Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200175
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8021200175.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu:
Renstav Consulting CZ, s.r.o., so sídlom Roháčova 145/14, Žižkov, 103 00 Praha 3, IČO: 10 855 807
(pôvodne pred prenesením sídla zo Slovenskej republiky - RENSTAV s.r.o., so sídlom Hraničná
798/6, 040 17 Košice, IČO: 44 937 776), kvalifikovane právne zastúpený advokátskou kanceláriou:
Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100254061/2021 z 12.02.2021 vo veci určenia rozdielu na DPH

za zdaňovacie obdobie máj 2019 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 15.04.2021 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 100254061/2021 z
12.02.2021, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou
(ďalej len „správca dane“) č. 101308499/2020 z 11.08.2020, vo veci určenia žalobcovi rozdielu v sume

11 084,02 Eur [pozostávajúca z neuznaného nadmerného odpočtu v sume 10 640,81 Eur a z vyrubenej
dane v sume 443,21 Eur] na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2019,
aby boli tieto rozhodnutia pre ich nezákonnosť zrušené a vec vrátená správcovi dane na nové konanie
a rozhodnutie, a žalobcovi aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva

v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Správca dane Oznámením o daňovej kontrole č. 101881901/2019 zo 06.08.2019 (žalobcovi doručené
09.08.2019) začal u žalobcu daňovú kontrolu za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jej časti za zdaňovacie obdobie máj 2019.Závery daňovej kontroly správca dane sumarizoval v protokole z daňovej kontroly č. 100187047/2020
zo 16.01.2020 (ďalej len „protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený 21.01.2020 a ku ktorému sa žalobca
vyjadril 10.02.2020 (nové dôkazy predložené neboli).

Ústneprerokovaniepripomienokadôkazovpredloženýchžalobcomkprotokolusauskutočnilousprávcu
dane 09.03.2020.

4. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101308499/2020 z 11.08.2020 správca dane určil žalobcovi
rozdiel v sume 12 247,32 Eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie máj 2019,

pozostávajúci z neuznaného žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu v sume 10 640,81 Eur a zo
správcom dane vyrubenej dane v sume 1 606,51 Eur.
Úvodom rozhodnutia správca dane zdôraznil, že v daňovej kontrole platí prejednávacia a nie
vyhľadávacia zásada, takže správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech
žalobcu ako platiteľa dane na preukázanie jeho nároku, ale iba preskúmavať dôkazy platiteľom dane
predložené, t.j. ťažisko dôkazného bremena na preukázanie dôvodnosti uplatneného nadmerného

odpočtu je na daňovom subjekte (žalobcovi).
V rozhodnom zdaňovacom období máj 2019 si žalobca uplatnil odpočet dane z týchto faktúr:
- od dodávateľa ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. (IČO: 47 1562 72) z faktúry č. 05/2019011
s dátumom dodania 31.05.2019 - základ dane 55 000,- Eur z toho daň 11 000,- Eur s predmetom
dodania - betónový recyklát 63 - 125 v množstve 1180 t x 8,50 Eur; betónový recyklát 0- 63 v množstve

1547 t x 8,50 Eur; betónový recyklát 0 - 32 v množstve 1150 t x 8,50 Eur; asfaltový recyklát 0 - 16
v množstve 150 t x 8,50 Eur; odvoz a nakladanie odpadu 50 hodín x 45,- Eur; ukladanie odpadu 973 t
x 5,- Eur; čistenie komunikácie 35 hodín x 40,- Eur; odvoz, nakladanie a uskladnenie odpadu 560 ton
x 3,50 Eur; dodanie triedenej zeminy 768 t x 12,- Eur a doprava 42 t x 50,- Eur s dohodnutou zľavou
1 020,50 Eur. K tvrdeniu konateľa žalobcu (Rastislav Karajoš) počas ústneho prejednania pripomienok

k protokolu dňa 09.03.2020, podľa ktorého pri miestnom zisťovaní 20.09.2019 bolo správcovi dane
ukázané, kde bol použitý betónový recyklát dodaný od ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o., teda tento
tovar bol reálne žalobcovi dodaný, správca dane uviedol, že pri miestnom zisťovaní nebolo preukázané,
že žalobcom bolo použité celé fakturované množstvo tovaru s dodatkom, že konateľ žalobcu sa dostavil
k pozemkom nachádzajúcim sa v mestskej časti Košice – Barca, na ktorých stáli dva rodinné domy a

neskôr sa dostavil do priemyselnej časti areálu VSS, Košice, kde žalobca vlastní budovu a kde podľa
vyjadrenia konateľa žalobcu mal byť fakturovaný recyklát použitý; t.j. konateľ žalobcu mal teda za to, že
správca dane mal možnosť fyzicky vidieť dodaný tovar a jeho množstvo. Uvedený recyklát mal žalobca
podľa jeho vyjadrenia z 13.12.2019 použiť na vykonanie terénnych úprav na pozemku evidovanom
na LV 3943 (ďalej len „dotknutý pozemok“), ktorý LV žalobca predložil správcovi dane 18.10.2019 a to

v jeho stave k 21.02.2018 a podľa ktorého bol žalobca vlastníkom dotknutého pozemku – orná pôda
a ostatná pôda (spolu dve parcely, pozn. súdu), t.j. týmto neaktuálnym LV sa žalobca snažil deklarovať
svoj vlastnícky vzťah k dotknutému pozemku pod rozostavanými rodinnými domami, avšak správca
dane pri preverovaní zistil, že tento žalobcom 18.10.2019 predložený LV je neaktuálny a vlastníkom
dotknutého pozemku je už od 18.07.2018 spoločnosť euro1, s.r.o., Košice, t.j. fakturovaný recyklát,

ktorý bol dodaný od 02.05.2019 do 15.05.2019 bol použitý na dotknutom pozemku v čase, kedy tento
nebol vo vlastníctve žalobcu. Správca dane uviedol, že v dôsledku dôvodných pochybnosti na jeho
strane, ktoré vznikli v tom dôsledku, že (-) jednako podľa Mestom Košice predloženého stavebného
povolenia č. A/2016/21811- 02/IV-FED a rozhodnutia č. MK/A/2017/14387-02/IV-FED o povolení zmeny
stavby, sa mala všetka projektová dokumentácia k povolenej stavbe na dotknutom pozemku nachádzať

aj počas jej realizácie na stavenisku, čo však bolo v rozpore s vyjadrením žalobcu z 13.12.2019, podľa
ktoréhotietodokumenty,ktoréodnehosprávcadanepožadovalmoholpredložiťažkdátumukolaudácie,
avšak súčasne Mesto Košice oznámilo, že neeviduje žiadnu žiadosť o začatie kolaudačného konania; (-)
jednako, že podľa stavebného povolenia v prípade realizácie terénnych úprav na dotknutom pozemku
bol stavebník povinný požiadať príslušný stavebný úrad o stavebné povolenie, pričom žalobca mal

tieto terénne úpravy realizovať, avšak príslušný stavebný úrad oznámil, že neeviduje žiadnu žiadosť
o stavebné povolenie o predmetné stavebné povolenie na tento účel a (i) jednako, že žalobca mal
časť fakturovaného tovaru použiť na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve na Južnej triede 82, Košice -
bývalý areál VSS, Košice, preto správca dane na základe týchto nadobudnutých pochybností vyzval
31.10.2019 žalobcu, aby predložil dôkazy o tom, že mu bolo dodané vo faktúre deklarované množstvo

tovaru a tiež o tom, že tento tovar bol použitý na ďalšiu dodávku tovaru a služieb žalobcom ako platiteľom
dane, avšak žalobca žiadne dôkazy nepredložil. Žalobca nepredložil ani žiadne dôkazy svedčiace o
obchodnom vzťahu v súvislosti s prevodom dotknutého pozemku medzi vlastníkom a spoločnosťou
euro1, s.r.o.. Správca dane sa nestotožnil s tvrdením konateľa žalobcu, podľa ktorého správca danenemal oprávnenie od neho požadovať doklady ako zmluvy, faktúry, protokoly súvisiace s výstavbou
rodinných domov na dotknutom pozemku, ani požadovať doklady od FRE Sk, a.s. súvisiace s realizáciou
týchto stavieb na dotknutom pozemku, pretože tieto doklady nemajú súvis s kontrolovanou daňou

za mesiac máj 2019 a konateľ žalobcu mal za to, že postačuje ak správcovi dane boli predložené
zmluvy o dielo medzi ním a FRE Sk, a.s., na základe ktorých bola stavba rodinných domov realizovaná.
Totižto podľa správcu dane, vzhľadom k tomu, že dotknutý pozemok, na ktorom bola realizovaná
stavba rodinných domov nie je vo vlastníctve žalobcu a ani tieto stavby nie sú zapísané na listoch
vlastníctva, správca dane nadobudol dôvodnú pochybnosť o poctivej ekonomickej činnosti žalobcu,

preto ho žiadal o ďalšie doklady k výstavbe týchto stavieb, pričom ani spoločnosť FRE Sk, a.s. na žiadosť
správcu dane nepredložila k stavbe požadované doklady. Ani na faktúre označený žalobcov dodávateľ
nepredložilsprávcovidanenímpožadovanédoklady,ktorébypreukazovali,žedisponovalpožadovaným
množstvom fakturovaného tovaru a že ho reálne aj žalobcovi dodal a teda, že u neho došlo k vzniku
daňovej povinnosti, pričom tento dodávateľ si predmetnú výzvu správcu dane neprevzal z dôvodu úmrtia
svojho konateľa. Správca dane sa nestotožnil s tvrdením konateľa žalobcu, že iba z neprevzatia výzvy

na predloženie dokladov jeho dodávateľom, nemôže správca dane vyvodiť, že fakturovaný tovar reálne
nebol dodaný, najmä ak sa pri miestnom zisťovaní správca dane presvedčil o jeho existencii, totižto
podľa správcu dane samotná faktúra ani predložené vážne listy nie sú dôkazmi o hmotnom a reálnom
dodaní tovaru a tieto dôkazy sú iba formálne. Ako dôkaz neobstálo u správcu dane čestné prehlásenie
konateľky (Žaneta Havírova) spoločnosti euro1, s.r.o. z 05.03.2020, ktoré čestné prehlásenie predložil

správcovi dane konateľ žalobcu až vo vyrubovacom konaní a podľa ktorého euro1, s.r.o. je vlastníkom
dotknutého pozemku evidovaného na LV 3943 v katastrálnom území Barca, avšak nie je vlastníkom
na tomto dotknutom pozemku sa nachádzajúcich rozostavaných stavieb rodinných domov, ktorých
vlastníkom je žalobca a ktorých výstavbu mal žalobca realizovať v máji 2019, pričom so súhlasom
a s vedomím euro1, s.r.o. žalobca na dotknutom pozemku vykonal terénne úpravy (dorovnanie terénu,

stabilizácie podložia ) a to s použitím materiálu vo vlastníctve žalobcu. Totižto pri preverovaní tohto
dôkazu vypočutím konateľky euro1, s.r.o. (ďalej len „svedkyňa“) správca dane zistil, že (-) jeho výzva
adresovanáeuro1,s.r.o.napredloženiedokladovmubolavrátenáspoznámkou,žeadresátjenaadrese
sídla neznámy s vysvetlením svedkyne, ktorej prítomnosť na výsluchu napokon zabezpečila priamo
konateľ žalobcu, že podnikateľské centrum v ktorom má euro1, s.r.o. sídlo sa rekonštruuje a svedkyňa

má prenajaté priestory, avšak nevedela si spomenúť od koho a za akú sumu mesačne; (-) že euro1,
s.r.o. daňové priznanie k dani z príjmov PO za rok 2018 podala až v predĺženej lehote 20.04.2020 s
vysvetlením svedkyne, že tomu tak bolo preto lebo svedkyňa mala iné problémy a z tohto daňového
priznania správca dane zistil, že dotknutý pozemok euro1, s.r.o. v tomto roku kúpila a súčasne predala
(v účtovnej závierke bola deklarovaná kúpa a predaj dlhodobého majetku) a že napriek vykázanému

obratu spoločnosť euro1, s.r.o. nepodala žiadosť o registráciu platiteľa DPH s vysvetlením svedkyne,
žedotknutýpozemokkúpilaodžalobcu,pretožesanachádzavlukratívnejlokaliteamohlanatomzarobiť
peniaze,pričomnajehokúpusifinančnéprostriedkyzapožičalaaplatbabolarealizovanábezhotovostne
s tým, že dotknutý pozemok je v majetku spoločnosti euro1, s.r.o., čo podľa zistenia správcu dane
nekorešponduje s údajmi uvedenými v účtovnej závierke za rok 2018 a navyše svedkyňa ani dodatočne

nesplnila správcom dane jej uloženú povinnosť predložiť kúpnu zmluvu k dotknutému pozemku a výpis
z účtu preukazujúci úhradu kúpnej ceny s dodatkom správcu dane o zistení, že žalobca jeho predaj
nevykázal v daňovom priznaní a navyše žalobca vo vyjadrení z 13.12.2019 uviedol, že tento dotknutý
pozemok predal v decembri 2017, avšak z LV 3943 vyplýva, že k predaju došlo na základe kúpnej
zmluvy až z 18.07.2018; že aj podľa vyjadrenia svedkyne ohľadne dotknutého pozemku neexistuje

medzi euro1, s.r.o. ako jeho vlastníkom a žalobcom ako jeho užívateľom žiadny nájomný právny vzťah,
žalobca neplatí za jeho prenájom s vysvetlením svedkyne, že čaká na predaj týchto nehnuteľností, v
súvislosti so zistením ktorým správca dane poukázal žalobca si uplatnil odpočet dane z faktúry za rôzny
recyklát, ktorý mal byť použitý na dotknutom pozemku, ktorý nie je v jeho vlastníctve a súčasne nebolo
preukázané, žeby žalobca tento fakturovaný tovar použil na ďalšie dodávky tovaru a služieb pri svojej

podnikateľskej činnosti a žalobcom nebol fakturovaný recyklát prefakturovaný pre euro1, s.r.o.; a pokiaľ
ideopredajdotknutéhopozemkusvedkyňauviedla,žebolaurobenákúpnazmluva,nopotomboloodnej
odstúpené (bez bližšej špecifikácie, pozn. súdu), ktoré tvrdenie nie je podľa správcu dane postačujúcim,
pretože nekorešponduje s v účtovnej závierke vykázanými sumami a euro1, s.r.o. v daňovom priznaní
z príjmov PO za rok 2019 opäť deklarovala nákup a predaj dlhodobého majetku – totižto v reakcii na

zisteniesprávcudane,žeeuro1,s.r.o.vzhľadomnavykázanýobratvroku2018nepožiadalaoregistráciu
platiteľa DPH, ešte v deň výsluchu svedkyne 15.05.2020 po jeho skončení, euro1, s.r.o. podala daňové
priznanie k dani z príjmov PO aj za rok 2019 spolu s účtovnou závierkou, pričom v písomnom vyjadrení
z 05.05.2020 euro1, s.r.o. ako reakciu na výzvu správcu dane na predloženie dokladov k zdaniteľnýmplneniam za máj 2019 oznámila, že v tomto období nebola registrovaná ako platca DPH a v tomto
období neeviduje ani žiadne došlé ani vystavené faktúry; správca dane dodal, že ani ku dňu jeho
rozhodnutiaspoločnosťeuro1,s.r.o.niejestáleregistrovanázaplatiteľaDPH;(-)ževyjadreniesvedkyne

o tom, že v roku 2018 viedla osobne účtovníctvo euro1, s.r.o. nekorešponduje s jeho zistením, podľa
ktorého ID používatelia, ktorí za túto spoločnosť elektronicky komunikoval so správcom dane bol Pavol
Horňák s vysvetlením svedkyne, že táto osoba jej pomáhala pri podnikateľskej činnosti. Správca dane
po vypočutí svedkyne, ktoré sa uskutočnilo 15.05.2020 následne zistil, že podľa LV 4323, pre katastrálne
územie Barca, sa na dotknutom pozemku nachádzajúce rozostavané rodinné domy od 10.06.2020 na

základe kúpnej zmluvy nachádzajú taktiež vo vlastníctve spoločnosti euro1, s.r.o.. Ohľadne predmetnej
faktúry správca dane vykonal dokazovanie aj čestným prehlásením podpísaným poverenou správkyňou
(Emília Rejdošová) dedičstva obchodného podielu spoločnosti ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o.
(z dôvodu úmrtia jej konateľa, pozn.), ktoré správcovi dane predložil žalobca až vo vyrubovacom
konaní a v ktorom bolo prehlasované, že v zmysle hlásenia o odpade odovzdaného Okresnému úradu
Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie, spoločnosť ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o.

