Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124011263
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1124011263.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému K. R., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom 13. 2. 2025 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
K. R. narodený XX. X. XXXX v S., trvale bytom S. XXX/XX, K.
s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

dňa 04.11.2022 v čase okolo 01:35 hod. v Bratislave na ulici Mlynské Nivy viedol kolobežku Bolt s

pomocným motorčekom smerom na Košickú ulicu, pričom na úrovni budovy Twin City C pri zastávke
Mestskej hromadnej dopravy Autobusová stanica došlo k pádu spolujazdca poškodeného Q. F., nar.
XX.XX.XXXX na vozovku, čím obvinený porušil ustanovenie § 55a ods. 4 Zákona NR SR č. 8/2009
Zbierky zákonov o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, následkom čoho utrpel
poškodený Q. F. zlomeninu lebky v čelovo temennej oblasti vpravo, so zakrvácaním pod tvrdú plenu v
čelovo temennej oblasti vpravo a popri falxe a spodiny lebečnej obojstranne, s ťažkým bezvedomím, s
Glasgow coma scale (odpoveď očí bez reakcie, pohybová odpoveď bez reakcie, slovná odpoveď bez

reakcie) a so zakrvácaním pod pavúčnicu v čelovej oblasti obojstranne a opuchom mozgu, prítomné boli
aj pomliaždenia mozgového tkaniva v čelovej oblasti vľavo, pričom podľa záverov znaleckého posudku
S.. Z.. Z. N., S.., č. 102/2022 je predpokladaná doba liečby a obmedzenia na obvyklom spôsobe života
minimálne 12 mesiacov

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodení:

- spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava -
mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 a
- Q. F., narodený X. X. XXXX, trvale bytom N. XXXXX/XX, S. - H. Š.,

odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

O d ô v o d n e n i e

Na hlavnom pojednávaní, nariadenom po podaní odporu proti vydanému trestnému rozkazu
obžalovaným, konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému vyhlásenie podľa
§ 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný urobil vyhlásenie

podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z 21. 3. 2024, č. k. 3 Pv 356/22/1101 - 29.
Súd následne postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanej položil otázky
podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých
prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného

poriadku po súhlasnom vyjadrení prokurátora uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým uznal
vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného
poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná,
pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, prípadne aj o ochrannom
opatrení.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to výpisom úkonov - Všeobecná zdravotná
poisťovňa č. l. 44 - 45, odpisom registra trestov z 12. 2. 2025, lustráciou priestupkov CESDAP z 12. 2.
2025 ako aj prečítaním znaleckého posudku č. 102/2022 znalca MUDr. Vidiščáka z č. l. 57 - 112.

Obžalovaný sa k výroku o treste a náhrade škody vyjadril, nasledovne. Veľmi ho mrzí čo sa stalo, každý
deň ho to zožiera, odvtedy je iný človek. Poškodený bol jeho veľmi blízky kamarát, od malička hrávali
spolu futbal, chodili spolu na strednú školu, chodieval k nim domov, bývali spolu na intráku. Rád by
mu splatil všetko čo si uplatnil ako škodu, ale nemá aktuálne príjem, študuje na vysokej škole. Boli so

spolužiakmi von, bol prítomný aj alkohol. Potom sa s poškodeným oddelili a kráčali pešo asi pol hodinu.
Prišli k Nivám, kde poškodený navrhol, či nepôjdu ďalej kolobežkami. Radšej by sa prešiel, ale nakoniec
obžalovaný súhlasil. Keď prišli ku kolobežkám jeho kolobežka nefungovala, tak nastúpil na kolobežku
poškodeného a aj ju riadil. Po asi 30 sekundách sa ho poškodený pustil a spadol. Zastavil kolobežku a
videl, že poškodený je v bezvedomí. Alkohol popíjali všetci spolužiaci, tak obžalovaný ako aj poškodený.

Aktuálnejespoškodenýmvkontakte,žesinapíšunejakésprávy,pošlúvtipnévideá,pýtasahonaškolu,
ale o zdravotnom stave sa nebavia. Je pre neho veľmi náročne s poškodeným komunikovať, pre to, čo
sa stalo a aké má zdravotné ťažkosti a on (obžalovaný) je zdravý. Hlavne to ho ničí. Bol ho navštíviť s
priateľkou v nemocnici na Kramároch, ešte keď bol v kóme a následne aj v nemocnici v Prešove. Potom
ho už nechceli k nemu pustiť.

