Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205791
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1616205791.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobkyne: L. T. Ô. Ž. O. P.
Z. R. Á. , F. C. X.X.XXXX, Q. T. T., J. Č.. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Janou Tomčíkovou, advokátkou,
Bratislava, Bakošva č. 8, proti žalovanej: I. H. I. R. A. Í. Č. P. Z. R. Á. , F. C. XX.X.XXXX, Q. T. D.
Č.. XXX, zastúpená JUDr. Ľuboslavom Linderom, advokátom, Sekule, Družstevná č. 706, o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 27. mája 2021, č. k. 7 C 1007/2016-364, v znení opravného uznesenia zo dňa 3. januára
2022, č. k. 7 C 1007/2016-401, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 27. mája 2021, č. k. 7 C 1007/2016-364, v znení
opravného uznesenia zo dňa 3. januára 2022, č. k. 7 C 1007/2016-401, z r u š u j e a vec v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Rozsudkom zo dňa 27.5.2021, č. k. 7 C 1007/2016-364, v znení opravného uznesenia zo dňa
3.1.2022, č. k. 7 C 1007/2016-401, súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva číslo XXX pre obec D., katastrálne územie D., a to k parcele
reg. „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1079 m2 a vyporiadal ho
tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom

č. XXXXXXXX-XX/XXXX na oddelenie pozemkov parcely čísla XXXX/XX -XX a zriadenie vecného
bremena vyhotoviteľom GEODET MALACKY s.r.o., Záhorácka 5478/158, 901 01 Malacky, IČO: 35 936
304, E. W. zo dňa 8.7.2020, úradne overeným Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, Ing. L. E.
dňa 17.7.2020 pod č. G a to parcelné číslo XXXX/XX , reg. „C“, zastavaná plocha vo výmere 521 m2
a parcelné číslo XXXX/XX reg. „C“, zastavaná plocha vo výmere 2 m2, obec D., katastrálne územie D.
a do vlastníctva žalovanej parcelné číslo XXXX/XX reg. „C“, zastavaná plocha vo výmere 556 m2, obec

D., katastrálne územie D.. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu v sume zodpovedajúcej
veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý získa naviac oproti žalobkyni, t. j. za 33 m2 vo výške 1.650,-
€ (50,- €/m2). Súd prvej inštancie zároveň určil, že novovytvorenej panujúcej nehnuteľnosti vytvorenej
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX - parcele č. XXXX/XX reg. „C“, zast. pl. o výmere
556 m2, obec D., katastrálne územie D. patrí vecné bremeno in rem právo čerpať vodu zo studne,
ktorá sa nachádza na novovytvorenej služobnej nehnuteľnosti parcele č. XXXX/XX reg. „C“, zast. pl.

o výmere 2 m2, obec D., katastrálne územie D. vodovodným potrubím vedeným cez novovytvorenú
parcelu č. XXXX/XX reg. „C“ pod povrchom v hĺbke 80 cm čerpacím zariadením umiestneným v studni
(podľa noriem STN/ EN) tak, ako je to zakreslené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX a
elektrickou prípojkou pre chod čerpadla, zhotovenou podľa noriem STN/EN smerom na novovytvorenú
služobnú nehnuteľnosť parcelu č. XXXX/XX, vytvorenú geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX.
Súd prvej inštancie rozhodol, že s právom čerpania vody je spojené aj právo prístupu na novovytvorenú

parcelu reg. „C“ parcelu č. XXXX/XX, zast. pl. o výmere 2 m2 cez novovytvorenú parcelu reg. „C“
parcelu č. XXXX/XX, zast. pl. o výmere 521 m2 k tejto studni, za účelom opráv a údržby čerpaciehozariadenia, vodovodného potrubia a elektrickej prípojky, náklady spojené s údržbou a
opravami ponesú rovnakým dielom obe strany sporu, náklady spojené s údržbou vodovodného potrubia
zaznačeného v geometrickom pláne a elektrickej prípojky k čerpadlu žalovanej, znáša žalovaná. O

trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, štátu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje
rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 142 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1,
ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu

a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie, § 137 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“). V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti parc. reg. „C“ č. XXXX ako zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1079 m2, zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. D.. Žalobu odôvodnila tým, že spolu
so žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami predmetnej parcely, a to každá v podiele 1. Pri užívaní

spoločného dvora dochádza medzi žalobkyňou a žalovanou k opakovaným
vzájomným nezhodám a rozporom, a to od kúpy rodinného domu so záhradou a spoločným dvorom v
máji roku 1992. Žalobkyňa zakúpila predmetné nehnuteľnosti na rekreačné bývanie a tak ich aj využíva.
Žalovaná odvádza odpadové vody zvodmi zo svojho domu tak, že stekaním z tohto zvodu cez spoločný
dvor je ohrozovaná stavba rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne, ako aj pozemok spoločného

dvora. Žalovaná nie je pripojená ku žumpe ani na domovú ČOV a nemá ani septik. V obci nie je
vybudovaná kanalizácia. Žalobkyňa má vlastnú žumpu a k nej vykonanú skúšku vodotesnosti. V rámci
štátneho vodoochranárskeho dozoru, ktorý bol vykonaný Okresným úradom Malacky, úrad odporučil
žalovanej, aby likvidovala odpadové vody v súlade s platnou legislatívou a aby si vybudovala žumpu
a pravidelne ju vyvážala. Žalovaná ku dňu podania žaloby nezjednala nápravu. Žalovaná v minulosti

chovala na vyporiadavanom pozemku domáce zvieratá (sliepky, psa), ktoré sa voľne pohybovali po
celom spoločnom dvore a zanechávali nečistoty, vzniknutú situáciu nemala záujem
riešiť, nesúhlasila ani s vytvorením ohrady pre sliepky ani s predelením predmetnej nehnuteľnosti na
dve časti tak, aby si každá strana mohla voľne užívať časť spoločného dvora priľahlého k svojmu
domu. So súhlasom obecného úradu sa na spoločnom dvore zriadilo na náklady žalobkyne malé

oplotenie s nezamknuteľnou bráničkou, ktoré ochraňuje časť pozemku pred rodinným
domom žalobkyne. Žalovaná opakovane iniciuje voči žalobkyni rôzne konania na obecnom úrade, na
polícii a pred inými orgánmi, má zlé susedské vzťahy s okolitými susedmi. Žalovaná svojvoľne vykonáva
rôzne úpravy na spoločnom dvore. Zhotovila drevený plot cca do výšky 120 cm na spoločnom dvore
pozdĺž ňou zasadených porastov medzi oboma domami tak, že žalobkyni znemožnila dostať sa na

spoločnú časť dvora a k časti bočnej steny jej rodinného domu. Aj geodetke s meračom zabraňovala
v prístupe pri meraní spoločného dvoru počas zhotovovania geometrického plánu. Žalovaná prelepuje
opakovane kúpelňové okienko na dome žalobkyne z tej časti spoločného dvora, kde si zriadila oplotenie,
čím poškodzuje majetok a nezákonne zasahuje do práva žalobkyne na pokojné užívanie jej vlastníctva.
Zabraňuje žalobkyni, aby parkovala svoje motorové vozidlo na časti spoločného dvora pred jej rodinným

domom. Žalovaná v rámci komunikácie so žalobkyňou používa nevyberané slová, je vulgárna a hlučná
a žalobkyni nadáva. Medzi spoluvlastníčkami sú dlhoročné pretrvávajúce rozpory, opakovane dochádza
zostranyžalovanejkohrozovaniuaporušovaniuprávžalobkyne,žalovanáužívaspoločnúnehnuteľnosť
spôsobom, ktorý je v rozpore so záujmami žalobkyne a zasahuje do jej práv a oprávnených záujmov,
koná v rozpore s dobrými mravmi, čím porušuje jednak výlučné vlastnícke práva žalobkyne, ako aj práva

vyplývajúce z vlastníctva spoločnej veci. Žalobkyňa viackrát navrhla žalovanej písomne
zrušenie ich podielového spoluvlastníctva k parc. č. XXXX reálnym rozdelením spoločnej veci, čo však
žalovaná odmietla. Žalobkyňa si nechala vypracovať geometrický plán geodetkou D. H. za účelom
rozdelenia spoločného dvora, podľa ktorého by sa predmetná nehnuteľnosť mala rozdeliť tak, že každá
zo strán sporu by mala samostatný prístup k svojmu rodinnému domu, časť rozdelenej nehnuteľnosti

by sa stala ich výlučným vlastníctvom. Žalobkyňa poukázala na zásadu, že nikoho nemožno držať
v spoluvlastníctve proti jeho vôli. Na základe vyššie uvedeného žiadala, aby súd zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo k parc. č. XXXX podľa geometrického plánu Ing. D. H. tak, že prikáže
novovzniknutú parc. č. XXXX/X o výmere 539 m2 do výlučného vlastníctva žalovanej a novovzniknutú
parc. č. XXXX/X o výmere 540 m2 do výlučného vlastníctva žalobkyne.

