Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15P/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224201503
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2224201503.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka,
obe v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov – matka:
D. B., E. F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: G. G. XXXX/XX, H. a otec: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt: G. G. XXXX/XX, H., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a o návrhu otca na

zníženie výživného na maloleté deti takto

r o z h o d o l :

I. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným
zo sumy 120,- eur na sumu 200,- eur mesačne, a na maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným
výživným zo sumy 100,- eur na sumu 160,- eur mesačne, počnúc od 23.04.2024 a to vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č.k.
21P/29/2022-76 zo dňa 26.08.2022, v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca.

II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 23.04.2024 do vyhlásenia tohto rozsudku na maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 898,62 eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných
splátkach po 37,- eur spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok
má za následok splatnosť celého dlhu.

III. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 23.04.2024 do vyhlásenia tohto rozsudku na maloleté

dieťa: C. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 674,- eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných
splátkach po 28,- eur spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok
má za následok splatnosť celého dlhu.

IV. Súd konanie o návrhu otca na zníženie výživného z a s t a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletých detí (ďalej aj len „matka“) dňa 23.04.2024 doručila súdu návrh, ktorým žiadala,
aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletých detí (ďalej aj len „otec“) na maloletú A. zo sumy
120,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 100,- eur mesačne na
sumu 180,- eur mesačne; navrhla, aby súd zameškané výživné odo dňa podania návrhu otcovi povolil
splácať v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Na zdôvodnenie návrhu
matka uviedla, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo

dňa 26.08.2022, sp.zn. 21P/29/2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.08.2022
a ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca tak, že na výživu maloletej dcéry bol zaviazaný
prispievať sumou 120,- eur mesačne a na výživu maloletého syna sumou 100,- eur mesačne. Odpredchádzajúcej súdnej úpravy výživného podľa návrhu matky došlo k zásadnej zmene pomerov na
strane maloletých detí ako aj na strane otca, preto matka navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca k obom maloletým deťom v intenciách jej návrhu. Dôvodila, že maloletá dcéra navštevuje už

X. ročník strednej školy v I., kde náklady na cestové činia 50,- eur/mes., strava v školskej jedálni
50,- eur/mes. plus matka uhrádza maloletej ďalšie bežné náklady - na stravovanie v domácnosti,
ošatenie, kozmetické potreby a iné bežné výdavky v sume najmenej 300,- eur/mes., pričom v čase
predchádzajúceho rozsudku maloletá navštevovala základnú školu a výdavky na ňu boli omnoho nižšie.
Maloletý syn navštevuje druhý stupeň základnej školy v H., je žiakom X. ročníka, matka uhrádza stravné

v jedálni v sume 30,- eur/mes. a všetky ďalšie bežné výdavky na stravu v domácnosti, ošatenie, hygienu.
Maloletý je integrovaným žiakom, t.j. žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a matka
mu hradí doučovanie zo slovenského jazyka v sume 75,- eur/mes. Obe deti podstupujú dlhodobú liečbu
nepriaznivého stavu zubného chrupu u zubného lekára, výdavky od začiatku liečby od roku 2022 až
doposiaľ dosiahli sumu cca 1.200,- eur a predstavujú zásadnú finančnú záťaž pre matku, pričom na
týchto výdavkoch sa otec napriek žiadosti matky nepodieľal. Maloletý od novembra 2023 nosí dioptrické

okuliare, náklady na ich obstaranie činili 237,- eur, na ktoré otec žiadnou sumou neprispel. Taktiež
v januári 2024 sa dcére zlomil rám dioptrických okuliarov, a preto bolo potrebné aj jej zaobstarať nový,
na čo matka vynaložila 136,- eur, bez finančnej spoluúčasti otca. Matka taktiež uhrádza na maloleté deti
poistky a to na maloletú dcéru v sume 25,80 eura/mes. a na maloletého syna v sume 22,80 eura/mes.
Maloleté deti majú problematickú pokožku v oblasti hlavy, špeciálny 200 ml šampón stojí 18,- eur. Matka

tiež hradí náklady na domácnosť, poplatok mestu za komunálny odpad v sume 120,- eur/ročne za 3
osoby, poistenie bytu v sume 140,- eur/ročne, na poistenie auta 90,- eur/ročne. K ďalším nepravidelným
výdavkom matka uviedla sumu 80,- eur za náklady na certifikát v priebehu štúdia pre maloletú dcéru
a sumu 216,- eur titulom doplatku k štátnemu príspevku na notebook, doplatok na obstaranie počítača
a príslušenstva k nemu pre maloletého syna vo výške 200,- eur. Matka ďalej uviedla, že od 01.07.2022

naďalej pracuje ako cukrárka v hotelovom zariadení v čistým príjmom vo výške 1.200,- eur/mes., resp.
1.580,- eur/mes., nakoľko pracuje nadčasy ako je to najviac možné, aby zabezpečila všetky potreby
a náklady pre maloleté deti. Z príjmu matka hradí splátky hypotekárneho úveru 437,- eur/mes. za byt,
v ktorom matka žije s oboma maloletými deťmi, k tomu životné poistenie vyžadované bankou v sume
65,- eur/mes., zálohové platby za byt v sume 215,- eur/mes. (voda a vykurovanie), za elektrinu 58,-

eur/mes., plyn (na varenie) 15,- eur/mes., internet a TV 20,- eur/mes. Matka vynakladá aj náklady na
cestovanie do zamestnania mesačne v sume 50,- eur. Matka iný príjem nemá, okrem bytu nevlastní iné
nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok, v prípade nepredvídaných výdavkov matke finančne vypomáhajú
rodiča. Matka ďalej v návrhu uviedla, že otec je stále poberateľom invalidného dôchodku a doplatku
k invalidnému dôchodku spolu v sume najmenej 920,- eur/mes., avšak oproti stavu v čase vydania

