Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124212643
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124212643.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej
a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX,
bývajúceho v C. D. E. F. G. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom
v Poprade na Námestí sv. Egídia č. 11/6 proti žalovanému Generali Česká pojisťovňa a.s. so sídlom
v Prahe 1 Nové Město na Spálenej ulici č. 75/16, IČO: 45 272 956 konajúca na území Slovenskej

republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného
členského štátu so sídlom v Bratislave na Lamačskej ceste č. 3/A, IČO: 54 228 573 zastúpenému SD
LEGAL s.r.o. so sídlom v Košiciach na Žriedlovej ulici č. 3, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr.
Slavomír Dubjel o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského
súdu Košice č.k. 55C/23/2024-112 zo dňa 20.2.2025 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalovanému priznáva proti

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%).

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
(100%).

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo iba súd) uznesením zo dňa 20.2.2025 č.k.

55C/23/2024-112 konanie zastavil (výrok I.) a žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania
(výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody za bolesť a zranenia vo výške
15.960 Eur, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 13.300,80 Eur, škody na motocykli vo výške
8.860 Eur a straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 21.256,85 Eur, spolu s aktuálnou

sadzbou zákonných úrokov z omeškania pre občiansko-právne vzťahy. Zároveň si uplatnil náhradu
trov konania. Žalobca dňa 17.12.2024 zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že bola podaná
z opatrnosti, pretože v paralelnom konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 75C/5/2024
nebolo procesne rozhodnuté o rozšírení žaloby a o pristúpení žalovaného 2/ (Generali Česká pojišťovna
a.s.).

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a to tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania. Nakoľko k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby žalobcom
z dôvodu opatrnosti, aby nedošlo k premlčaniu jeho nároku v konaní vedenom na Mestskom súde Košice
pod sp. zn. 75C/5/2024, kde nebolo procesne rozhodnuté o návrhu na rozšírenie žaloby a o pristúpení
žalovaného 2/ . Žalobca musel na ochranu svojich práv podať predmetnú žalobu, ktorá je už nadbytočná.

Takto dospel k rozhodnutiu, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.4. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku II. o náhrade trov konania podal žalovaný v zákonnej lehote
odvolanie a navrhol aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku II. tak, že mu prizná
náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnom skončení veci. Uviedol, že zo zastavením konania súhlasil, avšak
nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu o nepriznaní náhrady trov konania. Rozhodnutie v tomto smere
považuje za právne neudržateľné, nesprávne, vydané v rozpore s prvkami elementárnej spravodlivosti
a v rozpore s dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu. Poukázal na to, že navrhovateľ je pánom sporu
a zodpovednosť za celkové konanie v súlade so zásadou práva patria bdelým je, resp. bol výlučne

žalobca, pričom ako sám konštatoval týmto „nadbytočným súdnym sporom a nadbytočnou žalobou“
jednoznačne mu vznikli trovy konania. Nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobca podávaním
„nadbytočných“ žalôb z opatrnosti podniká kroky k ochrane svojich práv, na úkor jeho práv pričom sa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu kvalifikovane vyjadril, preštudoval si vec, prevzal právne
zastupovanie a bol aj súdom vyzvaný na vyjadrovanie sa v tomto konaní. Je zrejmé, že mal plný úspech
vo veci a zároveň žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko podaním doručeným súdu

dňa 17.12.2024 oznámil, že podáva späťvzatie žaloby a navrhol, aby súd konanie zastavil. Nepriznanie
nároku na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 2 CSP považuje za porušenie
práva na spravodlivý proces, nakoľko v odôvodnení uznesenia nie je dostatočne vysvetlené, prečo súd
vychádzal práve z § 255 ods. 2 CSP, pri ktorom žalobca zoberie žalobu v celom rozsahu späť a teda
má preukázateľne 100% úspech na veci, a takéto rozhodnutie je z jeho pohľadu nepreskúmateľné.

