Rozsudok – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Bačová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoExekúcia a výkon rozhodnutí

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120201655
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Bačová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:7120201655.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Bačovou v spore žalobcu: ZAKLADANIE
OK, s. r. o., so sídlom Prúdy 93/4, Trenčín, IČO: 36 786 683, zastúpený: JUDr. Ján Legerský, advokát,
so sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške
22.620,08 EUR s príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 22.620,08 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.11.2019 do zaplatenia,
titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil
tým, že rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu v Žiline č. k. A. XXXX/XX zo

dňa 25.06.2015 bola žalobcovi prisúdená peňažná pohľadávka proti spoločnosti HS - INGREAL a.s.,
so sídlom Košice, Bellova č. 3, IČO: 36 212 156 (ďalej len „dlžník“). Podľa tohto rozhodcovského
rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2015 a vykonateľnosť dňa 03.07.2015 bol dlžník
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.675,75 EUR, nahradiť súdny poplatok za rozhodcovské konanie
vo výške 1.180,50 EUR, nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 1.302,94 EUR, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Keďže dlžník svoju povinnosť v zmysle právoplatného a

vykonateľného rozhodcovského rozsudku včas a riadne nesplnil, žalobca ako oprávnený podal proti
dlžníkovi ako povinnému návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie tejto povinnosti na peňažné
plnenie u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, ml., Exekútorský úrad Trenčín, Mierové
námestie č. 1 (ďalej len „súdny exekútor“) dňa 03.08.2015. Súdny exekútor ešte dňa 03.08.2015 odoslal
na Okresný súd Košice I žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom
na vykonanie exekúcie č. EX 726/2015 zo dňa 03.08.2015 s exekučným titulom č. A. XXXX/XX
zo dňa 25.06.2015 a s kolkom v hodnote 16,50 EUR. Okresný súd Košice I síce vydal pod sp. zn. 20Er

5482/2015 poverenie pre súdneho exekútora zo dňa 30.09.2015, avšak toto poverenie nebolo súdnemu
exekútorovi vôbec doručené a z dôvodov nesprávneho úradného postupu súdu bolo dňa 09.10.2015
doručené JUDr. Michalovi Mazúrovi, súdnemu exekútorovi, Exekútorský úrad Košice, ul. Štúrova č. 17.
Žalobca ako oprávnený v danom exekučnom konaní nevediac o tejto skutočnosti po uplynutí dlhej doby
od podania návrhu na vykonanie exekúcie, podal na Okresný súd Košice I listom zo dňa 17.02.2016
žiadosť o vydanie poverenia pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, ml. Na základe tohto

listu žalobcu zo dňa 17.02.2016 potom Okresný súd Košice I doručil poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi až dňa 01.03.2016. Súdny exekútor následne vydal upovedomenie o začatí
exekúcie č. EX 726/2015 zo dňa 01.03.2016, exekučný príkaz č. EX 726/2015 zo dňa 06.04.2016 aupovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie č. EX 726/2015 zo dňa 06.04.2016. Súdny exekútor
po zistení stavu majetku dlžníka oznámil žalobcovi ako oprávnenému že dlžník má v evidencii
motorových vozidiel viacero osobných a nákladných vozidiel, teda majetok, ktorý je možné postihnúť

exekúciou, avšak vzhľadom na časový odstup od podania žiadosti o vydanie poverenia pre súdneho
exekútora do jeho doručenia súdnemu exekútorovi, bolo ním vykonané zablokovanie týchto vozidiel
evidované ako šieste v poradí, pričom prvé v poradí bolo vykonané zablokovanie týchto vozidiel súdnym
exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom dňa 03.12.2015. Po tomto zistení podal žalobca listom zo dňa
20.07.2016 sťažnosť na Okresný súd Košice I na postup súdu v konaní sp. zn. 20Er 5482/2015,

v ktorej žiadal, aby mu boli oznámené dôvody, pre ktoré súd postupoval pri doručovaní poverenia pre
súdneho exekútora vyššie uvádzaným spôsobom a zároveň upozornil na možnosť uplatnenia náhrady
škody z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Keďže o vybavení tejto
sťažnosti nebol žalobca v primeranej lehote upovedomený, listom zo dňa 03.04.2017 zaslaným k rukám
predsedu súdu požiadal Okresný súd Košice I o preverenie vybavenia sťažnosti na postup súdu v
konaní sp. zn. 20Er/5482/2015, kde opätovne upozornil na možnosť uplatnenia náhrady škody z titulu

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Až na tento list žalobcu reagoval Okresný
súd Košice I listom č. Spr 53/2017 zo dňa 20.04.2017 označeným ako Informácia o vybavení žiadosti
vo veci sp. zn. 20Ex/5482/2015, v ktorom predseda súdu informoval žalobcu, že lustráciou v súdnom
registri Spr zistil, že sťažnosť žalobcu, ktorý vystupuje ako oprávnený v exekučnom konaní pod sp. zn.
20Er/5482/2015 nie je evidovaná a nie je založená ani súdnom spise sp. zn. 20Er 5482/2015, a že táto

sťažnosť doposiaľ nebola predsedovi súdu doručená. Napokon z tohto listu vyplýva, že predseda súdu
zo spisu sp. zn. 20Er/5482/2015 zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX
z 30.09.2015 pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, ml. bolo omylom dňa 09.10.2015
doručené súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi a že ak týmto nesprávnym postupom súdu
vznikne oprávnenému škoda, môže sa domáhať jej náhrady podľa ustanovení zákona č. 514/2003

Z. z. Žalobca na základe toho potom listom zo dňa 24.07.2017 opakovane zaslal Okresnému súdu
Košice I k rukám predsedu súdu sťažnosť na postup súdu v konaní sp. zn. 20Er/5482/2015.
Na túto sťažnosť odpovedal Okresný súd Košice I listom č. Spr 92/17 zo dňa 22.08.2017, v ktorom
predseda súdu oznámil výsledok prešetrenia sťažnosti vo veci sp. zn. 20Er/5482/2015. V tomto liste bolo
uvedené, že po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, spisu sp. zn. 20Er/5482/2015 a písomného

vyjadrenia sudcu JUDr. Čiževského bolo zistené, že súdny exekútor JUDr. Ladislav Ďorďovič, ml. dňa
06.08.2015 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
ZAKLADANIE OK, s.r.o. proti povinnému HS - INGREAL a.s. o vymoženie pohľadávky
19.675,75 EUR s príslušenstvom, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok č.k. A. XXX/XX
z 25.06.2015, že súd listom zo dňa 31.08.2015 vyzval oprávneného na predloženie rozhodcovskej

doložky uzavretej medzi oprávneným a povinným, že dňa 10.09.2015 oprávnený doručil súdu zmluvu
o dielo č. XX/XX/XXXX uzavretú 24.02.2014 medzi objednávateľom HS - INGREAL a.s. a zhotoviteľom
ZAKLADANIE OK, s.r.o., že dňa 30.09.2015 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Ladislava Ďorďoviča, ml., že poverenie asistentka omylom zaslala súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi
Mazúrovi, ktorý ho prevzal 09.10.2015 a že súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi, ml.

bolo poverenie podľa vyjadrenia sudcu zaslané až po urgencii oprávneného zo dňa 17.02.2016 a
za tento nesprávny postup súdnej asistentky sa predseda súdu ospravedlňuje a vec bude sledovať
až do právoplatného skončenia, pričom súčasne prijal opatrenia vo forme upozornenia asistentiek,
aby sa v budúcnosti podobné prípady nemohli opakovať. Na základe týchto zistení bola sťažnosť
poškodeného na postup súdu vyhodnotená ako dôvodná. Uznesením Okresného súdu Košice I č.

