Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205791
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1616205791.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: L. T. Ô. Ž. O. P.
Z. R. Á. , F. C. X.X.XXXX, Q. T. T., J. Č.. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Janou Tomčíkovou, advokátkou,
Bratislava, Bakošova č. 8, proti žalovanej: I. H. I. R. A. Í. Č. P. Z. R. Á. , F. C. XX.X.XXXX, Q. T. D.
Č.. XXX, zastúpená JUDr. Ľuboslavom Linderom, advokátom, Sekule, Družstevná č. 706, o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 24. júna 2024, č. k. 7 C 1007/2016-504, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 24. júna 2024, č. k. 7 C 1007/2016-504, p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Rozsudkom zo dňa 27.5.2021, č. k. 7 C 1007/2016-364, v znení opravného uznesenia zo dňa
3.1.2022, č. k. 7 C 1007/2016-401 (v poradí prvým), súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo

strán sporu k nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva číslo XXX pre obec D., katastrálne územie
D., a to k parcele reg. „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1079 m2 a vyporiadal
ho tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom
č. XXXXXXXX-XX/XXXX na oddelenie pozemkov parcely čísla XXXX/XX -XX a zriadenie vecného
bremena vyhotoviteľom GEODET MALACKY s.r.o., Záhorácka 5478/158, 901 01 Malacky, IČO: 35 936
304, Miroslavom Žigom zo dňa 8.7.2020, úradne overeným Okresným úradom Malacky, katastrálny

odbor, Ing. L. E. dňa 17.7.2020 pod č. G a to parcelné číslo XXXX/XX , reg. „C“, zastavaná plocha
vo výmere 521 m2 a parcelné číslo XXXX/XX reg. „C“, zastavaná plocha vo výmere 2 m2, obec D.,
katastrálne územie D. a do vlastníctva žalovanej parcelné číslo XXXX/XX reg. „C“, zastavaná plocha vo
výmere 556 m2, obec D., katastrálne územie D.. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu
v sume zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý získa naviac oproti žalobkyni, t. j. za
33 m2 vo výške 1.650,- € (50,- €/m2). Súd prvej inštancie zároveň určil, že novovytvorenej panujúcej
nehnuteľnosti vytvorenej geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX - parcele č. XXXX/XX reg.

„C“, zastavaná plocha o výmere 556 m2, obec D., katastrálne územie D. patrí vecné bremeno in rem
právo čerpať vodu zo studne, ktorá sa nachádza na novovytvorenej služobnej nehnuteľnosti parcele
č. XXXX/XX reg. „C“, zastavaná plocha o výmere 2 m2, obec D., katastrálne územie D.
vodovodným potrubím vedeným cez novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX reg. „C“ pod povrchom v hĺbke
80 cm čerpacím zariadením umiestneným v studni (podľa noriem STN/ EN) tak, ako je to
zakreslené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX a elektrickou prípojkou pre chod čerpadla,

zhotovenou podľa noriem STN/EN smerom na novovytvorenú služobnú nehnuteľnosť parcelu č. XXXX/
XX, vytvorenú geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX. Súd prvej
inštancie rozhodol, že s právom čerpania vody je spojené aj právo prístupu na novovytvorenú parcelureg. „C“ parcelu č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 2 m2 cez novovytvorenú
parcelu reg. „C“ parcelu č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 521 m2 k tejto studni,
za účelom opráv a údržby čerpacieho zariadenia, vodovodného potrubia a elektrickej prípojky, náklady

spojené s údržbou a opravami ponesú rovnakým dielom obe strany sporu, náklady spojené s údržbou
vodovodného potrubia zaznačeného v geometrickom pláne a elektrickej prípojky k čerpadlu žalovanej,
znáša žalovaná. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, štátu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 142 ods. 1, ods.

2 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1, ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách
na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, § 137 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“). V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti parc. reg. „C“ č. XXXX ako zastavané

plochy a nádvoria o výmere 1079 m2, zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. D.. Žalobu odôvodnila
tým, že spolu so žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami predmetnej parcely, a to každá v podiele
1. Pri užívaní spoločného dvora dochádza medzi žalobkyňou a žalovanou k opakovaným vzájomným
nezhodám a rozporom, a to od kúpy rodinného domu so záhradou a spoločným dvorom v máji roku
1992. Žalobkyňa zakúpila predmetné nehnuteľnosti na rekreačné bývanie a tak ich aj využíva. Žalovaná

odvádza odpadové vody zvodmi zo svojho domu tak, že stekaním z tohto zvodu cez spoločný dvor
je ohrozovaná stavba rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne, ako aj pozemok spoločného dvora.
Žalovaná nie je pripojená ku žumpe ani na domovú ČOV a nemá ani septik. V obci nie je
vybudovaná kanalizácia. Žalobkyňa má vlastnú žumpu a k nej vykonanú skúšku vodotesnosti. V rámci
štátneho vodoochranárskeho dozoru, ktorý bol vykonaný Okresným úradom Malacky, úrad odporučil

žalovanej, aby likvidovala odpadové vody v súlade s platnou legislatívou a aby si vybudovala žumpu
a pravidelne ju vyvážala. Žalovaná ku dňu podania žaloby nezjednala nápravu. Žalovaná v minulosti
chovala na vyporiadavanom pozemku domáce zvieratá (sliepky, psa), ktoré sa voľne pohybovali po
celom spoločnom dvore a zanechávali nečistoty, vzniknutú situáciu nemala záujem riešiť, nesúhlasila
ani s vytvorením ohrady pre sliepky ani s predelením predmetnej nehnuteľnosti na dve časti tak, aby

si každá strana mohla voľne užívať časť spoločného dvora priľahlého k svojmu domu.
So súhlasom obecného úradu sa na spoločnom dvore zriadilo na náklady žalobkyne malé oplotenie s
nezamknuteľnou bráničkou, ktoré ochraňuje časť pozemku pred rodinným domom žalobkyne. Žalovaná
opakovane iniciuje voči žalobkyni rôzne konania na obecnom úrade, na polícii a pred inými orgánmi,
má zlé susedské vzťahy s okolitými susedmi. Žalovaná svojvoľne vykonáva rôzne úpravy na spoločnom

dvore. Zhotovila drevený plot cca do výšky 120 cm na spoločnom dvore pozdĺž ňou zasadených porastov
medzi oboma domami tak, že žalobkyni znemožnila dostať sa na spoločnú časť dvora a k časti bočnej
steny jej rodinného domu. Aj geodetke s meračom zabraňovala v prístupe pri meraní spoločného
dvoru počas zhotovovania geometrického plánu. Žalovaná prelepuje opakovane kúpelňové okienko
na dome žalobkyne z tej časti spoločného dvora, kde si zriadila oplotenie, čím poškodzuje majetok a

nezákonne zasahuje do práva žalobkyne na pokojné užívanie jej vlastníctva. Zabraňuje žalobkyni, aby
parkovala svoje motorové vozidlo na časti spoločného dvora pred jej rodinným domom. Žalovaná v
rámci komunikácie so žalobkyňou používa nevyberané slová, je vulgárna a hlučná a žalobkyni nadáva.
Medzi spoluvlastníčkami sú dlhoročné pretrvávajúce rozpory, opakovane dochádza zo strany žalovanej
kohrozovaniu aporušovaniuprávžalobkyne,žalovanáužívaspoločnúnehnuteľnosťspôsobom,

ktorý je v rozpore so záujmami žalobkyne a zasahuje do jej práv a oprávnených záujmov,
koná v rozpore s dobrými mravmi, čím porušuje jednak výlučné vlastnícke práva žalobkyne,
ako aj práva vyplývajúce z vlastníctva spoločnej veci. Žalobkyňa viackrát navrhla žalovanej písomne
zrušenie ich podielového spoluvlastníctva k parc. č. XXXX reálnym rozdelením spoločnej veci, čo však
žalovaná odmietla. Žalobkyňa si nechala vypracovať geometrický plán geodetkou D. H. za účelom

rozdelenia spoločného dvora, podľa ktorého by sa predmetná nehnuteľnosť mala rozdeliť tak, že každá
zo strán sporu by mala samostatný prístup k svojmu rodinnému domu, časť rozdelenej nehnuteľnosti
by sa stala ich výlučným vlastníctvom. Žalobkyňa poukázala na zásadu, že nikoho nemožno držať
v spoluvlastníctve proti jeho vôli. Na základe vyššie uvedeného žiadala, aby súd zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo k parc. č. XXXX podľa geometrického plánu Ing. D. H. tak, že prikáže

novovzniknutú parc. č. XXXX/X o výmere 539 m2 do výlučného vlastníctva žalovanej a
novovzniknutú parc. XXXX/X o výmere 540 m2 do výlučného vlastníctva žalobkyne.
1.2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nesúhlasí so žalobou a delením nehnuteľnosti podľa
priloženého geometrického plánu. Namietala, že žalobkyňa už pri kúpe vedela, že nebude výlučnýmvlastníkom spoločného dvora a tento spoločný dvor užívali spoluvlastníčky až do roku 2015 v zhode. K
odtekaniu odpadovej vody uviedla, že voda jej odteká z okapovej rúry cez pozemok do jarku pred jej
domom. Ochrana domu žalobkyne je vykonaná tak, že má vybudovaný okapový priestor z navozených

kameňov. Žalovaná dôvodila, že v obci nie je kanalizácia a nie je iná možnosť ako odvádzať odpadové
vody. Žalobkyňa má svoju žumpu len 3 metre od studne žalovanej a za 23 rokov nebola vyprázdnená.
Žalovaná odmietla, že má zlé susedské vzťahy, má právo brániť sa na príslušných orgánoch proti
konaniam páchaným na jej majetku. Čo sa týka úprav, ktoré namietla žalobkyňa, tieto žalovaná vykonala
z dôvodu, že žalobkyňa nerešpektovala rokmi prijaté zvyklosti na užívanie spoločných nehnuteľností.

Žalovaná nezabraňuje žalobkyni v parkovaní, iba chce, aby jej auto bolo zaparkované tak, aby
nebránilo prípadnému prístupu sanitky. Žalovaná si dala vypracovať vlastný geometrický plán geodetkou
Ing. E. R.. Tvrdila, že reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti jej bude znemožnený príchod
nákladných áut, sanitky, hasičských áut a podstatnou mierou obmedzený vchod do jej rodinného domu.
Navrhla, aby súd rozdelil spoločnú nehnuteľnosť podľa geometrického plánu č. X/XXXX, vypracovaného
geodetkou Ing. E. R. tak, že prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne novovzniknuté parc. č. XXX/XX

o výmere 183 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 357 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej
novovzniknuté parc. č. XXXX/X o výmere 271 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 261 m2 a zároveň zriadil
vecné bremeno v prospech vlastníka parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X strpieť prechod
pešo a motorovými vozidlami cez parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X v celom rozsahu.
1.3. Žalobkyňa namietala, že spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením za

súčasného zriadenia vecného bremena, navrhnutý žalovanou by nesplnil svoj účel. Uvedenými vecnými
bremenami by tak nezanikli spory, ktoré sú dôvodom žaloby, keďže žalovaná by mohla naďalej užívať
nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X síce už vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne, ale na základe iného právneho dôvodu (vecného bremena), čím by nedošlo k eliminácii
nezhôd. Žalobkyňa zotrvala na svojom návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnej

parcele tak, ako navrhla podľa geometrického plánu geodetky D. H., keďže obe novovytvorené parcely
priliehajú k rodinným domom sporových strán, je zachovaný vstup k jednotlivým rodinným domom strán
sporu z verejnej komunikácie a sú situované tak, že nadväzujú na súčasné vlastnícke vzťahy strán.
Podľa geometrického plánu predloženého žalobkyňou, rozdeľovaný pozemok by mal v najužšej časti
medzipriestoru medzi rodinným domom žalobkyne na parc. č. XXXX a rodinným domom žalovanej na

parc. č. XXXX šírku 2,20 m, čo umožňuje bezproblémový prechod peši a prejazd malých mechanizmov
- malý traktor a pod., ktoré by vykonali obsluhu zadnej časti pozemku a zadných hospodárskych stavieb.
Žalobkyňa uviedla viacero obyvateľov obce D., ktorí majú malé mechanizmy a vykonávajú oranie pre
obyvateľov obce a vozia drevo. Ďalej žalobkyňa doplnila, že pozemok pred rodinným domom žalovanej
parc. č. XXXX, ktorý užíva ako predzáhradku - priamo od verejnej cesty, je výlučným vlastníctvom

žalovanej, teda k rodinnému domu má neobmedzený vstup. Žalovaná svojvoľne užíva časti spoločného
dvora a úplne znemožňuje žalobkyni realizáciu jej vlastníckych práv k spoločnému dvoru. Na pozemku
spoločného dvora má žalovaná umiestnenú stavbu komory, ktorá je bezprostredne s rodinným domom
žalovanej spojená, pričom stavba nie je evidovaná v katastri, žalovaná si ďalej svojvoľne zriadila
plot medzi svojim domom a domom žalobkyne, ako aj v zdanej časti spoločného dvora, ktorý si

uzamyká. Podľa geometrického plánu žalovanej by zriadením navrhovaných vecných bremien reálne
delenie sčasti stratilo význam, nakoľko by sa museli strpieť vzájomné vecné bremená prechodu peši
a motorovými vozidlami, čo by znemožnilo naplno využívať novovytvorené pozemky bez obmedzenia
(pozemky by museli byť vzájomne prístupné a neohradené, a navyše aj závislé od
rešpektovania výkonu práv z vecného bremena, čo by nebolo podľa názoru žalobkyne účelné, vzhľadom

na narušené susedské vzťahy).
1.4.Vpriebehukonaniažalobkyňanavrhla,abysúdpripustilzmenužalobyvzmyslenovovypracovaného
geometrického plánu č. G spolu so zriadením vecného bremena - právom čerpať vodu zo studne pre
žalovanú. Súd pripustil zmenu žaloby.
1.5.1. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa spolu s manželom nehnuteľnosti

kúpili v roku 1992 s vedomím, že ide o spoločný dvor. Spory začali už od začiatku, žalovaná podávala
podnety na všetky inštitúcie. V časti spoločného dvora pri maštali na hranici pozemku so susedom sa
nachádza studňa. Polovica studne je na spoločnom dvore a polovica je na pozemku suseda. Podľa
vedomostí žalobkyne táto studňa v minulosti slúžila ako napájadlo pre dobytok, ako
obecná studňa. Žalovaná má studňu v predzáhradke na svojom vlastnom pozemku parc.

