Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Lenka Lenártová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-14P/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5323200241
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Lenártová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5323200241.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Lenkou Lenártovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: A. B.,

C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX F. – G. E., právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou JUDr. Ladislav Ščury PhD., so sídlom Mierova 1725, 022 01 Čadca a manžela: H. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale Svetoblažije 74, 314 11 Trnava, Chorvátsko, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov A. B., C. D. a H. B., uzatvorené dňa 07.03.1992 v Čadci, zapísané v knihe
manželstiev I. J. F., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým č. XX, r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

III. Slovenská republika n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 26.01.2023 sa navrhovateľka – manželka domáhala rozvodu
manželstva s manželom. Uviedla, že manželstvo uzatvorili po polročnej známosti z lásky. Najskôr bývali
na Slovensku, a to do r. 1993 a následne sa presťahovali do Chorvátska, kde spolu bývali 16 rokov.
NakoľkojuajdetimanželvyhodilzdomuanechalichzaviesťnaSlovenskovdecembri2006,takprerušili
akékoľvek kontakty. Dôvodom ich vyhodenia bola mimomanželská známosť manžela, s ktorou hneď
začal bývať. Nakoľko s manželom už viac ako 16 rokov nežije a manželstvo si neplní ani jednu zo svojich

základných funkcií, žiada o rozvod manželstva.

2. Manžel sa k návrhu písomne nevyjadril, v konaní zostal nečinný, skutočnosti uvádzané manželkou
nerozporoval. Návrh mu bol riadne doručený prostredníctvom dožiadaného chorvátskeho súdu dňa
09.01.2024. Dožiadaný súd jeho výsluch vykonal vo vzťahu k navrhovanej úprave práv a povinností
k vtedy mal. K.. Svoju manželku označoval ako bývalú manželku.

3. Manželka na pojednávaní uviedla, že v manželstve sa len trápila. Po tom, ako sa manžel vrátil z vojny,
bol z neho iný človek. Pýtala sa ho, či ich vyhodil preto, že mal nejaké psychické problémy, na to jej však
neodpovedal. Keď zistila, že ju podvádzal, nebola ochotná s ním ďalej žiť.

4. Súd skôr, než začal vo veci konať, riešil otázku právomoci tunajšieho súdu na konanie a rozhodovanie
vo veci, pretože sa jedná o vec s cudzím prvkom, keďže manžel navrhovateľky je občanom Chorvátskej
republiky, na území ktorej aj býva. Navrhovateľka je občianka Slovenskej republiky s trvalým pobytom

na jej území.

5. Slovenská republika aj Chorvátska republika sú členské štáty Európskej únie, je preto potrebné
aplikovať príslušné nariadenie.6. Podľa čl. 3 písm. a) a b) Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a
uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností

a o medzinárodných únosoch detí, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú
právomoc súdy členského štátu, a) na ktorého území: i) majú manželia obvyklý pobyt; ii) manželia
mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva; iii) má odporca obvyklý pobyt;
iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt; v) má navrhovateľ obvyklý
pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi) má navrhovateľ

obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym
príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

7. V predmetnej veci je daná právomoc súdu, nakoľko navrhovateľka je štátnou občiankou SR a zdržuje
sa na území Slovenska od decembra r. 2006.

8. Vzhľadom na absenciu medzinárodnej zmluvy upravujúcej rozhodné právo v manželských veciach
medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou, či nariadenia EÚ, ktoré by bolo záväzné pre
obe krajiny, súd aplikoval na posúdenie rozhodného práva zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ZMPSP).

9. Podľa § 22 ods. 1 ZMPSP: Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu,
občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov,
spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

10. Súd z uvedeného vyvodil, že vo veci sa bude riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, keďže

manželia sú príslušníkmi rôznych štátov, potom sa použije slovenský právny poriadok.

11. Na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň 28.04.2025 sa nedostavil manžel, ktorý mal
predvolanie riadne doručené dňa 08.01.2025. Prostredníctvom právneho zástupcu manželky za
prítomnosti tlmočníka sa súd počas pojednávania spojil telefonicky s manželom, ktorý uviedol, že sa

pojednávanianechcezúčastniťzfinančnýchdôvodov.Súhlasísrozvodommanželstva.Zadanejsituácie
súd konal a rozhodol bez prítomnosti otca a kolízneho opatrovníka.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

13. Podľa § 22 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.

14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

16. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

17. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

18.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvom súpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.19. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

20. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého

rozvrátenia vzťahov medzi manželmi. V danom prípade sú tieto predpoklady naplnené. Súd pri zisťovaní
príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že k narušeniu ich vzájomných vzťahov došlo
z dôvodu mimomanželskej známosti manžela, ktorý navrhovateľku vyhodil aj s deťmi z domu. Manželia
dlhodobo od konca r. 2006 nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú spolu v žiadnom kontakte, ani jeden
z manželov nemá záujem zotrvať v manželstve. Deti sú už plnoleté, manželia k sebe nič necítia. Nechcú

spolu zotrvať v manželstve. Vzhľadom k uvedenému, kedy ani jeden z manželov nechce v manželstve
zotrvať, nie je tu predpoklad zmeny ich postoja. Vzhľadom k uvedenému súd manželstvo účastníkov
konania rozviedol.

21. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

22. Podľa § 57 CMP, o trovách štátu súd rozhoduje aj bez návrhu. Nakoľko v konaní bolo potrebné
preložiť písomnosti do chorvátskeho jazyka, ktorému otec rozumie a bolo potrebné zabezpečiť tlmočníka
na pojednávanie, pričom náklady tohto prekladu/tlmočenia znáša štát, keďže účastníci majú právo konať
v jazyku, ktorému rozumejú, rozhodol súd tak, že Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku,
na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
vecisatýka,čosanímsleduje,podpisaspisovúznačkutohtokonania)uvedie,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko
a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.