Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/166/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201069
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201069.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom D. XX,
XXX XX E., zastúpený: Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom Jelenec 353, 951 73 Jelenec,
proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 55RM/2014-34-I zo dňa 30.12.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania pred správnym súdom ani pred kasačným súdom n e

p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania.

1. Žalobca dňa 22.08.2014 doručil Krajskému súdu v Bratislave (prvostupňový orgán) ako povinnej
osobe žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z.), v ktorej požadoval sprístupniť informácie:
1) či boli vo vzťahu k jeho osobe použité informačno-technické prostriedky (ďalej aj len ITP) podľa

ustanovení V. hlavy I. časti zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len Trestný poriadok) alebo ustanovení zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred
neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 166/2003 Z. z.), a to v období od 01.01.2009 do dňa podania žiadosti,
2) či boli dve účastnícke stanice registrované na jeho osobu odpočúvané v období od 01.01.2009 do
dňa podania žiadosti.

2. K predmetnej žiadosti sa vyjadril bezpečnostný pracovník povinnej osoby, ktorá následne časť vyššie
uvedenej žiadosti o použití informačno-technických prostriedkov (ďalej len ITP) podľa ustanovení V.
hlavy I. časti Trestného poriadku postúpila dňa 02.09.2014 Okresnému súdu Bratislava I ako povinnej
osobe príslušnej na konanie o tejto časti žiadosti.

3. Krajský súd v Bratislave vydal dňa 02.09.2014 o žiadosti žalobcu v jej zostávajúcej časti rozhodnutie
č. Spr. 6264/14, ktorým podanú žiadosť odmietol. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie,

o ktorom rozhodol žalovaný dňa 08.10.2014 tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec
mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Po opätovnom
vyjadrení bezpečnostného pracovníka Krajského súdu v Bratislave prvostupňový orgán vo veci rozhodol
novým rozhodnutím dňa 15.10.2014 a znova odmietol žalobcovi sprístupniť ním požadované informácie.Žalobca voči tomuto rozhodnutiu opäť podal odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím zo
dňa 19.11.2014 zrušil aj toto druhé vo veci vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu
vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom na zrušenie tohto prvostupňového rozhodnutia

bolo nedostatočné odôvodnenie konkrétnych záujmov, ktoré by mohli byť sprístupnením požadovanej
informácie ohrozené. Zároveň žalovaný vyslovil názor, že krajský súd je pôvodcom žiadanej utajovanej
skutočnosti, aj keď vznikla spracovaním inej utajovanej skutočnosti, a preto mal podľa ust. § 7 ods. 1
zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 215/2004 Z. z.) preskúmať, či trvá potreba ochrany

týchto utajovaných skutočností.

4. Krajský súd v Bratislave svojím tretím rozhodnutím o žiadosti žalobcu č.: Spr. 6264/14 zo dňa
01.12.2014 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií podľa § 18
ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. odmietol. Prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 8 ods.
1 zákona č. 211/2000 Z. z. s poukazom na § 2 písm. a), b) bod 1, písm. e) zákona č. 215/2004

Z. z., § 2 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z. z. a § 1 písm. j) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len nariadenie č. 216/2004
Z. z.) požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného predpisu. Žiadané informácie
spadajú pod režim utajovaných skutočností, nakoľko skutočnosti týkajúce sa rozhodovania o používaní
ITP podľa zákona č. 166/2003 Z. z. sú podľa Smernice 8/2004 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 12415/2004-31 zo dňa 25.08.2004 v platnom znení (ďalej len Smernica 8/2004) utajovanou
skutočnosťou so stupňom utajenia Vyhradené, resp. Dôverné. Krajský súd trval na tom, že nie je
pôvodcom týchto informácií, pretože do rozhodnutia o súhlase sa preberajú časti textu zo žiadostí
o použitie ITP, a preto sa označujú rovnakým stupňom utajenia [§ 20 ods. 8 Vyhlášky Národného
bezpečnostného úradu o administratívnej bezpečnosti č. 453/2007 Z. z. ďalej len („vyhláška NBU“)].

Nie je preto ani oprávnený rozhodnúť o zmene alebo zrušení stupňa utajenia. Zmeniť alebo zrušiť
stupeň utajenia by sa mohol iba na základe rozhodnutia pôvodcu utajovanej skutočnosti. Prvostupňový
správny orgán konštatoval, že žiadosti o použitie ITP boli utajené celé a takisto aj jeho rozhodnutia
boli vedené v listinnej podobe. Zároveň uviedol, že v spisoch so zrušeným stupňom utajenia sa
informácie, ktoré požadoval žalobca, nenachádzajú. V ostatných spisoch krajský súd informáciu ani

nevyhľadával, pretože špecifikácia dôvodov, pre ktoré utajenie trvá, by sama o sebe znamenala
potvrdenie skutočnosti, či takéto spisy existujú, a teda potvrdenie samotnej utajovanej skutočnosti.
Sprístupnením by sa poprel účel trestného stíhania pri niektorých trestných činoch charakteru vysoko
organizovaného používania konšpiračných metód prác, ktoré závažným spôsobom zasahujú do práv
občanov. Prípadným sprístupnením požadovaných informácií by mohla nastať potenciálna hrozba

nedodržania ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z., v zmysle ktorého tieto informácie boli utajovanou
skutočnosťou, s ktorou žalobca nebol oprávnený sa oboznámiť.