č. XXXX. Predzáhradka žalovanej je veľký priestor, z ktorého majú prístup všetky záchranné zložky. Na
spoločnom dvore sa nachádza stavba z tehál a kameňa, je to bývalá maštaľ, ktorá má 2 miestnosti,
túto v súčasnosti používa žalobkyňa ako dreváreň. V prípade, že by došlo k rozdeleniu spoločného
dvora, je ochotná túto stavbu zbúrať. Na spoločnom dvore sa ďalej nachádza komora, je to murovanástavba, bez súpisného čísla, je strechou spojená s domom žalovanej. Túto užíva žalovaná. Ďalej sa
na spoločnom dvore v časti spornej zákruty nachádza kôlňa, je to železná búda, ktorú žalovaná užíva
ako dreváreň. V zadnej časti spoločného dvora je stodola latková, ktorú užíva žalovaná. Vodovodnú

šachtu má žalobkyňa pred domom, je napojená na obecnú vodu. Žalovaná nie je napojená na obecný
vodovod a čerpá vodu zo studne v predzáhradke. Plynové hodiny má žalobkyňa v predzáhradke na
vlastnej parcele č. XXXX s tým, že trasa vedie priamo z verejnej komunikácie. Elektrina je vedená zo
stĺpa z verejnej komunikácie. Žalovaná žije vo svojom rodinnom dome 48 rokov. Dom nadobudli jej
svokrovci H.. Vedľajší dom vlastnila rodina E.. Následne rodina E. predala svoj dom spolu so spoločným

dvorom manželom H.. Na spoločnom dvore je dreváreň - kovová búda, ktorú používa ako dreváreň.
Studňa sa nachádza na hranici spoločného dvora so susedmi. Studňu vybudovali svokrovci žalovanej,
rodina H., rodina E. a 3 rodiny z druhej strany. Spoločne bola používaná ako voda do domácnosti a na
napájanie zvierat. Žalovaná má studňu aj v predzáhradke, vodu z nej nemôže používať, je znečistená
v dôsledku presakovania žumpy žalobkyne. Žalobkyňa má žumpu na svojom pozemku parc. č. XXXX.
Žalovaná vodu v dome nemá, musí si po vodu chodiť oproti k susedom. Má pripravenú

vodovodnú šachtu z obecného vodovodu, nemá ju pripojenú, šachta sa nachádza
v jej predzáhradke. Žalovaná taktiež nemá žumpu, má trativod, ktorý je vyvedený v zadnej časti do
spoločného dvora. Plynovú prípojku má v predzáhradke a má samostatné hodiny, plyn v dome používa
na varenie. Elektrické hodiny má taktiež vpredu na hranici jej predzáhradky parc. č. XXXX a parc. č.
XXXX. Komora bola odjakživa súčasťou domu, užívali ju spoločne jej svokrovci a rodina E. ako maštaľ.

Keďže mali spory, E. si postavili v spoločnom dvore maštaľ z nepálenej tehly a kameňa. Túto maštaľ
si následne prerobili manželia T. a používa ju žalobkyňa. Žalovaná používa komoru, ktorá je súčasťou
domu. V zadnej časti spoločného dvora si dala urobiť bránu, nakoľko jej žalobkyňa ničila
a brala úrodu, zadná časť slúžila ako prechod na parcelu vo vlastníctve E.. Plôtik, ktorý si urobila, si
postavila, aby si ochránila svoje rastliny a svoj vchod do domu pred žalobkyňou. Čo sa týka motorových

vozidiel cez hlavný vchod jej chodí traktor na oranie, alebo jej tade vozia drevo. Podľa vyjadrenia polície
sa vchod do domu medzi rodinnými domami a predzáhradkami nesmie používať na prechod s autami,
nie je vhodný.
1.5.2. Podľa listu vlastníctva č. XXX, pre kat. úz. D., parcela č. XXXX o výmere 1079 m2, zastavané
plochy a nádvoria je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej, každá v podiele 1. Podľa

listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. D., žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX o výmere 104
m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere 73 m2, záhrady, ako aj
rodinného domu so súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre kat.
úz. D., žalovaná je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX o výmere 85 m2, zastavané plochy a nádvoria
a parc. č. XXXX o výmere 137 m2, záhrady, ako aj rodinného domu so súp. č. XXX

postaveného na parc. č. XXXX. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. D., žalovaná je vlastníčku
v podiele 1 parc. č. XXXX o výmere 328 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pričom táto parcela hraničí
s parcelou spoločného dvora č. XXXX.
1.5.3. V konaní boli vyhotovené dva geometrické plány a to geometrický plán č.
XXX/XXXX vyhotovený D. H. na základe objednávky žalobkyne (overený Okresným úradom Malacky,

katastrálnym odborom dňa 8.7.2016) a geometrický plán č. X/XXXX vyhotovený Ing. E.
R. na základe objednávky žalovanej (overený Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom dňa
15.2.2017). Geometrický plán doložený žalobkyňou rozdelil spornú parcelu na parc. č. XXXX/X o výmere
539 m2 a mala by pripadnúť žalovanej a na parc. č. XXXX/X o výmere 540 m2 a mala by pripadnúť
žalobkyni. Geometrický plán doložený žalovanou rozdelil spornú parcelu na parc. č. XXXX/X o výmere

183 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 357 m2, ktoré by mali pripadnúť do vlastníctva žalobkyne a parc. č.
XXXX/X o výmere 278 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 261 m2, ktoré by mali pripadnúť do vlastníctva
žalovanej. Cez obe parcely žalobkyne parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X by bolo potrebné zriadiť vecné
bremeno a to právo prechodu peši a prejazdu cez parcely žalovanej a na druhej strane by bolo potrebné
zriadiť vecné bremeno právo prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu

žalovanej č. XXXX/X v prospech parcely žalobkyne č. XXXX/X.
1.5.4. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. S. P. k spoločnej nehnuteľnosti parc. č. XXXX je
možný prístup z hlavnej cesty z parc. č. XXXX v šírke 5,12 m a z pozemku žalovanej
parc. č. XXXX v prechodovej šírke 2,18 m medzi rodinnými domami so súp. č. XXX a XXX. Na parc. č.
XXXX sa nachádzajú tri stavby - murovaná stavba pristavená južne k rodinnému domu žalovanej súp.

č. XXX (ako bývala maštaľ užívaná žalobkyňou ako komora), murovaná stavba hospodárskej budovy
(dreváreň) užívaná žalobkyňou a drevená stodola v južnej časti parcely užívaná žalovanou. Na parcele
sa nachádza plechová búda užívaná žalovanou a spoločná studňa s parc. č. XXXX. Znalec konštatoval,
že napojenie inžinierskych sietí na rodinné domy súp. č. XXX a č. XXX neobmedzuje reálne rozdelenieparc. č. XXXX. Stavby rodinných domov súp. č. XXX a č. XXX sú bližšie ako 50 m k miestnej komunikácii
parc. č. XXXX, teda nie je potrebné, aby mali zabezpečenú prístupovú cestu v zmysle
vyhlášky č. 94/2004 Z. z. Pre prístup motorovým vozidlom postačuje pre prístupovú cestu šírka 2,50 m.

Najkratšia vzdialenosť medzi domami predstavuje 2,18 m, čo je nevyhovujúce pre prejazd motorovým
vozidlom medzi domami. Uvedený rozostup domov je vhodný len na vzájomný prechod medzi parc.
č. XXXX a parc. č. XXXX, t. j. umožňuje recipročný prístup z parc. č. XXXX na parc. č. XXXX. Znalec
konštatoval, že súčasný pozemok parc. č. XXXX by cez spoločný dvor umožňoval prejazd k rodinným
domom súp. č. XXX a č. XXX aj motorovým vozidlom. Z hľadiska zachovania rovnakej

výmery v zmysle spoluvlastníckych podielov z celkovej výmery pozemku parc. č. XXXX a súčasného
zachovania prejazdu k obidvom nehnuteľnostiam rodinným domom motorovým vozidlom v min. šírke
2,50 m cez parc. č. XXXX je bez zriadenia vecného bremena prejazdu pozemok č. XXXX nedeliteľný.
Oba rodinné domy majú byť prístupné z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie podľa
§ 47 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon). K rodinnému domu žalovanej so
súp. č. XXX, na parc. č. XXXX je možný prístup priamo z komunikácie parc. č. XXXX cez

parc. č. XXXX vo vlastníctve žalovanej. Znalec spracoval 4 varianty riešenia (varianty A, B, C
a D). Znalec konštatoval, že pokiaľ bude žalovanou akceptovaný ako postačujúci prístup k rodinnému
domu súp. č. XXX z jej pozemku parc. č. XXXX, ktorý je bezprostredne napojený
na miestnu komunikáciu parc. č. XXXX, je možné reálne rozdelenie spoločného dvora bez zriadenia
vecných bremien práva prechodu a prejazdu. V tomto kontexte bol spracovaný

variant D, pre realizáciu ktorého je nutný predpoklad buď odstránenie súčasnej drevárne, resp. stavebné
úpravy umožňujúce prechod cez uvedenú stavbu. Ostatné dve stavby, t. j. drevená stodola a komora
pristavená k rodinnému domu súp. č. XXX netvoria prekážku pre realizáciu variantu D.
1.5.5. Žalobkyňa sa priklonila k variantu D riešenia s tým, že súhlasila so zriadením vecného bremena a
to práva čerpania zo studne, ktorá by po prípadnom delení bola na jej pozemku. Žalovaná si už urobila

elektrickú aj vodovodnú prípojku vedúcu k spoločnej studni. Žalovaná súhlasila so zriadením vecného
bremena, namietala úzky manipulačný priestor medzi parc. č. XXXX/X (podľa variantu D patriacej
žalovanej) a parc. č. XXXX/X (podľa variantu D patriaceho žalobkyni), keďže táto hranica vychádza z
rohu domu žalobkyne a pre žalovanú zostáva malý manipulačný priestor. Žalovaná by súhlasila, ak by
sa hranica medzi parcelami č. XXXX/XX a č. XXXX/X začínala 1 meter od rohu domu žalobkyne.

1.5.6. Žalobkyňa dala vyhotoviť návrh geometrického plánu vyhotoviteľovi GEODET MALACKY, s.r.o.,
podľaktoréhomanipulačnýpriestormedzidomamisporovýchstránbolupravenýadelenieparcielzačína
1,20 m od domu žalobkyne (čl. 280 spisu). Na námietky žalovanej dala žalobkyňa vyhotoviť geometrický
plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoviteľom GEODET MALACKY, s.r.o., na základe ktorého bola
parcela č. XXXX rozdelená na parc. č. XXXX/XX o výmere 521 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere

2 m2, ktoré by mali pripadnúť žalobkyni a parc. č. XXXX/XX o výmere 556 m2, ktorá by mala pripadnúť
do vlastníctva žalovanej. Po reálnom rozdelení by žalobkyni pripadlo o 33 m2 menej, s čím žalobkyňa
súhlasila, od žalovanej žiadala náhradu 50,- € za 1 m2, čo v prípade výmery 33 m2 predstavovalo sumu
1.650,- €. Žalovaná namietala, že uvedenú sumu nie je schopná uhradiť, mala obavu, že žalobkyňa jej
neumožní na základe vecného bremena prístup k studni.

1.5.7. Podľa výsledku štátneho vodoochranného dozoru vykonaného Okresným úradom Malacky
znečistenie vôd nahlásené žalovanou nie je mimoriadnym zhoršením vôd, nie je možné posúdiť, v akom
čase a ako k znečisteniu došlo. Úrad odporučil žalovanej napojiť sa na dostupný verejný vodovod,
nakoľko vodu zo studne užíva na vlastné riziko a taktiež je potrebné, aby likvidovala
odpadové vody v súlade s platnou legislatívou, teda aby si vybudovala žumpu a pravidelne ju vyvážala

(č. l. 19 spisu).
1.5.8. Okresný dopravný inšpektorát nesúhlasil so zriadením vjazdu podľa priloženého návrhu,
nebola predložená projektová dokumentácia, ktorá by vyznačovala spôsob napojenia, šírkové pomery
napojenia, spôsob napojenia na štátnu cestu, medzi stavbami na parc. č. XXXX a č. XXXX nie je
zabezpečená dostatočná šírka pre prejazd vozidiel skupiny 1 podskupiny O2, šírka medzi objektmi je

2,23 m (č. l. 271 spisu). Okresný úrad Malacky v záväznom stanovisku zo dňa 30.9.2016 súhlasil s
pripojenímvýjazdunacestuII/XXXzparc.č.XXXX(pozemokpriamehosusedažalovanej),zadodržania
stanovených podmienok. Podľa technickej správy pred domom žalovanej na parc. č. XXXX je možné
vybudovať miesto pre odstavenie 3 osobných automobilov. Celková spevnená plocha na parcele má byť
37 m2 (č. l. 308 spisu).

1.6.1.Súdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutiakonštatoval,žemedzistranaminebolosporné,žesú
podielovými spoluvlastníčkami parcely č. XXXX, každá v jednej polovici. Pokiaľ ide o jednotlivé objekty
(dreváreň žalobkyne, kôlňa, komora a drevená stodola žalovanej), ktoré sú umiestnené na spornej
parcele, nebolo sporné užívanie a rozdelenie medzi žalobkyňu a žalovanú. Z výsluchov vyplynulo, žežalobkyňa užívala stavbu z tehál a kameňa ako dreváreň. V priebehu sporu ju zbúrala, aby netvorila
prekážku reálneho rozdelenia. Taktiež nebolo sporným, že žalovaná užíva murovanú stavbu - komoru,
ktorá je strechou spojená s jej rodinným domom so súpisným č. XXX, ďalej používa železnú búdu ako

kôlňu, ktorá sa dá v prípade reálneho rozdelenia presunúť a v zadnej časti spoločného dvora drevenú
stodolu. Za zadnou časťou parcely č. XXXX žalovaná vlastní v podiele 1 parcelu č. XXXX o
výmere 328 m2, zapísanú na LV č. XXX.
1.6.2. Sporným bolo, či a akým spôsobom je možné uvedenú parcela reálne rozdeliť. Súd prvej inštancie
mal za to, že za súčasného účelného využitia oboch rodinných domov, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne

a žalovanej, je táto sporná parcela reálne deliteľná. Táto skutočnosť vyplynula zo znaleckého posudku
č. X/XXXX Ing. P., ktorý konštatoval, že parcela je reálne deliteľná pri akceptovaní napojenia rodinného
domu žalovanej so súpisným č. XXX na miestnu komunikáciu z jej pozemku parc. č. XXXX. Žalovaná
namietala nemožnosť prístupu do zadnej časti dvora motorovými vozidlami za účelom orby a dovozu
dreva. Ďalej namietala nemožnosť prístupu záchranných zložiek. Znalec však jednoznačne konštatoval,
že keďže aj stavba žalovanej dom súpisné č. XXX, aj stavba žalobkyne súpisné č.

XXX sú bližšie ako 50 m k miestnej komunikácii, nie je potrebné, aby mali zabezpečenú prístupovú
cestu v zmysle vyhlášky č. 94/2004 Z. z. Žalovaná nepreukázala, prečo by vo vzťahu k prípadnému
rozdeleniu spoločného dvora mala mať prístup do zadnej časti spoločného dvora motorovými vozidlami,
akým právnym predpisom by mal byť takýto prístup vyžadovaný. Skutočnosť, že žalovaná si vozí na
zimu drevo a vozieva si ho cez spoločný dvor, aby si ho mohla uložiť do dvora, nie je dôvodom pre

nemožnosť reálneho rozdelenia spoločného dvora. Žalobkyňa technickou správou (projekt spevnených
plôch), ako aj záväzným stanoviskom okresného úradu preukázala, že zo strany parcely č. XXXX
vo vlastníctve žalovanej je možné vybudovať vjazd a stojiská pre autá. Taktiež prístup záchranných
zložiek je zabezpečený z hlavnej cesty z parc. č. XXXX a je v záujme žalovanej, aby mala riadne
vybudovaný vjazd. To, že ho nemá vybudovaný, nemôže byť prekážkou pre reálne rozdelenie spornej

parcely. Reálne delenie, aké navrhuje žalobkyňa, zohľadňuje všetky požiadavky, ktoré mala žalovaná,
je zachovaná využiteľnosť novovzniknutých parciel, ktoré prislúchajú k rodinným domom žalobkyne a
žalovanej, ďalej zohľadňuje užívanie objektov, ktoré sa na spoločnom dvore nachádzajú. Žalobkyňa v
navrhnutom rozdelení dokonca zohľadnila aj požiadavku žalovanej ohľadom studne, ku ktorej žiadala
prístup. Žalovaná navrhovala rozdelenie na základe ňou doloženého geometrického plánu Ing. R.