Napadnuté rozhodnutie je taktiež prekvapivé, nakoľko na aplikáciu § 255 ods. 2 CSP nie je žiadny
dôvod, ktorý by aspoň musel byť druhej sporovej strane známy alebo očakávateľný. Bol toho názoru, že
dôvody späťvzatia žaloby sú účelové a snažia sa zakryť pochybenie žalobcu, ktorý si žalobou uplatnil
nárok, ktorý je aktuálne vedený na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 75C/5/2024 a v tomto konaní
opomenul nárok uplatniť aj voči poisťovateľovi domnelého škodcu a uvedomil si to až s určitým časovým

odstupom od podania žaloby. Skutočnosť, že žalobca pri podávaní žaloby nevymedzil správne okruh
pasívne vecne legitimovaných subjektov, od ktorých môže požadovať plnenie, nemôže ísť na jeho
ťarchu, ktorý sa totiž ňou procesne ani hmotnoprávne nepričinil o to, že si žalobca nárok v prvotne
podanej žalobe neuplatnil aj voči nemu. Žalobca vo svojich podaniach ani netvrdil, že by mu nebol známy
poisťovateľ údajného škodcu. Navyše žalobca sa rozhodol podať novú žalobu už dňa 16.4.2024, čo

vyplýva z dátumu na samotnej žalobe, konanie ktoré sa vedie na Mestskom súde Košice pod sp. zn.
75C/20/2024 a až mesiac potom, dňa 12.5.2024 sa rozhodol, že podá návrh na rozšírenie žaloby aj
pokiaľ ide o pristúpenie v konaní vedenom pod sp. zn. 75C/5/2024. Teda nie je možné veriť tvrdeniu, že
poškodený len z opatrnosti podal žalobu v tomto spore, nakoľko nebolo rozhodnuté o rozšírení žaloby
v spore pod sp.zn. 75C/5/2024, pretože návrh na rozšírenie žaloby v konaní vedenom pod sp. zn.

75C/5/2024 bol podaný až mesiac po tom, ako žalobca plánoval podať žalobu v tomto spore vedenom
na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 55C/23/2024. Tvrdenie žalobcu, že žaloba bola podaná za účelom
ochrany jeho práv z obavy premlčania nároku je taktiež účelové a zavádzajúce, nakoľko k úmyslu podať
žalobu v tomto spore došlo dňa 16.4.2025 (dátum na žalobe) a k poistnej udalosti došlo dňa 1.7.2022,
tedaneuplynuliešteanidvarokyodpoistnejudalosti.Navyše,prináhradeškodysauplatňujepremlčacia

lehota podľa § 106 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), ktorá začína plynúť až
od momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá, preto je nutné
zohľadniťajskutočnosť,kedysapoškodenýprvýkrátdozvedelorozsahuškodyprijednotlivýchnárokoch
(pri bolestnom to bolo na základe bodového hodnotenia v ZP č. 8/2022, pri SSÚ na základe lekárskeho
posudku až 31.10.2023 a pri vecnej škode na základe znaleckého posudku zo dňa 24.7.2023). Nemožno

preto akceptovať zdôvodnenie podania žaloby v tomto spore z dôvodu obavy premlčania nárokov.
Navyše trestné konanie vedené voči domnelému vinníkovi nebolo právoplatne skončené v zmysle
uznania viny. Vzhľadom na tieto skutočnosti je zákonné a dôvodné, aby mu súd priznal náhradu trov
konania, nakoľko to bol práve žalobca, ktorý zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, pričom mu
nedal dôvod pre tento postup – neuznal žalobcovi nárok po podaní žaloby, neplnil žiadnu sumu ani nič

podobné. Práve naopak, v predmetnom spore sa účinne bránil a okrem iného navrhol aj prerušenie
konanie do právoplatného skončenia trestného konania, v ktorom sa rieši otázka zavinenia a či došlo
k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. V zmysle uvedeného preto nie je dôvod nepriznať mu
trovy s poukazom na § 256 ods. 1 CSP vzhľadom na to, že zastavenie konania zavinila protistrana.
Zároveň predložil uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/81/2022, v ktorom odvolací súd

rozhodol úplne v zhode s ním prezentovaným právnym názorom.