5. Žalobca aj voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
číslo: 55RM/2014-34-I zo dňa 30.12.2014 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu

zamietol a prvostupňové rozhodnutie krajského súdu potvrdil. V odôvodnení opísal skutkové okolnosti,
priebeh správneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia, odvolacie dôvody žalobcu a citácie
právnych predpisov [zákon č. 211/2000 Z. z., zákon č. 215/2004 Z. z., nariadenie č. 216/2004 Z. z.
a zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“)]. Žalovaný uviedol, že rozhodujúcou otázkou bolo posúdenie, či požadované

informácie mali charakter utajovanej skutočnosti a teda, či bol naplnený dôvod pre ich nesprístupnenie
žalobcovi podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj to, či v prvostupňovom rozhodnutí povinná
osoba dostatočne presvedčivo vymedzila dôvody, pre ktoré nebolo možné požadované informácie
sprístupniť. Utajovaná skutočnosť v zmysle definície podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. musí
kumulatívne spĺňať dve podmienky, a to materiálnu podmienku a formálnu podmienku. Odôvodnenie

rozhodnutia o nesprístupnení informácie musí obsahovať zdôvodnenie naplnenie formálnej podmienky
utajenia, t. j. zaradenie predmetnej informácie pod konkrétnu položku s uvedením konkrétnej formulácie
tejtopoložkyvoblastiutajovanýchskutočností,akoajmateriálnupodmienku,t.j.uvedenievčomspočíva
potreba chrániť danú informáciu v záujme Slovenskej republiky.

6. Žalovaný dospel k záveru, že povinná osoba sa v dostatočnom rozsahu vysporiadala s
odôvodnením splnenia tak formálnej, ako aj materiálnej podmienky utajenia, keď označila oblasť, v
ktorej utajovaná skutočnosť vznikla (skutočnosti týkajúce sa rozhodovania o používaní informačno-
technických prostriedkov) a zároveň zdôvodnila potrebu utajovania predmetnej skutočnosti v záujmeSlovenskej republiky, keď uviedla, že sprístupnením požadovaných informácií by sa poprel základný
účel trestného konania pri niektorých trestných činoch. Vo vzťahu k preukázaniu formálnej podmienky
utajenia žalovaný osobitne zdôraznil, že vymedzenie utajovaných skutočností určuje vedúci v zmysle §

8 ods. 2 písm. h) zákona č. 215/2004 Z. z., a tento zároveň vymedzuje zoznam utajovaných skutočností
vznikajúcich pri činnosti právnickej osoby. V pôsobnosti žalovaného je zoznam podľa § 2 ods. 1
nariadenia č. 216/2004 Z. z. vydaný Smernicou 8/2004.

7. Žalovaný sa priklonil k názoru žalobcu ohľadom určenia pôvodcu utajovaných skutočností a mal za

to, že povinnú osobu bolo potrebné považovať za pôvodcu utajovaných skutočností, pretože pri svojej
rozhodovacej činnosti vytvorila utajované skutočnosti spracovaním iných (primárnych) utajovaných
skutočností, ktorými boli predovšetkým príslušné žiadosti o použitie ITP. Zároveň povinná osoba
ako pôvodca utajovaných skutočností bola následne povinná neprestajne a ex offo skúmať trvanie
podmienok utajenia, t. j. či podmienky trvajú a či sa utajenie vzťahuje na všetky požadované informácie
alebo na ich časť. Táto povinnosť trvá bez ohľadu na prípadnú žiadosť o sprístupnenie informácií.

Potom povinná osoba pri svojom rozhodovaní o trvaní potreby ochrany utajovaných skutočností
musela zohľadniť predovšetkým existenciu potreby ochrany primárnych utajovaných skutočností a
správne vychádzala z tvrdenia, že posudzovanie trvania potreby ich ochrany bolo zverené výlučne ich
pôvodcovi a ona nemala oprávnenie ich samostatne posúdiť. Pretrvávanie potreby ochrany primárnych
utajovaných skutočností bolo pre povinnú osobu zásadnou skutočnosťou pre rozhodovanie o trvaní

potreby ochrany ňou vytvorených utajovaných skutočností. Ak by povinná osoba sprístupnila ďalej
vytvorené požadované informácie, jej postup by bol nezákonný a viedol by k popretiu účelu zákona č.
215/2004 Z. z. ako aj k popretiu výlučnej právomoci pôvodcu primárnej utajovanej skutočnosti rozhodnúť
o zmene alebo zrušení jej stupňa utajenia.

8. Nakoľko povinná osoba zistila skutkový stav v tom zmysle, že žiadateľom (žalobcom) požadované
informácie stále predstavovali utajované skutočnosti, bolo potrebné vychádzať z prezumpcie zákonností
jej postupu, pokiaľ išlo o posúdenie existencie dôvodov ich ochrany (materiálna podmienka). Povinná
osoba potom preskúmala trvanie potreby ochrany utajovaných skutočností, o čom však nevydáva
osobitné rozhodnutie. Žalovaný konštatoval, že napriek tomu, že povinná osoba nesprávne v rozhodnutí

uviedla, že nie je pôvodcom utajovaných skutočností, bolo potrebné vychádzať z toho, že potreba ich
ochrany naďalej trvala.

9. Ohľadom námietky absencie možnosti kontroly a ochrany proti prípadnému nelegálnemu použitiu ITP
žalovaný poukázal na oznámenie o zničení záznamu (§ 114 ods. 8 a § 115 ods. 8 Trestného poriadku)

a tiež na znenie § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. Informácie majúce charakter utajovanej skutočnosti
sa utajujú len po dobu potreby ich ochrany. Krajský súd mal za to, že o prípadnom zásahu do práv a
slobôd bude osoba, proti ktorej sa ITP použili, oboznámená.

10. Záverom žalovaný uviedol, že podstatou režimu utajovaných skutočností je zabránenie

neoprávnenej manipulácii s nimi, a to ich fyzickým izolovaním a stanovením zásad prístupu k nim. Toto
by však bolo popreté a nerealizovateľné pri akomkoľvek slabšom obmedzení sprístupnenia. Akékoľvek
sprístupnenievrátanenahliadnutiabypoprelozásaduadministratívnejbezpečnostistanovenejzákonom
č. 215/2004 Z. z. zaručujúcej, že s utajovanou skutočnosťou sa môžu oboznámiť len osoby spĺňajúce
požiadavky personálnej bezpečnosti, u ktorých existuje konkrétny dôvod oboznámenia.