č. X/XXXX, pričom týmto rozdelením mali vzniknúť vzájomné vecné bremená. Takýto spôsob by neriešil
vzťahy medzi sporovými stranami a prakticky neznamená reálne delenie. Súd prvej inštancie sa stotožnil
s tvrdením žalobkyne, že takýto spôsob reálneho delenia nie je účelný.
1.6.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ ide o napojenie oboch rodinných domov sporových
strán na inžinierske siete, uvedené neobmedzuje reálne rozdelenie spoločného dvora. Žalobkyňa je

napojená na obecný vodovod a má žumpu. Elektrickú prípojku má zo stĺpa z verejnej komunikácie a
taktiež aj plynová prípojka vedie priamo z verejnej komunikácie. Žalovaná nie je
pripojená na plyn, pričom plynovú prípojku má v predzáhradke, teda na parc. č.
XXXX. Žalovaná taktiež nie je napojená na obecný vodovod a má pripravenú vodovodnú
šachtu vo svojej predzáhradke. Ďalej žalovaná nemá žumpu, ale trativod. Čo sa týka tvrdení žalovanej

ohľadomznečisteniajejstudnežalobkyňou,svojetvrdenianičímnepodložila.Naopakžalobkyňadoložila
výsledok štátneho vodoochranného dozoru zo dňa 27.5.2014 vyhotovený Okresným úradom Malacky,
ktorý konštatuje, že práve žalovaná nelikviduje odpadové vody z jej rodinného domu v súlade s platnou
legislatívou. Čo sa týka rozboru vody, ktorý urobila žalovaná, okresný úrad skonštatoval, že nie je možné
z neho posúdiť, kedy a v akom čase k znečisteniu došlo. Znečisťovanie vody v studni žalobkyňou z jej

žumpy žalovaná nepreukázala. Tvrdenie žalovanej ohľadom nemožnosti využívania vody zo studne v
predzáhradke nemôže byť dôvodom pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva.
1.6.4. Vo vzťahu k zriadenému vecnému bremenu práva čerpania vody zo studne súd prvej inštancie
uviedol, že túto požiadavku žalovanej zapracovala žalobkyňa do posledného, v poradí tretieho
geometrického plánu. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanej, aby si znášala náklady spojené s

údržbou vodovodného potrubia a elektrickej prípojky k čerpadlu v studni, čo je
logické vzhľadom na vlastníctvo žalovanej. Takto navrhnuté vecné bremeno žalovaná nespochybňovala,
výslovnesiužívanietejtostudnevymienilaadostudnesiumiestnilačerpadloaprívodvody,čožalobkyňa
akceptovala. Preto súd prvej inštancie v tejto časti žaloby žalobkyni vyhovel.
1.6.5. Vo vzťahu k nerovnomernému rozdeleniu spoločného dvora došlo k zapracovaniu

požiadavky žalovanej ohľadom odstupu od jej rodinného domu v prednej a zadnej časti okolo
drevenej stodoly. V dôsledku tejto požiadavky došlo k rozdielu 33 m2 v prípade reálneho
delenia. Žalobkyňa navrhovala vyplatenie a to v sume 50,- €/m2, pričom trhová cena pozemkov v obci
D. predstavuje sumu 70,- až 100,- €/m2. Požadovaná suma 50,- €/m2 nebola žalovanou spochybnená.Len tvrdenie, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie, nemôže byť prekážkou pre nepriznanie tejto
náhrady.
1.6.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal

zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo. Žalovaná tvrdila, že 100 rokov bola
sporná parcela spoločným dvorom a chce, aby to tak zostalo. V tomto však nemožno vidieť dôvody
hodné osobitného zreteľa. Žalobkyňa tvrdila, že spolužitie so žalovanou a hospodárenie na spoločnom
dvore je problematické, vznikajú konflikty. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že práve
reálne rozdelenie tento stav vyrieši. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňou navrhnuté zrušenie

a reálne rozdelenie spoločného dvora umožňuje účelné využitie oboch rodinných domov, zohľadňuje
podiely spoluvlastníčok za súčasného vyplatenia rozdielu primeranou cenou, preto žalobe žalobkyne
vyhovel.
1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Konštatoval, že žalobkyňa
bola v konaní plne úspešná, preto jej priznal nárok na náhradu trov vo výške 100 %. Ďalej uviedol,
že v konaní vzhľadom na existenciu dvoch rôznych geometrických plánov navrhli obe sporové strany

znalecké dokazovanie ohľadom reálneho delenia spornej parcely. Žalobkyňa riadne zložila preddavok
na trovy znaleckého dokazovania, žalovaná tieto preddavky nezložila. V dôsledku toho vznikli trovy
štátu, ktoré spočívajú vo vyplatenej znaleckej odmene. Samotný Civilný sporový poriadok neobsahuje
ustanovenie o trovách štátu tak, ako to bolo v ustanovení § 148 O.s.p., to však neznamená, že trovy
štátu v civilnom sporovom konaní nemôžu vzniknúť. V danom prípade vznikli a bolo potrebné o nich

rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1
C.s.p. a súd prvej inštancie rozhodol tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala v zákonnej lehote odvolanie

žalovaná dôvodiac, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že predmetom podielového spoluvlastníctva

je spoločný dvor. Uviedla, že spoločný dvor je špecifický inštitút, ktorého podstata spočíva v spoločnom
nadobudnutí a užívaní pozemku viacerými vlastníkmi, resp. užívateľmi priľahlých stavieb, ku ktorým
sa spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore vzťahuje. Vychádza z historických údajov a právnych
vzťahov. Najmä mal vlastníkom domov uľahčiť užívanie ich nehnuteľnosti a prístupu k predmetu
vlastníctva. Z toho dôvodu je i nakladanie s podielom na spoločnom dvore obmedzené, je možné

ho previesť len spoločne s hlavnou vecou - stavbou ktorej slúži. U odbornej právnej obce jestvuje
právny názor, že podiel na spoločnom dvore možno klasifikovať ako súčasť hlavnej veci podľa §
120 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa jej povahy
patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Spoločný dvor taktiež možno
považovať za predmet spoluvlastníckeho vzťahu v zmysle Občianskeho zákonníka. To znamená, že

každý spoluvlastník má podiel na spoločnej veci, v tomto prípade spoločnom dvore. S
poukazom na § 137 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvodila, že spoluvlastnícky
vzťah k spoločnému dvoru je možné zrušiť a vyporiadať, avšak s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho
prípadu a špecifickosť inštitútu spoločného dvora. Autoritatívnym rozhodnutím súdu je možné vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo k veci, pričom je súd viazaný poradím: (a) rozdelenie veci, (aa) prikázanie

veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, (aaa) nariadenie predaja veci a
rozdelenie výťažku. V prípade spoločného dvora ako veci v spoluvlastníctve viacerých osôb je druhá
a tretia možnosť vyporiadania súdom v rozpore so samotným princípom a účelom
spoluvlastníctva k spoločnému dvoru, nakoľko vlastník stavby nemôže zostať bez spoluvlastníctva
k pozemku slúžiacemu k stavbe ako spoločný dvor, respektíve nie bez práva prechodu a prejazdu

ako vecného práva in rem. Z toho dôvodu nemožno uplatniť § 142 bez zreteľa na samotný inštitút
spoločného dvora a jeho účel a význam. Preto, ak ku zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva k spoločnému dvoru nedôjde dohodou spoluvlastníkov, autoritatívne
zrušenie a vyporiadanie rozhodnutím súdu je obmedzené. Poukázala na blízky inštitút vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva k spoločnému dvoru, a to na prevod spoluvlastníckeho podielu k parcele

definovanej ako spoločný dvor a predkupné právo ostatných spoluvlastníkov k
spoluvlastníckemupodielu. Podľaustálenejsúdnejakatastrálnejpraxe naprevodpodielukspoločnému
dvoru sa nevzťahuje ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu je možné previesť
spoluvlastnícky podiel k spoločnému dvoru len spoločne s prevodom vlastníctva khlavnejstavbe.Katastrálnybulletin1/2007poskytolodpoveďnaotázku:Vzťahujesanapredajideálneho
spoluvlastníckeho podielu k spoločnému dvoru ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého majú podieloví spoluvlastníci k prevádzanému podielu predkupné právo? Odpoveď: Inštitút

spoločný dvor je osobitným, špecifickým druhom spoluvlastníctva k pozemku. Podiel
na spoločnom dvore sa viaže k nehnuteľnosti - k stavbe, a nie ku konkrétnemu vlastníkovi. S prevodom
stavby sa prevádza i podiel zo spoločného dvora. Dôvodom pre takýto postup je zabezpečenie riadneho
užívania stavby. Na prevod podielu k spoločnému dvoru sa nevzťahuje ustanovenie § 140
Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu nie je možné nakladať so spoluvlastníckym podielom

k spoločnému dvoru bez stavby, ku ktorej sa viaže. Preto je nevyhnutné, aby súd pri rozhodovaní o
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnému
dvoru zistil, či je technicky a právne možné spoločný dvor reálne rozdeliť tak,
aby zostali zachované u všetkých spoluvlastníkov práva a účel vyplývajúci z inštitútu spoločného
dvora a najmä prístup k stavbe. Ak účel a princíp spoločného dvora nie je
možné docieliť, tak nie je rozdelenie veci dobre možné. V takomto prípade sa nemôže uplatniť

ani prikázanie veci súdom za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, či nariadiť
predaj veci a výťažok rozdeliť podľa podielov. Ani snaha súdu nájsť vhodné riešenie na
rozdelenie spoločného dvora vytvorením viacerých geometrických plánov či vypracovanie znaleckého
posudku a nakoniec zmena petitu žaloby nepriniesli podľa odvolateľky požadovaný cieľ, zachovať práva
vyplývajúce zo spoločného dvora žalovanej. Prílohou rozsudku je Geometrický plán č. XXXXXXXX-

XX/XXXX na oddelenie pozemkov parcely čísla XXXX/XX-XX a zriadenie vecného bremena
vyhotoviteľom GEODET MALACKY s.r.o., Záhorácka č. 5478/15B, 901 01 Malacky, IČO: 35
936 304, E. W. zo dňa 8.7.2020, úradne overeným Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, Ing.
L. E. dňa 17.7.2020 pod č. G na základe ktorého prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaná nadobudla
do výlučného vlastníctva parcelu č. XXXX/XX o výmere 556 m2, a žalobkyňa parcelu č. XXXX/XX o

výmere 521 m2 a parcelu XXXX/XX o výmere 2 m2, čiže o 33 m2 menej ako žalovaná, na základe čoho
súd zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.650.- € ako náhradu v sume zodpovedajúcej
veľkosti spoluvlastníckeho podielu, o ktorý získa viac oproti žalobkyni. Výška náhrady mala byť určená
trhovou hodnotou nehnuteľnosti. Podľa odvolateľky takýmto rozdelením spoločného dvora a prikázaním
častispoločnéhodvorazanáhradužalovanejprvoinštančnýsúdporušil ustanovenie§142Občianskeho

zákonníka, a to z dôvodu, že nepostupoval pri vyporiadaní spoluvlastníctva podľa zákonného poradia
a k pozemku 33 m2, ktorý prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, neurčil zákonným spôsobom
primeranú náhradu. Pre súd nie je záväzné vyjadrenie strany o výške hodnoty veci, treba primeranú
výškunáhradystanoviťnazákladeznaleckéhoposudku(rozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepubliky
sp. zn. 22 Cdo 2597/2010). Uvedené rozhodnutie prvoinštatnčného súdu o prikázaní časti pozemku

do výlučného vlastníctva žalovanej vychádza z návrhu žalobkyne, ktorý žalovaná niekoľkokrát poprela
a taktiež uviedla, že nemá záujem o nadobudnutie väčšej výmery ako žalobkyňa, respektíve nemá
záujem vôbec o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, zároveň
uviedla, že nemá ani dostatok finančných prostriedkov na splnenie povinnosti. V zmysle ustálenej súdnej
praxe súd môže prikázať vec jednému spoluvlastníkovi, ktorý preukáže schopnosť náhradu zaplatiť

(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2147/2009). Súd napriek popretiu
uvedených skutočností rozhodol bez relevantného dôkazu o cenách pozemkov a prikázal
vec do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá nemá dostatok finančných prostriedkov na splnenie
povinnosti. V prípade vyporiadania vlastníckych vzťahov medzi susedmi, či vo vzťahu k obci, užívaného
obyvateľmi obce D., je z miestnych pomerov známe, že ceny sú v takýchto prípadoch len symbolické.

