Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724203514
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724203514.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: Lion Law Partners s.r.o.,
so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanej: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545,

právne zastúpená: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, 929
01 Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o zaplatenie 1 612,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/49/2024 – 187 zo dňa 15. apríla 2025 ako súdu prvej
inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievyhovelžalobežalobkyne,keďuložilžalovanej
zaplatiť žalobkyni 1 612,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1 612,54 eur
od 18.05.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok) a povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie o výške trov konania (II. výrok).

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 08.02.2024 bola ako poškodená účastníčkou dopravnej
nehody, ku ktorej došlo na cestnej komunikácii vo Zvolene v časti Stráže v smere na Budču tak, že
motorovému vozidlu žalobkyne zn. D. E., EČV: F. vošlo do jazdnej dráhy vozidlo zn. G. H., EČV:
B., ktoré viedla vodička I. J. (škodca), čím na vozidle žalobkyne spôsobila poškodenie prednej a
bočnej strany vozidla. Nehoda bola riešená aj políciou, za vinníka dopravnej nehody bola označená
vodička vozidla zn. G. H.. Žalobkyňa si uplatnila nárok z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla škodcu u žalovanej ako poisťovne škodcu. Obhliadku poškodeného
motorového vozidla žalobkyne vykonal technický pracovník žalovanej poisťovne. Opravu poškodeného
motorového vozidla uskutočnil autoservis K. L., so sídlom M. X, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX. Za
vykonanú opravu vystavil žalobkyni faktúru č. FV20240178 zo dňa 25.04.2024 na sumu 16 639,12 eur
s DPH. Poisťovňa však na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.05.2024 poskytla na účet
autoservisu len poistné plnenie vo výške 15 026,58 eur. Pri výpočte poistného plnenia priznala náklady

na lakovací materiál vo výške 1 263,54 eur bez DPH (výška lakovacej konštanty 100%) a náklady
na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur za normohodinu bez DPH, ktoré podľa nej
zodpovedajúpriemernejsadzbenormohodinypráceneautorizovanýchservisovvdanomregióneačase.
Mechanické a karosárske práce priznala v rozsahu 20,75 normohodín a lakovacie práce v rozsahu
14,7 normohodín podľa kalkulácie certifikovaného programu K., zápisu o poškodení vozidla a kontrolnej
kalkulácie poisťovne. Rozdiel teda činí 1 612,54 eur. Ani na odvolanie žalobkyne žalovaná nezmenila

svoje stanovisko. V písomnom vyjadrení uviedla, že pri výpočte poistného plnenia priznala primerané
náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis na základe porovnateľnej sadzby za normohodinuprác pre neautorizované opravovne v danom regióne. Taktiež poukázala na to, že neautorizovaný servis
využíva univerzálne náradie pre opravy vozidiel rôznych značiek, univerzálne diagnostické zariadenia
a materiály, zamestnanci servisu nedisponujú odbornými skúškami pre opravu vozidiel danej značky a

spravidla používajú neoriginálne náhradné diely z druhovýroby, ktoré kvalitou a predajnou cenou nie je
možné porovnávať. Žalobkyňa s týmto vyjadrením nesúhlasila, preto vyzvala výzvou zo dňa 31.07.2024
žalovanú na úhradu rozdielu vo výške 1 612,54 eur, na ktorú žalovaná nereagovala a zvyšné poistné
plnenie ani nezaplatila.

3. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nárok žalobkyne na doplatenie poistného plnenia
neuznávala. Uviedla, že počet normohodín ustálila nielen na základe prvotnej obhliadky poškodeného
motorového vozidla pred vykonaním opravy, ale aj na základe doobhliadky motorového vozidla
vykonanej technikom obchodnej spoločnosti L., L.. Na ich základe sa stanovili objektívne časové
parametre potrebné na vykonanie opravy určené až po vykonanej oprave a zohľadnení všetkých
vykonaných úkonov zo strany opravovne. Preto trvala na tom, že na karosárske a mechanické

práce bolo potrebných 20,75 normohodín a na lakovacie práce 14,7 normohodín. Podľa žalovanej
skutočnosť, že opravovni trvalo vykonanie opravy dlhšie, ako bol čas nevyhnutne potrebný so zreteľom
na rozsah konkrétnych poškodení, nemôže byť na ujmu škodcu, pretože poškodený zodpovedá za
výber dodávateľa služby, ktorý má spôsobenú škodu reparovať. Lakovacia konštanta vo výške 100%
bola určená programom K., teda samotným výrobcom. Ten teda určuje, koľko lakovacieho materiálu

je potrebné použiť pri zohľadnení konkrétneho rozsahu poškodenia. Je preto na žalobkyni, aby
odôvodnila a preukázala, prečo autoopravovni táto lakovacia konštanta nestačila, prečo autoopravovňa
nebola v tomto rozmedzí schopná vykonať opravu, ale musela prekročiť štandardný rozsah lakovacej
konštanty.ŽalovanátiežpoukázalanastanoviskoNárodnejbankySlovenskakceneprácautoservisovč.
NBS1-000-047-527 zo dňa 04.05.2020, v ktorom sa uvádza, že cena práce má byť primeraná vzhľadom

na kategóriu servisu, jeho vybavenie a jeho polohu. NBS nepovažuje za správne stanovenie ceny
práce vo výške ceny autorizovaných servisov, ak táto cena práce je stanovená zo strany servisu, ktorý
nespĺňa podmienku rovnakej kategórie, neautorizovaného servisu. Rovnako sa NBS nestotožňuje so
stanovením ceny práce vo výške zjavne odlišnej od ceny práce servisov rovnakej kategórie v rovnakom
regióne. Žalovaná odkázala na dokumenty, z ktorých vyplýva cena práce autoservisov v Košiciach, ale

aj v Bratislave, ktoré nie sú zmluvnými partnermi žalovanej, konkrétne N. L., J. L., O. L. J. L., A. C.
– K., I. P. L., I. & I. P. L., L. L.. Opakovane zdôraznila, že žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno v
podobe preukázania, že v jej okrese neautorizované servisy vykonávajú prácu za cenu, akú si účtuje
vybraná autoopravovňa, keď v dvoch najväčších mestách na Slovensku vedia tú istú prácu vykonať
oveľa lacnejšie. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala na rozhodnutie Mestského súdu

