Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011222
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123011222.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D.,
trvale bytom C. D., E. XXX, trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.,
na neverejnom zasadnutí dňa 16. apríla 2025 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry
Považská Bystrica proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/59/2023

zo dňa 27.02.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/59/2023 zo dňa 27.02.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Považská Bystrica č. Pv 206/20/3306-53
zo dňa 16.08.2023 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 05.04.2020 asi o 15:15 hod. v Považskej Bystrici riadil osobné motorové vozidlo značky Fiat 500L,
evidenčného čísla C., po miestnej komunikácii ulice B. F. označenej dopravnou značkou ako vedľajšia
cesta, keď na križovatke s cestou číslo I/61 v kilometri 169.100, pri odbočovaní vľavo na cestu číslo
I/61 v smere na hlavnú svetelnú križovatku nerešpektoval dopravnú značku „Stoj, daj prednosť v jazde!“
a nedal prednosť
v jazde po hlavnej ceste číslo I/61 z ľavej strany prichádzajúcemu motocyklu značky DERBY GPR 125,

evidenčného čísla C., vodiča G. H., jazdiacemu v smere
od hlavnej svetelnej križovatky rýchlosťou 85,8 km/h, ktorý prednou časťou motocykla narazil do
ľavej bočnej časti vozidla I. XXXX, pričom pri dopravnej nehode vodič G. H. utrpel pomliaždenie
v oblasti tváre s tržnou ranou (vrátane chirurgického šitia), pomliaždenie steny hrudnej a brušnej (bez
poškodenia orgánov), zlomenie dolnej časti vretennej kosti ľavej ruky s posunom (konzervatívna liečba),
zlomenie bodcovitého výbežku lakťovej kosti a otras mozgu I. stupňa, čosi vyžiadalo lekárske ošetrenie

a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe života od 05.04.2020 v trvaní viac ako 42 dní
spočívajúcom v bolestivom zranení a v obmedzení pohyblivosti. Obžalovaný porušil ustanovenie § 20
odsek 1 Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov.

pretože skutok nie je trestným činom.

Uvedený rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu v zákonnej
lehote odvolanie v neprospech obžalovaného, zahlásiac hodo zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení. Prokurátor odvolanie dodatočne písomne
odôvodnil, pričom napadnutý rozsudok nepovažoval za zákonný a opodstatnený. Mal za to, že okresný
súd nesprávne právne vyhodnotil zabezpečené dôkazy a napadnutým uznesením sa odchýlil od

ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ktorá opakovane pertraktuje záver o primárnej
hlavnejzodpovednostivodičamajúcehopovinnosťdaťostatnýmúčastníkomcestnejpremávkyprednosť
v jazde v prípade dopravnej nehody o akú ide aj v danej veci. Vecnú nesprávnosť a nezákonnosť
napadnutého uznesenia podľa neho umocňuje skutočnosť, že okresný súd odlišné právne posúdenie
problematiky dania prednosti v jazde nedostatočným spôsobom neodôvodnil. Na podporu poukázal

na závery konštatovanej judikatúry k otázke dania prednosti v jazde a k zodpovednosti vodiča za
stret vozidiel. Uviedol, že judikatúrou nastolené kritériá relevantné z pohľadu rešpektovania zákonnej
povinnosti „dania prednosti v jazde“ možno zhrnúť nasledovne:
a) rýchlosť a smer ďalšej jazdy vozidla s právom prednosti v jazde, b) vzájomná vzdialenosť jednotlivých
účastníkov, c) hustota premávky, d) rozhľadové a dohľadové pomery. K tomu dodal inými slovami, že
pokiaľ dôjde ku stretu prevádzok motorových vozidiel napriek tomu, že vodič prichádzajúci do križovatky

z vedľajšej cesty, s ohľadom na všetky individuálne okolnosti posudzovanej dopravnej nehody má
vytvorenépodmienkypreriadneavčasnéspozorovanievodičaprichádzajúcehodokrižovatkypohlavnej
ceste, je zodpovedný
za zavinenie dopravnej nehody nedaním prednosti v jazde práve vodič prichádzajúci
z vedľajšej cesty (bez ohľadu na eventuálne prekročenie maximálne dovolenej rýchlosti jazdy vodičom