k. 31K/24/2016-135 zo dňa 24.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2016 bol napokon
na majetok dlžníka HS-INGREAL a.s. vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený JUDr. Milan
Okajček. Žalobca prihlásil svoju predmetnú pohľadávku voči dlžníkovi prihláškou pohľadávky zo dňa
27.07.2017 v celkovej sume 22.620,08 EUR, pozostávajúcej z istiny 19.675,75 EUR, súdneho poplatku
za rozhodcovské konanie v sume 1.180,50 EUR, náhrady trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom

konaní v sume 1.302,94 EUR, poplatku za návrh na začatie exekúcie v sume 16,50 EUR a náhrady
trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 444,39 EUR. Podľa súpisu všeobecnej podstaty
úpadcu (dlžníka) zverejneného správcom boli do tejto spísané hnuteľné veci, a to práve už vyššie
spomínané osobné a nákladné motorové vozidlá, ktoré boli aj postihnuteľným majetkom úpadcu v rámci
exekučnéhokonania.Zároveňztohtosúpisuvyplýva,žehodnotatohtohnuteľnéhomajetkubolataká,že

uspokojenie pohľadávky žalobcu vrátane jej príslušenstva vymáhanej predtým v exekučnom konaní, by
bolomožnévcelomrozsahu.Zosúhrnuvyššieuvedenýchskutočnostíjezrejmé,ževexekučnomkonaní
vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 20Er/5482/2015 došlo k nesprávnemu úradnému
postupupoverenienavykonanieexekúciezodňa30.09.2015vtom,žepoverenienavykonanieexekúcievydané dňa 30.09.2015 bolo zaslané nesprávnemu (inému) súdnemu exekútorovi, ktorý ho prevzal
dňa 09.10.2015 a tomu súdnemu exekútorovi, ktorý o vydanie poverenia požiadal, bolo toto doručené
až dňa 01.03.2016 po urgencii žalobcu ako oprávneného v danom exekučnom konaní. Tým došlo k

tomu, že pohľadávka žalobou voči dlžníkovi vymáhaná v exekučnom konaní nemohla byť uspokojená,
hoci v prípade riadneho úradného postupu súdu by poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu
exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi, ml. nepochybne doručené tiež najneskôr dňa 09.10.2015
a tento by mohol takom prípade ako prvý v poradí zablokovať hnuteľný majetok dlžníka, z ktorého
by bolo možné vymáhanú pohľadávku žalobcu uspokojiť v celom rozsahu vrátane jej príslušenstva. V

dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu preto vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške
22.620,08 EUR, zodpovedajúca sume nevymoženej pohľadávky vrátane jej príslušenstva v exekučnom
konaní, ktorú už nebolo možné neskôr uspokojiť ani sčasti. Na základe vyššie uvedených skutočností
žalobca ako poškodený cestou svojho advokáta listom zo dňa 24.05.2019 požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
pri výkone verejnej moci. Žalovaný na takúto žiadosť žalobcu odpovedal listom zo dňa 19.11.2019,

ktorým oznámil žalobcovi, že po vyhodnotení žiadosti dospel k záveru, že žiadosť je nedôvodná a
že v tejto veci jednoznačne nebolo zo strany žiadateľa (žalobcu) preukázané kumulatívne splnenie
zákonných predpokladov pre možnosť vzniku nároku na náhradu škody a preto uplatnený nárok rámci
predbežného prerokovania žiadosti neuspokojí a túto žiadosť evidovanú pod č. XXXXXXXXXX/XXX
považuje za predbežne prerokovanú. Podľa žalobcu z vyššie uvedených skutočností jednoznačne

vyplýva, že žalobcovi bola spôsobená škoda nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci,
a to Okresného súdu Košice I v exekučnom konaní, vedenom na tomto súde pod sp. zn.
20Er/5482/2015, keď je nesporné, že v tomto exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu spočívajúcemu v neodôvodnených prieťahoch v konaní, v dôsledku ktorého
žalobcovi vznikla škoda vo výške nevymoženej pohľadávky s príslušenstvom, ktorej vymoženie by v

prípade riadneho postupu súdu v exekučnom konaní bez zbytočných prieťahov bolo reálne možné a
zároveň je nesporné, že medzi takýmto nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom škody na
strane žalobcu je daná príčinná súvislosť. Žalobca si touto žalobou uplatnil nárok na náhradu škody v
celkovej výške 22.620,08 EUR. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento si žalobca uplatnil na základe §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 5

% ročne z dlžnej sumy, a to za dobu od 21.11.2019 do zaplatenia, pričom začiatok doby omeškania s
poukazom na ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. žalobca odvodzoval od okamihu, kedy
mu bolo doručené oznámenie žalovaného o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody zo dňa 19.11.2019, v ktorom žalovaný oznámil, že nárok na náhradu škody neuspokojí.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok uplatnený žalobcom považuje v celom rozsahu za
nedôvodný. Žalovaný s ohľadom na žalobcom predložené listinné dôkazy nerozporoval skutočnosť, že
zo strany Okresného súdu Košice I ako exekučného súdu došlo k doručeniu poverenia na vykonanie
exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi až dňa 01.03.2016. Podľa žalovaného však samotná táto
skutočnosť v žiadnom prípade nesvedčí záveru o existencii žalobcom deklarovaného nároku na náhradu

škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Žalovaný rozporoval existenciu škody na strane žalobcu, a
to v celom rozsahu, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcom deklarovaným právnym titulom
a škodou. V predmetnej veci žalobca od žalovaného požaduje „preplatenie“ nevymoženej exekučnej
pohľadávky, ktorej vymoženie malo byť podľa názoru žalobcu v príčinnej súvislosti s uvedeným
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu zmarené. Táto pohľadávka je navyše naďalej

žalobcom uplatňovaná voči povinnému, a to v konkurze vedenom Okresným súdom Košice I pod sp.
zn. 31K/24/2016. Za skutkových okolností tohto prípadu podľa názoru žalovaného žalobca jednoznačne
neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku ním deklarovanej škody v podobe ušlého zisku -
nevymoženej exekučnej pohľadávky. Vo všeobecnosti podľa názoru žalovaného jednoznačne nemožno
považovať nevymoženú exekučnú pohľadávku za ušlý zisk oprávneného, ani v prípade, ak by bolo

porušeniepovinnostiriadnehoavčasnéhodoručeniapoverenianavykonanieexekúciezavinenésúdom.
Zo skutkových okolností prezentovaných žalobcom jednoznačne vyplýva, že žalobca nebol jediným
veriteľom povinného, ktorý voči povinnému viedol exekučné konanie. Zo skutočnosti, že blokovanie
motorových vozidiel súdnym exekútorom JUDr. Ďorďovičom, ml. bolo zapísané ako šieste v poradí
vyplýva, že voči povinnému bolo vedených súbežne s exekúciou žalobcu prinajmenšom ďalších