1.2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nesúhlasí so žalobou a delením nehnuteľnosti podľa
priloženého geometrického plánu. Namietala, že žalobkyňa už pri kúpe vedela, že nebude výlučným
vlastníkom spoločného dvora a tento spoločný dvor užívali spoluvlastníčky až do roku 2015 v zhode. K
odtekaniu odpadovej vody uviedla, že voda jej odteká z okapovej rúry cez pozemok do jarku pred jejdomom. Ochrana domu žalobkyne je vykonaná tak, že má vybudovaný okapový priestor z navozených
kameňov. Žalovaná dôvodila, že v obci nie je kanalizácia a nie je iná možnosť ako odvádzať odpadové
vody. Žalobkyňa má svoju žumpu len 3 metre od studne žalovanej a za 23 rokov nebola vyprázdnená.

Žalovaná odmietla, že má zlé susedské vzťahy, má právo brániť sa na príslušných orgánoch proti
konaniam páchaným na jej majetku. Čo sa týka úprav, ktoré namietla žalobkyňa, tieto žalovaná vykonala
z dôvodu, že žalobkyňa nerešpektovala rokmi prijaté zvyklosti na užívanie spoločných nehnuteľností.
Žalovaná nezabraňuje žalobkyni v parkovaní, iba chce, aby jej auto bolo zaparkované tak, aby
nebránilo prípadnému prístupu sanitky. Žalovaná si dala vypracovať vlastný geometrický plán geodetkou

Ing. E. R.. Tvrdila, že reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti jej bude znemožnený príchod
nákladných áut, sanitky, hasičských áut a podstatnou mierou obmedzený vchod do jej rodinného domu.
Navrhla, aby súd rozdelil spoločnú nehnuteľnosť podľa geometrického plánu č. X/XXXX, vypracovaného
geodetkou Ing. E. R. tak, že prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne novovzniknuté parc. č. XXX/XX
o výmere 183 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 357 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej
novovzniknuté parc. č. XXXX/X o výmere 271 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 261 m2 a zároveň zriadil

vecné bremeno v prospech vlastníka parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X strpieť prechod
pešo a motorovými vozidlami cez parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X v celom rozsahu.
1.3. Žalobkyňa namietala, že spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením za
súčasného zriadenia vecného bremena, navrhnutý žalovanou by nesplnil svoj účel. Uvedenými vecnými
bremenami by tak nezanikli spory, ktoré sú dôvodom žaloby, keďže žalovaná by mohla naďalej užívať

nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X síce už vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne, ale na základe iného právneho dôvodu (vecného bremena), čím by nedošlo k eliminácii
nezhôd. Žalobkyňa zotrvala na svojom návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnej
parcele tak, ako navrhla podľa geometrického plánu geodetky D. H., keďže obe novovytvorené parcely
priliehajú k rodinným domom sporových strán, je zachovaný vstup k jednotlivým rodinným domom strán

sporu z verejnej komunikácie a sú situované tak, že nadväzujú na súčasné vlastnícke vzťahy strán.
Podľa geometrického plánu predloženého žalobkyňou, rozdeľovaný pozemok by mal v najužšej časti
medzipriestoru medzi rodinným domom žalobkyne na parc. č. XXXX a rodinným domom žalovanej na
parc. č. XXXX šírku 2,20 m, čo umožňuje bezproblémový prechod peši a prejazd malých mechanizmov
- malý traktor a pod., ktoré by vykonali obsluhu zadnej časti pozemku a zadných hospodárskych stavieb.

Žalobkyňa uviedla viacero obyvateľov obce D., ktorí majú malé mechanizmy a vykonávajú oranie pre
obyvateľov obce a vozia drevo. Ďalej žalobkyňa doplnila, že pozemok pred rodinným domom žalovanej
parc. č. XXXX, ktorý užíva ako predzáhradku - priamo od verejnej cesty, je výlučným vlastníctvom
žalovanej, teda k rodinnému domu má neobmedzený vstup. Žalovaná svojvoľne užíva časti spoločného
dvora a úplne znemožňuje žalobkyni realizáciu jej vlastníckych práv k spoločnému dvoru. Na pozemku

spoločného dvora má žalovaná umiestnenú stavbu komory, ktorá je bezprostredne s rodinným domom
žalovanej spojená, pričom stavba nie je evidovaná v katastri, žalovaná si ďalej svojvoľne zriadila
plot medzi svojim domom a domom žalobkyne, ako aj v zdanej časti spoločného dvora, ktorý si
uzamyká. Podľa geometrického plánu žalovanej by zriadením navrhovaných vecných bremien reálne
delenie sčasti stratilo význam, nakoľko by sa museli strpieť vzájomné vecné bremená prechodu peši

a motorovými vozidlami, čo by znemožnilo naplno využívať novovytvorené pozemky bez obmedzenia
(pozemky by museli byť vzájomne prístupné a neohradené, a navyše aj závislé od
rešpektovania výkonu práv z vecného bremena, čo by nebolo podľa názoru žalobkyne účelné, vzhľadom
na narušené susedské vzťahy).
1.4.Vpriebehukonaniažalobkyňanavrhla,abysúdpripustilzmenužalobyvzmyslenovovypracovaného

geometrického plánu č. G spolu so zriadením vecného bremena - právom čerpať vodu zo studne pre
žalovanú. Súd pripustil zmenu žaloby.
1.5.1. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa spolu s manželom nehnuteľnosti
kúpili v roku 1992 s vedomím, že ide o spoločný dvor. Spory začali už od začiatku, žalovaná podávala
podnety na všetky inštitúcie. V časti spoločného dvora pri maštali na hranici pozemku so susedom sa

nachádza studňa. Polovica studne je na spoločnom dvore a polovica je na pozemku suseda. Podľa
vedomostí žalobkyne táto studňa v minulosti slúžila ako napájadlo pre dobytok, ako
obecná studňa. Žalovaná má studňu v predzáhradke na svojom vlastnom pozemku parc.
č. XXXX. Predzáhradka žalovanej je veľký priestor, z ktorého majú prístup všetky záchranné zložky. Na
spoločnom dvore sa nachádza stavba z tehál a kameňa, je to bývalá maštaľ, ktorá má 2 miestnosti,

túto v súčasnosti používa žalobkyňa ako dreváreň. V prípade, že by došlo k rozdeleniu spoločného
dvora, je ochotná túto stavbu zbúrať. Na spoločnom dvore sa ďalej nachádza komora, je to murovaná
stavba, bez súpisného čísla, je strechou spojená s domom žalovanej. Túto užíva žalovaná. Ďalej sa
na spoločnom dvore v časti spornej zákruty nachádza kôlňa, je to železná búda, ktorú žalovaná užívaako dreváreň. V zadnej časti spoločného dvora je stodola latková, ktorú užíva žalovaná. Vodovodnú
šachtu má žalobkyňa pred domom, je napojená na obecnú vodu. Žalovaná nie je napojená na obecný
vodovod a čerpá vodu zo studne v predzáhradke. Plynové hodiny má žalobkyňa v predzáhradke na

vlastnej parcele č. XXXX s tým, že trasa vedie priamo z verejnej komunikácie. Elektrina je vedená zo
stĺpa z verejnej komunikácie. Žalovaná žije vo svojom rodinnom dome 48 rokov. Dom nadobudli jej
svokrovci H.. Vedľajší dom vlastnila rodina E.. Následne rodina E. predala svoj dom spolu so spoločným
dvorom manželom H.. Na spoločnom dvore je dreváreň - kovová búda, ktorú používa ako dreváreň.
Studňa sa nachádza na hranici spoločného dvora so susedmi. Studňu vybudovali svokrovci žalovanej,

rodina H., rodina E. a 3 rodiny z druhej strany. Spoločne bola používaná ako voda do domácnosti a na
napájanie zvierat. Žalovaná má studňu aj v predzáhradke, vodu z nej nemôže používať, je znečistená
v dôsledku presakovania žumpy žalobkyne. Žalobkyňa má žumpu na svojom pozemku parc. č. XXXX.
Žalovaná vodu v dome nemá, musí si po vodu chodiť oproti k susedom. Má pripravenú
vodovodnú šachtu z obecného vodovodu, nemá ju pripojenú, šachta sa nachádza
v jej predzáhradke. Žalovaná taktiež nemá žumpu, má trativod, ktorý je vyvedený v zadnej časti do