prichádzajúcim po hlavnej ceste). Osobitne zdôraznil, že podľa záverov znaleckého dokazovania
v predmetnej trestnej veci mal obžalovaný možnosť pred samotným zahajaním úkonu vjazdu do
križovatky spozorovať prichádzajúci motocykel poškodeného na vzdialenosť 90 – 100 metrov (výhľad
mal na vzdialenosť väčšiu ako 181 metrov), pričom vo výhľade
na poškodeného mu nebránila žiadna prekážka, motocykel vychádzal ako prvý z križovatky, pred ním

nejazdilo žiadne vozidlo a jednalo sa o priamy úsek cesty. Dodal, že v čase asi
1 sekundu pre rozjazdom vozidla Fiat sa motocykle pohyboval rýchlosťou asi 80 km/h a nachádzal sa
vo vzdialenosti 76,5 metra. Zároveň podotkol, že samotná vyššia rýchlosť jazdy poškodeného a priori
nevediekzánikutrestnoprávnejzodpovednostiobvineného(atonajmäsohľadomnanespornúmožnosť
spozorovať prichádzajúci motocykel pred úkonom vjazdu do križovatky). Vychádzajúc predovšetkým

z konštantnej judikatúry zdôraznil, že rýchlosť jazdy vodiča s právom prednosti v jazde (hoc výrazne
prekročila maximálny rýchlostný limit) môže byť v takom prípade s ohľadom na kvalitatívne vyšší
stupeň povinnosti účastníka cestnej premávky dať prednosť v jazde (v porovnaní s povinnosťou vodiča
rešpektovať maximálne dovolenú rýchlosť jazdy) vyhodnotená nanajvýš ako
tzv. sekundárna nedbalosť (t. j. maximálne v rovine spoluviny poškodeného). V tomto kontexte poukázal

aj na závery právnej teórie. Zároveň poukázal aj na závery ÚSI Žilina k možnosti zabránenia zrážke
obvineným, pričom poznamenal, že vzhľadom na rozhľadové pomery v križovatke možno dôvodne
predpokladať, že z technického hľadiska mal na to vytvorené podmienky. Vo vzťahu k argumentácii
okresného súdu o obtiažnosti vyhodnotenia rýchlosti motocykla poukázal na to, že vodič vychádzajúci
z vedľajšej cesty na hlavnú, pri tak dobrých rozhľadových pomeroch ako boli v danej veci, musí byť

schopný rozpoznať rýchlosť motocykla prichádzajúceho po hlavnej ceste. Dodal, že pokiaľ by k takejto
dopravnej situácii došlo mimo obce s dovolenou rýchlosťou 90 km/h, tak by sa jednalo o štandardnú
situáciu, kedy je nepochybne povinnosťou vodiča vychádzajúceho z vedľajšej cesty dať prednosť
vozidlámidúcimpohlavnejcesteatedavodičmusíbyťschopnývedieťvyhodnotiťrýchlosťpribližujúceho
sa vozidla alebo motocykla aj pri vyšších rýchlostiach. Mal za to, že hlavnú (primárnu) zodpovednosť

za vznik nehodového deja nesporne nesie práve obžalovaný, ktorý ohľadne na technicky relevantné
skutočnosti umožňujúce mu spozorovať prichádzajúci motocykel poškodeného na dostatočnú dlhú
vzdialenosť, pred začatím rozjazdu do križovatky sa náležite nepresvedčil, či mu dopravná situácia na
hlavnej ceste umožňuje bezpečný
a plynulý prejazd križovatkou, nerešpektoval príkaz vyplývajúci mu z dopravnej značky „Stoj, daj

prednosť v jazde“ a situáciu v cestnej premávke v rozpore s potrebnou mierou opatrnosti
v záujme bezpečného prejazdu križovatkou vyhodnotil vo svoj prospech, čím v konečnom dôsledku
nedal prednosť v jazde poškodenému. Taktiež mal za to, že okresný súd na základe zistenej
dôkaznej situácie, po dôslednom a objektívnom vyhodnotení všetkých okolností majúcich vplyv na jeho
rozhodnutie s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax v otázke dania prednosti v jazde v obdobných

veciach, jednoznačne nemal obžalovaného oslobodiť. Bol toho názoru, že okresný súd mal konanie
obžalovaného právne posúdiť ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., v ktorej právnej
kvalifikácii je už zohľadnená aj miera spoluzavinenia poškodeného, keďže konanie obžalovaného by
nebolo posudzované ako porušenie dôležitej povinnosti vodiča (závažnejší spôsob konania podľa § 138písm. h) Tr. zák.), za čo mal okresný súd obžalovanému uložiť aj primeraný trest. Navrhol preto, aby
krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil a podľa § 322
ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodený sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu písomne vyjadril k odvolaniu prokurátora,
pričom v podstate uviedol totožné argumenty, prečo je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.

Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu písomne vyjadril k odvolaniu prokurátora. Uviedol, že sa

stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ktorý považuje za zákonný a dôvodný. Ďalej uviedol, že okresný
súd vykonal na hlavnom pojednávaní dôsledné dokazovanie, opätovne vypočul znalca a opätovne
rozhodol po starostlivom zhodnotení všetkých dôkazov svedčiacich v jeho prospech, ako aj v jeho
neprospech. Osobitne sa stotožnil s odôvodnením, že zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by ako
obžalovaný nerešpektoval ustanovenie zákona o cestnej premávke tak, ako to uvádzal prokurátor v
obžalobnomnávrhu.Malzato,žeokresnýsúdsprávnevyhodnotilajtúskutočnosť,žehocipoškodeného

mohol vidieť
v dostatočnej vzdialenosti od miesta zrážky, nemohol však vyhodnotiť objektívne, že sa pohybuje
rýchlosťou o 71 % vyššou ako bola dovolená rýchlosť v danom úseku cesty. Preto bol toho názoru, že
jeho technika a spôsob jazdy boli správne a neboli v príčinnej súvislosti
so vznikom a priebehom dopravnej nehody. Argumentáciu prokurátora ohľadne toho, že pokiaľ by došlo

k dopravnej situácii mimo obce, kde je dovolená rýchlosť 90 km/hod. považuje za absurdnú, keďže
k dopravnej nehode došlo v meste, kde je maximálna povolená rýchlosť 50 km/hod., pričom mal za to,
že vtedy je potrebné vyhodnotiť vzniknutú situáciu inak, ako keby z vedľajšej cesty vychádzal na hlavnú
cestu, kde je povolená 90km/hod. rýchlosť. Záverom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých
jeho doterajších vyjadrení a písomných podaní, v ktorých uviedol všetky argumenty na jeho obhajobu.

Zdôraznil, že ho mrzí, že bol účastníkom dopravnej nehody a dodal, že sa cíti byť nevinný. Navrhol preto,
aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na

podkladeodvolaniaprokurátorapodľa§317ods.1Tr.por.preskúmalzákonnosťaodôvodnenosťvýroku
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú
povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania
svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel

k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podrobným preskúmaním veci odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, nakoľko
trpí chybami v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Keďže zistené chyby nebolo možné
odstrániť na verejnom zasadnutí (najmä preto, že by mohlo dôjsť k iným skutkovým záverom), odvolací

súd rozhodol o odvolaní prokurátora
na neverejnom zasadnutí – § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Odvolací súd po splnení svojej prieskumnej povinnosti v zmysle podľa § 317 ods. 1 Tr. por. dospel
k záveru, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom.

Hoci prokurátor v písomných dôvodoch odvolania žiadal zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodu podľa §
321 ods. 1 písm. d) Tr. por. (viď formulácia záverečného návrhu), odvolací súd však má za to, že z
obsahu písomných dôvodov odvolania prokurátora vyplýva, že tento namietal skutočnosti odôvodňujúce

zrušenie napadnutého rozsudku práve z dôvodu podľa
§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Ťažiskom každého súdneho rozhodnutia má byť jeho presvedčivosť obsiahnutá v jeho písomnom
odôvodnení, v prípade rozsudku vyhotovenom podľa § 168 ods. 1 Tr. por. Len odôvodnenie rozsudku,

ktoré dáva primeranú odpoveď aj na návrhy, argumenty a námietky účastníka konania, svojim
obsahom zaručuje riadny výkon spravodlivosti a je predpokladom možnosti kontroly verejnosťou a
uplatňovania opravných prostriedkov v zmysle zákonného poučenia. Len spravodlivé a presvedčivé
súdne rozhodnutie môže byť spôsobilé na korektné pochopenie a akceptovanie nielen dotknutouosobou, ale aj verejnosťou vo vzťahu, ku ktorej predstavuje istý výchovný prvok. Len komplexne
odôvodnené súdne rozhodnutie
s relevantnými argumentmi, či už o skutkových zisteniach alebo o úvahách, ako dospel súd