5 exekúcií. Skutočnosť, že povinný bol dlžníkom viacerých veriteľov je jednoznačne potvrdená aj
vyhlásením konkurzu na majetok povinného uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 24.05.2016,
č. k. 31K/24/2016-135. Navyše, žalobca prezentuje zápis blokácie motorových vozidiel vo vlastníctve
povinného ako absolútne znemožnenie akéhokoľvek, čo i len čiastočného, uspokojenia pohľadávkyžalobcu, pričom absolútne opomína skutočnosť, že predmetné motorové vozidlá neboli jediným
majetkom povinného. Z upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie vydaného JUDr. Ladislavom
Ďorďovičom, ml. zo dňa 06.04.2016, sp. zn. EX 726/2015 vyplýva, že súdny exekútor zvolil za jediný

spôsob výkonu tejto exekúcie prikázanie pohľadávky z účtu povinného. Ďalej z exekučného príkazu
vydaného tým istým súdnym exekútorom dňa 06.04.2016 vyplýva, že súdny exekútor prikázal
štyrom bankám, v ktorých boli vedené účty povinného (ČSOB, a.s., pobočka zahraničnej banky, Tatra
banka, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s. a Fio banka, a.s.), aby odpísali exekučnú pohľadávku
z týchto účtov. Dátum doručenia exekučného príkazu bankám nie je z predložených listín zrejmý,

avšak je celkom nepochybné, že na majetok povinného bol právoplatne vyhlásený konkurz necelé
dva mesiace po vydaní predmetného exekučného príkazu. Navyše, ako vyplýva z verejne dostupných
listín z konkurzného konania vedeného vo veci povinného ako úpadcu, jednotlivé motorové vozidlá
vo vlastníctve povinného neboli speňažené v žiadnej z exekúcií predchádzajúcich v zozname blokácií
exekúciu žalobcu, ale tieto boli po vyhlásení konkurzu zaradené správcom konkurznej podstaty do
všeobecnej podstaty majetku úpadcu (povinného). Jednoznačne teda nemožno konštatovať, že by

oneskoreným doručením poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 726/2015
došlo k zmareniu predaja motorových vozidiel povinného a tým k úplnému zmareniu vymoženia
pohľadávky žalobcu. Navyše, z oznámenia správcu konkurznej podstaty JUDr. Milana Okajčeka zo
dňa 12.08.2016 vyplýva, že povinný disponoval aj inými majetkovými hodnotami ako spomínanými
motorovými vozidlami, a síce peňažnými pohľadávkami voči 44 dlžníkom, a to v celkovej hodnote

49.403,82 EUR. Ďalej z oznámenia správcu konkurznej podstaty zo dňa 17.08.2016 vyplýva, že do
všeobecnej majetkovej podstaty povinného boli zahrnuté ďalšie hnuteľné veci, ktoré boli vyčíslené v
hodnote spolu 1.168.351,33 EUR. Aktuálna situácia ohľadom uplatňovania pohľadávky žalobcu je
taká, že žalobca má svoju pohľadávku prihlásenú v konkurze vedenom na majetok úpadcu - povinného,
pričom vychádzajúc z uvedených súpisov všeobecnej majetkovej podstaty úpadcu možno konštatovať,

že v konkurznej podstate sa nachádza dostatok peňažných prostriedkov na uspokojenie pohľadávky
žalobcu. Navyše, konkurz na majetok povinného naďalej riadne prebieha, a teda jednoznačne nemožno
dospieť k záveru, že možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu v sume 22.620,08 EUR bola zmarená.
Túto sumu preto v žiadnom prípade s ohľadom na definíciu ušlého zisku nemožno považovať za škodu v
podobeušléhoziskuvzniknutúžalobcovivpríčinnejsúvislostisnímdeklarovanýmnesprávnymúradným

postupom exekučného súdu. Možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu totižto stále pretrváva, a je
vysoko pravdepodobné, že k uspokojeniu tejto pohľadávky aj reálne dôjde. Avšak aj v prípade, ak by k
uspokojeniu pohľadávky žalobcu nedošlo, nebolo by možné podľa žalovaného následok takejto situácie
považovať za vznik zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným titulom nesprávneho
úradného postupu orgánu verejnej moci, avšak nanajvýš za vznik škody v súvislosti s platobnou

neschopnosťou dlžníka žalobcu - obchodnej spoločnosti HS - INGREAL a.s. „v konkurze“. Žalobca
s ohľadom na vyššie uvedené podľa žalovaného jednoznačne nepreukázal vznik škody a príčinnej
súvislosti v jeho majetkovej sfére vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Košice
I v konaní sp. zn. 20Er/5482/2015. Práve naopak, z priebehu konkurzného konania, a predovšetkým zo
súpisov majetku povinného vyplýva, že skutkové závery žalobcu ohľadom možnosti uspokojenia jeho

pohľadávky výlučne z predaja motorových vozidiel, ktoré súdny exekútor JUDr. Ďorďovič, ml. „nestihol
zablokovať“, sú v celom rozsahu nesprávne. V nadväznosti na to je nesprávna celá konštrukcia, na
ktorej je postavená žaloba žalobcu a ním uplatňovaný nárok. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sú splnené všetky zákonné predpoklady
na vznik zodpovednostného vzťahu žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Košice I v exekučnom konaní vedenom pod č. 20Er/5482/2015,
v dôsledku ktorého žalobca nevymohol svoj peňažný nárok priznaný právoplatným a vykonateľným

rozsudkom rozhodcovského súdu ani sčasti, čím žalobcovi vo výške tohto nároku vznikla škoda. Žalobca
nesúhlasil s tvrdením žalovaného o absencii vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom (ktorý ani žalovaný nerozporuje) a touto škodou. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného
o charaktere škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť ako ušlého zisku žalobca uviedol, že z obsahu
rozhodcovského rozsudku, ktorý predstavoval exekučný titul v danom exekučnom konaní vyplýva,

že týmto bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie ceny za dielo, ktoré žalobca ako zhotoviteľ pre
spoločnosť HS - INGREAL a.s. ako objednávateľa vykonal a už z tohto pohľadu je možné
takto uplatňovaný nárok titulom náhrady škody považovať za typický ušlý zisk, keďže žalobcovi bola
rozhodcovským rozsudkom vo výške priznanej istiny 19.675,75 EUR priznaná náhrada toho, čo žalobcauž zo svojho majetku na splnenie záväzku zo zmluvy o dielo vynaložil. Bez ohľadu na to však podľa
žalobcu táto skutočnosť a teda samotná povaha nároku, ktorého vymoženia sa žalobca v exekučnom
konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod č. 20Ex/5482/2015 domáhal, nemá pre posúdenie

nároku žalobcu na náhradu škody odvodzovaného od nesprávneho úradného postupu súdu v danom
exekučnomkonanížiadenvýznam.Preposúdeniedôvodnostitohtonárokužalobcujerozhodujúce,čizo
strany daného exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, v dôsledku ktorého žalobca
nemohol svoj nárok vymôcť, a teda či dôsledkom takéhoto nesprávneho úradného postupu bola škoda,
ktorá vznikla žalobcovi nevymožením tohto nároku (a teda v konečnom dôsledku nezískaním náhrady

za to, čo žalobca zo svojho majetku na splnenie záväzku zo zmluvy o dielo vynaložil). Štát zodpovedá
za škodu spôsobenú poškodenému tým. že súd správne nepostupoval v exekučnom konaní, čo v tejto
veci ani nie je medzi stranami sporné, a to za predpokladu, ak poškodený preukáže, že pohľadávku
proti dlžníkovi vymáhanú v exekučnom konaní skutočne mal, čo je podľa žalobcu tiež jednoznačne
preukázané a zároveň, že neodôvodnené prieťahy v exekučnom konaní boli podstatnou a rozhodujúcou
príčinou toho, že sa pohľadávka stala nevymožiteľnou. Pokiaľ teda žalovaný spochybňuje existenciu

