Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125011197
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125011197.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. júla
2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1
Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa
26.5.2025, sp.zn. 6Tk/1/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. f), ods.3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. poškodenú C. D., E. F. so sídlom XX. G. X – XX, XXX XX F., pobočka H., I.
J. XX, XXX XX H. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z obzvlášť závažného
zločinu vraždy podľa § 145 ods.1 Tr.zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,
ods.2 písm. b) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 20.10.2024 v presne nezistenom čase od 01.00 hod. do 05.00 hod. presne nezisteným spôsobom
vnikol na pozemok rodinného domu nachádzajúceho sa na ul. K. K. XXX/XX vo A. L., J. H.,
následne presne nezisteným predmetom rozbil sklenenú výplň na vchodových dverách rodinného
domu, do ktorého neoprávnene vnikol, voľne sa v ňom pohyboval a zotrval po presne nezistenú
dobu, pričom v priestoroch rodinného domu v úmysle usmrtiť poškodenú L. F., túto presne nezisteným
ostrým predmetom najmenej trinásť krát bodol do oblastí vrchnej časti tela, čím spôsobil poškodenej

mnohopočetné bodnorezné poranenia hlavy a chrbta a rezné poranenia pravej ruky, z ktorých
jedno bodné poranenie preniklo a zasiahlo dolný lalok pravých pľúc, v dôsledku čoho došlo u
poškodenej k zakrvácaniu do pravej pohrudnicovej dutiny, k masívnemu krvácaniu navonok a k šoku
z vykrvácania, pričom bezprostrednou príčinou smrti poškodenej L. F. bol šok z vykrvácania pri
početných bodnorezných a rezných poraneniach, ktoré utrpela v príčinnej súvislosti pri napadnutí ostrým
predmetom, ktorým poškodená na mieste podľahla.

Za to prvostupňový súd uložil obžalovanému podľa § 41 ods. 1 Tr.zák., § 145 ods. 1 Tr.zák., § 39 ods.
5 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. (§ 36 písm. l) Tr.zák., § 37 písm. h), m) Tr.zák. trest odňatia slobody vo
výmere 12 (dvanástich) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr.zák. na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym

stupňom stráženia.Podľa § 76 ods. 1 Tr.zák., § 78 ods. 1 Tr.zák. ochranný dohľad vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.zák. uložil obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť nahradiť

poškodenému G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. L., K. XXX/XX škodu vo výške 1.657,60 EUR
(tisícšesťstopäťdesiatsedem eur šesťdesiat centov).

Podľa § 287 ods. 1 Tr.zák. uložil obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť nahradiť poškodenej
C. D., E. F., so sídlom XX. G. X - XX, XXX XX F., pobočka H., I. J. XX, XXX XX H. škodu vo výške 618,26

EUR (šesťstoosemnásť eur dvadsaťšesť centov).

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie prokurátor a to proti výroku o treste. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj
obžalovaný a to proti výroku o treste, o ochrannom opatrení a o náhrade škody.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal intervenujúci prokurátor odvolanie vo vzťahu ku výroku o treste
priamo ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré dodatočne písomne odôvodnil. V rámci
odôvodnenia uvádza, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu ohľadne aplikácie § 39 ods. 5 Trestného
zákona, použitie tohto ustanovenia nie je povinnosťou, ale možnosťou súdu. Namieta, že súd sa neriadil
zásadou individualizácie trestu, trest považuje za mimoriadne mierny vzhľadom na brutalitu, zákernosť

a surovosť. Útok bol vedený mimoriadnou razanciou, s 13 bodnutiami do životne dôležitých orgánov.
Čo sa týka hodnotenia osoby obžalovaného, u tohto podľa názoru prokurátora neexistuje resocializačný
potenciál. Priznanie a ľútosť považuje za účelovú s cieľom, aby mu bol uložený nižší trest. Navrhol,
aby krajský súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo vzťahu ku výroku o treste a sám rozhodol
tak, že obžalovanému uloží prísnejší úhrnný trest odňatia slobody minimálne na dolnej hranici zákonom

ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 15 rokov.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.05.2025 k podaniu riadneho opravného
prostriedku nevyjadril, následne v zákonnej lehote podal riadny opravný prostriedok v podobe odvolania
dňa 02.06.2025, ktorý odôvodnil dňa 25.06.2025 prostredníctvom svojho obhajcu, a to vo vzťahu ku

výroku o treste, ochrannom opatrení a výrokom o náhrade škody. V písomných dôvodoch uviedol,
že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, najmä čo sa týka § 39 ods. 5 Tr.por. a jeho použitia, pričom nie je zrejmé ako sa súd
vysporiadal s argumentáciou obhajoby vo vzťahu ku povinnosti súdu individualizovať trest. Obžalovaný
vo svojom odvolaní zároveň uvádza, že okrem úrovne jeho rozumových schopností, osobných pomerov

a prostredia, v ktorom vyrastal, je potrebné pri stanovení výmery trestu zohľadniť aj jeho rodinné pomery.
S družkou má tri deti, 4 ročné, 5 ročné a novorodenca a obživu rodiny zabezpečuje príležitostnou prácou.
Podstatnou skutočnosťou je aj to, že jeho konanie nebolo motivované získaním majetkového prospechu,
rovnako bol počas trestného konania vylúčený sexuálny motív. Spáchanie trestného činu nevykonal pri
plnom vedomí a spáchanie ľutuje. Z hodnotenia ústavu na výkon väzby vyplýva, že sa počas väzby

správal slušne a disciplinovane, úlohy ústavného poriadku plnil, režim dodržiaval a nebol mu uložený
disciplinárny trest. Trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov je neprimerane prísny, trest vo výmere 10
rokovpostačujezhľadiskaindividuálnejagenerálnejprevencie,pretonavrholabykrajskýsúdnapadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu dňa 7.7.2025, kde
uviedol, že v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, konal pudovo, a to aj z dôvodu jeho nízkeho
intelektu, potvrdeného znaleckým skúmaním. V čase spáchania skutku mal zníženú príčetnosť, aj keď
nepodstatne, čo malo dopad na jeho ovládacie schopnosti, nemal pod kontrolou svoje konanie, ani si
nepamätá, čo urobil. Pred spáchaním skutku nebol brutálny, násilnícky, a ani nespáchal násilné trestné

činy. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že jeho osoba nie je agresívna a jeho pobyt na slobode nie je
nebezpečný. Tvrdenie prokurátora o tom, že u neho neexistuje reálny resocializačný potenciál je ničím
nepodložený dohad prokurátora, nakoľko aj znalec konštatoval, že resocializácia je u jeho osoby možná
a že by mohol na elementárnej úrovni niečo dokázať.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril dňa 07.07.2025 prokurátor, ktorý uviedol, že odvolanie
obžalovaného navrhuje zamietnuť ako nedôvodné a že v plnom rozsahu odkazuje na svoje odôvodnenie
odvolania.Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné

Čo sa týka samotného napadnutého rozsudku Mestského súdu Košice pod sp.zn. 6Tk 1/2025 zo dňa
26.05.2025, vzhľadom k tomu, že obžalovaný vyhlásil vinu, ktorá bola prijatá, súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie len vo vzťahu ku výroku o treste, ochrannému opatreniu a k výrokom o náhrade škody.

Vo vzťahu ku výroku o treste:

Pri ukladaní trestu súd 1. stupňa aplikoval ustanovenie § 39 ods. 5 Tr.por., ktoré umožňovalo vzhľadom
k vyhláseniu obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu
tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere 10 rokov. Súd zohľadnil
prejav ľútosti obžalovaného, ktorý nadobúdal v priebehu hlavného pojednávania na intenzite, kde

obžalovaný v rámci záverečnej reči výslovne požiadal poškodených o odpustenie, čím preukázal určitý
stupeň osobnej sebareflexie. Súd mal za dôvodné poukázať na závery znalcov realizujúcich vyšetrenie
vovzťahukobžalovanému,kdeobajaznalcizodborovpsychiatrieapsychológiezhodnekonštatovali,že
uobžalovanéhojeprítomnáľahkáduševnázaostalosťvývinovéhocharakteru.Poruchaintelektujetrvalá
a siaha do ranného detstva. Vplyvom tejto zníženej intelektovej výbavy, v kombinácii s požitím alkoholu a

neznámej návykovej látky bezprostredne pred skutkom, boli ovládacie schopnosti obžalovaného v čase
činu znížené, avšak nie podstatne. Súd neprehliadol, že skutok bol spáchaný mimoriadne intenzívne,
keď obžalovaný poškodenú opakovane bodol - celkovo 13-krát. Takéto konanie súd vyhodnotil ako
následok pudovej reakcie vyplývajúcej z obmedzených regulačných schopností obžalovaného. Súd pri
určení trestu prihliadol aj na osobné pomery obžalovaného a prostredie, v ktorom vyrastal.