k týmto zisteniam, a tiež o právnych úvahách odôvodňujúcich spôsob rozhodnutia môže spĺňať všetky
atribúty zákonnosti.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá ustanoveniu
§ 168 ods. 1 Tr. por. a to najmä z dôvodu, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku nedostatočne

vysporiadal so všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na jeho rozhodnutiu, keďže neprihliadol na
jednoznačné závery vyplývajúce z ustálenej rozhodovacej praxe pri posudzovaní obdobných prípadov
dopravných nehôd, ktorá opakovane prijala záver o hlavnej (primárnej) zodpovednosti vodiča majúceho
povinnosť dať ostatným účastníkom cestnej premávky prednosť v jazde, pričom okresný súd tento
odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dostatočným spôsobom neodôvodnil.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje najmä na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Tz/6/2006 zo dňa 01.07.2007 (publikované v ZSP pod č. 57/2007), z ktorého vyplýva, že „na
dopravnejnehodezapríčinenejnedanímprednostivjazdeinémuvozidluvždyvrozhodujúcejmierenesie
zodpovednosť ten vodič, ktorý porušil povinnosť dať prednosť
v jazde; vodič vozidla, ktorý má prednosť vjazde, nie je povinný meniť smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ

nič nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič je povinný dať mu prednosť vjazde.
Túto povinnosť a v nadväznosti na to aj povinnosť zabrániť stretu vozidla má vodič iba vtedy, keď včas
a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý mu má dať prednosť v jazde, svoju povinnosť
nesplnil, resp. že si počína tak, že je zrejmé, že ju nesplní.“

Ďalej odvolací súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tz/6/2003zodňa01.09.2005(publikovanévZSPpodč.63/2005),zktorýchvyplýva,že„jepovinnosťou
vodiča, ktorý za danej dopravnej situácie má dať prednosť
v jazde, aby sám určil, či situácia vyžaduje a zaväzuje ho k poskytnutiu prednosti v jazde inému vozidlu.
Pre posúdenie situácie z tohto hľadiska je rozhodujúca najmä vzdialenosť vozidla, ktoré má prednosť v

jazde, rýchlosť jazdy tohto vozidla, smer jeho ďalšej jazdy, hustota premávky, viditeľnosť, aj prehľadnosť
miesta. Vodič musí mať schopnosť zodpovedne sa rozhodnúť za každej aj zložitej dopravnej situácie,
vrátane zaistenia bezpečného vjazdu
z miesta mimo cesty na cestu pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.“

Podstatou vyššie uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe pri posudzovaní obdobnej dopravnej nehody
je tá skutočnosť, podľa ktorej niet pochybností o tom, že vodič vozidla vchádzajúceho z vedľajšej cesty
na hlavnú cestu je povinný dať prednosť vozidlu riadenému po hlavnej ceste. Nemožno však z toho
bez ďalšieho vyvodiť, že uvedená okolnosť znamená, že obžalovaný nenesie zodpovednosť na vzniku
dopravnej nehody, t. j. že ju nezavinil, pretože konanie poškodeného (jazda nedovolenou rýchlosťou)

nie je v príčinnej súvislosti
so vznikom dopravnej nehody. Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe v podobných prípadoch
všeobecne platí, že vodič vozidla, ktorý má prednosť v jazde nie je povinný meniť smer alebo rýchlosť
jazdy, pokiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič je povinný dať mu
prednosť v jazde. Túto povinnosť a v nadväznosti na to aj povinnosť zabrániť stretu vozidla má vodič iba

vtedy, keď včas a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý mu má dať prednosť v jazde,
svoju povinnosť nesplnil, resp. že si počína tak, že zrejme si ju nesplní.

Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky
porušením jej pravidiel, a v dôsledku toho nezabráni v dopravnej nehode, hoci

pri správnej reakcii bolo možné nehode predísť, možno ho robiť za nehodu zodpovedným iba pokiaľ
mu za voľbu nesprávneho riešenia vzniknutej situácie možno pričítať zavinenie. Aj keď nehodu takto
spolu zaviní nesprávnou reakciou na vzniknutú situáciu, nemožno spravidla posudzovať jeho konanie
ako porušenie dôležitej povinnosti (§ 138 písm. h) Tr. zák.).

