Rozsudok – Nájom a podnájom nebytových… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32C/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119203215
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. LL.M. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5119203215.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovu Žabkovou, LL.M. v právnej veci

žalobcu: HLAVA, s. r. o., so sídlom Oravská cesta 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 429 503, právne zastúpený:
advokátska kancelária JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s. r. o., so sídlom Krmanova 1, 040 01
Košice, IČO: 47 239 573, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. –
E., právne zastúpený: Advokátska kancelária M Kojtalová, s. r. o., so sídlom A. Bernoláka 51, 010 01
Žilina, IČO: 47 258 608, 2/ A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpená:
JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, IČO: 42 224
501, o žalobe o zaplatenie 6.750,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
o odvolaní žalovaného v rade 1/ zo dňa 08.09.2021 a žalovanej v rade 2/ zo dňa 15.09.2021 v rozsahu
100%.

III. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom I. stupňa

v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.03.2019, doručenou súdu dňa 18.03.2019 sa žalobca domáha, aby súd zaviazal
žalovaných na zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy 6.750,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne z dlžnej sumy od 21.02.2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Na odôvodnenie svojho nároku žalobca uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných v katastri
okresu Žilina, mesta Žilina, k. ú. D. na liste vlastníctva č. XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Žilina
č. k. 31C 30/2005 zo dňa 04.02.2016, ktorý sa stal právoplatným dňa 02.01.2017 a vykonateľným

dňa 02.02.2017, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co 207/2016
zo dňa 26.10.2016, bola žalovaným uložená povinnosť vypratať priestory so samostatným vchodom
číslo II. v juhozápadnej časti prízemia stavby školy súp. č. XXXX na F. G. XX H. D., zapísanej na
LV č. XXXX, trakt B, vedľajší vchod, pozostávajúce z troch miestností, kuchyne, predsiene, komory,
kúpeľne a WC a odovzdať ich oprávnenému HLAVA, s.r.o. ako vlastníkovi nehnuteľnosti. Túto povinnosť
žalovaní dobrovoľne nesplnili a bol voči nim podaný návrh na vykonanie exekúcie, konanie bolo vedené
u súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca pod č. k. EX 1683/17. Upovedomenie o začatí exekúcie

bolo vydané dňa 10.07.2017. Dňa 12.10.2018 exekútor písomne oznámil, že dňa 14.11.2018 vykoná
na mieste samom nútený výkon exekúcie a požiadal žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti o súčinnosť.
Žalovaní nakoniec sami vypratali priestory, a to deň predtým, dňa 13.11.2018, z ktorého dôvodu bola
exekúcia dňa 19.11.2018 zastavená. Vyššie uvedenými dôkazmi považuje žalobca za preukázané, že vobdobí od dňa nasledujúceho po vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 31C 30/2005, až
do riadneho vypratania priestorov – t.j. v období od 03.02.2017 do 13.11.2018 - žalobcovia porušovali
svoju právnu povinnosť, ktorá im bola uložená právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdu, a to

povinnosť vypratať priestory v nehnuteľnosti žalobcu. Takýmto konaním bola žalobcovi spôsobená
škoda, resp. na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu. Ušlý zisk v tomto prípade
predstavuje rozdiel medzi hodnotou obvyklého trhového nájmu, ktorý by žalobca pri pravidelnom chode
vecí dostal za prenájom priestorov, a sumou 90,-Eur, ktorú mesačne platili za priestory žalovaní, hoci
tieto priestory mali vypratať. Žalobca sa zaoberá prenájmom priestorov v predmetnej nehnuteľnosti, z

ktorých časť prenajíma súkromnému gymnáziu, časť základnej škole, časť súkromnej škôlke, a ostatné
priestory rôznym komerčným nájomcom. Konkrétny priestor, predtým neoprávnene užívaný žalovanými,
o výmere 72 m2 (v súčasnosti označený žalobcom ako nebytový priestor kód 0) bol bezprostredne
po jeho vydaní žalobcovi dňa 01.12.2018 odovzdaný do užívania nového nájomcu I. J. K. – zubná
ambulancia, ktorá sa zaviazala platiť nájomné vo výške 455,- Eur mesačne. Nebyť konania žalovaných,
mohlo sa toto zrealizovať už na jar roku 2017, či už s týmto konkrétnym nájomcom alebo iným. Žalobcom

dohodnuté nájomné vo výške 6,30 Eur/m2 je nižšie než je obvyklá trhová hodnota nájomného v meste
Žilina, ktorá sa pohybuje okolo 10,- Eur/m2 mesačne. Výška škody bola vypočítaná nasledovne: 455
Eur - 90 Eur = 365 Eur je suma, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnym trhovým nájomným a sumou,
ktorú platili žalovaní. Jedná sa súčasne o hodnotu mesačného ušlého zisku žalobcu z nájomného, bez
zohľadnenia platieb za služby spojené s nájmom a DPH (t.j. čistý ušlý zisk). 365 Eur x 18 mesiacov