5.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhonavrhol,abyodvolacísúduzneseniesúduvnapadnutom
výroku II. potvrdil ako vecne správne. V čase podania žaloby dňa 16.4.2024 bol nárok v konanívedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 75C/5/2024 uplatnený iba proti osobe škodcu H. I.
a o jeho nároku na rozšírenie žaloby podanej 13.5.2024 voči žalovanému nebolo ešte rozhodnuté.
K rozhodnutiu o pripustení žalovaného došlo až 9.9.2024, teda po 1.7.2024, ktorý dátum znamenal

rozhodujúci okamih pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody,
ktorájevzmysle§106zák.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ)dvojročná(kdopravnej
nehode došlo 1.7.2022). Táto objektívna skutočnosť vyvracia pravdivosť konštatácie žalovaného, že
obavy z premlčania nároku boli len účelové, a že k úmyslu podať žalobu v tomto spore došlo dňa
16.4.2024 (dátum na žalobe) a k poistnej udalosti došlo dňa 1.7.2022, teda neuplynuli ešte ani len dva

roky od poistnej udalosti. Tvrdenie žalovaného preto obsahuje zjavne matematický výpočtový nesúlad
a narúša logickú správnosť jeho úvahy, pretože objektívne dátumové údaje preukazujú pravdivosť
a opodstatnenosť tvrdených skutočností. Správne preto súd vzal na zreteľ, že podal návrh na rozšírenie
žaloby a nemal o tomto návrhu rozhodnuté, musel pred uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty dňa
1.7.2024 vo vzťahu k poisťovni konať, pričom ak by súd rozšírenie nepripustil, toto rozhodnutie vydal až
9.9.2024, nebolo by právo voči poisťovni možné efektívne uplatniť. S poukazom na uznesenie NS SR

z 21.10.2020 sp. zn. 4Cdo/5/2020 platí, že v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, má poškodený možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu,
alebo iba poisťovateľa, či poisteného škodcu a poistiteľa súčasne. Dôležité pritom je, aby svoj nárok
uplatnil včas. Dôvodom, prečo tak neurobil súčasne bolo rozhodnutie v trestnom konaní, ktoré H. I.
v čase podania žaloby odcudzovalo a s nárokom na náhradu škody odkazovalo na civilný proces.

Predpokladal, že pokiaľ sa H. I. neodvolá, bude mať v konaní preukázanú zodpovednosť právoplatným
trestnýmrozhodnutím.Okolnostisavšakzmenili,keďsaH.I.voveciodvolalakrajskýsúdjehoodvolaniu
vyhovel. V takom prípade sa preto rozhodol uplatniť svoj nárok aj voči poisťovateľovi, a to z dôvodu
jeho objektívnej zodpovednosti. Upozornil na skutočnosť, že žalovaný, hoci vie, že je v dôsledku
uzavretej poistnej zmluvy objektívne povinná platiť, doteraz neplnila ani len čiastočne. Napriek tejto

realite poisťovňa neprejavila žiadnu ochotu riešiť vec zmierom a namiesto toho sa snaží naháňať trovy
konania od osoby, ktorej je zjavne povinná platiť. Takéto správanie nie je len právne, ale aj morálne
neobhájiteľné. Poisťovňa v reklamách vystupuje ako spoľahlivý partner klientov, ale v realite sa prejavuje
ako tvrdý obchodný subjekt, ktorý nemá záujem o spravodlivé vysporiadanie nárokov. Požadovanie
náhrady trov konania v tomto prípade predstavuje vrchol cynizmu a nereflektuje skutočný stav veci.

6. Žalovaný v odvolacej replike v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch odvolania. Jeho stanovisko
vychádza zo zákona ako aj z ustálenej judikatúry, a to, že v prípade späťvzatia žaloby sa má zato, že
žalovaný mal plný procesný úspech v konaní. Uvedené platí o to viac za situácie, kedy žalovaný začatie
konanie nezavinil, čo je aj tento prípad. Pokiaľ žalobca tvrdí, že trestné konanie voči pánovi I. ešte nie

je ukončené, a so žalobou voči poisťovni preto otáľal, toto tvrdenie jednak potvrdzuje správnosť postoja
poisťovne o tom, že aktuálne nie sú dané dôvody pre úhradu poistného plnenia a jednak neukončenie
trestného konania nie je samo o sebe dôvodom pre to, aby nemohla byť podaná žaloba o náhradu
škody. Preto žalobcom zvolený procesný postup v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp.
zn. 75C/5/2024 nemôže byť dôvodom pre nepriznanie trov konania v konaní vedenom na Mestskom

súde Košice pod sp. zn. 55C/23/2024. Invektívy žalobcu voči nemu nepreukazujú dôvodnosť jeho
argumentácie, iba odvádzajú pozornosť od nesprávneho procesného postupu, ktorý žalobca zvolil, a za
ktorý by mal niesť zodpovednosť. Nemôže byť ich pochybením to, že nechcú plniť za situácie, kedy ani
sám trestný súd nevie jednoznačne určiť, že pán I. má vinu na dopravnej nehode.