V posudzovanej veci je treba vyhodnotiť tú podstatnú skutočnosť, či obžalovaný nemal možnosť
spozorovať vozidlo poškodeného skôr než so svojim vozidlom započal odbočovací úkon z vedľajšej
cesty na hlavnú cestu a v dôsledku toho nemohol splniť ani povinnosť dať mu prednosť v jazde a z
tohto by bolo možné usudzovať, že posudzovanú dopravnú nehodu zavinil výlučne poškodený. Ak totak nebolo, treba skúmať (pri hodnotení viny), či poškodený na dostatočnú vzdialenosť mohol zistiť, že
mu obžalovaný nedá prednosť v jazde a či na túto situáciu reagoval správne. V uvedenom kontexte sa
napokon musí zohľadniť aj to do akej miery sa na tom podieľalo porušenie pravidiel cestnej dopravy

poškodeným, t. j. výrazné prekročenie dovolenej rýchlosti, resp. iné okolnosti, najmä technika jazdy
poškodeného, resp. vhodnosť spôsobu akým riešil vzniknutú kolíznu situáciu a pod.

Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný
v inkriminovanom čase bezprostredne pred vznikom dopravnej nehody nedal prednosť v jazde

poškodenému, ktorý sa pohyboval na hlavnej ceste. Vykonaným dokazovaním bola ďalej preukázaná
aj tá skutočnosť, že poškodený ako vodič motocykla sa pred dopravnou nehodou pohyboval rýchlosťou
cca o 36 km/hod. vyššou ako bola najvyššia dovolená rýchlosť v danom úseku vozovky (50 km/
hod.). Odvolací súd takéto konanie poškodeného vyhodnotil ako spoluzavinenie na vzniku dopravnej
nehody, avšak s primárnym a hrubým porušením povinnosti vodiča zo strany obžalovaného. Je potrebné
poznamenať, že obžalovaný mal k dispozícií pri vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú cestu dostatočný

časový priestor a výhľadové podmienky potrebné k tomu, aby mohol bezpečným spôsobom vykonať
odbočovací manéver, keďže pred samotným zahájením tohto odbočovacieho úkonu mal možnosť
spozorovať prichádzajúci motocykel poškodeného na vzdialenosť
90-100 metrov, čo vyplýva najmä zo záverov znaleckého dokazovania. Napriek týmto skutočnostiam
obžalovaný nerešpektoval dopravné značenie „Stoj, daj prednosť v jazde“ a začal vykonávať vjazd

z vedľajšej cesty na hlavnú bez toho, aby sa dostatočným spôsobom presvedčil o voľnom pruhu na
hlavnej ceste, do ktorého vchádzal. Poškodený fakticky nemal možnosť pri zistených konkrétnych
podmienkach jeho jazdy zabrániť vzniku dopravnej nehody.

Odvolací súd má vzhľadom na vyššie uvedenú ustálenú súdnu prax za to, že samotná vyššia rýchlosť

jazdy poškodeného a priori nevedie k zániku trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. V tejto
súvislosti odvolací súd podporne poukazuje aj
na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 7 Tdo 214/2010 zo dňa 24.03.2010 z ktorého vyplýva,
že „je potřeba zohlednit skutečnost, zda poškozený skutečně dodržel povinnost vyplývající z dopravní
značky „dej přednost v jízdě!“ a zejména tu skutečnost, zda mohl vidět vozidlo obviněného. Pokud soudy

neučinily jasné zjištění o těchto skutečnostech, nelze přisvědčit úvaze, že rychlost jízdy obviněného,
byť výrazně překročila stanovený limit, byla jediným důvodem, pro který bylo poškozenému objektivně
znemožněno dát obviněnému přednost v jízdě. Za těchto okolností přichází v úvahu varianta, že
skutečným důvodem,
pro který poškozený nedal přednost v jízdě, naopak bylo to, že nerespektoval příkaz vyplývající