= 6 750,- Eur, čo je suma za obdobie kratšie než celkové obdobie od 03.02.2017 do 13.11.2018 (20
mesiacov),čímbolozohľadnenéobdobiepribližne2mesiacov,ktorébypripravidelnomchodevecítrvalo
zabezpečenie nového nájomcu do priestorov. Celková žalovaná suma 6 750,- Eur predstavuje minimum,
na ktoré môže mať žalobca nárok – jednak nevychádza z trhového nájomného v meste Žilina vo výške
10,- Eur/m2, ale len zo sumy 6,30 Eur/m2, a jednak sa nevzťahuje na celé obdobie, počas ktorého trval

protiprávny stav spôsobený žalovanými, ale len na obdobie 18 mesiacov. K príčinnej súvislosti uviedol,
že vzťah medzi nevyprataním priestorov zo strany žalovaných ako príčinou a nedosiahnutím obvyklého
nájomnéhozprenájmunastranežalobcuakonásledkompovažuježalobcazapreukázanýužlentým,že
vo veľmi krátkom čase po vyprataní priestorov v novembri 2018 došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na
prenájom týchto istých priestorov inému nájomcovi. To, že nebolo možné prenajať priestory skôr, nemá

inú príčinu, než to, že ich žalovaní odmietali vypratať, napriek existencii právoplatného a vykonateľného
rozsudku súdu. Žalobca od začiatku odmietal svojpomocne vypratávať žalovaných a vec riešil vždy
výlučne zákonnými prostriedkami. Pokiaľ ide o zavinenie, v tomto konkrétnom prípade žalovaní mali
vedomosť o tom, že sú povinní vypratať priestory – boli účastníkmi súdneho konania, v ktorom sa o ich
povinnosti vypratať priestory žalobcu rozhodovalo, a rozsudok, ktorým im táto povinnosť bola uložená,

im bol doručený, rovnako aj rozsudok odvolacieho súdu. Žalovaní museli mať vedomosť o tom, že
nevyprataním priestorov obmedzujú žalobcu v práve prenajať priestory niekomu inému, za obvyklých
trhových podmienok, a že takéto konanie je spôsobilé spôsobiť žalobcovi škodu, resp. že sa môžu
takto na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Samotný žalobca sa vo svojich procesných podaniach
v rámci konania vedeného pod č. k. 31C 30/2005 viackrát vyjadril, že plánuje priestory predtým

užívané žalobcami na účely bývania prerobiť na kancelárie a tieto následne prenajímať (napríklad v
písomnom podaní zo dňa 12.06.2013). Konkrétny dôvod, prečo žalovaní priestory nevypratali ani po
začatí exekučného konania, a počas približne roka a pol udržiavali nimi spôsobený protiprávny stav,
žalobcovi známy nie je. Žalovaní boli vyzvaní na náhradu škody písomnou predžalobnou výzvou zo dňa
18.02.2019, ktorú prevzali dňa 20.02.2019. Na výzvu nijakým spôsobom nezareagovali, či už formou

písomnej odpovede alebo úhradou akejkoľvek sumy žalobcovi. Príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky z
omeškania v zákonnej výške od dňa nasledujúceho po doručení výzvy na náhradu škody do zaplatenia,
a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky.

