Rozsudok – Oddĺženie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 90Odi/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123209858
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adrián Pažúr

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123209858.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Adriánom Pažúrom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.

s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: ČOLLÁK & PARTNERI
advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 45 946 868, A. B.XX, XXX XX C. proti žalovanému: D. B., nar.
XX.X.XXXX, trvalý pobyt E. XXX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., IČO:
47 445 092, Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške súd rozhodne po

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 07.06.2023 žiadal, aby súd zrušil oddlženie žalovaného na
základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Odk/193/2019, ktorým súd zbavil žalovaného
všetkých svojich záväzkov v rozsahu v akom neboli uspokojené v konkurze. Zároveň žalobca žiadal súd
o priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že zrušenia oddlženia sa domáha z dôvodu, že žalovaný nemal pri
oddlženípoctivýzámer(včasepodanianávrhunebolplatobneneschopný,keďmaldostatočnýpríjemna

postupnúúhradusvojichzáväzkovazosprávaniasadlžníkapredpodanímnávrhumožnousudzovať,že
úmyselne naplnil formálne znaky platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh) a z dôvodu,
že žalovaný po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok neprejavil úprimnú snahu o
vyriešenie svojich záväzkov, čím vyvrátil skutkovú podstatu poctivého zámeru.

Skutková a právna argumentácia žalobcu:

I. Aktívna legitimácia žalobcu:

Oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia vyplýva žalobcovi z § 166f ods. 1 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZKR“).
Spor medzi stranami konania, opísaný v žalobe, je sporom vyvolaným osobitnou povahou konkurzného
konania podľa § 20 písm. d) CSP. Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného bol vedený Okresným
súdom Košice I, pod sp. zn. 26OdK/193/2019 (ďalej „konkurz“). Žalobca je veriteľom žalovaného na

základe Zmluvy o úvere č. 6394376305, ktorú žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili a z ktorej
vyplývajúca pohľadávka bola (na základe Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012 uzavretá
medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED ako postupníkom, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.1.2013 uzavretá medzispoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o.
ako postupníkom, na základe Zmluvy o zlúčení došlo dňa 9.8.2017 k zlúčeniu spoločnosti PRO CIVITAS
s.r.o a spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., pričom spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.

s., sa stala nástupnickou spoločnosťou spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., ktorá zanikla, čím sa stala
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., novým veriteľom) postúpená na žalobcu. Pohľadávka bola
na žalobcu postúpená vo výške 1323,61 z toho istina vo výške 667,76 ktorá skutočne vyplýva i z
doloženej prílohy - tabuľky o postúpení predmetnej pohľadávky voči žalovanému, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko je

dotknutým veriteľom, ktorý si svoju oprávnenú pohľadávku voči žalovanému riadne a včas prihlásil do
konkurzného konania a jeho pohľadávka nebola v konkurznom konaní popretá a nebola v konkurznom
konaní uspokojená.

II. Nepoctivý zámer žalovaného:

Žalovaný pri podaní návrhu naplnil skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. f)
ZKR (dlžník nebol platobne neschopný) a zároveň vyvrátil skutkovú podstatu poctivého zámeru podľa
ustanovenia § 166g ods. 1 ZK, keď po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v
rámci svojich možností a schopností. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný.
Žalovaný v čase pred vyhlásením konkurzu splácal pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými

splátkami v celkovej výške v priemere 30 €. Je teda zrejmé, že žalovaný je zamestnanou osobou
s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných
veriteľov žalobcu. Žalovaný zo svojho príjmu mohol v malých mesačných dávkach vo výške 20 - 30
Eur uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoj
dlh a preukázať svoj poctivý zámer. Žalovaný však namiesto toho využil inštitút oddlženia a zbavil sa

všetkých svojich dlhov. Ako dôvody, ktoré vyvracajú platobnú neschopnosť žalovaného v prvom rade
žalobca uvádza, že pred podaním žaloby o zrušenie oddlženia zaslal žalovanému žiadosť o preukázanie
poctivého zámeru a komunikáciu s veriteľom, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky,
ktorú žalobca eviduje voči žalovanému. Žalovaný napriek výzve neprejavil nielenže úprimnú snahu
riešiť svoje dlhy, ale žiadnu snahu a na výzvu žalobcu nereagoval. Žalobca má dôvodnú pochybnosť