spoločného dvora. Plynovú prípojku má v predzáhradke a má samostatné hodiny, plyn v dome používa
na varenie. Elektrické hodiny má taktiež vpredu na hranici jej predzáhradky parc. č. XXXX a parc. č.
XXXX. Komora bola odjakživa súčasťou domu, užívali ju spoločne jej svokrovci a rodina E. ako maštaľ.
Keďže mali spory, E. si postavili v spoločnom dvore maštaľ z nepálenej tehly a kameňa. Túto maštaľ
si následne prerobili manželia T. a používa ju žalobkyňa. Žalovaná používa komoru, ktorá je súčasťou

domu. V zadnej časti spoločného dvora si dala urobiť bránu, nakoľko jej žalobkyňa ničila
a brala úrodu, zadná časť slúžila ako prechod na parcelu vo vlastníctve E.. Plôtik, ktorý si urobila, si
postavila, aby si ochránila svoje rastliny a svoj vchod do domu pred žalobkyňou. Čo sa týka motorových
vozidiel cez hlavný vchod jej chodí traktor na oranie, alebo jej tade vozia drevo. Podľa vyjadrenia polície
sa vchod do domu medzi rodinnými domami a predzáhradkami nesmie používať na prechod s autami,

nie je vhodný.
1.5.2. Podľa listu vlastníctva č. XXX, pre kat. úz. D., parcela č. XXXX o výmere 1079 m2, zastavané
plochy a nádvoria je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej každá v podiele 1. Podľa listu
vlastníctva č. XXX pre kat. úz. D., žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX o výmere 104 m2,
zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere 73 m2, záhrady, ako aj rodinného

domu so súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. D.,
žalovaná je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX o výmere 85 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc.
č. XXXX o výmere 137 m2, záhrady, ako aj rodinného domu so súp. č. XXX postaveného
na parc. č. XXXX. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. D., žalovaná je vlastníčku
v podiele 1 parc. č. XXXX o výmere 328 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pričom táto parcela hraničí

s parcelou spoločného dvora č. 1390.
1.5.3. V konaní boli vyhotovené dva geometrické plány a to geometrický plán č.
XXX/XXXX vyhotovený D. H. na základe objednávky žalobkyne (overený Okresným úradom Malacky,
katastrálnym odborom dňa 8.7.2016) a geometrický plán č. X/XXXX vyhotovený Ing.
E. R. na základe objednávky žalovanej (overený Okresný úradom Malacky, katastrálnym odborom dňa

15.2.2017). Geometrický plán doložený žalobkyňou rozdelil spornú parcelu na parc. č. XXXX/X o výmere
539 m2 a mala by pripadnúť žalovanej a na parc. č. XXXX/X o výmere 540 m2 a mala by pripadnúť
žalobkyni. Geometrický plán doložený žalovanou rozdelil spornú parcelu na parc. č. XXXX/X o výmere
183 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 357 m2, ktoré by mali pripadnúť do vlastníctva žalobkyne a parc. č.
XXXX/X o výmere 278 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 261 m2, ktoré by mali pripadnúť do vlastníctva

žalovanej. Cez obe parcely žalobkyne parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X by bolo potrebné zriadiť vecné
bremeno a to právo prechodu peši a prejazdu cez parcely žalovanej a na druhej strane by bolo potrebné
zriadiť vecné bremeno právo prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu
žalovanej č. XXXX/X v prospech parcely žalobkyne č. XXXX/X.
1.5.4. Podľa znaleckého posudku č. 02/2019 O.. S. P. k spoločnej nehnuteľnosti parc. č. XXXX je možný

prístup z hlavnej cesty z parc. č. XXXX v šírke 5,12 m a z pozemku žalovanej parc. č.
XXXX v prechodovej šírke 2,18 m medzi rodinnými domami so súp. č. XXX a XXX. Na parc. č. XXXX
sa nachádzajú tri stavby - murovaná stavba pristavená južne k rodinnému domu žalovanej súp. č. XXX
(ako bývala maštaľ užívaná žalobkyňou ako komora), murovaná stavba hospodárskej budovy (dreváreň)
užívanážalobkyňouadrevenástodolavjužnejčastiparcelyužívanážalovanou.Naparcelesanachádza

plechová búda užívaná žalovanou a spoločná studňa s parc. č. XXXX. Znalec konštatoval, že napojenie
inžinierskych sietí na rodinné domy súp. č. XXX a č. XXX neobmedzuje reálne rozdelenie parc. č. XXXX.
Stavby rodinných domov súp. č. XXX a č. XXX sú bližšie ako 50 m k miestnej komunikácii parc. č. XXXX,
teda nie je potrebné, aby mali zabezpečenú prístupovú cestu v zmysle vyhlášky č.94/2004 Z. z. Pre prístup motorovým vozidlom postačuje pre prístupovú cestu šírka 2,50 m. Najkratšia
vzdialenosť medzi domami predstavuje 2,18 m, čo je nevyhovujúce pre prejazd motorovým vozidlom
medzi domami. Uvedený rozostup domov je vhodný len na vzájomný prechod medzi parc. č. XXXX a

parc. č. XXXX, t. j. umožňuje recipročný prístup z parc. č. XXXX na parc. č. XXXX. Znalec konštatoval,
že súčasný pozemok parc. č. XXXX by cez spoločný dvor umožňoval prejazd k rodinným domom súp.
č. XXX a č. XXX aj motorovým vozidlom. Z hľadiska zachovania rovnakej výmery v
zmysle spoluvlastníckych podielov z celkovej výmery pozemku parc. č. XXXX a súčasného zachovania
prejazdu k obidvom nehnuteľnostiam rodinným domom motorovým vozidlom v min. šírke 2,50 m cez

parc. č. XXXX je bez zriadenia vecného bremena prejazdu pozemok č. XXXX nedeliteľný. Oba rodinné
domy majú byť prístupné z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie podľa § 47 písm.
b) zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon). K rodinnému domu žalovanej so súp.
č. XXX, na parc. č. XXXX je možný prístup priamo z komunikácie parc. č. XXXX cez
parc. č. XXXX vo vlastníctve žalovanej. Znalec spracoval 4 varianty riešenia (varianty A, B, C
a D). Znalec konštatoval, že pokiaľ bude žalovanou akceptovaný ako postačujúci prístup k rodinnému

domu súp. č. XXX z jej pozemku parc. č. XXXX, ktorý je bezprostredne napojený
na miestnu komunikáciu parc. č. XXXX, je možné reálne rozdelenie spoločného dvora bez zriadenia
vecných bremien práva prechodu a prejazdu. V tomto kontexte bol spracovaný
variant D, pre realizáciu ktorého je nutný predpoklad buď odstránenie parcely súčasnej drevárne, resp.
stavebné úpravy umožňujúce prechod cez uvedenú stavbu. Ostatné dve stavby, t. j. drevená stodola a

komora pristavená k rodinnému domu súp. č. XXX netvoria prekážku pre realizáciu variantu D.
1.5.5. Žalobkyňa sa priklonila k variantu D riešenia s tým, že súhlasila so zriadením vecného bremena a
to práva čerpania zo studne, ktorá by po prípadnom delení bola na jej pozemku. Žalovaná si už urobila
elektrickú aj vodovodnú prípojku vedúcu k spoločnej studni. Žalovaná súhlasila so zriadením vecného
bremena, namietala úzky manipulačný priestor medzi parc. č. XXXX/X (podľa variantu D patriacej

žalovanej) a parc. č. XXXX/X (podľa variantu D patriaceho žalobkyni), keďže táto hranica vychádza z
rohu domu žalobkyne a pre žalovanú zostáva malý manipulačný priestor. Žalovaná by súhlasila, ak by
sa hranica medzi parcelami č. XXXX/XX a č. 1390/7 začínala 1 meter od rohu domu žalobkyne.
1.5.6. Žalobkyňa dala vyhotoviť návrh geometrického plánu vyhotoviteľovi GEODET MALACKY, s.r.o.,
podľaktoréhomanipulačnýpriestormedzidomamisporovýchstránbolupravenýadelenieparcielzačína

1,20 m od domu žalobkyne (čl. 280 spisu). Na námietky žalovanej dala žalobkyňa vyhotoviť geometrický
plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoviteľom GEODET MALACKY, s.r.o., na základe ktorého bola
parcela č. 1390 rozdelená na parc. č. XXXX/XX o výmere 521 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere
2 m2, ktoré by mali pripadnúť žalobkyni a parc. č. XXXX/XX o výmere 556 m2, ktorá by mala pripadnúť
do vlastníctva žalovanej. Po reálnom rozdelení by žalobkyni pripadlo o 33 m2 menej, s čím žalobkyňa

súhlasila, od žalovanej žiadala náhradu 50,- € za 1 m2, čo v prípade výmery 33 m2 predstavovalo sumu
1.650,- €. Žalovaná namietala, že uvedenú sumu nie je schopná uhradiť, mala obavu, že žalobkyňa jej
neumožní na základe vecného bremena prístup k studni.
1.5.7. Podľa výsledku štátneho vodoochranného dozoru vykonaného Okresným úradom Malacky
znečistenie vôd nahlásené žalovanou nie je mimoriadnym zhoršením vôd, nie je možné posúdiť, v akom