II. Žaloba

11. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.01.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a
zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím krajského súdu

a vrátenia veci na nové konanie. Žalobu odôvodnil tým, že obe preskúmavané rozhodnutia považuje
za nezákonné v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového
stavupreposúdenieveci,akoajnepreskúmateľnostiprezmätočnosťanedostatokdôkazov.Malzato,že
nesprístupnením žiadaných informácií došlo k porušeniu jeho práva na slobodný prístup k informáciám
vyplývajúceho zo zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor).12. V úvode žaloby opísal celý priebeh správneho konania, stručný obsah napadnutého
a prvostupňového rozhodnutia a celkom 28 bodov odvolacích dôvodov uvedených v jeho odvolaní
voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca vyjadril názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

žalovaného bolo paušálne (abstraktné), zaoberajúce sa iba citovaním zákonných ustanovení, čo už
samo osebe zakladalo jeho nepreskúmateľnosť. Žalovaný sa podľa neho v napadnutom rozhodnutí
vyhol posúdeniu ním uvedených skutočností aj právnej argumentácii, ktorú vôbec nevzal do úvahy
a úplne odignoroval odôvodnenie, prečo nevzal do úvahy ním namietané skutočnosti, ale len stroho
odcitoval jeho argumentáciu, ako aj argumentáciu povinnej osoby bez akéhokoľvek preskúmania a

hodnotenia. Žalobca konštatoval, že ani od prvostupňového správneho orgánu a ani od žalovaného
nedostal žiadne informácie k svojim konkrétnym bodom uvedeným v jeho žiadosti o poskytnutie
informácií a odpoveď nedostal ani k námietkam uvedeným v jeho odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu, a preto obe preskúmavané rozhodnutia považoval za svojvoľné, arbitrárne a zmätočné.
Vyjadril presvedčenie, že k jeho minimálnym základným právam patrí informácia, či bol orgánmi verejnej
moci tajne sledovaný (odpočúvaný). Sprístupnenie takejto minimálnej informácie nemôže spôsobiť ujmu

Slovenskej republike. Napriek tomu, že podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky sa
rozhodnutia o tajnom sledovaní dotknutým osobám vôbec nedoručujú a dotknutá osoba nedostane ani
len informáciu o tom, či boli proti nej vydané rozhodnutia na tajné sledovanie, nesprístupnením takejto
minimálnej informácie došlo k porušeniu práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru.
Prvostupňový orgán ani žalovaný v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí neposkytli odpovede na

jeho právne relevantné námietky a z odôvodnení ich rozhodnutí nebolo zrejmé, akými úvahami sa
správne orgány riadili pri uzatváraní záverov o skutkovom stave, a prečo nepovažovali za dôvodnú
žalobcovu argumentáciu. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie považoval žalobca
za nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a arbitrárnosť.

III. Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 12.02.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť.
Konštatoval, že o žiadosti žalobcu prebehlo riadne konanie, pričom prvostupňové aj napadnuté
rozhodnutie boli vydané včas, zákonom predpokladaným postupom a nebolo možné im vytknúť žiadne

formálne ani obsahové nedostatky. Rozhodnutia boli vydané v zákonných lehotách.

14. K jednotlivým žalobným námietkam žalovaný uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
považuje za plne postačujúce, pričom istá forma zovšeobecnenia vychádzala práve z predmetu
informácií, ktoré žiadal žalobca sprístupniť. Prvostupňový správny orgán sa nemohol podrobne zaoberať

odôvodnením toho, či a kedy boli vydané žiadané rozhodnutia dotýkajúce sa osoby žalobcu, respektíve
účastníckych staníc registrovaných na jeho osobu a či vo vzťahu k ním trvajú dôvody utajenia, keďže
takýmtoodôvodnenímbydefactoboližalobcovipožadovanéinformáciesprístupnené,atonapriektomu,
že podľa povinnej osoby sa na ne vzťahovali dôvody obmedzenia prístupu podľa § 8 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z. z. Potom, ak povinná osoba dospela k záveru, že požadované informácie predstavovali

utajované skutočnosti, bolo zrejmé, že akákoľvek bližšia identifikácia skutkových okolností by viedla k
sprístupneniu informácií, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť. Postup prvostupňového orgánu a rozsah
odôvodneniajehorozhodnutiabolvyvolanýpotrebouchrániťutajovanéskutočnostipredichvyzradením.

15. Podľa žalovaného prvostupňový orgán zrozumiteľným spôsobom odôvodnil, prečo ani minimálnu

informáciu o tom, či bol žalobca orgánmi verejnej moci sledovaný alebo odpočúvaný, považuje za
utajovanú skutočnosť, keďže žalobca ako žiadateľ by sa mohol dozvedieť o skutkových okolnostiach
a právnych záveroch týkajúcich sa závažnej trestnej činnosti, čo nie je v záujme Slovenskej republiky.
Ohľadom námietky žalobcu rozporu s článkom 13 Dohovoru žalovaný uviedol, že orgán rozhodujúci
o žiadosti oprávnenej osoby v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. nemá povinnosť posudzovať rozpor

platného právneho poriadku Slovenskej republiky s ustanovením Dohovoru, navyše v časti, ktorá sa
slobodnéhoprístupukinformáciámvôbecnetýka.Taktiežakonedôvodnúpovažovalnámietkuporušenia
práva žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Účelom
zákona č. 211/2000 Z. z. je iba stanovenie podmienok a pravidiel ústavného práva na slobodný prístup
k informáciám, nie ochrana pred nezákonným používaním ITP. Povinná osoba po prijatí žiadosti o

informáciu len vyhodnotí, či má požadované informácie k dispozícii a či neexistujú dôvody obmedzenia
prístupu k nej. Akékoľvek iné skutočností alebo právne úvahy sú pre povinnú osobu nadbytočné a
neviedli by k dôslednej aplikácii zákona, ale k neprípustnej svojvôli.16. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v prípade posudzovania žiadosti o informáciu nebolo podstatné,
kto je osobou žiadateľa, pretože každý žiadateľ o informáciu by mal dostať informáciu v rovnakej kvalite
a kvantite. Potom v prípade, ak by žalobcovi ako žiadateľovi boli požadované informácie sprístupnené,

totožné informácie by museli byť sprístupnené aj každému inému žiadateľovi, ktorý by požadoval totožné
informácie o osobe žalobcu, a preto jeho námietky z dôvodu, že informácie žiadal sprístupniť ohľadom
nevyhnutnosti ochrany svojich práv, neboli dôvodné.