o platobnej neschopnosti žalovaného. Zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako stav,
kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná
neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať
stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Žalobca zároveň podotýka, že na platobnú neschopnosť
dlžníka nemožno nazerať len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia zákonných znakov

platobnej neschopnosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie týchto formálnych
znakov môže dlžník sám svojím aj možným úmyselným konaním navodiť, aj keď skutočný stav
platobnej neschopnosti dlžníka vďaka príjmu dlžníka, nezodpovedá. Je nesprávne len na základe
nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak je nevyhnutné preskúmať
a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na

vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca zastáva názor, že zo strany dlžníka bol stav platobnej
neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať svoje dlhy nie z
dôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahoval príjem, ale z vlastného subjektívneho rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov sa jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva. Skutočnosť, že
dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť sa

svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za poctivý zámer. Uvedeným
konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným. Takéto zneužitie oddlženia je
zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti
byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu
ochranu. Konanie opísané vyššie by sa mohlo hodnotiť nielen ako zjavné zneužitie práva, ale ako i

konanie v rozpore s dobrými mravmi. Konaniu v rozpore s dobrými mravmi nie je možné poskytnúť
právnu ochranu, ale naopak odoprieť, ktorý postup je právne záväzný v dôsledku ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít. Žalobca v závere svojej argumentácie poukazuje, že ustanovenie §
166g ods. 2 ZKR uvádza demonštratívny výpočet nepoctivého zámeru a v prípade naplnenia skutkovej
podstaty niektorej zákonom stanovenej formy nepoctivého zámeru sa tento prezumuje a preto je na

dlžníkovi, aby preukázal svoj poctivý zámer a teda dôvodnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu
na jeho majetok, uviedol objektívne dôvody, pre ktoré nie je v jeho možnostiach uspokojovať a riešiť
svoje dlhy.III. Nevynaloženie úprimnej snahy po podaní návrhu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností:

Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek

tomu, že sa u žalovaného nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný je naďalej zamestnaný a jeho
životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie
konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré predložil k návrhu. Zo strany žalovaného nemožno
hovoriť o naplnení skutkovej podstaty poctivého zámeru v zmysle § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný by
pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím

inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť
svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to
žalobca preukázal vyššie. Oddlženie je určené (v zmysle ZKR a dôvodovej správy k ZKR) pre špecifickú
skupinu ľudí. Pre túto skupinu je oddlženie jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do
ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však
nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý má dostatočný príjem,

môže zbaviť všetkých svojich záväzkov voči svojim veriteľom. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie
oddlženia posúdiť, či dlžník má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia.
Žalobca má za to, že v tomto prípade u žalovaného také podmienky nie sú splnené. S poukazom na
citované zákonné ustanovenie je preukázaný nepoctivý zámer žalovaného, keď tento po podaní návrhu
na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žiadnym spôsobom neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy

v medziach svojich možností, napriek tomu, že disponoval dostatočným príjmom na to, aby mohol hoci
len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov. Žalovaný tak naplnil skutkovú podstatu nepoctivého
zámeru, keď neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné
ustanovenie.

3.Kžalobesavyjadrilžalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,vktoromuviedol,žežalobca
nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný pri podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu mal nepoctivý zámer. Poukázal na to, že dôkazné bremeno ohľadom nepreukázania poctivého
zámeru pri oddlžení je výlučne na žalobcovi, ktorý tvrdí, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer.
Voči žalovanému boli pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu vedené exekučné konania, zároveň

mimosúdne vymáhal pohľadávku od žalovanej žalobca. Nepriaznivá finančná situácia bola neúnosná
a preto jediným riešením pre žalovaného bolo vyhlásiť osobný bankrot. Žalovaný zastáva názor,
že jednoznačne spĺňal podmienky platobnej neschopnosti. Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie
žalovaný ako dlžník vynaložil snahu a úsilie k tomu, aby zákonným spôsobom riešil svoju situáciu a
mohol normálnym spôsobom žiť bez obáv o svoju rodinu. Poskytoval požadovanú súčinnosť, dostavil

sa do kancelárie správcu a zodpovedal na všetky dotazy týkajúce sa prebiehajúceho konkurzného
konania. Niekoľkokrát so správcom komunikoval telefonicky. V návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol
všetok majetok, ktorý bol v jeho vlastníctve v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný
konal v súlade s ustanovením § 166g ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Názor žalobcu, v zmysle ktorého sa poctivý zámer preukazuje