disponovala dostatočným množstvom tovaru, ktorý bol dodaný žalobcovi vo fakturovanom množstve,
pričom preverovaním týchto skutočností vypočutím svedkyne Emílie Rejdošovej správca dane zistil, že
ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. v roku 2019 zbierala odpad a následne ho recyklovala k čomu
má aj technické vybavenie s tým, že sa váži naložené auto ako aj prázdne auto bez odpadu, o čom
sa vystaví vážny lístok podpísaný osobou ktorá je aktuálne pri vážení a ktorý zostáva v počítači,

pričom obchodní partneri vážny lístok nepodpisujú; správca dane porovnaním vážnych lístkov zistil
nezrovnalosti v hmotnosti tovaru uvedenej na vážnych lístkoch s údajmi v dotknutej faktúre k čomu
sa svedkyňa nevedela vyjadriť, a taktiež sa nevedela vyjadriť k položke na faktúre označenej ako cit.
„uskladnenie odpadu 973“, ktorá položka nebola správcovi dane jasná, keďže sa nejednalo o dodanie
odpadu spoločnosťou žalobcu, ale opačne, takže nevznikla situácia kedy by bolo potrebné uskladniť

odpad, pretože žalobcovi mal byť dodaný recyklát s čím uskladnenie odpadu nesúvisí; svedkyňa sa tiež
nevedela vyjadriť k skutočnosti, že na vážnych lístkoch malo byť 91 hodín a na faktúre bola uvedená
položka pri nakladaní a odvoze tovaru iba 50 hodín s tým, že podľa svedkyne to bolo zrejme podľa
dohody; v súvislosti s tým, že na faktúre bolo uvedené dodanie triedenej zeminy v množstve 768
ton, no vážne lístky neboli predložené svedkyňa poukazujúc na pri tomto tovare uvedenú položku cit.

„odvoz a nakladanie odpadu 560 t“ uviedla, že odvoz a nakladanie sa týkal dovezenej zeminy a dodaná
bola triedená zemina – v ktorej súvislosti správca dane podotkol, že konateľ žalobcu stále uvádzal
iba skutočnosť, že sa v danom prípade jednalo o nákup rôzneho recyklátu a odpadu a nie aj o dodanie
a uskladnenie odpadu; správca dane zistil taktiež nezrovnalosť ohľadne možnej celkovej hmotnosti
vozidla uvedeného vo vážnych lístkoch a jeho celkovou hmotnosťou uvedenou vo vážnych lístkoch (6

000 kg viac) s vysvetlením svedkyne, že auto môže byť takto zaťažené, ktoré označené vozidlo bolo vo
vlastníctve ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o.; svedkyňa napokon potvrdila, že určite bolo dodané
množstvo podľa faktúry, avšak nesplnila správcom dane jej dodatočne uloženú povinnosť predložiť
správcovi dane vystavené a došlé faktúry, záznamy o prevádzke motorového vozidla a evidenciu príjmu
a výdaju recyklátu za máj 2019. Správca dane tiež vykonal dokazovanie aj vyžiadaním si vážnych

lístkov od iných odberateľov spoločnosti ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o., pričom zistil, že jednako
spoločnosti ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. pariace vozidlo KE418MG označené na týmito
odberateľmi, ako aj žalobcom predložených vážnych lístkov nemohlo reálne v tam uvedených časoch
uskutočniť prepravy pre tieto viaceré subjekty, keďže podľa zistenia správcu dane toto vozidlo malo
15.05.2019 viesť betónový recyklácii pre Industry Technology s.r.o. o 9:08 hod. a už o 9:11 hod. malo

byť vážené pre odvoz recyklátu pre žalobcu, následne o 10:15 hod. malo byť vážené pre odvoz opäť
pre žalobcu a o 10:18 hod. už malo byť vážené pre Industry Technology s.r.o., pričom tieto zistenia sa
opakovali aj v dňoch 13.05.2019 a 16.05.2019, a jednako správca dane tiež zistil, že výpoveď svedkyne
Rejdošovej, že spoločnosť ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. fakturuje rovnaké ceny všetkým
obchodným partnerom odporuje zisteniam, podľa ktorých boli osloveným odberateľom fakturované

rôzne ceny a najvyššie boli vo faktúrach pre žalobcu, pričom správca dane porovnaním týchto cien s
podstatne nižšími cenami v oficiálne zverejnenom cenníku inej spoločnosti ENVIROCENTRUM s.r.o.
žalobcovi vytkol, že žalobca nevyužil služby tejto spoločnosti s nižšími cenami taktiež so sídlom
v Košiciach. Správca dane tiež poukázal na to rozpor v dátumoch dodacích listov, ktoré boli súčasťou
preverovanej faktúry s tým, že je nelogické, aby bolo deklarované čistenie komunikácií, uskladnenie

odpadu, odvoz a nakladaní s odpadom k dátumu 23.05.2019, keď k dodaniu recyklátu došlo už
16.05.2019, keďže obidve tieto činnosti súvisia. V súvislosti s touto faktúrou správca dane uzavrel,
že žalobca majúci dôkazné bremeno preukázať, že na odpočítanie dane mu vznikol zákonný nárok,
toto neuniesol, pretože samotná faktúra ako formálny prvok nie je postačujúcou na preukázanie, žeplnenie uvedené v označenej faktúre bolo žalobcovi reálne dodané, ani na preukázanie, že tento tovar
žalobca použil na ďalšie svoje dodávky tovaru a služieb. Preto správca dane žalobcovi nepriznal nárok
na odpočítanie dane z tejto faktúry vo výške 11 000,- Eur.

- od dodávateľa JANTÁR AK s.r.o. (IČO: 46 910 921) z piatich dokladov z elektronickej registračnej
pokladne, konkrétne: - č. 0265 s dátumom dodania 01.05.2019 - základ dane 95,44 Eur z toho daň
19,09 Eur; - č. 0659 s dátumom dodania 05.05.2019 - základ dane 95,84 Eur z toho daň 19,17 Eur;
- č. 0223 s dátumom dodania 07.05.2019 - základ dane 26,96 Eur z toho daň 5,39 Eur; - č. 0640 s
dátumom dodania 14.05.2019 - základ dane 100,03 Eur z toho daň 20,01 Eur a - č. 0169 s dátumom

dodania 23.05.2019 - základ dane 101,80 Eur z toho daň 20,36 Eur – všetky za nákup pohonných hmôt.
Keďže na výzvu správcu dane z 31.10.2019, aby žalobca predložil záznamy o prevádzke motorových
vozidiel, žalobca tieto nepredložil, správca dane uzavrel že žalobcovi nepriznáva nárok na odpočítanie
dane z označených pokladničných dokladov v celkovej výške 84,02 Eur.
- od dodávateľa IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o., Bratislava (IČO: 36 745 804) z leasingových
zmlúv konkrétne: - č. LZC/18/1830238 o finančnom prenájme kolesového nakladača KOMATSU SK

820 – 5 s výškou dane 152,81 Eur a č. LZC/18/30297 o finančnom prenájme Audi Q8 s výškou
dane 200,75 Eur. Keďže na výzvu správcu dane žalobca nepredložil požadované dôkazy súvisiace s
odpočítaním dane na základe leasingových zmlúv, kde predmetom finančného prenájmu boli motorové
vozidlá a nepredložil ani dôkazy preukazujúce, že predmet nájmu žalobca využíval na ďalšie dodávky
tovarov a služieb pri svojej podnikateľskej činnosti, preto správca dane uzavrel že žalobcovi nepriznáva

nárok na odpočítanie dane z označených leasingových zmlúv v celkovej výške 353,56 Eur.
- od dodávateľa SWAN servis s.r.o., Košice (IČO: 36 602 833) z faktúry č. 40190682 s dátumom
dodaniacit.„10.04.2019“,spredmetomplneniaopravavozidlaOpelMOVANO–základdane597,04Eur,
z toho daň 119,41 Eur. Keďže na výzvu správcu dane zo 17.12.2019 žalobca v lehote 15 kalendárnych
dní nepredložil správcovi dane dôkazy, že predmetné opravené vozidlo využíval na ďalšie dodávky

tovaru a služieb (záznam o prevádzke motorového vozidla) a správca dane nepovažoval za postačujúce
vyjadrenie konateľa žalobcu až vo vyrubovacom konaní, že toto vozidlo vo vlastníctve žalobcu žalobca
využíva na podnikanie, preto správca dane žalobcovi nepriznal nárok na odpočet dane z tejto faktúry
vo výške 119,41 Eur.
- od dodávateľa VAVLIC, s.r.o., Košice (IČO: 51 802 198) z faktúry č. 1905008 s dátumom dodania

31.05.2019, s predmetom plnenia údržba kanalizačných a vodomerných šácht v skladových objektoch
žalobcu - základ dane 2 618,35 Eur, z toho daň 523,67 Eur. Keďže na výzvu správcu dane zo 17.12.2019
žalobcavlehote15kalendárnychdnínepredložilsprávcovidanedôkazypreukazujúce,žeprijatéplnenie
z tejto faktúry použil na ďalšie dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane, preto správca dane žalobcovi
nepriznal nárok na odpočítanie dane z tejto faktúry vo výške 523,67 Eur.

- od dodávateľa Východoslovenská energetika, a.s., Košice (IČO 44 463 767) z dvoch faktúr, konkrétne:
- č. 7456255742 s dátumom dodania 31.05.2019 a s predmetom plnenia dodávka a distribúcia
elektriny - základ dane 416,67 Eur, z toho daň 83,33 Eur a - č. 7422421786 s dátumom dodania
30.04.2019 a s predmetom dodania dodávka a distribúcia elektriny - základ dane 416,67 Eur, z toho
daň 83,33 Eur. Žalobca počas daňovej kontroly na výzvu správcu dane zo 17.12.2019 nepredložil

žiadne dôkazy preukazujúce, že prijaté plnenie z tejto faktúry použil na ďalšie dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ dane (napr. zmluvu s dodávateľom, prípadne iný doklad preukazujúci konkrétne odberné
miesto), a žalobca až na ústnom pojednávaní 09.03.2020 už vo vyrubovacom konaní síce predložil
Zmluvu o združenej dodávke elektriny s označeným odberným miestom Zychiho 0, Košice – Barca,
avšak nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci, že toto prijaté plnenie a akým spôsobom použil na ďalšie

dodávkytovarovaslužiebprisvojejpodnikateľskejčinnostiasprávcovidaneibaoznámil,žerozostavané
rodinné domy budú predané. Keďže správca dane zistil podľa LV 4323 pre katastrálne územie Barca,
ževlastníkomrozostavanýchrodinnýchdomovsastalaspoločnosťeuro1,s.r.o.,ktorániejeregistrovaná
za platiteľa DPH, pričom správca dane z informačného systému Finančnej správy zistil, že v daňovom
priznaní žalobcu k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2020 (rodinné domy boli predané 10.06.2020),

žalobca nevykázal sumu zodpovedajúcu predaju týchto nehnuteľností. Preto správca dane kontaktoval
konateľa žalobcu za účelom dohodnutia ústneho pojednávania, na ktorom by mohol predložiť kúpnu
zmluvu a vyjadriť sa k novej skutočnosti z hľadiska vzniku daňovej povinnosti v súvislosti s týmto
predajom, avšak konateľ žalobcu uviedol, že z dôvodu zaneprázdnenosti sa takého pojednávania
nezúčastní s tým, že doklady správcovi dane pošle, čo však napokon neurobil. Z uvedených dôvodov

správca dane žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie dane z týchto faktúr vo výške celkom 166,66 Eur.
Celkovo tak správca dane počas výkonu daňovej kontroly nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie
dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, v celkovej sume 12 247,32 Eur, pozostávajúcu zo sumy10 640,81 Eur žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobie
a z vlastnej daňovej povinnosti žalobcu v sume 1 606,51 Eur.
Správcadanezdôraznil,žežalobcomsícebolipredloženéúčtovnédokladykzdaňovaciemuobdobiumáj

2019, avšak s dodatkom, že pri daňovej kontrole sa nevykonáva iba formálna kontrola týchto dokladov,
alejepotrebnépreveriťskutkovýstavveci,t.j.čivofaktúrachdeklarovanéplneniaboliajreálnežalobcovi
dodané, čo musí preukázať platiteľ dane (žalobca) a či žalobca použil tieto jemu dodané plnenia na
svoje zdaniteľné plnenia.

5. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane odôvodnil nesúhlasom so záverom správcu
dane založenom výhradne na konštatovaní, že nebolo preukázané faktické uskutočnenie zdaniteľných
obchodov dodávateľmi žalobcu v zmysle predložených faktúr, pretože podľa žalobcu správca dane
nevysvetlil, ako mal v skutočnosti prebiehať tok tovarov a služieb a iba neuznal dodávky od dodávateľov
žalobcu. Žalobca poukázal na prednosť komunitárneho práva pred vnútroštátnou právnou úpravou
so zdôraznením povinnosti tak orgánov verejnej správy, ako aj súdov odmietnuť aplikovať vnútroštátne

ustanovenia, ktoré by boli v rozpore s komunitárnym právom.
Vo vzťahu k zdaniteľnému plneniu z faktúry od ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. mal žalobca
za to, že jednako predloženými listinami a to faktúrou, LV 14495, geometrickým plánom a vážnymi
listami, ako aj vyjadreniami svojho konateľa, ktorý sa podrobne vyjadril k predmetu činnosti žalobcu
(stavebná činnosť), ako aj k okolnostiam dotknutej faktúry s tým, že v nej uvedený tovar betónový

recyklát bol použitý na stavbu dvoch rodinných domov vo vlastníctve žalobcu určených na predaj,
ktorú výstavbu žalobca zabezpečoval skrz subdodávateľov FRE SK a.s. a BETWOOODCOTE s.r.o.
a asfaltový recyklát bol použitý v areáli bývalého VSS Košice vo vlastníctve žalobcu, že tieto skutočnosti
samé o sebe preukazujú nárok žalobcu na uplatnenie odpočtu DPH z tejto faktúry s dodatkom, že
o dodaní tohto tovaru sa správca dane presvedčil aj ohliadkou na mieste samom. Z uvedených dôvodov

je záver správcu dane nezrozumiteľný aj neodôvodnený, keďže požadoval od žalobcu ako daňového
subjektu ďalšie doklady o skutočnostiach, ktoré žalobca už preukázal. Vyjadril nesúhlas s konštatovaním
správcu dane, že žalobca nedodržal lehotu 15 dní na doručenie dokladov a tieto doručil až po lehote s
dodatkom, že žalobca ako daňový subjekt počas celej daňovej kontroly so správcom dane komunikoval,
ako aj počas vyrubovacieho konania s tým, že keďže správca dane požadoval od žalobcu doklady,

ktoré nesúviseli priamo s kontrolovaným zdaňovacím obdobím preto aj lehota na ich predloženie bola
neprimerane krátka a je potrebné odpočítať od nej aj dva víkendy, ktoré do nej spadali, a napriek tomu
žalobca tieto doklady predložil a preto aj konštatovanie správcu dane, že daňový subjekt lehotu zmeškal,
čím by mal byť vzbudený dojem, že žalobca si neplnil svoje povinnosti, je účelové. Žalobca sa vyjadril
k majetkovým vzťahom k stavbám, ktoré v tom čase boli v jeho vlastníctve a preto pri nich realizoval

terénne úpravy s tým, že ohľadne pozemkov prebiehalo a prebieha viacero úkonov týkajúcich sa
majetkovo právneho vyporiadania. Podľa žalobcu neobstojí odôvodnenie správcu dane pre nepriznanie
mu odpočtu DPH založené na tom že pozemky, na ktorých žalobca vykonával terénne úpravy neboli
vo vlastníctve žalobcu, ale spoločnosti euro1 s.r.o. a teda, že žalobca vykonával stavebné práce
na pozemku, ktorý mu nepatril; že dodávateľ žalobcu nepredložil správcovi dane doklady preukazujúce,

že disponoval požadovaným množstvom fakturovaného tovaru a tento žalobcovi aj dodal; že Mesto
Košice neeviduje žiadosť žalobcu na kolaudáciu rodinných domov; že žalobca nemal počas daňovej
kontroly na stavenisku projektovú dokumentáciu a že nepožiadal pred vykonaním terénnych úprav
príslušný stavebný úrad o stavebné povolenie. Podľa žalobcu ľahká overiteľnosť vlastníckych vzťahov
knehnuteľnostiamnaverejneprístupnejinternetovejstránkenasvedčujetomu,žetvrdeniesprávcudane

„o odhalení“ skutočného vlastníka pozemku mali iba účelovo spochybniť nárok žalobcu, keďže v konaní
bolo nepochybne zistené, že rodinné domy boli vo vlastníctve žalobcu a vykonanie terénnych úprav
pri nich jednoznačne súviselo s potrebou úpravy terénu za účelom ich ďalšieho predaja a uvedené
žiadnym spôsobom nespochybňuje ani to, že nebol začatý proces ich kolaudácie, keďže domy boli
vo vlastníctve žalobcu a postavené pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Podľa žalobcu dôkazom

o nezákonných záveroch správcu dane je aj to, že správca dane neuznal žalobcovi ani terénne
úpravy v areáli bývalého VSS, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu, t.j. v jednom prípade správca dane
použil na zdôvodnenie svojho záveru argument o neexistencii vlastníckeho vzťahu žalobcu k pozemku,
na ktorom boli vykonané terénne úpravy a na druhej strane neuznal nárok žalobcu k nehnuteľnosti,
ktorej vlastníkom žalobca evidentne bol, hoci obidva prípady boli fakturované jednou a tou istou faktúrou

a navyše správca dane žalobcovi jeho nárok neuznal, aj keď žalobca rodinné domy predal počas
vyrubovacieho konania. Žalobca poukázal, že mu nemožno pripísať na ťarchu, že jeho dodávateľ
nepredložil správcovi dane doklady preukazujúce dodané množstvo tovaru a z toho dôvodu mu správca
dane nemôže neuznať celú dodávku tovaru, keďže sa presvedčil, že tovar bol dodaný a terénne úpravyboli vykonané. Napokon žalobca poukázal, že prípadné nesplnenie povinnosti v súlade so stavebným
zákonom nemá žiadny vplyv na daňové záležitosti žalobcu a správca dane nie je kompetentný
tieto povinnosti kontrolovať a vyhodnocovať. Žalobca sa ohradil pred spochybnením svojej poctivej

ekonomickejčinnostisprávcomdanesozdôraznením,žetátospočívavreálnejstavebnejpodnikateľskej
činnosti, ktorej nechýba ekonomická zmysluplnosť s dodatkom, že zhotoviteľom stavby FRE SK a.s.
vystavené faktúry v roku 2017 sa nijak netýkajú kontrolovaného zdaňovacieho obdobia a nemajú
na neho žiadny vplyv, preto, podľa žalobcu, aj ich hodnotenie je nad rámec účelného dokazovania.
Preto podľa žalobcu neobstojí ani argument, že tieto faktúry neobsahujú špecifikáciu dodaného tovaru

a ich množstva a dodanej služby a jej rozsahu, pretože nimi fakturované stavby boli reálne postavené
a nijako sa nedotýkajú dotknutej faktúry od ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. a ani správca dane
nevysvetlil, prečo ich preveroval a aký mali v danom kontexte význam. Žalobca zdôraznil, že záver
správcu dane nemôže byť založený na nereagovaní spoločnosťou FRE Sk a.s. na jeho výzvu a navyše
keď sa správca dane nesnažil skontaktovať s touto spoločnosťou opakovanie, preto žalobca navrhol,
aby žalovaný uložil správcovi dane riadne predvolať zástupcu spoločnosti FRE SK a.s. a nezneužíval jej

nekontaktnosť na ujmu žalobcu; žalobca tiež poukázal aj na dôvody komplikovanej komunikácie ODPAD
a RECYKLACIA Košice, s.r.o. so správcom dane spočívajúce v úmrtí jej konateľa; v ďalšom poukázal
na čestné vyhlásenie konateľky spoločnosti euro1 s.r.o. o tom, že žalobca realizoval na jej patriacom
pozemku s jej súhlasom terénne úpravy a použitý materiál je vo vlastníctve žalobcu s dodatkom, že
o spolupráci žalobcu so správcom dane svedčí aj to, že žalobca sám ponúkol zabezpečenie účasti

konateľky euro1 s.r.o. na výsluchu pred správcom dane, ktorá konateľka mala potvrdiť tvrdenia žalobcu
so zdôraznením, že žalobca nemôže za spôsob komunikácie spoločnosti euro1 s.r.o. so správcom dane,
ani za spôsob vedenia jej účtovníctva, či podávanie jej daňového priznania. Podľa žalobcu správca dane
venoval neprimerane veľkú pozornosť vzťahu žalobcu so spoločnosťou euro1 s.r.o., pričom relevantný
je iba užívací vzťah a súhlas s realizáciou stavebnej činnosti a v tej súvislosti považuje za nerelevantnú

aj argumentáciu správcu dane, že euro1 s.r.o. nevykonáva hospodársku činnosť, keďže dôkazom,
že táto spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť je aj ňou odkúpenie od žalobcu rodinných domov.
Žalobca má za neodôvodnený záver správcu dane, podľa ktorého žalobca nepreukázal, že fakturované
plnenie bolo použité na jeho ďalšie dodávky tovarov a služieb, keďže pozemok bol vo vlastníctve
inej spoločnosti medzi, ktorou so žalobcom neexistoval žiadny nájomný ani iný vzťah. Totižto podľa

žalobcu on preukázal, že bol vlastníkom rodinných domov na pozemku, úpravy na ktorom realizoval
so súhlasom jeho vlastníka čím zhodnotili nielen pozemok, ale zvýšil aj hodnotu a lukratívnosť týchto
stavieb za účelom ich predaja, ktorý sa aj realizoval. V súvislosti s vypočutím konateľky ODPAD a
RECYKLACIA Košice, s.r.o. žalobca uviedol, že správca dane nebral v zreteľ, že sa jednalo o osobu,
ktorá iba zastupovala túto spoločnosť z dôvodu úmrtia jej konateľa, a teda nemusela mať detailnú

vedomosť o fungovaní spoločnosti a ani správcom dane zistená chyba evidencie vážnych listov nemôže
ovplyvniť existenciu obchodu medzi touto spoločnosťou a žalobcom, ktorý obchod riadne predbehol
a na tento nemôže mať vplyv ani správcom dane žalobcovi vytýkané preťaženie maximálnej hmotnosti
vozidla, ktorým mal byť tovar žalobcovi od spoločnosti ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. dodaný.
Vo vzťahu k zdaniteľným plneniam z faktúr od SWAN servis s.r.o.; VAVLIC, s.r.o.; Východoslovenská

energetika a.s. a k piatim dokladom z elektronickej registračnej pokladne za nákup pohonných hmôt,
žalobca v odvolaní vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane o nepriznaní mu odpočtu DPH z faktúr
týchto spoločností, pretože tieto spoločnosti vykonávali riadnu hospodársku činnosť tak, ako aj žalobca
a predmetné faktúry spĺňajú všetky zákonné náležitosti s dodatkom žalobcu, že žalobca nemôže
vykonávať podnikateľskú činnosť bez prevádzkových nákladov, ktoré správcom dane neboli uznané

s dodatkom, že požadovanie správcom dane od žalobcu ďalších dokladov znamená jeho neprimerané
zaťažovanie.
Ohľadne dodávky elektriny žalobca zdôraznil, že správca dane mal preukázané, že odberné miesto sa
nachádzalo na adrese rodinných domov, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu a ktoré boli postavené
za účelom ich ďalšieho predaja, čo by nebolo možné bez využitia elektriny a s dodatkom, že neobstojí

tvrdenie správcu dane, že tieto domy boli predané, pretože v čase rozhodného zdaňovacieho obdobia
máj 2019 boli tieto domy ešte vo vlastníctve žalobcu. V súvislosti s faktúrou od spoločnosti SWAN servis
s.r.o. vyjadril nesúhlas so záverom správcu dane, že nebolo preukázané, že predmetné vozidlo, ktoré
bolo touto spoločnosťou opravované je využívané na podnikanie, keďže správca dane neuviedol akými
dôkazmi by malo byť toto preukázané. Ohľadne faktúry od VAVLIC, s.r.o. uviedol, že správcovi dane

bola riadne predložená faktúra s tým, že táto spoločnosť vykonáva údržbu kanalizačných a vodovodných
šácht vo vlastníctve žalobcu. Žalobca má za náležite preukázaný aj nákup pohonných hmôt, ktoré
využíva pre účely podnikateľskej činnosti, no napriek tomu ich správca dane neuznal a napokon
vyjadril žalobca nesúhlas aj s neuznaním odpočtu DPH z faktúry od IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o.s tým, že neobstojí záver správcu dane, podľa ktorého žalobca nepreukázal správcom požadované
skutočností, pretože o ktoré skutočnosti sa malo jednať správca dane nekonkretizoval.
Záverom žalobca sumarizoval, že predložením faktúr s prílohami, ako aj preukázaním, že disponuje

materiálnym plnením z týchto faktúr, žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a v ďalšom už dôkaznú
núdzu znáša správca dane. Podotkol, že správca dane síce spochybnil priebeh obchodov žalobcu,
avšak nevysvetlil ako tieto obchody mali podľa neho prebiehať, čo žalobcu vedie k záveru, že negatívny
výsledok daňovej kontroly bol vopred určený s dodatkom, že správca dane nespochybnil existenciu
tovaru a realizáciu služieb pri preverovaných obchodoch a teda nespochybnil materiálnu stránku

uskutočnených obchodov na uplatnenie si žalobcom daňovej výhody. Podľa žalobcu správca dane
nebral v úvahu žiadne ním predložené dôkazy a predložené dôkazy vyhodnotil v jeho neprospech až
do absurdných situácií. Správca dane svoje rozhodnutie zaťažil nedostatočným odôvodnením svojich
úvah, ktoré ovplyvnili jeho hodnotenie dôkazov najmä tých, ktoré boli v prospech žalobcu s dodatkom,
že obsah odvolaním napadnutého rozhodnutia je totožný s protokolom aj napriek tomu, že sa k nemu
žalobca vyjadril, no správca dane na tieto jeho vyjadrenia nereagoval.

6. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, rozhodol žalovaný žalobou napadnutým
rozhodnutím č. 100254061/2021 z 12.02.2021, ktorým zmenil výrok rozhodnutia správcu dane tak, že
žalobcovi určil rozdiel v sume 11 084,02 Eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie
máj 2019, pozostávajúci z neuznaného žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu v sume 10 640,81

Eur a zo správcom dane vyrubenej dane v sume 443,21 Eur.
V reakcii na odvolacie námietky žalobcu k faktúre od dodávateľa ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o.,
žalovaný uviedol, že žalobcovi nebolo možné z tejto faktúry priznať odpočet DPH pretože správcom
dane zistený skutkový stav sa nezhoduje s údajmi uvedenými vo faktúre, t.j. deklarovaný obchod
sa neuskutočnil tak, ako bol deklarovaný. Totižto správca dane po vykonaní miestneho zisťovania

v objektoch žalobcu, kde mal byť vo faktúre uvedený tovar (betónový a asfaltový recyklát a zemina)
dodanýapoužitýnadobudolpochybnostiotom,žeprávetambolpredmetdodaniapoužitý,pretosprávca
dane tieto svoje dôvodné pochybnosti v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku (č. 563/2009
Z.z.) žalobcovi oznámil a vyzval ho na predloženie dôkazov na vyvrátenie týchto jeho pochybnosti,
avšak žalobca žiadne dôkazy nepredložil a tieto predložil až vo vyrubovacom konaní, kedy žalobca

predložil vážne listy ktorými chcel preukázať, že tovar mu bol dotovaný tak, ako je to deklarované vo
faktúre. Porovnaním žalobcom predložených vážnych listov s vážnymi listami od iných, správcom dane
v rozhodnom zdaňovacom období náhodne vybraných odberateľov spoločnosti ODPAD a RECYKLACIA
Košice, s.r.o. správca dane zistil, že v spornej faktúre fakturovaný recyklát nemohol byť dovezený
žalobcovi na miesto v čase a spôsobom, aký je uvedený vo faktúre, pretože v identickom čase auto

s identickým evidenčným číslom KE418MG patriace spoločnosti ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o.
vykonávalo prepravu pre tieto iné spoločnosti, naviac správca dane zistil porovnaním cien pre týchto
náhodne vybraných odberateľov spoločnosti ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o., že ceny recyklátu
fakturované žalobcovi sú násobne vyššie, ako pre týchto iných odberateľov toho istého predmetu
dodania od toho istého dodávateľa ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o., v tom istom zdaňovacom

období. Pričom správca dane preveril aj ceny identického tovaru u iných spoločností v danom čase
a zistil, že podobný tovar sa predáva za násobne nižšie ceny než za ké ho obchodovala ODPAD a
RECYKLACIA Košice, s.r.o.. Navyše správca zistil že náklad tovaru pre iných odberateľov dodávateľa
ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o., sa pohybovala v rovine prípustného zaťaženia motorového
vozidla, ktorým bola uskutočnená preprava tovaru a iba pri žalobcovi bolo toto vozidlo preťažené o 6

ton. Poukázal, že ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. nepredložili evidenciu skladových zásob,
ani evidenciu vážnych listov, ani evidenciu vystavených faktúr, ani záznamy o prevádzke motorových
vozidiel a teda správca dane nemohol porovnať dôveryhodnosť žalobcom predložených vážnych listov.
Okrem toho žalovaný podotkol, že v spornej faktúre je deklarovaných aj uskladnenie 973 ton odpadu
od žalobcu u spoločnosti ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o., čo nekorešponduje s vyjadreniami

konateľa žalobcu, podľa vyjadrení ktorého mu boli iba dodané recykláty a zemina na terénne úpravy,
avšak o vývoze odpadu zo svojich objektov a o ich uskladnení u ODPAD a RECYKLACIA Košice,
s.r.o. sa nezmienil, aj keď išlo o množstvo 973 ton. Žalovaný uviedol, že z fotografií z miestneho
zisťovania vyhotovených správcom dane a tiež z dodacích listov k faktúre je zrejmé, že údaje na faktúre
nezodpovedajú realite pretože podľa dodacieho listu č. 1605201901 bolo žalobcovi 16.05.2019 dodané

4 027 ton recyklátov, no podľa dodacieho listu č. 2305201901 bolo deklarované čistenie komunikácie,
nakladanie, odvoz a uskladnenie 973 ton odpadu, pričom podľa žalovaného už len z priestorového
riešenia pozemkov okolo rodinných domov kde mal byť tento recyklát použitý a pred areálom bývalého
VSS Košice, pričom je zrejmé, že umiestnenie takého množstva betónu a iného recykláciu a tiežnakladanie a odvoz odpadu v uvedenom množstve z toho istého miesta je nereálne s tým, že k
uvedenému sa nevedela vyjadriť ani zástupkyňa ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o.. Žalovaný
dodal, že nereálnosť tohto dodania vyplýva aj z poradia deklarovaných dodaní. Súčasťou faktúry bol

aj dodací list č. 3105201901 z 31.05.2019 o odvoze a nakladaní 560 ton zeminy a o dodaní 768 tom
triedenej zeminy, ku ktorému dodaniu žalobca vážne listy nepredložil a navyše tieto zistenia sú v rozpore
s tvrdeniami konateľa žalobcu, ktorý sa nevyjadroval, že by z jeho objektov bola odvážená a u ODPAD a
RECYKLACIA Košice, s.r.o. uskladňovaná zemina. Podľa žalovaného, žalobcom uplatnené odpočítanie
dane z tejto faktúry nezohľadňuje realitu zdaniteľného obchodu a to aj s poukazom na žalobcom

bagatelizované zistenia správcu dane o tom, že na využitie deklarovaného tovaru nemal stavebné
povolenie,ajkeďvzmyslestavebnéhozákonasavysýpanímtisícovtonrecyklátovazeminynepochybne
zmení vzhľad prostredia, na ktorú činnosť je potrebné stavebné povolenie. K odvolaciemu tvrdeniu
žalobcu, že správca dane nespochybnil materiálnu podstatu plnenia na základe uvedenej faktúry,
keďžeododanietovarusapresvedčilprimiestnomzisťovanížalovanýuviedol,žezmiestnehozisťovania
ani nemohlo vyplynúť, že bolo dodaných 4 027 ton recykláciou a 768 ton zeminy a to už aj vzhľadom

na samotný priestor, kde tieto dodania mali byť realizované. Vzhľadom na vykonštruované vážne
listy, nadhodnotené ceny za tovary, preťažené autá, nelogické dodacie listy kde bolo tvrdené najprv
dodanie 4 027 ton recyklátov a potom vývoz a nakladanie 973 ton odpadov a následne dovezených
560 ton zeminy a následne vyvezených 768 ton zeminy bez akéhokoľvek dôkazu, ako aj vzhľadom
na fotografickú dokumentáciu z miestneho zisťovania, podľa ktorej terénne úpravy čo sa týka zeminy

vyzerajú ako neupravený zarastený terén, aj keď k miestnemu zisťovaniu došlo iba po troch mesiacoch
od deklarovaných úprav, ako aj absencia stavebného povolenia na úpravy, jasne preukazujú povahu
deklarovaného obchodu. Žalovaný podotkol, že mu nie je zrejmé na základe čoho sa žalobca sťažuje,
že mu správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z tejto faktúry, keďže bolo jednoznačne
preukázané, že táto faktúra je len konštruktom ktorý žalobca využil na uplatnenie odpočítania dane s

dodatkom, že žalobca nekonal dobromyseľne, keďže musel vedieť, že faktúra sa nezakladá na realite
a dodanie ňou deklarovaných tovarov nie je reálne. Žalovaný poznamenal, že tvrdenia žalobcu o
správcom dane spochybnených prevodoch nehnuteľností sú nepodstatné aj keď majú taktiež výpovednú
hodnotu vo vzťahu ku konaniu samotného žalobcu. Ohľadne tohto obchodu žalovaný odobril závery
správcu dane a odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené.

Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému odpočtu DPH z dokladov od spoločnosti JANTÁR AK s.r.o. za
čerpanie pohonných hmôt, žalovaný upresnil, že ak si žalobca uplatnil z týchto dokladov odpočítanie
dane v plnej výške, bol povinný preukázať, že predmetné pohonné hmoty nakúpil za účelom výkonu
svojej podnikateľskej činnosti s tým, že takýmto dôkazom sú záznamy o prevádzke motorových vozidiel,
na ktorých predloženie bol správcom dane žalobca aj vyzvaný výzvou z 31.10.2019, avšak žalobca

žiadne doklady nepredložil, preto správca dane správne nepriznal žalobcovi odpočet z týchto dokladov.
V súvislosti s neuznaným odpočtom z faktúry od SWAN servis s.r.o. (oprava vozidla); od VAVLIC, s.r.o.
(údržba kanalizačných a vodomerných šácht); od Východoslovenskej energetiky a.s. (dodanie elektriny)
a od IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. (finančný prenájom kolesového nakladača), žalovaný uviedol,
žesprávcadanesíceopakovanýmivýzvamiz31.10.2019azo17.12.2019vyzývalžalobcu,abyvzmysle

§ 46 ods. 5 daňového poriadku, preukázal použitie na základe faktúr od označených dodávateľov jemu
dodaných tovarov a služieb na svoje podnikateľské aktivity s poučením, že ak tak neučiní tak mu nebude
priznané právo na odpočítanie dane z týchto faktúr, avšak žalovaný konštatoval, že z uvedených výziev
správcu daní nevyplýva v čom spočívali jeho dôvodné pochybnosti, ktoré mal žalobca predloženými
dôkazmi vyvrátiť alebo vysvetliť, ktoré dôvodné pochybnosti majú byť podľa žalovaného z hľadiska

právnej istoty jasne formulované tak, aby bolo zrejmé čo mal daňový subjekt t.j. žalobca vykonať tak
ako to správca dane urobil v prípade dokladov o čerpaní pohonných hmôt, avšak v prípade označených
dodávateľov tak správca dane neučinil, t.j. nebolo jasné aké doklady mal žalobca predložiť, pričom
ani v jednom z prípadov správca dane nespochybnil dodanie tovaru, resp. služieb deklarovaných vo
faktúrach od uvedených dodávateľov, a spochybnil účel ich použitia s dodatkom, že je síce pravdou,

že žalobca na uvedené výzvy nereagoval, avšak v kontexte uvedeného podľa žalovaného nebolo možné
prijať záver o neuznaní práva na odpočítanie žalobcovi dane len z tohto dôvodu. A to konkrétne z faktúry
za opravu vozidla od SWAN servis s.r.o. v sume 119,41 Eur; z leasingových zmlúv od IMPULS-LEASING
Slovakia s.r.o. v sume 353,46 Eur a za údržbu a čistenie kanalizačných a vodomerných šácht od
VAVLIC, s.r.o. v sume 523,67 Eur – ohľadne ktorých sa správca dane nevyjadril v čom spočíva jeho

dôvodná pochybnosť pri takto uplatnenom práve na odpočítanie dane, pričom nespochybnil samotné
dodanie tovarov alebo služieb, preto podľa žalovaného neuznanie žalobcom uplatneného odpočtu dane
z týchto faktúr nie je odôvodnené. Napokon aj v súvislosti so žalobcom uplatneným odpočtom dane
z faktúr od Východoslovenská energetika a.s. v celkovej sume 166,66 Eur, žalovaný tento odpočetuznal, keďže vo vyrubovacom konaní bola predložená správcovi dane zmluva o združenej dodávke
elektriny z 29.04.2018, podľa ktorej bolo odberné miesto elektriny na adrese, kde sa nachádzali rodinné
domy, ktoré boli v rozhodnom zdaňovacom období (máj 2019) vo vlastníctve žalobcu a boli určené

na predaj pričom žalovaný tiež dodal, že daňová povinnosť pri prevode nehnuteľnosti vzniká až dňom
zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a preto skutočnosť či si žalobca splnil svoju daňovú
povinnosť v súvislosti s týmto predajom bude predmetom iného zdaňovacieho obdobia než dotknutého
zdaňovacieho obdobia.
V rámci odvolacieho konania tak žalovaný uznal nárok žalobcu na odpočítanie dane v celkovej sume

1 163,30 Eur a to z faktúr od SWAN servis s.r.o.; IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o.; VAVLIC, s.r.o. a
Východoslovenská energetika a.s..
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 22.02.2021.

Konanie pred správnym súdom

7. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. 100254061/2021 z
12.02.2021, ako aj proti jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu správcu dane odôvodnil identickou
argumentáciou, ako v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a to poukazom na povinnosť orgánu
verejnej správy, ako aj súdu aplikovať komunitárne právo pred vnútroštátnym právom; poukazom na
nezákonný postup správcu dane a žalovaného pri vykonaní daňovej kontroly z dôvodu nedostatočného

zistenia skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia dôkazov s dodatkom, že podľa žalobcu
legalizovať takto vykonanú daňovú kontrolu je možné iba jej opakovaním zákonným spôsobom. Žalobca
má za to, že žalovaný nepreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie správcu dane v ním požadovanom
rozsahu s tým, že žalovaný sa vyjadril k odvolacím námietkam iba okrajovo a k niektorým sa nevyjadril
vôbec a preto je rozhodnutie žalovaného nezákonné, arbitrárne a nepreskúmateľné. V ďalšom sa