7. Iné vyjadrenia v spore podané neboli.

8.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu (výrok II.), proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP

a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie uznesenia v napadnutom výroku II., ani na jeho zrušenie, preto uznesenie v napadnutom
výroku II. v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu (100%).

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.10. Z preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo, že aplikoval § 255 ods. 2 CSP
nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, pričom konštatoval, že k zastaveniu konania došlo na základe
späťvzatiažalobypodanejžalobcomzdôvoduopatrnosti,abynedošlokpremlčaniujehonárokuvkonaní

vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 75C/5/2024. V predmetnom konaní nebolo v čase
podania žaloby procesne rozhodnuté o rozšírení žaloby o žalovaného 2/ Generali Česká pojišťovna.
Súčasne poukázal na ochranu svojich práv podať predmetnú žalobu, ktorá následne bola nadbytočná.

11. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že pre rozhodnutie vo veci je relevantné

ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

12. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci aplikácie právnej

úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto
kľúčovézistenie,čiapokiaľáno,ktorázostránzprocesnéhohľadiskanesiezodpovednosťzazastavenie
konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia zastavenia
konania je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní
požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť

s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú
splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby súd preto vždy rozhoduje
podľa ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s § 257 CSP.

13. V preskúmavanom prípade odvolací súd pri zmene uznesenia v napadnutom výroku II. o trovách
konania vychádzal zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou
zásadou. K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že žalobca zobral žalobu podanú z opatrnosti späť,
nakoľko v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 75C/5/2024 uznesením súd pripustil,
aby do konania vstúpil ako žalovaný 2/ Generali Česká pojištovňa a. s. so sídlom v Prahe konajúci na

území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky Generali poisťovňa, pobočka
poisťovne z iného členského štátu so sídlom v Bratislave na Lamačskej ceste č. 3/A. Žalobca sa žalobou
doručenou Mestskému súdu Košice dňa 15.2.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému H. I. zaplatiť
13.300,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % vo výške od 22.11.2023 do zaplatenia
sumu 8.860 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne do 22.11.2023 do zaplatenia, sumu

21.256,85Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9,5%ročneoddoručeniažalobydozaplatenia.Dňa
13.5.2024 žalobca návrhom na rozšírenie žalobného petitu o nárok na náhradu bolestného stanoveného
znaleckým posudkom č. 71/2022 vyhotoveným znalcom a návrhom na pristúpenie ďalšieho subjektu na
strane žalovaného konkrétne Generali Česká pojišťovňa a. s. konajúceho na území Slovenskej republiky
prostredníctvom svojej organizačnej zložky Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského

štátu so sídlom v Bratislave, nakoľko motorové vozidlo továrenskej značky Mitsubishi Pajero EČ E.,
ktoréhoprevádzkoubolaspôsobenáškoda,malovčasenehodyuzatvorenúzmluvuopovinnompoistení
v danej poisťovni. V konaní pod sp. zn. 75C/5/2024 súd mal za preukázané, že je potrebné pristúpenie
ďalšieho subjektu, a to žalovaného v 2. rade Generali Česká pojisťovňa a. s., proti ktorému si žalobca
uplatnilobsahovototožnénárokyčodovýšky,nakoľkomotorovévozidloMitsubishiPajeroEČE.,ktorého

prevádzkou bola spôsobená škoda, malo v čase nehody uzatvorenú zmluvu o povinnom poistení v danej
poisťovni. Rovnako súd pripustil aj zmenu žaloby tak, že zmenil petit žalobného návrhu v znení tak,
ako žiadal žalobca dispozitívnym úkonom a výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre
konanie o zmenenej žalobe. Následne žalobca v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp.
zn. 55C/20/2024 podaním z 17.12.2024 zobral žalobu späť a konanie žiadal zastaviť, nakoľko žalobu

podával z opatrnosti, keďže v paralelnom konaní sp. zn. 75C/5/2024 nebolo rozhodnuté o jeho návrhu.