čiastočným uhrádzaním dlžnej sumy v medziach možností a schopností dlžníka považuje za nesprávny
a v rozpore s hlavným zámerom oddlženia. Žalovaný ďalej uviedol, že samotný žalobca ani nie je
vlastníkom pohľadávky, nakoľko pri postúpení pohľadávky bola postúpená pohľadávka už premlčaná a
zároveň pri postúpení neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázal na to,

že pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách sa vyžaduje pri postúpení
pohľadávky, aby podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách boli splnené ku dňu uzatvorenia
zmluvyopostúpenípohľadávky,tedavčasepostupovaniapohľadávky.Relevantnéoznámeniepostupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka za predpokladu,
že postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade so zákonom. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle

ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už
splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient
banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným
predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky, a to kumulatívne. Žalobca preukazuje splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o

bankách odkazom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, toto vyhlásenie neobsahuje žiadny text, ktorý
by dlžníka upozorňoval na možnosť postúpenia pohľadávky, toto vyhlásenie predstavuje právny úkon
v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a nie výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa
názoru žalovaného za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať oznámenieo vyhlásení mimoriadnej splatnosti, keďže neobsahuje upozornenie na postup v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách. Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 09.06.2010 je
neplatný právny úkon a teda žalobca nepredložil výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže

neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca nepreukázal
existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, zároveň keďže v čase postúpenia pohľadávky
ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru a preto rovnako zmluva
o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, žalobca teda
nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o

bankách a v konečnom dôsledku žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný
zároveň vzniesol námietku premlčania pohľadávky žalobcu a teda žalobca nemá nárok na žiadnu
dlžnú sumu z predmetnej pohľadávky. Žalovaný považuje Rozhodcovský rozsudok za nulitný právny
akt, nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo ex offo prihliadnuté na právne predpisy zamerané na
ochranu spotrebiteľa a to konkrétne na neprijateľnú zmluvnú podmienku a to rozhodcovskú doložku
a v konečnom dôsledku rozhodcovský súd nemal právomoc viesť rozhodcovské konanie a vyhlásiť

rozsudok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu a právny
predchodca žalovaného uplatnil žalobný návrh na nepríslušnom orgáne a preto v konečnom dôsledku
nedošlo k spočívaniu premlčacej doby.

4.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímspredloženýmilistinnýmidôkazmiazistiltentoskutkovýstav.

5. Medzi právnym predchodcom žalobcu Poštová banka, a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 5.12.2005 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške
30.000,- Sk s povinnosťou platenia mesačných splátok 946,- Sk s dátumom prvej platby do 18.1.2006,
s dátumom každej ďalšej platby k 18. dňu v mesiaci, počet pravidelných mesačných splátok bol 50.

Z prehľadu úhrad k pohľadávke mal súd preukázané úhrady v mesiaci 1/2006 – 3/2010.

6. Z pripojeného konkurzného spisu vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26Odk/193/2019
súd zistil, že dňa 23.4.2019 podal žalovaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Uznesenie Okresného súdu
KošiceIč.k.26Odk/193/2019-21z29.apríla2019,nadobudloprávoplatnosť7.5.2019,vovýroku,ktorým

bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného a vo výroku, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze. Zo
zoznamu veriteľov vyplýva, že žalobca bol jedným zo 7-mich veriteľov. Zo zoznamu aktuálneho majetku
a zoznamu majetku väčšej hodnoty vyplýva vyhlásenie žalovaného, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť,
hnuteľné veci nízkej hodnoty. Z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcii vyplýva, že na

žalovaného bolo vedených päť exekúcií. Zo správy o stave konkurzného konania ustanoveného správcu
súd zistil, že žalovaný nevlastnil žiaden majetok väčšej hodnoty (nebol vlastníkom vozidla v období
posledných troch rokoch, od roku 2004 je držiteľom vozidla Škoda, nebol vlastníkom ani podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky) a že konkurzná podstata nepokryje ani
náklady konkurzu (celkový počet prihlásených veriteľov, ktorí prihlásili pohľadávky bol jeden; prihlásená

suma pohľadávok bola 964,78 eur), na základe čoho došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu.

7. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň
jeden peňažný záväzok. [§ 3 ods. 2 štvrtá veta zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“)]

8. (1) Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia
konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky
z podnikateľskej činnosti. (3) Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh

na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné
vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie
exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok .[§ 166 ods. 1,
3 ZoKR]

9. (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na
zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu
alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal
pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samejrozhoduje súd rozsudkom. (2) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné
rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na
zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka

vylučujú. (4) Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam
sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť.
Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. [§ 166f ods. 1,
2, 4 ZoKR]

10. (1) Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil
úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovia
veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil
iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo
začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol
aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne

vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. (2) Dlžník nemá
poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo
s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ

neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide
o dôležitú informáciu,

d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na

okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,

i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba

Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.
(4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba
základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy,

na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie
v spoločnosti. (5) Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer
dlžníka neskúma. [§ 166g ods. 1, 2, 4, 5 ZoKR]

11. (8) Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celomrozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom. [§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov]

12. Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť
na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.“
[§ 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov]

13. Medzi stranami nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Odk/193/2019–21
z 29. apríla 2019, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, že žalovaný ako dlžník bol zbavený
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené
v konkurze

14. Sporné medzi stranami sporu bolo, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný ako veriteľ žalovaného,
či žalovaný mal pri oddlžení poctivý zámer t.j. v čase podania návrhu nebol platobne neschopný,
pretože mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov a zo správania sa dlžníka pred
podaním návrhu možno usudzovať, že úmyselne naplnil formálne znaky platobnej neschopnosti, aby

bol oprávnená podať návrh (166g ods. 2 písm. f/ ZoKR) a či po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu
na jeho majetok prejavil úprimnú snahu o vyriešenie svojich záväzkov (§166g ods. 1 ZoKR).

15. Ustanovenia o skúmaní nepoctivého zámeru boli zavedené do ZoKR až účinnosťou zákona
č. 377/2016 Z.z., teda dňa 1. januára 2017 (ktorým bol predmetný ZoKR novelizovaný). Súd pri

posudzovaní nepoctivého zámeru preto musí vychádzať i z okolností, ktoré nastali ešte pred zavedením
tohto inštitútu. Ide vlastne o ex post kontrolu poctivého zámeru dlžníka, ktorú môže voči dlžníkovi
iniciovať v zásade každý veriteľ dotknutý oddlžením. Uvedené vyslovene vyplýva z ustanovení
upravujúcich zrušenie oddlženia pre nepoctivý záver, napr. v § 166g ods. 2 písm. e), g) a h) ZoKR.
V predmetných ustanoveniach sa spomína iba formulácia ,,zo správania sa dlžníka pred podaním

návrhu možno usudzovať“, čo svedčí o tom, že zo strany zákonodarcu nebolo stanovené žiadne
ohraničenie ohľadne skúmania správania sa dlžníka. Uvedené znamená, že súd je oprávnený skúmať
spätne správanie sa dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie bez nejakého časového obmedzenia
do minulosti. Avšak tu je potrebné podotknúť, že správanie dlžníka môže súd posudzovať za obdobie
v rozsahu námietok dotknutého veriteľa a zisteného skutkového stavu v každom prípade individuálne

s prihliadnutím na dopad tohto správania na platobnú neschopnosť dlžníka, či jeho zadlženie a na ne/
možnosť uspokojenia pohľadávky dotknutého veriteľa. Toto obdobie posudzovania správania dlžníka
spätne pred podaním návrhu na oddlženie nie je ohraničené žiadnou zákonnou lehotou. Pri opačnom
názore by zavedená právna úprava nepoctivého zámeru dlžníka nemohla napĺňať účel, pre ktorý bola
prijatá, nemohla by byť aplikovateľná na vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou novely zákona č. 377/2016

Z.z., a zároveň by žiadnym spôsobom nebola zabezpečená ochrana veriteľa, čím by na druhej strane
nemohol byť v týchto prípadoch bez rozumného dôvodu postihnutý nepoctivý zámer dlžníka spojený
s jeho oddlžením. Zároveň nie je ani daná ucelená a konečná definícia nepoctivého zámeru, pričom
okrem príkladmo vymenovaných správaní za správanie s nepoctivým zámerom možno vo všeobecnosti
považovať také správanie dlžníka, z ktorého nie je možné vyvodiť jeho úprimnú snahu riešiť svoj dlh/

dlhy podľa svojich možností a schopností, a ktorého dopadom je neuspokojenie pohľadávky veriteľa/
veriteľov bez vážneho, akceptovateľného dôvodu (takým dôvodom by mohol byť napr. vážny zdravotný
stav, pre ktorý nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a nevlastní majetok dostatočnej hodnoty, pričom
sa predtým účelovo nezbavil svojho iného majetku). Teda podľa vyššie uvedeného sa skúmajú okolnosti/správanie dlžníka, ktoré nastali nielen po oddlžení dlžníka, ale aj tie, ktoré nastali ešte pred podaním
takéhoto návrhu, t.j. do minulosti.