S prihliadnutím na všetky uvedené individuálne okolnosti prípadu, najmä úroveň rozumových schopností
obžalovaného, jeho sociálne zázemie a osobnostný profil, súd uplatnil § 39 ods. 5 Tr.zák. a znížil dolnú
hranicutrestnejsadzbynievšakažojednutretinu,alenavýmeru12rokov.Keďžeobžalovanýsadopustil
viacerých trestných činov, súd mu v súlade s § 41 Tr.zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody, ktorý bude

obžalovanývykonávaťpodľa§48ods.3písm.b)Tr.zák.vústavenavýkontrestusmaximálnymstupňom
stráženia, pričom nevzhliadol dôvody navrhované obhajcom na aplikáciu ustanovenia § 48 ods. 4 Tr.zák.
Súd sa nestotožnil v rámci záverečnej reči s prokurátorom navrhovaným trestom na dolnej hranici
trestnej sadzby vo výmere 15 rokov. Prípadné uloženie trestu odňatia slobody v dlhšej ako uloženej
výmere by podľa názoru súdu bolo v rozpore so zásadami pre ukladanie trestov. Už počas doterajšieho

obmedzenia osobnej slobody, počas pobytu vo výkone väzby je správanie a vystupovanie obžalovaného
na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje a plní, ústavný poriadok a časový
rozvrh dodržiava, konfliktné situácie nevyhľadáva, v osobných veciach udržiava primeranú čistotu a
poriadok. Súd na základe vyššie prezentovaných úvah považuje uložený trest za postačujúci z hľadiska
individuálnej aj generálnej prevencie.

K zvoleniu postupu týkajúceho sa mimoriadneho zníženia trestu má súd za potrebné opätovne poukázať
na postoj obžalovaného v priebehu hlavného pojednávania, kde obžalovaný od začiatku hlavného
pojednávania spáchanie trestného činu priznáva a svoje konanie ľutuje. Nemožno prehliadnuť na prístup
počas pojednávania, kde uvedené priznanie a oľutovanie gradovalo. Ľútosť obžalovaný prezentoval aj

v rámci záverečnej reči, kedy predniesol, že plne zodpovedá za konanie, k čomu sa aj priznal.

K výroku o ochrannom opatrení:

Vzhľadom na osobu páchateľa, jeho doterajší spôsob života, sociálne prostredie, ako aj povahu a

závažnosť spáchanej trestnej činnosti, prvostupňový súd nepredpokladal, že by po výkone trestu
automaticky bez ďalšej kontroly viedol obžalovaný riadny život, preto v súlade s § 76 ods. 1 Tr.zák. uložil
obžalovanému ochranný dohľad v trvaní troch rokov, teda na hornej hranici.

K výrokom o náhrade škody:

Za dôvodný mal prvostupňový súd aj postup podľa § 287 ods. 1 Tr.por. a uloženie povinnosti
obžalovanému uhradiť škodu poškodeným riadne a včas uplatnenú, pozostalému poškodenému škodu
pozostávajúcu z nákladov spojených s pohrebom a v prípade C. D. titulom vdovského dôchodku.V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre

rozhodnutie o treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. a dospel tak
ku správnym skutkovým a právnym záverom. Vina obžalovaného bola vyslovená na základe zákonne
prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. Mestský súd preto
vykonal dokazovanie len k výroku o treste, ochrannom opatrení o náhrade škody.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj
obhajobou obžalovaného. Na základe uvedeného mestský súd zákonným spôsobom postupoval pri
ukladaní trestu.