Bratislava IV č. k. B1-20C/12/2021-153 zo dňa 21.03.2024, ako aj na rozsudok Mestského súdu
Bratislava III č. k. B1-36Cb/43/2022-112 zo dňa 12.11.2024. Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Mcdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016, podľa ktorého výška náhrady nie
je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné
vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Rovnaký záver prijal Najvyšší

súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 25 Cdo 232/2012 zo dňa 28.02.2013. Žalovaná mala za to, že
samotná faktúra nie je dôkazom o potrebnej cene opravy, je to len daňový doklad. Sumu uvedenú vo
faktúre nie je možné stotožňovať so skutočnou škodou.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k obrane žalovanej poukázala na to, že v zmysle faktúry vystavenej

autoopravovňou K. L. bolo vyúčtovaných 21 hodín karosárskych a mechanických prác a 13 hodín
lakovacích prác, čo v podstate korešponduje s kalkuláciou. Preto jej nie je zrejmé, z akého dôvodu
žalovaná namieta časový rozsah prác. Žalovaná ďalej podľa kalkulácie priznala náklady na lakovací
materiál vo výške 1 263,54 eur s DPH (správne bez DPH – poznámka odvolacieho súdu), kým
autoopravovňa vyčíslila tieto náklady vo výške 1 200 eur bez DPH, t.j. 1 440 eur s DPH. Podľa žalobkyne

sajednaloleno14%-nénavýšenieoprotikalkulácií.Žalobkyňamalazato,ženienanejspočívadôkazné
bremeno ohľadne preukázania jej nároku, ale je na žalovanej, aby preukázala, z akého dôvodu krátila
poistné plnenie.

5. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie zistil

nasledovné:

6. Dňa 08.02.2024 o 13.30 hod. na cestnej komunikácii vo Zvolene v časti Stráže v smere na Budču
došlo k dopravnej nehode, keď motorové vozidlo I. J. zn. G. H., EČV: B. nabúralo do motorovéhovozidla žalobkyne zn. D. E., EČV: F., ktoré predbiehalo vozidlo zn. G. H., EČV: B.. Viditeľne bolo
poškodené svetlo, kapota, blatník, nárazník a náprava. Žalobkyňa si svoje motorové vozidlo dala
opraviť v neautorizovanom servise obchodnej spoločnosti K. L., so sídlom M. X, XXX XX D., IČO: XX

XXX XXX, ktorý jej za opravu vystavil faktúru č. FV20240178 na sumu 16 639,12 eur so splatnosťou
28.04.2024. Žalovaná poisťovňa, s ktorou mal škodca I. J. uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla oznámením o poistnom
plnení zo dňa 17.05.2024 oznámila žalobkyni, že jej titulom poistného plnenia poukazuje sumu 240 eur
a servisu sumu 15 026,58 eur. Žalobkyňa s týmto oznámením nesúhlasila, odvolala sa. Žalovaná v

reakcii na jej nesúhlas listom zo dňa 26.06.2024 uviedla, že pri kalkulácii nákladov na opravu vozidiel je
potrebnérozlišovať,čiopravavozidlabolavykonanávautorizovanom,alebovneautorizovanomservise.
Neautorizované servisy pri väčšine opráv používajú neoriginálne náhradné diely z druhovýroby, tzv.
aftermarketové diely, ktoré kvalitou a primeranou cenou nie je možné porovnávať. Uvedené platí aj pri
priznávaní sadzby za normohodinu práce ako aj lakovacej konštanty, pre výpočet množstva lakovacieho
materiálu. Žalobkyňa trvala na poistnom plnení v celej výške fakturovanej opravy, preto výzvou zo dňa

31.07.2024 doručenou žalovanej dňa 05.08.2024 vyzvala žalovanú na doplatenie rozdielu vo výške
1 612,54 €. Žalovaná tento rozdiel neuhradila.

7. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na žalovanou predložené stanovisko Národnej banky Slovenska č.
NBS1-000-047-527 zo dňa 04.05.2020, z ktorého vyplýva, že cena práce má byť primeraná vzhľadom

na kategóriu servisu a jeho vybavenie. Národná banka Slovenska nepovažuje za správne stanovenie
ceny práce vo výške ceny autorizovaných servisov pri jednotlivých motorových vozidlách, ak táto cena
práce je stanovená zo strany servisu, ktorý nespĺňa podmienku rovnakej kategórie, neautorizovaného
servisu. Rovnako sa Národná banka Slovenska nestotožňuje so stanovením ceny práce vo výške zjavne
odlišnej od ceny práce servisov rovnakej kategórie v rovnakom regióne.