17. Záverom žalovaný konštatoval, že musel zvažovať a vziať do úvahy len tie skutočnosti, ktoré boli

pre jeho rozhodnutie v danej veci relevantné, a preto nepochybil, ak vo svojom rozhodnutí nereagoval
na každú zo žalobcových 28 námietok uvedených v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu,
nakoľko mnohé z nich obsahovali právne názory, ktoré neboli pre prijatie rozhodnutia vo veci relevantné.

IV. Priebeh súdneho konania

18. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn.: 6S/7/2015 zo dňa 08. júna 2017 žalobu ako nedôvodnú
zamietol, keď dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby bolo vydané
v súlade so zákonom. V odôvodnení tohto rozsudku sa stotožnil s názorom žalovaného, že žiadané
informácie nemožno podľa § 8 zákona č. 211/2000 Z. z. žalobcovi sprístupniť, pretože ich predmetom
je utajovaná skutočnosť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nemuselo podrobne odôvodňovať, prečo

sú tieto skutočnosti utajované, lebo už tým by sa porušil režim ich utajenia.

19. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 4Sžik/1/2018 tak, že rozsudok krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Zároveň uložil krajskému súdu povinnosť, aby si žiadané

informácie vyžiadal sám v zmysle ust. § 84 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len SSP) a zaujal stanovisko k tomu, či sú skutočne dané dôvody ich
utajenia. Zdôraznil, že týmto spôsobom správny súd musí vyrovnať informačný deficit, ktorým trpí
žalobca, ktorý nemá prístup k utajovaným skutočnostiam.

20. Po vrátení veci krajský súd požiadal o poskytnutie žiadanej informácie prvostupňový orgán, ktorý
na žiadosť súdu reagoval tak, že spisy z roku 2009 v registroch, v ktorých boli evidované žiadosti
podľa zákona č. 166/2003 Z. z., boli po uplynutí 10-ročnej archivačnej doby vyradené a zničené (príloha
č. 10 k Vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy,

registratúrny znak AB09). Ďalej uviedol, že spisy, v ktorých sú evidované žiadosti podľa zákona č.
166/2003 Z. z. od 01.01.2010 do 19.08.2014, sa nachádzajú v bezpečnostných úschovných objektoch,
pričom iba v jednom prípade sa nachádza rozhodnutie so zrušeným stupňom utajenia, ktoré sa však
netýka žalobcu ani ním uvádzaných telefónnych čísiel. Ostatné spisy obsahujú utajované písomnosti
označené stupňami vyhradené alebo dôverné podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Žiadosti o ITP sa evidujú v

ručne vedenom registri, pričom do tohto registra sa zapisujú len evidenčné údaje potrebné pre štatistické
účely (nevedie sa evidencia podľa telefónnych čísiel ani podľa osôb, voči ktorým sa má ITP použiť).
Z tohto dôvodu nie je možné bez fyzického nahliadnutia do 4438 spisov zistiť žiadané údaje. Požiadavke
súdu o zaslanie požadovanej informácie preto nie je možné vyhovieť.

21.Krajskýsúdnovýmrozsudkomč.k.:6S/75/2020-132zodňa16.09.2021zrušilnapadnutérozhodnutie
žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP s odôvodnením, že prvostupňový orgán mu
neposkytol žiadanú informáciu podľa ust. § 84 SSP, pretože spisy týkajúce sa rozhodovania podľa
zákona č. 166/2003 Z. z. sú naďalej utajené a nemožno ich poskytnúť. Keďže žiadané informácie neboli
súčasťou administratívnych spisov, napadnuté rozhodnutie žalovaného súd považoval za arbitrárne.

K otázke pôvodcu žiadaných utajených informácií odkázal správny súd na názor v zrušujúcom rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého pôvodcom utajovanej skutočnosti nie je krajský
súd, ale orgán, ktorý žiadal o súhlas na použitie ITP. Zároveň zaviazal žalovaného, aby sa vysporiadal
s tým, či požadovanú informáciu, tak ako ju formuloval žalobca, vôbec má k dispozícií bez nutnosti
jej ďalšieho spracovania a obstaral zodpovedajúci dokument, resp. ho zabezpečil pre oboznámenie sa

s ním správnym súdom podľa § 84 SSP v prípade súdneho prieskumu v rozsahu umožňujúcom posúdiť
a overiť tvrdenie o zákonnom aplikovaní výnimky zo sprístupnenia žalobcom žiadanej informácie.22. Voči tomuto rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný, o ktorej rozhodol Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 7Svk/2022 zo dňa 27. júna 2022 tak, že uvedený
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení najvyšší

správny súd po zhrnutí priebehu administratívneho konania ako aj predchádzajúceho konania na
správnom súde uviedol, že je vôbec sporné, či krajský súd ako povinná osoba mohol mať k dispozícií
informácie, o ktoré žalobca žiadal, vzhľadom na to, že ITP používa zásadne príslušný orgán štátu, najmä
Policajný zbor, Slovenská informačná služba a ďalšie, a súd dáva len súhlas na ich použitie. Nie je
nevyhnutné, aby naozaj došlo k použitiu ITP, na ktoré bol vydaný súhlas, a výnimočne môže dôjsť

k použitiu ITP ešte pred udelením súhlasu. Z obsahu spisu je však zrejmé, že orgány verejnej správy
porozumeli žiadosti žalobcu tak, že žiada o informáciu, či krajský súd udelil súhlas na použitie ITP proti
žalobcovi, resp. jeho účastníckym staniciam a v tomto zmysle aj žiadosť vybavovali. Pretože žalobca
proti takémuto postupu nenamietal, aj správny súd musí vychádzať z toho, že toto bola informácia, ktorú
žalobca žiadal. K otázke, kto je pôvodcom utajovanej skutočnosti v danom prípade, najvyšší správny
súd dospel zhodne so žalovaným k záveru, že pôvodcom žiadaných utajených informácií je krajský