K výroku o treste a náhrade škody

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného

pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci odôvodňujú uložiť obžalovanému trest
odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov s podmienečným odložením jeho výkonu na skúšobnú
dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Zároveň súd poškodených s nárokmi na náhradu škody odkázal na
civilný proces.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.V kontexte uvedeného súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 157 odsek 1 Tr. zák. (6 mesiacov
až 2 roky), pričom pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v

§ 34 odsek 4 Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a
vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písmeno j/ Tr.
zák. - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život - žiadne odsúdenie a žiaden priestupok a § 36
písmeno l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a súčasne nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť. Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil i to, že obžalovaný bol doteraz (aktuálne 22 rokov)
netrestaný a viedol riadny život. Ide o stále veľmi mladého človeka, aktuálne študujúceho na vysokej
škole, ktorý nemal doteraz žiadny konflikt zo zákonom a javí sa ako jedinec, ktorý chcel a chce byť pre

spoločnosť užitočný a skutočne úprimne ho mrzí nešťastná udalosť, ktorá sa stala. V tejto súvislosti súd
dáva do pozornosti, že obžalovaný sa dopustil nedbanlivostného trestného činu. V lustrácii priestupkov
rovnako nemá zaznamenané žiadne porušenie predpisov.

S prihliadnutím na naznačené, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (6 mesiacov až 2 roky) a so

zreteľom na výsledky dokazovania, najmä prihliadajúc na priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným
premietnuté do vyhlásenia o vine urobené na hlavnom pojednávaní a najmä v kontexte objektívneho
faktu, že na skutočne vážnych zdravotných následkoch, ktoré poškodený utrpel (ťažká ujma na
zdraví s trvalými následkami, kedy poškodený nie je aktuálne schopný viesť život ako pred skutkom),
nesie spoluvinu i samotný poškodený, považuje súd práve podmienečný trest odňatia slobody (a nie

alternatívny trest) v určenej výmere za dôvodný a spravodlivý práve vo vzťahu k spáchanému skutku.
Spomínaná spoluvina poškodeného vyplýva najmä zo skutočností, že ten sa sám pustil obžalovaného
(zrejmé aj z videozáznamu) a spadol nešťastne na zem bez toho, aby obžalovaný vykonal nejaký
nepredvídateľný či náhly manéver na kolobežke a tým by spôsobil pád poškodeného. Rovnako mali byť
obžalovaný ako i poškodený pod vplyvom alkoholu, ktorá okolnosť tiež mohla zohrať svoj význam tak na

strane obžalovaného, ale i poškodeného. Nie je sporné, že obžalovaný poručil dôležitú povinnosť, keď
viedol kolobežku a to i s poškodeným, ktorý na nej stál za ním, aj následkom čoho došlo k spáchaniu
trestného činu (nedbanlivostného), avšak stalo sa tak aj s poukazom na už načrtnuté spoluzavinenie i na
strane poškodeného, ktorý tiež súhlasil s takouto jazdou (šiel na kolobežku s obžalovaným dobrovoľne)
a zároveň zjavne nečakane a sám sa obžalovaného pustil a spadol na zem v dôsledku čoho utrpel ťažkú

ujmu na zdraví opísanú v skutkovej vete rozsudku.

Súd preto ustálil, že je dôvodné a dostatočné pôsobiť na obžalovaného trestom odňatia slobody v dolnej
polovici trestnej sadzby vo výmere 9 mesiacov pri podmienečnom odložení jeho výkonu na skúšobnú
dobu - 18 mesiacov. Evidentne išlo o nešťastnú udalosť, pričom aj z vyjadrení obžalovaného na hlavnom

pojednávaní bolo možné objektívne vnímať, že si uvedomuje čo sa stalo a následky aj svojho konania
si ponesie „de facto“ celý život. Pôsobenie na neho práve týmto trestom, ako aj samotné prejednanie
veci pred súdom, považuje súd za dostatočné na uvedomenie si svojho konania a najmä spôsobených
následkov a zabezpečujúce, aby sa akémukoľvek obdobnému konaniu v budúcnosti vyvaroval. Súd
nepristúpil k uloženiu alternatívneho trestu (obhajobou navrhovaný peňažný trest), nakoľko považuje

