Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eliška Har Tzvi

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622204582
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7622204582.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny J. F. R., dieťa rodičov: matka L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. trieda XXX/XX, P., toho
času B. XX, J. F. R., právne zastúpená: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom

M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, a otec O.. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, S., právne zastúpený:
Mgr. Peter Kocák, advokát, Rožňavská 8, Moldava nad Bodvou, v konaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 15P/223/2022-262
z 16.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je návrh matky mal. dieťaťa na zvýšenie výživného.

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„ I. Zrušuje neodkladné opatrenie Krajského súdu v Prešove č.k.15Cop/51/2023-239 zo dňa
19.9.2023.

II. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na maloletého Z. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3000 Sk mesačne
na sumu 500 eur mesačne, počnúc od 6.9.2022 do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy k 20.
dňu v mesiaci k rukám matky vopred.

III. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C/45/2008-26 zo dňa
17.4.2008 v o výroku, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca na maloletého Z. P..

IV. Dlh na výživnom na maloletého Z. P., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 6.9.2022 do 31.10.2023 vo
výške 5.350,- eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľka a Q. P., sú rodičmi mal. Z.. Starostlivosť o
maloleté dieťa zabezpečuje jeho matka, ktorá je zamestnaná s mesačným príjmom 1200 eur. Mesačné
výdavky matka vyčíslila na sumu cca 1000 eur, pričom ako najväčšia položka je strava na syna až
500 eur. Otec maloletého má príjem ako SZČO za rok 2023 vo výške od 2000 eur do 4300 eur
mesačne v hrubom. Podľa peňažného denníka v roku 2022 vložil do pokladne spolu sumu 40.000 eur.
Otec je vlastníkom viacerých nehnuteľnosti vrátané 3 izbového bytu, ktorý prenajíma bezodplatne. Jeho

mesačne výdavky vyčíslil na sumu 1500 eur. Otec platí výživné na mal. Z. od roku 2008 vo výške 100 eur
mesačne, kedy mal maloletý jeden rok. Zo záverov šetrenia Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny akoaj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka(na pojednávaní) vyplynulo, že u maloletého sa výrazne zmenili
potreby od poslednej úpravy výživného a je potrebné zvýšiť výživné tak, aby boli zabezpečené jeho
potreby primerane k veku. Posledné rozhodnutie o určení výživného je z roku 2008, (sp. zn. 2P/45/2008)

kedy maloletý mal X rok, naproti v súčasnosti dovŕšil XX rokov a navštevuje strednú školu. Vzhľadom na
časový úsek od posledného rozhodnutia o výživnom a vek maloletého súd konštatuje, že u maloletého
nastala zmena pomerov, ktorá nie je dočasná resp. nahodila, ale ide o dlhodobú zmenu do budúcna a
náklady spojené s uhrádzaním základných potrieb sa zvýšili nie len aktuálne ale v dlhodobom horizonte.
Výšku určeného výživného súd ustálil na sumu 500 eur mesačne v prepočte 16,60 eur na deň (500/30

dní). Pri určení výšky výživného súd vychádzal z príjmov otca, ktoré deklaroval počas konania. Jeho
mesačné príjmy v roku 2023 sa pohybovali vo výške od 2000 eur až po 4300 eur. Ďalším z dôvodov
bola skutočnosť, že otec bol schopný od roku 2021 poskytnúť pôžičku 17.000 eur ako aj zaobstarať si
osobný automobil z vlastných úspor.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o výživnom odvolanie otec maloletého z dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie
na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zvyšuje výživné
pre maloletého Z. zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 220,- Eur mesačne, počnúc od 06.09.2022 do

budúcna. V odvolaní uviedol, že má za to, že súd nesprávne vyhodnotil jeho zárobkové a majetkové
pomery. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec pracuje ako SZČO s miestom výkonu práce v T.,
pričom jeho jediným odberateľom je spoločnosť L. J. s.r.o., ktorá mu uhrádzala 2.000,- Eur mesačne a
neskôr 2.300,- Eur mesačne. Pravidelný príjem otca tak predstavoval 2.300,- Eur mesačne. Nad rámec
toho obdržal za rok 2021 odmenu 2.000,- Eur a za rok 2022 odmenu 2.300,- Eur. Vzhľadom k tomu, že

otec pracuje ako SZČO od jeho hrubého mesačného príjmu vo výške 2.300,- Eur je potrebné odpočítať
jeho náklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou. Čistý mesačný príjem otca tak predstavuje 1.100,-
Eur mesačne. Z napádaného rozsudku pritom nie je zrejmé z akého čistého mesačného príjmu otca
súd vychádzal. Súd tiež dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, ktorý má vyplývať z predloženého
peňažného denníka a to, že okrem vyššie uvedených príjmov vykonal otec v roku 2022 vklady do