čase a ako k znečisteniu došlo. Úrad odporučil žalovanej napojiť sa na dostupný verejný vodovod,
nakoľko vodu zo studne užíva na vlastné riziko a taktiež je potrebné, aby likvidovala
odpadové vody v súlade splatnou legislatívou, teda aby si vybudovala žumpu a pravidelne ju vyvážala
(č. l. 19 spisu).
1.5.8. Okresný dopravný inšpektorát nesúhlasil so zriadením vjazdu podľa priloženého návrhu,

nebola predložená projektová dokumentácia, ktorá by vyznačovala spôsob napojenia, šírkové pomery
napojenia, spôsob napojenia na štátnu cestu, medzi stavbami na parc. č. XXXX a č. XXXX nie je
zabezpečená dostatočná šírka pre prejazd vozidiel skupiny 1 podskupiny O2, šírka medzi objektmi je
2,23 m (č. l. 271 spisu). Okresný úrad Malacky v záväznom stanovisku zo dňa 30.9.2016 súhlasil s
pripojením výjazdu na cestu II/501 z parc. č. XXXX (pozemok priameho suseda žalovanej), za dodržania

stanovených podmienok. Podľa technickej správy pred domom žalovanej na parc. č. XXXX je možné
vybudovať miesto pre odstavenie 3 osobných automobilov. Celková spevnená plocha na parcele má
byť 37 m2 (č. l. 308 spisu).
1.6.1.Súdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutiakonštatoval,žemedzistranaminebolosporné,žesú
podielovými spoluvlastníčkami parcely č. XXXX, každá v jednej polovici. Pokiaľ ide o jednotlivé objekty

(dreváreň žalobkyne, kôlňa, komora a drevená stodola žalovanej), ktoré sú umiestnené na spornej
parcele, nebolo sporné užívanie a rozdelenie medzi žalobkyňu a žalovanú. Z výsluchov vyplynulo, že
žalobkyňa užívala stavbu z tehál a kameňa ako dreváreň. V priebehu sporu ju zbúrala, aby netvorila
prekážku reálneho rozdelenia. Taktiež nebolo sporným, že žalovaná užíva murovanú stavbu - komoru,ktorá je strechou spojená s jej rodinným domom so súpisným č. XXX, ďalej používa železnú búdu ako
kôlňu, ktorá sa dá v prípade reálneho rozdelenia presunúť a v zadnej časti spoločného dvora drevenú
stodolu. Za zadnou časťou parcely č. XXXX žalovaná vlastní v podiele 1 parcelu č. XXXX o

výmere 328 m2, zapísanú na LV č. XXX.
1.6.2. Sporným bolo, či a akým spôsobom je možné uvedenú parcela reálne rozdeliť. Súd prvej inštancie
mal za to, že za súčasného účelného využitia oboch rodinných domov, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne
a žalovanej, je táto sporná parcela reálne deliteľná. Táto skutočnosť vyplynula zo znaleckého posudku
č. X/XXXX Ing. P., ktorý konštatoval, že parcela je reálne deliteľná pri akceptovaní napojenia rodinného

domu žalovanej so súpisným č. XXX na miestnu komunikáciu z jej pozemku parc. č. XXXX. Žalovaná
namietala nemožnosť prístupu do zadnej časti dvora motorovými vozidlami za účelom orby a dovozu
dreva. Ďalej namietala nemožnosť prístupu záchranných zložiek. Znalec však jednoznačne konštatoval,
že keďže aj stavba žalovanej dom súpisné č. XXX, aj stavba žalobkyne súpisné č.
XXX sú bližšie ako 50 m k miestnej komunikácii, nie je potrebné, aby mali zabezpečenú prístupovú
cestu v zmysle vyhlášky č. 94/2004 Z. z. Žalovaná nepreukázala, prečo by vo vzťahu k prípadnému

rozdeleniu spoločného dvora mala mať prístup do zadnej časti spoločného dvora motorovými vozidlami,
akým právnym predpisom by mal byť takýto prístup vyžadovaný. Skutočnosť, že žalovaná si vozí na
zimu drevo a vozieva si ho cez spoločný dvor, aby si ho mohla uložiť do dvora, nie je dôvodom pre
nemožnosť reálneho rozdelenia spoločného dvora. Žalobkyňa technickou správou (projekt spevnených
plôch), ako aj záväzným stanoviskom okresného úradu preukázala, že zo strany parcely č. XXXX

vo vlastníctve žalovanej je možné vybudovať vjazd a stojiská pre autá. Taktiež prístup záchranných
zložiek je zabezpečený z hlavnej cesty z parc. č. XXXX a je v záujme žalovanej, aby mala riadne
vybudovaný vjazd. To, že ho nemá vybudovaný, nemôže byť prekážkou pre reálne rozdelenie spornej
parcely. Reálne delenie, aké navrhuje žalobkyňa, zohľadňuje všetky požiadavky, ktoré mala žalovaná,
je zachovaná využiteľnosť novovzniknutých parciel, ktoré prislúchajú k rodinným domom žalobkyne a

žalovanej, ďalej zohľadňuje užívanie objektov, ktoré sa na spoločnom dvore nachádzajú. Žalobkyňa v
navrhnutom rozdelení dokonca zohľadnila aj požiadavku žalovanej ohľadom studne, ku ktorej žiadala
prístup. Žalovaná navrhovala rozdelenie na základe ňou doloženého geometrického plánu Ing. R.
č. 2/2017, pričom týmto rozdelením mali vzniknúť vzájomné vecné bremená. Takýto spôsob by neriešil
vzťahy medzi sporovými stranami a prakticky neznamená reálne delenie. Súd prvej inštancie sa stotožnil

s tvrdením žalobkyne, že takýto spôsob reálneho delenia nie je účelný.
1.6.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ ide o napojenie oboch rodinných domov sporových
strán na inžinierske siete, uvedené neobmedzuje reálne rozdelenie spoločného dvora. Žalobkyňa je
napojená na obecný vodovod a má žumpu. Elektrickú prípojku má zo stĺpa z verejnej komunikácie a
taktiež aj plynová prípojka vedie priamo z verejnej komunikácie. Žalovaná nie je

pripojená na plyn, pričom plynovú prípojku má v predzáhradke, teda na parc. č.
XXXX. Žalovaná taktiež nie je napojená na obecný vodovod a má pripravenú vodovodnú
šachtu vo svojej predzáhradke. Ďalej žalovaná nemá žumpu, ale trativod. Čo sa týka tvrdení žalovanej
ohľadomznečisteniajejstudnežalobkyňou,svojetvrdenianičímnepodložila.Naopakžalobkyňadoložila
výsledok štátneho vodoochranného dozoru zo dňa 27.5.2014 vyhotovený Okresným úradom Malacky,

ktorý konštatuje, že práve žalovaná nelikviduje odpadové vody z jej rodinného domu v súlade s platnou
legislatívou. Čo sa týka rozboru vody, ktorý urobila žalovaná, okresný úrad skonštatoval, že nie je možné
z neho posúdiť, kedy a v akom čase k znečisteniu došlo. Znečisťovanie vody v studni žalobkyňou z jej
žumpy žalovaná nepreukázala. Tvrdenie žalovanej ohľadom nemožnosti využívania vody zo studne v
predzáhradke nemôže byť dôvodom pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva.