8. Za mechanické práce žalovaná plnila žalobkyni 22 eur bez DPH za hodinu. Z dokumentov
predložených žalovanou pritom vyplynuli podstatne nižšie sumy prác v danej lokalite v tom čase v
rozmedzí 13,26 až 25,20 eur s DPH, t..j. 21 eur bez DPH za hodinu práce. Ďalej súd prvej inštancie
poukázal na vyjadrenie žalovanej, že nebola preukázaná dôvodnosť navýšenia materiálu na lak a

lakovacej konštanty na 130%. Napokon uviedol, že právny zástupca žalobkyne doložil hodinové
sadzby opráv vozidiel, ceny servisných služieb, cenník mechanických, klampiarskych a lakovacích prác,
dokumenty – regionálne rozdiely v cene prác servisov časť 1. a časť 2.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na čl. 7 ods. 4, čl. 125 ods. 1 písm. a)

Ústavy SR, § 788 ods. 1, § 797 ods. 2 a 3, § 799 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v platnom znení (ďalej aj „OZ“), § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.07.2024 (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z.z.“), §
45 ods. 1 písm. d) bod 1 a 2 zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 106/2018 Z.z.“), čl. 1, 2, 4, 5 a 6 nariadenia
Komisie(EÚ)č.461/2010z27.mája2010ouplatňovaníčlánku101ods.3ZmluvyofungovaníEurópskej
únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel (ďalej aj
„nariadenie Komisie EÚ č. 461/2010), nariadenie Komisie (EÚ) č. 2023/822 zo 17. apríla 2023, ktorým sa
mení nariadenie (EÚ) č. 461/2010, pokiaľ ide o obdobie jeho uplatňovania (ďalej aj „nariadenie Komisie

EÚ č. 2023/822“), § 517 ods. 1 a 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení súd prvej inštancie dospel k nasledovným
záverom:

10. Podľa súdu prvej inštancie obrana žalovaného v spore spočívala v tom, že práce mali byť vykonané

v autorizovanom alebo nezávislom servise. Zo zákona č. 106/2018 Z.z. v znení zákona č. 455/2021
Z.z. účinného od 01.01.2022 vyplýva, že oprava vozidla po nehode je možná už len v autorizovanom
servise. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetná novela rieši najdôležitejšie časti vozidlá ovplyvňujúce
bezpečnosť premávky. Ak sa vozidlo stalo predmetom dopravnej nehody či už s iným vozidlom, alebo ide
napr. o stret s divou zverou, pri ktorej sa poškodí, musí byť opravené v autorizovanom alebo nezávislom

servise. Vzťahuje sa to však len na vozidlá kategórie M1 a N1 vyrobené od roku 2005, pričom sú
stanovené časti vozidla, ktorých sa má oprava týkať, a to: zavesenie kolies, deformačné zóny, systémy
airbagov, riadenie (v danej veci spojovacia tyč riadenia) a brzdy (držiak brzdovej hadičky). Ide o dôležité
oblasti na vozidle, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú celkovú bezpečnosť. Z tohto predpisu vychádzalsúd pri právnom názore na vec pred prvým pojednávaním uskutočneným dňa 10.01.2025. Následne v
dôsledku poukazu žalobkyne na nariadenie Komisie EÚ č. 461/2010 z 27.05.2010 účinné od 01.10.2010
v spojení s nariadením Komisie EÚ č. 2023/822 z 17.04.2023, ktoré majú prednosť pred zákonom č.

106/2018 Z.z. ustálil, že motorové vozidlo žalobkyne nemuselo byť opravené v autorizovanom alebo
nezávislom servise.

11. S argumentáciou strán sporu vznesenou v konaní sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 29
odôvodnenia napadnutého rozsudku nasledovne: „Európske právo má prednosť pred ustanoveným

zákonom, a preto súd neakceptoval námietku žalovaného ohľadne vykonanej opravy v neautorizovanom
servise a postupoval podľa európskeho práva a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 612,54 EUR.
Z tohto dôvodu nemožno posúdiť námietku žalovaného o lakovacej konštante 130 % ako dôvodnú.
Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno. Oprava vykonaná v neautorizovanom servise je v súlade s
Nariadením Európskej komisie, ktoré sú vyššie citované a sú účinné do 31.05.2028.“

12. Súd prvej inštancie priznal okrem istiny pohľadávky žalobkyni aj príslušenstvo spočívajúce v úroku z
omeškania. Mal za to, že prvým dňom omeškania bol deň nasledujúci po oznámení o poistnom plnení,
ku ktorému došlo 17.05.2024, t.j. 18.05.2024. Preto priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9,5%
ročne z istiny od 18.05.2024 do zaplatenia.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP vzhľadom
na plný úspech žalobkyne v konaní. V zmysle § 262 ods. 2 CSP dodal, že o výške náhrady trov konania
rozhodne do dvoch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením vyšší súdny úradník.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d)
a h) CSP, t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Žalovaná s poukazom na § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. trvala na tom,

že nárok na náhradu škody, ktorý má byť krytý poistným plnením mala preukázať žalobkyňa. Žalovaná
uviedla, že predložila cenníky porovnateľných cien neautorizovaných servisov, z ktorých je preukázané,
že poskytla primeranú výšku ceny práce, resp. cenu stanovenú nad priemerné obvyklé ceny servisov.
Rozsah prác bol stanovený objektívne kalkuláciou vychádzajúcou zo záverov obhliadky poškodeného
vozidla. Poukázala na to, že systém povinného zmluvného poistenia slúži na ochranu poškodených

pri dopravných nehodách, jeho prostredníctvom sa majú likvidovať náklady vynaložené na odstránenie
vzniknutej ujmy (materiálne a imateriálne). Tento systém primárne chráni poškodených, poprípade aj
vinníkovnehôd,ktorýnáslednenemusiahradiťškodyúplnezvlastnýchfinančnýchprostriedkov.Nedása
pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky,
ktoré by pri poctivom jednaní čerpané neboli, čo by nakoniec mohlo ísť na ťarchu všetkých poistníkov.

V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2043/17 zo dňa 14.02.2018.
Poisťovňa teda nemá povinnosť nahradiť akúkoľvek škodu, ktorú si žalovaný (žalovaná mala zrejme
na mysli žalobkyňu – poznámka odvolacieho súdu) vyčísli. Medzi výpočtami žalobkyne (resp. servisu)
a žalovanej sú rozdiely v položke mechanická práca, lakovacia práca, lakovací materiál. Servis ocenil
vykonanú opravu vo vyššej sume oproti kalkulácii v spoločnosti L.. Opätovne poukázala na názor

NBS, z ktorého vyvodila, že pri posúdení dôvodnosti a nevyhnutnosti vykonaných prác na vozidle za
účelom jeho uvedenia do pôvodného stavu je nevyhnutné primárne vychádzať z obhliadky poškodeného
motorového vozidla, dokumentov, fotodokumentácie vyhotovenej pri obhliadke vozidla, na podklade
ktorých je stanovená technológia opravy daná výrobcom vozidla, v súlade s ktorou má byť oprava
kvalifikovane vykonaná.