samotnej škody, tak toto nie je podľa žalobcu vôbec opodstatnené, pretože jej existencia je daná už tým,
že žalobca doposiaľ z pohľadávky, ktorá bola predmetom exekučného konania vedeného na Okresnom
súde Košice I pod č. 20Er/5482/2015 nevymohol absolútne nič a teda, ak by nesprávny úradný postup
tohto súdu v exekučnom konaní bol príčinou toho, že sa takáto pohľadávka stala nevymožiteľnou, tak
žalobcovi by takýmto postupom súdu vznikla škoda vo výške nevymoženej pohľadávky. Zo skutočností

uvedených v podanej žalobe vyplýva, že poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr.
Ladislavovi Ďorďovičovi, ml. bolo v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní
doručené s oneskorením okolo 5 mesiacov, a aj to len na základe opakovaných sťažností na postup
súdu zo strany samotného žalobou. Zároveň z týchto skutočností vyplýva, že dlžník žalobou HS -
INGREAL a.s. mal v tom čase majetok postihnuteľný v exekučnom konaní, ktorý by v prípade riadneho

postupu súdu v exekučnom konaní mohol súdny exekútor JUDr. Ladislav Ďorďovič, ml. zablokovať
ako prvý v poradí, a teda nepochybne by tak žalobca získal podstatne výhodnejšie postavenie v
exekučnom konaní z hľadiska vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Išlo pritom o majetok v hodnote takej,
že z jeho speňaženia by bolo možné dosiahnuť vymoženie celej pohľadávky žalobcu. Skutočnosť
namietaná žalovaným, že žalobca nebol jediným veriteľom spoločnosti HS - INGREAL a.s. a že proti

tejto spoločnosti bolo vedených najmenej ďalších 5 exekučných konaní nemá na túto vec žiaden vplyv,
pretože je zrejmé, že ďalšie exekučné konania vedené proti tejto spoločnosti sa začali až v neskoršom
časovom období a žalobca sa práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom
konaní dostal až na posledné miesto v poradí oprávnených osôb v takýchto exekučných konaniach, čím
sa jeho možností vymoženia pohľadávky podstatne zhoršili oproti stavu, aký by bol, nebyť nesprávneho

úradného postupu súdu. Rovnako poukaz žalovaného na následné vyhlásenie konkurzu na
majetok spoločnosti HS - INGREAL a.s., ku ktorému došlo v krátkom časovom období po
oneskorenomdoručenípoverenianavykonanieexekúciesúdnemuexekútorovi JUDr.Ladislavovi
Ďorďovičovi, ml. (v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu) nemá pre spochybnenie dôvodnosti
uplatneného nároku žalobou žiaden podstatný význam, pričom podľa žalobcu práve táto skutočnosť v

uvedenej časovej nadväznosti potvrdzuje to, že ak by bolo došlo k riadnemu a včasnému doručeniu tohto
poverenia na vykonanie exekúcie, tak by bol žalobca so svojou pohľadávkou vymáhanou v exekučnom
konaní uspokojený v celom rozsahu v čase, kedy bol ešte jeho dlžník platobne schopným a nebol na
neho vyhlásený konkurz. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného o stále existujúcej možnosti uspokojenia
pohľadávky žalobcu vymáhanej pôvodne v exekučnom konaní v rámci konkurzného konania, v ktorom

žalobca túto svoju pohľadávku prihlásil, a to s poukazom na zverejnený súpis majetku zaradeného
do všeobecnej podstaty úpadcu HS - INGREAL a.s., tak k týmto žalobca uviedol, že ide o celkom
hypotetickú možnosť, keď je zrejmé jednak to, že podstatná časť hodnoty majetku úpadcu v zmysle
takéhoto súpisu pozostáva z peňažných pohľadávok úpadcu voči iným osobám, kde nie je vôbec
zrejmá ich reálna vymožiteľnosť a jednak to, že rozsah uspokojenia pohľadávky žalobcu bude závislý

nie od hodnoty majetku úpadcu podľa takéhoto súpisu, ale od sumy, za ktorú dôjde v konečnom
dôsledku k speňaženiu takéhoto majetku a zároveň od počtu a poradia prihlásených veriteľov v
takomto konkurznom konaní. V skutočnosti doposiaľ žalobca ani na základe prihlášky jeho pohľadávky
v konkurznom konaní nezískal na uspokojenie tejto pohľadávky vôbec žiadne plnenie. Z dôvodu
premlčateľnosti uplatneného nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

nemohol žalobca čakať s podaním predmetnej žaloby na skončenie takéhoto konkurzného konania. Na
základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalobca považoval námietky žalovaného obsiahnuté vo
vyjadrení k žalobe v celom rozsahu za neopodstatnené.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise,
vrátane pripojeného exekučného spisu č. EX 726/2015. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu v Žiline č. k. A. XXXX/XX zo dňa 25.06.2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2015 a vykonateľnosť dňa 03.07.2015, bola spoločnosti HS -
INGREAL a.s., so sídlom Košice, Bellova č. 3, IČO: 36212 156 (ďalej aj ako „dlžník“) uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 19.675,75 EUR, nahradiť súdny poplatok za rozhodcovské konanie vo výške

1.180,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.302,94 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.

6. Žalobca ako oprávnený podal proti dlžníkovi HS - INGREAL a.s. ako povinnému dňa 03.08.2015 návrh
na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 19.675,75 EUR s príslušenstvom
u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, ml., Exekútorský úrad Trenčín, Mierové námestie č. l

(ďalej len „súdny exekútor“). Súdny exekútor dňa 03.08.2015 odoslal na Okresný súd Košice I žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie č. EX 726/2015 zo
dňa 03.08.2015, exekučným titulom č. A. XXXX/XX zo dňa 25.06.2015 a kolkom v hodnote 16,50 EUR.

7. Okresný súd Košice I pod sp. zn. 20Er/5482/2015 vydal dňa 30.09.2015 poverenie na vykonanie

exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku č. k. A. XXXX/XX zo dňa 25.06.2015, oprávneného
(žalobcu) proti povinnému HS - INGREAL a.s., so sídlom Košice, Bellova č. 3, IČO: 36 212 156, na
vymoženie uloženej povinnosti 19.675,75 EUR s príslušenstvom, pre súdneho exekútora JUDr.
Ladislava Ďorďoviča, ml.

8. Žalobca ako oprávnený v danom exekučnom konaní podal na Okresný súd Košice I listom zo dňa
17.02.2016 žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, v ktorej uviedol, že návrh na vykonanie
exekúcie bol podaný dňa 03.08.2015 na exekútorský úrad JUDr. Ladislava Ďorďoviča, ml., pričom listom
zo dňa 31.08.2015 súd vyžiadal od oprávneného predloženie rozhodcovskej doložky uzavretej medzi
oprávneným a povinným, ktoré vyžiadanie žalobca vybavil listom zo dňa 07.09.2015, a že vzhľadom na

uplynutú dobu žalobca žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Ďorďoviča, ml.

9. Okresný súd Košice I doručil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr.
Ladislavovi Ďorďovičovi, ml. dňa 01.03.2016. Súdny exekútor JUDr. Ladislav Ďorďovič, ml. vydal

upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 726/2015 zo dňa 01.03.2016, exekučný príkaz č. EX 726/2015
zo dňa 06.04.2016 a upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie (prikázaním pohľadávky
z účtu) č. EX 726/2015 zo dňa 06.04.2016.