žalobca venoval argumentácii v súvislosti s uplatnením si odpočtu dane z faktúry od spoločnosti ODPAD
a RECYKLACIA Košice, s.r.o. a to identickou rétorikou akú použil v odvolaní proti rozhodnutiu správcu
dane, konkrétne opätovne zdôraznil nezákonnosť záveru o tom, že nesplnil zákonné podmienky na
odpočet dane z tejto faktúry, ako aj neodôvodnenosť tohto záveru; zdôraznil neúmerne zaťažovanie
žalobcu požiadavkami správcu dane na unesenie dôkazného bremena; zdôraznil, že záver finančných

orgánov je založený na tom, že žalobca realizoval stavebné práce na pozemku, ktorý mu v rozhodnom
zdaňovacom období nepatril; že žalobca nepredložil požadované doklady preukazujúce, že disponoval
požadovaným množstvom fakturovaného tovaru a tento že bol aj žalobcovi dodaný; že na vykonanie
terénnych úprav žalobca nemal stavebné povolenie a nedisponoval ani rozhodnutím o kolaudácii
rodinných domov v okolí, ktorých boli stavebné úpravy realizované; že na stavenisku žalobca nemal

projektovú dokumentáciu; že LV ako verejná listina je ľahko overiteľnou z verejne dostupného portálu
katastra nehnuteľností a teda odhalenie správcu dane o tzv. „skutočnom“ vlastníkovi pozemku je
irelevantné a jeho cieľom bolo iba účelovo spochybniť samotného žalobcu; že rodinné domy boli
v rozhodnom období vo vlastníctve žalobcu a terénne úpravy boli vykonané za účelom ich následného
predaja; že ani skúmanie kolaudácie domov a ani absentujúceho stavebného povolenia nie je

v kompetencii správcu dane; že správca dane paradoxne neuznal odpočítanie dane ani v súvislosti s
dodanímtovaruvareálibývaléhoVSSKošice,ktorýbolvovlastníctvežalobcuatospoukazom,identicky
akovodvolaní,narozdielnosťvnímaniavlastníckehoprávažalobcuvinterakciinajehonároknaodpočet
dane; že žalobca počas výkonu daňovej kontroly spolupracoval so správcom dane a z vlastnej iniciatívy
zabezpečil prítomnosť na výsluchu konateľky spoločnosti euro1, s.r.o., ktorá mala potvrdiť vyjadrenia

konateľa žalobcu o vykonaných terénnych úpravách na jej vlastnícky patriacom pozemku s jej súhlasom
a za materiál, ktorý patril žalobcovi; že žalobca nemôže niesť zodpovednosť za spôsob komunikácie,
vedenie účtovníctva alebo za podávanie daňových priznaní spoločnosťou euro1, s.r.o.; že žalobca
z vlastnej iniciatívy zabezpečil na výsluchu zástupkyňu spoločnosti ODPAD a RECYKLACIA Košice,
s.r.o.; že pre vec je absolútne irelevantný okamih prevodu vlastníckeho práva k pozemku; že pre vec

je irelevantná informácia o tom, že euro1, s.r.o. nevykonáva reálnu hospodársku činnosť o čom však
nemôže byť pochýb, keďže táto spoločnosť kúpila od žalobcu rodinné domy; že sú nezákonné závery
správcu dane, že fakturované plnenia neboli žalobcom použité na ďalšiu dodávku tovarov a služieb
pri jeho podnikateľskej činnosti, pretože, podľa žalobcu, žalobca preukázal, že v rozhodnom období bol
vlastníkom rodinných domov na pozemku, na ktorom boli úpravy vykonané so súhlasom jej vlastníka a

ktoré stavby žalobca aj predal.
Žalobcazdôraznil,žemazato,žesplnilpodmienkypreuznanieodpočtuzfaktúryodspoločnostiODPAD
a RECYKLACIA Košice, s.r.o., ktorý nárok preukázal listinnými dôkazmi, svedeckými výpoveďami
a závermi z ohliadky na mieste samom s dodatkom, že podľa žalobcu správca dane nespochybnilexistenciu fakturovaného tovaru a služieb pri preverovanom obchode, čo je dôkazom splnenia
materiálnej podmienky na uplatnenie si cit. „daňovej výhody“.
Podľa žalobcu existencia faktúry a skutočnosť, že ju vydal subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej

hodnoty, je dostatočným dôkazom na preukázanie, že dodanie tovaru sa uskutočnilo, čo je v súlade
s judikatúrou SD EÚ vo veci C-227/14, podľa ktorého cit. „Ak disponuje daňový subjekt bezvadnou
faktúrou, je táto sama osebe dôkazným prostriedkom preukazujúci prijatie plnenia od na faktúre
uvedeného dodávateľa.“, preto závery správcu nie je možné akceptovať. Navyše žalobca uviedol, že mu
nemôže byť kladená na ťarchu nekomunikatívnosť, resp. nekontaktnosť jeho obchodných partnerov

so správcom dane.
Záverom, že žalobca poukázal, že správca dane bez odôvodnenia neberie do úvahy dôkazy predložené
žalobcom a tieto vyhodnocuje ako nedostačujúce v jeho neprospech alebo závery odôvodňuje
skutočnosťami, ktoré sa žalobcu netýkajú.
Žalobca nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu zotrval na svojom presvedčení, že správca dane
dostatočne zistil skutkový stav, tento riadne vyhodnotil a svoje závery odôvodnil zákonným spôsobom.
Podotkol, že žalobné námietky žalobcu sú identické s jeho odvolacími námietkami, sú koncipované
veľmi široko bez uvedenia konkrétnych skutočností, napr. pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný sa
mal nevysporiadať so všetkými jeho odvolacími námietkami, avšak žalobca už nekonkretizuje s ktorými

z odvolacích námietok sa žalovaný podľa neho nevysporiadal s dodatkom, že žalovaný má zato,
že s odvolacími námietkami sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal. Žalovaný zotrval na svojich
záveroch, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre uznanie mu odpočtu z faktúry od ODPAD a
RECYKLACIA Košice, s.r.o., pričom zopakoval identicky ako v žalobou napadnutom rozhodnutí, že
správcom dane zistený skutkový stav sa nezhoduje s údajmi uvedenými vo faktúre, t.j. obchod sa

neuskutočnil spôsobom v nej deklarovaným. Konkrétne uviedol, že porovnaním vážnych lístkov, ktoré
predložil žalobca a vážnych lístkov náhodne správcom dane vybraných iných odberateľov dodávateľa
ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o., bolo zistené, že tieto sa kryjú, takže žalobcovi fakturovaný
recyklát mu nemohol byť dovezený na miesto a v čase, ktoré uvádza žalobca, pretože identické vozidlo
malo v tom čase dovážať tovar iným odberateľom spoločnosti ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o.;

že recyklát nemohol byť žalobcovi dodaný v množstve ako je uvedené vo faktúre, pretože vzhľadom
na priestorové usporiadanie pozemku na ktorom mal byť recyklát použitý je to nereálne; že iným
odberateľom od ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. bol recyklát v rozhodnom období predávaný za
podstatne nižšiu cenu ako žalobcovi; že vo faktúre je uvedené aj uskladnenie odpadu spoločnosťou
ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. pre žalobcu čo nekorešponduje s vyjadreniami žalobcu, ktorý sa

vyjadril, že od ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. si objednal iba dodanie recyklátu a zeminy a nie
aj odvoz a uskladnenie odpadu; že je nelogickou časová následnosť žalobcom predložených dodacích
listov, podľa ktorých malo byť žalobcovi najprv dodaných 4 027 ton recyklátu a až následne čistenia
komunikácie, odvoz a nakladanie 973 ton odpadu a následne malo byť odvetených 560 ton zeminy
a následne privezených 768 ton zeminy, pričom k odvozu a dovozu zeminy žalobca nepredložil vážne

lístky ani iný dôkaz. V ďalšom žalovaný zopakoval svoju argumentáciu tak, ako ju uviedol v žalobou
napadnutom rozhodnutí a uzavrel, že žalobcom predložená sporná faktúra na základe, ktorej si žalobca
uplatnil právo na odpočítanie dane, je iba papierom bez výpovednej hodnoty, ktorý nezodpovedá reálne
uskutočnenému obchodu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
Žalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania vo veci.

9. K vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie
03.08.2021, už žalobca svoje stanovisko (replika) nezaujal.

10. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;

viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.

11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

12. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo

e) tak ustanovuje tento zákon.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“

13. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny
súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“

14. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy
verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením
o opravnom prostriedku.“

15. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 27.08.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2

SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §
107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

Právne východiská pre rozhodnutie

16. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže

domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

18. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „V správnej žalobe sa musí
okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť (e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé,

z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia
alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).“

19. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia
alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) v znení účinnom
ku dňu začatia daňovej kontroly (ďalej len „v znení účinnom rozhodnom čase“) „Správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

21. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňový
subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov; (b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej

kontroly alebo daňového konania; (c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré
je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“22. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňovou
kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je

nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.“

23. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d) a e) daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(2)
Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.“

24. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)
v znení účinnom ku dňu (05/2019) vzniku daňovej povinnosti (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom
čase“) „(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej
obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

25.Podľa§49ods.1a2písm.a)zákonaoDPHvzneníúčinnomvrozhodnomčase„(1)Právoodpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,

ak je daň (a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané.“

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.

a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

27. V tomto prípade žalobca svoje námietky o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia

žalovaného č. 100254061/2021 z 12.02.2021, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane
č. 101308499/2020 z 11.08.2020, vo veci určenia žalobcovi rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie máj
2019 odôvodnil jednako iba všeobecnými tvrdeniami o správcom dane a aj žalovaným nedostatočne
zistenom skutkovom stave, avšak už bez konkretizácie, preukázanie ktorých konkrétnych skutočností
daňové orgány podľa neho opomenuli alebo nedôvodne nevykonali; a jednako tvrdením o správcom

dane a žalovaným nesprávne vykonanom vyhodnotení vykonaných dôkazov a to jednostranne
v neprospech žalobcu a nevysporiadaním sa s tvrdeniami žalobcu, v ktorom dôsledku, podľa žalobcu,
daňové orgány dospeli k nesprávne ustálenému skutkovému stavu a z neho vyvodenému nesprávnemu
právnemu záveru, že žalobca nemal v rozhodnom období máj 2019 splniť zákonné podmienky na
priznanie mu odpočtu DPH (v sume 11 000,- Eur) z faktúry č. 05/2019011 s dátumom dodania

31.05.2019, od dodávateľa ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o..
Pre komplexnosť veci je nevyhnutným v úvode uviesť, že v rozhodnom zdaňovacom období máj
2019 si žaloba uplatnil odpočet DPH okrem z faktúry od ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o., aj
z faktúr od dodávateľov SWAN servis s.r.o. (oprava vozidla); od VAVLIC, s.r.o. (údržba kanalizačných
a vodomerných šácht); od Východoslovenskej energetiky a.s. (dodanie elektriny), od IMPULS-LEASING

Slovakia s.r.o. (finančný prenájom kolesového nakladača) a z piatich dokladov z elektronickej pokladnice
JANTÁR AK s.r.o. (za čerpanie pohonných hmôt), pričom správca dane svojim rozhodnutím č.
101308499/2020 z 11.08.2020 žalobcovi neuznal ani jeden z uvedených odpočtov, avšak žalovaný
v odvolacom konaní svojím žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100254061/2021 z 12.02.2021toto rozhodnutie správcu dane zmenil tak, že uznal nárok žalobcu na priznanie mu odpočtu DPH
z faktúr od dodávateľov SWAN servis s.r.o. (oprava vozidla); od VAVLIC, s.r.o. (údržba kanalizačných
a vodomerných šácht); od Východoslovenskej energetiky a.s. (dodanie elektriny) a od IMPULS-

LEASING Slovakia s.r.o., avšak tento nárok žalobcovi, identicky ako správca dane, nepriznal z
piatich dokladov z elektronickej pokladnice od JANTÁR AK s.r.o. (za čerpanie pohonných hmôt)
v sume 84,02 Eur a z už zmienenej faktúry od ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. (za dodanie
betónovéhoaasfaltovéhorecyklátu,dodanietriedenejzeminy,nakladanie,odvozauskladnenieodpadu,
a nakladanie a odvoz zeminy) v sume 11 000,- Eur. Keďže žalobná argumentácia žalobcu sa týka iba

dodania tovaru a služieb podľa faktúry od ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o., správny súd súc
viazaný žalobnými bodmi, preskúmal žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutie iba v časti pojednávajúcej
o tejto zmienenej faktúre od ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o..

28. Okrem toho, skôr než by sa bol správny súd začal zaoberať vecným preskúmaním žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného v jeho napadnutom rozsahu, je nevyhnutným tiež poznamenať,

že pri formulovaní svojej žalobnej argumentácie sa žalobca uspokojil iba s en bloc zopakovaním
svojich už odvolacích námietok, ním uplatnených už proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane
a to bez konkretizácie tejto argumentácie na podmienky rozhodnutia žalovaného, t.j. bez reakcie
žalobcu na argumentáciu žalovaného napr. o tom, že žalobca nepredložil správcovi dane dodací list
o faktúrou od ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. (ďalej tiež aj len „sporná faktúra“) dodaní triedenej

zeminy v množstve 768 ton; že dodanie v spornej faktúre deklarovaného množstva tovaru (recyklátu
a zeminy) pri súčasnom nachádzaní sa na pozemku v spornej faktúre deklarovaného množstva odpadu,
vzhľadom na priestorové pomery pozemku nebolo podľa žalovaného reálne možné a to ani s ohľadom
na rozsah a charakter na dotknutom pozemku žalobcom s použitím recyklátu vykonaných terénnych
úprav zistených správcom dane pri miestnom zisťovaní; že v spornej faktúre uvedenom čase nemohol

byť podľa žalovaného dodaný žalobcovi tovar vozidlom dodávateľa ODPAD a RECYKLACIA Košice,
s.r.o. s evidenčným číslom KE418MG, pretože v tom istom (identickom) čase podľa vážnych lístkov
predložených aj inými správcom dane náhodne vybranými odberateľmi od ODPAD a RECYKLACIA
Košice,s.r.o.,bolvrozhodnomčasetýmistýmvozidlomdodávanýtenistýtovartýmtoinýmodberateľom;
že žalobca nakúpil v spornej faktúre deklarovaný tovar (recyklát) za vyššiu cenu, hoc na trhu etablovaný

iný predajca tohto tovaru ho predával lacnejšie a že aj dodávateľ ODPAD a RECYKLACIA Košice,
s.r.o. podľa žalobcom predložených vážnych lístkov mal predať tento tovar žalobcovi za podstatne
vyššiu cenu, než akú účtoval svojim iným, správcom dane náhodne vybraným odberateľom; že si
odporujú údaje v spornej faktúre, podľa ktorých bolo žalobcovi fakturované nie len dodanie tovaru
(betónovéhoaasfaltovéhorecyklátuazeminy),aleajnakladanie,odvozauskladnenieodpaduodžalobu

spoločnosťou ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. na jednej strane a na druhej strane s vyjadrením
konateľa žalobcu (Rastislava Karajoša), podľa ktorého si u dodávateľa ODPAD a RECYKLACIA Košice,
s.r.o. žalobca objednal iba dodanie tovaru (betónového a asfaltového recyklátu a zeminy) za účelom
vykonaniaterénnychúpravnainémusubjektupatriacompozemkuokolonatomtopozemkupostavených
dvoch rodinných domov vo vlastníctve žalobcu, ktoré si dal žalobca na základe dvoch zmlúv o dielo

postaviť spoločnosťou FRE Sk, a.s., pretože konateľ žalobcu sa vôbec nezmienil, žeby so bol objednal aj
nakladanie, odvoz a uskladnenie odpadu; že vozidlom patriacim ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o.
nemohlo byť v spornej faktúre žalobcovi dodané deklarované množstvo tovaru, pretože toto množstvo
by prevyšovalo maximálnu nosnosť tohto vozidla o 6 ton – k všetkým týmto argumentom žalovaného,
žalobcavžalobenezaujalžiadnesnimipolemizujúcestanovisko,pretoichmalsprávnysúdzanesporné.