16. Pri posudzovaní nepoctivého zámeru je teda podľa súdu potrebné sa sústrediť predovšetkým
na ekonomické správanie sa dlžníka, a to pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie, ako aj po
jeho podaní. Rozhodujúce je však skutkové tvrdenie žalobcu - vymedzenie konkrétneho správania sa
žalovaného dlžníka - v žalobe o zrušenie oddlženia. Pri posudzovaní veriteľom namietaného správania
sa dlžníka je potrebné zobrať do úvahy súdu, či sa týmto správaním dlžník priviedol úmyselne do

stavu platobnej neschopnosti, prípadne, či sa zadlžoval bez potrebnej obozretnosti (nedbanlivostne),
či neuhradenie záväzku veriteľa nebolo cielené (v záujme ho poškodiť alebo zvýhodniť iného veriteľa),
teda z akých dôvodov neuhradil veriteľov záväzok. V rámci tejto úvahy treba posúdiť, či cieľom jeho
ekonomického správania bola úprimná snaha dlh uhradiť zo svojho zdroja príjmov, teda v rámci svojich
zárobkových možností (napr. zo zamestnania, či inej zárobkovej alebo podnikateľskej činnosti), či sa
nezbavoval účelovo svojho majetku a náhrady zaň (napr. pre zvýhodnenie iného veriteľa alebo pre

vedenie vlastného súkromného života nad svoje možnosti s prihliadnutím na jeho príjmy a záväzky), či
nerozširoval bez rozvahy svoje dlhy a pod. Je potrebné teda posúdiť, či žalobcom namietnuté správanie
dlžníkamožnovyhodnotiťtak,žesaúmyselneprivodildoplatobnejneschopnosti,čicielenevyvolalsvoju
nemajetnosť alebo si z nedbanlivosti privodil zadlženie, a tak uhradiť dlh veriteľa nechcel alebo nemohol.

17. Súd zároveň podotýka, že je nutné rozlišovať ako ZoKR definuje poctivý zámer a nepoctivý
zámer, nakoľko každý z nich je v ZoKR vymedzený aj s ohľadom na časový úsek jeho skúmania
inak. Zatiaľ čo zákon určuje poctivý zámer len na základe správania dlžníka po podaní návrhu na
vyhlásenieoddlžovaciehokonkurzualebonaurčeniesplátkovéhokalendára,taktakmervšetkyskutkové
podstaty uvedené v § 166g ods. 2 ZoKR sa zameriavajú na správanie dlžníka pred podaním návrhu

na vyhlásenie konkurzu alebo na obdobie počas konkurzu, pričom dôkazné bremeno preukázania
nepoctivého zámeru dlžníka podľa § 166f ZoKR vo vzťahu k jednotlivým príkladmo vymenovaným
skutkovým podstatám nepoctivého zámeru v § 166g ods. 2 ZoKR ťaží veriteľa - žalobcu. Dané sa
vyslovene vzťahuje aj na skutkovú podstatu uvedenú v § 166g ods. 2 pod písm. f) ZoKR vyššie
uvedeného ustanovenia, podľa ktorej dlžník nemá poctivý zámer najmä ak v čase podania návrhu

dlžník nebol platobne neschopný. Bezpochyby je zrejmé, že v predmetnom ustanovení sa neuvádza
žiadne časové ohraničenie vymedzené konkrétnou lehotou, ktorá by súd obmedzovala pri posudzovaní
poctivosti zámeru dlžníka spätne pred podaním návrhu na jeho oddlženie konkurzom v rámci konania
o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Na druhej strane dôkazné bremeno preukázania, že dlžník
poctivý zámer pri oddlžení podľa § 166g ods. 1 ZoKR mal, ťaží žalovaného dlžníka a vzťahuje sa na

obdobie po podaní návrhu na oddlženie.

18. V predmetnej veci podľa súdu žalobca dôkazné bremeno preukázania nepoctivého zámeru dlžníka
ako žalovaného (§ 166g ods. 2 písm. f/) neuniesol a žalovaný (§ 166g ods. 1 ZoKR) toto dôkazné
bremeno uniesol.

19. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalobcu, ohľadne nepoctivého zámeru žalovaného ako dlžníka v
predmetom konkurznom konaní, ktorý svoju pochybnosť založil na tom, že žalovaný nebol v čase
podania návrhu platobne neschopný, mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov a
úmyselne naplnil znaky platobnej neschopnosti, t.j. nepoctivý zámer žalovaného odôvodnil zákonným

ustanovením § 166g ods. 2 písm. f/ ZoKR súd uvádza, že tieto skutkové tvrdenia nemal v spore
preukázané.

20. V zmysle citovaného ustanovenia ZoKR spočíva bremeno dôkazu, že dlžník mal nepoctivý zámer
na žalobcovi. V priebehu konania mal súd preukázané, že žalovaný mal v čase podania návrhu na

vyhlásenie konkurzu pravidelný príjem v nie veľkej sume (aj v čase pred podaním návrhu, a aj v
súčasnosti), súd sa však nestotožňuje s názorom žalobcu, že tieto skutočnosti bez ďalšieho preukazujú,
že preto nebol platobne neschopný. S poukazom na definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby
obsiahnutú v § 3 ods. 1 ZoKR je zrejmé, že žalovaný nebol schopný plniť 180 dní po splatnosti iný
svoj peňažný záväzok voči inému veriteľovi. Platobnú neschopnosť žalovaného potvrdzuje skutočnosť,

že mal dlhy po splatnosti voči 7-mim veriteľom zároveň bolo na neho vedených päť exekúcií (len
uplatňovanáistina,bezpríslušenstva,bolaspolu1514,14eur).Zároveňsúdpoukazujenato,ževzmysle
správy o stave konkurzného konania ustanoveného správcu celkový počet prihlásených veriteľov, ktorí
prihlásili pohľadávky bol síce jeden (žalobca), celková prihlásená suma pohľadávok spolu bola 664,78eur ako istiny, na základe čoho došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje
náklady konkurzu.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný zjavne svoje dlhy schopný plniť nebol a zo žiadnych
skutkových tvrdení žalobcu nemožno vyvodiť záver, že žalovaný mal snahu poškodiť veriteľa a teda
žalobcu.

22. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalobcu, ohľadne nevynaloženia úprimnej snahy zo strany žalovaného

riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, t.j. nepoctivý zámer žalovaného odôvodnil vyvrátením skutkovej
podstatyzákonnéhoustanovenia§166gods.1ZoKR,súduvádza,žeanitietoskutkovétvrdeniažalobcu
nemal v spore preukázané. V tomto prípade žalovaný dôkazné bremeno § 166g ods. 1 ZoKR uniesol.
Žalovaný prejavil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, zároveň bol
a je zamestnaný, mal pravidelný príjem, pričom výška príjmu, ktorá mu zostala po vykonaní zrážok,
postačovala len na základne výdavky. Cieľom ekonomického správania žalovaného bola teda úprimná

snaha dlh hradiť zo svojho zdroja príjmov, v rámci svojich zárobkových možností - zo zamestnania,
a svojho majetku sa nezbavoval účelovo pre zvýhodnenie iného veriteľa (iný finančne hodnotný majetok
nemal), vlastný súkromný život neviedol nad svoje možnosti s prihliadnutím na jeho príjmy. Ako
vyplýva zo správy správcu konkurznej podstaty k speňaženiu majetku žalovaného nedošlo, pretože
konkurzná podstata nepokryla ani náklady konkurzu. V tomto prípade podľa názoru súdu teda zo

správania žalovaného nevyplývalo, že po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nemal snahu riešiť
svoj dlh v medziach svojich schopností a možností, nebolo ani preukázané, že veriteľovi resp. správcovi
neposkytol potrebnú súčinnosť, naopak bol zamestnaný, mal zabezpečený zdroj príjmov, bol zaradený
v spoločnosti. Žalobcom tvrdenú skutočnosť samu o sebe (žalovaný je dlžný finančné prostriedky, má
pravidelný mesačný príjem a aj po oddlžení má mať povinnosť alebo snahu sa správať tak, aby si

plnil svoje záväzky vo vzťahu k žalobcovi) súd pokladá za zjavne rozpornú so zákonom o konkurze
a vyrovnaní.