Krajský súd vo vzťahu ku výroku o treste obžalovaného zohľadnil argumenty prokurátora, ako aj
obžalovaného v rámci podaných odvolaní ako riadnych opravných prostriedkov.
Vo vzťahu ku odvolacím námietkam prokurátora, že útok bol vedený mimoriadnou razanciou, s 13
bodnutiami do životne dôležitých orgánov, je nutné konštatovať, že toto bolo vzaté v úvahu, nakoľko
bol trest uložený vo výmere 12 rokov, teda znížený o 1/5 a nie o 1/3 ako umožňuje Trestný zákon.

Súčasne sa krajský súd nestotožnil s argumentom prokurátora, že u obžalovaného neexistuje reálny
resocializačný potenciál, nakoľko znalec konštatoval, že resocializácia je u jeho osoby možná, aj keď
na elementárnej úrovni.

Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaného, i tieto boli zohľadnené, pretože súd prvého stupňa

neuložil trest na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 15 rokov, ale uložil
trest znížený pod spodnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Krajský súd prihliadol na to, že
obžalovaný nebol pred spáchaním skutku odsúdený za trestný čin násilného charakteru, že nemá žiaden
záznam v registri priestupkov, ako aj to že sa v ústave na výkon väzby správal slušne a disciplinovane.
Súčasne krajský súd vzal v úvahu skutočnosti uvádzané v znaleckých posudkoch, konkrétne to, že

v prípade obžalovaného ide o simplexnú osobnosť, kde jeho rozumové a intelektové vlastnosti sú
podlimitné, prihliadol na prostredie v akom vyrastal a jeho celkové sociálne a rodinné zázemie. Zo
zistení znalca z odboru psychológia vyplynulo, že obžalovaný prežil detstvo a dospievanie v materiálne
skromných a emocionálne nepriaznivých podmienkach, bez stabilného rodinného zázemia. Znalec v
tomto smere konštatoval absenciu emocionálne sýtenej a blízkosť vyznávajúcej výchovy zo strany

rodičov. Výchovné pôsobenie bolo bez primeraného vedenia, dohľadu a citovej opory. Po smrti otca
sa obžalovaný dostal do starostlivosti matky, čo sám popisoval ako keby išlo o netypickú, pre neho
emocionálne neistú situáciu. Rodinné prostredie mu neposkytovalo ani základné predpoklady pre zdravý
vývin osobnosti, čomu zodpovedá aj záver znalcov, ktorí obžalovaného označili za simplexnú osobnosť,
bez rozvinutých životných ambícií a s obmedzenou schopnosťou reflektovať širšie dôsledky vlastného

správania. Obžalovaný od začiatku hlavného pojednávania spáchanie trestného činu priznával a svoje
konanie ľutoval. Nemožno prehliadnuť na prístup počas pojednávania na súde 1. stupňa, kde uvedené
priznanie a oľutovanie gradovalo. Ľútosť obžalovaný prezentoval aj v rámci záverečnej reči, kedy
predniesol, že plne zodpovedá za konanie, k čomu sa aj priznal. Jeho postoj bol zachovaný aj v konaní
pred odvolacím súdom, kde na verejnom zasadnutí opätovne zdôraznil svoju ľútosť nad tým, čo spáchal.

Berúc do úvahy individuálne okolnosti prípadu, najmä úroveň rozumových schopností obžalovaného,
jeho sociálne zázemie, osobnostný profil, jeho postoj k spáchaniu trestnej činnosti, konštantnú ľútosť
počas celého trestného konania, sa krajský súd stotožnil s aplikáciou ustanovenia o mimoriadnom
znížení v intenciách § 39 ods. 5 Tr.zák.

Trest vo výmere 12 rokov je primeraný a zákonný, spĺňa svoj účel tak z hľadiska individuálnej, ako
aj generálnej prevencie. Tento druh trestu v stanovenej výmere zabezpečí ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; takýto trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Tento trest splní ochrannú, represívnu,
preventívnu ako aj morálnu funkciu.Dôsledne a v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 a nasl. Tr.zák. sa mestský súd vysporiadal s osobou
obžalovaného, jeho predchádzajúcim životom a všetkými okolnosťami, majúcimi význam pre určenie
druhu trestu a jeho výmery z hľadiska účelu trestu a to vrátane vyhodnotenia poľahčujúcich okolností

a priťažujúcich okolností, čo zároveň mestský súd viedlo k aplikácií ustanovenia § 38 ods. 2 Tr.zák.,
i keď to pri súčasnom platnom znení zákona nie je obligatórnou povinnosťou súdu.