1.6.4. Vo vzťahu k zriadenému vecnému bremenu práva čerpania vody zo studne súd prvej inštancie
uviedol, že túto požiadavku žalovanej zapracovala žalobkyňa do posledného, v poradí tretieho
geometrického plánu. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanej, aby si znášala náklady spojené s
údržbou vodovodného potrubia a elektrickej prípojky k čerpadlu v studni, čo je
logické vzhľadom na vlastníctvo žalovanej. Takto navrhnuté vecné bremeno žalovaná nespochybňovala,

výslovnesiužívanietejtostudnevymienilaadostudnesiumiestnilačerpadloaprívodvody,čožalobkyňa
akceptovala. Preto súd prvej inštancie v tejto časti žaloby žalobkyni vyhovel.
1.6.5. Vo vzťahu k nerovnomernému rozdeleniu spoločného dvora došlo k zapracovaniu
požiadavky žalovanej ohľadom odstupu od jej rodinného domu v prednej a zadnej časti
okolo drevenej stodoly. V dôsledku tejto požiadavky došlo k rozdielu 33 m2 v prípade

reálneho delenia. Žalobkyňa navrhovala vyplatenie a to v sume 50,- €/m2, pričom trhová cena pozemkov
v obci Jablonové predstavuje sumu 70,- až 100,- €/m2. Požadovaná suma 50,- €/m2 nebola žalovanou
spochybnená. Len tvrdenie, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie, nemôže byť prekážkou pre
nepriznanie tejto náhrady.1.6.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal
zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo. Žalovaná tvrdila, že 100 rokov bola
sporná parcela spoločným dvorom a chce, aby to tak zostalo. V tomto však nemožno vidieť dôvody

hodné osobitného zreteľa. Žalobkyňa tvrdila, že spolužitie so žalovanou a hospodárenie na spoločnom
dvore je problematické, vznikajú konflikty. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že práve
reálne rozdelenie tento stav vyrieši. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňou navrhnuté zrušenie
a reálne rozdelenie spoločného dvora umožňuje účelné využitie oboch rodinných domov, zohľadňuje
podiely spoluvlastníčok za súčasného vyplatenia rozdielu primeranou cenou, preto žalobe žalobkyne

vyhovel.
1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Konštatoval, že žalobkyňa
bola v konaní plne úspešná, preto jej priznal nárok na náhradu trov vo výške 100 %. Ďalej uviedol,
že v konaní vzhľadom na existenciu dvoch rôznych geometrických plánov navrhli obe sporové strany
znalecké dokazovanie ohľadom reálneho delenia spornej parcely. Žalobkyňa riadne zložila preddavok
na trovy znaleckého dokazovania, žalovaná tieto preddavky nezložila. V dôsledku toho vznikli trovy

štátu, ktoré spočívajú vo vyplatenej znaleckej odmene. Samotný Civilný sporový poriadok neobsahuje
ustanovenie o trovách štátu tak, ako to bolo v ustanovení § 148 O.s.p., to však neznamená, že trovy
štátu v civilnom sporovom konaní nemôžu vzniknúť. V danom prípade vznikli a bolo potrebné o nich
rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1
C.s.p. a súd prvej inštancie rozhodol tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej

v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala v zákonnej lehote odvolanie
žalovaná dôvodiac, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd

prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že predmetom podielového spoluvlastníctva
je spoločný dvor. Uviedla, že spoločný dvor je špecifický inštitút, ktorého podstata spočíva v spoločnom
nadobudnutí a užívaní pozemku viacerými vlastníkmi, resp. užívateľmi priľahlých stavieb, ku ktorým

sa spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore vzťahuje. Vychádza z historických údajov a právnych
vzťahov. Najmä mal vlastníkom domov uľahčiť užívanie ich nehnuteľnosti a prístupu k predmetu
vlastníctva. Z toho dôvodu je i nakladanie s podielom na spoločnom dvore obmedzené, je možné
ho previesť len spoločne s hlavnou vecou - stavbou ktorej slúži. U odbornej právnej obce jestvuje
právny názor, že podiel na spoločnom dvore možno klasifikovať ako súčasť hlavnej veci podľa §

120 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa jej povahy
patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Spoločný dvor taktiež možno
považovať za predmet spoluvlastníckeho vzťahu v zmysle Občianskeho zákonníka. To znamená, že
každý spoluvlastník má podiel na spoločnej veci, v tomto prípade spoločnom dvore. S
poukazom na § 137 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dôvodila, že spoluvlastnícky

vzťah k spoločnému dvoru je možné zrušiť a vyporiadať, avšak s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho
prípadu a špecifickosť inštitútu spoločného dvora. Autoritatívnym rozhodnutím súdu je možné vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo k veci, pričom je súd viazaný poradím: (a) rozdelenie veci, (aa) prikázanie
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, (aaa) nariadenie predaja veci a
rozdelenie výťažku. V prípade spoločného dvora ako veci v spoluvlastníctve viacerých osôb je druhá

a tretia možnosť vyporiadania súdom v rozpore so samotným princípom a účelom
spoluvlastníctva k spoločnému dvoru, nakoľko vlastník stavby nemôže zostať bez spoluvlastníctva
k pozemku slúžiacemu k stavbe ako spoločný dvor, respektíve nie bez práva prechodu a prejazdu
ako vecného práva in rem. Z toho dôvodu nemožno uplatniť § 142 bez zreteľa na samotný inštitút
spoločného dvora a jeho účel a význam. Preto, ak ku zrušeniu a vyporiadaniu

podielového spoluvlastníctva k spoločnému dvoru nedôjde dohodou spoluvlastníkov, autoritatívne
zrušenie a vyporiadanie rozhodnutím súdu je obmedzené. Poukázala na blízky inštitút vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva k spoločnému dvoru, a to na prevod spoluvlastníckeho podielu k parcele
definovanej ako spoločný dvor a predkupné právo ostatných spoluvlastníkov k
spoluvlastníckemupodielu. Podľaustálenejsúdnejakatastrálnejpraxe naprevodpodielukspoločnému

dvoru sa nevzťahuje ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu je možné previesť
spoluvlastnícky podiel k spoločnému dvoru len spoločne s prevodom vlastníctva k
hlavnejstavbe.Katastrálnybulletin1/2007poskytolodpoveďnaotázku:Vzťahujesanapredajideálneho
spoluvlastníckeho podielu k spoločnému dvoru ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, podľaktorého majú podieloví spoluvlastníci k prevádzanému podielu predkupné právo? Odpoveď: Inštitút
spoločný dvor je osobitným, špecifickým druhom spoluvlastníctva k pozemku. Podiel
na spoločnom dvore sa viaže k nehnuteľnosti - k stavbe, a nie ku konkrétnemu vlastníkovi. S prevodom

stavby sa prevádza i podiel zo spoločného dvora. Dôvodom pre takýto postup je zabezpečenie riadneho
užívania stavby. Na prevod podielu k spoločnému dvoru sa nevzťahuje ustanovenie § 140
Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu nie je možné nakladať so spoluvlastníckym podielom
k spoločnému dvoru bez stavby, ku ktorej sa viaže. Preto je nevyhnutné, aby súd pri rozhodovaní o
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnému

dvoru zistil, či je technicky a právne možné spoločný dvor reálne rozdeliť tak,
aby zostali zachované u všetkých spoluvlastníkov práva a účel vyplývajúci z inštitútu spoločného
dvora a najmä prístup k stavbe. Ak účel a princíp spoločného dvora nie je
možné docieliť, tak nie je rozdelenie veci dobre možné. V takomto prípade sa nemôže uplatniť
ani prikázanie veci súdom za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, či nariadiť
predaj veci a výťažok rozdeliť podľa podielov. Ani snaha súdu nájsť vhodné riešenie na

rozdelenie spoločného dvora vytvorením viacerých geometrických plánov či vypracovanie znaleckého
posudku a nakoniec zmena petitu žaloby nepriniesli podľa odvolateľky požadovaný cieľ, zachovať práva
vyplývajúce zo spoločného dvora žalovanej. Prílohou rozsudku je Geometrický plán č. XXXXXXXX-
XX/XXXX na oddelenie pozemkov parcely čísla XXXX/XX-XX a zriadenie vecného bremena
vyhotoviteľom GEODET MALACKY s.r.o., Záhorácka č. 5478/15B, 901 01 Malacky, IČO: 35

936 304, E. W. zo dňa 8.7.2020, úradne overeným Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, Ing.
L. E. dňa 17.7.2020 pod č. G na základe ktorého prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaná nadobudla
do výlučného vlastníctva parcelu č. XXXX/XX o výmere 556 m2, a žalobkyňa parcelu č. XXXX/XX o
výmere 521 m2 a parcelu XXXX/XX o výmere 2 m2, čiže o 33 m2 menej ako žalovaná, na základe čoho
súd zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.650.- € ako náhradu v sume zodpovedajúcej

veľkosti spoluvlastníckeho podielu, o ktorý získa viac oproti žalobkyni. Výška náhrady mala byť určená
trhovou hodnotou nehnuteľnosti. Podľa odvolateľky takýmto rozdelením spoločného dvora a prikázaním
častispoločnéhodvorazanáhradužalovanejprvoinštančnýsúdporušil ustanovenie§142Občianskeho
zákonníka, a to z dôvodu, že nepostupoval pri vyporiadaní spoluvlastníctva podľa zákonného poradia
a k pozemku 33 m2, ktorý prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, neurčil zákonným spôsobom

primeranú náhradu. Pre súd nie je záväzné vyjadrenie strany o výške hodnoty veci, treba primeranú
výškunáhradystanoviťnazákladeznaleckéhoposudku(rozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepubliky
sp. zn. 22 Cdo 2597/2010). Uvedené rozhodnutie prvoinštatnčného súdu o prikázaní časti pozemku
do výlučného vlastníctva žalovanej vychádza z návrhu žalobkyne, ktorý žalovaná niekoľkokrát poprela
a taktiež uviedla, že nemá záujem o nadobudnutie väčšej výmery ako žalobkyňa, respektíve nemá