S odvolacími argumentami žalobcu, ktoré sú totožné so žalobnou argumentáciou sa v odvolacom konaní
vysporiadal už žalovaný, ktorého rozhodnutie žalobca žalobou napáda a teda ktoré je aj predmetom
súdneho prieskumu, preto bolo povinnosťou žalobcu žalobnými bodmi reagovať na spôsob, akým
sa s odvolacími jeho námietkami vysporiadal žalovaný a nie tieto námietky proti prvostupňovému
rozhodnutiu správcu dane iba mechanicky duplikovať aj na pomery druhostupňového rozhodnutia

žalovaného, bez ohľadu na jeho dôvody, ktorými sa už s týmto námietkami žalovaný vysporiadal.
Je predovšetkým v záujme žalobcu predniesť správnemu súdu žalobné argumenty spochybňujúce
správnosť záverov žalovaného (t.j. druhostupňového) orgánu verejnej správy.

29. Na margo žalobcom iba vo všeobecnej rovine prezentovanej žalobnej námietke o správcom dane

a žalovaným nedostatočne zistenom skutkovom stave, správny súd v prvom rade uvádza, že už z cit.
§ 182 ods. 1 písm. e) SSP je zrejmým, že z dôvodu, aby správny súd vôbec mohol vecne posúdiť
žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nevyhnutným, aby žalobca v konkrétnostiach
veci odôvodnil, v čom konkrétne má za nesprávny (vadný) procesný postup orgánov verejnej mocialebo, čo konkrétne podľa jeho mienky správny orgán opomenul, zanedbal alebo skazil pri zisťovaní pre
rozhodnutie východiskového skutkového stavu veci, či v čom žalobca vníma právne závery správneho
orgánu ako neprípustné, či mylné.

Uvedená zákonná požiadavka konkretizácie žalobných bodov žalobcom je, podľa správneho súdu,
odrazom resp. zákonným vyjadrením elementárneho princípu fungovania právneho štátu nestrannosti
súdnictva, t.j. súd nie je oprávnený ani povinný svojou vlastnou iniciatívou nahrádzať iniciatívu
ktoréhokoľvek z účastníkov súdneho konania (a tým mu nadržiavať alebo ho znevýhodňovať) a to či už
v jeho prospech alebo neprospech vyhľadávať dôvody či skutočnosti podporujúce alebo spochybňujúce

jeho nárok, pretože takýmto postupom by súd nepochybne už nekonal nestranne. Preto zákonodarca
preniesol iniciatívu tvrdenia a preukázania tvrdeného v súdnom konaní na samotných jeho účastníkov,
ktorých tvrdenia a nimi na podporu tvrdeného predkladané a navrhované dôkazy súd iba vyhodnotí, ako
viac či menej dôveryhodné či presvedčivé na priznanie žalovaného nároku alebo na jeho zamietnutie.
Zákonné vyjadrenie princípu nestrannosti súdu našlo svoju odozvu aj v cit. § 134 ods. 1 SSP, podľa
ktorého je súd pri svojom rozhodovaní o všeobecnej správnej žalobe (čo je aj daný prípad), viazaný

žalobnými bodmi, a teda opäť ani v prospech a ani na ujmu žiadneho z účastníkov konania, súd
nesmie iniciatívne bez zmocnenia daného mu žalobnými bodmi, preskúmavať celé žalobou napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ale toto preskúmava iba v rámcoch limitovaných žalobnými bodmi
žalobcu, ktoré žalobca podľa cit. § 183 SSP môže meniť alebo dopĺňať iba v lehote zákonom stanovenej
na podanie žaloby.

Z uvedených dôvodov považuje správny súd žalobnú námietku žalobcu o daňovými orgánmi
nedostatočne zistenom skutkovom stave (bez konkretizácie, čo konkrétne malo byť v administratívnom
konaní ešte predmetom dokazovania), za neopodstatnenú.

30. V súvislosti so žalobnou námietkou žalobcu, podľa ktorej daňové orgány nesprávne a nelogicky

vyhodnotili vykonané dôkazy a to jednostranne v jeho neprospech a nevysporiadali sa s jeho
argumentáciou, ktorá skutočnosť mala viesť, podľa žalobcu, k nesprávnemu právnemu záveru
o nesplnení žalobcom zákonných podmienok na priznanie mu odpočtu dane zo spornej faktúry,
žalobca v konkrétnostiach poukazoval na to, že vyčerpal a uniesol svoje dôkazné bremeno a to
predložením spornej faktúry, dodacích listov, vážnych lístkov, ako aj výpoveďami v dôsledku jeho

aktivity zabezpečených svedkov [konateľky spoločnosti euro1, s.r.o. a zástupkyne spoločnosti ODPAD
a RECYKLACIA Košice, s.r.o.], ktorí potvrdili jeho tvrdenia [o tom, že recyklát použitý na terénne
úpravy bol vo vlastníctve žalobcu a žalobca ním tieto terénne úpravy vykonal na pozemku so súhlasom
jeho majiteľa; a o tom, že v spornej faktúre uvedené množstvo tovaru bolo žalobcovi aj dodané]
a v neposlednom rade obhliadkou na mieste samom, t.j. na pozemku na ktorom mal byť podľa tvrdení

žalobcu použitý spornou faktúrou deklarovaný a jemu dodaný recyklát a zemina na terénne úpravy
a to za účelom úpravy okolia a tým zatraktívnenia dvoch rodinných domov, ktoré boli nepochybne vo
vlastníctve žalobcu a ktorých výstavbu žalobca zabezpečil skrz dodávateľa za účelom ich ďalšieho
predaja, s nosným žalobným argumentom žalobcu, že správca dane sa už pri miestnej obhliadke
sám presvedčil, že uvedený tovar existuje a bol žalobcovi dodaný a teda neobstojí záver daňových

orgánov spochybňujúci existenciu materiálneho plnenia na základe spornej faktúry, kvôli záveru ktorému
žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet z tejto spornej faktúry. Inými slovami, žalobca má za to, že
preukázal predložením faktúry a ďalších listinných dôkazov, nie len formálne podmienky na priznanie
mu odpočtu dane z tejto spornej faktúry, ale ďalšími vykonanými dôkazmi (výpoveďami svedkov
a obhliadkou na mieste samom) splnil aj materiálne podmienky na priznanie mu tohto odpočtu dane,

v konfrontácii dôkazov ktorých, podľa žalobcu neobstoja a nemôžu ich spochybniť tvrdenia správcu dane
a žalovaného.
Podľa daňových orgánov žalobca v okolnostiach danej veci totižto nepreukázal ani správnosť a teda
dôveryhodnosť v spornej faktúre uvedených údajov [údaj o mieste, čase a spôsobe dodania mu
fakturovaného tovaru; nepredloženie dodacieho listu k dodaniu triedenej zeminy; nezrovnalosti vo

vážnych lístkoch] a nepreukázal ani reálnosť materiálneho plnenia v rozsahu, v akom bolo toto plnenie
žalobcovi vyfakturované spornou faktúrou od spoločnosti ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o., no
a napokon žalobca tiež nepreukázal, že ním na základe spornej faktúry prijatý tovar použil na svoje
zdaniteľné plnenia, t.j. na ďalšie poskytnutie tovarov a služieb žalobcom v rámci jeho podnikateľskej
činnosti inému subjektu registrovanému pre DPH.

31. Na tomto mieste sa žiada správnemu súdu ešte podotknúť, že správcom dane vykonané, možno na
prvý pohľad s vecou nesúvisiace dôkazy (zisťovanie vlastníctva rodinných domov, či predkladanie zmlúv
o dielo ohľadne výstavby rodinných domov, výstavby ktorých sa dodaný spornou faktúrou fakturovanýtovar netýkal), by sa mohli javiť ako nadbytočné tak, ako sa domnieva žalobca, avšak vzhľadom na
zistenie správcom dane, že žalobca mu k daňovej kontrole 18.10.2019 predložil neaktuálny LV (LV 3943,
pre k.ú. Barca) deklarujúci už v tom čase neaktuálne vlastníctvo žalobcu k pozemku, na ktorom mali byť

zo spornou faktúrou fakturovaného tovaru žalobcom vykonané terénne úpravy, hoci žalobca už v tom
čase mal nepochybne vedomosť, že predmetný pozemok už od 18.07.2018 nevlastní, keďže ho mal
predať spoločnosti euro1, s.r.o., tak aj vykonanie týchto dôkazov má nepochybne výpovednú hodnotu
z hľadiska preverenia dôveryhodnosti vyjadrení žalobcu (daňového subjektu), pričom je pochopiteľným,
že správca dane jednotlivé dôkazy hodnotí aj s ohľadom na okolnosti, za ktorých boli dôkazy predložené

resp. tvrdené skutočnosti preukázané, v ktorom smere je dôležité aj správanie sa daňového subjektu
(overenie jeho dôveryhodnosti).
Pre kontext veci správny súd uvádza, že žalobca sa síce snaží poukazovať na účelnosť záveru správcu
dane o tom, že v priebehu daňovej kontroly zistil, že žalobca nie je vlastníkom pozemku, na ktorom
mal vykonať terénne úpravy a toto zistenie správcu dane sa žalobca snaží bagatelizovať dôvodiac,
že táto informácia je dohľadateľnou na verejne prístupnej internetovej stránke katastrálneho úradu,

avšak správca dane poukázal aj na súvislosti a okolnosti za akých k uvedenému zisteniu dospel, s tým,
že sám žalobca majúc vedomosť o tom, že už dotknutý pozemok nevlastní, predsa len správcovi dane
predložil neaktuálny LV osvedčujúci jeho údajne vlastníctvo k dotknutému pozemku a až keď následne
pri overovaní tejto informácie správcom dane bola zistená nepravdivosť tohto žalobcom predloženého
listinného dôkazu, t.j. až keď bol žalobca „dolapený“ pri nepravde, sa žalobca snaží preklopiť uvedenú

situáciu v neprospech správcu dane tvrdením o účelovosti jeho zistenia s cieľom poškodiť samotného
žalobcu. Uvedené zistenie správcu dane, však podľa správneho súdu nie je na mieste bagatelizovať
a zľahčovať, pretože v okolnostiach veci toto konanie žalobcu mohlo vyznieť aj ako jeho snaha navodiť
stav, že z, na základe spornej faktúry dodaného tovaru vykonal terénne úpravy na jemu vlastnícky
patriacom pozemku k rodinným domom na ňom postaveným, ktoré boli tiež v jeho vlastníctve a to

za účelom ich zatraktívnenia pre budúcich kupujúcich, keďže žalobca, ako sám tvrdí, tieto rodinné
domy chcel v rámci svojej podnikateľskej činnosti predať, a teda za tejto situácie (t.j. žeby tomuto
žalobcom navodenému stavu správca dane uveril), by žalobca nemusel odôvodňovať a preukazovať
fakturáciu za ním poskytnutú službu - vykonanie týchto terénnych úprav, skutočnému vlastníkovi tohto
pozemku. Žalobca spočiatku tvrdil, že z, na základe spornej faktúry dodaného tovaru (recyklát a zemina)

vykonal terénne úpravy na dotknutom pozemku a až po zistení správcom dane, že pozemok je vo
vlastníctve iného subjektu odlišného od žalobcu, žalobca spresnil svoje tvrdenie, že uvedené terénne
úpravy vykonal so súhlasom vlastníka pozemku kvôli rodinným domom, ktoré boli v jeho vlastníctve a
ktoré chcel následne predať, pričom zo žalobcom predložených dvoch zmlúv o dielo č. S17001 a č.
S17002 (čl. 77 až 84 administratívneho spisu) vyplýva, že tieto stavby na základe stavebného povolenia

postavila pre žalobcu spoločnosť FRE SK a.s. a to podľa projektovej dokumentácie, ktorú žalobca
nepredložil, takže nie je zrejmé či súčasťou dohody a aj povolenia o realizácii týchto stavieb boli aj
terénne úpravy - ak boli (čo však nevyplýva ani z faktúry vystavenej spoločnosťou FRE SK a.s.) tak aj
tieto terénne úpravy mala dodať FRE SK a.s. a žalobca by tak nemal dôvod ich vykonávať a ani na ne
objednávať tovar (recyklát a zeminu), a ak neboli alebo kvôli nepredloženiu projektovej dokumentácie

ak nebolo preukázaným, žeby tieto terénne úpravy boli pokryté zmluvami o dielo, tak potom síce
žalobca mohol tieto terénne úpravy realizovať sám a za tým účelom mohol objednávať materiál (recyklát
a zeminu), ale konal tak bez stavebného povolenia a na cudzom pozemku, preto správca dane logicky
požadoval preukázanie oprávnenia žalobcu na ich vykonanie, ako aj účelu a faktického vykonania
týchto terénnych úprav, pričom správca dane zistil, že žalobca terénne úpravy vykonal bez stavebného

povolenianacudzompozemku,beztoho,abyvlastníkovipozemku,ktorýbolvykonanímterénnychúprav
zhodnotený, vyfakturoval cenu za tieto vykonané práce a pri stavbách neskolaudovaných rodinných
domov. Preto správca dane považoval za potrebné vypočuť k uvedeným zisteniam a tvrdeniam žalobcu
aj vlastníka pozemku (konateľku spoločnosti euro1, s.r.o.) a tiež overiť aj jej dôveryhodnosť skrz finančnú
disciplínu jej vlastnej spoločnosti napr. aj v súvislosti s podávaním daňových priznaní a pravdivosti v nich

uvádzaných informácii v interakcii s jej vyjadreniami a dôkazmi. Správca dane pritom zistil že konateľka
euro1, s.r.o. síce potvrdila že spoločnosť euro1, s.r.o. je vlastníčkou dotknutého pozemku (t.j. osoba
odlišná od žalobcu), na ktorom s jej súhlasom bez akéhokoľvek zmluvného dojednania o užívacom
vzťahu žalobca vykonal terénne úpravy z materiálu vo vlastníctve žalobcu, ktorý pozemok nadobudla
kúpou od žalobcu, na kúpu ktorého si požičala peniaze a kúpnu cenu zaplatila bezhotovostne (svedkyňa

nepredložila výpis z účtu preukazujúci úhradu kúpnej ceny), avšak podľa overujúcich zistení správcu
dane z účtovnej závierky euro1, s.r.o. za rok 2018 nie je zrejmým, žeby predmetný pozemok bol
majetkom tejto spoločnosti a súčasne žalobca jeho predaj nevykázal v daňovom priznaní za rok 2018,
pričomžalobcanavyševovyjadreníz13.12.2019uviedol,žetentodotknutýpozemokpredaleuro1,s.r.o.v decembri 2017, avšak z LV 3943 vyplýva, že k predaju došlo na základe kúpnej zmluvy až 18.07.2018
(dôveryhodnosť žalobcu ?).
Ako už bolo uvedené správca dane nemôže bez ďalšieho automaticky uveriť tvrdeniam daňového

subjektu a ním predloženým dôkazom, ale tieto preveruje nie len s cieľom objektívne ustáliť skutkový
stav, ale aj s cieľom preveriť dôveryhodnosť vyjadrení daňového subjektu. Vzhľadom k uvedeným
súvislostiam tak správcom dane vykonané, hoc možno na prvý pohľad ako nesúvisiaco sa javiace
dokazovanie, nadobúda v okolnostiach prípadu na význame a slúži na celkové dokreslenie skutkovej
situácie a skutočných zámerov daňového subjektu. Preto ani v tomto prípade, podľa správneho súdu

neobstojí žalobný argument žalobcu, že správca dane vykonával dokazovanie a vyžadoval od žalobcu
nad mieru únosnosti jeho dôkazného bremena také dôkazy, ktoré sa nijak netýkali kontrolovaného
zdaňovacieho obdobia a nemajú na neho žiadny vplyv, pričom samozrejme je potrebné samostatne
posúdiťnielenrovinuvykonávaniadôkazovaichrozsahu,aleajrovinuichvyhodnoteniasprávcomdane,
t.j. akú váhu správca dane pripísal jednotlivým vykonaným dôkazom a ako s viac či menej závažným
dopadom na vec samú ich v logických súvislostiach vyhodnotil (viď ďalej, pozn.).