predchádzajúceho rozsudku má aj príjem zo zamestnania v školskom zariadení v I., v rámci ktorého
areálu je mu pridelený i byt, takže dlhodobo dosahuje podstatne vyšší príjem ako v čase predchádzajúcej
súdnej úpravy. Určené výživné hradí otec riadne, dcére posiela aj vreckové 20,- eur, avšak inak na
náklady detí nad rámec určeného výživného neprispieva. Deti síce obdarúva, avšak darčekmi podľa
vlastného výberu, bez toho, aby vzal do úvahy potreby a priania detí. Stretávanie sa otca s deťmi je

na veľmi nepravidelnej báze a vždy len na krátky čas, nakoľko otec vždy uvedie, že veľa pracuje. Deti
u otca neprespávajú, otec so starostlivosťou o maloleté deti matke nijak časovo ani finančne nad rámec
súdom určeného výživného nepomáha. Matka maloletej dcére uhradila aj výlet do F. s nákladmi 250,-
eur plus vreckové, otec prispel sumou 50,- eur. Matka poukázala na to, že finančné náklady na deti
s pribúdaním ich veku postupom času narastajú, pričom matka ich v plnom rozsahu uhrádza sama,

súdom určené výživné je už nepostačujúce a je nevyhnutné, aby otec sa na výchove detí a na ich výžive
podieľal vyššou sumou. Na strane otca došlo k zvýšeniu príjmov, nakoľko je riadne zamestnaný a je
v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletých detí vyššou sumou. Matka má za
to, že súčasný príjem otca je na úrovni cca 1.200,- eur/mes. prípadne i viac.

2. Uznesením č.k. 15P/68/2024-16 zo dňa 26.04.2024 súd ustanovil maloletým deťom kolízneho
opatrovníka – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda.

3. Podaním doručeným súdu dňa 20.05.2024 matka na výzvu súdu doložila do spisu: Potvrdenie o výške
svojho príjmu za obdobie 12 mesiacov spätne (od 05/2023 do 04/2024 - priemerný čistý príjem: 1.698,08

eur/mes.), predložila doklady o úhrade výdavkov uvádzaných v návrhu. Ďalej uviedla, že na stravu
v domácnosti vynakladá mesačne 300 - 400,- eur, doložila aj niektoré doklady o úhradách u zubného
lekára, za nákup výpočtovej techniky a ďalšie.4.1 Podaním doručeným dňa 05.10.2024 predložil súdu otec vyjadrenie k návrhu na zvýšenie výživného.
Nesúhlasil s tvrdeniami matky obsiahnutými v návrhu, tvrdil, že s deťmi sa stretáva tak, že im vopred
zavolá a dohodne sa s nimi, či im to vyhovuje. Dodal, že má stály záujem sa s nimi stretávať. Ohľadom

prespávania detí uviedol, že na ubytovni, kde býval, nebolo možné, aby deti prespávali, napriek tomu
vybavil výnimku a párkrát u neho deti prespali, dcéra u neho prespala viackrát aj po škole. Poukázal na
to, že zaevidoval u detí zmenu v správaní v tom smere, že pokiaľ sa deťom neozve on, deti ho samé
kontaktujú až po dvoch, či troch týždňoch. Dcére platí neobmedzený paušál a synovi podľa potreby
dobíjakredit.Nesúhlasiltiežstvrdeniamivnávrhutýkajúcimisaúhradniektorýchpoložiek,keďnapríklad

ohľadom notebooku pre syna sa mali s matkou dohodnúť, že tento vyberie otec ako servisný IT technik,
no napokon v rozpore s dohodu notebook vybrala matka a otcovi len poslala faktúru, aby prispel. Na
výlet dcére do Paríža v roku 2024 prispel sumou 50,- eur, v roku 2023 dcére prispel na výmenný pobyt
do A. sumou 150,- libier. Ohľadom okuliarov pre syna uviedol, že našiel a dohodol pre syna okuliare aj
so sklami za sumu 39,- eur, no matka napokon synovi kúpila okuliare v inej optike v sume 237,- eur,
o čom otcovi poslala doklad. V roku 2023 otec kúpil dcére nové okuliare a keď asi po 2 mesiacoch matka

žiadala od neho, aby prispel na nové, považoval to za zbytočné, pričom matka ho neupovedomila o tom,
že dcéra potrebuje nové okuliare po tak krátkom čase preto, že sa jej zlomili. Poukázal na to, že vždy,
keď mu to situácia dovolila, tak deťom prispel alebo niečo im kúpil. Ohľadom vlastných pomerov uviedol,
že býval na ubytovni, ktorá patrila škole (jeho zamestnávateľovi) a mesačne tam platil za bývanie, nie
je teda pravdivé tvrdenie matky, že dostal pridelený byt od zamestnávateľa. Aktuálne už v byte otec

nebýva. Výška jeho invalidného dôchodku je 413,79 eur, aktuálne je dlhšie práceneschopný. Ďalej otec
vo vyjadrení popísal ako trávi s deťmi čas, že chodia do kina, do reštaurácií, cukrárne, že dcére kúpil
lístky na koncert a že strávili aj napríklad predĺžený víkend v Štúrove. V uplynulom školskom roku
uhrádzal dcére dopravu na MHD a v čase podania návrhu na zvýšenie výživného dcére posiela 20,-
eur/ mes. a vždy jej niečím prispel, keď ho o to požiadala (na kaderníka, na cvičenie, na voľnočasové

aktivity), taktiež dcére daroval stolový počítač značky A. s klávesnicou a myšou a tiež notebook zn.
C., synovi daroval mobilný telefón. Ku svojim zárobkovým pomerom otec uviedol, že momentálne je
nezamestnaný, jeho pracovný pomer mu skončil k 31.08.2024. Poukázal na to, že jeho zdravotný stav
sa zhoršil a je potrebné pokračovať v liečbe a podstupovať ďalšie vyšetrenia. Zhrnul, že s návrhom
matky na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko mu to jeho situácia vôbec neumožňuje. Otec uviedol,