súd, keďže samotné rozhodovanie o udelení súhlasu s použitím ITP patrí do právomoci súdu a nie
iného orgánu. Svoj záver vyvodil z toho, že pokiaľ by pôvodcami utajovaných skutočností – informácií
o udelených súhlasoch boli iné orgány, nemohlo by sa utajovanie týchto skutočností zakladať na
Smernici 8/2004, pretože ministerstvo spravodlivosti nemá voči týmto orgánom, s výnimkou Zboru
väzenskej a justičnej stráže, žiadne riadiace alebo usmerňovacie oprávnenia. Úlohou krajského súdu

ako pôvodcu, resp. predsedu krajského súdu ako jeho vedúceho tak bolo preskúmavať, či sú vo vzťahu
k tejto informácií naďalej dané dôvody na utajenie tejto informácie, alebo či je potrebné stupeň utajenia
tejto informácie zmeniť alebo zrušiť v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. Krajský súd aj
žalovaný dospeli k záveru, že na odtajnenie týchto informácií , okrem jedného spisu z predmetného
registra, nie sú dané dôvody, teda sú naďalej dané dôvody ich utajovania. Kasačný súd sa potom

v zásade stotožnil s názorom žalovaného, že ak dôvodom nesprístupnenia informácie je to, že jej
predmetomjeutajovanáskutočnosť,vzásadepostačíodkázaťnatútoskutočnosť,čopredpokladáajust.
§ 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého sa nesprístupnenie odôvodní odkazom na príslušný
právny predpis. Preto treba odôvodnenie žalovaného spočívajúce v tom, že ochrana utajovaných
skutočností je nevyhnutná v záujme zabezpečenia účelu trestného konania, považovať v zásade za

dostatočné a preskúmavané rozhodnutie nemožno z tohto dôvodu zrušiť.

23.Kasačnýsúdvšakzdôraznil,žeprávevtýchtoprípadochmalsprávnysúdvyrovnaťinformačnýdeficit
žalobcu a sám si vyžiadať podľa ust. §84 SSP dotknutú informáciu, aby mohol posúdiť či informácia
skutočne spĺňa definíciu utajovanej skutočnosti [§ 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.], či sa týka

prípustnej oblasti (nariadenie č. 216/2004 Z. z.) a či skutočne trvajú dôvody jej utajenia, teda či sa
žalovaný oprávnene dovoláva výnimky podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.

24. Správny súd sa nemal uspokojiť iba s odpoveďou krajského súdu, že predmetný register je vedený
ručne a neevidujú sa v ňom telefónne čísla ani mená osôb, ktorých sa spisy týkajú. Sudca je zo

zákona oprávnenou osobou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Sudcovia senátu
správneho súdu sa mali s informáciou oboznámiť spôsobom, ktorý rešpektuje požiadavky ochrany
utajovaných skutočností. Po oboznámení sa s obsahom utajených skutočností mal senát vyhodnotiť,
či predmet týchto informácií napĺňa materiálne aj formálne podmienky utajovania podľa zákona č.
215/2003 Z. z. Úlohou správneho súdu tak malo byť posúdenie, či napríklad príslušné udelenie súhlasu,

resp. informácie, že súhlas nebol udelený, vecne spadá pod rozsah utajovaných skutočností určených
Smernicou 8/2004 alebo takáto informácia nie je vylúčená z jej klasifikácie ako utajovanej skutočnosti
napríklad podľa § 4 zákona č. 215/2004 Z. z. Okrem toho mal správny súd posúdiť, či v konkrétnej veci je
opodstatnené zaradenie tejto skutočnosti do príslušného stupňa (Vyhradené, resp. Dôverné) s ohľadom
na charakteristiku týchto stupňov v § 3 ods. 5 a 6 zákona č. 215/2004 Z. z., teda konkrétne záujmy,

ktorých ochrane tieto stupne majú slúžiť. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať úvahu príslušného
orgánuotom,akézáujmy,zakéhodôvoduanaakodlhomajúbyťchránenézaradenímurčitejinformácie
medzi utajované skutočnosti, ale preveriť, či tento orgán túto úvahu vykonal v medziach určených
právnym poriadkom. Podľa kasačného súdu však túto svoju úlohu správny súd nenaplnil, pretože
sa neoboznámil s obsahom žiadanej informácie podľa §84 SSP. Ak to súd vyhodnotil ako nereálne

vzhľadom na množstvo spisov, do ktorých je potrebné fyzicky nahliadnuť, kasačný súd pripomenul, že
ust.§84SSPneurčujelehotu,vktorejmusípovinnáosobareagovaťnažiadosťsprávnehosúdu,alehotu
určenú súdom tento vie kedykoľvek predĺžiť.V. Priebeh súdneho konania po vrátení veci kasačným súdom

25. Po vrátení veci kasačným súdom sa senát správneho súdu oboznámil so žiadanými informáciami

v rozsahu, v ktorom to vzhľadom na uplynutie archivačnej lehoty 10 rokov bolo možné nahliadnutím do
príslušných registrov krajského súdu.

26. Správny súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len

zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu
je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/166/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod
sp. zn. BA-6S/166/2022.

27. Vo veci teda došlo pred rozhodnutím aj k zmene zloženia senátu. Z uvedeného dôvodu senát
správneho súdu opätovne požiadal krajský súd o poskytnutie požadovaných informácií (č.l. 195).
Krajský súd odpoveďou na žiadosť poskytol správnemu súdu žiadané informácie v rozsahu, v ktorom
to vzhľadom na uplynutie archivačnej doby bolo možné. Odpoveď označil stupňom utajenia Vyhradené,
preto po oboznámení sa s obsahom odpovedi, táto odpoveď bola vrátená bezpečnostnej pracovníčke

bez založenia do súdneho spisu.

28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s §
3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 16.7.2025
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu

žalovaného.

VI. Relevantná právna úprava

29. Podľa čl. 13 Dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí

mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby
pri plnení úradných povinností.

30. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

31. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie

rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

34. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť
podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa
osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s
uvedením odkazu na príslušný právny predpis.

35. Podľa § 22 ods. zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.36. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. utajovanou skutočnosťou je informácia alebo
vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba
chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo

odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví
vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

37. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z. z. stupňom utajenia Dôverné sa označuje utajovaná
skutočnosť vtedy, ak by následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych

záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu, a tým k jednoduchej
ujme na záujmoch Slovenskej republiky.

38. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z. stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná
skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom
chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy

Slovenskej republiky.

39. Podľa § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia
o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov
verejnej moci.

40. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci
obsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne
ozmenestupňautajeniaalebozrušeníutajenia.Akuplynulaustanovenálehotautajeniainformáciealebo
veci obsahujúcej utajované skutočnosti, pôvodca rozhodne o predĺžení lehoty alebo o zmene stupňa

utajenia, alebo o zrušení stupňa utajenia.

41. Podľa § 1 písm. j) nariadenia č. 216/2004 Z. z. utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti
používania informačno-technických prostriedkov a informačno-operatívnych prostriedkov a prostriedkov
operatívno-pátracej činnosti.

42. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia č. 216/2004 Z. z. vedúci vymedzí podľa § 1 tohto nariadenia utajované
skutočnosti vznikajúce v právnickej osobe v rámci pôsobnosti ustanovenej podľa osobitného predpisu.
Určené utajované skutočnosti vedúci zaraďuje do zoznamu utajovaných skutočností právnickej osoby.

43. Podľa § 20 ods. 2 vyhlášky NBU v znení účinnom k 31.03.2016
kópia utajovanej písomnosti, ktorá je odpisom, ktorým je doslovné prevzatie textu utajovanej písomnosti,
alebo výpisom, ktorým je prevzatie utajovanej časti textu alebo obsahu utajovanej písomnosti, okrem
výpisu do poznámkového zošita, alebo preklad utajovanej písomnosti, označuje sa rovnakým stupňom
utajenia, akým bola označená pôvodná utajovaná písomnosť.

44. Podľa § 84 SSP pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže
správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho
spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní.

VII. Právne posúdenie veci

45. Predmetom súdneho prieskumu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby bolo posúdenie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktorým žalobcovi
neboli sprístupnené požadované informácie, ktoré žiadal v zmysle zákona č. 211/200 Z. z. Správny súd

viazaný právnym názorom kasačného súdu postupoval podľa jeho pokynov vyjadrených v rozsudku sp.
zn.: 7Svk/2022.

46. V prvom rade sa senát správneho súdu oboznámil s požadovanými informáciami v zmysle ust.
§ 84 SSP, keď si tieto vyžiadal od krajského súdu. Vzhľadom na odstup času a archivačnú dobu 10

rokov, po ktorú sa spisy krajského súdu archivujú (príloha č. 10 k Vyhláške Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,
krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, registratúrny znak AB09), sa senát správnehosúdu oboznámil s požadovanými informácia v rozsahu, v akom to vzhľadom na uplynutie času bolo
možné.

47. K námietke právneho zástupcu žalobcu prednesenej na pojednávaní, že nemal možnosť sa s týmito
informáciami oboznámiť a nevie, kto, od koho a čo žiadal, a teda ani nemá možnosť sa brániť voči takejto
listine a nerozumie, ako môže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia, správny súd poukazuje na to, že
v danom prípade súd postupoval podľa ust. § 84 SSP citovaného vyššie. S listinou sa v takomto prípade
oboznamuje iba súd a nezakladá sa do súdneho spisu. Nejde o vykonanie dokazovania v zmysle §

124 SSP. Navyše v danom prípade odpoveď na žiadosť súdu o sprístupnenie informácií je označená
stupňom Vyhradené a nie je možné, aby sa s ňou právny zástupca žalobca oboznámil ani po poučení
o mlčanlivosti, vzhľadom na to, že takýto postup neumožňuje ani SSP ani zákon č. 215/2004 Z. z. Právny
zástupca žalobcu mal možnosť nahliadnutím do súdneho spisu počas konania zistiť, že správny súd
žiadal prvostupňový orgán o informácie požadované žalobcom, táto výzva je v súdnom spise založená.
Zároveň je v súdnom spise založený aj úradný záznam o tom, kedy bola doručená odpoveď krajského

súdu a kedy sa senát správneho súdu oboznámil s touto odpoveďou, ktorá je v režime stupňa utajenia
Vyhradené.

48. Kasačný súd uložil správnemu súdu vyhodnotiť, či predmet týchto informácií napĺňa materiálne
aj formálne podmienky utajovania podľa zákona č. 215/2003 Z. z., či napríklad príslušné udelenie

súhlasu, resp. informácie, že súhlas nebol udelený, vecne spadá pod rozsah utajovaných skutočností
určených Smernicou 8/2004, alebo takáto informácia nie je vylúčená z jej klasifikácie ako utajovanej
skutočnosti napríklad podľa § 4 zákona č. 215/2004 Z. z. Po oboznámení sa s obsahom utajovaných
informácií správny súd dospel k záveru, že informácie požadované žalobcom vecne spadajú pod
rozsah utajovaných skutočností v zmysle Smernice 8/2004 (poradové č. 1). Informácia nebola vylúčená

z klasifikácie ako utajovanej skutočnosti podľa § 4 zákona č. 215/2004, nejedná sa o nezákonný
alebo nesprávny postup alebo nezákonné rozhodnutie verejných činiteľov a orgánov verejnej moci,
trestnú činnosť verejných činiteľov, nehospodárne, neefektívne a neúčelné nakladanie s verejnými
prostriedkami, závažné ohrozenie alebo poškodenie životného prostredia, života a zdravia, platové
náležitosti, hmotné zabezpečenie a hmotné výhody verejných činiteľov, teda nejde o informáciu, ktorej

utajenie by zákon zakazoval.