3. Podľa žalovaného v rade 1/ si žalobca svoj nárok uplatňuje ako nárok na ušlý zisk titulom údajnej

zodpovednosti žalovaných za škodu, ktorú spôsobili porušením právnej povinnosti tým, že dobrovoľne
nesplnili Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 31C/30/2005 zo dňa 04.02.2016 v spojitosti s
Rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp.zn. 8Co/207/2016 zo dňa 26.10.2016 uloženú povinnosť vypratať
priestory špecifikované vo výroku citovaného súdneho rozhodnutia. Žalovaný 1/ poukázal na ust. §
420 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je zodpovednosť za škodu koncipovaná ako

subjektívna zodpovednosť, teda sa viaže na zavinenie. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaní v
rámci svojich práv daných im zákonom č. 233/1995 Z.z. Exekučným poriadkom v exekučnom konaní na
základe návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie využili zákonom priznanú možnosť podania návrhu na
zastavenie a odklad exekúcie, o ktorom rozhodoval príslušný súd, rovnako ako i o opravnom prostriedkuvoči Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Ek/23/2017 zo dňa 18.09.2017, ktorým
vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica návrh žalovaných ako povinných na zastavenie
exekúcie zamietol. O sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Banská

Bystrica rozhodoval sudca Okresného súdu Banská Bystrica, pričom vo veci rozhodol až Uznesením
zo dňa 20.09.2018. Bezodkladne po doručení rozhodnutia súdu si žalovaní dobrovoľne svoju povinnosť
vypratať priestory splnili, o čom svedčí i samotné upovedomenie exekútora o ukončení exekúcie, ako i
samotné konštatovanie žalobcu vo svojej žalobe pod bodom II. Vo vzťahu k popisu skutkových námietok
a argumentácie sa žalovaný 1/ pripája k vyjadreniu žalovanej 2/ k žalobe. Žalovaný 1/ ďalej vzhľadom

na priebeh exekučného konania vzniesol námietku absencie jedného z predpokladov zodpovednosti
za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, t.j. zavinenie na strane žalovaných, ktorí výkonom
svojho práva podať opravný prostriedok a zákonom (Exekučným poriadkom) prípustné návrhy a tieto
kvalifikovane odôvodniť, nemohli porušiť právnu povinnosť v rozsahu žalovaného obdobia a spôsobiť
na strane žalobcu údajnú škodu eventuálne ušlý zisk. Žalovaný 1/ rozporuje vznik škody na strane
žalobcu, ktorý definuje ako ušlý zisk, ktorý podľa jeho vyjadrenia predstavuje rozdiel medzi hodnotou

obvyklého trhového nájmu, ktorý by podľa tvrdenia žalobcu tento pri pravidelnom chode veci dostal za
prenájom priestorov, a sumou 90,- Eur, ktorú mesačne platili za priestory žalovaní (v žalovanom období).
Žalobca tvrdí, že priestor po jeho vydaní žalovanými bol odovzdaný do užívania I. J. K. za účelom
prevádzkovania zubnej ambulancie s dohodnutým nájomným vo výške 455,- Eur mesačne. Tvrdenie
žalobcu, že nebyť konania žalovaných, uvedené sa mohlo zrealizovať už na jar 2017, je tvrdením

hypotetickým. Podľa názoru žalovaného 1/ žalobca vo svojom žalobnom návrhu nepreukázal naplnenie
hmotnoprávnych podmienok vzniku ušlého zisku a jeho nárokovateľnosti. Predloženie Zmluvy o nájme
nebytového priestoru uzatvorenej dňa 29.03.2019, od 01.12.2018 žiadnym spôsobom nepreukazuje
reálny záujem nového nájomcu o predmetné priestory už od obdobia jari 2017, tak ako konštatuje
žalobca vo svojom žalobnom návrhu, najmä ak uvedený nájomca v uvedenom období až do júna

2019 užíval v nehnuteľnosti žalobcu na totožnej adrese iné nebytové priestory za rovnakým účelom
prevádzkovania zubnej ambulancie. Zároveň je podľa názoru žalovaného 1/ nesprávny postup žalobcu
uplatňujúc si ušlý zisk, ktorý vyčísľuje ako rozdiel medzi sumou, ktorú hradili žalovaní žalobcovi za
žalované obdobie, a medzi reálnym trhovým nájomným, keďže zisk je kategóriou, ktorú nemožno
stotožňovať s príjmom z prenájmu eventuálne z tržieb za tento typ kontraktu, keďže zisk je len zlomok

z prijatej tržby, pričom tak ako je vyššie uvedené, od označeného nájomcu – zubnej ambulancie mal
žalobca v žalovanom období iný príjem za iné priestory, pričom nie je logický predpoklad na strane
označeného nájomcu prevádzkovať dve zubné ambulancie v jednej budove.

