlastníctvač.XXXprekat.územieF.súdzistil,žeparcelač.XXXXovýmere1079akozastavané
plochy a nádvoria je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej, každá v podiele 1. Z listu

vlastníctva č. XXX pre kat. územie F. súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX o
výmere 104 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere 73 m2 ako záhrady, ako
aj rodinného domu so súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX. Z listu vlastníctva č. XXX pre kat.
územie F. súd zistil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX o výmere 85 m2 ako zastavanéplochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere 137 m2 ako záhrady, ako aj rodinného domu so súp. č.
XXX postaveného na parc. č. XXXX. Z listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie F. súd zistil, že žalovaná
je vlastníčkou v podiele 1 parc. č. XXXX o výmere 328 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie, pričom táto

parcela hraničí s parcelou spoločného dvora č. XXXX.

9. V konaní boli vyhotovené dva geometrické plány, a to geometrický plán č. XXX/XXXX vyhotovený
F. E. na základe objednávky žalobkyne (overený Okresným úradom H., katastrálnym odborom dňa
08.07.2016) a geometrický plán G. X/XXXX vyhotovený K. H. L. na základe objednávky žalovanej

(overený Okresným úradom H., katastrálnym odborom dňa 15.02.2017). Geometrický plán doložený
žalobkyňou rozdelil spornú parcelu na parc. č. XXXX/X o výmere 539 m2 a mala by pripadnúť žalovanej
a na parc. č. XXXX/X o výmere 540 m2 a mala by pripadnúť žalobkyni. Geometrický plán doložený
žalovanou rozdelil spornú parcelu na parc. č. XXXX/X o výmere 183 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere
357 m2, ktoré by mali pripadnúť do vlastníctva žalobkyne a parc. č. XXXX/X o výmere 278 m2 a
parc. č. XXXX/X o výmere 261 m2, ktoré by mali pripadnúť do vlastníctva žalovanej. Cez obe parcely

žalobkyne parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X by bolo potrebné zriadiť vecné bremeno, a to právo prechodu
peši a prejazdu pre parcely žalovanej a na druhej strane by bolo potrebné zriadiť vecné bremeno právo
prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu žalovanej č. XXXX/X v prospech parcely
žalobkyne č. XXXX/X.

10. Zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného K. M. N. súd zistil, že k spoločnej nehnuteľnosti
parc. č. XXXX je možný prístup z hlavnej cesty z parc. č. XXXX v šírke 5,12 m a z pozemku žalovanej
parc. č. XXXX v prechodovej šírke 2,18 m medzi rodinnými domami so súp. č. XXX a XXX. Na parc. č.
XXXX sa nachádzajú tri stavby - murovaná stavba pristavená južne k rodinnému domu žalovanej súp.
č. XXX (ako bývala maštaľ užívaná žalovanou ako komora), murovaná stavba hospodárskej budovy

(dreváreň) užívaná žalobkyňou a drevená stodola v južnej časti parcely užívaná žalovanou. Ďalej sa na
parcele nachádza plechová búda užívaná žalovanou a spoločná studňa s parc. č. XXXX. Ďalej znalec
konštatoval, že napojenie inžinierskych sietí na rodinné domy súp. č. XXX a č. XXX neobmedzuje reálne
rozdelenie parc. č. XXXX. Stavby rodinných domov súp. č. XXX a XXX sú bližšie ako 50 m k miestnej
komunikácii parc. č. XXXX, teda nie je potrebné, aby mali zabezpečenú prístupovú cestu v zmysle

vyhlášky č. 94/2004 Z. z. Pre prístup motorovým vozidlom postačuje pre prístupovú cestu šírka 2,50 m.
Najkratšia vzdialenosť medzi domami predstavuje 2,18 m, čo je nevyhovujúce pre prejazd motorovým
vozidlom medzi domami. Uvedený rozostup domov je vhodný len na vzájomný prechod medzi parc.
č. XXXX a parc. č. XXXX, t.j. umožňuje recipročný prístup z parc. č. XXXX na parc. č. XXXX. Ďalej
znalec konštatoval, že súčasný pozemok parc. č. XXXX by cez spoločný dvor umožňoval prejazd k

rodinným domom súp. č. XXX a XXX aj motorovým vozidlom. Z hľadiska zachovania rovnakej výmery v
zmysle spoluvlastníckych podielov z celkovej výmery pozemku parc. č. XXXX a súčasného zachovania
prejazdu k obidvom nehnuteľnostiam rodinným domom motorovým vozidlom v min. šírke 2,50 m cez
parc. č. XXXX je bez zriadenia vecného bremena prejazdu pozemok č. 1390 nedeliteľný. Oba rodinné
domy majú byť prístupné z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie podľa § 47 písm. b)

zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon). K rodinnému domu žalovanej so súp. č. XXX na parc. č. XXXX
je možný prístup priamo z komunikácie parc. č. XXXX cez parc. č. XXXX vo vlastníctve žalovanej. Znalec
spracoval 4 varianty riešenia (varianty A, B, C a D). Čo sa týka reálneho rozdelenia spoločného dvora
znalec skonštatoval, že pokiaľ bude žalovanou akceptovaný ako postačujúci prístup k rodinnému domu
súp. č. XXX z jej pozemku parc. č. XXXX, ktorý je bezprostredne napojený na miestnu komunikáciu parc.

č. XXXX je možné reálne rozdelenie spoločného dvora bez zriadenia vecných bremien práva prechodu
a prejazdu. V tomto kontexte bol spracovaný variant D pre realizáciu ktorého je nutný predpoklad
buď odstránenie parcely súčasnej drevárne, resp. stavebné úpravy umožňujúce prechod cez uvedenú
stavbu. Ostatné dve stavby, t.j. drevená stodola a komora pristavená k rodinnému domu súp. č. XXX
netvoria prekážku pre realizáciu variantu D.

11. V rámci vyjadrenia k znaleckému posudku žalobkyňa uviedla, že pre ňu je prijateľný variant D.
Zároveň doložila potvrdenie obce F., že stavba - hospodárska budova bola odstránená.

12. Čo sa týka vyhotoveného znaleckého posudku K. N. č. XX/XXXX žalobkyňa sa priklonila k variantu

D riešenia s tým, že je ochotná súhlasiť so zriadením vecného bremena a to práva čerpania zo studne,
ktorá by po prípadnom delení bola na jej pozemku. Žalovaná si už urobila elektrickú aj vodovodnú
prípojku vedúcu k spoločnej studni. Žalovaná súhlasila so zriadením vecného bremena, ale mala
námietku vo vzťahu k úzkemu manipulačného priestoru medzi parc. č. XXXX/X (podľa variantu Dpatriacej žalovanej) a parc. č. XXXX/X (podľa variantu D patriaceho žalobkyni), nakoľko táto hranica
vychádza z rohu domu žalobkyne a pre žalovanú zostáva malý manipulačný priestor. Žalovaná by
súhlasila, ak by sa hranica medzi parcelami XXXX/X a XXXX/X začínala 1 meter od rohu domu

žalobkyne.

13. Vzhľadom na námietky žalovanej k znaleckému posudku variantu D žalobkyňa dala vyhotoviť návrh
geometrického plánu vyhotoviteľovi I. H., C.. Z tohto návrhu vyplynulo, že manipulačný priestor medzi
domamisporovýchstránbolupravenýadelenieparcielzačína1,20moddomužalobkyne.Kuvedenému

návrhu žalovaná namietala to, že z návrhu nie je zrejmé, ako ďaleko bude zadná časť parcely, ktorá má
pripadnúť do vlastníctva žalobkyne, od rohu drevenej stodoly, ktorá je v zadnej časti spoločného dvora
a má pripadnúť do vlastníctva žalovanej.