32. Ako už bolo uvedené, v danom prípade správca dane a stotožniac sa s ním aj žalovaný, nepriznali
žalobcovi nárok na odpočet DPH zo spornej faktúry z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych zákonných
podmienok na priznanie tohto nároku.
Pokiaľ ide o rozsah hmotnoprávnych podmienok, je nutné uviesť, že pod nich sa subsumuje tak formálna

podmienka, spočívajúca v povinnosti kontrolovaného daňového subjektu predložiť správcovi dane za
príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie všetky účtovné podklady, ktoré je daňový subjekt povinný
viesť podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (napr. faktúry, dodacie listy a pod.), a jednako tu
možno subsumovať aj materiálne podmienky ohľadne identifikácie (vymenovania) ktorých, správny
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25.04.2024

(bod. 21, pozn.) podľa ktorého cit. „Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet
dane sú požiadavky, aby (i) daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar
alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou
zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne
použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/

ES, ale aj rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod
28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva
na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES,
rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci

Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).“
Z uvedeného je teda zrejmým, že ak daňové orgány ustálili, že žalobca v tomto prípade nesplnil
hmotnoprávne podmienky na priznanie nadmerného odpočtu DPH, mohli mať na mysli situáciu,
že žalobca nesplnil buď formálnu podmienku (predloženie účtovných dokladov) alebo situáciu, že

žalobca nesplnil niektorú z uvedených materiálnych podmienok. V danom prípade daňové orgány
v podstate konkretizovali, že žalobca síce predložil spornú faktúru č. 05/2019011 s dátumom dodania
31.05.2019, od dodávateľa ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o., čím v podstate splnil formálny
atribút hmotnoprávnych podmienok, avšak podľa daňových orgánov žalobca nesplnil všetky materiálne
podmienkyatokonkrétnenesplnilvporadídruhúatretiuzvyššiemenovaných.Žalobcatotižtoneuniesol

dôkazné bremeno preukázania, že jemu fakturovaný tovar (betónový a asfaltový recyklát a zemina) mu
bol skutočne dodaný v spornej faktúre deklarovanom množstve, čase a mieste a súčasne neuniesol
dôkazné bremeno preukázať, že tento tovar žalobca použil na svoje, resp. ním v rámci podnikania
poskytované vlastné zdaniteľné plnenia, a teda že nebol iba ich konečným konzumentom (adresátom,
spotrebiteľom).

33. K otázke rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu (v danom prípade je to žalobca,
pozn.), ohľadne preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu DPH, pri
preukazovaní ktorých, spočíva ťarcha dôkazného bremena práve na daňovom subjekte, k čomu zaujal
svoje stanovisko aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo 14.11.2018, podľa ktorého

cit. „... daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť
svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne
vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné
doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjektsplní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil

svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto
spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“

Nadväzne, aj podľa cit. § 24 ods. 1 c) daňového poriadku, daňový subjekt je povinný nie len predkladať
správcovi dane dokumenty, ktoré je povinný viesť podľa osobitných predpisov, ale je povinný aj cit.
„preukazovať“ cit. „... vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“
V uvedenej súvislosti správny súd argumentačne podporne poukazuje napr. aj na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25.04.2024 (bod. 24, pozn.) podľa ktorého
cit. „Z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na

odpočet DPH je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne
zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje
deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť
odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok

na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo
dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020)“.

34. Inými slovami v intenciách už uvedeného, tak bez ďalšieho neobstojí žalobná námietka žalobu, že
samotným predložením spornej faktúry č. 05/2019011 s dátumom dodania 31.05.2019, od dodávateľa
ODPAD a RECYKLACIA Košice, z ktorej si za zdaňovacie obdobie máj 2019 žalobca uplatnil odpočet
DPH, si už splnil v celom rozsahu svoju dôkaznú povinnosť, pretože povinnosťou žalobcu (a aj
v jeho záujme, keďže to bol práve žalobca, kto si uplatnil odpočet DPH) bolo tiež preukázať aj

dôveryhodnosť (pravdivosť) v predložených faktúrach uvádzané skutočností a to, že v označených
faktúrach deklarovaný tovar (betónový a asfaltový recyklát a triedená zemina) a služby (odvoz a
uskladnenie odpadu, odvoz zeminy) boli žalobcovi aj skutočne dodané v čase, množstve a na mieste tak,
ako to bolo deklarované v spornej faktúre, čo však žalobca neučinil, t.j. žalobca ohľadne v spornej faktúre
deklarovanom dovoze a dodaní triedenej zeminy v množstve 768 ton nepredložil dodací list, ktorý záver

uvedený aj v rozhodnutí žalovaného, žalobca v rámci žalobnej argumentácie nerozporoval (viď vyššie);
napr. nepredložil preberací protokol k dodanému tovaru (žalobca, ktorý za dodaný tovar a služby uhradil
nie zanedbateľnú čiastku 55 000,- Eur si neoveril, či mu bolo reálne dodané vo faktúre deklarované
množstvo tovaru ?); nepredložil údaje o osobách a mechanizmoch ktorými zabezpečoval vykonávanie
terénnych úprav z jemu dodaných celkovo 4 027 ton recyklátu (betónový recyklát 3 877 ton + asfaltový

recyklát 150 ton) a 768 ton zeminy (na spracovanie uvedeného množstva sa nepochybne vyžaduje
potrebná mechanizácia); nepredložil údaje o osobách a mechanizmoch pripravujúcich z dotknutého
pozemku dodávateľom naložených a vyvezených celkovo 973 ton odpadu (uskladnených u dodávateľa
560 ton odpadu) ani o aký odpad sa malo jednať; nepredložil žiadnu projektovú dokumentáciu
k charakteru tak rozsiahlych terénnych úprav (ktorou žalobca pravdepodobne ani nedisponoval, keďže

nemal na ich vykonanie ani stavebné povolenie), aby prípadne vyvrátil pochybnosti správcu dane
o nemožnosti použitia na pozemku v spornej faktúre deklarované množstvo tovaru vzhľadom na
jeho priestorové možnosti; nepredložil doklad, že si u dodávateľa žalobca objednal v spornej faktúre
deklarované aj nakladanie, odvoz a uskladnenie odpadu, tobôž keď sa konateľ žalobcu vyjadril, že
u dodávateľa si objednal iba dodanie tovaru a pod..

Na tomto mieste v súvislosti s poznámkou žalobcu, že správca dane od neho vyžadoval dôkazy, avšak
sám správca dane nekonkretizoval, ako mal vyzerať preverovaný obchod, správny súd uvádza, že
dávanie poradenstva resp. inštruktáž akéhokoľvek daňového subjektu správcom dane v naznačenom
smere je neprijateľnou, pretože je jednako nemožné zovšeobecniť, aké dôkazné prostriedky by mal
daňový subjekt predložiť alebo navrhnúť na preukázanie ním tvrdeného, keďže diapazón týchto

dôkazných prostriedkov je odvodzovaný práve od charakteru tvrdeného [napr. ilustračne, inými
dôkaznými prostriedkami daňový subjekt preukazuje tvrdenie o dodaní mu nejakého hmotného skaze
podliehajúcehopotravinárskehotovaru(dôkazodisponovanímraziarenskýmiskladovacímipriestormi;o
zdravotnej nezavadnosti a pod.) a inými dôkaznými prostriedkami preukazuje dodanie mu napr. reklamy(fotodokumentácia, CD a pod.), a jednako preukázanie tvrdeného by malo byť predovšetkým v záujme
samotného daňového subjektu, keďže on si uplatňuje odpočet DPH a nie správcu dane, ktorý v tomto
smere svojou činnosťou nemôže nahrádzať očakávanú a nevyhnutnú aktivitu daňového subjektu tak,

ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí aj žalovaný. V naznačenom smere správny súd podporne
poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/39/2021 z 22.08.2023,
podľa ktorého cit. „... nebolo chybou správcu dane, že neuviedol akými inými dôkazmi mal žalobca
disponovať, prípadne predložiť na preukázanie nároku na odpočítanie dane, keďže správca dane nie je
povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech kontrolovaného daňového subjektu“ (m. m. Najvyšší

súd SR sp. zn. 4 SŽfk/4/2019).
V interakcii na uvedené a v súvislosti s už zmienenou problematikou prenosu dôkazného bremena,
správny súd v konkrétnostiach veci uvádza, že v prvom rade je to žalobca (daňový subjekt), ktorý
musí predkladať dôkazy na preukázanie existencie jeho nárok preukazujúcich skutočnosti (dokazovanie
existujúceho) a nie správca dane, ktorého úlohou nie je vyhľadávať v prospech daňového subjektu
existujúce a jeho nárok podporujúce skutočnosti, pretože správca dane svoje dokazovanie zameriava

práve na preverenie existencie týchto skutočností. K tomu, aby však správca dane mohol preverovať
pravdivosť tvrdeného, musia byť najprv o tvrdenom predložené dôkazy a až po ich predložení správca
danelogickymôžetietodôkazypreveriťaprípadneichváhu,úplnosťčidôveryhodnosťne/spochybniť,t.j.
nie je úlohou správcu dane, aby prioritne on vyhľadával dôkaz a následne tento preveroval, ale správca
dane môže preveriť iba ten dôkaz, ktorý mu bol daňovým subjektom predložený.

35. V konkrétnostiach veci žalobca svoj nárok na odpočítanie dane zo spornej faktúry podporil jej
predložením, ako aj predložením dodacích listov k tejto spornej faktúre a vážnych lístkov a taktiež
vyjadrením svojho konateľa Rastislava Karajoša, podľa vyjadrenia ktorého, si žalobca u dodávateľa
ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. objednal dodanie betónového a asfaltového recyklátu a zeminy

za účelom vykonania terénnych úprav v okolí jemu patriacich dvoch rodinných domov, ktorých výstavbu
žalobca zabezpečil za účelom ich ďalšieho predaja. Následne správca dane majúc k dispozícii uvedené
informácie, ich preverovaním zistil, že pozemok na ktorom mal žalobca podľa vyjadrenia jeho konateľa
vykonať terénne úpravy s použitím tovaru deklarovaného v spornej faktúre, nie je vo vlastníctve žalobcu,
ale vo vlastníctve spoločnosti euro1, s.r.o., ktorej žalobca v roku 2018 tento pozemok predal, avšak

rodinné domy o ktorých vypovedal konateľ žalobcu boli skutočne vo vlastníctve žalobcu; správca dane
teda nadobudnúc dôvodnú pochybnosť, či žalobca, tak ako tvrdil, skutočne mohol na jemu nepatriacom
pozemku vykonať terénne úpravy zistil, že na vykonanie týchto terénnych úprav bolo potrebné stavebné
povolenie, ktoré žalobca nemal a tiež zistil, že k užívaniu pozemku žalobca nedisponuje žiadnym
právnymtitulom(napr.nájomnouzmluvou).Uvedenézistenialogickyutvrdlisprávcudanevpochybnosti,