Ceny pozemkov, ktoré uvádzala žalobkyňa, sa vzťahujú na nové stavebné pozemky s pripojením
na všetky inžinierske siete. Podľa odvolateľky napadnutým rozsudkom, ktorým súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru a reálne rozdelil parcelu č. XXXX, boli v značnej miere
porušené práva žalovanej, vyplývajúce jej z vlastníctva spoluvlastníckeho podielu 1/2 k spoločnému
dvoru a taktiež nadväzujúce vlastnícke práva k jej rodinnému domu so súpisným číslom XXX,

postavený na parcele reg. „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 85 m2, evidované na
liste vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie D., keďže sa znížila hodnota rodinného domu tým,
že k rodinnému domu a priľahlému novovytvorenému pozemku parc. č. XXXX/XX nie je možný prístup
motorovými vozidlami. Naopak novovytvorená parcela č. XXXX/XX, ktorú prvoinštančný súd určil do
výlučného vlastníctva žalobkyne, má prístup motorovými vozidlami v plnej miere zachovaný. Na návrh

žalovanej nie je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdu v prospech žalovanej napriek
tomu, že žalovaná je odkázaná na vykurovanie svojho rodinného domu tuhým palivom a
prejazd cez spoločný dvor bol jediným možným spôsobom dopravy paliva ako jediného zdroja energie
potrebného na vykurovanie jej rodinného domu. Znemožnením prístupu žalovanej k spoločnému dvorua samotnému príjazdu motorovými vozidlami k jej rodinnému domu žalovaná zostala bez prísunu
energie na vykurovanie jej rodinného domu, čím sa jej značne a neprijateľne zhoršili životné podmienky.
Žalobkyňa uviedla ako dôvod potreby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva osobné

nezhody so žalovanou, jej nevhodné správanie, chovanie domácich zvierat. Pritom uvádzala, že stavbu
- rodinný dom so súpisným číslom XXX užíva len sezónne. Žalovaná je 71-ročná bezdetná vdova, ktorá
v rodinnom dome č. XXX prežila značnú časť svojho života a žije si len svojim zabehnutým spôsobom
života a je na život v tomto dome odkázaná a taktiež na využitie spoločného dvora, respektíve jeho
polovice s právom prístupu motorovými vozidlami. Žalovaná z uvedených dôvodov navrhovala postup

podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušiť a
nevyporiadať spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru a žalobu zamietnuť. V tejto súvislosti poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 137/97. Konštatovanie súdu v
odôvodnení v bode 20. rozsudku, že pred domom žalovanej je možné vybudovať miesto pre odstavenie
troch osobných áut je pre zachovanie vjazdu na novovytvorenom pozemku parc. č. XXXX/XX úplne
irelevantné. Navyše, ako je z obhliadky zrejmé, dom č. XXX sa nachádza v neprehľadnej zákrute, pred

domom sa nachádza priekopa, cez ktorú má žalovaná zriadený len úzky mostík vhodný na prechod
pešo k jej rodinnému domu. Aj keby bolo možné zriadenie vjazdu na pozemok č. XXXX, stavebné
konaniejezdĺhavéaspojenésmnožstvomadministratívnychpovinnostíaprekážok, nehovoriacovýške
nákladov potrebných na výstavbu samotného prejazdu cez priekopu a spevnenie plochy
pred domom. No i tak by bolo potrebné palivové drevo voziť z pozemku č. XXXX na fúriku či káričke

do kôlne, čo je pre žalovanú vo veku 71 rokov fyzicky nemožné, alebo spojené s ďalšími nákladmi
na vybudovanie plynového kúrenia či prípravy palivového dreva treťou osobou. Z toho dôvodu má
odvolateľka za to, že napadnutým rozsudkom bolo značne zasiahnuté do jej práv, vyplývajúcich z čl. 19
Ústavy Slovenskej republiky na zachovanie ľudskej dôstojnosti a právo na ochranu pred neoprávneným
zásahom do súkromného a rodinného života a právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného

života, obydlia a korešpondencie vyplývajúce z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Tvrdenia žalovanej umocňujú i závery znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. S. P.,
z ktorých vyplýva, že k spoločnej nehnuteľnosti parc. č. XXXX je možný prístup z hlavnej cesty parc. č.
XXXX v šírke 5,12 m a z pozemku žalovanej parc. č. XXXX v prechodovej šírke 2,18 m medzi
rodinnými domami so súpisným č. XXX a č. XXX, čo je nevyhovujúce pre prejazd motorovým vozidlom.

Z hľadiska zachovania rovnakej výmery v zmysle spoluvlastníckych podielov z celkovej
výmery a súčasného zachovania prejazdu k obidvom nehnuteľnostiam - rodinným domom
motorovým vozidlom v minimálnej šírke 2,5 m cez parcelu XXXX, je bez zriadenia vecného
bremena prejazdu pozemok č. XXXX nedeliteľný. Rovnako Okresný dopravný inšpektorát Malacky
vydal zamietavé stanovisko zo dňa 24.10.2019 k zriadeniu vjazdu z parcely č. XXXX/X vo vlastníctve

obce D. priamo na parcelu č. XXXX z dôvodu, že prejazd medzi stavbami so súpisným č. XXX a č.
XXX je len 2,23 m, čím nie je zabezpečená dostatočná šírka pre vjazd vozidiel skupiny 1 podskupiny
02. So zriadením vecného bremena práva prejazdu motorovými vozidlami cez novovytvorenú parcelu
č. XXXX/XX žalobkyňa vyjadrila nesúhlasné stanovisko a súd jej stanovisko akceptoval. Pokiaľ ide
o rozhodnutie o trovách konania odvolateľka namietala, že súd rozhodol v rozpore s ustanovením §

255 C.s.p. V prípade, že sa odvolací súd stotožní s rozhodnutím prvoinštančného súdu, tak žalobkyňa
vzhľadom na celkový priebeh konania, zmenu petitu, mnohonásobnú zmenu geometrických plánov,
odstránenie stavby, ktorú mala postavenú na spoločnom dvore, nemala vôbec úspech vo veci 100
%. Podľa odvolateľky mal súd postupovať podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vysloviť, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania. Namietala aj rozhodnutie o náhrade trov konania štátu, pričom

poukázala na čl. 2 a 6 Základných princípov C.s.p. V závere uviedla, že prvoinštančný
súd svojim rozsudkom popiera akékoľvek práva žalovanej, vyplývajúce z inštitútu spoločného dvora.
Zaviazal žalovanú na splnenie povinnosti zaplatiť 1.650,- € žalobkyni, pričom nie je preukázané, že: je
schopná záväzok splniť, vynaloženie ďalších nepriamych nákladov na vybudovanie novej príjazdovej
cesty k jej domu, vynaloženie zvýšených nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb, ako

je vykurovanie jej rodinného domu a v neposlednom rade znížil žalovanej hodnotu rodinného
domu č. XXX t.ým, že jej zamedzil vjazd motorovým vozidlom na novovytvorený pozemok parc. č. XXXX/
XX. Odvolaciemu súdu navrhla, aby zrušil napadaný rozsudok prvoinštančného súdu a vrátil vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

3.1. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Podľa nej súd prvej inštancie náležite objasnil vec, na
základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne správne právne
posúdilvec,vdôsledkučohorozhodolzákonnýmspôsobom,vintenciáchhmotnéhoajprocesnéhopráva
a preto navrhla rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. Poukázala na to, že predmetom prejednávanejveci je zrušenie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti v obci D., ktorá je spoločným
pozemkom (dvorom). Vlastníctvo k spoločnému dvoru svedčí v prospech všetkých vlastníkov; t. j. užívať
vec prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení

každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel. Spoluvlastníci sú povinní navzájom si umožniť nerušené
užívanie spoločného dvora. Taktiež platí, že spoluvlastník pri užívaní spoločnej veci nesmie obťažovať
ostatných spoluvlastníkov. Faktickým konaním žalovanej nad rámec jej zákonných oprávnení v rámci
užívania spoločného dvora, spory medzi stranami sporu dospeli do štádia, kedy sa žalobkyni javilo
ako jediným východiskom - zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnému dvoru.

Prvoinštančný súd postupoval správne, keď v súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákona, prihliadol
na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ako prvú posúdil možnosť rozdelenia veci a za účelom
zistenia skutkového a právneho stavu, o. i. vykonal obhliadku na mieste, ako aj znalecké dokazovanie.
Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že v konaní boli v počiatku predložené dva geometrické
plány, a to prvý geometricky plán geodetky D. H. z 27.6.2016 - bol pripojený žalobkyňou k žalobe;
druhy geometrický plán geodetky Ing. E. R. zo dňa 19.1.2017 si dala na vlastné náklady vyhotoviť

žalovaná. Podľa žalobkyne zriadenie vecných bremien s právom prechodu a prejazdu v zmysle návrhu
žalovanej by nevyriešilo podstatu sporov medzi stranami sporu, následkom čoho pristúpil súd prvej
inštancie k vykonaniu znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či je možné pozemok rozdeliť. Zo
znaleckého posudku Ing. S. P. (č. ZP XX/XXXX z 23.5.2019) vyplynulo, že je možné vybrať jeden zo
štyroch variantov riešenia sporu (A, B, C, a D); pričom zosnulý právny zástupca žalovanej JUDr. D. T.

sa na pojednávaní dňa 5.3.2020 vyjadril, že „pre nás je priechodný variant D, súhlasíme so zriadením
vecného bremena práva čerpania zo studne, kt. sa nachádza na novovzniknutej parc. č. XXXX/X....
(viď. 2. strana zápisnice cca v polke strany)“. V intenciách záverov z pojednávania z 5.3.2020 sa právni
zástupcovia strán sporu dohodli na stretnutí na mieste samom a požiadali geodeta E. W. o vypracovanie
nového návrhu geometrického plánu (viď v spise návrh geometrického plánu z 29.6.2020); následne

bol návrh na základe požiadaviek žalovanej a jej právneho zástupcu upravený a bol tak vypracovaný
finálny tretí geometricky plán vyhotovený geodetom E. W. zo dňa 8.7.2020, v ktorom sa vychádzalo
z varianty D znaleckého posudku s tým, že v ňom boli zapracované všetky požiadavky žalovanej na:
väčší manipulačný priestor pri jej rodinnom dome - rozšírením medzi parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X - čím
vznikol „odskok“ 1,2 m od domu žalobkyne; zarovnanie parcely žalovanej po koniec latríny - čím vznikol

rozdiel oproti pôvodnému meraniu o cca 17 m2; vecné bremeno čerpania vody zo studne; väčší odstup
od hospodárskej budovy žalovanej v zadnej časti pozemku. Toto potvrdil aj právny zástupca žalovanej,
čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 6.10.2020. Z dôvodu, že následkom zapracovania
požiadaviek žalovanej do tretieho geometrického plánu došlo k nerovnomernému rozdeleniu pozemkov
(521 m2 pre žalobkyňu a 556 m2 pre žalovanú), bolo nevyhnuté vysporiadať náhradu za naviac

získaný podiel na vysporiadavanom spoločnom dvore, pričom žalobkyňa navrhla, aby jej pripadla väčšia
časť v zadnej časti pozemku, čím by došlo k dorovnaniu pozemkov (viď 2. a 3. strana zápisnice
zo 7.7.2020), v dôsledku dohody strán sporu, ktorou bolo vyhovené všetkým požiadavkám žalovanej,
návrh žalobkyne do tretieho geometrického plánu zapracovaný nebol, preto si žalobkyňa uplatnila nárok
na náhradu v sume 50,- € /m2. Právny zástupca žalovanej potvrdil dohodu strán sporu o spôsobe

rozdelenia spoločného dvora (pojednávanie dňa 6.10.2021), ktorá bola premietnutá do vypracovaného
finálneho geometrického plánu, ktorý bol priložený k napadnutému rozsudku a ktorým sa zohľadnili
všetky požiadavky žalovanej na účelné využitie veci. Jedinou otvorenou otázkou zostalo nerovnomerné
rozdelenie spoločného dvora v prospech žalovanej (k čomu došlo výlučne v dôsledku požiadaviek
žalovanej), pričom právny zástupca žalovanej nerozporoval ani nárok, ani výšku a vyjadril sa tak, že

„podľa pokynu mojej klientky uvádzam, že žalovaná nie je schopná uhradiť požadovaný rozdiel za 33 m2
v cene 50,- €/m2, teda 1.650,- €.“ Podľa žalobkyne je jej nárok oprávnený a keďže žalovaná preukazne
disponovala počas konania finančnými prostriedkami na úhradu rôznych osobných nákladov v rámci
sporu - o. i. na právneho zástupcu, na vypracovanie vlastného geometrického plánu, na budovanie
oplotenia a bráničky v rámci spoločného dvoru, na vybudovanie elektrickej a vodovodnej prípojky a

zakúpenie čerpadla, má za to, že tvrdenie žalobkyne o jej neschopnosti zaplatiť za časť pozemku, ktorý
si vymienila navyše, je tendenčné. Žalobkyňa ďalej vo vyjadrení uviedla, že v priebehu konania právny
zástupca žalovanej oznámil právnej zástupkyni žalobkyne, že jeho klientka súhlasí s uzatvorením zmieru
s tým, že žalobkyňa si nebude uplatňovať náhradu trov konania, ako bolo uvedené v
návrhu na schválenie zmieru. Pojednávanie, na ktorom mal byť zmier uzavretý, bolo odročené pre

úmrtie právneho zástupcu žalovanej. Žalobkyňa nesúhlasila s vyjadrením, že rozdelením spoločného
dvora došlo k značnému porušeniu práv žalovanej, vyplývajúcich z vlastníctva
k spoluvlastníckemu podielu 1/2 spoločného dvora, k zníženiu hodnoty rodinného domu žalovanej v
dôsledku údajnej neprístupnosti k nemu motorovými vozidlami. Podľa žalobkyne vysporiadaním právk spoločnému dvoru nehnuteľnosti získajú na hodnote. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že žalovaná
je vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX, ktorú v súčasnosti využíva ako „predzáhradku“,
ale tento je priamo prístupný z verejnej cesty, t. j. má k rodinnému domu neobmedzený prístup aj bez

potreby prechodu/prejazdu cez novovzniknutý pozemok parc. č. XXXX/XX; vjazd na spoločný dvor je aj
v súčasnosti v neprehľadnej zákrute a vjazd/výjazd je potrebné regulovať druhou osobou; aj
druhá susediaca nehnuteľnosť s rodinným domom žalovanej (parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X) má vstup k
svojim pozemkom v zákrute s povoleným výjazdom na cestu XX/XXX - ako to bolo preukázané v konaní
rozhodnutím OÚ Malacky č. OU-MA-Z.-XXXX/XXXXXX z 30.09.2016; žalovaná súdu

predložila zamietavé stanovisko ODI Malacky (č. ORPZ-MA-Z.-XX-XX/XXXX
z 24.10.2019), avšak toto vychádzalo z neúplnej žiadosti žalovanej na príslušný úrad, keďže k zaslaniu
záväzného stanoviska nepredložila projekt, dokumentáciu, v návrhu neuvažovala o napojení cez parc. č.
1388 a nepreukázala zabezpečenie troch parkovacích miest; preto, podľa žalobkyne, predmetný dôkaz
nie je pre posúdenie možnosti priameho prístupu k verejnej komunikácii relevantný - a to ani vo vzťahu
k tendenčnému vyjadreniu o tom, že žalovaná zostala bez prísunu energie. Za tendenčné považuje

žalobkyňa tvrdenie o dôvodoch hodných osobitného zreteľa s poukazom na vek žalovanej a nemožnosti
obstarávania životných potrieb, keďže žalovaná je majetná osoba (viď. kataster nehnuteľností, podľa
ktorého vlastní o. v spore spomínaných aj iné nehnuteľnosti), ktorá si o. i. obstaráva prostriedky na
živobytie aj pestovaním plodín. Žalobkyňa poukázala aj na to, že na vlastné náklady vybudovala vjazd
na spoločný pozemok t. č. využívaný aj žalovanou, konkrétne betónový mostík z cesty na pozemok

cez „járok”, ktorý vedie pozdĺž celej cesty, takže argument žalovanej, že by obdobné náklady musela
vynaložiť pred svojím pozemkom, rovnako nepovažuje za dôvod hodný osobitného zreteľa. Aj žalobkyňa
je vdova v dôchodcovskom veku, ktorá sa v rámci tohto konania domáha právnym spôsobom pokojného
a ničím nerušeného užívania jej majetku, čo v dôsledku správania žalovanej nie je možné.
3.2. K trovám konania žalobkyňa uviedla, že v spore bola prejednávaná možnosť znášania nákladov

žalobkyňou, avšak nový právny zástupca odmietol vopred dojednaný zmier (ešte so zosnulým právnym
zástupcomžalovanej).Mázato,žesúdprvejinštanciesprávneposúdiljejnároknanáhradutrovkonania
v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p.

4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila.