10. Súdny exekútor JUDr. Ladislav Ďorďovič, ml. vykonal blokáciu osobných a nákladných motorových

vozidiel v evidencii dlžníka HS - INGREAL a.s., ktorá bola zaevidovaná ako šiesta v poradí, pričom
ako prvé v poradí bolo vykonané zablokovanie týchto vozidiel súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom
Kováčom, a to dňa 03.12.2015.

11. Listom zo dňa 20.07.2016 podal žalobca sťažnosť na Okresný súd Košice I na postup súdu v konaní

sp. zn. 20Er/5482/2015. Následne žalobca listom zo dňa 03.04.2017, zaslaným k rukám predsedu
súdu, požiadal Okresný súd Košice I o preverenie vybavenia sťažnosti na postup súdu v konaní sp. zn.
20Er/5482/2015.

12. Predseda Okresného súdu Košice I listom č. Spr 53/2017 zo dňa 20.04.2017 označeným ako

Informácia o vybavení žiadosti vo veci sp. zn. 20Ex/5482/2015, informoval žalobcu, že lustráciou v
súdnom registri Spr zistil, že sťažnosť žalobcu, ktorý vystupuje ako oprávnený v exekučnom konaní pod
sp. zn. 20Er/5482/2015 nie je evidovaná a nie je založená ani súdnom spise sp. zn. 20Er/5482/2015,
a že táto sťažnosť doposiaľ nebola predsedovi súdu doručená. Ďalej uviedol, že zo spisu sp. zn.
20Er/5482/2015 zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX z 30.09.2015 pre súdneho

exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, ml. bolo omylom dňa 09.10.2015 doručené súdnemu exekútorovi
JUDr. Michalovi Mazúrovi s tým, že ak týmto nesprávnym postupom súdu vznikne oprávnenému škoda,
môže sa domáhať jej náhrady podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.13. Listom zo dňa 24.07.2017 žalobca opakovane zaslal Okresnému súdu Košice I, k rukám
predsedu súdu, sťažnosť na postup súdu v konaní sp. zn. 20Er/5482/2015. Na túto sťažnosť odpovedal
Okresný súd Košice I listom č. Spr 92/17 zo dňa 22.08.2017, v ktorom predseda súdu oznámil žalobcovi

výsledok prešetrenia sťažnosti vo veci sp. zn. 20Er/5482/2015. V tomto liste predseda súdu uviedol,
že po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, spisu sp. zn. 20Er/5482/2015 a písomného
vyjadrenia sudcu JUDr. Čiževského bolo zistené, že súdny exekútor JUDr. Ladislav Ďorďovič, ml. dňa
06.08.2015 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
ZAKLADANIE OK, s. r. o. proti povinnému HS - INGREAL a.s. o vymoženie pohľadávky 19.675,75

EUR s príslušenstvom, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok č. k. A. XXX/XX z
25.06.2015, že súd listom zo dňa 31.08.2015 vyzval oprávneného na predloženie rozhodcovskej
doložky uzavretej medzi oprávneným a povinným, že dňa 10.09.2015 oprávnený doručil súdu zmluvu
o dielo č. XX/XX/XXXX uzavretú 24.02.2014 medzi objednávateľom HS - INGREAL
a.s. a zhotoviteľom ZAKLADANIE OK, s. r. o., a že dňa 30.09.2015 súd poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, ml. Ďalej uviedol, že poverenie asistentka omylom

zaslala súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi, ktorý ho prevzal 09.10.2015 a že súdnemu
exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi, ml. bolo poverenie podľa vyjadrenia sudcu zaslané až po
urgencii oprávneného zo dňa 17.02.2016. Za tento nesprávny postup súdnej asistentky sa predseda
súdu žalobcovi ospravedlnil s tým, že vec bude sledovať až do právoplatného skončenia, pričom
súčasneprijalopatreniavoformeupozorneniaasistentiek,abysavbudúcnostipodobnéprípadynemohli

opakovať. Predseda súdu v závere listu uviedol, že na základe uvedených zistení hodnotí sťažnosť
žalobcu ako dôvodnú.

14. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/24/2016 zo dňa 24.05.2016 bol na majetok dlžníka:
HS - INGREAL a.s., so sídlom Bellova 3, Košice, IČO: 36 212 156, vyhlásený konkurz a za správcu

podstaty bol ustanovený JUDr. Milan Okajček.

15. Prihláškou pohľadávky zo dňa 27.07.2017 žalobca prihlásil svoju pohľadávku voči dlžníkovi HS -
INGREAL a.s. v celkovej sume 22.620,08 EUR, pozostávajúcej z istiny 19.675,75 EUR, súdneho
poplatku za rozhodcovské konanie v sume 1.180,50 EUR, náhrady trov právneho zastúpenia v

rozhodcovskom konaní v sume 1.302,94 EUR, poplatku za návrh na začatie exekúcie v sume 16,50
EUR a náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 444,39 EUR.

16. Podľa súpisu všeobecnej podstaty úpadcu (dlžníka) zverejneného správcom boli do súpisu
všeobecnej podstaty majetku úpadcu spísané hnuteľné veci, a to osobné a nákladné motorové vozidlá.

17.Listomzodňa24.05.2019žalobcapožiadalMinisterstvospravodlivostiSRopredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody voči štátu v sume 22.620,08 EUR spôsobenej nesprávnym úradným
postupom.

18. Oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 19.11.2019
Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo žalobcovi, že po vyhodnotení jeho žiadosti dospelo k záveru,
že žiadosť je nedôvodná, keďže v tejto veci jednoznačne nebolo zo strany žiadateľa preukázané
kumulatívne splnenie zákonných predpokladov pre možnosť vzniku nároku na náhradu škody v zmysle
ustanovení ZoZŠ. Ministerstvo spravodlivosti SR zároveň týmto žalobcovi oznámilo, že ním uplatnení

nárok na náhradu škody v rámci predbežného prerokovania žiadosti neuspokojí a túto žiadosť považuje
za predbežne prerokovanú.

19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný nenamietal existenciu nesprávneho
úradného postupu súdu v exekučnom konaní a táto skutočnosť sa tak stala v konaní nespornou. Pokiaľ

ide o splnenie podmienky vzniku škody, mal za to, že žalobca preukázal, že jeho peňažná
pohľadávka s príslušenstvom, na vymoženie ktorej podal návrh na vykonanie exekúcie v celkovej
sume 22.620,08 EUR nebola doposiaľ uspokojená, a to ani len sčasti, a preto nepochybne suma takto
nevymoženej pohľadávky predstavuje na strane žalobcu majetkovú ujmu, a teda predstavuje škodu v
konkrétne určenej výške. Podanie samotnej prihlášky pohľadávky v tejto sume v rámci konkurzného

konania prebiehajúceho na majetok dlžníka žalobcu neznamená, že žalobcovi škoda nevznikla alebo, že
táto bude reparovaná iným spôsobom, teda z peňažných prostriedkov získaných speňažením majetku
dlžníka v rámci konkurzného konania. V tomto prípade je nesporné, že nevymožená pohľadávka žalobcu
predstavuje nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela, ktorý mu bol prisúdený rozhodcovským rozsudkomvrátane jeho príslušenstva, predstavujúceho trovy rozhodcovského konania a následného exekučného
konania. Z takejto podstaty žalobcovho nároku potom vyplýva, že žalobca musel z vlastného majetku
vynaložiť náklady na realizáciu diela a že jeho nárok voči dlžníkovi zahŕňal jednak, a to v rozhodujúcej