16. Žalovaná poukázala na to, že v prípade mechanických prác plnila žalobkyni sumu 21 eur bez
DPH za hodinu prác, z predložených dokladov pritom vyplynuli aj nižšie plnenia. Žalovaná preto túto
cenu považovala za primeranú. Podľa výpočtu L. a kalkulácie nákladov zo systému K. adekvátny
čas vykonania mechanických prác bol 20,75 hodiny a lakovacích prác 14,07 hodiny. Žalobkyňa

nepreukázala účelnosť a primeranosť ceny práce za konkrétnu normohodinu, ani dôvodnosť navýšenia
materiálu na lak a lakovacej konštanty zo 100% na 130%. Kalkulácia nákladov vychádzajúca zo
softvéru K. je kalkuláciou stanovenou výrobcom vozidla s poukazom na konkrétnu technológiu opravy
v závislosti na rozsahu poškodenia vozidla. Systém K. nie je systémom žalovanej, ale systémom, zktorého pri oprave vychádzajú servisy a dáta do nich vkladajú výrobcovia vozidiel podľa konkrétnych
značiek áut. Opätovne poukázala na súdnu prax, podľa ktorej výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu
náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle na

okolnostiach súvisiacich so škodovou udalosťou. Dôvodom nepriznania nároku zo strany žalovanej bolo
neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný servis (ceny vyššej než v porovnateľných
neautorizovaných servisoch), neprimerane účtované náklady na lakovanie aj rozsah vykonaných prác.
Bolo na žalobkyni, v akom servise (autorizovanom alebo neautorizovanom) si nechala poškodené
motorové vozidlo opraviť, avšak náklady, ktoré boli vynaložené, musia byť účelné a smerovať k

odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti. To platí o to viac, ak medzi poškodeným
apoistiteľomškodcuneexistujevzájomnýzmluvnývzťahapoškodenýsiuplatňujesvojnároknanáhradu
škody u žalovanej podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Hodinová sadzba účtovaná konkrétnym
autoservisom opravujúcim poškodené motorové vozidlo nesmie prevyšovať obvyklú cenu opravy pre
konkrétnu značku a typ vozidla v danom čase a regióne. Žalovaná zopakovala, že samotná faktúra
predložená v konaní nepreukazuje uplatnený nárok, je to len daňový doklad, sumu uvedenú servisom

na faktúre nie je možné stotožňovať so skutočnou škodou.

17. Žalovaná zdôraznila, že je v podstate bez významu, či bolo vozidlo opravované v autorizovanom
alebo neautorizovanom servise, keďže obvyklú výšku ceny opravy bolo vzhľadom na vykonanú opravu
v neautorizovanom servise potrebné porovnávať s neautorizovanými servismi. To platí aj vo vzťahu k

lakovacej konštante. Bolo na žalobkyni preukázať dôvodnosť uplatnenia lakovacie konštanty vo väčšom
rozsahu ako 100%, čo však nepreukázala. Nejedná sa pritom o krátenie lakovacej konštanty zo strany
žalovanej, ale o navýšenie lakovacie konštanty na strane žalobkyne, ktoré musí vedieť zdôvodniť a
preukázať.

18. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalovaná zhrnula, že bremeno tvrdenia a následne bremeno
dokazovania vo vzťahu k nároku žalobkyne vyplývajúce z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení
s § 799 ods. 2 OZ ohľadne splnenia podmienok podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.
žalobkyňa neuniesla. Žalovaná mala za to, že v danej veci nie je možné presúvať dôkazné bremeno
na ňu, ani suplovať dôkazné bremeno žalobkyne. Žalovaná opätovne aj v odvolaní na podporu svojej

argumentácie poukázala na rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-36Cb/43/2022 - 112 zo dňa
12.11.2024 a rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-20C/12/2021 - 153 zo dňa 21.03.2024.

19. Inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci videla žalovaná
v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Vlastné úvahy súdu prvej inštancie obsiahnuté

stroho v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa nej nedávajú odpoveď na argumentáciu,
obranu žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie (zopakovanú v podstate aj v odvolaní – poznámka
odvolacieho súdu). Mala za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s jednou jej námietkou.
Nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno. Záver súdu
prvej inštancie o unesení dôkazného bremena vo vzťahu k nároku žalobkyne voči žalovanej preto

považovala žalovaná za nesprávny a arbitrárny. Poukaz súdu prvej inštancie na nariadenia komisie
EÚ bez ďalšieho podľa žalovanej vôbec nesúvisí s rozhodovaním o nároku žalobkyne, keďže žalovaná
v konaní nikdy nespochybňovala možnosť opravy vozidla v neautorizovanom servise.

20. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

21. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalovanej
považovala za nedôvodné, tvrdenia v ňom prezentované a neustále sa opakujúce za účelové v snahe

vyhnúť sa plneniu. Podľa žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne zisteného
skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Nepovažovala za účelné vyjadrovať sa ku
všetkým bodom odvolania žalovanej, nakoľko argumenty v ňom uvedené boli predmetom konania pred
súdom prvej inštancie a nepoukazuje na žiadne nové skutočnosti. Podľa názoru žalobkyne v podanom
odvolaní absentuje poukázanie na prepojenie v ňom označených odvolacích dôvodov, ktorými žalovaná

vytýkala nedostatky napadnutého rozsudku s argumentáciou žalovanej v odvolaní. Žalovaná podľa
žalobkyne nijakým spôsobom neuviedla, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie. Žalovaná neustále bezmyšlienkovite zdôrazňuje s poukazom na § 4 ods. 2 písm. b) a § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., že poškodený je povinný svoj nárok preukázať. Pritom zrejme opomína,že § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. odkazuje na § 799 OZ. Tento v odseku 1 upravuje povinnosť
poisteného zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté, ktoré sú upravené v OZ a povinnosti stanovené
v poistných podmienkach. Žalovaná v priebehu konania ani len nenaznačila, akú z uvedených povinností

mala žalobkyňa nesplniť alebo porušiť. § 799 ods. 2 OZ upravuje oznamovaciu povinnosť oprávneného
a povinnosť dať pravdivé vysvetlenie o vzniku a následkoch poistnej udalosti, pričom tieto povinnosti
si žalobkyňa preukázateľne splnila, čo nebolo spochybnené ani žalovanou. Napokon § 799 ods. 3 OZ
stanovuje oprávnenie poistiteľa znížiť plnenie z poistnej zmluvy, ak poistený vedome porušil povinnosti
upravené v predchádzajúcich odsekoch a malo to vplyv na vznik poistnej udalosti alebo navýšenie

rozsahu následkov poistnej udalosti. Zo žiadneho z vyjadrení žalovanej nevyplynulo, v čom konkrétne
malo spočívať porušenie daných povinností žalobkyňou, keď žalovaná pristúpila k zníženiu plnenia z
poistnej zmluvy. Konanie žalobkyne nijakým spôsobom neprispelo k vzniku poistnej udalosti alebo k
zväčšeniu rozsahu jej následkov, resp. ich odstránenia. Žalobkyňa mala preto za to, že zníženie plnenia
z poistnej zmluvy žalovanou bolo v rozpore so zákonom.

22. Navyše žalovaná sa v konaní nevyjadrila, na základe čoho si vyhradzuje právo znižovať plnenie
z poistnej zmluvy. OZ a zákon č. 381/2001 Z.z. neobsahuje ustanovenie, ktoré by poisťovateľa
splnomocňovalo na to, aby od poisteného požadoval vykonanie opráv v servise, ktorý vykonáva opravy
výlučne do konkrétnej cenovej výšky, ktorú si žalovaná stanovuje akýmsi ex post poukázaním na 10
„náhodne“ vybraných faktúr. Pokiaľ žalovaná poskytuje z poistných zmlúv plnenie len do určitej výšky,

mala by o tom informovať všetkých poistených, alebo to explicitne uvádzať v zmluvných podmienkach
poistnej zmluvy. Takáto podmienka by však bola v priamom rozpore s účelom poistenia motorových
vozidiel, nakoľko poistený (poškodený) nemôže predpokladať, aká škoda mu vznikne, aká bude jej
výška, aká bude suma uvedenia veci do pôvodného stavu.

23. K argumentu žalovanej, že náklady pri odstraňovaní škôd navýšené v rozpore s poctivým jednaním
by boli čerpané neprípustne, žalobkyňa uviedla, že si nie je vedomá toho, že by akýmkoľvek spôsobom
uplatňovala svoje nároky v rozpore s "poctivým jednaním", dané nebolo v konaní pred súdom prvej
inštancie preukázané ani žalovanou. Poukaz žalovanej na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.
zn. IV. ÚS 2043/17 zo dňa 14.02.2018 považovala žalobkyňa preto za nenáležitý, podľa nej si žalovaná

očividne tento nález neprečítala v celistvosti, nakoľko čerpania v rozpore s "poctivým jednaním" sa
nedopustila fyzická osoba, ale spoločnosť, ktorá vykonávala opravu, nešlo teda o spor so slabšou
stranou, čo je podľa žalobkyne diametrálne odlišná situácia ako tá, ktorá je predmetom tohto konania.

24. Žalobkyňa považovala za vecne nesprávne tvrdenie žalovanej, že poisťovňa nemá povinnosť

nahradiť akúkoľvek škodu, ktorú si vyčísli žalobkyňa, nakoľko škodu si nevyčíslila žalobkyňa, ale
servis, ktorý opravu vykonával. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemá akúkoľvek možnosť ovplyvniť výšku
nákladov spojených s opravou motorového vozidla v autoservise. Žalobkyňa mala použijúc argument
a contrario za to, že sa rozhodne nejedná o nepoctivé jednanie, ak suma (vo faktúre) je o pár percent
vyššia ako suma, ktorú považuje za "obvyklú a primeranú" žalovaná.

25. K žalovanou v konaní predloženým faktúram, z ktorých vyvodzuje primeranú a obvyklú výšku ceny
opráv žalobkyňa uviedla, že ich spochybnila už vo vyjadrení k odporu žalovanej. Žalovaná si mohla
dané faktúry autoservisov vybrať účelovo, aby mohla následne preukázať, že v nich je oprava lacnejšia
a takisto sa faktúry vzťahovali na servis vozidiel nižšej triedy, niektoré boli z roku 2023, čiže v dôsledku

vplyvu inflácie sú bezpredmetné. Podotkla, že jej tvrdenia vo vyjadrení k odporu žalovanej žalovaná v
konaní nespochybnila.