záujem vôbec o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, zároveň
uviedla, že nemá ani dostatok finančných prostriedkov na splnenie povinnosti. V zmysle ustálenej súdnej
praxe súd môže prikázať vec jednému spoluvlastníkovi, ktorý preukáže schopnosť náhradu zaplatiť
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2147/2009). Súd napriek popretiu
uvedených skutočností rozhodol bez relevantného dôkazu o cenách pozemkov a prikázal

vec do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá nemá dostatok finančných prostriedkov na splnenie
povinnosti. V prípade vyporiadania vlastníckych vzťahov medzi susedmi, či vo vzťahu k obci, užívaného
obyvateľmi obce D., je z miestnych pomerov známe, že ceny sú v takýchto prípadoch len symbolické.
Ceny pozemkov, ktoré uvádzala žalobkyňa, sa vzťahujú na nové stavebné pozemky s pripojením
na všetky inžinierske siete. Podľa odvolateľky napadnutým rozsudkom, ktorým súd zrušil podielové

spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru a reálne rozdelil parcelu č. XXXX, boli v značnej miere
porušené práva žalovanej, vyplývajúce jej z vlastníctva spoluvlastníckeho podielu 1/2 k spoločnému
dvoru a taktiež nadväzujúce vlastnícke práva k jej rodinnému domu so súpisným číslom XXX,
postavený na parcele reg. „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 85 m2, evidované na
liste vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie D., keďže sa znížila hodnota rodinného domu tým,

že k rodinnému domu a priľahlému novovytvorenému pozemku parc. č. XXXX/XX nie je možný prístup
motorovými vozidlami. Naopak novovytvorená parcela č. XXXX/XX, ktorú prvoinštančný súd určil do
výlučného vlastníctva žalobkyne, má prístup motorovými vozidlami v plnej miere zachovaný. Na návrh
žalovanej nie je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdu v prospech žalovanej napriek
tomu, že žalovaná je odkázaná na vykurovanie svojho rodinného domu tuhým palivom a

prejazd cez spoločný dvor bol jediným možným spôsobom dopravy paliva ako jediného zdroja energie
potrebného na vykurovanie jej rodinného domu. Znemožnením prístupu žalovanej k spoločnému dvoru
a samotnému príjazdu motorovými vozidlami k jej rodinnému domu žalovaná zostala bez prísunu
energie na vykurovanie jej rodinného domu, čím sa jej značne a neprijateľne zhoršili životné podmienky.Žalobkyňa uviedla ako dôvod potreby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva osobné
nezhody so žalovanou, jej nevhodné správanie, chovanie domácich zvierat. Pritom uvádzala, že stavbu
- rodinný dom so súpisným číslom XXX užíva len sezónne. Žalovaná je 71-ročná bezdetná vdova, ktorá

v rodinnom dome č. XXX prežila značnú časť svojho života a žije si len svojim zabehnutým spôsobom
života a je na život v tomto dome odkázaná a taktiež na využitie spoločného dvora, respektíve jeho
polovice s právom prístupu motorovými vozidlami. Žalovaná z uvedených dôvodov navrhovala postup
podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušiť a
nevyporiadať spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru a žalobu zamietnuť. V tejto súvislosti poukázala

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 137/97. Konštatovanie súdu v
odôvodnení v bode 20. rozsudku, že pred domom žalovanej je možné vybudovať miesto pre odstavenie
troch osobných áut je pre zachovanie vjazdu na novovytvorenom pozemku parc. č. XXXX/XX úplne
irelevantné. Navyše, ako je z obhliadky zrejmé, dom č. XXX sa nachádza v neprehľadnej zákrute, pred
domom sa nachádza priekopa, cez ktorú má žalovaná zriadený len úzky mostík vhodný na prechod
pešo k jej rodinnému domu. Aj keby bolo možné zriadenie vjazdu na pozemok č. XXXX, stavebné

konaniejezdĺhavéaspojenésmnožstvomadministratívnychpovinnostíaprekážok, nehovoriacovýške
nákladov potrebných na výstavbu samotného prejazdu cez priekopu a spevnenie plochy
pred domom. No i tak by bolo potrebné palivové drevo voziť z pozemku č. XXXX na fúriku či káričke
do kôlne, čo je pre žalovanú vo veku 71 rokov fyzicky nemožné, alebo spojené s ďalšími nákladmi
na vybudovanie plynového kúrenia či prípravy palivového dreva treťou osobou. Z toho dôvodu má

odvolateľka za to, že napadnutým rozsudkom bolo značne zasiahnuté do jej práv, vyplývajúcich z čl. 19
Ústavy Slovenskej republiky na zachovanie ľudskej dôstojnosti a právo na ochranu pred neoprávneným
zásahom do súkromného a rodinného života a právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie vyplývajúce z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Tvrdenia žalovanej umocňujú i závery znaleckého posudku č. 02/2019 Ing. S. P.,

z ktorých vyplýva, že k spoločnej nehnuteľnosti parc. č. XXXX je možný prístup z hlavnej cesty parc. č.
XXXX v šírke 5,12 m a z pozemku žalovanej parc. č. XXXX v prechodovej šírke 2,18 m medzi
rodinnými domami so súpisným č. XXX a č. XXX, čo je nevyhovujúce pre prejazd motorovým vozidlom.
Z hľadiska zachovania rovnakej výmery v zmysle spoluvlastníckych podielov z celkovej
výmery a súčasného zachovania prejazdu k obidvom nehnuteľnostiam - rodinným domom

motorovým vozidlom v minimálnej šírke 2,5 m cez parcelu XXXX, je bez zriadenia vecného
bremena prejazdu pozemok č. XXXX nedeliteľný. Rovnako Okresný dopravný inšpektorát Malacky
vydal zamietavé stanovisko zo dňa 24.10.2019 k zriadeniu vjazdu z parcely č. XXXX/X vo vlastníctve
obce D. priamo na parcelu č. XXXX z dôvodu, že prejazd medzi stavbami so súpisným č. XXX a č.
XXX je len X,XX m, čím nie je zabezpečená dostatočná šírka pre vjazd vozidiel skupiny 1 podskupiny

02. So zriadením vecného bremena právo prejazdu motorovými vozidlami cez novovytvorenú parcelu
č. XXXX/XX žalobkyňa vyjadrila nesúhlasné stanovisko a súd jej stanovisko akceptoval. Pokiaľ ide
o rozhodnutie o trovách konania odvolateľka namietala, že súd rozhodol v rozpore s ustanovením §
255 C.s.p. V prípade, že sa odvolací súd stotožní s rozhodnutím prvoinštančného súdu, tak žalobkyňa
vzhľadom na celkový priebeh konania, zmenu petitu, mnohonásobnú zmenu geometrických plánov,

odstránenie stavby, ktorú mala postavenú na spoločnom dvore, nemala vôbec úspech vo veci 100
%. Podľa odvolateľky mal súd postupovať podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vysloviť, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania. Namietala aj rozhodnutie o náhrade trov konania štátu, pričom
poukázala na čl. 2 a 6 Základných princípov C.s.p. V závere uviedla, že prvoinštančný
súd svojim rozsudkom popiera akékoľvek práva žalovanej, vyplývajúce z inštitútu spoločného dvora.

Zaviazal žalovanú na splnenie povinnosti zaplatiť 1.650,- € žalobkyni, pričom nie je preukázané, že: je
schopná záväzok splniť, vynaloženie ďalších nepriamych nákladov na vybudovanie novej príjazdovej
cesty k jej domu, vynaloženie zvýšených nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb, ako
je vykurovanie jej rodinného domu a v neposlednom rade znížil žalovanej hodnotu rodinného
domu č. XXX tým, že jej zamedzil vjazd motorovým vozidlom na novovytvorený pozemok parc. č. XXXX/

XX. Odvolaciemu súdu navrhla, aby zrušil napadaný rozsudok prvoinštančného súdu a vrátil vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