23. V neposlednom rade, v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil vyššie uvedené okolnosti
právneho vzťahu aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o osobitné konanie na základe ZoKR týkajúce sa

oddlženiaformouosobnéhobankrotu.Ustanoveniaopoctivomzámerepretosmerujúktomu,abypoctivý
zámer nebol posudzovaný mechanicky, ale bol vedený kritériami úvah prísnejšieho a miernejšieho
posudzovania od prípadu k prípadu a najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti,
pričom súd sa priklonil aj k miernejšiemu posúdeniu okolnosti na stranu žalovaného aj z dôvodu, že
žalovaný dosiahol iba základné vzdelanie (166g ods. 4 ZoKR).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu zamietol.

25. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalovaného, ktorý vzniesol námietku premlčania pohľadávky žalobcu súd
uvádza, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote v zmysle ustanovenia § 166f ods. 1 ZoKR,

žalobca je vecne legitimovaný na podanie žaloby a žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej lehote
(žaloba podaná dňa 7.6.2023, konkurz vyhlásený 29.4.2019 t.j. do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu
alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení).

26. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalovaného, ktorý považuje rozhodcovský rozsudok za nulitný právny

akt, nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo ex offo prihliadnuté na právne predpisy zamerané na
ochranu spotrebiteľa a to konkrétne na neprijateľnú zmluvnú podmienku a to rozhodcovskú doložku
a v konečnom dôsledku rozhodcovský súd nemal právomoc viesť rozhodcovské konanie a vyhlásiť
rozsudok súd, na základe čoho právny predchodca žalovaného uplatnil žalobný návrh na nepríslušnom
orgáne a preto v konečnom dôsledku nedošlo k spočívaniu premlčacej doby, súd uvádza, že uvedené

tvrdenie je bez právnej relevancie, pretože bližšie neuvádza dôvody neplatnosti, s ktorými by sa súd
mal vyporiadať. Rozhodcovský súd (STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882)
vydal rozhodcovský rozsudok na základe bodu 9.2. OP (Obchodné podmienky pre úver) zmluvy
o úvere uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu Poštová banka, a.s., a posúdil

právny vzťah medzi nimi v súlade s právnymi predpismi platnými v čase rozhodnutia, čo vyplýva aj
z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku.27. Vo vzťahu k námietkam žalovaného týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie, súd s poukazom na
citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a § 17 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov uvádza, že nie sú dôvodné. Banka svoju pohľadávku mohla postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou, bez súhlasu žalovaného, pretože išlo o
pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (výzva
na splatenie úveru s príslušenstvom z 9.6.2010, ktorou pôvodný veriteľ - Poštová banka, a.s. vyhlásil
predčasnúsplatnosťúveruvcelomrozsahu,pretožežalovanýbolnepretržitedlhšieako90kalendárnych

dnívomeškanísosplnenímčolenčastisvojhopeňažnéhozáväzkuvočibankeaktorájezároveňvýzvou
banky, nakoľko žalovaný bol do dňa postúpenia - 18.12.2012 v omeškaní), žalobca je teda v tomto
prípade aktívne legitimovaný na podanie žaloby voči žalovanému.

28.Vovzťahuknávrhomžalobcu,navykonaniedokazovaniavsmerepreukázaniavýdavkovžalovaného
v súčasnosti, súd uvádza, že vykonanie tohto dôkazu nemôže mať vplyv na rozhodnutie vo veci, či

žalovaný mal pri oddlžení poctivý zámer (166g ods. 2 písm. f/ ZoKR) a či po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu na jeho majetok prejavil úprimnú snahu o vyriešenie svojich záväzkov (§166g ods. 1 ZoKR).
Pokiaľ ide o dokazovanie v smere zistenia majetku žiadosťou o informáciu od dopravného inšpektorátu,
centrálneho registru účtov, úradu geodézie, kartografie a katastra súd uvádza, že tieto skutočnosti mal
jednoznačne preukázané z vykonaného dokazovania, nebolo potrebné nanovo zisťovať skutočnosti

známe z konkurzného spisu a správy správcu konkurznej podstaty.

29. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255
ods. 1 CSP tak, že plne úspešnej žalovanej priznal nárok v plnom rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konaniabudevzmysleustanovenia§262ods.2CSProzhodnutévyššímsúdnymúradníkomuznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde Košice. [§ 362 ods.
1 CSP].

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP)].

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. [§ 364 CSP].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1
CSP].

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.