časti, nárok na zaplatenie toho, čo žalobca musel zo svojho majetku vynaložiť na zhotovenie diela
a jednak nárok na odmenu za zhotovenie diela, čo znamená, že nevymožená pohľadávka žalobcu z
hľadiska jej posúdenia ako škody predstavuje jednak škodu, ktorá vznikla žalobcovi zmenšením jeho
majetku (v rozsahu vynaložených nákladov na realizáciu diela, na trovy rozhodcovského konania a na
trovy exekučného konania) a jednak škodu, ktorá vznikla žalobcovi tým, že nedošlo k zväčšeniu jeho

majetku, ku ktorému by pri obvyklom a predpokladanom slede udalostí došlo (v rozsahu nevymoženej
odmeny za zhotovenie diela). Z pohľadu týchto skutočností potom nevymožená pohľadávka žalobcu
vo výške 22.620,08 EUR predstavuje v celom rozsahu tejto sumy škodu, ktorá na majetku
žalobcu vznikla. To, že žalobca po zistení, že na majetok jeho dlžníka bol vyhlásený konkurz, takúto
pohľadávku v rámci konkurzného konania prihlásil, nemožno v tomto spore hodnotiť na ťarchu žalobcu
a v jeho neprospech, pretože žalobca takýmto postupom len realizoval svoje ústavné právo na súdnu

ochranu a riadnym a včasným neprihlásením pohľadávky v rámci konkurzného konania by stratil aj
poslednú nádej na dosiahnutie aspoň akéhokoľvek čiastočného uspokojenia svojej pohľadávky. Podľa
žalobcu nie je úlohou súdu v tomto spore akokoľvek zisťovať a vyhodnocovať predpoklad možného
budúceho uspokojenia pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní a s poukazom na ustanovenie § 217
ods. 1 CSP je pre rozhodnutie súdu v tomto spore významný aktuálny stav, kedy predmetná pohľadávka

žalobcu nebola uspokojená ani len sčasti, a teda v celom svojom rozsahu tak predstavuje škodu, ktorá
vznikla žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní. Vzhľadom na
právnu úpravu premlčania nároku na náhradu škody vyplývajúcu z ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z.
je zrejmé, že v prípade neuplatnenia predmetného nároku na náhradu škody v príslušných zákonných
lehotách by žalobca objektívne stratil možnosť vymoženia takéhoto nároku a preto je úvaha o tom,

že žalovanému by škoda vznikla až v prípade neuspokojenia jeho pohľadávky v konkurznom konaní
vôbec alebo v časti, nesprávna a neprijateľná. Pokiaľ ide o splnenie podmienky príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, aj táto bola podľa žalobcu dokazovaním vykonaným
v konaní jednoznačne preukázaná. Žalobca uviedol, že nemá možnosť a objektívne ani nemôže mať
možnosť preukázať v konaní, že v prípade neexistencie zisteného nesprávneho úradného postupu

súdu by bolo došlo v exekučnom konaní k vymoženiu jeho pohľadávky v celom rozsahu alebo v určitej
časti. Dôkaznou povinnosťou žalobcu pri takto uplatnenom nároku na náhradu škody je preukázať len
to, že pohľadávku skutočne mal a že, ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, boli
objektívne dané tak skutkové ako aj právne možnosti na dosiahnutie vymoženia jeho pohľadávky v
exekučnom konaní v celom rozsahu a že práve nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní

bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že k vymoženiu pohľadávky nedošlo. V tomto smere
žalobca poukazoval aj na právne závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu ČR vo veci č. 25Cdo
145/2002 zo dňa 31.03.2003. Podľa žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že, ak by súd v exekučnom
konaní poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, ml. bol zaslal skutočne tomuto
exekútorovianieinémuexekútorovi,ktorémubolotakétopovereniedoručenédňa09.10.2015,taksúdny

exekútor JUDr. Ladislav Ďorďovič, ml. by bol toto poverenie dostal tiež dňa 09.10.2015, prípadne o
jeden - dva dni neskôr, keďže by išlo o doručovanie do Trenčína a nie v rámci Košíc. To znamená, že
súdny exekútor JUDr. Ladislav Ďorďovič, ml., ktorý vydal upovedomenie o začatí exekúcie hneď v deň
doručenia poverenia zo súdu, by tak mohol začať konať už v prvej polovici októbra 2015 a zablokovanie
motorových vozidiel, ktoré vykonal až ako v poradí šiesty súdny exekútor, by tak mohol vykonať ako

v poradí prvý súdny exekútor, keďže prvá blokácia týchto vozidiel bola vykonaná až dňa 03.12.2015
súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom. Podľa hodnoty príslušných vozidiel vyplývajúcej
zo súpisu majetku podstaty úpadcu v rámci konkurzného konania je zrejmé, že už len speňažením
týchto vozidiel v rámci exekučného konania bolo objektívne možné dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
žalobcu v celom rozsahu. Zároveň však z dokazovania vykonaného oboznámením pripojeného spisu

súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča ml. vyplynulo aj to, že dlžník žalobcu mal ďalší rozsiahly
hnuteľný majetok a mal na účte v banke peňažné prostriedky, z ktorých v období medzi 09.10.2015, teda
dobou, kedy by bolo poverenie tomuto súdnemu exekútorovi doručené, ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu súdu a 01.03.2016, kedy mu napokon toto poverenie doručené bolo a že z týchto
realizoval úhrady v prospech iných osôb v značných peňažných sumách podstatne prevyšujúcich

pohľadávku žalobcu. To znamená, že nebyť nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní,
boli objektívne dané možnosti na vymoženie pohľadávky žalobcu v rámci exekúcie aj ďalším spôsobom
vykonaniaexekúcie,atoprikázanímpohľadávkyzúčtuvbanke.Zosúhrnutýchtoskutočnostíbolopodľa
žalobcu jednoznačne preukázané, že pri riadnom slede udalostí, nebyť nesprávneho úradného postupusúdu v exekučnom konaní, boli objektívne dané všetky skutkové aj právne predpoklady
dosiahnutia vymoženia pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní a že práve nesprávny úradný postup
súdu, ktorý s oneskorením takmer o 5 mesiacov doručil poverenie na vykonanie exekúcie správnemu

súdnemuexekútorovi,bolpodstatnouarozhodujúcoupríčinoutoho,žekvymoženiupohľadávkyžalobcu
v exekučnom konaní nedošlo vôbec. Preto je podľa žalobcu aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom súdu a vzniknutou škodou preukázaná. Zo všetkých uvedených dôvodov bolo
podľa žalobcu vykonaným dokazovaním preukázané kumulatívne splnenie všetkých troch zákonných
predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

orgánuverejnejmocivzmysleustanovenízákona č.514/2003Z.z.Nazákladevšetkýchvyššie
uvedených skutočností preto navrhol, aby súd žalobe žalobcu v celom rozsahu uplatneného žalobného
nároku vyhovel a zároveň žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu
100 %.

20. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že napriek skutočnosti, že zo strany Okresného súdu Košice I
došlo k oneskorenému doručeniu poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Ladislavovi
Ďorďovičovi, ml., nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní nemôže byť vyhodnotený ako dôvodný,
a to ani len čiastočne, pretože zvyšné dva základné zákonné predpoklady pre možnosť vzniku
takéhoto nároku, a teda pre vznik zodpovednosti žalovaného štátu naplnené neboli. Škoda, tak ako ju

deklaruježalobca,jednoznačnenevznikla,pretožežalobcajednoznačnenepreukázal,žebybolodošlok
vymoženiu exekučnej pohľadávky v exekúcii sp. zn. EX 726/2015. V tomto smere samotný žalobca
vpriebehukonaniauviedol, žepredmetnáskutočnosťjenepreukázateľná,pričompreukázateľnésúiba
určité okolnosti smerujúce k prijatiu hypotetického záveru o možnosti úspešného vymoženia exekučnej
pohľadávky. Preukázanie vzniku škody však musí byť dostatočné, a nie len založené na predpokladoch

a subjektívnych domnienkach. Žalobca čiastočne dôvodil aj tým, že v dôsledku oneskoreného udelenia
poverenia, súdny exekútor Ďorďovič nemohol zablokovať hnuteľný majetok povinného HS - INGREAL
a.s., a to najmä motorové vozidlá v jeho vlastníctve, ktorých speňažením mohlo dôjsť k získaniu
peňažných prostriedkov umožňujúcich uspokojenie pohľadávky žalobcu vymáhanej od povinného. Z
vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že všetky motorové vozidlá vo vlastníctve povinného

tvoria časť predmetu konkurznej podstaty, a teda neexistuje jediné vozidlo, ktoré by bolo speňažené
pred začatím konkurzu na majetok povinného a nebolo by zahrnuté do konkurznej podstaty. Žalobca
nepreukázal a ani nemá objektívnu možnosť preukázať pravdivosť a dôvodnosť svojho procesného
útoku týkajúceho sa uspokojenia exekučnej pohľadávky po speňažení motorových vozidiel povinného.
Žalobca nepreukázal ani objem majetku povinného v ním označovanom rozhodnom čase, ako ani objem

jeho záväzkov, a teda možnosť uspokojenia exekučnej pohľadávky priamo z finančných prostriedkov
vo vlastníctve povinného. Neopomenuteľnou naďalej ostáva aj skutočnosť, že na majetok povinného
HS - INGREAL a.s. je vedený konkurz, ktorý síce žalobca bagatelizuje a považuje ju za nepodstatnú,
avšak v tomto konkurze má riadne prihlásenú svoju pohľadávku v celom rozsahu tak, ako túto uplatňuje
voči žalovanej aj v tomto konaní. Za takéhoto stavu je fakticky i právne nemožné prijať záver, že

žalobcovi vznikla ním deklarovaná škoda ako následok nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Košice I, ktorej náhradu má poskytnúť žalobcovi žalovaný. Účelom zákona č. 514/2003 Z.
z., resp. zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je poskytovanie
náhrady škôd spôsobených priamo a bezprostredne nezákonným výkonom verejnej moci poškodeným
osobám v prípadoch, keď zároveň neexistuje iný spôsob ich reparácie. Je pravdou, že Okresný súd

Košice I v danom prípade pri doručovaní poverenia na vykonanie exekúcie pochybil. Zároveň je však
potrebné si uvedomiť, že spoločnosť žalobcovho dlžníka HS - INGREAL a.s. naďalej existuje. Táto
spoločnosť je v konkurze a rovnako naďalej existuje aj žalobcov nárok voči tejto spoločnosti, ktorý je
zároveň stále vymožiteľný. Miera vymožiteľnosti predmetného nároku a jej spochybňovanie zo strany
žalobcu je rovnako hypotetická a subjektívna, ako miera vymožiteľnosti tohto nároku v exekúcii vedenej

JUDr. Ďorďovičom. Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť v súčasnosti už úpadca zbavený
svojho dlhu voči žalobcovi na úkor štátu, resp. pre ktorý by mal žalobca nadobudnúť peňažné prostriedky
na úkor štátneho rozpočtu a následne naďalej disponovať možnosťou peňažného uspokojenia
svojej pohľadávky aj v konkurznom konaní. Žalovaný ďalej odkázal na obsah svojej skoršej
procesnej obrany a zdôraznil, že v prípade žalobcu nie je preukázaná kumulatívna existencia

zákonných predpokladov pre možnosť vzniku deklarovaného nároku na náhradu škody. Preto navrhol,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.21. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

22. Podľa § 9 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepublikyapostupalebovýsledokpostupuvládySlovenskejrepublikypri
výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

24. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

26. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna zodpovednosť
štátu,tedabezohľadunazavinenie,ktorejsanemožnozbaviť.Prejejvznikjepotrebnésúčasnésplnenie
týchto troch podmienok: 1/ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2/ vznik škody a 3/ príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Uvedené predpoklady musia byť

splnené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej podmienky, nárok na náhradu škody nie
je daný. Za nesprávny úradný postup možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi
normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa
dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Nesprávnym úradnýmpostupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej
lehote,prípadneinánečinnosťštátnehoorgánu,čiinévadyvspôsobevedeniakonania.Rozhodovanieo

náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti
medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody.
Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných
súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda
vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by

ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a
následku.

27. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že neboli splnené podmienky pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu, ktorý záver súd odôvodňuje nasledovne:

28. V posudzovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupomvcelkovejvýške22.620,08EUR,ktorásumapozostáva zpeňažnýchčiastokprávoplatne
priznaných žalobcovi voči dlžníkovi – spoločnosti HS - INGREAL a.s. rozhodcovským
rozsudkom Rozhodcovského súdu v Žiline č. k. A. XXXX/XX zo dňa 25.06.2015, ktorý sa stal
exekučným titulom (istina 19.675,75 EUR, súdny poplatok za rozhodcovské konanie v sume 1.180,50

EUR, náhrada trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní v sume 1.302,94
EUR), poplatku za návrh na začatie exekúcie v sume 16,50 EUR a náhrady trov právneho zastúpenia
v exekučnom konaní v sume 444,39 EUR. V danom prípade teda žalobca za škodu považoval
nevymoženú pohľadávku vrátane jej príslušenstva v exekučnom konaní, ktorej vymoženie malo byť
podľa názoru žalobcu zmarené v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného

súdu.Škodamalabyťspôsobenánesprávnymúradnýmpostupomexekučnéhosúdu – Okresnéhosúdu
Košice I pri doručovaní poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava
Ďorďoviča,ml.,ktorébolodňa09.10.2015omylomdoručenésúdnemuexekútorovi JUDr.Michalovi
Mazúrovi a poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi, ml. bolo doručené dňa
01.03.2016, v dôsledku čoho, vzhľadom na časový odstup od podania žiadosti o udelenie poverenia

pre súdneho exekútora a jeho doručenia súdnemu exekútorovi, bolo súdnym exekútorom vykonané
zablokovanievozidielvovlastníctvepovinnéhovykonanéažakošiestevporadí.Podľažalobcuvprípade
riadneho úradného postupu súdu by poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr.
Ladislavovi Ďorďovičovi, ml. nepochybne doručené najneskôr dňa 09.10.2015 a v takom prípade by
tento mohol ako prvý v poradí zablokovať hnuteľný majetok dlžníka, z ktorého by bolo možné vymáhanú

pohľadávku žalobcu uspokojiť v celom rozsahu vrátane jej príslušenstva.

29. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci, bez ohľadu na to, či by postup Okresného súdu Košice I pri
doručovanípoverenianavykonanieexekúciepresúdnehoexekútora JUDr.LadislavaĎorďoviča,ml.
bolsúdomhodnotenýakonesprávnyúradnýpostup,nebolobymožnéhovoriťnastranežalobcuoškode.

Žalobca si ako škodu v tomto konaní uplatnil sumu 22.620,08 EUR zodpovedajúcu sume nevymoženej
pohľadávky vrátane jej príslušenstva v exekučnom konaní vedenom proti povinnému HS - INGREAL
a.s. V konaní nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/24/2016 zo dňa
24.05.2016 bol na majetok dlžníka HS - INGREAL a.s. vyhlásený konkurz a exekučné konanie vedené
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 20Er/5482/2015 bolo zo zákona zastavené. V konaní taktiež

nebolo sporné, že žalobca prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku voči dlžníkovi (úpadcovi)
v celkovej sume 22.620,08 EUR, t. j. v totožnej sume, akej zaplatenie si nárokuje v tomto konaní voči
žalovanému. Konkurz naďalej prebieha a konkurzné konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené.

30. Súd uvádza, že vznik škody by bolo možné konštatovať až vtedy, ak v súvislosti s

nesprávnym úradným postupom (tu v súvislosti s doručovaním poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi, ml.) sa právo žalobcu ako veriteľa vyplývajúce z
pohľadávky proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť
inak (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.11.2003 sp. zn. 3Cdo/134/2003). Rovnaký názor bol vyjadrený
ajvrozhodnutí ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS361/09,vzmyslektorého„Skutočnou

škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového
stavu oproti stavu pred škodnou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou
je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od
štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda všaknevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo
veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným“.

31. V predmetnej veci však vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má svoju pohľadávku prihlásenú v
konkurzevedenomnamajetokúpadcu – dlžníkaHS-INGREALa.s.,pričomkonkurznamajetokdlžníka
naďalejprebieha,jednoznačnenemožnodospieťkzáveru,žemožnosťuspokojeniapohľadávkyžalobcu
v sume 22.620,08 EUR bola zmarená. V danom prípade nie je vylúčená možnosť, že pohľadávka, resp.
aspoň jej časť, bude vymožená v stále prebiehajúcom konkurze. V prejednávanej veci je podstatné

to, že žalobca má stále možnosť uspokojenia svojej pohľadávky (aj čo len čiastočného), a preto nie
je možné konštatovať, že by možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu bola vylúčená, úplne zmarená,
a že by do úvahy neprichádzala už žiadna možnosť ani len jej čiastočného uspokojenia. Pokiaľ totiž
existuje možnosť vymoženia pohľadávky, nie je možné konštatovať nevymožiteľnosť pohľadávky, a teda
ani vznik škody ako takej. Tento predpoklad tak čo do základu nie je naplnený.

32. Vo vzťahu k uplatnenej výške škody súd pre úplnosť dodáva, že výšku škody nemožno stotožňovať
automaticky s výškou pohľadávky, ktorú sa žalobcovi ako oprávnenému nepodarilo od svojho povinného
v exekúcii vymôcť, hoci ju mal priznanú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Za škodu totiž
v tomto type zodpovednostného vzťahu možno považovať zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky, ak k zmareniu

predaja a poklesu hodnoty pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 27.11.2003 sp. zn. 3Cdo/134/2003, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z
22.02.2008 sp. zn. 5MCdo/1/2007). Reálna (majetková) hodnota pohľadávky, ktorá bola priznaná
vykonateľným súdnym rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností,
vplývajúcich na možnosť uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka

a možnosti uspokojenia pohľadávky z jeho majetku. Z toho možno teda vyvodiť, že reálna hodnota
pohľadávky, ktorá bola žalobcovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu, nezávisí len od samotnej
sumy, ktorá bola žalobcovi priznaná, a preto bez ďalšieho nie je možné výšku škody stotožňovať
so sumou rozhodcovským rozsudkom priznanej pohľadávky. Nakoľko však čo do základu predpoklad
vzniku škody nebol naplnený, bolo už nadbytočné zaoberať sa jej výškou. Už len nesplnenie tohto

predpokladu je samo osebe dôvodom pre zamietnutie žaloby.

33. Súd zároveň uvádza, že pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu by bolo potrebné mať splnenú
aj existenciu príčinnej súvislosti medzi uplatnenou škodou (teda nevymoženou pohľadávkou) a
nesprávnym úradným postupom. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t. j. ak je medzi nimi
vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla
by ani škoda. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Tu teda musí byť preukázané, že ak by bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené poverenému

súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi, ml. riadne a včas, tento mohol vykonať blokáciu
hnuteľného majetku (motorových vozidiel) povinného ako prvý v poradí, pričom speňažím týchto vozidiel
v rámci exekučného konania by bolo možné vymáhanú pohľadávku žalobcu vrátane jej príslušenstva
uspokojiť v celom rozsahu, a teda, že vymoženie pohľadávky žalobcu bolo aj reálne. Teda muselo
by byť nepochybne preukázané, že postup súdu pri doručovaní poverenia na vykonanie exekúcie

bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že sa pohľadávka žalobcu voči povinnému nevymohla.
Súd však uvádza, že ani tento predpoklad nebol nepochybne žalobcom preukázaný. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že žalobca nebol jediným veriteľom povinného HS - INGREAL a.s., ktorý
voči povinnému viedol exekučné konanie. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné,
že voči povinnému bolo vedených súbežne s exekúciou žalobcu prinajmenšom ďalších 5 exekúcií.

Skutočnosť, že povinný bol dlžníkom viacerých veriteľov je potvrdená aj vyhlásením konkurzu na
majetok dlžníka (povinného). V rozhodnom období si tak na majetok dlžníka uplatnili práva
aj ďalšieho osoby, pričom nie je vylúčené, že niektoré z nich mohli mať aj prednostné pohľadávky,
ktoré majú prednosť pred ostatnými (neprednostnými) pohľadávkami. Preto miera reálnej úspešnosti
žalobcuvexekúciímohlabyťvkonečnomdôsledkulimitovanáapodstatneobmedzenáajprávamitretích

osôb, a teda nie je možné jednoznačne konštatovať, že žalobca by svoju pohľadávku bol býval aj
uspokojil. Taktiež za stavu, keď jednotlivé motorové vozidlá vo vlastníctve povinného neboli speňažené
v žiadnej z exekúcií predchádzajúcich v zozname blokácií exekúcii žalobcu, ale tieto boli po vyhlásení
konkurzuzaradenésprávcomkonkurznejpodstatydovšeobecnejpodstatymajetkuúpadcu(povinného),jednoznačne nemožno konštatovať, že by oneskoreným doručením poverenia na vykonanie exekúcie
došlo k zmareniu predaja motorových vozidiel povinného, a tým k úplnému zmareniu vymoženia
pohľadávky žalobcu. Z týchto dôvodov preto nemožno jednoznačne konštatovať existenciu príčinnej

súvislosti medzi vytýkaným postupom exekučného súdu a nemožnosťou pohľadávku vymôcť, keď
nemožno konštatovať nepochybne to, že predovšetkým oneskorené doručenie poverenia na
vykonanie exekúcie spôsobilo to, že pohľadávka žalobcu nebola vymožená. Aj pre nesplnenie
tohto predpokladu je preto potrebné žalobu zamietnuť.

34. Súd tak s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, konštatujúc nesplnenie zákonných
predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

35. Súd zároveň dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto súd
priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trenčín, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.