26. Žalobkyňa s poukazom na § 52 ods. 1 a 4 OZ a § 290 CSP mala za to, že sa jedná o spotrebiteľský
spor, že je oproti žalovanej v postavení slabšej strany. Nebolo v jej schopnostiach a možnostiach

ovplyvniť spôsob, cenu a čas vykonania opravy jej motorového vozidla. Pokiaľ žalovaná má za to, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania oprávnenosti jej nároku, žalobkyňa k tomu
uviedla, že pri plnení z poistných zmlúv je štandardne postačujúce, aby poškodený, resp. oprávnený z
poistného plnenia predložil faktúru vystavenú autoservisom, ktorý vykonával opravy na vozidle, ktoré je
poistené v súlade s ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.z. Žalobkyni preto nie je jasné, akým spôsobom

neuniesla dôkazné bremeno, o ktorom vraví žalovaná. Mala za to, že si splnila všetky povinnosti
vyplývajúce z poistnej zmluvy, splnila si všetky zákonné povinnosti súvisiace s uplatnením nároku
na náhradu škody. Splnila si oznamovaciu povinnosť o poistnej udalosti, predložila všetky relevantné
dokumenty, bola vykonaná obhliadka vozidla, následne sa vykonala oprava v autoservise a riadnymspôsobom predložila žalovanej faktúru za opravu motorového vozidla. Podľa žalobkyne nie ona, ale
žalovaná neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania neopodstatnenosti nároku žalobkyne
a taktiež si nesplnila zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaná

nepredložila v prospech svojich tvrdení žiadne relevantné dôkazy a ani právne argumenty, čím nedošlo
k preukázaniu neopodstatnenosti nároku žalobkyne.

27. Argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku považovala
žalobkyňa za zrozumiteľnú, vyčerpávajúcu a presvedčivú, vysporadúvajúcu sa so všetkými obrannými

námietkami žalovanej uplatnenými v priebehu súdneho konania a závery súdu prvej inštancie ohľadom
existencie škody a nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 1612,54 eur s príslušenstvom za dostatočne
odôvodnené. Žalobkyňa bola preto názoru, že žalovanej sa nepodarilo v zákonom požadovanej intenzite
naplniť ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov, žalovaná v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania len opakuje tie isté skutočnosti, ktoré uvádzala v konaní pred súdom prvej inštancie, čím len
odďaľuje inak dôvodné poistné plnenie.

28. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 ods.
1 CSP, po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu

odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich
podľa § 380 ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel
k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušiť a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Pokiaľ žalovaná v odvolaní označila ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací
dôvod, ktorý má spočívať v tom, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal ani
s jednou jej námietkou, vlastné úvahy súdu prvej inštancie obsiahnuté stroho v bode 29 odôvodnenia
napadnutého rozsudku podľa nej nedávajú odpoveď na argumentáciu, obranu žalovanej v konaní
pred súdom prvej inštancie; súd prvej nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že žalobkyňa

uniesla v konaní dôkazné bremeno ohľadne ňou uplatneného nároku, ani nevysvetlil, z akého dôvodu
sa zaoberal ním uvádzanými nariadenia Komisie EÚ, keď žalovaná v konaní nikdy nespochybňovala
možnosť opravy vozidla v neautorizovanom servise, v skutočnosti podľa obsahu odvolania žalovaná
uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nie odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. d) CSP. Ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2016
totiž dospela súdna prax k záveru: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v
zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku“ (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté na jeho
rokovaní dňa 03. 12. 2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 2/2016). Odvolací súd je totiž názoru, že v tomto posudzovanom prípade
nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku naplnila intenzitu porušenia práva strán sporu na

riadne odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Odvolací súd konštatuje, že vlastné úvahy
súdu prvej inštancie týkajúce sa merita veci v časti istiny pohľadávky sú obsiahnuté len v bodoch 22,
29 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (citovaného v bode 11 odôvodnenia tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu) a ohľadne príslušenstva – úroku z omeškania len v bode 30. V ostatných bodoch

napadnutého rozsudku je uvedené, čoho sa žalobkyňa žalobou domáhala, jej argumentácia v konaní,
dôkazy navrhnuté na jej podporu protiargumentácia žalovanej, dôkazy ňou navrhnuté, súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav obsahujúci v značnej časti vyjadrenie žalovanej v konaní (bod 10),
citáciu ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a právnych noriem EÚ a napokon odôvodnenie
rozhodnutia o nároku žalobkyne na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

31. Rozsiahla citácia takmer celého nariadenia Komisie EÚ č. 461/2010 v spojení s nariadením Komisie
EÚ č. 2023/822 nemá ani podľa názoru odvolacieho súdu právnu relevanciu pre rozhodnutie tohto sporu.
Z obsahu spisu nevyplýva tvrdenie súdu prvej inštancie, že by sa žalovaná v konaní bránila tým, žepráce vynaložené na opravu vozidla žalobkyne mali byť vykonané v autorizovanom alebo nezávislom
servise.Anipoukazsúduprvejinštancienaust.§45ods.1písm.d)zákonač.106/2018Z.z.oprevádzke
vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 455/2021

Z.z. nie je podľa názoru odvolacieho súdu relevantný, pretože tento zákon nevyžaduje povinnosť
tam stanovenú pre účely (ako podmienku) poistného plnenia zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, stanovuje len povinnosti v súvislosti s prevádzkou vozidiel v cestnej
premávke a ich nesplnenie v niektorých prípadoch považuje za správny delikt a sankcionuje pokutami
(nesplnenie povinnosti uvedenej v § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 106/2018 Z.z. však sankcionované

nie je – viď znenie § 148 daného zákona).

32. Pre rozhodnutie tohto sporu teda považuje odvolací súd za bezpredmetné úvahy a závery súdu
prvej inštancie z bodov 22 a 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že európske právo má prednosť
pred zákonom č. 106/2018 Z.z., oprava vykonaná v neautorizovanom servise je v súlade s citovaným
nariadením Komisie EÚ účinným do 31.05.2028, a preto neakceptoval námietku žalovaného ohľadne

vykonanej opravy v neautorizovanom servise a postupoval podľa európskeho práva.