3.1. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Podľa nej súd prvej inštancie náležite objasnil vec, na
základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne správne právne

posúdilvec,vdôsledkučohorozhodolzákonnýmspôsobom,vintenciáchhmotnéhoajprocesnéhopráva
a preto navrhla rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. Poukázala na to, že predmetom prejednávanej
veci je zrušenie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti v obci D., ktorá je spoločným
pozemkom (dvorom). Vlastníctvo k spoločnému dvoru svedčí v prospech všetkých vlastníkov; t. j.užívať vec prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou
oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel. Spoluvlastníci sú povinní navzájom si umožniť
nerušené užívanie spoločného dvora. Taktiež platí, že spoluvlastník pri užívaní spoločnej veci nesmie

obťažovať ostatných spoluvlastníkov. Faktickým konaním žalovanej nad rámec jej zákonných oprávnení
v rámci užívania spoločného dvora (išlo o zapratanie spoločného dvora znemožňujúceho užívanie,
resp. sťaženie jeho užívania, vytváranie rôznych prekážok pre nerušené užívanie spoločného dvora
žalobkyňou - budovanie plotov, vylievanie exkrementov, agresívne a vulgárne správanie a iné), spory
medzi stranami sporu dospeli do štádia, kedy sa žalobkyni javilo ako jediným východiskom - zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnému dvoru. Prvoinštančný súd postupoval správne,
keď v súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákona, prihliadol na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ako prvú posúdil možnosť rozdelenia veci a za účelom zistenia skutkového a právneho stavu,
o. i. vykonal obhliadku na mieste, ako aj znalecké dokazovanie. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že v
konaní boli v počiatku predložené dva geometrické plány, a to prvý geometricky plán
geodetky D. H. z 27.6.2016 - bol vyhotovený žalobkyňou k žalobe; druhy geometrický plán geodetky

Ing. E. R. zo dňa 19.1.2017 si dala na vlastné náklady vyhotoviť žalovaná ku svojej vzájomnej žalobe,
ktorú prvoinštančný súd posúdil ako vyjadrenie žalovanej k žalobe; žalovaná v rámci vzájomnej žaloby
zo dňa 7.3.2017 žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru podľa 2. geometrického
plánu - so zriadením vecných bremien. Podľa žalobkyne zriadenie vecných bremien s právom prechodu
a prejazdu v zmysle návrhu žalovanej by nevyriešilo podstatu sporov medzi stranami sporu, následkom

čoho pristúpil súd prvej inštancie k vykonaniu znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či je možné
pozemok rozdeliť. Zo znaleckého posudku Ing. S. P. (č. ZP 02/2019 z 23.5.2019) vyplynulo, že je možné
vybraťjedenzoštyrochvariantovriešeniasporu(A,B,C,aD);pričomzosnulýprávnyzástupcažalovanej
JUDr. D. T. sa na pojednávaní dňa 5.3.2020 vyjadril, že „pre nás je priechodný variant D, súhlasíme
so zriadením vecného bremena práva čerpania zo studne, kt. sa nachádza na novovzniknutej parc.

č. XXXX/X.... (viď. 2. strana zápisnice cca v polke strany)“. V intenciách záverov z
pojednávania z 5.3.2020 sa právni zástupcovia strán sporu dohodli na stretnutí na mieste samom
a požiadali geodeta E. W. o vypracovanie nového návrhu geometrického plánu (viď. v spise návrh
geometrického plánu z 29.6.2020); následne bol návrh ešte na základe požiadaviek žalovanej a jej
právneho zástupcu upravený a bol tak vypracovaný finálny tretí geometricky plán vyhotovený geodetom

E. W. zo dňa 8.7.2020, v ktorom sa vychádzalo z varianty D znaleckého posudku s tým, že v ňom boli
zapracované všetky požiadavky žalovanej na: väčší manipulačný priestor pri rodinnom dome žalovanej
- rozšírením medzi parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X - čím vznikol „odskok“ 1,2 m od domu žalobkyne;
zarovnanie parcely žalovanej po koniec latríny - čím vznikol rozdiel oproti pôvodnému meraniu o cca 17
m2; vecné bremeno čerpania vody zo studne; väčší odstup od hospodárskej budovy žalovanej v zadnej

časti pozemku. Toto potvrdil aj právny zástupca žalovanej a v zápisnici z pojednávania zo dňa 6.10.2020
vyhlásil „potvrdzujeme, že došlo k zapracovaniu našej požiadavky, že geodet posledným GP a
navrhovaným rozdelením urobil odstup od hospodárskej budovy žalovanej a taktiež tento GP zohľadňuje
aj odstup od rodinného domu žalovanej, ako aj požiadavku žalovanej týkajúcej sa vecného bremena
- práva prístupu k studni“. Z dôvodu, že následkom zapracovania požiadaviek žalovanej do tretieho

geometrického plánu došlo k nerovnomernému rozdeleniu pozemkov (521 m2 pre žalobkyňu a 556
m2 pre žalovanú), bolo nevyhnuté vysporiadať náhradu za naviac získaný podiel na vysporiadavanom
spoločnom dvore, pričom žalobkyňa navrhla, aby jej pripadla väčšia časť v zadnej časti pozemku, čím by
došlo k dorovnaniu pozemkov (viď. 2 a 3 strana zápisnice zo 7.7.2020), v dôsledku dohody strán sporu,
ktorou bolo vyhovené všetkým požiadavkám žalovanej, návrh žalobkyne do tretieho geometrického

plánu zapracovaný nebol, preto si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu v sume 50,- € /m2. Právny
zástupca žalovanej potvrdil dohodu strán sporu o spôsobe rozdelenia spoločného dvora (pojednávanie
dňa 6.10.2021), ktorá bola premietnutá do vypracovaného finálneho geometrického plánu, ktorý bol
priložený k napadnutému rozsudku a ktorým sa zohľadnili všetky požiadavky žalovanej na účelné
využitieveci.Jedinouotvorenouotázkouzostalonerovnomernérozdeleniespoločnéhodvoravprospech

žalovanej (k čomu došlo výlučne v dôsledku požiadaviek žalovanej), pričom právny zástupca žalovanej
nerozporovalaninárok,anivýškuavyjadrilsatak,že„podľapokynumojejklientkyuvádzam,žežalovaná
niejeschopnáuhradiťpožadovanýrozdielza33m2vcene50,-€/m2,teda1.650,-€.“Podľažalobkyneje
jej nárok oprávnený a keďže žalovaná preukazne disponovala počas konania finančnými prostriedkami
na úhradu rôznych osobných nákladov v rámci sporu - o. i. na právneho zástupcu, na vypracovanie

vlastného geometrického plánu, na budovanie oplotenia a bráničky v rámci spoločného dvoru, na
vybudovanie elektrickej a vodovodnej prípojky a zakúpenie čerpadla, má za to, že tvrdenie žalobkyne
o jej neschopnosti zaplatiť za časť pozemku, ktorý si vymienila navyše, je tendenčné. Žalobkyňa ďalej
vo vyjadrení uviedla, že v priebehu konania právny zástupca žalovanej oznámil právnej zástupkynižalobkyne, že jeho klientka súhlasí s uzatvorením zmieru s tým, že žalobkyňa si nebude
uplatňovať náhradu trov konania, ako bolo uvedené v návrhu na schválenie zmieru. Pojednávanie,
na ktorom mal byť zmier uzavretý, bolo odročené pre úmrtie právneho zástupcu žalovanej. Žalobkyňa

nesúhlasila s vyjadrením, že rozdelením spoločného dvora došlo k značnému porušeniu práv
žalovanej, vyplývajúcich z vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu 1/2 spoločného dvora, k zníženiu
hodnoty rodinného domu žalovanej v dôsledku údajnej neprístupnosti k nemu motorovými vozidlami.
Podľa žalobkyne vysporiadaním práv k spoločnému dvoru nehnuteľnosti získajú na hodnote. Žalobkyňa
ďalej poukázala na to, že žalovaná je vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX, ktorú v súčasnosti

využíva ako „predzáhradku“, ale tento je priamo prístupný z verejnej cesty, t. j. má k
rodinnému domu neobmedzený prístup aj bez potreby prechodu/prejazdu cez novovzniknutý pozemok
parc. č. XXXX/XX; vjazd na spoločný dvor je aj v súčasnosti v neprehľadnej zákrute a vjazd/výjazd
je potrebné regulovať druhou osobou; aj druhá susediaca nehnuteľnosť s rodinným domom žalovanej
(parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X) má vstup k svojim pozemkom v zákrute s povoleným výjazdom na cestu
XX/XXX - ako to bolo preukázané v konaní rozhodnutím OÚ Malacky č. OU-MA-OCDPK-2016/011893

z 30.09.2016; žalovaná súdu predložila zamietavé stanovisko ODI Malacky (č. ORPZ-
MA-ODI-26-57/2019 z 24.10.2019), avšak toto vychádzalo z neúplnej žiadosti žalovanej na príslušný
úrad, keďže k zaslaniu záväzného stanoviska nepredložila projekt, dokumentáciu, v návrhu neuvažovala
o napojení cez parc. č. XXXX. a nepreukázala zabezpečenie troch parkovacích miest; preto, podľa
žalobkyne, predmetný dôkaz nie je pre posúdenie možnosti priameho prístupu k verejnej komunikácii

relevantný-atoanivovzťahuktendenčnémuvyjadreniuotom,žežalovanázostalabezprísunuenergie.
Za tendenčné považuje žalobkyňa tvrdenie o dôvodoch hodných osobitného zreteľa s poukazom na vek
žalovanej a nemožnosti obstarávania životných potrieb, keďže žalovaná je majetná osoba (viď. kataster
nehnuteľností,podľaktoréhovlastnío.vsporespomínanýchajinénehnuteľnosti),ktorásio.i.obstaráva
prostriedky na živobytie aj pestovaním plodín. Žalobkyňa poukázala aj na to, že na vlastné náklady

vybudovala vjazd na spoločný pozemok t. č. využívaný aj žalovanou, konkrétne betónový mostík z cesty
napozemokcez„járok”,ktorývediepozdĺžcelejcesty,takžeargumentžalovanej,žebyobdobnénáklady
musela vynaložiť pred svojím pozemkom, rovnako nepovažuje za dôvod hodný osobitného zreteľa. Aj
žalobkyňa je vdova v dôchodcovskom veku, ktorá sa v rámci tohto konania domáha právnym spôsobom
pokojného a ničím nerušeného užívania jej majetku, čo v dôsledku správania žalovanej nie je možné.