že porozvodovou situáciou sa dostal do existenčných problémov s bývaním a bol aj na ulici, niekoľkokrát
sa musel sťahovať a dostal sa do dlhov, ktoré musí dodnes splácať, taktiež bol nútený predať motorové
vozidlo. Preto žiadal návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť a upraviť jeho vyživovaciu povinnosť
k maloletej A. na sumu 70,- eur/mes. a na maloletého C. na sumu 50,- eur/mes. K návrhu doložil prehľad
o svojich príjmoch (č.l. 96): 413,79 eura/mes. – invalidný dôchodok z J. K. L. B., 1.462,- eur/mes. –

nemocenské dávky počas práceneschopnosti; prehľad o svojich výdavkoch: hypotéka: 350,84 eura/
mes., úver: 190,26 eura/mes., úver F.: 246,61 eura/mes., M. N.: 200,- eur/mes., výživné: 100,- eur/
mes. + 120,- eur/mes., Orange: 116,- eur/mes., zálohové platby za byt: 87,- eur/mes., lieky: 50,- eur/
mes., hygiena: 50,- eur/mes., kaderník: 20,- eur/mes., pohonné hmoty: 100 - 150,- eur/mes.; prehľad
o ročných výdavkoch: poistenie O.: 4,- eur, poistenie bytu: 64,- eur, poistenie auta: 91,27 eura, poistenie

auto skla: 24,- eur, elektrina: 20,- eur, ročné parkovanie: 50,- eur; prehľad o ďalších výdavkoch: servis
auta: 300,- eur, zubár: 300,- eur, lekár: 300,- eur. K majetkovým pomerom otec uviedol, že je vlastníkom
garsónky v Bratislave a podielovým spoluvlastníkom (1/2) trojizbového bytu v P.. Zároveň doložil doklady
o svojich príjmoch - za obdobie od 01.06.2023 do 31.01.2024 u spol. Q. L. L.. ako bezpečnostný technik
s priemerným mesačným príjmom: 30,51 eur, za obdobie od 01.12.2022 do 31.05.2024 u spol. Q. L.

L. ako informátor, s priemerným mesačným príjmom cca 1.000,- eur. Súčasne otec doložil výplatné
lístky z pracovného pomeru na L. R. H. M. L. A. R. I. (pozícia: učiteľ) za obdobie 10/2023 – čistý príjem
1.291,79 eur, 11/2023 – čistý príjem 1.194,91 eur, 12/2023 – čistý príjem 1.163,57 eur, 01/2024 – čistý
príjem: 1.148,27 eur, 02/2024 – čistý príjem: 775,65 eur, 03/2024 – čistý príjem: 920,13 eur, 04/2024 –
čistý príjem: 899,79 eur, 05/2024 – čistý príjem: 645,09 eur, 06/2024 – čistý príjem: 350,49 eur /náhrada

príjmu: 240,83 eur/.
4.2 Otec podaním doručeným súdu dňa 15.03.2025 zaktualizoval na výzvu súdu svoje osobné,
majetkovéazárobkovépomery,ktorédeklarovalrovnakoakovpodanídoručenomsúdudňa05.10.2024;
rozdiel uviedol vo výške nemocenských dávok: aktuálne 1.320,- eur/mes., úhrada Orange: 100,- eur/
mes., lieky: 150,- eur/mes., zubár: 70,- eur, strava: 150,- eur/mes.; ročné – poistenie bytu: 66,16 eura.

Ostatné otec deklaroval v nezmenenej výške.

5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej aj len „úrad“) na výzvu súdu vykonal
šetrenie výchovného a sociálneho prostredia maloletých detí. Zo správy zo dňa 11.10.2024 (č.l. 111)vyplýva, že úrad prešetril výchovné prostredie maloletých detí u matky a zistil, že matka s maloletými
deťmi býva v trojizbovom byte v H., ktorý je vo vlastníctve matky. Byt je riadne a účelne zariadený,
výdavky na byt matka uviedla v sume 850,- eur/mes. Deti majú spoločnú izbu, kde majú vhodné

podmienky na pokojný spánok ako aj na plnenie školských povinností a majú zabezpečené všetky veci
osobnej potreby. Poriadok a čistota v domácnosti bola na veľmi dobrej úrovni. Matka je v pracovnom
pomere v spoločnosti S. J. H. s príjmom cca 1.700,- eur/mes. Výdavky na deti matka uviedla v sume
cca 400,- eur/mes. na každé z detí. Matka tiež uviedla, že otec prispieva na výživu detí podľa rozsudku
súdu, s deťmi sa stretáva len sporadicky. Úrad vykonal aj pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti ich

zákonných zástupcov, pričom po riadnom poučení a oboznámení sa s ich právami maloletá A. uviedla,
že navštevuje 2. ročník strednej školy v Bratislave, odbor medzinárodné vzťahy, v škole sa cíti dobre, má
tam veľa priateľov. Býva v H. s matkou a s mladším bratom. S mamou aj s bratom má veľmi dobrý vzťah.
Uviedla, že aj s otcom má dobrý vzťah, stretávajú sa však len sporadicky, čo jej je ľúto, bola by rada,
keby sa stretávali častejšie. S otcom je v telefonickom kontakte a má pocit, že otec od nej očakáva, aby
ho stále kontaktovala len ona, no podľa nej by to malo byť práve naopak. Maloletý C. uviedol, že chodí

do 6. triedy základnej školy v H., učí sa dobre. S matkou aj so sestrou má veľmi dobrý vzťah. S otcom
sú v telefonickom kontakte, ale stretávajú sa len sem-tam, pričom maloletý by bol rád, keby sa stretávali
častejšie. Záverom úrad skonštatoval, že maloleté deti majú u matky vytvorené vhodné podmienky pre
napĺňanie ich potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.