4. Žalovaná v rade 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že z označeného dôkazu „Upovedomenie

o ukončení exekúcie zn. EX 1683/17 zo dňa 19.11.2018 nie je zrejmé, kedy bolo exekučné konanie
skončené, a kedy si povinní splnili vymáhanú povinnosť. Uvedené je iba „...bolo skončené“.... „povinní
splnili vymáhanú povinnosť.“ V jeho prílohe pod názvom „Konečné vyúčtovanie exekučného konania“
zo dňa 19.11.2018 je veľmi stručné uvedené, že vymáhaná pohľadávka je uspokojená úplne, že povinní
priestory vypratali a exekučné konanie je skončené. Z úkonov exekútora samotnému žalobcovi nie sú

známe dátumy vypratania, pritom sám osobne bez právneho zástupcu sa zúčastnil pri odovzdávaní
priestorov. V predžalobnej výzve žalobca uviedol dátum vypratania 14.11.2018 a v žalobe 13.11.2018.
Nie je známy dátum ukončenia exekúcie, v II. časti žaloby je uvedené, že „Z tohto dôvodu bola
exekúcia dňa 19.11.2018 zastavená“. O ukončenie exekúcie ide v prípade, ak povinný sám a dobrovoľne
splnil vymáhaný nárok a uhradil aj trovy exekúcie. Exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie,

súčasťou ktorého je konečne vyúčtovanie exekučného konania a toto upovedomenie zašle účastníkom
konania a súdu. Okamihom doručenia upovedomenia o ukončení exekúcie súdu sa exekučné konanie
považuje za skončené. Predžalobná výzva zo dňa 18.02.2019 znela na náhradu škody vo výške 8400,-
Eur, čo je ušlé nájomné 400,- Eur mesačne x 21 mesiacov. Žalobca v nej tiež uviedol, že „V súčasnosti
bola uzatvorená zmluva na prenájom priestorov za sumu 650,- Eur mesačne.“ Spomínaná zmluva

nebola prílohou predžalobnej výzvy, informácie neboli dostačujúce. Do doručenia žaloby žalovaná 2/
nedisponovala žiadnou informáciu od exekútora o ukončení exekúcie, prevládala neistota z exekučného
konania, ktoré malo dlhé trvanie z dôvodu vady exekučného titulu, hlavne pojem priestory, trakt B…
Vstup do „priestorov“ exekútor odmietol prevziať, lebo by to už bolo nad rámec exekučného titulu.
Žalobca tvrdí, že v období od 02.02.2017 do 14.12.2018 mu nebol umožnený prístup do predmetných

priestorov, bolo mu znemožnené tieto priestory užívať, prípadne prenajímať. Žalobca nepreukázal, že by
v žalovanom období mal iný nájomca záujem o prenájom faktických bytových, či faktických nebytových
priestorov a riskoval by neplatnosť zmluvy o nájme. Od roku 1981 do roku 2018, spolu 37 rokov, každý
z prenajímateľov bytové priestory vedome ponechával v nespôsobilom stave k užívaniu, zotrvávanížalovaných v omyle. Od mája 2013 novembra 2018 žalobca neposkytol žalovaným žiadne služby,
elektrickú energiu a vodu si žalovaní zabezpečovali sami vo vlastnej réžii. „Priestory“ neboli užívania
schopné k okamžitému prenájmu ako nebytové priestory. Je otázne, kto spôsobil žalobcovi škodu, keď

bol uzrozumený s tým, čo kupuje. V roku 2005 prebral práva, ale aj povinnosti predávajúceho - Mesta
Žilina. Je zrejmé, že prehlásenia z kúpnej zmluvy neboli vážne a zrozumiteľné. Žalovaná 2/ namietla
pravdivosť aj ostatných údajov uvádzaných žalobcom v žalobe. Žalobca považuje vzťah medzi príčinou
a následkom za preukázaný tým, že po vyprataní priestorov v novembri 2018 došlo k uzatvoreniu novej
nájomnej zmluvy tých istých priestorov. Z predmetu nájomnej zmluvy (nebytový priestor) a exekučného

titulu (priestor) je evidentné, že sa nejedná o tie isté priestory. Žalobca uvádza dátum vypratania
november 2018 a uzatvorenia nájomnej zmluvy 01.12.2018. Výmera 72 m2 a označenie nebytový
priestor kód 0 sú nové údaje, nie sú predtým nikde uvádzané, ani v predžalobnej výzve. Na základe
exekučnéhokonania,alehlavnepočasreálnehovypratávaniavpraxisaukázalo,ževýrokrozhodnutiaje
neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Postupne vyšli najavo skutočnosti, ktoré povinní bez vlastnej
viny nemohli skôr uplatniť a ani len z nedbanlivosti nespôsobili možnosť plnenia povinnosti uloženej