či žalobca ním tvrdené terénne úpravy aj fakticky vykonal a teda či mal dôvod objednávať si tovar
deklarovaný v spornej faktúre a teda či tento mu bol aj reálne dodaný tak, ako je to uvedené v spornej
faktúre, z ktorého dôvodu správca dane vykonal za prítomnosti žalobcu obhliadku pozemku na mieste
samom, ako aj priestoru areálu niekdajšej VSS Košice, v ktorom žalobca vlastnil objekt a kde mala
byť, podľa vyjadrenia konateľa žalobcu tiež použitá časť zo spornou faktúrou deklarovaného tovaru a to

konkrétne asfaltový recyklát (dodaných 150 ton), pričom po tejto obhliadke mal správca dane na základe
svojej úvahy pochybnosť, či vzhľadom k priestorovým podmienkam pozemku na ktorom stáli dva rodinné
domy žalobcu, vôbec mohlo byť dovezených a na terénne úpravy použitých 4 027 ton betónového
recyklátu a 768 ton zeminy a tobôž ešte pred tým, ako bolo z neho podľa spornej faktúry odvezených
973 ton odpadu a ešte netriedená zemina s dodatkom správcu dane, že aj keď bola obhliadka

na mieste samom vykonaná správcom dane iba 3 mesiace po vykonaní údajných terénnych úprav,
pozemok vyzeral neupravene; preto následne správca dane preveroval aj dopravu v spornej faktúre
deklarovaného tovaru, pričom zistil, že v spornej faktúre označeným vozidlom patriacom spoločnosti
ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. mal byť v identickom čase, aký bol uvedený aj v žalobcom
predložených vážnych lístkoch, vážený, nakladaný a dopravovaný identický tovar aj iným odberateľom

spoločnosti ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. s dodatkom správcu dane, že keďže iba v prípade
žalobcu malo byť toto vozidlo na rozdiel od prepráv iným odberateľom, preťažené v spornej faktúre
deklarovanýmtovaromo6tonnadlimitjehomaximálnehozaťaženiaajednako,žeibavprípadedodávky
identického tovaru pre žalobcu v porovnaní s inými odberateľmi spoločnosti ODPAD a RECYKLACIA
Košice, s.r.o. bola žalobcovi účtovaná nepomerne vyššia cena ako týmto iným odberateľom, čo pri

výsluchu nevysvetlila ani zástupkyňa spoločnosti ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o., podľa ktorej
bol tovar predávaný všetkým obchodným partnerom za identických podmienok a navyše nevysvetlila ani
správcom dane zistené nezrovnalosti vo vážnych lístkoch predložených žalobcom, preto správca dane,
podľa správneho súdu z pochopiteľných dôvodov, zotrval na svojich pochybnostiach, či v spornej faktúredeklarovaný tovar a služby boli žalobcovi dodané a či boli dodané v deklarovanom množstve. Vykonanie
terénnych úprav na pozemku pri rodinných domoch však potvrdila konateľka vlastníka tohto pozemku,
t.j. spoločnosti euro1, s.r.o. s tým, že ich vykonanie vlastník dovolil, avšak bez preukázania akéhokoľvek

opodstatnenia tohto súhlasu, t.j. bez prenajatia pozemku žalobcovi a bez toho, aby vykonanie týchto
terénnych úprav žalobca vyúčtoval (fakturoval) tomuto vlastníkovi pozemku, ktorý pozemok mal byť
v tom dôsledku zhodnotený. V dôsledku uvedených zistení správca dane v konečnom dôsledku
nespochybňoval dodanie tovaru ako takého, ale spochybňoval jeho dodanie v množstve deklarovanom
v spornej faktúre a teda aj za cenu v nej uvedenej, ktorá je základom pre určenie sumy DPH, odpočtu

ktorej si žalobca uplatňoval. Pochybnosti správca dane teda založil na zistení, že žalobca mal vykonať
bezdôvodne a teda bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia terénne úpravy na jemu vlastnícky
nepatriacom pozemku a to bez stavebného povolenia a bez toho, by ich vykonanie vyúčtoval vlastníkovi
pozemku; že pomery dotknutého pozemku podľa jeho úvahy neumožňujú dodanie v spornej faktúre
deklarovaného množstva tovaru a jeho použitie nesignalizovali ani zistenia pri obhliadke na mieste
samom; že motorové vozidlo, ktorým mal byť žalobcovi v spornej faktúre dodaný tovar, v identickom čase

malo prepravovať identický tovar aj iným obchodným partnerom žalobcovho dodávateľa, pričom z týchto
dodávok iba v prípade dodávky pre žalobcu bolo toto vozilo preťažené o 6 ton nad jeho max. zaťaženie
a tiež z týchto dodávok iba v prípade žalobcu bola za identický tovar účtovaná podľa spornej faktúry
nepomerne vyššia cena v porovnaní s cenou účtovanou iným odberateľom od žalobcovho dodávateľa,
pričom žalobcom predložené vážne lístky správca dane nevedel konfrontovať s ich kópiami od ODPAD

a RECYKLACIA Košice, s.r.o., ktorá ich na výzvu správcu dane nepredložila; že žalobca tvrdil, že od
ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. si objednal iba dodanie tovaru, no na faktúre boli účtované aj
služby–nakladanie,odvozauskladnenieodpaduazeminy,čisteniekomunikácie;žežalobcanepredložil
dodacie listy k odvozu zeminy a dodaniu triedenej zeminy.
Podľa správneho súdu je v tomto prípade podstatným už vyššie uvedené a to, že z týchto argumentov

uvedených v žalobou napadnutých rozhodnutiach správcu dane a žalovaného, žalobca podanou
žalobou rozporoval iba argument o záveroch miestnej obhliadky a argument o vykonaní terénnych
úprav na cudzom pozemku s dodatkom, že k uvedenému mal súhlas vlastníka (potvrdený konateľkou
vlastníka euro1 s.ro.) so zdôraznením, že terénne úpravy vykonal za účelom lepšieho predaja jemu
vlastnícky patriacich rodinných domov, o vykonaní terénnych úprav ktorých sa správca dane presvedčil

obhliadkou na mieste samom. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať, že žalobca na jednej strane
argumentuje nadbytočnosťou správcom dane vykonaného dokazovania ohľadne vlastníctva rodinných
domov, s výstavbou ktorých dodanie v spornej faktúre deklarovaného tovaru nesúviselo, avšak na
stranedruhejžalobcaprizdôvodňovanídôveryhodnostipotrebyvykonaniaterénnychúpravaobjednania
na nich potrebného fakturovaného tovaru, odôvodňuje paradoxne práve svojim vlastníctvom týchto

rodinných domov z dôvodu zatraktívnenia ktorých mali byť terénne úpravy vykonané.
Každopádne žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z jemu dodaných
plnení, si musí uvedomiť, že tento svoj nárok musí vedieť aj sám preukázať, preto je v jeho vlastnom
záujme, aby za tým účelom náležite vo svojom účtovníctve a dokumentácii uchovával všetky možné
dokumenty k prijatému a realizovanému plneniu, a nespoliehal sa v tomto smere na súčinnosť

svojich obchodných partnerov, že oni uvedené preukážu, pretože v prípade ich nespolupráce napr.
z dôvodu nekontaktnosti a nereagovania na výzvy správcu dane, v konečnom dôsledku zodpovednosť
za nepreukázanie uplatneného nároku na odpočet DPH bude znášať samotný daňový subjekt tento
nárok si uplatňujúci (t.j. žalobca) a nie jeho dodávateľ. Malo by byť pochopiteľným, že ak daňový
subjekt vynakladá zo svojho nie malé finančné prostriedky za jemu dodané tovary a služby, žeby ho

malo prirodzene zaujímať za čo zaplatil a či, ako a za akých podmienok bol tovar dodaný či služba
zrealizovaná.
Ak žalobca vecne nerozporoval vyššie uvedené pochybnosti správcu dane (napr. o objednávke
u dodávateľa aj fakturovaných služieb alebo o odvoze a dodaní zeminy, či pochybnosti o na terénne
úpravy použitého množstva materiálu), tak žalobca sa nemôže čudovať vzniku objektívnych dôvodných

pochybností na strane správcu dane o tom, či tovar a služba boli alebo neboli dodané spôsobom
a za podmienok deklarovaných v spornej faktúre. Aj keď je pravdou, že podľa správneho súdu
niektoré zo správcom dane uvádzaných argumentov by samé o sebe neboli spôsobilými spochybniť
dodanie v spornej faktúre deklarované množstvo tovaru a služieb, ako napr. iba vlastná úvaha (pocit)
správcu dane o tom, či by terénne a priestorové vlastnosti pozemku umožňovali dodanie deklarovaného

množstva tovaru; alebo záver správcu dane o pochybeniach vo vážnych lístkoch, keďže podľa výpovede
zástupkyne ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. tieto vážne lístky vypĺňal sám dodávateľ a jeho
obchodní partneri ich nepodpisovali a teda nemali dosah na ich obsah (aj keď zas na druhej strane,
správca dane v tomto prípade nemohol skonfrontovať pravosť týchto žalobcom predložených vážnychlístkov, pretože ODPAD a RECYKLACIA Košice, s.r.o. ich originály na výzvu nepredložil); alebo tiež by
bolo možné polemizovať o váhe dôkazu, podľa ktorého v tom istom čase, ten istý tovar prepravovalo
vozidlo patriace žalobcovmu dodávateľovi okrem žalobcovi ešte aj iným odberateľom, a to v tom smere,

prečo mal správca dane za to, že zo všetkých týchto odberateľov bol žalobca práve tým, komu neuveril,
aj keď správny súd z odôvodnenia žalobou napadnutých rozhodnutí vníma, že tomu tak bolo z dôvodov,
že spomedzi všetkých týchto odberateľov, iba u žalobcu malo podľa ním predložených vážnych lístkov
dôjsť k prekročeniu max. nosnosti tohto vozidla o 6 ton a tiež iba žalobcovi bol tento identický tovar
fakturovaný za nepomerne vyššiu cenu v porovnaní s inými odberateľmi (aj keď je zas pravdou, že na

cenotvorbu dodávateľa žalobca ako jeho odberateľ mal sotva vplyv, avšak je tiež pravdou, že pravdivosť
žalobcom predložených vážnych lístkov a spornej faktúry si ich porovnaním s originálmi správca dane
nemohol overiť lebo mu neboli dodávateľom predložené, viď vyššie), t.j. iba žalobca kvôli uvedeným
skutočnostiam ako keby „vyčnieval z radu“ a stal sa tak v kontexte aj s jeho správaním sa (vedome
predloženie neaktuálneho LV; nesprávne tvrdenie o dobe predaja pozemku a pod.) nedôveryhodným.

36. Inými slovami, správcom dane zadovážené dôkazy v súhrne a spolu v kontexte s okolnosťami
priebehu daňovej kontroly, môžu aj podľa správneho súdu legitímne vytvárať dôvodnú pochybnosť
o reálnosti v spornej faktúre uvedených údajov o množstve, čase, mieste a spôsobe dodania v spornej
faktúre uvedeného tovaru a služieb, v dôsledku ktorom by snáď bolo možným, aby správca dane
zo žalobcom uplatneného odpočtu DPH zo spornej faktúry mu tento odpočet uznal aspoň čiastočne

a to v ním nespochybnenom rozsahu, t.j. v rozsahu, v ktorom by správca dane mal za nepochybné
dodané množstvo fakturovaného tovaru alebo služieb, keďže ako už bolo uvedené, správca dane
dodanie fakturovaného tovaru ako takého nespochybnil, ale spochybnil iba dodanie jeho množstva
tak, ako bolo uvedené v spornej faktúre. Avšak tak či onak, aj keby správny súd dospel k záveru, že
splnenie druhej materiálnej podmienky (t.j dodanie tovaru) je čiastočne polemickým čo do ustálenia

spochybneného množstva dodaného tovaru, tak v konečnom dôsledku, je absolútne neochvejným záver
daňovýchorgánov,žežalobcovinebolomožnépriznaťnímuplatnenýodpočetzospornejfaktúry,pretože
bezpochyby nesplnil ani poslednú materiálnu podmienku na jeho priznanie, t.j. nepreukázal, žeby jemu
v spornej faktúre uvedený tovar a služby použil na svoje zdaniteľné plnenia ako podnikateľský subjekt
registrovaný pre DPH, t.j. nepreukázal žeby tento tovar a služby zo spornej faktúry použil na dodanie

tovaru či služby svojim odberateľom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.
V tomto smere žalobca neustojí argumentáciu, že z dodaného tovaru vykonal terénne úpravy síce na
cudzom pozemku a so súhlasom jeho vlastníka, za účelom zatraktívnenia okolia rodinných domov vo
vlastníctvežalobcuzaúčelomichlepšiehopredaja,keďžeichchcelžalobcavrámcisvojejpodnikateľskej
činnosti predať. Totižto v konaní bolo preukázaným, že žalobca síce možno vykonal terénne úpravy

na pozemku so súhlasom jeho vlastníka, avšak keďže ich vykonanie vlastníkovi pozemku neúčtoval,
ani nemožno mať za to, že ich vykonaním poskytol pri svojej činnosti vlastníkovi pozemku zdaniteľnú
službu, a taktiež v zmysle zásady „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet" (nikto
nemôže na iného preniesť viac práv, ako sám má), žalobca tieto ním na cudzom pozemku vykonané
terénne úpravy ani nemohol predať kupcovi rodinných domov, ako žalobca tvrdil alebo sa domnieval,

pretože nemohol predať niečo, čo mu nepatrilo (žalobcovi síce patrili rodinné domy, nie však pozemok
na ktorom boli postavené) a navyše podľa § 120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,
stavby nie sú súčasťou pozemku. Okrem toho, ako žalobca uviedol časť spornou faktúrou fakturovaného
tovaru mal žalobca použiť na terénne úpravy aj pri svojom objekte v bývalom VSS Košice, pričom
žalobca nepreukázal ani množstvo takto použitého tovaru a ani netvrdil a ani nepreukázal, či ich využil

na svoju ďalšiu podnikateľskú činnosť, alebo takto iba investoval do úpravy či zveľadenia svojho majetku
a teda bol jeho konečným spotrebiteľom, z ktorého dôvodu mu z tohto množstva taktiež nepatrí nárok
na odpočet dane.
Napokon je potrebné, aby sa správny súd pristavil aj pri tvrdení žalobcu, podľa ktorého mu správca
dane nepriznal nárok na odpočet DPH v prípade vykonania terénnych úprav na pozemku z dôvodu,

že žalobca nebol jeho vlastníkom, avšak v prípade vykonania terénnych úprav pri objekte vo VSS
Košice, mal správca dane podľa žalobcu tento svoj záver negovať, keďže žalobcovi ani v tomto prípade
odpočet DPH nepriznal hoci vlastníctvo žalobcu k objektu vo VSS Košice nespochybňoval. Ako už
bolo uvedené, toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, pretože, ako už bolo uvedené, pri VSS
žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet nie titulom vlastníctva objektu, ale z dôvodu, že konečným

spotrebiteľom dodaného tovaru bol sám žalobca, teda nevyužil tento tovar preukázateľne na ďalšiu
svoju podnikateľskú činnosť a zveľaďoval iba svoj majetok spoločnosti, preto bol povinný zaplatiť DPH
ako konečný spotrebiteľ tohto tovaru.Z uvedených dôvodov má správny súd za to, že správcom dane a žalovaným prijatý záver o nemožnosti
priznať žalobcovi ním uplatnený odpočet zo spornej faktúry je zákonne udržateľný a správny, keďže
žalobca nesplnil všetky materiálne atribúty hmotnoprávnych podmienok na jeho priznanie.

37. Čo sa týka ďalších prípadných žalobných námietok správny súd dáva do pozornosti, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania,
čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. rozsudok ESĽP Garcia
Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, taktiež uznesenia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 95/06 a III. ÚS 260/06).

38. Správny súd má za to, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania daňové orgány v súlade s daňovým
poriadkom správne zistili skutkový stav, ktorý vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali;

dôkazy vyhodnotili vo vzájomných súvislostiach, ako aj z nich vyvodený právny záver. Podľa názoru
správneho súdu, preto žalobou napadnuté rozhodnutia daňových orgánov spĺňajú zákonné požiadavky
na ich formálne náležitosti i vecný obsah a správny súd v nich nezistil žiadnu nelogickú či nezákonnú
úvahu, ktorá bola podkladom pre ich skutkové a právne závery, preto správny súd postupom podľa §
190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023, správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol tak,

ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

39. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.“

40. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.“

41. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

42. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 168

SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému
žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa v konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy
vecí verejných), správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a)

SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP
v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).