3.2. K trovám konania žalobkyňa uviedla, že v spore bola prejednávaná možnosť znášania nákladov
žalobkyňou, avšak nový právny zástupca odmietol vopred dojednaný zmier (ešte so zosnulým právnym
zástupcomžalovanej).Mázato,žesúdprvejinštanciesprávneposúdiljejnároknanáhradutrovkonania
v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p.

4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej
len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre

jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej je potrebné vyhovieť, preto bolo
potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.).

6.1. Predmetom konania v prejednávanej veci je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k dotknutej nehnuteľnosti - spoločnému dvoru, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a
žalovanej, každá vlastní spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1.
6.2. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na

účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z citovaného
ustanovenia vyplýva, že ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom,

t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých
spôsobovvyporiadaniazrušenéhospoluvlastníctva,lebosúpreňzáväzné.Najprirodzenejšímspôsobom
likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.
Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (ztechnického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci
vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá
ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije

ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci
niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon
v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné

využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem,
prichádzadoúvahytretízuvedenýchspôsobovzrušeniaavyporiadaniaspoluvlastníctva,atonariadenie
predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov.
6.3. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej

novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
6.4. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.
6.5 Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
6.6. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
6.7. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím určil, že panujúcej nehnuteľnosti vytvorenej
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX - parcele č. XXXX/XX. reg. „C“, patrí vecné bremeno

in rem právo čerpať vodu zo studne, ktorá sa nachádza na novovytvorenej služobnej nehnuteľnosti
parcele č. XXXX/XX reg. „C“, zast.pl. o výmere 2 m2. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej
inštancie bolo zistené, že dotknutá studňa sa jednou svojou časťou nachádza na pozemku parc.
č. XXXX (v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej) a druhou časťou na pozemku parc. č. XXXX,
ktorý patrí inému vlastníkovi, teda nepatrí žiadnej zo strán sporu (vyplýva to z vykonanej obhliadky zo

dňa 25.9.2018 na č. l. spisu 120 a nasl. ako aj z GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 8.7.2020). Z
vykonaného dokazovania však vôbec nevyplýva, akým spôsobom si strany sporu vysporiadali užívanie
tej časti studne, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. XXXX, patriacom inému vlastníkovi. Odvolací
súd poukazuje na to, že tento vlastník nebol účastníkom tohto konania, v ktorom sa rozhodovalo o
vecnom práve, vzťahujúcom sa k veci, čiastočne sa nachádzajúcej na jeho pozemku bez toho, aby

dotknutý vlastník mal o konaní vedomosť a mohol tak uplatňovať svoje práva dotknutého vlastníka
nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné a
zároveň nedostatočne odôvodnené.
6.8. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním k správnemu
záveru o možnosti reálneho rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti. Odvolací súd sa nestotožňuje s

tvrdením odvolateľky, že napadnutým rozsudkom bolo značne zasiahnuté do jej práv vyplývajúcich z čl.
19 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd však v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na
to, že zmyslom a účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva po jeho zrušení je konečné zrušenie
doterajších spoluvlastníckych vzťahov k predmetu spoluvlastníctva, vyriešenie všetkých vzťahov medzi
spoluvlastníkmi, ktoré vznikli v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva a ekonomické

vyrovnanie spoluvlastníkov. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že podľa jeho
názoru tento účel vyporiadania podielového spoluvlastníctva v prejednávanej veci naplnený nebol.
Zriadením vecného bremena - práva čerpať vodu zo studne v prospech novovzniknutej nehnuteľnosti
parc. č. XXXX/XX, sa podľa názoru odvolacieho súdu všetky vzťahy medzi spoluvlastníkmi, súvisiace
s existenciou podielového spoluvlastníctva nevyriešili, naopak môžu byť zdrojom ďalších sporov

a konfliktov. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, za aktívnej účasti strán sporu, doplniť
dokazovanie a zistiť, za akých podmienok prichádza do úvahy napojenie nehnuteľnosti žalovanej na
obecný vodovod, keďže na svojom pozemku parc. č. XXXX má pripravenú vodovodnú šachtu. Zároveň
v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na neurčitosť výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľaktorého náklady spojené s údržbou a opravami ponesú rovnakým dielom obe strany sporu, pričom nie
je z výroku jednoznačne zrejmé, čoho sa náklady na údržbu a opravy týkajú, s čím majú byť spojené.
Takáto neurčitosť výroku spôsobuje jeho materiálnu nevykonateľnosť.

6.9. Odvolateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie neurčil zákonným spôsobom primeranú
náhradu za rozdiel vo výmere novovytvorených pozemkov o rozlohe 33 m2. Z predloženého spisu je
zrejmé, že odvolateľka na pojednávaní konanom dňa 27.5.2021 nesúhlasila so sumou 50 €/m2 ako
náhradou za rozdiel vo výmere pozemkov, namietala, že určenie náhrady nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní.Odvolacísúdpoukazujenato,žeodvolateľkavtomtosmerežiadnedokazovanienenavrhla,

pričom podľa § 185 C.s.p. môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedenú odvolaciu námietku odvolateľky preto odvolací
súd nepovažuje za dôvodnú.
6.10. Odvolateľka namietala, že rozsudkom súdu prvej inštancie došlo k zníženiu hodnoty rodinného
domu tým, že k nemu a priľahlému novovytvorenému pozemku parc. č. XXXX/XX nie
je možný prístup motorovými vozidlami. Taktiež namietala, že znemožnením prístupu k spoločnému

dvoru a príjazdu motorovými vozidlami zostala bez prísunu energie na vykurovanie jej rodinného domu.
Odvolací súd sa s uvedenými námietkami odvolateľky nestotožňuje. Poukazuje pri tom na technickú
správu vypracovanú Ing. R. F., doloženú do spisu žalobkyňou (č. l. spisu 308 a nasl.), podľa ktorej je
prístupkdomužalovanejmožnýcezpozemokparc.č.XXXX,vovlastníctvežalovanej,atoajmotorovými
vozidlami.

6.11. Odvolateľka navrhovala nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru, poukazujúc
na dôvody hodné osobitného zreteľa. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom
veci a rozdelením výťažku, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z uvedeného vyplýva, že ak
prichádza do úvahy reálne rozdelenie veci, ako v je tomu v prejednávanom prípade, prihliadnutie na

dôvody hodné osobitného zreteľa nie je možné.
7. Vzhľadom na dôvody uvedené v bodoch 6.7. a 6.8. odôvodnenia tohto rozhodnutia bolo potrebné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1
písm. b) C.s.p. v spojení s § 380 ods. 1, ods. 2, § 391 ods. 1 C.s.p. Úlohou súdu prvej inštancie bude v
prvom rade dôsledne zvážiť nevyhnutnosť zriadenia vecného bremena práva čerpať vodu zo studne v

prospech novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX, s prihliadnutím na to, či prichádza do úvahy
napojenie nehnuteľnosti žalovanej na obecný vodovod, keďže na svojom pozemku parc. č. XXXX má
pripravenú vodovodnú šachtu. V negatívnom prípade bude úlohou súdu prvej inštancie vyriešiť otázku
práva vecného bremena čerpať vodu z časti studne, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXX, vo
vlastníctve tretej osoby, ktorá nie je účastníkom tohto konania. V prípade potreby súd prvej inštancie

vykoná za súčinnosti sporových strán dokazovanie, riadne zistí skutkový stav veci (§ 132 ods. 1, §
185 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p.), vykonané dôkazy vyhodnotí v súlade s ustanovením § 191 ods. 1
C.s.p., rozhodne v súlade s ustanovením § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu
vyvodí záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi
z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. Odvolací súd záverom uvádza, že súd prvej inštancie je viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

8. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane
trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl.
C.s.p.).

9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).