5.1. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje
to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej je

potrebné vyhovieť, preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). Odvolací súd poukázal na
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého ustanovenia vyplýva, že ak súd o zrušení a
vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe
dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva,

lebo sú preň záväzné. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Ak nie je

rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta zakotvuje

tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci
dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí z
uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a
rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov. Odvolací súd, s poukazom na rozhodnutie

súdu prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že
dotknutá studňa sa jednou svojou časťou nachádza na pozemku parc. č. XXXX (v spoluvlastníctve
žalobkyne a žalovanej) a druhou časťou na pozemku parc. č. XXXX, ktorý patrí inému vlastníkovi,
teda nepatrí žiadnej zo strán sporu (vyplýva to z vykonanej obhliadky zo dňa 25.9.2018 na č. l. spisu120 a nasl., ako aj z Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, zo dňa 8.7.2020). Poukázal na
to, že z vykonaného dokazovania však vôbec nevyplýva, akým spôsobom si strany sporu vysporiadali
užívanie tej časti studne, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. XXXX, patriacom inému vlastníkovi,

ako aj na to, že tento vlastník nebol účastníkom tohto konania, v ktorom sa rozhodovalo o vecnom práve,
vzťahujúcom sa k veci, čiastočne sa nachádzajúcej na jeho pozemku bez toho, aby dotknutý vlastník
mal o konaní vedomosť a mohol tak uplatňovať svoje práva dotknutého vlastníka nehnuteľnosti. Z tohto
dôvodu považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné a zároveň nedostatočne
odôvodnené.

5.2. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnemu
záveru o možnosti reálneho rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti. Nestotožnil sa s tvrdením odvolateľky,
že napadnutým rozsudkom bolo značne zasiahnuté do jej práv, vyplývajúcich z čl. 19 Ústavy Slovenskej
republiky. Poukázal na to, že zmyslom a účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva po jeho
zrušení je konečné zrušenie doterajších spoluvlastníckych vzťahov k predmetu spoluvlastníctva,
vyriešenie všetkých vzťahov medzi spoluvlastníkmi, ktoré vznikli v súvislosti s existenciou podielového

spoluvlastníctva a ekonomické vyrovnanie spoluvlastníkov. Uviedol, že podľa jeho názoru tento účel
vyporiadania podielového spoluvlastníctva v prejednávanej veci naplnený nebol. Zriadením vecného
bremena - práva čerpať vodu zo studne v prospech novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX,
sa podľa odvolacieho súdu všetky vzťahy medzi spoluvlastníkmi, súvisiace s existenciou podielového
spoluvlastníctva nevyriešili, naopak môžu byť zdrojom ďalších sporov a konfliktov. Mal za to, že je

potrebné, za aktívnej účasti strán sporu, doplniť dokazovanie a zistiť, za akých podmienok prichádza
do úvahy napojenie nehnuteľnosti žalovanej na obecný vodovod, keďže na svojom pozemku parc. č.
XXXX má pripravenú vodovodnú šachtu. Zároveň poukázal na neurčitosť výroku rozhodnutia súdu prvej
inštancie, podľa ktorého náklady spojené s údržbou a opravami ponesú rovnakým dielom obe strany
sporu, pričom nie je z výroku jednoznačne zrejmé, čoho sa náklady na údržbu a opravy týkajú, s čím

majú byť spojené, čo spôsobuje jeho materiálnu nevykonateľnosť.
5.3. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie neurčil zákonným spôsobom
primeranú náhradu za rozdiel vo výmere novovytvorených pozemkov o rozlohe 33 m2,
odvolací súd konštatoval, že z predloženého spisu je zrejmé, že odvolateľka na pojednávaní konanom
dňa 27.5.2021 nesúhlasila so sumou 50 €/m2 ako náhradou za rozdiel vo výmere pozemkov, namietala,

že určenie náhrady nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd poukázal na to, že odvolateľka
v tomto smere žiadne dokazovanie nenavrhla. Pokiaľ odvolateľka namietala, že rozsudkom súdu prvej
inštancie došlo k zníženiu hodnoty rodinného domu tým, že k nemu a priľahlému novovytvorenému
pozemku parc. č. XXXX/XX nie je možný prístup motorovými vozidlami, že znemožnením prístupu k
spoločnému dvoru a príjazdu motorovými vozidlami zostala bez prísunu energie na

vykurovanie jej rodinného domu, odvolací súd sa s uvedenými námietkami odvolateľky nestotožnil,
poukazujúc na technickú správu vypracovanú Ing. R. F., doloženú do spisu žalobkyňou (č.
l. spisu 308 a nasl.), podľa ktorej je prístup k domu žalovanej možný cez pozemok parc. č.
XXXX, vo vlastníctve žalovanej, a to aj motorovými vozidlami. Pokiaľ odvolateľka navrhovala nezrušiť
a nevyporiadať spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru, poukazujúc na dôvody hodné osobitného zreteľa,

odvolací súd, s poukazom na § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvodil, že ak prichádza do úvahy
reálne rozdelenie veci, ako je tomu v prejednávanom prípade, prihliadnutie na dôvody hodné osobitného
zreteľa nie je možné.
5.4. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v prvom rade dôsledne zvážiť nevyhnutnosť zriadenia
vecného bremena práva čerpať vodu zo studne v prospech novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/

XX, s prihliadnutím na to, či prichádza do úvahy napojenie nehnuteľnosti žalovanej na obecný vodovod,
keďže na svojom pozemku parc. č. XXXX má pripravenú vodovodnú šachtu. V negatívnom
prípade uložil súdu prvej inštancie vyriešiť otázku práva vecného bremena čerpať vodu z časti studne,
nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXX, vo vlastníctve tretej osoby, ktorá nie je účastníkom
tohto konania, uložil súdu prvej inštancie, v prípade potreby, vykonať za súčinnosti sporových strán

dokazovanie, riadne zistiť skutkový stav veci (§ 132 ods. 1, § 185 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p.), vykonané
dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p., rozhodnúť v súlade s ustanovením § 215
ods. 1, ods. 2 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne
odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p.

6.1. Rozsudkom č. k. 7 C 1007/2016-504, zo dňa 24.6.2024 (v poradí druhým), súd prvej inštancie
zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k označenej nehnuteľnosti (výrok I.), podielové
spoluvlastníctvo vyporiadal reálnym rozdelením podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX,
zo dňa 8.7.2020, vypracovaného vyhotoviteľom GEODET MALACKY s.r.o., Záhorácka 5478/15B, 90101 Malacky, IČO: 35 936 304, úradne overeného Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom
dňa 17.7.2020 pod č. G ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku tak, že novovytvorené
parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 521 m2 a parcelné číslo

XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 2 m2, katastrálne územie D., prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne; novovytvorenú parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere
556 m2, katastrálne územie D., prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej (výrok II.) a žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu vo výške 1.650,- €, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.).
6.2.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 136 ods. 1, ods. 2, § 137 ods. 1, § 142
ods. 1, § 142 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vecné
odôvodnenie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že dotknutá
nehnuteľnosť - spoločný dvor je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej, pričom každá
vlastní spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1. Čo sa týka jednotlivých objektov (dreváreň žalobkyne, kôlňa,

komora a drevená stodola žalovanej), ktoré sú umiestnené na dotknutej parcele, ani tu nebolo sporné
užívanie a rozdelenie medzi žalobkyňu a žalovanú. Z výsluchov vyplynulo, že žalobkyňa
užívala stavbu z tehál a kameňa ako dreváreň. V priebehu sporu ju zbúrala, aby netvorila prekážku
reálneho rozdelenia. Taktiež nebolo sporným, že žalovaná užíva murovanú stavbu - komoru, ktorá je
strechou spojená s jej rodinným domom so súp. č. XXX, ďalej používa železnú búdu ako kôlňu, ktorá

sa dá v prípade reálneho rozdelenia presunúť a v zadnej časti spoločného dvora drevenú stodolu.
Za zadnou časťou parcely č. XXXX žalovaná vlastní v podiele 1 parcelu č. XXXX o výmere 328 m2,
zapísanú na LV č. XXX. V konaní bolo súdom prvej inštancie ďalej zistené, že spoluvlastníčky sa pred
podaním žaloby na súd, a napokon ani počas súdneho konania nedohodli na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva dohodou, ktorá si vyžaduje písomnú formu, nakoľko predmetom zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nehnuteľnosť. Žalobkyňa sa v konaní obrátila na súd
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti z dôvodu, že nechce ďalej
zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu k tejto nehnuteľnosti spolu so žalovanou, nakoľko sú medzi
spoluvlastníčkami dlhoročné pretrvávajúce rozpory. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že
z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade

dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu, resp. žaloby na zrušenie spoluvlastníctva

a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uvedené ustanovenie §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a
vyporiadania, ak medzi spoluvlastníkmi neprišlo k dohode. V tomto ustanovení sú určené nielen
jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale aj poradie, v ktorom
ich súd môže použiť. Predovšetkým má súd rozdeliť vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov,

a iba ak rozdelenie veci nie je dobre možné, môže súd prikázať vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, nariadenie predaja s rozdelením výťažku podľa podielov je až poslednou možnosťou,
ku ktorej smie súd prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Poradie a
podmienky použitia jednotlivých spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva sú pre súd záväzné.

V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca
do podielového spoluvlastníctva a spôsob vyporiadania by mal viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov,
ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Súd nie je
viazaný žalobným ani prípadným vzájomným návrhom, pokiaľ ide o formu vyporiadania spoluvlastníkov,
ale môže nariadiť zrušenie spoluvlastníctva aj iným ako navrhovaným spôsobom. Súd prvej inštancie

postupoval pri svojom rozhodnutí v súlade so zákonom.
6.2.2. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci
medzi spoluvlastníkov. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle
a ich ďalšie účelné využitie. Tento spôsob prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva
je reálne deliteľný. Čo sa týka reálneho rozdelenia, mal súd prvej inštancie za to, že za súčasného

účelného využitia oboch rodinných domov, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne a žalovanej, je táto sporná
parcela reálne deliteľná. Táto skutočnosť vyplynula zo Znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného
Ing. S. P., ktorý konštatoval, že parcela je reálne deliteľná pri akceptovaní napojenia rodinného domu
žalovanejsosúpisnýmč.XXXnamiestnukomunikáciuzjejpozemkuparc.č.XXXX.Žalovanánamietalanemožnosť prístupu do zadnej časti dvora motorovými vozidlami za účelom orby a dovozu
dreva. Ďalej namietala nemožnosť prístupu záchranných zložiek. Znalec však jednoznačne konštatoval,
že nakoľko aj stavba žalovanej, dom so súpisným č. XXX, aj stavba žalobkyne so súpisným č. XXX, sú

bližšie ako 50 m k miestnej komunikácii, spĺňajú podmienky podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Žalovaná
nepreukázala, prečo by vo vzťahu k prípadnému rozdeleniu spoločného dvora mala mať
prístup do zadnej časti spoločného dvora motorovými vozidlami, akým právnym predpisom by mal byť
takýto prístup nutný a vyžadovaný. Skutočnosť, že žalovaná si vozí na zimu drevo
a vozieva si ho cez spoločný dvor, aby si ho mohla uložiť do dvora, nie je dôvodom pre nemožnosť

reálneho rozdelenia spoločného dvora. Žalobkyňa technickou správou (projekt spevnených plôch), ako
aj záväzným stanoviskom Okresného úradu Malacky preukázala, že zo strany parcely č. XXXX vo
vlastníctve žalovanej je možné vybudovať vjazd a stojiská pre autá. Taktiež prístup záchranných zložiek
je zabezpečený z hlavnej cesty z parc. č. XXXX a je v záujme žalovanej, aby mala riadne vybudovaný
vjazd. To, že ho nemá vybudovaný, nemôže byť prekážkou pre reálne rozdelenie spornej parcely.
Čo sa týka napojenia oboch rodinných domov sporových strán na inžinierske siete, uvedené rovnako

neobmedzuje reálne rozdelenie spoločného dvora. Žalobkyňa je napojená na obecný vodovod a má
žumpu. Elektrickú prípojku má zo stĺpa z verejnej komunikácie a taktiež aj plynová prípojka
vedie priamo z verejnej komunikácie. Žalovaná nie je pripojená na plyn, pričom plynovú prípojku má
v predzáhradke, teda na parc. č. XXXX. Žalovaná v súčasnosti nie je napojená na obecný vodovod,
avšak má pripravenú vodovodnú šachtu, taktiež vo svojej predzáhradke. Ďalej žalovaná nemá žumpu,

ale trativod. Čo sa týka tvrdení žalovanej ohľadom znečistenia jej studne žalobkyňou, tieto svoje tvrdenia
žalovaná ničím nepodložila. Naopak, žalobkyňa doložila výsledok štátneho vodoochranného dozoru zo
dňa 27.5.2014 vyhotovený Okresným úradom Malacky, ktorý konštatuje, že práve žalovaná nelikviduje
odpadové vody z jej rodinného domu v súlade s platnou legislatívou. Čo sa týka rozboru vody, ktorý
urobila žalovaná, okresný úrad skonštatoval, že nie je možné z neho posúdiť, kedy a v akom

časekznečisteniudošlo.Znečisťovanievodyvstudnižalobkyňouzjejžumpy,resp.tým,žejejžalobkyňa
do studne naliala dve vedrá výkalov, ako neskôr v závere konania žalovaná tvrdila, nijako žalovaná
nepreukázala. Tvrdenie žalovanej ohľadom nemožnosti využívania vody zo studne v predzáhradke
zároveň súd nepovažoval za dôvod pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva. Rovnako aj znalec
Ing. S. P. vo svojom Znaleckom posudku č. X/XXXX konštatoval, že napojenie inžinierskych sietí na

rodinné domy súpisné č. XXX a č. XXX neobmedzuje reálne rozdelenie dotknutej parcely č. XXXX.
Súd prvej inštancie po posúdení veci mal za to, že reálne delenie aké navrhuje žalobkyňa, teda v
zmysle Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, zo dňa 8.7.2020 vypracovaného vyhotoviteľom
GEODET MALACKY s.r.o., zohľadňuje jednotlivé požiadavky, ktoré vznášala v priebehu konania
žalovaná, je zachovaná využiteľnosť novovzniknutých parciel, ktoré prislúchajú k rodinným domom

žalobkyne a žalovanej, ďalej zohľadňuje aj užívanie objektov, ktoré sa na spoločnom dvore nachádzajú.
Žalovaná v rámci vyjadrenia k žalobe predložila Geometrický plán Ing. R. č. X/XXXX, pričom týmto
rozdelením mali vzniknúť vzájomné vecné bremená. Takýto spôsob vyporiadania by však podľa názoru
súduprvejinštancieabsolútneneriešilvzťahymedzisporovýmistranami apraktickyneznamená
reálne delenie. Súd prvej inštancie odkázal na uznesenie odvolacieho súdu, v ktorom tento poukázal

na to, že zmyslom a účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva po jeho zrušení je konečné
zrušenie doterajších spoluvlastníckych vzťahov k predmetu spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých
vzťahov medzi spoluvlastníkmi, ktoré vznikli v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. Súd
prvej inštancie sa v tomto smere stotožnil s tvrdením žalobkyne, že takýto spôsob reálneho delenia nie
je účelný, keďže zriadením vzájomných vecných bremien by sa všetky vzťahy medzi spoluvlastníkmi,

súvisiacesexistencioupodielovéhospoluvlastníctvanevyriešili,alenaopakbymohlibyťzdrojomďalších
sporov a konfliktov.
6.2.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tak ako zrušenie a reálne rozdelenie spoločného
dvora žiadala žalobkyňa, takto navrhnuté rozdelenie umožňuje účelné využitie oboch rodinných domov,
zohľadňuje podiely spoluvlastníčok za súčasného vyplatenia rozdielu primeranou cenou, a preto jej

návrhu vyhovel. Vo vzťahu k nerovnomernému rozdeleniu spoločného dvora, teda k rozdielu 33
m2 v prípade reálneho delenia, súd prvej inštancie uviedol, že k tomuto došlo rovnako v dôsledku
zapracovania požiadavky žalovanej ohľadom odstupu od jej rodinného domu v prednej časti a v zadnej
časti okolo drevenej stodoly. Žalobkyňa navrhovala vyplatenie, a to v sume 50,- €/m2 s tým, že trhová
cena pozemkov v obci D. predstavuje sumu 70,- až 100,- €/m2. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa

27.5.2021nesúhlasilasosumou50,-€/m2akonáhradouzarozdielvovýmerepozemkovanamietala,že
určenienáhradynemáoporuvovykonanomdokazovaní.Súdprvejinštanciepoukázalnato,žežalovaná
v tomto smere žiadne dokazovanie nenavrhla, pričom aj v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, hoci pri tomto type konania nie je viazaný žalobným návrhom, súd môžepodľa § 185 Civilného sporového poriadku vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom
sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Poukázal na to, že uvedená skutočnosť
bola dôvodom, pre ktorý aj odvolací súd nepovažoval námietku žalovanej o tom, že súd prvej inštancie

neurčil zákonným spôsobom primeranú náhradu za rozdiel vo výmere novovytvorených pozemkov,
za dôvodnú. Napriek tomu žalovaná ani v novom konaní po zrušení v poradí prvého rozhodnutia
tunajšieho súdu odvolacím súdom v tomto smere žiadne dokazovanie nenavrhla. Súd prvej inštancie
preto pri stanovení primeranej náhrady za rozdiel vo výmere novovytvorených pozemkov vychádzal zo
žalobkyňou navrhnutej sumy 50,- €/m2, keď mal za to, že takto požadovaná suma nebola zo strany

žalovanej žiadnym relevantným spôsobom spochybnená.
6.2.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalovaná navrhovala nezrušiť a
nevyporiadať spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru, poukazujúc na dôvody hodné osobitného zreteľa.
Tvrdila, že 100 rokov bola sporná parcela spoločným dvorom a chce, aby to tak zostalo. Súd prvej
inštancie v tomto smere poukázal na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj na to,
že samotný Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vydanom v tejto veci konštatoval

správnosť záveru tunajšieho súdu o možnosti reálneho rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti
a nedôvodnosť námietok žalovanej aj v otázke určenia primeranej náhrady za rozdiel vo výmere
novovytvorených pozemkov. Dôvodil, že odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v poradí
prvý za predčasný a nedostatočne odôvodnený výlučne v časti, v ktorej súd zriadil vecné bremeno -
právo čerpať vodu zo studne v prospech novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX. Uviedol, že

vzhľadom na tieto skutočnosti nebol dôvod, aby sa od týchto záverov, týkajúcich sa možnosti reálneho
rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti, vrátane spôsobu určenia primeranej náhrady, vyslovených v poradí
v prvom rozsudku odchýlil ani pri svojom novom rozhodnutí, keďže medzičasom v tomto smere nedošlo
k zmene skutkového stavu. Poukázal na to, že odvolací súd mu vo svojom zrušujúcom uznesení uložil
povinnosť v prvom rade dôsledne zvážiť nevyhnutnosť zriadenia vecného bremena práva čerpať vodu

zo studne v prospech novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX, s prihliadnutím na to, či prichádza
do úvahy napojenie nehnuteľnosti žalovanej na obecný vodovod, keďže na svojom pozemku parc.
č.XXXXmápripravenúvodovodnúšachtu.Súdprvejinštanciesapretovďalšomzaoberaltoutootázkou.
6.2.5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že po zrušení rozsudku v poradí prvého a vrátení veci
odvolacím súdom žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť s poukazom na § 145 ods. 2 C.s.p. v časti

zriadenia vecného bremena, v ostatnej časti na žalobe zotrvala. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je viazaný žalobným ani
prípadným vzájomným návrhom, pokiaľ ide o formu vyporiadania. Zmenou žaloby nie je úkon
žalobcu, ktorým mení taký nárok, ktorého rozhodnutie závisí od spôsobu usporiadania vzťahov, ktorý
vyplýva z osobitného predpisu. Zákon umožňuje pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

reálnym rozdelením nehnuteľnosti aj zriadenie vecného bremena. Je na úvahe súdu, v akom rozsahu
a či vôbec zriadi vecné bremeno. Na zriadenie vecného bremena v konaní o zrušenie podielového
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie sa nevyžaduje návrh účastníka konania. Ak súd dospeje k záveru
o neúčelnosti zriadenia vecného bremena, nemusí tento záver v rozhodnutí nijak zdôvodňovať, a pokiaľ
vecné bremeno nezriadi, predpokladá sa, že zriadenie vecného bremena bolo neopodstatnené (por.

Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník
I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1091- 1102). V prejednávanej veci naďalej
zostalo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutej parcele,
teda nedošlo k obmedzeniu predmetu konania, i keď žalobkyňa navrhovala iný spôsob vyporiadania
spoluvlastníctva ako v doterajšom priebehu konania (bez zriadenia vecného bremena). Súd prvej

inštancie uviedol, že na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že o podaní žalobkyne, v
ktorom táto navrhla iný spôsob vyporiadania než v žalobe (v zmysle novovypracovaného geometrického
plánu č. G spolu so zriadením vecného bremena - právom čerpať vodu zo studne pre žalovanú) rozhodol
uznesením č. k. 7 C 1007/2016-317, zo dňa 12.10.2020, ktorým pripustil zmenu
žaloby. Poukázal na to, že aj zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyplýva (keďže tento zrušil

rozsudok tunajšieho súdu v celom rozsahu), že ani odvolací súd nepovažoval otázku zriadenia vecného
bremena práva čerpať vodu zo studne za osobitnú časť konania, ale len ako súčasť reálneho rozdelenia
nehnuteľnosti, ako jedného zo spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva podľa
§ 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súd môže takéto vecné bremeno zriadiť i bez
návrhu, keďže pri reálnej deľbe musí okrem iného prihliadať aj na účelné využitie veci. Vzhľadom na

uvedené súd prvej inštancie podanie žalobkyne neposúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby v zmysle §
145 ods. 2 C.s.p.
6.2.6. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalovaná, pre prípad vyhovenia žalobe,
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, na zriadení vecného bremena práva čerpať voduzo studne naďalej trvala. V zmysle pokynov odvolacieho súdu, za aktívnej účasti strán sporu doplnil
dokazovanie za účelom zistenia, za akých podmienok prichádza do úvahy napojenie nehnuteľnosti
žalovanej na obecný vodovod. Mal v konaní po vykonanom dokazovaní a na základe zhodných tvrdení

strán, resp. tvrdení strán, ktoré neboli protistranou sporované, za preukázané, že Obec D. vlastní
verejný vodovod, ktorý na základe zmluvy o prevádzke spravuje Bratislavská vodárenská spoločnosť,
a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370. Žalovaná má na svojom pozemku parc. č. XXXX
vybudovanú vodovodnú šachtu. Najbližší bod napojenia na verejný vodovod k predmetnej parcele vo
vlastníctve žalovanej je na pozemku parcely reg. „E“ č. XXX/XXX, ktorého vlastníkom je Bratislavský

samosprávny kraj, Sabinovská 16, Bratislava, IČO: 36 063 606. Podľa vyjadrenia Bratislavskej
vodárenskej spoločnosti, a.s. pred pozemkom parc. č. XXXX, v kat. úz. D., je vedené potrubie verejného
vodovodu DA 110 PVC v prevádzke BVS. Napojenie danej nehnuteľnosti je možné navrhnúť buď
prostredníctvomnovejvodovodnejprípojkyavodomernejšachtypodľaparametrovurčenýchBVS,alebo
prípadne napojenie danej nehnuteľnosti je možné navrhnúť v existujúcej šachte, ak spĺňa rozmery podľa
technických podmienok, napojením cez T-kus po súhlase vlastníka existujúcej prípojky. Na základe takto

zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie dospel k záveru o existencii
možnostinapojenianehnuteľnostižalovanejnaobecnývodovod,vdôsledkučohonepovažovalzriadenie
vecného bremena práva čerpať vodu zo studne v prospech novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/
XX za nevyhnutné. Samotný právny zástupca žalovanej vo svojom podaní zo dňa 25.4.2024, ktorým
žiadal o odročenie pojednávania, uviedol, že žalovaná má záujem o pripojenie na verejný vodovod a

pripravuje situačný náčrt dvora a vybudovanej vodovodnej šachty potrebnej k podaniu žiadosti na BVS.
Napojednávaníkonanomdňa6.6.2024právnyzástupcaopätovneprezentovalzáujemžalovanejpripojiť
sa na obecný vodovod, avšak s pripojením je podľa jeho vyjadrenia problém, keď jednak by tam boli
vysoké náklady na pripojenie a zároveň by bolo potrebné rozkopať pred susedom parkovisko, ktoré
sa síce nachádza na obecnom pozemku, ale on si ho tam vybudoval, pričom žalovaná nemá s týmto

susedom dobré vzťahy. Súd prvej inštancie sa s uvedenými námietkami žalovanej
nestotožnil, resp. nepovažoval ich za relevantné dôvody, pre ktoré by mal dospieť k opačnému názoru,
teda k záveru o nemožnosti napojenia nehnuteľnosti žalovanej na obecný vodovod, keď pokiaľ ide o
tvrdenia ohľadom vysokých nákladov na pripojenie, tieto zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení
žalovanej a zároveň samotné narušené vzťahy žalovanej s jej susedom nemožno považovať

za dôvod, pre ktorý by súd považoval za nevyhnutné zriadiť predmetné vecné bremeno, zaťažujúce
nehnuteľnosť žalobkyne. Navyše, zriadenie vecného bremena práva čerpať vodu zo studne by v danom
prípade ani nevyriešilo situáciu žalovanej ohľadom pitnej vody, keďže v predmetnej studni nejde o pitnú
vodu, ide o úžitkovú vodu. Samotná žalovaná na pojednávaní uviedla, že aj v súčasnosti (teda počas
trvania podielového spoluvlastníctva a prístupu k studni) si vozí vodu od susedy oproti. Podľa názoru

súdu je tak nepochybne aj v záujme žalovanej zabezpečiť si pripojenie na obecný vodovod, pričom
pokiaľ ide o úžitkovú vodu, túto má žalovaná možnosť čerpať zo svojej vlastnej studne, nachádzajúcej
sa v jej predzáhradke. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vecné bremeno - právo čerpať vodu zo
studne v prospech novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX nezriadil.
6.2.7. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že žalovaná v konaní žiadala, aby súd v prípade

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva zriadil vecné bremeno in rem spočívajúce v
práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez novovytvorenú parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX,
zastavaná plocha vo výmere 521 m2, v obci D. a katastrálne územie D. tak, aby bolo zabezpečené
plynulé zásobovanie tuhým palivom k jej nehnuteľnosti. Zároveň vo vzťahu k zriadeniu takéhoto vecného
bremena dôvodila tiež tým, že bez zabezpečenia prístupu motorovými vozidlami by jednoznačne

došlo k znehodnoteniu jej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zákon umožňuje
pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti aj zriadenie
vecného bremena v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Táto možnosť prichádza do úvahy v
prípadoch, keď je pre dosiahnutie ideálneho vyporiadania spoluvlastníctva pri rozdeľovaní nehnuteľnosti
nevyhnutné vyriešiť problémy napríklad, že stavba má spoločné vodovodné, elektrické či plynové

prípojky a pod. Je na úvahe súdu, v akom rozsahu a či vôbec zriadi vecné bremeno,
no vecné bremeno je nutné zriaďovať so zreteľom na čo najmenšie zaťaženie zaťaženej nehnuteľnosti.
Pri zriaďovaní práva chôdze a jazdy zodpovedajúceho vecnému bremenu (právo cesty)
k novovzniknutej nehnuteľnosti pri zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci podľa §
142 ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka zaťaženého pozemku

bolo obmedzené čo možno najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zabezpečiť
prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, právo vecného
bremena cesty nemožno zriadiť (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17.6.2010, sp.
zn. 22 Cdo 1715/2010). Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na právnynázor vyslovený odvolacím súdom vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, ktorý sa nestotožnil s námietkou
žalovanej o tom, že došlo k zníženiu hodnoty jej rodinného domu tým, že k nemu a
priľahlému novovytvorenému pozemku parc. č. XXXX/XX nie je možný prístup motorovými vozidlami,

ani s námietkou žalovanej, že znemožnením prístupu k spoločnému dvoru a
príjazdu motorovými vozidlami zostala bez prísunu energie na vykurovanie jej rodinného domu, keďže
technickou správou vypracovanou Ing. R. F. bolo jednoznačne preukázané, že prístup k domu žalovanej
je možný cez pozemok parc. č. XXXX, vo vlastníctve žalovanej, a to aj motorovými vozidlami. Podľa súdu
prvej inštancie na tomto nič nemení ani stanovisko Okresného dopravného inšpektorátu Malacky zo dňa

24.10.2019, keďže z tohto vyplýva, že toto zamietavé stanovisko vychádza z neúplnej žiadosti žalovanej
(nebola predložená projektová dokumentácia a nebolo preukázané zabezpečenie troch parkovacích
miest) a v návrhu nebolo uvažované o napojení cez parc. č. XXXX. Riadiac sa uvedeným potom súd
prvej inštancie ani zriadenie žalovanou požadovaného vecného bremena spočívajúce v práve prechodu
a prejazdu motorovými vozidlami cez novovytvorenú parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX, nepovažoval za
nevyhnutné. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že žalovaná žiadala zriadiť predmetné vecné

bremenospočívajúcevpráveprechodu aprejazdumotorovýmivozidlamiceznovovytvorenú
parcelu č. XXXX/XX v rozsahu celej výmery tejto parcely, čo nezodpovedá ani povinnosti postupovať pri
zriaďovaní vecného bremena so zreteľom na čo najmenšie zaťaženie zaťaženej nehnuteľnosti, kedy sa
vyžaduje, aby cesta zriadená cez zaťažený pozemok bola len v nevyhnutnom rozsahu, teda aby vlastník
zaťaženého pozemku zriadením alebo užívaním nevyhnutnej cesty bol čo najmenej obťažovaný a jeho

pozemok čo najmenej zasiahnutý. Zriadením takto žalovanou požadovaného vecného bremena by bol
navyše podľa názoru súdu prvej inštancie popretý samotný zmysel a účel vyporiadania podielového
spoluvlastníctvaazároveňbyzriadenievecnéhobremenamohlobyťzdrojomďalšíchsporovakonfliktov,
keď z vyjadrení samotnej žalovanej na pojednávaní mal súd preukázané, že vzťahy medzi ňou a
žalobkyňou sú značne narušené.