za dôvodnejšie a hlavne pre poškodeného prospešnejšie, aby prípadné peňažné prostriedky, ktoré
by obžalovaný mal zaplatiť titulom peňažného trestu smeroval radšej poškodenému a to na úhradu
prípadných nákladov zdravotnej starostlivosti, rekonvalescencie či iných vzniknutých nákladov. V tomto
smere súd pozitívne hodnotí snahu prezentovanú obžalovaným o splatenie škody, ktorú si poškodený
uplatnil,pričomvšakaktuálne,akoštudenttakýmiprostriedkaminedisponuje,alechcetakrobiťpostupne

v budúcnosti. K námietke obhajoby, že prípadný podmienečný trest bude obžalovaného limitovať vo
výkone práce a následnej možnosti nahradiť škodu súd konštatuje, že obžalovaný môže pracovať aj
počas skúšobnej doby a súd ju zároveň určil v takej výmere, ktorú považuje za adekvátnu a nie extrémne
dlhú, aby si práve po jej uplynutí a preukázaní vedenia riadneho života, našiel následne možno i lepšie
zamestnanie. Zároveň je nutné poukázať i na to, že obžalovaný je stále študentom, teda „plnohodnotné“

zamestnanie si bude hľadať pravdepodobne až po skončení školy.

Prípadné pôsobenie na obžalovaného nepodmienečným trestom súd nepovažoval v kontexte
spáchaného trestného činu a najmä s poukazom na osobu obžalovaného, ako i jeho postoj ku skutku(úprimné oľutovanie a je zjavné, že aj jeho samého to intenzívne zasiahlo) za nevyhnutné pre naplnenie
účelu trestu, upriamujúc pozornosť i na jeho doterajší „de facto“ bezúhonný život, skutočne mladý vek,
fakt, že išlo o nedbanlivostný trestný čin a v zásade mimoriadne nešťastnú udalosť i keď s veľmi vážnymi

následkami pre poškodeného, ktorý však, ako už súd konštatoval, nesie na skutku spoluvinu.

V zmysle naznačených úvah súd konanie obžalovaného hodnotí len ako individuálne, aj to len
nedbanlivostné zlyhanie, kedy sa rozhodol vziať aj kamaráta na jednu kolobežku. Súd preto uložil trest
odňatia slobody v citovanej výmere s podmienečným odkladom jeho výkonu. Podmienečným odložením

uloženého trestu súd obžalovanému dáva možnosť preukázať, že bude schopný v spoločnosti i ďalej
riadne fungovať a byť pre ňu prospešný s prítomnou hrozbou premeny trestu na nepodmienečný v
prípade nedodržania podmienok odloženia jeho výkonu. Vplývanie na obžalovaného skúšobnou dobou
18 mesiacov, je rovnako dostatočné pre zabezpečenie, aby sa v budúcnosti nedopúšťal žiadnej trestnej
činnosti.

Účel trestu u obžalovaného, z hľadiska jeho preventívnej, výchovnej a aj represívnej funkcie možno
dosiahnuť aj trestom s podmienečným odkladom a adekvátnou skúšobnou dobou, ako je uvedené vo
výroku rozsudku, počas ktorej bude možné, aby obžalovaný skutočne preukázal, že priamy výkon trestu
odňatia slobody nie je potrebný a že si uvedomil aj dôsledky skutku (čo už aj teraz deklaruje) a najmä,
aby bol v budúcnosti tak ostražitý, aby sa také či podobné udalosti neopakovali. Zo všetkých uvedených

hľadísk súd uložený trest považuje za dôvodný, adekvátny, spravodlivý a zabezpečujúci naplnenie účelu
trestu aj v smere, že bude mať dostatočný vplyv na nápravu obžalovaného, odradí ho od páchania
akejkoľvek ďalšej trestnej činnosti a zároveň ním bude dosiahnutá i ochrana spoločnosti.

Oboch poškodených súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal s uplatnenými nárokmi na náhradu škody

na civilný proces, nakoľko tí si ho síce uplatnili riadne a včas, avšak, ako už súd načrtol vyššie, je
objektívne zrejmé, že na spáchaní skutku a tým i na jeho následkoch (náklady na zdravotnú starostlivosť
poškodeného Q.. F., ako aj škoda titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia) nesie
spoluvinu aj samotný poškodený Q.. F.. Ustálenie presnej miery zavinenia pre účely výpočtu konkrétnej
výškynáhradyškodybysivyžiadalovykonanieďalšiehodokazovania,ktorépresahujepotrebytrestného

stíhania a preto súd poškodených odkázal na civilný proces.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd

Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.