im vykonateľným rozhodnutím. Žalovaná 2/ nárok uplatňovaný žalobcom v celom rozsahu neuznáva,
pripojila sa k vyjadreniu žalovaného 1/. Žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov vzniku
nároku na náhradu škody v podobe tvrdeného ušlého zisku. Jediným dôkazom, ktorý žalovaný predložil
za účelom preukázania svojich tvrdení o ušlom zisku a jeho výške, je nájomná zmluva uzatvorená s I.
J. K., ktorá však až do júna 2019 bola nájomcom iných priestorov v rámci budovy školy. V žalobcom

vymedzenom období od 3. februára 2017 do 13. novembra 2018, kedy mali žalovaní podľa tvrdenia
žalobcu dobrovoľne priestory vypratať (žalovaní vypratali priestory dňa 12. Novembra 2018) žalobca
nepreukázal žiaden ani potenciálny záujem o prenájom týchto priestorov. Predložená nájomná zmluva
nepreukazuje, že predmetom nájmu je práve priestor, ktorý bol žalovanými 37 rokov užívaný ako byt.
Súčasne žiadnym spôsobom nepreukazuje naplnenie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody

na strane žalobcu. Zmluva mala byť uzatvorená 29. marca 2019 a na jej základe mal nájom vzniknúť
už 1. decembra 2018. Prvá strana tejto nájomnej zmluvy bola prílohou žaloby, doručenej súdu dňa 18.
marca 2019, t. j. 12 dní predtým ako malo dôjsť k jej podpisu. Nájomca pritom za rovnakým účelom
prevádzky zubnej ambulancie do júna 2019 užíval (pravdepodobne na základe inej nájomnej zmluvy)
iné priestory v budove školy. Je nepravdepodobné, že by nájomca uzatvoril dve nájomné zmluvy na

priestory nachádzajúce sa v budove školy v období, kedy je nevyhnutné priestory stavebne riešené ako
byt podstatným spôsobom upraviť. Žalovaní si vo vzťahu k žalobcovi riadne plnili povinnosti plynúce im
z obmedzeného užívania priestorov, ktoré boli v žalobcom vymedzenom období odpojené od dodávok
vody, teda nespôsobilé na užívanie na byt ani na nebytový priestor. Žalobca každý mesiac vystavil
žalovaným faktúru, ktorú v období od februára 2017 do júna 2018 označoval ako faktúru za nájom za

bytové priestory a od júla 2018 ako faktúru za užívanie viazaných nebytových priestorov. Žalobca tak
každý mesiac realizoval úkon, ktorým žalovaným navrhol výšku plnenia za užívanie sporných priestorov
a žalovaní každý mesiac jeho návrh prijali. Uvedeným spôsobom postupovali strany sporu nielen v
období od 3. februára 2017, ale aj predtým, ako rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn.: 31C/30/2005
zo dňa 4. februára 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 26. októbra 2016,

nadobudol dňa 2. februára 2017 vykonateľnosť. Uvedenú skutočnosť žalobca sám potvrdil v podanej
žalobe, kedy sumu vo výške 90,- Eur mesačne odpočítal od ním určenej sumy údajného ušlého zisku.
Výška sumy uhrádzanej žalovanými bola výsledkom dohody strán sporu, a to bez ohľadu na právne
posúdenie vzťahu, ktorý bol medzi stranami sporu v dôsledku na jednej strane vystavených a na druhej
strane prijatých faktúr založený. Žalovaná v rade 2/ navrhla žalobu zamietnuť a priznať je nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.08.2019 nad rámec skutočností, uvedených v žalobe uviedol,
že procesná obrana žalovanej v 2. rade je nedôvodná a z prevažnej časti irelevantná vo vzťahu k
uplatnenému nároku na náhradu škody. Vo vzťahu k žalovanou 2/ namietanej skutkovej otázke, kedy jej

boli doručené určité podania exekútora v rámci exekučného konania, prípadne čísla konaní uvádzané
na týchto podaniach, vrátane dátumu splnenia povinnosti v rámci exekučného konania, žalobca uvádza,
že vo veci vypratania nehnuteľností na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 31C 30/2005
zo dňa 04.02.2016, ktorý sa stal právoplatným dňa 02.01.2017 a vykonateľným dňa 02.02.2017, sa
viedlo len jedno exekučné konanie, a to na exekútorskom úrade JUDr. Mariána Janeca pod č. k.