49. Vzhľadom na charakter utajovaných informácií, o aké ide vo veci samej, správny súd nemôže
v odôvodnení poskytnúť detailnejší opis dôvodov, pre ktoré k tejto úvahe dospel, bez toho, aby
ohrozil prezradenie samotnej utajovanej skutočnosti. Z uvedeného dôvodu, správny súd môže len vo

všeobecnosti poukázať na to, že pri vybavovaní žalobcovej žiadosti o informácie, či bol alebo nebol
udelený súhlas s použitím ITP voči jeho osobe alebo jeho účastníckym staniciam v požadovanom
období, môžu v zásade nastať tri situácie:
a) Bolo vydané rozhodnutie/rozhodnutia o udelení/neudelení súhlasu s použitím ITP, teda existuje spis
alebo spisy k takýmto rozhodnutiam a pri týchto nebol zrušený, resp. zmenený stupeň utajenia. V tom

prípadeniejemožnéžalobcoviinformáciuposkytnúťsodkazomnaust.§8ods.1zákonač.211/200Z.z.
b) Bolo vydané rozhodnutie/rozhodnutia o udelení/neudelení súhlasu s použitím ITP, teda existuje spis
alebo spisy k takýmto rozhodnutiam a pri týchto bol zrušený, resp. zmenený stupeň utajenia. V takomto
prípade by bolo možné uvažovať o sprístupnení informácie žalobcovi. Z odpovede povinnej osoby
kžiadostisúduoposkytnutievyžiadanejinformáciepodľa§84SSP(č.l.115)jezrejmé,žeotakýtoprípad

sa nejedná, vzhľadom na to, že v relevantnom období sa iba v jednom prípade v registri nachádzala
žiadosť a rozhodnutie so zrušeným stupňom utajenia, ktorá sa však netýkala osoby žalobcu ani ním
uvádzaných účastníckych staníc.
c) Neboli vydané rozhodnutia o udelení/neudelení súhlasu s použitím ITP, teda neexistuje spis alebo
spisy, ktoré by bolo možné „odtajniť“. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že ani

takúto informáciu nie je možné žalobcovi sprístupniť, a to práve z dôvodu, že v takom prípade by už
zo samotného spôsobu vybavovania žiadostí o sprístupnenie utajovaných informácií bolo zistiteľné, či
boli alebo neboli vydané rozhodnutia o udelení súhlasu na použitie ITP, čo aj keď nie je 100-percentným
potvrdením použitia ITP, je informáciu, ktorá nasvedčuje, že k použitiu ITP došlo (dochádza), a teda by
viedlo k vyzradeniu utajovanej skutočnosti.

50. Následne podľa kasačného súdu mal správny súd preveriť, či správny orgán úvahu o zaradení
utajovaných informácií pod konkrétnu kategóriu vyhradené/dôverné vykonal v rámci svojej správnej
úvahy v medziach určených právnym poriadkom. Povinná osoba stanovila režim utajovaných informáciíVyhradené/Dôverné na základe zaradenia žiadaných informácií pod položku poradového čísla jedna
Smernica 8/2004, ktorá predpokladá, že spisy týkajúce sa rozhodovania o používaní informačno-
technických prostriedkov podľa zákona č. 166/2003 Z. z. majú stupeň utajenia Vyhradené/Dôverné.

Vzhľadom na to, že ide o informácie zo spisov týkajúcich sa rozhodovania a používania ITP, čo nesporne
vyplýva zo samotnej žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, potom správny súd dospel k záveru,
že správny orgán nevybočil pri svojej úvahe zo zákonných medzí a hľadísk, ak stupeň utajenia určil
podľa Smernice 8/2004, ktorou je viazaný. Nie je úlohou správneho súdu, aby prehodnocoval zatriedenie
utajovaných informácií určené záväzným právnym predpisom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky. Správny súd môže iba posúdiť, či ide o informácie týkajúce sa rozhodovania o používaní
informačno-technických prostriedkov podľa zákona č. 166/2003 Z. z., čo, ako bolo uvedené vyššie, je
zrejmé už zo samotnej žiadosti.

51. V súvislosti s posúdením pôvodcu utajovanej skutočnosti, správny súd odkazuje na názor kasačného
súdu vyslovenom v zrušujúcom rozsudku, kde kasačný súd označil za pôvodcu žiadanej utajenej

skutočnosti práve krajský súd. Správny súd však zároveň poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade
ide o spracovanie utajovaných informácií, ktoré sú primárne vytvárané inými orgánmi (Policajný zbor,
Slovenská informačná služba a ďalšie), pričom v zmysle ust. § 20 ods. 8 vyhlášky NBU v prípade, ak
sa vytvára kópia utajovanej písomnosti, ktorá obsahuje doslovné prevzatie textu utajovanej písomnosti,
alebo výpisom, ktorým je prevzatie utajovanej časti textu alebo obsahu utajovanej písomnosti, označuje

sa rovnakým stupňom utajenia. Uvedená skutočnosť nie je v rozpore s tým, že krajský súd je povinný
v prípade utajovaných skutočností postupovať podľa Smernice 8/2004, ktorá vyššie uvedené orgány
(žiadateľov o udelenie súhlasu s použitím ITP) nezaväzuje. Predseda krajského súdu zároveň nesmie
zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov [ust. § 32 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdoch)]. Podľa názoru

správneho súdu preto predseda súdu napriek tomu, že je vedúci (§ 8 zákona č. 215/2004 Z. z.), nie
je oprávnený zmeniť stupeň utajenia v konaní o žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona č.
211/2000 Z. z. Takúto zmenu môže vykonať iba sudca, ktorý vo veci udelenia súhlasu rozhodoval,
prípadne orgán, ktorý o vydanie súhlasu s použitím ITP žiadal a z ktorého utajených skutočností
rozhodnutie sudcu vychádza (tzv. primárny pôvodca utajovanej skutočnosti).