14. Odvolací súd v kontexte vyššie uvedeného považuje za potrebné uviesť, že súdny spor vyvolal
žalobca, pričom žalovaný bol nútený sa v konaní brániť, za tým účelom si zvolil aj právneho zástupcu,
v konaní bol úspešný a patrí mu preto náhrada takto vzniknutých trov proti neúspešnému žalobcovi

bez ohľadu na skutočnosť, že na súde prvej inštancie je vedené aj konanie pod sp. zn. 75C/5/2024
o zaplatenie náhrady škody s príslušenstvom proti žalovanému H. I.. Ani okolnosti prejednávanej
veci, ako na ne poukazuje žalobca v odvolaní, a to, že žalobu v tu prejednávanom prípade podával
z dôvodu opatrnosti, nakoľko v paralelne vedenom konaní sp. zn. 75C/5/2024 nebolo rozhodnuté o jehonávrhu na rozšírenie žaloby a o pripustení žalovaného 2/, nepredstavuje výnimočné okolnosti pre
nepriznanie náhrady trov konania protistrane, keďže žalobca sa následne rozhodol podať aj žalobu
proti žalovanému. Napokon však žalobca zobral žalobu späť a procesne tak zavinil zastavenie konania,

pretože k späťvzatiu žaloby došlo bez uvedenia dôvodu. Rovnako okolnosť plynúca z toho, že žaloba
bola podaná podľa žalobcu z dôvodu opatrnosti (aby nedošlo k premlčaniu nároku) nie je mimoriadnou
prípadne jedinečnou okolnosťou, pričom odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už
v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich

práv, ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa
o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním, môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné
a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. Žalobca v momente podania
žaloby vedenej na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 75C/5/2024 mal vedomosť o poisťovateľovi
škodcu H. I. ( žalovaného ) a teda nič mu nebránilo označiť v žalobe poisťovateľova ako žalovaného

2/. Ak teda žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/5/2020 ohľadne
možnosti jeho voľby koho bude žalovať (najskôr iba poisteného škodcu a neskôr aj poisťovňu) nesie
zodpovednosť za výsledok konania. Žalobca ako „pán sporu“ určil okruh žalovaných a predmet žaloby,
o ktorom sa malo konať. Napokon žalobca sa rozhodol uplatňovať si svoje právo proti žalovanému na
súde podanou žalobou vedenou pod sp. zn. 75C/5/2024 iba proti žalovanému H. I.. Skutočnosť, že si

nárok neuplatnil voči poisťovni škodcu a urobil to tak až následným návrhom (o rozšírenie žaloby a o
pristúpenie žalovaného 2/ v konaní vedenom pod sp. zn. 75C/5/2024) a taktiež i žalobou vedenou pod
sp. zn. 55C/23/2024, podanie takejto žaloby nemožno považovať za taký mimoriadny dôvod, pre ktorý
by žalovanému nemala byť priznaná náhrada trov konania.

15. Zhrnúc, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch stranách. V kontexte takto uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že späťvzatie žaloby nebolo
reakciou žalobcu na správanie žalovaného, nakoľko žalobca zobral žalobu späť, pretože v inom konaní
súd rozhodol o jeho návrhu na rozšírenie žaloby a pristúpenie ďalšieho žalovaného. Odvolací súd je

toho názoru, že trovy žalovaného musí preto znášať žalobca.

16. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil podľa § 388 CSP a konštatuje,
že konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, pričom žalobca zavinil zastavenie konania.
Uznesenie v napadnutom výroku II. preto zmenil tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania proti

žalobcovi v plnom rozsahu (100%) aplikujúc § 256 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Podľa § 262
ods. 1,2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP. V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania,
preto mu odvolací súd priznal proti žalobcovi, ktorý úspech nemal, náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu (100%).

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).