pokladnespoluvovýške40.000,-Eur(3.333Eur/mesiac),čosúdpovažovalzajehoďalšípríjem.Jevšak
potrebné poukázať na to, že v danom prípade sa nejednalo o žiadny ďalší príjem otca, ale len o prevod
finančných prostriedkov z podnikateľského účtu na jeho osobný účet, čo bolo účtovne zaznamenané
ako dotácia pokladne. Dotácia pokladne na jednej strane však zároveň znamenala zníženie zostatku
finančných prostriedkov na otcovom podnikateľskom účte, čo je zrejmé aj z peňažného denníka. Tak

napríklad, ak otec vykonal dňa 02.01.2022 prevod finančných prostriedkov vo výške 10.000,- Eur z
podnikateľského účtu na svoj osobný účet, tak v účtovníctve sa to zaznamenalo tak, že stav pokladne sa
zvýšil o 10.000,- Eur (stĺpec 5,7 peňažného denníka), ale naopak zostatok na jeho podnikateľskom účte
sa o 10.000,- Eur znížil (stĺpec 9, 10 peňažného denníka). Nemožno tak hovoriť o nejakom dodatočnom
príjme otca, ktorý by mal mať vplyv na výšku výživného, keďže výška jeho finančných prostriedkov sa

nijak nezmenila. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súhrnná výmera všetkých jeho spoluvlastníckych
podielov na týchto pozemkoch nepresahuje 5 hektárov. Súd tiež opomenul, že tieto spoluvlastnícke
podiely otec nadobudol v dedičskom konaní po svojom otcovi, avšak s povinnosťou v prípade predaja,
prevodu, nájmu alebo inej formy speňaženia vyplatiť svoju sestru Mgr. J. Q., a to jednou polovicou
z nadobudnutých finančných prostriedkov. Uvedené otec dokladoval aj predložením osvedčenia o

dedičstve po svojom otcovi. Otec sa nestotožňuje ani so záverom súdu, že je vlastníkom viacerých
nehnuteľností, z ktorých by mohol dosahovať určitý druh príjmu. K tomu je potrebné uviesť, že jedinou
nehnuteľnosťouktorúotecvlastníajevhodnánaprenájomjebytvS..Predmetnýbytjevužívanírodinnej
známej, ktorá neplatí nájom, ale po dohode s otcom uhrádza len náklady spojené s bývaním a udržiava
byt a jeho príslušenstvo v dobrom stave. Pokiaľ ide o rodinný dom v D. nad Q., tento bol postavený

pred približne 80 rokmi, je poškodený a neobývateľný, čo preukazuje aj predložený statický posudok. Z
vyššie uvedených dôvodov tento dom nemá takmer žiadnu hodnotu a nie je vhodný na prenájom. Čo
sa týka príjmov a výdavkov matky vrátane výdavkov na maloletého, súd bez predloženia akýchkoľvek
listinných dôkazov akceptoval všetky tvrdenia matky a prevzal ich do svojho rozsudku a nevysporiadal
sa s námietkami a tvrdeniami otca uvádzanými počas konania. Čo sa týka príjmov matky, súd vôbec

nezohľadnil, že okrem príjmu z pracovnej činnosti poberá od 01.01.2023 aj zvýšený prídavok na dieťa vo
výške 60,- Eur mesačne a má nárok na daňový bonus vo výške 140,- Eur mesačne. Pri určení výdavkov
matky vrátane výdavkov na maloletého súd nevykonal žiadne dokazovanie, ale vychádzal výlučne len
z tvrdení matky, ktorá svoje výdavky žiadnym spôsobom nepreukázala. Matkou tvrdené skutočnostisa však nezakladajú na pravde a ňou udávané výdavky sú účelovo nadhodnotené s cieľom získať od
otca čo najviac financií. Výdavky vo výške 300,- Eur, ktorými má prispievať na bývanie u svoje matky
považuje otec za nadhodnotené a ničím nepreukázané. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé aké sú

celkovévýdavkysúvisiacesbývanímvrodinnomdomeavakompomeresanatýchtovýdavkochpodieľa
matka. Výdavky na stravu maloletého vo výške 500,- Eur sú podľa mienky otca vysoko nadhodnotené,
najmä s ohľadom na to, že počas týždňa má zabezpečené obedy v školskom zariadení za ďalších
35,- Eur mesačne. Mesačné výdavky na oblečenie vo výške 200,- Eur, na drogériu vo výške 100,-
Eur a na lieky na alergiu vo výške 100,- Eur sú vysoko nadhodnotené a ničím nepreukázané. O