14. K tejto námietke žalovanej dala žalobkyňa vyhotoviť geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX
vyhotoviteľom I. H., C., ktorý bol overený Okresným úradom H., katastrálnym odborom K. A. H. dňa

17.07.2020. Na základe tohto geometrického plánu bola parcela č. XXXX rozdelená na parc. č. XXXX/
XX o výmere 521 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 2 m2, ktoré by mali pripadnúť žalobkyni a parc. č.
XXXX/XX o výmere 556 m2, ktorá by mala pripadnúť do vlastníctva žalovanej. Po reálnom rozdelení by
teda žalobkyni pripadlo o 33 m2 menej.

15. Žalobkyňa vzhľadom na zohľadnenie požiadaviek žalovanej ohľadom odstupu od jej domu a odstupu
od drevenej budovy súhlasila s prikázaním do svojho vlastníctva parciel o 33 m2 menších ako pre
žalovanú. Tvrdila, že trhová cena je 70,- až 100,- eur za 1 m2, pričom od žalovanej žiadala zaplatenie
50,- eur za 1 m2, čo by v prípade výmery 33 m2 predstavovalo sumu 1.650,- eur. Žalovaná k uvedenému
uviedla, že je pravdou, že boli zapracované požiadavky, ale že nie je schopná uhradiť požadovaný

rozdiel, teda sumu 1.650,- eur. Ďalej vyjadrila obavu, že žalobkyňa jej neumožní na základe vecného
bremena prístup k studni.

16. V písomnosti Okresný úrad H. - výsledok štátneho vodoochranného dozoru zo dňa 27.05.2014
konštatoval, že znečistenie vôd nahlásené žalovanou nie je mimoriadnym zhoršením vôd, nie je možné

posúdiť v akom čase a ako k znečisteniu došlo. Ďalej úrad odporučil žalovanej napojiť sa na dostupný
verejný vodovod, nakoľko vodu zo studne užíva na vlastné riziko a taktiež je potrebné, aby likvidovala
odpadové vody v súlade splatnou legislatívou, teda aby si vybudovala žumpu a pravidelne ju vyvážala.

17. Okresný úrad H. rozhodnutím zo dňa 29.09.2016 zastavil konanie vo veci priestupkov proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o
priestupkoch voči žalobkyni z dôvodu, že spáchanie skutkov nebolo obvinenej preukázané.

18. Okresný dopravný inšpektorát H. vo svojom stanovisku zo dňa 24.10.2019 uviedol, že nesúhlasí so
zriadením vjazdu podľa priloženého návrhu. V pripomienkach uviedol, že nebola predložená projektová

dokumentácia, ktorá by vyznačovala spôsob napojenia, šírkové pomery napojenia, spôsob napojenia
na štátnu cestu. Medzi stavbami na parc. č. XXXX a č. XXXX nie je zabezpečená dostatočná šírka pre
prejazd vozidiel skupiny 1 podskupiny O2, šírka medzi objektmi je 2,23 m. Pre potreby statickej dopravy
požadoval zabezpečiť 3 parkovacie miesta v zmysle C. XX XXXX-J. na vlastnom pozemku (zarátavajú
sa aj garážové státia) pre RD s 1 bytovou jednotkou.

19. Okresný úrad H. vydal dňa 30.09.2016 záväzné stanovisko ohľadom pripojenia výjazdu na cestu
K. z parc. č. XXXX (pozemok priameho suseda žalovanej), pričom s pripojením súhlasil za dodržania
stanovených podmienok.

20. Technická správa ohľadom projektu spevnených plôch uvádza, že pred domom žalovanej na parc.
č. XXXX je možné vybudovať miesto pre odstavenie 3 osobných automobilov. Celková spevnená plocha
na parcela má byť 37 m2.

21. Na základe takto vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu tunajší súd vo veci

rozhodol rozsudkom č.k. 7C/1007/2016-364 zo dňa 27.05.2021, v znení opravného uznesenia č.k.
7C/1007/2016-401 zo dňa 03.01.2022 tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva číslo XXX pre obec F., katastrálne územie F., a to k parcele
reg. „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1079 m2 a vyporiadal ho tak, že do výlučnéhovlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX
na oddelenie pozemkov parcely čísla XXXX/XX -XX a zriadenie vecného bremena vyhotoviteľom I. H.
C., J. XXXX/XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, H. O. zo dňa 8.7.2020, úradne overeným Okresným

úradom H., katastrálny odbor, K. A. H. dňa 17.7.2020 pod č. I./XXXX, a to parcelné číslo XXXX/
XX , reg. „C“, zastavaná plocha vo výmere 521 m2 a parcelné číslo XXXX/XX reg. „C“, zastavaná
plocha vo výmere 2 m2, obec F., katastrálne územie F. a do vlastníctva žalovanej parcelné číslo
XXXX/XX reg. „C“, zastavaná plocha vo výmere 556 m2, obec F., katastrálne územie F.. Žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu v sume zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu,

ktorý získa naviac oproti žalobkyni, t. j. za 33 m2 vo výške 1.650,- eur (50,- eur/m2). Súd zároveň
určil, že novovytvorenej panujúcej nehnuteľnosti vytvorenej geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/
XXXX - parcele č. XXXX/XX reg. „C“, zast. pl. o výmere 556 m2, obec F., katastrálne územie F. patrí
vecné bremeno in rem právo čerpať vodu zo studne, ktorá sa nachádza na novovytvorenej služobnej
nehnuteľnosti parcele č. XXXX/XX reg. „C“, zast. pl. o výmere 2 m2, obec F., katastrálne územie F.
vodovodným potrubím vedeným cez novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX reg. „C“ pod povrchom v hĺbke

80 cm čerpacím zariadením umiestneným v studni (podľa noriem STN/ EN) tak, ako je to zakreslené
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX a elektrickou prípojkou pre chod čerpadla, zhotovenou
podľanoriemSTN/ENsmeromnanovovytvorenúslužobnúnehnuteľnosťparceluč.XXXX/XX,vytvorenú
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX. Súd zároveň rozhodol, že s právom čerpania vody je
spojené aj právo prístupu na novovytvorenú parcelu reg. „C“ parcelu č. XXXX/XX, zast. pl. o výmere 2

m2 cez novovytvorenú parcelu reg. „C“ parcelu č. XXXX/XX, zast. pl. o výmere 521 m2 k tejto studni,
za účelom opráv a údržby čerpacieho zariadenia, vodovodného potrubia a elektrickej prípojky, s tým,
že náklady spojené s údržbou a opravami ponesú rovnakým dielom obe strany sporu, náklady spojené
s údržbou vodovodného potrubia zaznačeného v geometrickom pláne a elektrickej prípojky k čerpadlu
žalovanej, znáša žalovaná. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %, štátu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

22. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Krajský súd v Bratislave na základe
podaného odvolania uznesením č.k. 15Co 34/2022-417 zo dňa 31.10.2023 napadnutý rozsudok