52. Základným pilierom, na ktorom je zákon č. 211/2000 Z. z. založený, je princíp, podľa ktorého musia
byť sprístupnené všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje
(§ 8 až § 11). Medzi také informácie patria práve aj utajované skutočnosti, ktorých sprístupnenie
by mohlo štátu spôsobiť ujmu. Utajovaná skutočnosť musí spĺňať dve základné podmienky, a to

materiálnu a formálnu. Materiálnou podmienkou sa rozumie charakter požadovanej informácie, pri ktorej
existuje potreba jej ochrany v záujme Slovenskej republiky, aby nedošlo k ujme na záujmoch štátu.
Formálnou podmienkou sa rozumie zákonný rámec utajovaných skutočností. Z rozhodnutia povinnej
osoby o nesprístupnený požadovanej informácie z dôvodu jej utajenia, musí byť zrejmé, prečo je
naplnená materiálna podmienka (prečo skutočne existuje potreba chrániť požadovanú informáciu v

záujme Slovenskej republiky) a tiež formálna podmienka (zaradenie tejto informácie pod konkrétnu
položku oblastí utajenia). V danom prípade v oboch preskúmavaných rozhodnutiach bolo splnenie
týchtopodmienokzdôvodnené,atozhľadiskasplnenia,takformálnejpodmienkyutajenia-t.j.zaradenia
predmetných informácií pod konkrétnu položku oblastí utajovaných skutočností (skutočnosti týkajúce sa
rozhodovania o používaní informačno-technických prostriedkov poradové č. 1 Smernice 8/2004), ako aj

materiálna podmienka, t.j. uvedenie skutočností, prečo existuje potreba chrániť predmetné informácie
v záujme Slovenskej republiky (sprístupnením požadovaných informácií by sa poprel základný účel
trestného konania pri niektorých trestných činoch charakteru vysoko organizovaného používania
konšpiračných metód prác, zasahujúcich do všeobecných práv občanov). V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sa žalovaný dostatočne zrozumiteľným spôsobom a v adekvátnom rozsahu vyjadril,

keď poukázal na konkrétny záujem Slovenskej republiky, pre ktorý je treba žalobcom požadované
informácie chrániť pred neoprávnenou manipuláciou. Kasačný súd zhodnotil odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia za dostatočné pokiaľ obsahuje iba odkaz na právny predpis a z tohto dôvodu nie je dôvod
na zrušenie rozhodnutia (viď. bod 16 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.: 7Svk/7/2022).

53. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd opätovne poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 170/2005 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06,
ktoré dôvodili, že správne odôvodňovanie súdnych rozhodnutí z hľadiska zachovania základného právaúčastníka podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (vzťahuje sa to aj
na rozhodnutia správnych orgánov) sa nemôže chápať tak, že sa vyžaduje podrobná odpoveď na každý
vznesený argument. V rámci odôvodnenia rozhodnutia sa vyžaduje, aby sa súd, resp. správny orgán

jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne relevantné.

54. Žalobca trvá na tom, že správne orgány mu do dnešného dňa nedali vysvetlenie ako môže
sprístupnenie minimálnej informácie, či bol alebo nebol sledovaný orgánmi verejnej moci, spôsobiť

ujmu Slovenskej republike. Aby táto jeho námietka nezostala bez povšimnutia správny súd opätovne
poukazuje na možné situácie pri vybavovaní žiadostí o informácie o použití ITP všeobecne. Nakoniec
ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia aj sprístupnením minimálnej informácie, či áno,
alebo nie, by mohlo dôjsť k popretiu základného účelu trestného konania pri niektorých trestných
činoch charakteru vysoko organizovaného používania konšpiračných metód prác, zasahujúcich
do všeobecných práv občanov. Skutočnosť, že žalobca subjektívne vníma toto odôvodnenie ako

nedostatočné nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Napokon aj kasačný súd vo svojom rozsudku
zdôraznil, že odôvodnenie spočívajúce v tom, že ochrana informácií je nevyhnutná v záujme
zabezpečenia účelu trestného konania, možno považovať v zásade za dostatočné.

55. Námietka nezákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia z dôvodu rozporu s čl. 13 Dohovoru a

čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa názoru správneho súdu je tak isto nedôvodná, pretože
žalobca, tak v správnom konaní, ako aj po jeho právoplatnom skončení mal k dispozícií príslušné účinné
právne prostriedky nápravy, ktoré aj riadne využil. Správny súd opätovne uvádza, že konanie začaté
na základe žiadosti o sprístupnenie informácií nemožno zamieňať s konaním, ktorým sa chce žalobca
brániť proti prípadnému oprávnenému, či neoprávnenému použitiu ITP proti jeho osobe. Sprístupnenie

informácií nemôže slúžiť ako náhrada prostriedku právnej ochrany proti prípadnému neoprávnenému
použitiu ITP, pretože účelom zákona č. 211/2000 Z. z. je výlučne stanovenie podmienok uplatňovania
ústavného práva na slobodný prístup k informáciám a jeho účelom a ani možnosťou nie je meniť stupeň
utajenia, resp. odtajniť utajované skutočnosti.

56. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, správny súd konštatuje, že nezistil žalobcom
namietanú nezákonnosť (nepreskúmateľnosť) napadnutého rozhodnutia. So všetkými relevantnými
námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní sa žalovaný náležite zaoberal a v rozhodnutí
patrične vysporiadal. Je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k svojmu právnemu záveru.
Vzhľadom na uvedené správny súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za súladné s §

47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými
právne významnými dôvodmi odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.
Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí dostatočne presvedčivým spôsobom odôvodnil,
prečo sú informácie požadované žalobcom zaradené do skupiny utajovaných, a to s poukazom na
účel trestného konania pri niektorých trestných činoch charakterizovaných vysokou organizovanosťou

a používaním konšpiračných metód práce, ktorými sa závažným spôsobom konania zasahuje do
ústavnýchprávobčanov.Pretovznesenejnámietkenepreskúmateľnostinapadnutéhorozhodnutiapodľa
súdu nie je možné prisvedčiť.

57. Správny súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto

ju podľa § 190 SSP zamietol.

58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 SSP tak, že
úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Z tohto dôvodu mu nepriznal ani trovy

kasačného konania.

59. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).