pravidelnom doučovaní maloletého vo výške 80,- Eur nemá otec žiadnu vedomosť a taktiež nebolo ničím
zdokladované. Čo sa týka výdavku na cestovné do školy, súd nezohľadnil, že maloletý môže využívať na
dopravu do školy bezplatné cestovanie vlakmi. Nesprávny je aj záver súdu, že otec od podania návrhu
(09/2022) neprispieval dobrovoľne nad rámec výživného (s výnimkou dovolenky v mesiaci jún 2023). Z
predloženého výpisu z bankového účtu totiž vyplýva, že otec poslal maloletému na Vianoce sumu 100
Eur a 50 Eur. Za spomínanú dovolenku v Q. v júni 2023 hradil 1.200,- Eur nad rámec svojej vyživovacej

povinnosti. Tieto výdavky nad rámec vyživovacej povinnosti však súd nezohľadnil pri výpočte dlžného
výživného. Okrem toho na konci augusta 2022 hradil pobyt matky ako aj maloletého na T., pričom z
datovania návrhu na zvýšenie výživného (19.08.2022) je zrejmé, že v čase pobytu už mala matka tento
návrh spísaný, o čom otec nevedel. Pri určení výšky výživného je potrebné ako jedno z kritérií zohľadniť
aj dobré mravy. V tejto súvislosti otec v priebehu konania poukázal na to, že maloletý syn sa k nemu

správa odmietavo. V posledných rokoch sa otec stretáva so svojím synom v priemere iba 2-krát ročne,
a to z dôvodu nezáujmu zo synovej strany.

6.Matkamal.akoajkolíznyopatrovníkvosvojichpísomnýchvyjadreniachkodvolaniunavrhlinapadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP a contrario a zistil, že sú splnené predpoklady pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Otec vo svojom odvolaní namieta správnosť záveru súdu o určení výšky výživného. Má za to, že
súd pri určení výšky výživného nevychádzal zo zákonných kritérií a dôkazy vyhodnotil jednostranne v

neprospech otca.

9. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak

sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Súčasná právna úprava vychádza pri určovaní výšky výživného rodičov k deťom, ale aj ostatných
vyživovacích povinnosti, z metódy otvorenej právnej normy, resp. metódy voľného hodnotenia dôkazov

súdom5, kedy výšku vyživovacej povinnosti určí súd výlučne s ohľadom na zákonné kritéria pre jej
určenie. Tieto kritéria možno rozdeliť na všeobecné - aplikovateľné pre všetky prípady vyživovacej
povinnosti, zakotvené v § 75 ods. 1 prvej vete Zákona o rodine, a sú nimi odôvodnené potreby
oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, osobitné - aplikovateľné len v
prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Takýmto osobitným kritériom je právo dieťaťa podieľať

sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.2 ZR), osobná starostlivosť rodiča o dieťa a starostlivosť o
domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú (§ 62 ods. 4 ZR) a tiež kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa.
( zdroj: https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf)

11. Z obsahu spisu vyplýva, že súd zisťovaniu a posúdeniu zákonných kritérií pre určenie výšky

výživného nevenoval dôslednú pozornosť. Nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k určeniu
výživného vo výške 500 Eur mesačne. Neobstojí argument súdu, že túto výšku považoval za
opodstatnenú vzhľadom na vek a športové aktivity mal., ktorým sa venuje. Konania vo veciach
starostlivosti súdu o maloleté deti sú riadené vyšetrovacou zásadou a je povinnosťou súdu vyhľadaťa vykonať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu pre určenie výšky výživného zohľadniac pri tom
všetky zákonné kritériá pre jeho priznanie.

12. Súd vo vzťahu k ustáleniu odôvodnených potrieb mal. dieťaťa v bode 47. odôvodnenia rozsudku
uviedol, že matka tieto vyčíslila na sumu cca 1.000 Eur mesačne, pričom len položka na stravu je 500
Eur. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne dôkazy, ktoré by tvrdenia matky o výške mesačných výdavkov
na syna preukazovali. Odvolací súd nie je zástancom formálneho vyčísľovania výdavkov na dieťa, najmä
v prípadoch, ak sú výdavky mal. detí štandardné. Výdavok na stravu mal. vo výške 500 Eur mesačne je

potrebné považovať za neštandardný, keďže podľa prehľadu čistých výdavkov súkromných domácností
v SR za rok 2023 vyhotoveného Štatistickým úradom SR je výška výdavku na dospelú osobu na
potraviny a nealkoholické nápoje 1.316,60 Eur ročne ( 109,71 Eur mesačne). Otec vo svojich podaniach
matkou vyčíslenú výšku výdavkov namietal, súd sa s jeho námietkami nevysporiadal. Odvolací súd
nespochybňuje, že mal. Z. vzhľadom na vek, výšku, váhu a jeho fyzický vývin má výrazne zvýšené
výdavky na stravu, je však potrebné, aby tieto tvrdenia boli v konaní preukázané. To isté platí aj o

výdavkoch na oblečenie, hygienu a lieky, ktoré nie sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia.