6.2.8. Pokiaľ žalovaná navrhla, aby súd v zmysle judikatúry žalobu zamietol z dôvodu, že nezriadenie
vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXXX/XX bude mať závažnejší
dosah na zníženie kvality jej života ako by bol osoh z rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti pre žalobkyňu,
súd prvej inštancie sa s takouto procesnou obranou žalovanej nestotožnil. Dôvodil, že mu je známe
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11 Co 184/2005, v ktorom krajský súd síce konštatoval

možnosť súdu zamietnuť žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade
existencie okolností takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav
nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako
významnejší a prednejší, avšak považoval za potrebné zdôrazniť, že krajský súd takéto okolnosti
považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol,

že úvaha o výnimočnom zamietnutí návrhu podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka
môže byť opodstatnená zásadne len v tých prípadoch, v ktorých je možnosť zrušenia podielového
spoluvlastníctva reálnym rozdelením jednoznačne vylúčená; zamietnutie návrhu za situácie, keď vec
možno rozdeliť medzi spoluvlastníkov (ako tomu bolo v prejednávanej veci), nie je podľa ustanovenia
§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka možné.

6.2.9. Súd prvej inštancie považoval žalobu za podanú dôvodne v zmysle zásady, že nikto nesmie byť
spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom zväzku, nezistiac žiadne dôvody na zamietnutie
žaloby, preto zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti reálnym rozdelením
podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, zo dňa 8.7.2020, vypracovaného vyhotoviteľom
GEODET MALACKY s.r.o., Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, IČO: 35 936 304, úradne overeného

Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom dňa 17.7.2020 pod č. G za súčasného uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu vo výške 1.650,- €. Súd v súlade s §
232 ods. 3 C.s.p. určil žalovanej, vzhľadom na výšku priznanej sumy, dlhšiu lehotu na
splnenie uloženej povinnosti, a to lehotu 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Týmto dochádza ku
konečnému vyporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti.

6.3. Súd prvej inštancie o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 C.s.p., teda podľa úspechu strany sporu v konaní, pričom žalobkyňu považoval za plne úspešnú
v spore. Dôvodil, že zásada úspechu v spore sa premieta v § 255 C.s.p. ako esenciálne kritérium
priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo
do výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j.

víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho
rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t. j. ak sa jeho
žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Hoci konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctvaje konaním, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu vyplýva z osobitného predpisu, súdna
prax ustálila, že aj v takýchto konaniach je možné určiť úspech a neúspech strany a
spravodlivo rozhodnúť o náhrade trov konania. Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní

zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu takým spôsobom vyporiadania,
aký navrhol, možno konštatovať, že bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. Žalobkyňa
naposledy žiadala zrušenie podielového spoluvlastníctva strán sporu k dotknutej parcele č. XXXX a
jeho vyporiadanie v zmysle Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, zo dňa
8.7.2020, vypracovaného vyhotoviteľom GEODET MALACKY s.r.o., za súčasného uloženia povinnosti

žalovanej zaplatiť jej náhradu v sume zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý získa
naviac oproti žalobkyni, t. j. vo výške 1.650,- € (33 m2 x 50,- €), bez zriadenia akéhokoľvek vecného
bremena. Žalovaná aj po rozhodnutí odvolacieho súdu naďalej žiadala žalobu zamietnuť. Súd mal za to,
že z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobe žalobkyne bolo v celom rozsahu vyhovené, keď
súd jednak vyhovel žalobe žalobkyne v časti o zrušenie podielového spoluvlastníctva, ale aj vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo spôsobom, aký žalobkyňa navrhovala a rovnako zaviazal žalovanú zaplatiť

žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu vo výške, ktorú navrhovala žalobkyňa, t. j. vo výške 1.650,- €. Je
tak jednoznačné, že žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu dôvodná a že žalovaná nemala úspech v
konaní ani len čiastočný, keďže súd jej návrhu na zamietnutie žaloby nevyhovel. Súd poukázal na to, že
prípustnosť aplikácie § 255 C.s.p. v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
potvrdil vo svojom rozhodnutí aj Ústavný súd Slovenskej republiky, a to v náleze sp. zn. III.

ÚS 73/2023, zo dňa 25.5.2023. Obdobne sa k otázke prípustnosti aplikácie § 255 C.s.p. v konaniach o
zrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvavyslovilajNajvyššísúdSlovenskejrepubliky,napr.
v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 94/2022, zo dňa 26.9.2023. Vzhľadom na plný procesný úspech žalobkyne
v konaní súd preto podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

7.1. Rozsudok súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, napadla odvolaním žalovaná, dôvodiac tým,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Opätovne poukázala na to, že predmetom spoluvlastníctva je pozemok, na ktorom sa nachádza
spoločný dvor, ktorý podlieha špecifickému režimu, ktorý charakterizovala vo svojom odvolaní. Dôvodila,
že v predchádzajúcom odvolaní uviedla množstvo odvolacích dôvodov, na ktoré

odvolací súd neprihliadal, z toho dôvodu niektoré uvádza opakovane. Ako odvolací súd zistil z obsahu
odvolania, v časti týkajúcej sa charakteristiky spoločného dvora a jeho režimu sa odvolanie žalovanej
zhoduje s obsahom predchádzajúceho odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v poradí prvému,
na ktorý obsah odvolací súd poukazuje (bod 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia).
7.2. Ďalej odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že odôvodnenie jeho rozhodnutia v bode 45.

(týka sa žiadosti žalovanej o zriadenie vecného bremena in rem spočívajúceho v práve prechodu a
prejazdu motorovými vozidlami cez novovytvorenú parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX pre
prípad zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva; poznámka odvolacieho súdu) vychádza z
nesprávnych skutkových zistení. Uviedla, že súd voľným hodnotením dôkazov dospel k záveru, ktorým
preferuje dôkazy len v prospech žalobkyne (technická správa vypracovaná Ing. R. F.) na úkor žalovanej

(zamietavé stanovisko k vjazdu na pozemok parcela číslo XXXX Okresného dopravného inšpektorátu
Malacky) bez vykonania ďalšieho rozhodujúceho dôkazu.
7.3.Odvolateľkamázato,ževýrokomIII.rozsudkuboloporušenéjejprávonaspravodlivýsúdnyproces.
Nehnuteľnosť môže byť prikázaná (časť nehnuteľnosti) do vlastníctva len tomu spoluvlastníkovi, ktorý je
schopný zaplatiť primeranú náhradu. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nevykonal žiadne dokazovanie

v otázke zistenia jej finančných možností, nevyžiadal si ani správu o výške starobného dôchodku.
Namietala, že ak odôvodnenie rozdelenia spoločnej parcely vychádza z tvrdenia žalobkyne, že chcela
vyhovieť žalovanej a umožnila jej nadobudnúť väčšiu časť spoločnej parcely do výlučného vlastníctva,
toto sa mohlo vykonať len dohodou. Konštitutívne a autoritatívne rozhodnutie súdu musí vychádzať z
vykonanéhodokazovania,musíbyťzákonnéaprimeraneodôvodnené.Odôvodnenieurčeniaprimeranej

náhrady v bode 47. rozsudku nepovažovala za dostatočné, považovala ho za porušenie jej práva na
spravodlivý súdny proces. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo
1346/2022, z ktorého vyplýva, že pokiaľ zákon ustanoví, že prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov
je možné len za primeranú náhradu, tak to znamená, že súd môže prikázať nehnuteľnosť len tomuspoluvlastníkovi, ktorý preukáže schopnosť primeranú náhradu uhradiť. Ďalej poukázala na nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 493/03, podľa ktorého pokiaľ záver všeobecného
súdu o solventnosti žalobcu (žalovaného) nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, z

výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva podklad pre jednoznačný záver súdu o tom, že by bol
žalobca (žalovaný) schopný poskytnúť náhradu ostatným spoluvlastníkom pri prikázaní veci podľa §
142 Občianskeho zákonníka, výsledok súdneho procesu nevyhovuje kritériám spravodlivého procesu.
Odvolateľka má za to, že prikázaním časti spoločného dvora za náhradu žalovanej prvoinštančný súd
porušil ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že nepostupoval pri vyporiadaní

spoluvlastníctva podľa zákonného poradia a k pozemku o rozlohe 33 m2, ktorý prikázal
do výlučného vlastníctva žalovanej, neurčil zákonným spôsobom primeranú náhradu. Pre súd nie je
záväzné vyjadrenie strany o výške hodnoty veci, treba primeranú výšku náhrady stanoviť na základe
znaleckého posudku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2597/2010),
respektíve odborným vyjadrením.
7.4. Podľa odvolateľky, napadnutým rozsudkom, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k

spoločnémudvoruareálnerozdelilparceluč.XXXX,bolivznačnejmiereporušenéjejpráva,vyplývajúce
z vlastníctva spoluvlastníckeho podielu 1/2 k spoločnému dvoru a taktiež nadväzujúce vlastnícke práva
k jej rodinnému domu so súpisným č. XXX, postaveným na parcele reg. „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 85 m2, evidované na liste vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie D., keďže
sa znížila hodnota rodinného domu tým, že k rodinnému domu a priľahlému novovytvorenému pozemku

parc. č. XXXX/XX nie je možný prístup motorovými vozidlami. Nešlo by o vypuklý problém, ak by sa
po zmene stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu vytvorili parkovacie miesta pre motorové
vozidlá pred rodinným domom na parc. č. XXXX. Nakoľko žalovaná vykuruje rodinný dom tuhým
palivom, pre jej nízky príjem a zlé sociálne postavenie nie je schopná vykurovať nehnuteľnosť plynom,
je odkázaná na skladovanie tuhého paliva na dvore a v šope, ktorá je v súčasnej dobe postavená na

novovytvorenej parcele č. XXXX/XX, prikázaná do vlastníctva žalobkyne. Rozdelením spoločného dvora
príde k zamedzeniu jej prístupu k zdroju paliva uskladneného v šope a zrejme k ďalšiemu súdnemu
sporu o vypratanie pozemku. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že s jej návrhom
zriadiťvecnéhobremenospočívajúcevpráveprejazdumotorovýmivozidlamiceznovovytvorenúparcelu
č. XXXX/XX sa nezaoberal. Poukázala na to, že cez parcelu č. XXXX nie je možné tuhé palivo priviezť na

novovytvorený pozemok parc. č. XXXX/XX a uskladniť, takže zostane bez zdroja tepla počas zimného
obdobia. Podľa odvolateľky pozemok tvoriaci spoločný dvor nie je v tomto prípade technicky deliteľný
tak, aby zostali zachované všetky životné potreby oboch účastníkov. Žalovaná príde o možnosť priviezť
a uskladniť palivo na vykurovanie domu, ako aj o zdroj vody na zavlažovanie záhrady. Studňa ako
samostatný predmet vlastníctva (spoluvlastníctva) sa nachádza na novovytvorenej parcele č. XXXX/

XX, ktorá bola prikázaná do vlastníctva žalobkyne bez toho, aby mala žalovaná prístup k svojmu
predmetu vlastníctva (studni), alebo bola určená finančná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva
k studni žalovanej. Podľa odvolateľky bolo napadnutým rozsudkom značne zasiahnuté do jej práv
vyplývajúcich z Čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky na zachovanie ľudskej dôstojnosti a právo
na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života a právo na rešpektovanie

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie vyplývajúce z Čl. 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
7.5.Votázketrovkonaniaodvolateľkanamietala,žesúdprvejinštancierozhodolvrozpores§255C.s.p.
Dôvodila,žeaksaodvolacísúdstotožnísrozhodnutímsúduprvejinštancie,potomžalobkyňa,vzhľadom
na celkový priebeh konania, zmenu petitu, mnohonásobnú zmenu geometrických plánov, odstránenie

stavby, ktorú mala postavenú na spoločnom dvore, nemala úspech vo veci v rozsahu 100 %. Podľa
odvolateľky mal súd postupovať podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vysloviť, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania.
7.6. Poukazujúc na Čl. 2 a Čl. 6 C.s.p. odvolateľka záverom uviedla, že súd prvej inštancie rozsudkom
poprel jej práva vyplývajúce z inštitútu spoločného dvora, zaviazal ju na splnenie povinnosti zaplatiť

1.650,- € žalobkyni, pričom nie je preukázané, že je schopná záväzok splniť, následkom rozhodnutia
bude vynaloženie ďalších nepriamych nákladov na vybudovanie novej príjazdovej cesty k jej domu,
vynaloženie zvýšených nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb, ako je vykurovanie jej
rodinného domu. V neposlednom rade súd rozhodnutím znížil hodnotu jej rodinného domu
č. XXX tým, že jej zamedzil vjazdu motorovým vozidlom na novovytvorený pozemok parc. č. XXXX/XX.

7.7. Odvolaciemu súdu odvolateľka navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie opätovne zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.8.1. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Má za to, že prvoinštančný súd v prejednávanej
veci náležitému objasnil vec a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam, následne správne právne posúdil vec, v dôsledku čoho rozhodol zákonným spôsobom, v

intenciách hmotného aj procesného práva a preto navrhla rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť.
Poukázala na to, že krajský súd, vo svojom uznesení, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v
poradí prvý, potvrdil, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru o
možnosti reálneho rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti a tiež vyslovil, že napadnutým rozsudkom nebolo
zasiahnuté do práv žalovanej vyplývajúcich z Čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky; ďalej, že krajský súd

námietku žalovanej vo vzťahu k vyčísleniu primeranej náhrady sumou 50,- €/m2 ako náhrady za rozdiel
vo výmere pozemkov z dôvodu § 185 C.s.p. nepovažoval za dôvodnú. Ďalej poukázala na to, že krajský
súd sa nestotožnil ani s námietkami žalovanej, že došlo k zníženiu hodnoty rodinného
domu tým, že k nemu a priľahlému novovytvorenému pozemku parc. č. 1390/16 nie je možný prístup
motorovými vozidlami a že znemožnením prístupu k spoločnému dvoru a príjazdu motorovými
vozidlami zostala bez prísunu energie na vykurovanie jej rodinného domu, s prihliadnutím na technickú

správu vypracovanú Ing. R. F.; krajský súd sa nestotožnil ani s tým, že by sa malo prihliadať na dôvody
hodné osobitného zreteľa, nakoľko to nie je možné z dôvodu, že prichádza do úvahy reálne rozdelenie
veci. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že jedinou vecou, ktorá podľa pokynu odvolacieho súdu zostala
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (viď bod 6.7. a 6.8. uznesenia), bola tak otázka zriadenia vecného
bremena práva čerpať vodu zo studne na novovytvorenom pozemku parcely registra C č. XXXX/XX,

pričom bolo treba zvážiť nevyhnutnosť zriadenia vecného bremena práva čerpať vodu zo studne v
prospech novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX, s prihliadnutím na to, či prichádza do úvahy
napojenie nehnuteľnosti žalovanej na obecný vodovod, keďže na svojom pozemku parc. č.
XXXX má pripravenú vodovodnú šachtu; v negatívnom prípade bolo úlohou súdu prvej inštancie vyriešiť
otázku práva vecného bremena čerpať vodu z časti studne.