EX 1683/17. V žalobe bolo uvedené, že povinnosť bola splnená v rámci exekučného konania dňa
13.11.2018, pričom toto tvrdenie nebolo zo strany žalovanej v 2. popreté alebo rozporované (žalovaná
namieta len to, že v predžalobnej výzve bol uvedený dátum 14.11.2018). Vo vzťahu k námietke žalovanej
2/, že samotné priestory neboli v čase, kedy ich žalovaní protiprávne zaberali, spôsobilé prenájmuza obvyklých trhových podmienok, nakoľko si vyžadovali rekonštrukciu, žalobca uviedol, že to bolo
v dôsledku protiprávneho konania žalovaných, prečo tieto priestory boli v takomto stave. Za nedôvodnú
považuje námietku žalovanej 2/, že súčasný nájomca priestorov I. K. užíva v súčasnosti iné priestory

na F. XX H. D., t.j. v nehnuteľnosti žalobcu, pričom v konaní nebolo preukázané, že by v žalovanom
období bola ochotná uzatvoriť ďalšiu zmluvu na iné priestory. Tiež považuje za bezpredmetnú námietku
žalovanej v rade 2/, že žalobca v roku 2005 vedel, že preberá práva a povinnosti predávajúceho mesta
Žilina, že kúpna zmluva je z tohto dôvodu neplatná. Žalovaní v minulosti podali voči žalobcovi žalobu
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z roku 2005, na základe ktorej nadobudol nehnuteľnosť od mesta

Žilina, pričom táto žaloba bola zamietnutá právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 7C
101/2008. Kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca nehnuteľnosti nadobudol, je platná, a nemá žiadny
vplyv na uplatnený nárok na náhradu škody. V roku 2005, kedy žalobca nehnuteľnosť kupoval od
mesta Žilina, boli priestory v užívaní žalovaných, ktorým síce dal predchádzajúci prenajímateľ ešte pred
uzatvorením kúpnej zmluvy výpoveď z nájmu, avšak bola podaná žaloba, a preto nájomný vzťah v
súlade s § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka trval. Až 02.02.2017 nadobudol právoplatnosť rozsudok,

ktorým bola žalovaným uložila povinnosť priestory vypratať, pričom za to, že túto povinnosť nesplnili,
nezodpovedá ani mesto Žilina ako predávajúci, ani žalobca ako kupujúci, ale jedine a výlučne žalovaní.
Žalovaní sa nemôžu brániť tým, že sa mal žalobca o svoje vlastníctvo starať, keď to boli oni, kto mu v
tom svojim protiprávnym konaním bránil. Žalobca nikdy nepoužil svojpomoc pri vysťahovaní žalovaných
z priestorov, ktoré neoprávnene užívali, nikdy neporušil sám žiadnu právnu povinnosť, a od začiatku

bolo jeho cieľom dosiahnuť vypratanie priestorov výlučne právnymi prostriedkami na to určenými.

6. Prvoinštančný súd vo veci na základe vykonaného dokazovania medzitýmnym rozsudkom zo dňa
17.6.2021 č.k. 32C/27/2019-244 rozhodol, že základ uplatneného procesného nároku žalobcu je daný
a o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

7. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalovaní prostredníctvom svojich právnych zástupcov, na
základe čoho rozhodoval vo veci odvolací súd, ktorý uznesením č.k. 9Co/53/2022-363 zo dňa 22.9.2022
odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

8. Prvoinštančný súd v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu dospel na základe
vykonaného dokazovania k nasledovným záverom:

9. Podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 6.750,- Eur s príslušenstvom z titulu nároku na
náhradu škody, resp. vydania bezdôvodného obohatenia s tým, že žalobca jednoznačne právny dôvod

svojho nároku nedefinoval a ponechal na súde, aby súd žalobcom popísaný skutkový stav podradil pod
príslušnú právnu normu. Žalobca vo svojej žalobe a aj v neskorších svojich vyjadreniach opakovane
uviedol, že právnym dôvodom ním uplatneného nároku je nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku
alebo bezdôvodného obohatenie.

10. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 31C/30/2005 zo dňa 04.02.2016, ktorý sa stal právoplatným
dňa 02.01.2017 a vykonateľným dňa 02.02.2017 (v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline
č.k. 8Co/207/2016 zo dňa 26.10.2016), bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaní v rade 1/ a 2/ (ako
navrhovatelia v konaní sp. zn. 31C/30/2005) sú povinní vypratať priestory so sa samostatným vchodom
číslo II. v juhozápadnej časti prízemia stavby školy súp. č. XXXX na F. G. XX H. D., zapísanej na LV č.

XXXX, trakt B, vedľajší chod, pozostávajúce z troch miestností, kuchyne, predsiene, komory, kúpeľne
a WC a odovzdať ich odporcovi, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

11. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaní porušili svoju právnu povinnosť vyplývajúcu
z vyššie uvedeného rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu, nakoľko

dobrovoľne v predpísanej lehote nesplnili povinnosť vypratať v rozsudku popísané priestory a tieto
uvoľnili až počas prebiehajúceho exekučného konania, ktorého predmetom bol nútený výkon vyššie
uvedeného súdneho rozhodnutia. Súd mal teda preukázané, že žalovaní porušili súdnym rozhodnutím
uloženú právnu povinnosť, čím je splnený prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody.

12. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že „každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti“.13. Podľa právnej doktríny zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno
uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:
a) porušenie právnej povinnosti,

b) vznik škody,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou,
d) zavinenie.
Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá.

14. Porušenie právnej povinnosti predstavuje rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala (prípadne
opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom
alebo inou právnou skutočnosťou. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné
objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Za skutočnú škodu sa považuje
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného.
Ušlým ziskom sa rozumie majetková ujmu vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo

k zvýšeniu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom
na obvyklý chod vecí. Okrem uvedených podmienok - porušenie právnej povinnosti a vznik škody -
musí byť splnená aj podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom
škody, tzn. stav, že škoda by bez porušenia povinnosti nevznikla. Táto skutočnosť bola riešená aj
najvyššími súdnymi inštanciami, napr. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. I ÚS

177/08zodňa1.marca2010,podľaktoréhojezákladnoupodmienkouvznikuzodpovednostnéhovzťahu
príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá
musí byť predvídateľná. Pre úspešné uplatnenie si nároku na náhradu škody je teda potrebné, aby boli
kumulatívne splnené všetky vyššie uvedené podmienky. V prípade, ak nie je splnená, resp. preukázaná
čo i len jedna z predmetných podmienok, nemôže byť žaloba o náhrady škody úspešná.

15. Žalobca si uplatnil z titulu porušenia vyššie popísanej právnej povinnosti škodu vo forme ušlého zisku
vo výške 6.750,- Eur, ktorá mala vzniknúť tým, že žalobca nemohol prenajímať žalovanými neoprávnene
„obsadené“ priestory. Vznik škody a jej výška pritom musí byť v konaní spoľahlivo preukázaná. Výšku
škody žalobca preukazoval odhadom obvyklej ceny z realitnej kancelárie (č.l. 141), podľa ktorého bolo

možné predmetné priestory prenajať za sumu 8,- Eur až 10,- Eur/mesiac bez DPH, energií a služieb.
Z uvedeného odhadu možno vyvodiť, že sa týka obdobia od roku 2016 do 20.8.2019, ale s tým, že
nie je uvedená, aká bola presná výška nájomného v konkrétnom období, je tam uvedená len možná
výška nájomného, a to dokonca intervalom „od – do“. Odhad vyhotovila, podľa znenia predloženej listiny,
realitná spoločnosť, ktorá je súdu neznáma. Zároveň bola táto listina predložená stranou sporu, a nebola

vyžiadaná súdom, tzn. súd nemal možnosť posúdiť, či daný odhad vyhotovila odborne spôsobilá osoba.
Súd pri tomto závere vychádzal z ust. § 206 CS, podľa ktorého platí, že „ak je potrebné posudzovať
skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne
spôsobilej osoby“, pričom ale platí, že odbornú spôsobilosť osoby vyhodnocuje súd. Ak teda má mať
nejaké vyjadrenie tretej osoby charakter odborného vyjadrenia, musí ísť o vyjadrenie zabezpečené