33. Navyše dané zdôvodnenie (aj keby malo nejakú relevanciu) samo osebe nepostačuje pre priznanie
nároku uplatneného žalobou a len z tohto dôvodu nemožno vyhodnotiť námietku žalovaného ohľadne
nedôvodnosti navýšenia lakovacej konštanty na 130% ako nedôvodnú. Nárok uplatnený žalobou,

ktorý žalobkyňa žiada uspokojiť z poistného plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (škodcu) je nárokom na náhradu škody spôsobenej na jej motorovom
vozidle, čo vyplýva zo samotného názvu zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, z predmetu jeho úpravy uvedeného v § 1, zo znenia § 4 ods. 2 písm. b), podľa ktorého

poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, ako aj zo znenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.07.2024, podľa
ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok
na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Žalobkyňa ako

poškodená je povinná nielen tvrdiť, ale aj preukázať splnenie predpokladov objektívnej zodpovednosti
za škodu na jej majetku (motorovom vozidle) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu,
resp. osoby zodpovednej za škodu. V tomto konaní nebolo sporným, že ku škode na motorovom
vozidle žalobkyne došlo v dôsledku škodovej udalosti, dopravnej nehody, ktorú spôsobila I. J.,
spornou je jednoznačne výška škody. Dôkazné bremeno ohľadne výšky škody ako súčasti predpokladu

zodpovednosti za škodu - vzniku škody, spočíva na poškodenom, teda žalobkyni. Preukázanie tohto
predpokladu totiž vyvoláva priaznivé právne následky pre žalobkyňu v podobe nároku na rozdiel medzi
výškou škody a poistným plnením poskytnutým žalovanou. Faktúra vydaná autoservisom, ktorý vykonal
opravu motorového vozidla žalobkyne nie je dôkazom preukazujúcim výšku škody, je len dokladom
o tom, koľko za vykonanú opravu servis vyžaduje zaplatiť od žalobkyne, nehovorí však automaticky

o účelných nákladoch na uvedenie veci (motorového vozidla) do pôvodného stavu (§ 442 ods. 1 OZ a §
443 OZ v spojení s ustálenou súdnou praxou – stanovisko NS ČR č. Cpj 87/1970 zverejnené v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/1971, stanovisko NS SR č. Cpj 10/1983 zverejnené
pod č. R 3/1984). V zmysle záverov rozsudku NS ČR sp. z. 25Cdo 347/2000 zo dňa 28.11.2001 nie
je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť

závislou od toho, ako poškodený s vecou naloží. Žalobkyňa je preto povinná (prípadne v súčinnosti
s autoservisom, v ktorom si dala motorové vozidlo po dopravnej nehode opraviť a ktorý jej vystavil
faktúru, a teda vie najlepšie zdôvodniť a zdokladovať, z čoho pri stanovení ceny opravy vychádzal)
preukázať výšku škody, žalovanej strane stačilo v konaní jej výšku rozporovať, spochybniť, nebolo
povinnosťou žalovanej dokazovať výšku škody predkladaním dokladov svedčiacich o nižšej cene, či

rozsahu normohodín prác potrebných pre opravu vozidla, aj keď tak učinila v snahe podporiť svoje
tvrdenia v spore. O uvedenom svedčí aj žalovanou v konaní predložený rozsudok Mestského súdu
Bratislava IV č. k. B1-20C/12/2021-153 zo dňa 21.03.2024. Aj v prípadoch, v ktorých súd priznal
žalobcovi rozdiel medzi skutočnou škodou a poisťovňou poskytnutým poistným plnením súd vychádzal
z preukázania nároku žalobcom – napr. v rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 30Cb/24/2021 zo

dňa 12.01.2022 sa uvádza: „Súd má za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej
sadzbyúčtovanejautoservisom,ktoráneprevyšujeobvyklúcenuvdanomregióneopravcuprekonkrétnu
značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v danom prípade si účtoval za 1NH mechanickej práce
cenu 45,- EUR bez DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov, ktoré žalobca doložil podaním zodňa 17.03.2021, žalobcom účtovaná suma za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi
približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov autoservisov doložených
žalobcom, pre malé motorové vozidla zaradené do rovnakej kategórie - K. Q., L.. Košice - M., XXX

XX B. - 55 EUR bez DPH - mechanické, elektrické, lakovacie a klampiarske práce - N. L. - K. X, XXX
XX B. - 50 EUR bez DPH - mechanické práce, 52 EUR bez DPH- klampiarske a lakovacie práce) a
preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko
žalovanýnijakýmspôsobomnepreukázal,ževýškanormohodiny(NH)účtovanážalobcomniejeobvyklá
(resp. priemerná a primeraná) v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca

predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé vo východoslovenskom regióne.“ V danom
prípade teda žalobca predložil dôkazy na preukázanie svojho nároku a žalovaný (následne) nepredložil
protidôkazy dôkazy žalobcu spochybňujúce, či vyvracajúce. Je podľa názoru odvolacieho súdu bez
právneho významu, či si nárok na rozdiel medzi skutočnom škodou a poskytnutým poistným plnením
uplatňujesamotnýpoškodený,aleboservis,naktorýpoškodenýsvojnárokpostúpilzmluvouopostúpení
pohľadávky (ako tomu bolo v prípade, v ktorom bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.

30Cb/24/2021 zo dňa 12.01.2022), zmena v osobe veriteľa totiž nemá zásadne vplyv na obsah záväzku
(§ 524 ods. 2 OZ - S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené), teda sa nemení ani jeho povaha, charakter.

34. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa nemožno dozvedieť, či sa súd prvej

inštancie naplnením predpokladov zodpovednosti za škodu zaoberal, ktoré skutkové tvrdenia strán
sporu ohľadne nich považoval za nesporné, ktoré za sporné, či ohľadne sporných vykonal dokazovanie
a čo na jeho základe zistil (napr. čo vyvodil z dôkazov – listín predložených žalobkyňou k žalobe a k jej
vyjadreniu k odporu žalovanej, či ich považoval za relevantné alebo nie, čo vyvodil z listinných dôkazov
predložených žalovanou k jej odporu proti platobnému rozkazu, či ich považoval za relevantné alebo

nie), ani právne posúdenie naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu, či je dôvodná výška škody,
a teda či je nárok žalobkyne dôvodný, odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje zdôvodnenie
záveru súdu prvej inštancie, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno ohľadne jej nároku na rozdiel
medzi (skutočnou) výškou škody a poistným plnením. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie preto
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie v tomto spore, t.j. z rozhodnutia

súduprvejinštancienieje možnévôbeczistiťdôvody,nazákladektorýchsúdvkonkrétnejvecirozhodol,
z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie sú zrejmé skutkové a právne závery súdu prvej inštancie
podstatné pre rozhodnutie sporu.

35. Odvolací súd pre úplnosť a riadiac sa princípom hospodárnosti konania pre účely ďalšieho konania

uvádza, že nesúhlasí s názorom žalobkyne, že zo strany žalovanej sa jednalo o krátenie poistného
plnenia, na ktoré nemala právo, nakoľko neboli na to splnené podmienky uvedené v § 799 OZ a že
žalovaná si nesplnila svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu odkaz v ustanovení § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. na

vpoznámkepodčiarouuvedenéust.§799OZjeleninformatívny,nemánarozdielodtextuobsiahnutého
priamo v paragrafovom znení zákona normatívny, záväzný charakter, nakoľko ust. § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. sa môže vzťahovať na rôznorodé situácie preukázania nároku na náhradu škody.
Náležitejším by bol odkaz na ustanovenia OZ upravujúce prípady (osobitnej) zodpovednosti za škodu
spôsobenú osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov (§ 427 – § 431 OZ). Žalovaná

poskytla žalobkyni na účet autoservisu, v ktorom si dala motorové vozidlo opraviť poistné plnenie
vo výške zodpovedajúcej (podľa nej) výške skutočnej škody. Nekrátila, neponižovala poistné plnenie
z dôvodov uvedených v § 799 OZ. O daný prípad by šlo vtedy, ak poisťovňa síce uznala, že žalobkyni
vznikla škoda vo výške 16 639,12 eur s DPH, avšak poistné plnenie tomu zodpovedajúce by krátila
napr. z dôvodu vedome nepravdivého, či neúplneho opisu okolností vzniku poistnej udalosti zo strany

žalobkyne, ktoré malo vplyv na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Dôvody podľa § 799 OZ
však z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.05.2024, ani z listu zo dňa 26.06.2024 nevyplývajú,
žalovaná poisťovňa v nich neuviedla, že poškodená žalobkyňa si nesplnila povinnosti vyplývajúce
jej z ust. § 799 OZ. Žalovaná si oznámením o poistnom plnení zo dňa 17.05.2024 a listom zo dňa
26.06.2024 splnila svoju povinnosť uvedenú v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého

poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej
udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistnéplnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej

lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia;
písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať,
alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

37. Odvolací súd súhlasí s vyjadrením žalobkyne v odvolacom konaní, že žalovaná v odvolaní

neuviedla, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Žalovaná v odvolaní
predostrela, resp. v podstate zopakovala svoju (právnu) argumentáciu z konania pred súdom prvej
inštancie.Vprípadenepreskúmateľnostiodôvodneniarozhodnutiasúdudosahujúcejintenzituporušenia
práva na spravodlivý proces sa však voči absentujúcim skutkovým zisteniam a právnym záverom
súdu prvej inštancie podstatným pre rozhodnutie sporu nedá vznášať (odvolacie) námietky, nemožno
objektívne odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (ani odvolací dôvod podľa § 365 ods.

1 písm. f) CSP) uplatniť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo/98/2017 z 31. januára 2019, kde sa uvádza: „Povinnosť súdu rozhodnutie náležite
odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako
aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane

a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
protirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.
Zaznemožneniestraneuskutočňovaťjejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedochádzakporušeniu
práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p., treba preto považovať aj taký nedostatok

rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v
odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.“

38. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (jeho I. výrok vo veci

samej) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Súd prvej inštancie sa totiž v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal pre spor podstatnou
argumentáciou strán sporu týkajúcou sa žalobkyňou uplatneného nároku, nezameral dokazovanie

smerom uvedeným v bode 33 odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. nevyvodil z neho
skutkové zistenia, ani právne závery relevantné pre rozhodnutie sporu a jeho rozhodnutie nie je
v dôsledku toho riadne odôvodnené, je nepreskúmateľné. Uvedený nedostatok nemožno napraviť
v odvolacom konaní a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom vzhľadom na jeho možný
rozsah a časové trvanie, ako aj s prihliadnutím na zachovanie dvojinštančnosti konania spočívajúceho

v prieskumnej činnosti odvolacieho súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam a právnym záverom súdu
prvejinštancie,ktorévtomtoprípadeabsentujú.Úlohouodvolaciehosúdujepredovšetkýmpreskúmavať
správnosť postupu v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia súdom prvej inštancie a správnosť
samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie takmer úplne nahrádzať prvoinštančné konanie.

39. V súlade s § 391 ods. 3 CSP odvolací súd uvádza, že bude úlohou súdu prvej inštancie v
ďalšom konaní doplniť dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, vysporiadať sa s podstatnými
skutkovými tvrdeniami a právnou argumentáciou strán sporu týkajúcou sa žalobkyňou uplatneného
nároku a následne vo veci znova rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť.

40. Nakoľko od výsledku sporu a pomeru úspechu strán sporu vo veci samej je závislý výrok o nároku na
náhradutrovkonania,odvolacísúdvzmysle§389ods.1CSPvspojenís§379písm.a) CSP zrušilajII.
výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku žalobkyne na náhradu trov prvoinštančného konania voči
žalovanej. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a tohto odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods.u 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods.u 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods.u 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).