Okresného súdu Malacky v znení opravného uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie vykonaným
dokazovaním k správnemu záveru o možnosti reálneho rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti. Odvolací
súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že napadnutým rozsudkom bolo značne zasiahnuté do jej
práv vyplývajúcich z čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd však v tejto súvislosti považoval

za potrebné poukázať na to, že zmyslom a účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva po
jeho zrušení je konečné zrušenie doterajších spoluvlastníckych vzťahov k predmetu spoluvlastníctva,
vyriešenie všetkých vzťahov medzi spoluvlastníkmi, ktoré vznikli v súvislosti s existenciou podielového
spoluvlastníctva a ekonomické vyrovnanie spoluvlastníkov. V tejto súvislosti považoval odvolací súd
za potrebné uviesť, že podľa jeho názoru tento účel vyporiadania podielového spoluvlastníctva

v prejednávanej veci naplnený nebol. Zriadením vecného bremena – práva čerpať vodu zo studne
v prospech novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX, sa podľa názoru odvolacieho súdu všetky
vzťahy medzi spoluvlastníkmi, súvisiace s existenciou podielového spoluvlastníctva nevyriešili, naopak
môžu byť zdrojom ďalších sporov a konfliktov. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, za aktívnej
účasti strán sporu, doplniť dokazovanie a zistiť, za akých podmienok prichádza do úvahy napojenie

nehnuteľnosti žalovanej na obecný vodovod, keďže na svojom pozemku parc. č. XXXX má pripravenú
vodovodnú šachtu. V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia odvolací súd ďalej uviedol, že úlohou
súdu prvej inštancie bude v prvom rade dôsledne zvážiť nevyhnutnosť zriadenia vecného bremena
práva čerpať vodu zo studne v prospech novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX, s prihliadnutím
na to, či prichádza do úvahy napojenie nehnuteľnosti žalovanej na obecný vodovod, keďže na svojom

pozemku parc. č. XXXX má pripravenú vodovodnú šachtu. V negatívnom prípade bude úlohou súdu
prvej inštancie vyriešiť otázku práva vecného bremena čerpať vodu z časti studne, nachádzajúcej sa
na pozemku parc. č. XXXX, vo vlastníctve tretej osoby, ktorá nie je účastníkom tohto konania. V novom
rozhodnutí rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania
vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom.

23. Žalobkyňa sa v ďalšom priebehu konania písomne vyjadrila k veci podaním zo dňa 02.04.2024
tak, že za účelom doplnenia dokazovania v zmysle pokynu Krajského súdu v Bratislave zabezpečila
stanovisko Obce F. ako aj spoločnosti B. L. C., D. vo vzťahu k informácii, či prichádza do úvahy napojeniena existujúci verejný vodovod v obci F. pre konkrétnu parcelu č. XXXX vo vlastníctve žalovanej. Zo
zabezpečených stanovísk je zrejmé, že v obci F. je vybudovaný verejný vodovod, ktorý vlastní Obec
F. a ktorý je v správe BVS; pričom v blízkosti parcely žalovanej č. XXXX je vyznačený bod napojenia

(obcou F.) na verejný vodovod na pozemku parc. reg. E č. XXX/XXX vo vlastníctve B. samosprávneho
kraja a aj zo zákresu BVS vyplýva, že je v ceste vedenie hlavného potrubia pitnej vody a v okolí
vybudované domové prípojky. Žalobkyňa ďalej v podaní uviedla, že ňou posledný navrhovaný žalobný
petit v rámci podania zo dňa 05.10.2020 bol učinený z dôvodu dohody so zosnulým predchádzajúcim
právnym zástupcom žalovanej za účelom dosiahnutia súdneho zmieru, a preto v rámci žalobného petitu

bol formulovaný aj výrok, ktorým sa zriaďuje vecné bremeno právo čerpať vodu zo studne in rem a právo
prístupu za účelom opráv a údržby čerpacieho zariadenia, vodovodného potrubia a elektrickej prípojky.
Na objasnenie žalobkyňa doplnila, že žalovaná studňu predtým nevyužívala, až počas trvania sporu
vedeného v tejto veci, konkrétne v júni 2019, svojvoľne osadila do studne nachádzajúcej sa jednou
svojou časťou na pozemku parc. č. XXXX (v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej) a druhou časťou
na pozemku parc. č. XXXX, ktorý patrí inému vlastníkovi, teda nepatrí žiadnej zo strán sporu, čerpadlo

a natiahla elektrické káble, vodovodné potrubie k šachte, ktorú si vybudovala na spoločnom pozemku.
V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že berie žalobu čiastočne späť s poukazom na ust. § 145 ods. 2
Civilného sporového poriadku v časti zriadenia vecného bremena a navrhuje, aby súd v časti, v ktorej
bola žaloba vzatá späť, konanie zastavil. Žalobkyňa naďalej zotrvala na svojom návrhu na zrušení
podielového spoluvlastníctva strán sporu k dotknutej parcele č. XXXX a jeho vyporiadaní v zmysle

Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 08.07.2020, vypracovaného vyhotoviteľom I. H.
C., za súčasného uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu v sume zodpovedajúcej
veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý získa naviac oproti žalobkyni, t.j. vo výške 1650,- eur (33 m2
x 50,- eur), bez zriadenia vecného bremena.

24. Žalovaná sa následne k veci písomne vyjadrila podaním zo dňa 06.06.2024 tak, že navrhla žalobu
zamietnuť. Pre prípad, ak súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k parcele
č. XXXX, navrhla žalovaná zriadenie vecného bremena in rem spočívajúceho v práve čerpať vodu zo
studne, ktorá sa nachádza na novovytvorenej služobnej nehnuteľnosti vytvorenej Geometrickým plánom
č. XXXXXXXX-XX/XXXX na oddelenie pozemkov parcely čísla XXXX/XX-XX a zriadenie vecného

bremena vyhotoviteľom I. H. s.r.o., J. XXXX/XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX – H. O. zo dňa
08.07.2020, úradne overeným Okresným úradom H., katastrálny odbor, K. A. H. dňa 17.07.2020 pod
č. I./XXXX parcele č. XXXX/XX reg. „C“, zast. pl. o výmere 2 m2 v obci F. a katastrálne územie F.
vodovodným potrubím vedeným cez novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX reg. „C“ pod povrchom v hĺbke
80 cm čerpacím zariadením umiestneným v studni (podľa noriem STN/EN) tak, ako je to zakreslené

Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX na oddelenie pozemkov parcely čísla XXXX/XX-XX
a zriadenie vecného bremena vyhotoviteľom I. H. C., J. XXXX/XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX
– H. O. zo dňa 08.07.2020, úradne overeným Okresným úradom H., katastrálny odbor, K. A. H. dňa
17.07.2020 pod č. I./XXXX a elektrickou prípojkou pre chod čerpadla, zhotovenou podľa noriem STN/
EN smerom na novovytvorenú služobnú nehnuteľnosť parcelu č. XXXX/XX, vytvorenú Geometrickým

plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX na oddelenie pozemkov parcely čísla 1390/14-16 a zriadenie vecného
bremena vyhotoviteľom I. H. C., J. XXXX/XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX – H. O. zo dňa 08.07.2020,
úradne overeným Okresným úradom H., katastrálny odbor, K. A. H. dňa 17.07.2020 pod č. I./XXXX.
S právom čerpania vody je spojené aj právo prístupu na novovytvorenú parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX,
zast. pl. o výmere 2 m2 cez novovytvorenú parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX, zast. pl. o výmere 521 m2 k tejto

studni, za účelom opráv a údržby čerpacieho zariadenia vodovodného potrubia a elektrickej prípojky.
Ďalej žalovaná navrhla zriadenie vecného bremena in rem spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu
motorovými vozidlami cez parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha vo výmere 521 m2 v obci
F. a katastrálne územie F., vytvorené Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX na oddelenie
pozemkov parcely čísla XXXX/XX-XX a zriadenie vecného bremena vyhotoviteľom I. H. C., J. XXXX/

XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX – H. O. zo dňa 08.07.2020, úradne overeným Okresným úradom
H., katastrálny odbor, K. A. H. dňa 17.07.2020 pod č. I./XXXX. Zároveň žalovaná opätovne predložila
stanovisko Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 24.10.2019.