súdom na návrh strany sporu, čo sa v riešenom prípade nestalo, a preto listina predložená žalobcom má
len charakter listinného dôkazu, ktorého obsah podlieha dokazovaniu. Nejde pritom o listinu strán sporu,
ale o listinu tretej osoby. V súlade s uvedeným teda nebol žalobcom preukázaný vznik škody, resp. výška
škody, ktorá mala byť žalobcovi porušením povinnosti spôsobená. Zároveň súd dospel k záveru, že
žalobca v konaní nepreukázal reálny záujem nového nájomcu o predmetné priestory už od žalovaného

obdobiavroku2017.OkolnostiohľadneuzatvorenianájomnejzmluvyzI.K.vzmysletvrdenížalobcuboli
pre postup súdu, ktorým by žalobe žalobcu vyhovel, nepostačujúce. Nájomná zmluva s I. K. ako príloha
žaloby je tvorená jednou stranou, na ktorej nie je uvedený dátum uzatvorenia zmluvy. Neskôr bola do
konania predložená zmluvu s I. K. s dátumom uzatvorenia 29.3.2019, t.j. 10 dní po podaní žaloby na súd,
pričom žalobca si žalobou v tomto konaní uplatňuje svoj nárok na zaplatenie za obdobie od 3.2.2017

do 13.11.2018, reálny záujem o prenajatie priestorov v tomto období, resp. reálna možnosť prenajať
priestory iným subjektom v uvedenom období, neboli v konaní preukázané.

16. Nakoľko na vznik nároku na náhradu škody je potrebné kumulatívne splnenie všetkých podmienok,
pričom nebola preukázaná podmienka vzniku tvrdenej škody, súd aj bez bližšieho skúmania existencie

ďalších podmienok vzniku nároku na náhradu škody vyhodnotil, že žalobca vznik nároku na náhradu ním
tvrdenej škody voči žalovaným nepreukázal, tzn. neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko bez preukázania
vzniku škody nemôže existovať nárok na náhradu škody.17. Žalobca ako alternatívny právny dôvod vzniku nároku na zaplatenie žalovanej sumy uviedol aj
nárok na bezdôvodné obohatenie, pričom ale nekonkretizoval žiadnu skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia.

18. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že „bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov“.

19. Právna doktrína uvádza, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je
vznikmajetkovéhoprospechuuobohateného,pričomkzväčšeniujehomajetkudošlovrozporesprávom
uznanými dôvodmi.

20. Otázke vzťahu medzi bezdôvodným obohatením a nárokom na náhradu škody sa venovali aj
slovenské a české súdy, ktoré uviedli, napr. z nálezu Ústavného súdu SR z 26. apríla 2013, č. k. IV.

ÚS 554/2012-35 vyplýva, že „posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia,
závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy — § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny
vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor
koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia
vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a
pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo
124/2002).
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie

je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008)“.

21. Nakoľko v riešenom prípade došlo k protiprávnemu konaniu, v dôsledku ktorého podľa názoru
žalobcu vznikla škoda, súd žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil ako nárok na náhradu škody, a nie

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, na vznik ktorého sa existencia protiprávneho úkonu
nevyžaduje. Zároveň je potrebné ale uviesť aj to, že aj v prípade nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia je potrebné preukázať výšku tohto nároku, čo žalobca, z dôvodov uvedených vyššie pri
otázke škody, nepreukázal, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno.

22. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný,
žalobca nepreukázal existenciu svojho nároku, a preto žalobu zamietol. Prvostupňový súd, vedomý si
svojej povinnosti rešpektovať názory odvolacieho súdu, vyjadrené v zrušujúcom uznesení (bod 12.),
uvádza, že zamietnutím žaloby bolo v zásade vyhovené námietkam žalovaných, pričom úvahy, týkajúce
sa vyhodnocovania podstatných námietok žalovaných, prvoinštančný súd uviedol v predchádzajúcich

bodoch.

23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. S poukazom na závery

zrušujúceho uznesenia (bod 14.) výrokom II. rozhodol prvoinštančný súd o trovách odvolacieho konania,
na základe čoho vzhľadom na plný úspech vo veci priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania o odvolaní žalovaného v rade 1/ zo dňa 8.9.2021 a žalovanej v rade 2/ o odvolaní
zo dňa 15.9.2021 voči žalobcovi v rozsahu 100%. Zároveň výrokom III. súd priznal žalovaným voči
žalobcom nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, a to vzhľadom

na ich plný úspech vo veci, keďže súd žalobu zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.