8.2. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že v rámci opätovného prvostupňového konania predložila:
Stanovisko Obce D. zo dňa 25.3.2024, ktorá uviedla, že obec vlastní verejný vodovod, ktorý na
základe zmluvy o prevádzke spravuje Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46
Bratislava, IČO: 35 850 370; pričom v stanovisku boli doložené prílohy, a to snímky z katastrálnej mapy,
na ktorých sú znázornené body (hydranty a ventily), ktoré znázorňujú trasy verejného vodovodu; pričom

v stanovisku bolo zároveň uvedené, že konkrétne podmienky možností napojenia na existujúci verejný
vodovod v danej časti obce pre konkrétnu parcelu je potrebné konzultovať so správcom obecného
vodovodu - Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. (ďalej aj ako „BVS“); zároveň predložila
Odpoveď BVS, a.s. zo dňa 8.4.2024 s informáciou o možnostiach napojenia nehnuteľností v
kat. úz. D., parc. č. XXXX na verejný vodovod, z ktorého vyplýva, že a) pred pozemkom parc. č. XXXX,

v kat. úz. D., je vedené potrubie verejného vodovou DA 110 PVC v prevádzke BVS; b) napojenie danej
nehnuteľnosti žalovanej je možné, a to buď prostredníctvom novej vodovodnej prípojky a vodomernej
šachty alebo je možné napojenie v existujúcej šachte, ak je v súlade s technickými
podmienkami a dimenzia prípojky je dostačujúca s napojením cez T- kus po súhlase vlastníka existujúcej
prípojky. Zároveň BVS pripojila informatívny nákres verejného vodovodu s vyznačením existujúcich

prípojok a uviedla informácie k technickým podmienkam napojenia. Žalobkyňa poukázala
na to, že v konaní tak predložila informácie k otázke odvolacieho súdu, či prichádza do úvahy napojenie
nehnuteľnosti žalovanej na obecný vodovod, keďže na svojom pozemku parc. č. XXXX
má pripravenú vodovodnú šachtu; pričom z predložených dôkazov vyplýva jednoznačne, že v Obci D.
je obecný vodovod a žalovaná má možnosť sa naň pripojiť. Tieto dôkazy boli predložené do súdneho

spisu v rámci prvoinštančného konania. Podľa názoru žalobkyne tak prvostupňový súd postupoval v
súlade s pokynom odvolacieho súdu, ako súd prvej inštancie bol viazaný jeho právnym názorom (§ 391
C.s.p.), preto vo veci rozhodol vecne správne. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania.

9. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

10. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to

dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. augusta 2025; o termíne verejného
vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1,
ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods.2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu
už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom

postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191
C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania
vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p.

odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami,
naktorýchzaložilsvojerozhodnutie,aktorébolipreposúdenieveciarozhodnutiepodstatné.Zaoberalsa
podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané,
a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi

závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces,
keďževhodnotenískutkovýchzisteníneabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť,naopak
súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie
je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o vyhovení žalobe. S odôvodnením

rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods.
2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba
poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovanej.

14.1.1. Odvolateľka v odvolaní poukázala na to, že predmetom spoluvlastníctva je pozemok, na ktorom

sa nachádza spoločný dvor, ktorý podlieha špecifickému režimu, preto je nevyhnutné, aby súd pri
rozhodovaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnému dvoru
zistil,čijetechnickyaprávnemožnéspoločnýdvorreálnerozdeliťtak,abyzostali zachovanéu všetkých
spoluvlastníkov práva a účel vyplývajúci z inštitútu spoločného dvora a najmä prístup k stavbe. Ak účel
a princíp spoločného dvora nie je možné docieliť, tak nie je rozdelenie veci dobre možné. Odvolací

súd zastáva názor (obdobne ako uviedol v uznesení č. k. 15 Co 34/2022-417, zo dňa 31.10.2023),
že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru o možnosti reálneho
rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti, vychádzajúc zo Znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného
Ing. S. P. (č. l. spisu 165 a nasl.). Znalec v predmetnom znaleckom posudku konštatoval, že parcela č.
XXXX je reálne deliteľná pri akceptovaní napojenia rodinného domu žalovanej so súpisným č. XXX na

miestnu komunikáciu z jej pozemku parc. č. XXXX. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v konaní
závery znaleckého posudku, týkajúce sa reálnej deliteľnosti pozemku v podielovom spoluvlastníctve
nenamietala, v súvislosti s reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti mala požiadavky, týkajúce sa
zabezpečenia odstupu od jej hospodárskej budovy a od rodinného domu (zápisnica z pojednávania
konaného dňa 5.3.2020 na č. l. spisu 257 a nasl. a zo dňa 6.10.2020 na č. l. spisu 304), ako aj

požiadavky týkajúce sa čerpania vody zo studne, nachádzajúcej sa na dotknutom pozemku. Odvolateľka
zároveň v odvolaní namietala porušenie jej práva, vyplývajúce z vlastníctva spoluvlastníckeho podielu
1/2 k spoločnému dvoru a taktiež nadväzujúce vlastnícke práva k jej rodinnému domu so súpisným č.
XXX, ktorého hodnota sa podľa nej znížila tým, že k nemu a priľahlému novovytvorenému pozemku
parc. č. XXXX/XX nie je možný prístup motorovými vozidlami. Dôvodila, že vzhľadom na svoje sociálne

postavenie je odkázaná na skladovanie tuhého paliva na dvore a v šope, ktorá je v súčasnej
dobe postavená na novovytvorenej parcele č. XXXX/XX, prikázaná do vlastníctva žalobkyne. Ďalej
namietala, že prišla aj o zdroj vody na zavlažovanie záhrady, keďže studňa ako samostatný predmet
vlastníctva (spoluvlastníctva) sa nachádza na novovytvorenej parcele č. XXXX/XX, ktorá bola prikázanádo vlastníctva žalobkyne bez toho, aby mala žalovaná k nej prístup, alebo bola určená finančná náhrada
za obmedzenie vlastníckeho práva k studni. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie v bodoch 37. a 44., s ktorým odôvodnením sa v celom rozsahu

stotožňuje. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, zo Znaleckého posudku č. X/XXXX.
vyplýva, že k rodinnému domu žalovanej súpisné č. XXX je možný prístup priamo z komunikácie parc.
č. XXXX (hlavnej cesty) cez pozemok parc. č. XXXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej (č. l.
182 spisu). Znalec v znaleckom posudku zároveň uvádza, že podľa § 47 písm. b) stavebného zákona
sa stavby musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na

stavby,sozastavovacímipodmienkamiaabybolizhotovenézvhodnýchstavebnýchmateriálovapritom,
aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie. Skutočnosť,
že žalovaná nemá z hlavnej cesty (parc. č. XXXX), napriek dlhoročnému užívaniu nehnuteľnosti,
vybudovaný vjazd, neznamená, že k svojmu rodinnému domu nemá priamy prístup z hlavnej cesty a
rovnako to neznamená, že spoločný dvor nie je technicky a právne možné reálne rozdeliť tak, aby zostali
zachované u všetkých spoluvlastníkov práva a účel vyplývajúci z inštitútu spoločného dvora a najmä

prístup k stavbe. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že žalovaná má prístup k svojej nehnuteľnosti
súpisné č. XXX priamo z hlavnej cesty cez pozemok v jej výlučnom vlastníctve. Odvolací súd zároveň
zastáva názor, že vybudovaním vjazdu z hlavnej cesty k rodinnému domu žalovanej cez pozemok v jej
výlučnom vlastníctve (parc. č. XXXX) môže dôjsť k zvýšeniu hodnoty nehnuteľností žalovanej, ktorých sa
predmet sporu dotýka. Možnosť vybudovania vjazdu a aj stojiska pre autá vyplýva z technickej správy na

č. l. spisu 308 a nasl., doloženej do spisu žalobkyňou a rovnako aj zo záväzného stanoviska Okresného
úradu Malacky, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, zo dňa 30.9.2016, na č.
l. 294, ktorým záväzným stanoviskom príslušný cestný správny orgán súhlasil s pripojením výjazdu
na cestu č. II/XXX od rodinného domu na parc. č. XXXX, kat. úz. D., priamo susediaceho s domom
žalovanej.

14.1.2. Pokiaľ odvolateľka namietala, že nemá zabezpečený prístup motorovým vozidlom k pozemku
parc. č. XXXX/XX, odvolací súd poukazuje na to, že zo žiadneho právneho predpisu takéto právo
vlastníka pozemku nevyplýva, ani samotná žalovaná takýto predpis neuviedla. K námietke, v zmysle
ktorej je žalovaná odkázaná na skladovanie tuhého paliva na dvore a v šope, ktorá je v súčasnej dobe
postavená na novovytvorenej parcele č. XXXX/XX, prikázanej do vlastníctva žalobkyne, odvolací súd

uvádza, že v zmysle vykonaného dokazovania ide o kôlňu - plechovú, resp. železnú búdu, ktorú má
žalovaná možnosť premiestniť na novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX, prikázanú do jej vlastníctva.
14.1.3. Pokiaľ odvolateľka namietala, že prišla aj o zdroj vody na zavlažovanie záhrady, keďže studňa
ako samostatný predmet vlastníctva (spoluvlastníctva) sa nachádza na novovytvorenej parcele XXXX/
XX, ktorá bola prikázaná do vlastníctva žalobkyne bez toho, aby mala žalovaná k nej prístup, alebo bola

určená finančná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva k studni, odvolací súd opätovne poukazuje
na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 44., v ktorom sa tento vysporiadal s uvedenou
námietkou žalovanej a svoje rozhodnutie podrobne a vyčerpávajúco odôvodnil, takže akékoľvek ďalšie
odôvodnenie zo strany odvolacieho súdu by bolo len opakovaním dôvodov, uvedených v rozhodnutí
súdu prvej inštancie.

14.1.4. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namieta, že v konaní nebola určená finančná náhrada za
obmedzenie jej vlastníckeho práva k studni, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v tomto smere
žiadne dokazovanie nenavrhla, ani sa žiadnej finančnej náhrady v súvislosti so studňou nedomáhala.
Odvolací súd zdôrazňuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že studňa je zdrojom úžitkovej
vody (teda nie pitnej), pričom žalobkyňa má vlastnú studňu v predzáhradke, na pozemku parc. č. XXXX.

14.1.5. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou odvolateľky, podľa ktorej sa súd prvej
inštancie jej návrhom zriadiť vecného bremeno spočívajúce v práve prejazdu motorovými vozidlami cez
novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX nezaoberal, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie v bode 45. Odvolací súd zotrváva na názore, že žalovanou navrhované riešenie vyporiadania
podielového spoluvlastníctva by bolo, ako vyplýva z priebehu celého tohto konania, ďalším zdrojov

sporov medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorej skutočnosti, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej
inštancie svojím rozhodnutím v prejednávanej veci predišiel.
14.2. Odvolateľka v odvolaní namietala, že výrokom III. rozsudku bolo porušené jej právo na spravodlivý
súdny proces. Vytýkala súdu prvej inštancie, že v súvislosti s určením výšky náhrady 1.650,- € titulom
vyrovnania podielu žalobkyne, nevykonal žiadne dokazovanie. Poukázala na rozsudky Najvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1346/2022, sp. zn. 22 Cdo 2597/2010, ako
aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 493/03. V súvislosti s uvedenou odvolacou
námietkou odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že, ako vyplýva z predloženého spisu, a ako
to uviedol aj súd prvej inštancie vo svojom prechádzajúcom rozhodnutí v predmetnej veci (v poradíprvom), k nerovnomernému rozdeleniu spoločného dvora došlo v dôsledku akceptovania požiadavky
žalovanej, týkajúcej sa zabezpečenia väčšieho odstupu od jej rodinného domu v prednej časti a v
zadnej časti od drevenej stodoly. Následkom tejto akceptácie požiadavky žalovanej došlo k tomu, že

novovytvorená parcela č. XXXX/XX, prikázaná do jej výlučného vlastníctva má rozlohu o 33 m2 väčšiu
ako novovytvorené parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Žalobkyňa, v súvislosti s určením výšky primeranej náhrady na pojednávaní konanom dňa 6.10.2020
(zápisnica z pojednávania na č. l. 304 a nasl.) uviedla, že trhová cena pozemkov je 70,- až 100,- €/
m2, pričom žiadala určiť výšku náhrady 50,- €/m2, celkom 1.650,- €. Žalovaná, osobne prítomná na

pojednávaní, zastúpená v konaní advokátom, výšku náhrady nenamietala, uviedla len, že nie je schopná
uvedenú náhradu uhradiť, v tomto smere však nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie. K uvedenej
otázke žalovaná nenavrhla vykonať žiadne dôkazy ani po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia súdu
prvej inštancie odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v
tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že sporové konanie je ovládané prejednávacou
zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie

dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne
strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Strana sporu má preto
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Následky spojené s nesplnením
týchto povinností v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti
nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je

vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje
tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní
spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým
sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla,
čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Žalovaná síce v

konaní tvrdila, že sumu 1.650,- € titulom vyrovnania podielu žalobkyne nie je schopná uhradiť, o tejto
skutočnosti však nepredložila žiadny dôkaz, žiadne dokazovanie v tomto smere nenavrhla, jej odvolaciu
námietku preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.
14.3. Odvolateľka podala odvolanie aj proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento rozhodol
o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Podľa odvolateľky mal súd prvej inštancie o

nároku na náhradu trov konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania
(§ 255 ods. 2 C.s.p.), a to s poukazom na to, že žalobkyňa, vzhľadom na celkový priebeh konania,
zmenu petitu, mnohonásobnú zmenu geometrických plánov, odstránenie stavby, ktorú mala postavenú
na spoločnom dvore, nemala úspech vo veci v rozsahu 100 %. Odvolací súd sa s uvedenou odvolacou
námietkou odvolateľky nestotožňuje, má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na

náhradu trov konania postupoval správne, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil (bod 49. odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie), s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
a naň poukazuje. Odvolací súd, obdobne ako súd prvej inštancie, poukazuje na to, že procesný úspech
sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním
žalobného petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Žalobca má plný úspech v spore,

ak bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené, žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba
žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci žalobe žalobkyne v celom
rozsahu vyhovel, keď zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu, toto vyporiadal v súlade s návrhom
žalobkyne a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu titulom vyrovnania podielu. Správne
preto postupoval súd prvej inštancie, keď podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.

priznal v konaní plne procesne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Pokiaľ odvolateľka poukazovala na zmenu petitu, odvolací súd uvádza, že i keď súd prvej inštancie
vyhovel návrhu žalobkyne na zmenu petitu žaloby a to v súvislosti so zriadením vecného bremena
práva čerpať vodu zo studne spojeným s právom prístupu na novovytvorenú parcelu (uznesenie č.
k. 7 C 1007/2016-317, zo dňa 12.10.2020), v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho

vyporiadanie je zriadenie vecného bremena na úvahe konajúceho súdu, nevyžaduje sa preto návrh
účastníka konania. Zmenu petitu žaloby preto nemožno považovať za neúspech žalobkyne. Pokiaľ ide
o viacnásobnú zmenu geometrických plánov, príp. odstránenie stavby, uvedeným postupom žalobkyňa,
v snahe dosiahnuť zmierlivé riešenie sporu, vychádzala v ústrety žalovanej, ktoré konanie rovnako
nemožno označiť vo výsledku za neúspech žalobkyne.

14.4. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách
uznesenia odvolacieho súdu, ktorým tento zrušil v poradí prvý rozsudok a rozhodol vo veci, súc
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v uvedenom uznesení (§ 391 ods. 2 C.s.p.).
Odvolací súd uvádza, že obsah odvolania žalovanej vo vzťahu k napadnutému rozsudku nie je spôsobilýspochybniť jeho vecnú správnosť z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v nich uvedených, pričom
ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali vecnú správnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).