25. Súd vec v zmysle pokynu odvolacieho súdu opätovne prejednal, za účasti strán sporu doplnil

dokazovanie v naznačenom smere a v zmysle viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom
odvolacieho súdu vo veci opätovne rozhodol.26. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 06.06.2024 k veci doplnil, že zriadenie vecného
bremenaspočívajúcehovpráveprechoduaprejazdumotorovýmivozidlamicezpozemokparc.č.XXXX/
XX navrhuje vzhľadom na to, že k rodinnému domu žalovanej nie je zabezpečený prístup motorovými

vozidlami, čím by jednoznačne došlo k znehodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti aj v prípade budúceho
predaja. Problém je v tom, že žalovaná nemá prístup motorovými vozidlami. V tej zákrute, kde sa dom
nachádza, sa nedá ani zastaviť, nie je tam vidieť. Žalovaná má záujem pripojiť sa na obecný vodovod,
avšak s pripojením je problém, keď jednak by tam boli vysoké náklady na pripojenie a zároveň by bolo
potrebné rozkopať pred susedom parkovisko, ktoré sa síce nachádza na obecnom pozemku, ale on si ho

tam vybudoval, pričom s týmto susedom žalovaná nemá dobré vzťahy. Žalovaná uviedla, že v súčasnosti
si vozí vodu od susedy oproti, keďže žalobkyňa do jej studne naliala dve vedrá výkalov, preto nemá vodu.

27. Právna zástupkyňa žalobkyne vo vzťahu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovanej mala za to,
že nehnuteľnosť žalovanej sa neznehodnotí reálnym rozdelením spoločného dvora. Z dokumentácie
založenej v spise je zrejmé, že žalovaná má v predzáhradke studňu, čo aj právny zástupca žalovanej

potvrdil. Nie je pravdou, že by žalobkyňa vyliala dve vedrá výkalov do tejto studne. V spise sú
dôkazy o tom, že v minulosti bol spor a žalovaná tvrdila, že žumpa, ktorú má umiestnenú žalobkyňa
v predzáhradke, presakuje do jej studne. K tomu boli doložené dôkazy, bola kontrola zo životného
prostredia a tvrdenia žalovanej sa nepreukázali. Studňu, ktorá by podľa názoru Krajského súdu v
Bratislave nemala byť predmetom zriadenia vecného bremena, začala využívať žalovaná až v dôsledku

prebiehajúcich rokovaní o mimosúdnej dohode niekedy v roku 2019. V obidvoch studniach nejde o pitnú
vodu, ide o úžitkovú vodu, ktorá sa dá využívať na polievanie záhradky. V obci nie je vybudovaná
verejná kanalizácia. Čo sa týka prístupu k nehnuteľnosti, rovnako boli v priebehu prvostupňového
konania doložené dôkazy o tom, akým spôsobom je možný prístup, parkovanie na pozemkoch, ktoré
sú vlastníctvom žalovanej, a to konkrétne cez parc. č. XXXX, ktorá bezprostredne hraničí s verejnou

komunikáciou na jednej strane a jej nehnuteľnosťou na pozemku parc. č. XXXX na strane druhej.
V súčasnosti si žalovaná vybudovala už cez tento pozemok mostík, na ktorom parkujú autá, ktorý
využíva.Vkaždomprípadeodstránenímpletivaokolopozemkuparc.č.XXXXdosiahnežalovanáprístup
k nehnuteľnostiam a parkovací priestor a rovnako je tento priestor vhodný na napojenie sa na verejnú
vodu, lebo už v súčasnosti tam má vybudovanú šachtu na vodu.

28. V nadväznosti na prednes právnej zástupkyne žalobkyne právny zástupca žalovanej uviedol, že
žalovaná si vybudovala prechodný mostík na parc. č. XXXX, ktorý slúži len na premostenie verejnej
priekopy, na ktorom sa nedá s motorovým vozidlom zaparkovať pre malé rozmery. Naďalej trval
na tom, že príde k znehodnoteniu majetku žalovanej tým, že nebude prístup motorovými vozidlami

na novozriadenú parc. č. XXXX/XX, ktorá by mala tvoriť podľa návrhu žalobkyne dvor žalovanej.
Taktiež náklady na vybudovanie prípojky verejného vodovodu presiahnu finančné možnosti žalovanej
a nezriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok par. č. XXXX/XX bude
mať závažnejší dosah na zníženie kvality života žalovanej ako by bol osoh z rozdelenia spoločnej
nehnuteľnosti pre žalobkyňu, a preto navrhol, aby bola žaloba zamietnutá a priznaná náhrada trov

konania žalovanej.

29. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav.

30. Zo Stanoviska Obce Jablonové zo dňa 25.03.2024 vyplýva, že Obec F. vlastní verejný vodovod,
ktorý na základe zmluvy o prevádzke spravuje B. L. C., D., E. XX, B., IČO: XX XXX XXX. V priložených
snímkach z katastrálnej mapy sú znázornené body (hydranty a ventily), ktoré znázorňujú trasy verejného
vodovodu. Z prílohy Mapa F. k Stanovisku vyplýva, že najbližší bod napojenia na verejný vodovod k parc.
č. XXXX vo vlastníctve žalovanej je na pozemku parc. reg. „E“ č. XXX/XXX, ktorého vlastníkom je B.

C. N., C. XX, B., IČO: XX XXX XXX.

31. Z Odpovede B. L. C., D. zo dňa 08.04.2024 súd zistil, že pred pozemkom parc. č. XXXX v k.ú. F. je
vedené potrubie verejného vodovodu DA 110 PVC v prevádzke BVS. Napojenie danej nehnuteľnosti je
možné navrhnúť buď prostredníctvom novej vodovodnej prípojky a vodomernej šachty podľa parametrov

určených BVS, alebo prípadne napojenie danej nehnuteľnosti je možné navrhnúť v existujúcej šachte,
ak spĺňa rozmery podľa technických podmienok, napojením cez T-kus po súhlase vlastníka existujúcej
prípojky.32. Súd základ uplatneného nároku posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

33. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Spoluvlastníctvo je podielové a bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi
manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej

novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

34. V súdenej veci žalobkyňa podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie F., obec F., okres H., ako parcela registra

„C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1079 m2. Medzi
stranami nebolo sporné, že dotknutá nehnuteľnosť – spoločný dvor je v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne a žalovanej, pričom každá vlastní spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1. Čo sa týka jednotlivých
objektov (dreváreň žalobkyne, kôlňa, komora a drevená stodola žalovanej), ktoré sú umiestnené na
dotknutej parcele, ani tu nebolo sporné užívanie a rozdelenie medzi žalobkyňu a žalovanú. Z výsluchov

vyplynulo, že žalobkyňa užívala stavbu z tehál a kameňa ako dreváreň. V priebehu sporu ju zbúrala,
aby netvorila prekážku reálneho rozdelenia. Taktiež nebolo sporným, že žalovaná užíva murovanú
stavbu - komoru, ktorá je strechou spojená s jej rodinným domom so súp. č. 267, ďalej používa železnú
búdu ako kôlňu, ktorá sa dá v prípade reálneho rozdelenia presunúť a v zadnej časti spoločného
dvora drevenú stodolu. Za zadnou časťou parcely č. XXXX žalovaná vlastní v podiele 1 parcelu č.