13. Ďalším zákonným kritériom pre určenie výšky výživného sú na strane povinného jeho možnosti,
schopnosti a majetkové pomery. Aj tu je potrebné konštatovať nedostatočne zistený skutočný stav a
predčasný záver súdu. Ako to vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania, otec je SZČO, na základe

živnosti vykonáva elektroinštalačné práce a opravy elektromotorov. Podľa jeho tvrdení, jediným zdrojom
jeho príjmu z podnikania je príjem od spoločnosti L. J., s.r.o., ktorá mu uhrádza sumu priemerne
2.300,- Eur mesačne za poskytnuté služby. Súd pri ustálení príjmu povinného otca vychádzal z príjmu
v rozmedzí od 2.000 Eur do 4.300 Eur mesačne, zisteného z peňažného denníka, ktorý predložil.
Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neustálil výšku mesačného príjmu otca konkrétnou sumou, či už

vychádzajúc z reálnej výšky príjmu, alebo potenciálneho príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať ( § 75,
ods. 1 Zákona o rodine). Jeho úvaha o možnostiach, schopnostiach povinného otca je tak pre odvolací
súdnepreskúmateľná.Zdôkazovvspiseniejezrejmé,čimáotecinýpríjemokrempríjmuzospomínanej
spoločnosti. Keďže súd nevykonal dokazovanie so zameraním sa na zistenie a dôsledné posúdenie
všetkých zákonných kritérií pre určenie výšky výživného, odvolací súd zrušil rozsudok v jeho napadnutej

časti spolu s výrokom o trovách konania postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP v
spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1, 2 CSP).

14. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie so zameraním sa na určenie

výšky výživného posúdením všetkých relevantných zákonných kritérií pre jeho priznanie ( § 75, ods. 1
ZoR). Súd ustáli výšku oprávnených potrieb mal. Z., najmä tých, ktoré svojou výškou presahujú rámec
bežnej výšky ( strava, oblečenie, výdavky na lieky ). Následne zistí výšku príjmov otca z podnikania
vyžiadaním si všetkých vystavených faktúr za posledné fakturačné obdobie, zistí výšku a štruktúru jeho
reálne vynaložených mesačných výdavkov v súvislosti s podnikaním, zistí, či zo strany spoločnosti L. J.,

s.r.o. sú mu poskytované iné benefity ako ubytovanie, telefón, preplácanie PHM a pod.. Súd zistí aké sú
obvyklé ceny prenájmu, ktorý by otec mohol dosahovať, keby prenajal svoj byt po odpočítaní výdavkov.
Argument otca, že nájomcovia mu zničili zariadenie bytu neobstojí, keďže sa náhrady takto spôsobenej
škody môže domáhať voči nájomníkom, prípadne ju uhradiť zo zábezpeky. V prípade matky prihliadne
na výkon osobnej starostlivosti o mal. Z., čo je v zmysle zákona o rodine forma plnenia si vyživovacej

povinnosti, pričom vzhľadom na jeho vek táto miera osobnej starostlivosti nie je absolútna a neznamená,
že matka sa finančne nemá žiadnym podielom podieľať na pokrytí potrieb mal. dieťaťa. Až po ustálení
výškyvýdavkov,výškypríjmupovinnéhorodičavychádzajúcčiužzreálneho,alebopotenciálnehopríjmu
bude možné určiť výživné vo výške, ktorá zodpovedá zákonným kritériám. Pre objektivizáciu určenej
výšky výživného môže súd podporne zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné, ktoré je uverejnené
na https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/. Zo strany rodiča, ktorý sa o
dieťa osobne stará, je potrebné na osobnú starostlivosť prihliadnuť ako na formu plnenia vyživovacej
povinnosti. Napriek tomu je potrebné, aby súd v konaní zistil aj výšku príjmu tohto rodiča. Dôsledné
zistenie a ustálenie príjmu rodičov ako aj oprávnených potrieb mal. dieťaťa a riadne odôvodnenie

výšky priznaného výživného je potrebné aj z dôvodu posúdenia, či došlo k relevantnej zmene pomerov
zakladajúcej dôvod na prípadnú zmenu rozhodnutia v budúcnosti. Súd sa pri určení dlžného výživného
vysporiada s odvolacími námietkami otca, ktorý tvrdí, že súd do dlžného výživného nezapočítal plnenia,ktoré otec dobrovoľne poukazoval. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že na takého plnenia
je možné prihliadať, pokiaľ svojim účelom boli určené na výživu.

15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.