6. Predmetom konania vo veci samej je rozhodovanie súdu jednak o návrhu matky na zvýšenie
výživného na obidve deti (doručený súdu dňa 23.04.2024), kedy matka navrhuje zvýšiť výživné na
maloletú dcéru zo sumy 120,- eur/mes. na sumu 220,- eur/mes. a na maloletého syna zo sumy 100,-
eur/mes. na sumu 180,- eur/mes. a taktiež aj o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti na
obidve deti (doručený súdu dňa 05.10.2024), kedy otec navrhuje výživné na maloletú dcéru znížiť na

sumu 70,- eur/mes. a na maloletého syna na sumu 50,- eur/mes.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, výsluchom kolízneho opatrovníka,
oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s listinnými dôkazmi, ako i s písomnými
podaniami rodičov, správou kolízneho opatrovníka, správami obdržanými na výzvu súdu, ďalej aj

s ostatným podstatným obsahom spisového materiálu ako aj s obsahom pripojeného spisu sp.zn.
21P/29/2022. Súd vo veci vykonal pojednávanie, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný
skutočný a právny stav veci:

8. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 21P/29/2022 vyplýva, že rozsudkom č.k. 21P/19/2022-76

zo dňa 26.08.2022 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a došlo k schváleniu rodičovskej
dohody, v zmysle ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol
zaviazaný prispievať na ich výživu sumou vo výške 120,- eur/mes. na maloletú A. a sumou vo výške
100,- eur/mes. na maloletého C.. V rozvodovom návrhu matka žiadala určiť výživné na maloletú dcéru
v sume 200,- eur/mes. a na maloletého syna v sume 100,- eur/mes. Zo zápisnice z pojednávania zo

dňa 26.08.2022 vyplýva, že otec navrhoval určiť výživné na obe maloleté deti spolu v sume 200,- eur/
mes., nakoľko momentálne mal už len jeden príjem a to invalidný dôchodok. Doposiaľ (t.j. k 31.07.2022 -
pozn. súdu) otec pracoval v Sociálnej poisťovni, avšak podal výpoveď. Napokon súd schválil rodičovskú
dohodu vo vyššie uvedenom znení. V čase rozhodovania súdu pri predchádzajúcej súdnej úprave
výkonu rodičovských práv a povinností (k 27.08.2022) otec nepracoval, čerstvo ukončil pracovný pomer

v Sociálnej poisťovni k 31.07.2022, bol poberateľom jedine invalidného výsluhového dôchodku vo výške
319,08 eura/mes. Matka v tom čase, konkrétne k 01.07.2022, nastúpila k novému zamestnávateľovi
(u ktorého je zamestnaná nepretržite až doposiaľ) a v čase predchádzajúcej súdnej úpravy tam
dosahovala príjem 1.270,- eur/mes. Aktuálne má matka vymeriavacie základy ako je uvedené v lustrácii
Sociálnejpoisťovne(uvedenénižšie)adosahujepriemernýčistýmesačnýpríjemakojeuvedenévods.3

tohto odôvodnenia (1.698,08 eura/mes.). Maloleté deti v tom čase navštevovali základnú školu, maloletá
A. mala XX rokov, maloletý C. mal takmer XX rokov, bol integrovaným žiakom, navštevoval školský
klub detí. Výdavky na deti matka uvádzala nasledovne: maloletý C. pravidelné výdavky: 288,- eur/
mes., nepravidelné: 310,- eur/mes.; maloletá A. pravidelné výdavky: 263,- eur/mes., nepravidelné: 440,-
eur/mes.; výdavky matky a na domácnosť: 948,- eur/mes., z toho: bývanie 780,- eur/mes. (hypotéka,

elektrina, plyn, nájom, úver). Otec vlastné výdavky uvádzal vo výške 775,90 eur/mes., z toho suma 300,-
eur/mes. tvorilo výživné na deti (úhrady v čase do rozvodu) a sumy 10,- eur/mes. a 4,- eur/mes. na telef.
paušály pre deti.9.1 Z Potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 12.02.2025 (č.l. 149) vyplýva, že otec je od 03.06.2024

dočasne práceneschopný, nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou sú aktuálne vo výške
1.462,- eur/mes.
9.2 Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo dňa 19.06.2024 (č.l. 170), ktoré predložil
súdu otec dňa 15.03.2025, vyplýva, že od 13.06.2024 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti
(najdlhšie do uplynutia podporného obdobia) má otec nárok na nemocenské vo výške 47,16 eur za deň.

10. Z Potvrdenia J. K. L. B. bez uvedenia jeho dátumu (č.l. 169), ktoré predložil súdu otec dňa 15.03.2025
vyplýva, že otec je poberateľom invalidného výsluhového dôchodku od 01.07.2024 vo výške 413,79 eur/
mes.

11. Z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 13.02.2025 (č.l. 161)

vyplýva, že matka je poberateľkou prídavkov na obe maloleté deti.

12. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni na osobu otca zo dňa 02.04.2025 (č.l. 177) vyplýva, že:
- v období od 01.12.2022 do 31.05.2024 mal otec v Sociálnej poisťovni evidovaného odvádzateľa
poistného: Q. L., typ vzťahu: „ZEC“ (pracovný pomer) s vymeriavacím základom cca 1.300,- eur;

- v období od 01.06.2023 do 31.01.2024 mal otec v Sociálnej poisťovni súbežne evidovaného
odvádzateľa poistného: Q. L. L., typ vzťahu: „ZECD2PR“ (dohoda) s vymeriavacím základom 40,50 eur;
- v období od 01.10.2023 do 31.08.2024 mal otec v Sociálnej poisťovni súbežne evidovaného
odvádzateľa poistného: L. R. H. M. L. A. R., Bratislava, typ vzťahu: „ZEC“ (pracovný pomer)
s vymeriavací základom: 10/2023 – 1.800,- eur, 11/2023 – 1.655,01 eur, 12/2023 – 1.900,02 eur, 01/2024

– 1.600,02 eur, 02/2024 – 857,16 eur, 03/2024 – 1.421,44 eur, 04/2024 – 1.393,11 eur, 05/2024 –
1.038,19 eur, 06/2024 – 292,12 eur, 07/2024 – 0,00 eur a 08/2024 – 694,98 eur;
- od 01.09.2024 otec v Sociálnej poisťovni odvádzateľa poistného uvedeného nemá.

13.ZlustrácievSociálnejpoisťovnenaosobumatkyzodňa02.04.2025(č.l.179)vyplýva,ževobdobíod

01.07.2022 nepretržite až doposiaľ má matka v Sociálnej poisťovni evidovaného odvádzateľa poistného:
S. L. A., typ vzťahu: „ZEC“ (pracovný pomer) s priemerným vymeriavacím základom vo výške 2.471,40
eur;

14.1 Na pojednávaní dňa 03.04.2025 matka vypovedala, že na návrhu na zvýšenie výživného trvá,

nakoľko od poslednej súdnej úpravy v rámci rozvodového konania uplynul už čas, pričom výdavky
na obe deti sa zvýšili a to tak bežné ako aj nepravidelné. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá.
Uviedla, že v rozvodovom konaní otec uvádzal, že sa bude dobrovoľne podieľať na nepravidelných
a neočakávaných výdavkoch na maloleté deti, čo však dobrovoľne nerobí. Vypovedala, že aktuálne
je maloletá dcéra študentkou X. ročníka strednej školy, denne dochádza do I. A., cestovné náklady

sú vo výške 50,- eur/mes., v školskej jedálni sa už aktuálne nestravuje. Ďalej vypovedala, že dcéra
má diagnostikovanú hormonálnu poruchu, v dôsledku čoho sa nadmerne potí a zároveň podstupuje
odstraňovanie výraznejších chĺpkov pod bradou a nad hornou perou, o čom matka na pojednávaní
predložila lekársku správu – nález od dermatológa z marca 2025. Za daný úkon (odstraňovanie laserom)
matka vynaložila 50,- eur, pričom im bolo vysvetlené, že je potrebné absolvovať aspoň 6 týchto

úkonov. Uviedla, že o tomto zdravotnom probléme bol otec upovedomený. V súvislosti so zvýšeným
potením u dcéry sú taktiež spojené zvýšené výdavky, pretože sa musí častejšie prezliekať a používať
kozmetiku. Dcéra naďalej nosí okuliare. Ďalej matka vypovedala, že maloletý syn aktuálne navštevuje
X. ročník základnej školy v H., je integrovaným žiakom. Stravuje sa v školskej jedálni, do klubu už
nechodí a nenavštevuje už toho času ani doučovanie, čo je zmena oproti návrhu. Od začiatku tohto

školského roka (2024/2025) začal navštevovať krúžok karate 3x do týždňa, s mesačnou úhradou 45,-
eur, pričom v súvislosti s týmto boli vynaložené aj nepredvídané výdavky v celkovej výške doposiaľ 200,-
eur. Matka vypovedala, že má vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa (učiteľstvo), naďalej je zamestnaná
v spoločnosti S. – I. ako tomu bolo aj v čase rozvodového konania, jej príjmom je základná mzda vo
výške 1.460,- eur/mes., pričom aby čo najviac vyživila svoje deti pracuje aj nadčasy, spravidla 40 až 80

hodín mesačne, pričom tento čas by mohla stráviť s deťmi.
14.2 Na pojednávaní dňa 03.04.2025 otec vypovedal, že s návrhom matky na zvýšenie výživného
vôbec nesúhlasí, pridržiaval sa písomného vyjadrenia zaslaného do konania. Zároveň uviedol, že svoj
návrh na zníženie výživného, ktorý predostrel vo svojom písomnom podaní zo dňa 05.10.2024 beriespäť a súhlasí s tým, aby výživné ostalo vo výške ako bolo upravené v predchádzajúcom rozsudku
z 26.08.2022. Otec ďalej vypovedal, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí najmä preto, že jeho
zdravotný stav a ani jeho práca mu nedovoľujú platiť vyššie výživné, keďže je momentálne dlhodobo

práceneschopný a teda nepracuje, nemá príjem z vykonávania práce a keď práceneschopnosť ukončí,
nebude mať už vôbec žiaden príjem, len s výnimkou invalidného výsluhového dôchodku vo výške 413,97
eura. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá. Na otázku súdu ohľadom svojho aktuálneho zdravotného
stavu otec uviedol, že aktuálne je v starostlivosti neurochirurga a zvažuje sa, že bude musieť podstúpiť
aj operácie, diagnóza ktorá mu bola stanovená mu postihuje pohybové ústrojenstvo a zároveň aj oči

a hlavu. Ďalej uviedol, že v decembri 2024 podával žiadosť na priznanie invalidného dôchodku, pričom
zatiaľnevie,vakomštádiuprocesusajehožiadosťaktuálnenachádza.Zároveňuviedol,žek28.04.2025
mu skončí tzv. podporná doba v súvislosti s dlhodobou práceneschopnosťou a teda bude poberať už
len sumu 413,97 eura. Na otázku súdu však otec uviedol, že uvedené bez ďalšieho neznamená, že by
nemohol vykonávať žiadnu prácu. Zároveň na pojednávaní otec predložil súdu vyjadrenie všeobecnej
lekárky k jeho aktuálnemu zdravotnému stavu zo dňa 31.03.2025, v ktorom všeobecná lekárka uviedla,