XXXX o výmere 328 m2 zapísanú na LV č. XXX. V konaní bolo súdom ďalej nepochybne zistené,
že spoluvlastníčky sa pred podaním žaloby na súd, a napokon ani počas súdneho konania nedohodli
na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodou, ktorá si vyžaduje písomnú formu,
nakoľko predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nehnuteľnosť. Žalobkyňa
sa v konaní obrátila na súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti

z dôvodu, že nechce ďalej zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu k tejto nehnuteľnosti spolu so žalovanou,
nakoľko sú medzi spoluvlastníčkami dlhoročné pretrvávajúce rozpory.

35. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskehozákonníka, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu resp. žaloby na zrušenie spoluvlastníctva
a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

36. Vyššie citované ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje spôsob zrušenia
podielového spoluvlastníctva a vyporiadania, ak medzi spoluvlastníkmi neprišlo k dohode. V tomto
ustanovení sú určené nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale
aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť. Predovšetkým má súd rozdeliť vec medzi spoluvlastníkov
podľa výšky podielov, a iba ak rozdelenie veci nie je dobre možné, môže súd prikázať vec za primeranú

náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, totiž nariadenie predaja s rozdelením výťažku podľa podielov, je až poslednou
možnosťou, ku ktorej smie súd prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce.
Poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva sú pre
súd záväzné. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá
vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a spôsob vyporiadania by mal viesť k vyriešeniu všetkých

vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva.
Súd nie je viazaný žalobným ani prípadným vzájomným návrhom, pokiaľ ide o formu vyporiadania
spoluvlastníkov, ale môže nariadiť zrušenie spoluvlastníctva aj iným ako navrhovaným spôsobom. Súd
preto postupoval pri svojom rozhodnutí v súlade so zákonom.

37. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci
medzi spoluvlastníkov. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle
a ich ďalšie účelné využitie. Tento spôsob prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva
je reálne deliteľný. Čo sa týka reálneho rozdelenia súd mal za to, že za súčasného účelného využitia
oboch rodinných domov, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne a žalovanej je táto sporná parcela reálne

deliteľná. Táto skutočnosť vyplynula zo Znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného K. M. N., ktorý
konštatoval, že parcela je reálne deliteľná pri akceptovaní napojenia rodinného domu žalovanej so súp.
č. XXX na miestnu komunikáciu z jej pozemku parc. č. XXXX. Žalovaná namietala nemožnosť prístupu
do zadnej časti dvora motorovými vozidlami za účelom orby a dovozu dreva. Ďalej namietala nemožnosť
prístupuzáchrannýchzložiek.Znalecvšakjednoznačnekonštatoval,ženakoľkoajstavbažalovanejdom

so súp. č. XXX aj stavba žalobkyne so súp. č. XXX sú bližšie ako 50 m k miestnej komunikácii, spĺňajú
podmienky podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Žalovaná nepreukázala, prečo by vo vzťahu k prípadnému
rozdeleniu spoločného dvora mala mať prístup do zadnej časti spoločného dvora motorovými vozidlami,
akým právnym predpisom by mal byť takýto prístup nutný a vyžadovaný. Skutočnosť, že žalovaná si vozí
na zimu drevo a vozieva si ho cez spoločný dvor, aby si ho mohla uložiť do dvora, nie je dôvodom pre

nemožnosť reálneho rozdelenia spoločného dvora. Žalobkyňa technickou správou (projekt spevnených
plôch) ako aj záväzným stanoviskom Okresného úradu H. preukázala, že zo strany parcely č. XXXX vo
vlastníctve žalovanej je možné vybudovať vjazd a stojiská pre autá. Taktiež prístup záchranných zložiek
je zabezpečený z hlavnej cesty z parc. č. XXXX a je v záujme žalovanej, aby mala riadne vybudovaný
vjazd. To, že ho nemá vybudovaný, nemôže byť prekážkou pre reálne rozdelenie spornej parcely.

Čo sa týka napojenia oboch rodinných domov sporových strán na inžinierske siete, uvedené rovnako
neobmedzuje reálne rozdelenie spoločného dvora. Žalobkyňa je napojená na obecný vodovod a má
žumpu. Elektrickú prípojku má zo stĺpa z verejnej komunikácie a taktiež aj plynová prípojka vedie priamo
z verejnej komunikácie. Žalovaná nie je pripojená na plyn, pričom plynovú prípojku má v predzáhradke,
teda na parc. č. XXXX. Žalovaná v súčasnosti nie je napojená na obecný vodovod, avšak má pripravenú

vodovodnú šachtu, taktiež vo svojej predzáhradke. Ďalej žalovaná nemá žumpu, ale trativod. Čo sa
týka tvrdení žalovanej ohľadom znečistenia jej studne žalobkyňou, tieto svoje tvrdenia žalovaná ničím
nepodložila. Naopak žalobkyňa doložila výsledok štátneho vodoochranného dozoru zo dňa 27.5.2014
vyhotovený Okresným úradom H., ktorý konštatuje, že práve žalovaná nelikviduje odpadové vody z
jej rodinného domu v súlade s platnou legislatívou. Čo sa týka rozboru vody, ktorý urobila žalovaná,

Okresný úrad skonštatoval, že nie je možné z neho posúdiť kedy a v akom čase k znečisteniu došlo.
Znečisťovanie vody v studni žalobkyňou z jej žumpy, resp. tým, že jej žalobkyňa do studne naliala dve
vedrá výkalov, ako neskôr v závere konania žalovaná tvrdila, nijako žalovaná nepreukázala. Tvrdenie
žalovanej ohľadom nemožnosti využívania vody zo studne v predzáhradke zároveň súd nepovažoval za
dôvod pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva. Rovnako aj znalec K. M. N. vo svojom Znaleckom

posudku č. 2/2019 konštatoval, že napojenie inžinierskych sietí na rodinné domy súp. č. XXX a č. XXX
neobmedzuje reálne rozdelenie dotknutej parcely č. XXXX.38. Súd po posúdení veci mal za to, že reálne delenie aké navrhuje žalobkyňa, teda v zmysle
Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 08.07.2020, vypracovaného vyhotoviteľom I.
H. C., zohľadňuje jednotlivé požiadavky, ktoré vznášala v priebehu konania žalovaná, je zachovaná

využiteľnosť novovzniknutých parciel, ktoré prislúchajú k rodinným domom žalobkyne a žalovanej,
ďalej zohľadňuje aj užívanie objektov, ktoré sa na spoločnom dvore nachádzajú. Žalovaná v rámci
vyjadrenia k žalobe predložila Geometrický plán K. L. č. X/XXXX, pričom týmto rozdelením mali vzniknúť
vzájomné vecné bremená. Takýto spôsob vyporiadania by však podľa názoru súdu absolútne neriešil
vzťahy medzi sporovými stranami a prakticky neznamená reálne delenie. Ako zdôraznil aj odvolací

súd vo svojom zrušujúcom uznesení, zmyslom a účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva po
jeho zrušení je konečné zrušenie doterajších spoluvlastníckych vzťahov k predmetu spoluvlastníctva a
vyriešenie všetkých vzťahov medzi spoluvlastníkmi, ktoré vznikli v súvislosti s existenciou podielového
spoluvlastníctva. Súd sa v tomto smere stotožnil s tvrdením žalobkyne, že takýto spôsob reálneho
delenia nie je účelný, keďže zriadením vzájomných vecných bremien by sa všetky vzťahy medzi
spoluvlastníkmi, súvisiace s existenciou podielového spoluvlastníctva nevyriešili, ale naopak by mohli

byť zdrojom ďalších sporov a konfliktov.

39. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že tak ako zrušenie a reálne rozdelenie
spoločného dvora žiadala žalobkyňa, takto navrhnuté rozdelenie umožňuje účelné využitie oboch
rodinných domov, zohľadňuje podiely spoluvlastníčok za súčasného vyplatenia rozdielu primeranou

cenou, a preto jej návrhu vyhovel. Vo vzťahu k nerovnomernému rozdeleniu spoločného dvora, teda
k rozdielu 33 m2 v prípade reálneho delenia, súd uvádza, že k tomuto došlo rovnako v dôsledku
zapracovania požiadavky žalovanej ohľadom odstupu od jej rodinného domu v prednej časti a v zadnej
časti okolo drevenej stodoly. Žalobkyňa navrhovala vyplatenie, a to v sume 50,- eur/m2 s tým, že
trhová cena pozemkov v obci F. predstavuje sumu 70,- až 100,- eur/m2. Žalovaná na pojednávaní

konanom dňa 27.05.2021 nesúhlasila so sumou 50,- eur/m2 ako náhradou za rozdiel vo výmere
pozemkov a namietala, že určenie náhrady nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd poukazuje na
to, že žalovaná v tomto smere žiadne dokazovanie nenavrhla, pričom aj v rámci konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, hoci pri tomto type konanie nie je viazaný žalobným
návrhom, súd môže podľa § 185 Civilného sporového poriadku vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli

strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Uvedená skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý aj odvolací súd nepovažoval námietku žalovanej
o tom, že súd prvej inštancie neurčil zákonným spôsobom primeranú náhradu za rozdiel vo výmere
novovytvorenýchpozemkov,zadôvodnú.Napriektomužalovanáanivnovomkonanípozrušenívporadí
prvého rozhodnutia tunajšieho súdu odvolacím súdom v tomto smere žiadne dokazovanie nenavrhla.

Súd preto pri stanovení primeranej náhrady za rozdiel vo výmere novovytvorených pozemkov vychádzal
zo žalobkyňou navrhnutej sumy 50,- eur/m2, keď mal za to, že takto požadovaná suma nebola zo strany
žalovanej žiadnym relevantným spôsobom spochybnená.

40. Žalovaná navrhovala nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru, poukazujúc

na dôvody hodné osobitného zreteľa. Tvrdila, že 100 rokov bola sporná parcela spoločným dvorom a
chce, aby to tak zostalo. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z uvedeného vyplýva, že ak prichádza do úvahy reálne
rozdelenieveci,akojetomuvprejednávanomprípade,prihliadnutienadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa

nie je možné. Túto skutočnosť zdôraznil tiež odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení.

41. Vo vzťahu k vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na to, že samotný Krajský súd v Bratislave
vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vydanom v tejto veci konštatoval správnosť záveru tunajšieho súdu
o možnosti reálneho rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti a nedôvodnosť námietok žalovanej aj v otázke

určenia primeranej náhrady za rozdiel vo výmere novovytvorených pozemkov. Odvolací súd považoval
rozsudok tunajšieho súdu za predčasný a nedostatočne odôvodnený výlučne v časti, v ktorej súd
zriadil vecné bremeno – právo čerpať vodu zo studne v prospech novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č.
XXXX/XX. Vzhľadom na uvedené nebol dôvod, aby sa súd od týchto záverov, týkajúcich sa možnosti
reálneho rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti vrátane spôsobu určenia primeranej náhrady, vyslovených

vporadívprvomrozsudkutunajšiehosúduodchýlilaniprisvojomnovomrozhodnutí,keďžemedzičasom
v tomto smere nedošlo k zmene skutkového stavu. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uložil
tunajšiemu súdu povinnosť v prvom rade dôsledne zvážiť nevyhnutnosť zriadenia vecného bremena
práva čerpať vodu zo studne v prospech novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX, s prihliadnutímna to, či prichádza do úvahy napojenie nehnuteľnosti žalovanej na obecný vodovod, keďže na svojom
pozemku parc. č. XXXX má pripravenú vodovodnú šachtu. Súd sa preto v ďalšom zaoberal touto
otázkou.

42. Žalobkyňa v nadväznosti na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu vo svojom podaní zo dňa
02.04.2024 uviedla, že ňou posledný navrhovaný žalobný petit v rámci podania zo dňa 05.10.2020
bol učinený z dôvodu dohody so zosnulým predchádzajúcim právnym zástupcom žalovanej za účelom
dosiahnutia súdneho zmieru, a preto v rámci žalobného petitu bol formulovaný aj výrok, ktorým sa

zriaďuje vecné bremeno právo čerpať vodu zo studne in rem a právo prístupu za účelom opráv
a údržby čerpacieho zariadenia, vodovodného potrubia a elektrickej prípojky. V tejto súvislosti ďalej
žalobkyňa v podaní uviedla, že berie žalobu čiastočne späť s poukazom na ust. § 145 ods. 2
Civilného sporového poriadku v časti zriadenia vecného bremena a navrhuje, aby súd v časti, v ktorej
bola žaloba vzatá späť, konanie zastavil. Žalobkyňa naďalej zotrvala na svojom návrhu na zrušení
podielového spoluvlastníctva strán sporu k dotknutej parcele č. XXXX a jeho vyporiadaní v zmysle

Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 08.07.2020, vypracovaného vyhotoviteľom I. H.
C., za súčasného uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu v sume zodpovedajúcej
veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý získa naviac oproti žalobkyni, t.j. vo výške 1650,- eur (33 m2
x 50,- eur), bez zriadenia vecného bremena. Ako už súd uviedol vyššie, v rámci konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný žalobným ani prípadným vzájomným

návrhom, pokiaľ ide o formu vyporiadania. Zmenou žaloby nie je úkon žalobcu, ktorým mení taký
nárok, ktorého rozhodnutie závisí od spôsobu usporiadania vzťahov, ktorý vyplýva z osobitného
predpisu. Zákon umožňuje pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením
nehnuteľnosti aj zriadenie vecného bremena. Je na úvahe súdu, v akom rozsahu a či vôbec zriadi
vecné bremeno. Na zriadenie vecného bremena v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho

vyporiadanie sa nevyžaduje návrh účastníka konania. Ak súd dospeje k záveru o neúčelnosti zriadenia
vecnéhobremena,nemusítentozávervrozhodnutínijakzdôvodňovať,apokiaľvecnébremenonezriadi,
predpokladá sa, že zriadenie vecného bremena bolo neopodstatnené (por. P., H., Q., D., B., F., R., H., C.,
R., S., H. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1091-
1102). Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k jednej nehnuteľnosti - parc. reg. „C“ č. XXXX. Aj po vyjadrení žalobkyne v podaní zo dňa 02.04.2024
naďalej zostalo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k tejto jednej
dotknutej parcele, teda nedošlo k obmedzeniu predmetu konania, i keď žalobkyňa navrhovala iný
spôsob vyporiadania spoluvlastníctva ako v doterajšom priebehu konania (bez zriadenia vecného
bremena). Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že súd o podaní žalobkyne zo dňa 05.10.2020,

