Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. január 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324202631
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324202631.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

C. XX, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Ľubomír Hudák – advokát, Mierová 87, 066 01 Humenné, IČO:
43 106 927, proti žalovanej E. F., nar. X.X.XXXX, XXX XX G. XX, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti
- bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná vypratať byt č.X, nachádzajúci sa na X.poschodí bytového domu súp. č. XXXX,
vchod číslo XX H. D. I. J. C., ktorý je postavený na K. L. M. XXXX, K. L. M.XXXX/X, K. L. M.XXXX/X,
K. L. M.XXXX, zapísaný ma LV č. XXXX N. O. D., katastrálny odbor pre obec: D., katastrálne územie D.
a vyprataný byt odovzdať žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej, o výške ktorých rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 25.9.2024, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
vyprať byt č. X, nachádzajúci sa na X.poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vo vchode č. XX v D.
na ulici C., ktorý je zapísaný na LV č.XXXX v kat. území D. a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Žalobca predmetnú žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom bytu č. X, vyššie
špecifikovaného, v ktorom sa zdržiava žalovaná E. F. spolu s dcérou žalobcu a žalovanej P. B..
Predmetný byt dal žalobca žalovanej do užívania pod podmienkou, že si do budúcna zabezpečí príjem
a bude riadne platiť nájom. Žalovaná však žiadne nájomné žalobcovi nemala uhradiť, ani nemala mať
záujem podpísať zmluvu, ktorú jej mal žalobca predložiť. Žalobca taktiež uviedol, že za predmetný byt
mu vznikli za každý rok nedoplatky, pričom posledný nedoplatok za rok 2023 bol vo výške 1387,06
€. Vzhľadom na to, že sa jednalo o veľký nedoplatok a nakoľko žalovaná nemala záujem podpísať

nájomnú zmluvu, mal žalobca vyzvať žalovanú, aby mu vyplatila dlžné nájomne a vzniknutý nedoplatok
do 07/2024. Zároveň žalobca žalovanú upovedomil, že po tomto termíne má byt vypratať, keďže byt
užívabezprávnehodôvoduatedaprotiprávne.Keďžežalovanáužívabytbezprávnehodôvodu,odmieta
sa vzdať užívania veci aj napriek tomu, že uplynula doba, na ktorú bolo toto užívanie dohodnuté, jej
konanie je podľa názoru žalobcu konaním protiprávnym.

3. Žalovanej bola žaloba s prílohami, poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe doručená do

vlastných rúk dňa 25.10.2024, pričom táto sa k predmetnej žalobe nevyjadrila, a teda nespochybnila
žalobcom tvrdené skutočnosti.4. Vzhľadom na uvedené súd stanovil termín pojednávania na 7.1.2025, pričom žalovaná prevzala
predvolanienapojednávaniedňa27.11.2024anatotopojednávaniesanedostavila,aninežiadalaojeho
odročenie.

5. Na pojednávaní dňa 7.1.2024 súd vykonal dokazovanie postupom podľa § 204 CSP, teda oboznámil
sa s listinnými dôkazmi a žalobou žalobcu, pričom vychádzal z toho, že žalovaná žalobcom tvrdené
skutočnosti nespochybnila, teda podľa § 151 ods.1 CSP ich súd považoval za nesporné. Na základe
uvedeného súd ustálil nasledovný skutkový stav:

6. Z listu vlastníctva č. XXXX v kat. území D. je zrejmé, že žalobca je vlastníkom bytu č. X,
nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu so súp.č. XXXX, vchod č.XX H. D. I. J. C., ktorý je
zapísaný na LV č. XXXX v kat. území D.. Žalovanej k predmetnému bytu z uvedeného listu vlastníctva
žiadne práva nevyplývajú. Zo žalovanou nespochybnených tvrdení žalobcu je súdu zrejmé, že žalovaná
predmetný byt užíva bez právneho titulu, neuhrádza žiadne platby titulom užívania tohto bytu, žalobcom

predloženú nájomnú zmluvu žalovaná odmietla podpísať, pričom žalobca vyzval žalovanú na vypratanie
tohto bytu do júla 2024.

7. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

8. Podľa 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

9. Podľa § 151 ods.1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

10. Podľa § 151 ods.2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nájomnou zmluvou
prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo
z nej bral aj úžitky.

12. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

13. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Vo vzťahu k ustanoveniam právnych predpisov, na ktoré tunajší súd poukázal, je potrebné
konštatovať, že civilné sporové konanie sa riadi zásadou kontradiktórnosti, s ktorou úzko súvisí aj princíp

formálnej pravdy. Súd teda rozhoduje len na základe dôkazov, ktoré boli stranami sporu navrhnuté a na
pojednávaní vykonané, resp. vychádza zo skutočnosti, ktoré sú uvedené v podaniach jednotlivých strán
sporu a neboli protistranou spochybnené.

15. Súd vzhľadom na uvedený princíp sa nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, keďže o spore

rozhoduje len na základe toho, čo mu vyplýva z dôkazov, ktoré boli v rámci konania vykonané a to
na základe návrhov strán sporu a taktiež z toho, čo medzi stranami sporu nebolo sporné, a preto na
preukázanietýchtoskutočnostínebolopotrebnévykonaťdokazovanie.Dôrazvcivilnomkonanísakladie
na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun
takmer bezvýhradne na stranu sporu. Dôkazným bremenom sa tak rozumie procesná zodpovednosť

strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť
vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keďteda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani
o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa
28.02.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tvrdí.

16.Povykonanomdokazovanímalsúdpreukázané,žežalobcajevýlučnýmvlastníkombytuč.X,ktorého
vypratania sa domáha a to z dôvodu, že žalovaná užíva byt bez právneho titulu. V konaní nebolo

tvrdené a ani preukázané, že by žalovaná užívala predmetný byt na základe určitého právneho titulu.
Taktiež nebolo preukázané, že by medzi stranami došlo k spísaniu nájomnej zmluvy, na základe ktorej by
žalovanej svedčil právny titul k užívaniu predmetného bytu. Žalobca tvrdil a žalovaná to nerozporovala,
žežalobcovizaužívaniebytuneplatilanájomné,anineplatilazaslužbyspojenésužívanímpredmetného
bytu. V danej veci teda súd nezistil, že by žalovanej prislúchal právny dôvod užívania sporného
bytu, ktorý by zakladal prekážku vyhovenia žaloby a teda vypratania bytu. Keďže žalovaná užíva byt bez

právneho dôvodu a napriek výzve žalobcu tento byt nevypratala, súd má za to, že žaloba žalobcu
je dôvodná.

17. Žalobou o vydanie veci, tzv. vindikačnou žalobou, sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje a jej predpokladom je, že vlastník nemá vec vo svojej moci a vec sa neoprávnene

nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba o vydanie veci môže byť úspešná len za
splnenia dvoch predpokladov, a to, že žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej vydania
sa domáha, a ak preukáže, že žalovaný mu vec zadržuje neprávom. Keďže v konaní žalobcom bolo
preukázané splnenie podmienok vindikačnej žaloby v zmysle ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka,
súd považoval jeho nárok za právne dôvodný a žalovanej uložil povinnosť predmetný byt vypratať a

odovzdať ho žalobcovi v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko takúto
lehotu navrhol samotný žalobca a uvedené zodpovedá možnosti danej ustanovením § 232 ods. 3 CSP.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobe žalobcu v plnom rozsahu
vyhovel, priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd v konaní nevzhliadol žiadne dôvody na
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a to najmä s poukazom na konanie žalovanej, ktorá sa k žalobe

nevyjadrila, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila, a teda v konaní nesubsumovala žiadne
tvrdenia, ktoré by preukazovali existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a odôvodňovali aplikáciu
uvedeného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.