je otec „pokračuje v práceneschopnosti, zdravotný stav aktuálne zhoršený“. Otec uviedol, že má úplné
stredoškolské vzdelanie, je vyučený automechanik a získal aj nadstavbové vzdelanie s maturitou ako
opravár strojov, prístrojov a zariadení. Otec namietal, že matka zakúpila synovi okuliarový rám za takmer
250,- eur pričom on zabezpečil možnosť zakúpenia rámu aj so sklami v sume 39,- eur, taktiež namietal aj
výšku mesačných výdavkov titulom cestového na dcéru, ktoré matka uvádzala vo výške 50,- eur/mes.,

hoci je možné, aby cestovné v rámci Bratislavy bolo 25,- eur/mes. a za 5,- eur/mes. je možné, aby sa
cestovné rozšírilo aj na Šamorín, vynakladalo by sa tak mesačne len 30,- eur.
14.3 Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 03.04.2025 uviedla, že návrh matky na zvýšenie
výživného je v záujme maloletých detí, so späťvzatím návrhu otca na zníženie výživného a so
zastavením konania v tejto časti kolízna opatrovníčka súhlasila.

14.4. Matka na pojednávaní dňa 03.04.2025 do zápisnice uviedla, že so späťvzatím návrhu otca na
zníženie výživného a so zastavením konania v tejto časti súhlasí.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „C.m.p.“)
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak.

16. Podľa § 217 ods. 1/veta prvá/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „C.s.p.“)
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „zákon o rodine“) plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýzrodičov
bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu

povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť
pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 zákona o rodine).

19. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.21. Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. (1) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (3)

22. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 Civilného sporového poriadku i
ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine. Civilný sporový poriadok v označenom ustanovení určuje,
že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea -
veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať
(ustanovenie § 121 Civilného mimosporového poriadku). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o

výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku
a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.

24. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom

predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast
nevyhnutných nákladov, zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné
zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb
u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej

úpravysasledujezámer,abysúdmoholvyhodnotiť,čiskutočnedošloktakejzmenepomerovúčastníkov
konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v
okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho
zmenu.

25. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena
pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by

súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by
vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní
o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho,
ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne
relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne,

trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane
povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

26. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce
preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého

z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými
skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných
príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

27. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná

faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa (detí) je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru
povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností

živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu
a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto
výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodičaje nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a
spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť.
Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho

možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti

iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

28. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel zhodne s kolíznym opatrovníkom k
záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti bol (čo do základu) podaný dôvodne
a opodstatnene. Od poslednej (a doposiaľ jedinej) úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom (08/2022) uplynula do podania návrhu matky na zvýšenie výživného (04/2024) doba
viac ako 1,5 roka a do vyhlásenia rozhodnutia súdu (04/2025) doba viac ako 2,5 roka.

29. Za uvedené obdobie na strane oboch maloletých detí došlo k zásadným a nespochybniteľne
objektívnym zmenám pomerov. V čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu obe deti navštevovali
základnú školu v mieste ich bydliska, dcéra mala XX rokov a syn mal takmer XX rokov. V čase podania
návrhu matky na zvýšenie výživného (04/2024) dcéra navštevovala X. ročník strednej školy v I. a mala

necelých XX rokov. Aktuálne (v čase rozhodnutia súdu) maloletá dcéra navštevuje (končí) X. ročník
strednej školy v I. a má takmer XX rokov. Naďalej nosí okuliare, má naďalej zvýšené výdavky v súvislosti
so starostlivosťou o chrup a o pokožku hlavy, pribudli výdavky spojené s novo diagnostikovanou
hormonálnou poruchou. V čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného syn navštevoval X. ročník
rovnakej základnej školy v H. ako v predchádzajúcom súdnom konaní a mal XX,X roka. Aktuálne

maloletý syn navštevuje (končí) X. ročník a má XX,X roka. Naďalej má zvýšené výdavky v súvislosti
so starostlivosťou o chrup a o pokožku hlavy, pribudli výdavky spojené s potrebou nosiť okuliare, začal
navštevovať krúžok karate, do školského klubu už nechodí, keďže je na druhom stupni základnej školy,
stravuje sa v školskej jedálni, na doučovanie už aktuálne nechodí. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že naďalej deti žijú v byte s matkou, starostlivosť o deti a domácnosť vykonáva matka, ktorá je aj

poberateľkou prídavku na obe deti. Deti sa s otcom stretávajú sporadicky, hoci obe počas pohovoru
uviedli, že by chceli, aby stretnutia s otcom boli častejšie. Je nepochybné, že prechodom na vyšší stupeň
vzdelávania u maloletej dcéry (zo základnej školy na strednú školu) navyše mimo miesta bydliska,
došlo k zvýšeniu výdavkov na maloletú. Rovnako tak zvýšenie výdavkov na maloletú súvisí aj s jej
zdravotným stavom. Taktiež aj u maloletého syna došlo k prechodu z prvého stupňa základnej školy

na stupeň druhý, pribudli výdavky v súvislosti s nutnosťou nosiť dioptrické okuliare a s mimoškolskými
športovými aktivitami. Taktiež od ostatnej (a doposiaľ jedinej) súdnej úpravy sa všeobecne zvýšili ceny
tovarov a služieb, celkovo došlo k zvýšeniu životných nákladov. V konaní bolo preukázané, že otec
na výchovu a výživu maloletých deti prispieva k rukám matky výživným vo výške 120,- eur/mes. na
maloletú dcéru, a vo výške 100,- eur/mes. na maloletého syna, v súlade s právoplatným a vykonateľným