v rámci ktorého žalobkyňa navrhla iný spôsob vyporiadania než v žalobe (v zmysle novovypracovaného
geometrického plánu č. I./XXXX spolu so zriadením vecného bremena - právom čerpať vodu zo studne
pre žalovanú) rozhodol uznesením č.k. 7C/1007/2016-317 zo dňa 12.10.2020, ktorým pripustil zmenu
žaloby. V neposlednom rade aj zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyplýva (keďže tento zrušil
rozsudok tunajšieho súdu v celom rozsahu), že ani odvolací súd nepovažoval otázku zriadenia vecného

bremena práva čerpať vodu zo studne za osobitnú časť konania, ale len ako súčasť reálneho rozdelenia
nehnuteľnosti ako jedného zo spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva podľa §
142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súd môže takéto vecné bremeno zriadiť i bez
návrhu, keďže pri reálnej deľbe musí okrem iného prihliadať aj na účelné využitie veci. Vzhľadom na
vyššie uvedené súd podanie žalobkyne zo dňa 02.04.2024 neposúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby

v zmysle ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

43.Žalovanápreprípad,akbysúdžalobunezamietol,alepristúpilkzrušeniuavyporiadaniupodielového
spoluvlastníctva, na zriadení vecného bremena práva čerpať vodu zo studne naďalej trvala.

44. Súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu za aktívnej účasti strán sporu doplnil dokazovanie za
účelom zistenia, za akých podmienok prichádza do úvahy napojenie nehnuteľnosti žalovanej na obecný
vodovod. Súd mal v konaní po vykonanom dokazovaní a na základe zhodných tvrdení strán, resp.
tvrdení strán, ktoré neboli protistranou sporované, za preukázané, že Obec F. vlastní verejný vodovod,
ktorý na základe zmluvy o prevádzke spravuje B. L. C., D., E. XX, B., IČO: XX XXX XXX. Žalovaná

má na svojom pozemku parc. č. XXXX vybudovanú vodovodnú šachtu. Najbližší bod napojenia na
verejný vodovod k predmetnej parcele vo vlastníctve žalovanej je na pozemku parc. reg. „E“ č. XXX/XXX,
ktorého vlastníkom je Bratislavský samosprávny kraj, C. XX, B., IČO: XX XXX XXX. Podľa vyjadrenia
Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. pred pozemkom parc. č. XXXX v k.ú. F. je vedené potrubieverejného vodovodu DA 110 PVC v prevádzke BVS. Napojenie danej nehnuteľnosti je možné navrhnúť
buď prostredníctvom novej vodovodnej prípojky a vodomernej šachty podľa parametrov určených BVS,
alebo prípadne napojenie danej nehnuteľnosti je možné navrhnúť v existujúcej šachte, ak spĺňa rozmery

podľa technických podmienok, napojením cez T-kus po súhlase vlastníka existujúcej prípojky. Na
základe takto zisteného skutkového stavu potom súd dospel k záveru o existencii možnosti napojenia
nehnuteľnosti žalovanej na obecný vodovod, v dôsledku čoho nepovažoval súd zriadenie vecného
bremena práva čerpať vodu zo studne v prospech novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX
za nevyhnutné. Samotný právny zástupca žalovanej vo svojom podaní zo dňa 25.04.2024, ktorým

žiadal o odročenie pojednávania, uviedol, že žalovaná má záujem o pripojenie na verejný vodovod
a pripravuje situačný náčrt dvora a vybudovanej vodovodnej šachty potrebnej k podaniu žiadosti na BVS.
Na pojednávaní konanom dňa 06.06.2024 právny zástupca opätovne prezentoval záujem žalovanej
pripojiť sa na obecný vodovod, avšak s pripojením je podľa jeho vyjadrenia problém, keď jednak by tam
boli vysoké náklady na pripojenie a zároveň by bolo potrebné rozkopať pred susedom parkovisko, ktoré
síce sa nachádza na obecnom pozemku, ale on si ho tam vybudoval, pričom žalovaná nemá s týmto

susedom dobré vzťahy. Súd sa s uvedenými námietkami žalovanej nestotožnil, resp. nepovažoval ich za
relevantné dôvody, pre ktoré by mal dospieť k opačnému názoru, teda k záveru o nemožnosti napojenia
nehnuteľnosti žalovanej na obecný vodovod, keď pokiaľ ide o tvrdenia ohľadom vysokých nákladov
na pripojenie, tieto zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení žalovanej a zároveň samotné
narušené vzťahy žalovanej s jej susedom nemožno považovať za dôvod, pre ktorý by súd považoval za

nevyhnutné zriadiť predmetné vecné bremeno, zaťažujúce nehnuteľnosť žalobkyne. Navyše, zriadenie
vecného bremena práva čerpať vodu zo studne by v danom prípade ani nevyriešilo situáciu žalovanej
ohľadom pitnej vody, keďže v predmetnej studni nejde o pitnú vodu, ide o úžitkovú vodu. Samotná
žalovaná na pojednávaní uviedla, že aj v súčasnosti (teda počas trvania podielového spoluvlastníctva
a prístupu k studni) si vozí vodu od susedy oproti. Podľa názoru súdu je tak nepochybne aj v záujme

žalovanej zabezpečiť si pripojenie na obecný vodovod, pričom pokiaľ ide o úžitkovú vodu, túto má
žalovaná možnosť čerpať zo svojej vlastnej studne, nachádzajúcej sa v jej predzáhradke. Vzhľadom
na vyššie uvedené súd vecné bremeno - právo čerpať vodu zo studne v prospech novovzniknutej
nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX nezriadil.

45. Žalovaná ďalej žiadala, aby súd v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
zriadil vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami
cez novovytvorenú parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha vo výmere 521 m2 v obci F.
a katastrálne územie F. tak, aby bolo zabezpečené plynulé zásobovanie tuhým palivom k nehnuteľnosti
žalovanej. Zároveň vo vzťahu k zriadeniu takéhoto vecného bremena žalovaná dôvodila tiež tým,

že bez zabezpečenia prístupu motorovými vozidlami by jednoznačne došlo k znehodnoteniu jej
nehnuteľnosti. Ako už súd uviedol vyššie, zákon umožňuje pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti aj zriadenie vecného bremena v zmysle ust. §
142 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Táto možnosť prichádza do úvahy v prípadoch, keď je pre
dosiahnutie ideálneho vyporiadania spoluvlastníctva pri rozdeľovaní nehnuteľnosti nevyhnutné vyriešiť

problémy ako napríklad, že stavba má spoločné vodovodné, elektrické či plynové prípojky a pod.
Je na úvahe súdu, v akom rozsahu a či vôbec zriadi vecné bremeno, no vecné bremeno je nutné
zriaďovať so zreteľom na čo najmenšie zaťaženie zaťaženej nehnuteľnosti. Pri zriaďovaní práva
chôdze a jazdy zodpovedajúceho vecnému bremenu (právo cesty) k novovzniknutej nehnuteľnosti
pri zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci podľa § 142 ods. 3 Občianskeho

zákonníka je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka zaťaženého pozemku bolo obmedzené čo
možno najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zabezpečiť prístup k stavbe bez
obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, právo vecného bremena cesty nemožno zriadiť (rozsudok
NS ČR zo dňa 17.06.2010, sp. zn. 22Cdo 1715/2010). Súd v tomto smere poukazuje na právny
názor vyslovený samotným odvolacím súdom vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, ktorý sa nestotožnil