Vo vzťahu ku výroku o ochrannom opatrení, ani krajský súd vzhľadom na osobu páchateľa, jeho
doterajší spôsob života, sociálne prostredie, ako aj povahu a závažnosť spáchanej trestnej činnosti

nepredpokladá, že by po výkone trestu automaticky bez ďalšej kontroly viedol riadny život, preto v súlade
s § 76 ods. 1 Tr.zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní troch rokov, teda na hornej
hranici.

Čo sa týka výrokov o náhrade škody, krajský súd sa čiastočne stotožnil s rozhodnutím prvostupňového
súdu.

Zadôvodnýmalsúdpostuppodľa§287ods.1Tr.por.auloženiepovinnostiobžalovanémuuhradiťškodu
poškodenému-pozostalémuriadneavčasuplatnenú,pozostávajúcuznákladovspojenýchspohrebom.
Táto bola uplatnená náležite a jej druh a výška odôvodnená.

V prípade poškodeného subjektu - C. D. a uplatňovanej škody titulom vdovského dôchodku, s týmto
priznaním škody sa krajský súd nestotožnil, pretože nevidí žiadne relevantné a zákonné dôvody na to,
aby mal vdovský dôchodok zaplatiť obžalovaný, preto v tejto časti krajský súd výrok o náhrade škody
prvostupňovému súdu zrušil a poškodenú C. D. s jej nárokom odkázal na civilný proces.

Ku konkrétnym obhajobným odvolacím námietkam vo vzťahu ku výrokom o ochrannom opatrení
a náhrade škody sa krajský súd nemohol vyjadriť, pretože tieto neboli zo strany obžalovaného
prostredníctvom obhajcu v dôvodoch odvolania ani písomne a ani ústne prezentované.

Neušla pozornosti krajského súdu chyba vo výrokovej časti vo výroku o treste napadnutého rozsudku.

V predmetnom výroku síce je uvedené správne paragrafové označenie (§ 41 ods. 1 Tr.zák.), ale
absentuje v ňom termín „úhrnný“. Rovnako podľa nahrávky z hlavného pojednávania, na ktorom
bol vyhlásený napadnutý rozsudok absentuje vyhlásenie trestu ako trestu úhrnného. Vzhľadom na
prítomnosť správneho paragrafového označenia však nevidel krajský súd dôvod na zrušenie tohto
výroku, ale na túto absenciu musel v rámci prieskumnej činnosti zareagovať.

Krajský súd sa nestotožnil ani s vetnou skladbou výroku o treste, kde nosným pre ukladanie trestu je
§ 145 ods. 1 Tr.zák. ako označenie pre právnu kvalifikáciu skutku, a nie samotný druh trestu v zmysle
§ 41 ods. 1 Tr.zák., preto ustanovenie § 145 ods. 1 Tr.zák. má vo výroku predchádzať ustanoveniu §
41 ods. 1 Tr.zák.

Rovnako krajský súd poukazuje na skutočnosť, že mestský súd síce správne zaradil obžalovaného
vrámcivonkajšejdiferenciáciepreúčelyvýkonutrestudoústavunavýkontrestusmaximálnym stupňom
stráženia v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Tr.zák., v rámci odôvodnenia však absentuje argumentácia,
z akého dôvodu ho do tohto stupňa súd zaraďuje.

V nadväznosti na to krajský súd dodáva, že obžalovaného bolo potrebné zaradiť pre účely výkonu trestu
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Tr.zák.,
pretože ide v intenciách tohto ustanovenia o páchateľa obzvlášť závažného zločinu.

Krajský súd si vo vzťahu k ostatným úvahám a záverom mestského súdu, ktoré sa týkali určenia druhu
a výmery trestu v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o zisteniach mestského súdu a keďže sa so závermi tohto súdu inak stotožňuje, tak
na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v danej súvislosti poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného/mestského súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I.ÚS 141/04)
a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na
právny rozbor a právny záver mestského súdu.Ak zhrnieme vyššie uvedené zistenia a hodnotenia odvolacieho súdu, možno konštatovať, že odvolacie
námietkyniesúspôsobiléspochybniťsprávnosťvýrokovmestskéhosúduotreste,oochrannomopatrení

a čiastočne o náhrade škody.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.