súdnym rozhodnutím. Taktiež počas styku s maloletými deťmi otec vynakladá prostriedky na spoločné
aktivity, hradí deťom náklady na mobilný telefón, zabezpečil pre deti výpočtovú techniku, dcére prispel
na výlet do zahraničia sumou 50,- eur a na iný pobyt sumou 150,- libier. Deti na sviatky i na Vianoce
obdarúva (hoci k darčekom a ich vhodnosti, či potrebe má matka výhrady), dcére posiela vreckové 20,-
eur a príležitosti jej prispeje na jej voľnočasové aktivity menšími sumami. V priebehu konania matka

vyčíslila náklady na výchovu a výživu maloletých detí tak, ako sú tieto náklady uvedené v ods. 1 a 3
odôvodnenia tohto rozsudku (zaktualizované na výzvu súdu ku dňu pojednávania 03.04.2025) a doplnila
ich (a tiež aj zdokladovala) na pojednávaní ako je uvedené v ods. 14.1 odôvodnenia tohto rozsudku.
Hoci otec čiastočne dôvodne rozporoval napríklad cestovné výdavky pre dcéru a náklady za okuliare pre
maloletéhosyna,zpohľadusúdusatietonákladyuvedenéazdokladovanématkouakoajichnárastjavia

ako opodstatnené a dôvodné s ohľadom na vek detí, ich zdravotný stav, ich záujmy a potreby. V čase
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia matka začínala pracovať v spoločnosti S. A. s uvádzaným
príjmom v tom čase 1.270,- eur/mes., aktuálne dosahuje, aj vďaka nemalému množstvu nadčasov,
priemerný príjem vo výške 1.698,08 eura/mes. Otec v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutiadosahoval príjem len titulom výsluhového invalidného dôchodku (v tom čase 319,08 eur), v čase podania
návrhu matky na zvýšenie výživného (04/2024) však dosahoval výrazne vyšší príjem, kedy podľa otcom
doložených istín poberal 413,79 eur/mes. titulom vojenského výsluhového dôchodku, titulom odmeny

(mzdy) T. L. Q. L. cca 1.000,- eur/mes. v pozícii „informátor“ a súčasne titulom odmeny (mzdy) od L. R.
H. M. L. v pozícii „učiteľ“ cca 1.200,- eur. Od poslednej súdnej úpravy teda pokiaľ sa týka dosahovaného
príjmu otca došlo k výraznej zmene pomerov, keďže otec sa zamestnal, podľa lustrácie v Sociálnej
poisťovni i podľa otcom doložených potvrdení o príjme/výplatných lístkov v období od 01.06.2023
do 31.01.2024 pracoval na dohodu, v období od 01.12.2022 do 31.05.2024 bol v pracovnom pomere

s vymeriavacím základom cca 1.300,- eur/mes. a taktiež v období od 01.10.2023 do 31.08.2024 bol
v pracovnom pomere s vymeriavacími základmi ako je uvedené v ods. 12 a s čistým príjmom ako je
uvedené v ods. 2 odôvodnenia tohto rozsudku. Došlo teda k zásadnému nárastu príjmov na strane
otca oproti jeho príjmu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. A hoci v čase rozhodovania
súdu v tu prerokúvanej veci (03.04.2025) otec je naďalej práceneschopný (počnúc od 03.06.2024),
dosahuje však naďalej príjem v súhrne vo výške cca 1.700,- eur/mes. a to titulom výsluhového

invalidného dôchodku v sume 413,79 eura/mes. a v sume 1.320,- eur/mes. titulom dávok nemocenského
poistenia.Otecvpriebehukonaniadeklarovalapreukazovalexistenciujehotrvajúcejpráceneschopnosti
a predložil súdu lekárske potvrdenie (len) od svojej všeobecnej lekárky z 31.03.2025 o tom, že jeho
práceneschopnosť naďalej trvá a zdravotný stav je zhoršený, no nepreukázal súdu a ani netvrdil, že
po ukončení poberania nemocenských dávok, kedy jeho príjmom bude už len výsluhový invalidný

dôchodok v aktuálnej výške 413,79 eura/mes. nebude môcť vykonávať žiadnu prácu, alebo len prácu
v obmedzenom rozsahu. Takéto skutočnosti otec nepreukázal, ale ani netvrdil. To, že by jeho aktuálne
zdravotnéťažkostimalibyťtrvaléhocharakteru,alebožebyhomaliobmedzovaťdotejmiery,žebynebol
schopný vykonávať už vôbec žiadnu prácu taktiež v konaní nebolo tvrdené a už vôbec nie preukázané.

30. Akokoľvek, pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, a preto s ohľadom na výsledky
vykonaného dokazovania, zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Všeobecne platí, že
každý z rodičov je povinný si počínať vo svojich pracovných, prípadne podnikateľských aktivitách
predovšetkým s prihliadnutím na svoju zodpovednosť za výživu všetkých detí, ktoré sú na neho

odkázané, keďže vyživovacia povinnosť predchádza všetky jeho výdavky. Povinnosťou rodiča je
pritom vyživiť svoje dieťa aj na vlastný úkor. Matka navrhovala zvýšiť výživné na maloletú dcéru
zo sumy 120,- eur/mes. na sumu 220,- eur/mes. a na maloletého syna zo sumy 100,- eur/mes. na
sumu 180,- eur/mes. Na základe vykonaného dokazovania a s ohľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti súd dospel k záveru, že dôvodným a zodpovedajúcim zvýšeným odôvodeným potrebám

maloletých detí a zohľadňujúcim i zmenu pomerov je zaviazať otca k povinnosti prispievať na výživu
maloletej dcéry sumou vo výške 200,- eur mesačne, a na maloletého syna sumou vo výške 160,- eur
mesačne, čo podľa názoru súdu zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania ako aj aktuálnym
potenciálnym schopnostiam a možnostiam otca, pri súčasnej neexistencii jeho ďalšej vyživovacej
povinnosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tak na strane maloletých detí ako aj na strane

ich otca došlo k zásadnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. A hoci podľa Metodiky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o určovaní výživného, by výživné pre maloleté dieťa
navštevujúce 2. stupeň základnej školy (pri dvoch vyživovacích povinnostiach povinného rodiča) malo
predstavovať 16% z čistého príjmu povinného rodiča a pre maloleté dieťa navštevujúce strednú školu za
rovnakých okolností 18% z čistého príjmu povinného rodiča, čo by v danom prípade predstavovalo sumu