s námietkou žalovanej o tom, že došlo k zníženiu hodnoty jej rodinného domu tým, že k nemu
a priľahlému novovytvorenému pozemku parc. č. XXXX/XX nie je možný prístup motorovými vozidlami,
ani s námietkou žalovanej, že znemožnením prístupu k spoločnému dvoru a príjazdu motorovými
vozidlami zostala bez prísunu energie na vykurovanie jej rodinného domu, keďže technickou správou
vypracovanou K. L. T. bolo jednoznačne preukázané, že prístup k domu žalovanej je možný cez

pozemok parc. č. XXXX, vo vlastníctve žalovanej, a to aj motorovými vozidlami. Na tomto nič
nemení ani stanovisko Okresného dopravného inšpektorátu H. zo dňa 24.10.2019, keďže z tohto
vyplýva, že toto zamietavé stanovisko vychádza z neúplnej žiadosti žalovanej (nebola predložená
projektová dokumentácia a nebolo preukázané zabezpečenie troch parkovacích miest) a v návrhunebolo uvažované o napojení cez parc. č. XXXX. Riadiac sa vyššie uvedeným potom súd ani zriadenie
žalovanou požadovaného vecného bremena spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými
vozidlami cez novovytvorenú parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX nepovažoval za nevyhnutné. Nad rámec

uvedeného súd poukazuje tiež na to, že žalovaná žiadala zriadiť predmetné vecné bremeno spočívajúce
v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX v rozsahu
celej výmery tejto parcely, čo nezodpovedá ani povinnosti postupovať pri zriaďovaní vecného bremena
so zreteľom na čo najmenšie zaťaženie zaťaženej nehnuteľnosti, kedy sa vyžaduje, aby cesta zriadená
cez zaťažený pozemok bola len v nevyhnutnom rozsahu, teda aby vlastník zaťaženého pozemku

zriadením alebo užívaním nevyhnutnej cesty bol čo najmenej obťažovaný a jeho pozemok čo najmenej
zasiahnutý. Zriadením takto žalovanou požadovaného vecného bremena by bol navyše podľa názoru
súdu popretý samotný zmysel a účel vyporiadania podielového spoluvlastníctva a zároveň by zriadenie
vecného bremena mohlo byť zdrojom ďalších sporov a konfliktov, keď z vyjadrení samotnej žalovanej
na pojednávaní mal súd preukázané, že vzťahy medzi ňou a žalobkyňou sú značne narušené.

46. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 06.06.2024 navrhol, aby súd v zmysle
judikatúry žalobu zamietol z dôvodu, že nezriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez
pozemok parc. č. XXXX/XX bude mať závažnejší dosah na zníženie kvality života žalovanej ako by bol
osoh z rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti pre žalobkyňu. Súd sa však ani s takouto procesnou obranou
žalovanej nestotožnil. Súdu je známe rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11Co/184/2005,

v ktorom krajský súd síce konštatoval možnosť súdu zamietnuť žalobu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v prípade existencie okolností takej povahy, že pri nich záujem žalovaného
ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové
spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší, avšak je potrebné zdôrazniť, že krajský súd takéto
okolnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Ako už súd uviedol vyššie, úvaha o výnimočnom zamietnutí návrhu podľa ustanovenia § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka môže byť opodstatnená zásadne len v tých prípadoch, v ktorých je možnosť
zrušenia podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením jednoznačne vylúčená; zamietnutie návrhu
za situácie, keď vec možno rozdeliť medzi spoluvlastníkov (ako tomu bolo v prejednávanej veci), nie je
podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka možné.

47. Sumarizujúc vyššie uvedené, kedy k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva dohodou nedošlo,
súd považoval žalobu za podanú dôvodne v zmysle zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený,
aby zotrval v spoluvlastníckom zväzku, nezistiac žiadne dôvody na zamietnutie žaloby, a preto
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti reálnym rozdelením podľa

Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 08.07.2020 vypracovaného vyhotoviteľom I.
H. C., J. XXXX/XXX, 901 01 Malacky, IČO: XX XXX XXX, úradne overeného Okresným úradom H.,
katastrálnym odborom dňa 17.07.2020 pod č. I./XXXX, za súčasného uloženia povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu vo výške 1.650,- eur. Zároveň súd v súlade s ust. § 232 ods.
3 Civilného sporového poriadku určil žalovanej vzhľadom na výšku priznanej sumy dlhšiu lehotu na

splnenie uloženej povinnosti, a to lehotu 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Týmto dochádza ku
konečnému vyporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti.

48. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu

prvejinštancienaďalšiekonanie,rozhodneonáhradetrovsúdprvejinštancievnovomrozhodnutíoveci.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Súd o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, teda podľa úspechu strany sporu v konaní, pričom žalobkyňu považoval
za plne úspešnú v spore. Zásada úspechu v spore sa premieta v ust. § 255 Civilného sporovéhoporiadku ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo
do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu
k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním

žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci
vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený
vo veci samej, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Hoci konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je konaním, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu vyplýva z osobitného
predpisu, súdna prax ustálila, že aj v takýchto konaniach je možné určiť úspech a neúspech strany

a spravodlivo rozhodnúť o náhrade trov konania. Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní
zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu takým spôsobom vyporiadania,
aký navrhol, možno konštatovať, že bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. Žalobkyňa
naposledy žiadala zrušenie podielového spoluvlastníctva strán sporu k dotknutej parcele č. XXXX
a jeho vyporiadanie v zmysle Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 08.07.2020,
vypracovaného vyhotoviteľom I. H. C., za súčasného uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni

náhradu v sume zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý získa naviac oproti žalobkyni,
t.j. vo výške 1650,- eur (33 m2 x 50,- eur), bez zriadenia akéhokoľvek vecného bremena. Žalovaná
aj po rozhodnutí odvolacieho súdu naďalej žiadala žalobu zamietnuť. Z uvedeného tak nepochybne
vyplýva, že žalobe žalobkyne bolo v celom rozsahu vyhovené, keď súd jednak vyhovel žalobe žalobkyne
v časti o zrušenie podielového spoluvlastníctva, ale aj vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom,

akým žalobkyňa navrhovala a rovnako zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu
sumu vo výške, ktorú navrhovala žalobkyňa, t.j. vo výške 1.650,- eur. Je tak jednoznačné, že žaloba
žalobkyne bola v celom rozsahu dôvodná a že žalovaná nemala úspech v konaní ani len čiastočný,
keďže súd jej návrhu na zamietnutie žaloby nevyhovel. Súd poukazuje na to, že prípustnosť aplikácie §
255 Civilného sporového poriadku v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

potvrdil vo svojom rozhodnutí aj Ústavný súd SR, a to v náleze sp. zn. III. ÚS 73/2023 z 25.05.2023.
Obdobne sa k otázke prípustnosti aplikácie § 255 Civilného sporového poriadku v konaniach o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyslovil aj Najvyšší súd SR, napr. v rozhodnutí sp. zn.
6Cdo/94/2022 z 26.09.2023. Vzhľadom na plný procesný úspech žalobkyne v konaní súd preto podľa
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. O výške týchto trov bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

50. Súd záverom uvádza, že o trovách štátu opätovne nerozhodoval, keďže preddavky na znalecké

dokazovanie boli v priebehu konania od žalovanej vymožené prostredníctvom justičnej pokladnice
a následne preúčtované na pokrytie výdavkov hradených z rozpočtových prostriedkov súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný
súd Malacky.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§

363, § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).