z dopravní značky „dej přednost v jízdě“, a situaci na hlavní silnici vyhodnotil
ve svůj prospěch bez ohledu na potřebu opatrnosti v zájmu bezpečného projetí křižovatky,“ ako aj na
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 7 Tdo 38/2009 zo dňa 04.02.2009, z ktorého vyplýva, že,
„obecně vzato, je za takový střet zásadně odpovědný řidič, který
do křižovatky vjede z vedlejší silnice, neboť jeho povinností je dát přednost v jízdě vozidlům přijíždějícím

po hlavní silnici. Samotná okolnost, že řidič, který má přednost v jízdě, jede rychlostí přesahující
stanovený limit, nic nemění na povinnosti řidiče přijíždějícího z vedlejší silnice dát přednost v jízdě řidiči
přijíždějícímu po hlavní silnici. Přednost řidiče jedoucího
po hlavní silnici tedy nezaniká jen v důsledku toho, že tento řidič jede nedovolenou rychlostí. Příčinou
střetu pak je skutečnost, že řidič přijíždějící po vedlejší silnici nedal přednost. Překročení dovolené

rychlosti řidičem jedoucím po hlavní silnici může mít pouze omezený význam, a to v podstatě
jen z hlediska míry následku vzniklého ze střetu, za který ovšem primárně odpovídá řidič vozidla
přijíždějícího z vedlejší silnice. Tyto zásady vyplývají z toho, že porovnají-li se povinnosti obou řidičů,
je povinnost dát přednost v jízdě kvalitativně vyšším stupněm povinnosti, než je povinnost dodržet limit
dovolené rychlosti.

Za daného stavu je preto podľa odvolacieho súdu nepresvedčivý názor okresného súdu, že poškodený
svojou extrémnou rýchlou jazdou technicky zavinil predmetnú dopravnú nehodu. Takýto záver by totiž
bolo možné usudzovať iba za predpokladu, že so zreteľom
na rýchlosť jazdy poškodeného, vzájomnú vzdialenosť oboch na nehode zúčastnených vozidlách a

reálne existujúce možnosti výhľadu obžalovaného, by obžalovaný
pred odbočením z vedľajšej cesty na cestu hlavnú nemal vôbec možnosť zbadať motocykel
poškodeného, ktorému bol povinný dať prednosť v jazde. Pre takéto závery však podľa obsahu doteraz
vykonaných dôkazov niet dôvodu.S prihliadnutím na vyššie prezentované skutočnosti má odvolací súd v zhode s názorom prokurátora za
to, že hlavnú (primárnu) zodpovednosť za vznik nehodového deja nesporne nesie práve obžalovaný,

ktorý ohľadne na technicky relevantné skutočnosti umožňujúce mu spozorovať prichádzajúci motocykel
poškodeného na dostatočnú dlhú vzdialenosť, pred začatím rozjazdu do križovatky sa náležite
nepresvedčil, či mu dopravná situácia na hlavnej ceste umožňuje bezpečný a plynulý prejazd
križovatkou, nerešpektoval príkaz vyplývajúci mu z dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde“
a situáciu v cestnej premávke v rozpore s potrebnou mierou opatrnosti v záujme bezpečného

prejazdu križovatkou vyhodnotil vo svoj prospech, čím v konečnom dôsledku nedal prednosť v jazde
poškodenému.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil podľa §
321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu vec znovu prejednať so zameraním sa
na náležité vysporiadanie sa so všetkými vyššie uvedenými vytýkanými nedostatkami. V ďalšom
konaní bude okresný súd, po prípadnom doplnení dokazovania, povinný dôsledne vyhodnotiť dôkaznú
situáciu so zameraním sa na posúdenie konania obžalovaného a z toho vyplývajúcu trestnoprávnu

zodpovednosť a to najmä s ohľadom na spomenutú ustálenú rozhodovaciu prax. Všetky skutočnosti,
ktoré budú zistené musí okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne, výstižne
a zrozumiteľne rozviesť a vyhodnotiť. Okresný súd bude tiež povinný svoje nové rozhodnutie vo
veci samej jasne a presvedčivo odôvodniť tak, aby bolo následne v prípadnom odvolacom konaní
preskúmateľné a aby boli splnené všetky zákonné požiadavky kladené na jeho obsah (§ 168 ods. 1 Tr.

por.).

Okresný súd je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 327 ods. 1 Tr. por.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri k nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.