272,- eur/mes. na maloletého syna a sumu 306,- eur/mes. na maloletú dcéru, súd nepristúpil k zvýšeniu
výživného na túto sumu (súd nie je viazaný návrhom matky), ale ani na sumy zvýšeného výživného
navrhované matkou (ktoré boli nižšia ako sumy odporúčané spomínanou Metodikou). Dôvodom bola
skutočnosť, že jednak by to nezodpovedalo zmene pomerov plynúcej z vykonaného dokazovania a tiež
skutočnosť, že súd prihliadol na to, že otec sa snaží finančne spolupodieľať na výchove a výžive

maloletých detí a hoci možno súhlasiť s tvrdením matky, že finančné náklady na maloleté deti neustále
rastú a preukázateľne pribudli i ďalšie oproti predchádzajúcej súdnej úprave, nie je možné súhlasiť
s tým, že by sa otec na výdavkoch na deti nad rámec súdom určeného výživného nepodieľal vôbec,
keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec posiela dcére vreckové a nepravidelne i menšie
sumy, hradí dcére telefónny paušál a synovi dobíja kredit, prispel na výlety, či zabezpečil deťom

mobilné telefóny a značkovú (a finančne nákladnú) výpočtovú techniku. Treba však poukázať na to,
že zabezpečenie zo strany otca hoci pre štúdium a ďalší rozvoj dieťaťa potrebnej, no mimoriadne
finančne nákladnej výpočtovej techniky (konkrétne počítač a príslušenstvo značky Apple) pre maloleté
dieťa nemôže byť zohľadnené v neprospech dôvodnosti zvýšenia výživného, keď nie je v záujmedieťaťa, aby malo k dispozícii značkový drahý počítať (hoci aj z druhej ruky), a popri tom nemalo mať
uhradené iné, základné a či podstatnejšie náklady/výdavky, alebo že by ich úhrada mala spočívať
výlučne (alebo v prevažnej väčšine) len na pleciach matky. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd

dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný čiastočne dôvodne, a to najmä s
ohľadom na preukázanú zmenu pomerov ku ktorej došlo, s ohľadom na prechod detí na vyšší stupeň
vzdelávania a s tým spojené zvýšenie výdavkov, s ohľadom na zvýšenie príjmov na strane otca ako
i na ostatné podstatné okolnosti zistené v prejedávanej veci vysvetlené vyššie. Z týchto dôvodov súd
zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú dcéru zo sumy 120,- eur/mes. na sumu 200,- eur/mes.

a na maloletého syna zo sumy 100,- eur/mes. na sumu 160,- eur/mes. (výrok I.). V prevyšujúcej časti
súd návrh matky považoval za nedôvodný s ohľadom na vyššie uvedené.

31. Od podania návrhu, t.j. od 23.04.2024, do vyhlásenia tohto rozsudku vznikol otcovi dlh na zročnom
výživnom na maloletú A. vo výške 898,62 eura, ktorý dlh súd otcovi povolil splácať v mesačných
splátkach po 37,- eur, spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok

má za následok splatnosť celého dlhu a to z dôvodu jeho aktuálnych schopností a možností podrobne
uvádzaných vyššie. Suma 898,62 eura pozostáva z nasledovného - za apríl 2024 (7 dní): 18,62 eura, za
obdobie od 05/2024 do 03/2025 (11 mes. x 80,- eur): 880,- eur; spolu: 18,62 eura + 880,- eur = 898,62
eura (výrok II.).

32. Od podania návrhu, t.j. od 23.04.2024, do vyhlásenia tohto rozsudku vznikol otcovi dlh na zročnom
výživnomnamaloletéhoC.vovýške674,-eur,ktorýdlhsúdotcovipovolilsplácaťvmesačnýchsplátkach
po 28,- eur, spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok má
za následok splatnosť celého dlhu a to z dôvodu jeho aktuálnych schopností a možností podrobne
uvádzaných vyššie. Suma 674,- eur pozostáva z nasledovného - za apríl 2024 (7 dní): 14,- eur, za

obdobie od 05/2024 do 03/2025 (11 mes. x 60,- eur): 660,- eur; spolu: 14,- eur + 660,- eur = 674,- eur
(výrok III.).

33. Vzhľadom na späťvzatie návrhu otca na zníženie výživného na obe maloletého deti (§ 29 ods. 1 až
3 C.m.p.) ako aj na súhlas matky i kolíznej opatrovníčky so zastavením konania v tejto časti z dôvodu

späťvzatia návrhu v tejto časti, súd výrokom IV. konanie v časti o návrhu otca na zníženie výživného
zastavil.

34.Záveromsúdpoznamenáva,žeďalšieargumentyúčastníkovkonaniasúdpovažovalprerozhodnutie
vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej

judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania,
ktorý ju nastolil. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov,

nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou. Záverom súd konštatuje, že ostatnými tvrdeniami, či už otca alebo matky sa nezaoberal,
pretože v prejednávanej veci boli právne irelevantné.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.).

Rozhodnutie je v časti výživného vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
§ 370 a nasl. C.m.p..