Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. júl 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 3T/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011222
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3123011222.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tóthovou na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 01.07.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. D., E. XXX,

sa uznáva za vinného, že

dňa 05.04.2020 asi o 15.15 hod. v Považskej Bystrici riadil osobné motorové vozidlo značky Fiat

500L, evidenčného čísla C., po miestnej komunikácii ulice B. F. označenej dopravnou značkou ako
vedľajšia cesta, keď na križovatke s cestou číslo I/61 v kilometri 169.100, pri odbočovaní vľavo na cestu
číslo I/61 v smere na hlavnú svetelnú križovatku nerešpektoval dopravnú značku „Stoj, daj prednosť
v jazde!“ a nedal prednosť v jazde po hlavnej ceste číslo I/61 z ľavej strany prichádzajúcemu motocyklu
značky DERBY GPR 125, evidenčného čísla C., vodiča G. H., jazdiacemu v smere od hlavnej svetelnej
križovatky rýchlosťou 85,8 km/h, ktorý prednou časťou motocykla narazil do ľavej bočnej časti vozidla
FIAT 500L, pričom pri dopravnej nehode vodič G. H. utrpel pomliaždenie v oblasti tváre s tržnou

ranou (vrátane chirurgického šitia), pomliaždenie steny hrudnej a brušnej (bez poškodenia orgánov),
zlomenie dolnej časti vretennej kosti ľavej ruky s posunom (konzervatívna liečba), zlomenie bodcovitého
výbežku lakťovej kosti a otras mozgu I. stupňa, čosi vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť
s obmedzením v obvyklom spôsobe života od 05.04.2020 v trvaní viac ako 42 dní spočívajúcom
v bolestivom zranení a v obmedzení pohyblivosti. Obžalovaný A. B. porušil ustanovenie § 20 odsek 1
Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e

podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno
j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., Panónska cesta 2,
Bratislava, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného A. B. podal prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica obžalobu pod sp.
zn. Pv 206/20/3306 zo dňa 16.08.2023 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.

RozsudkomOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.3T/59/2023zodňa27.02.2025bolobžalovanýA.B.podľa§
285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa

§ 288 odsek 3 Trestného poriadku bola poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. Bratislava
odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Na základe podaného odvolania proti
tomuto rozsudku v neprospech obžalovaného prokurátorom Okresnej prokuratúry Považská Bystrica bol
napadnutý rozsudok uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/31/2025 zo dňa 16.04.2025 podľa §
321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku v celom rozsahu zrušený a podľa § 322 odsek 1 Trestného

poriadku bola vec vrátená Okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania žalovaného skutku.
Vypovedal, že pri vychádzaní so svojim vozidlom z vedľajšej cesty na hlavnú cestu sa riadil dopravnou
značkou Stoj, daj prednosť v jazde. Na stopke riadne zastavil, rozhliadol sa na obidve strany, správal

sa obozretne a keď nezistil, že nemá na ceste žiadnu prekážku začal vychádzať na hlavnú cestu. Vtedy
zbadal, že po hlavnej ceste sa rúti ako „raketa“ motorkár. Zostal paralyzovaný, v strese. V tom čase mal
dobrý rozhľad asi 100 m. Miesto dopravnej nehody dobre pozná, často tadiaľ chodieva, prvýkrát
zbadal motocykel, keď už bol na hlavnej ceste a keď zatáčal do jazdného pruhu. Po nehode sa zaujímal
o zdravotný stav poškodeného a celá situácia ho veľmi mrzí.

Poškodený G. H. si voči obžalovanému nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil a na
priebeh nehodového deja si vôbec nepamätal, až keď sa prebral v nemocnici. Utrpel zranenia tak ako
sú uvedené vo výrokovej časti obžaloby.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený nárok na náhradu škody Všeobecnej zdravotnej poisťovne a
s v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou poškodenému vo výške 515,98 €.

Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora a za súhlasu obžalovaného boli prečítané
výpovede svedkyne poškodenej B. H., A. I. J., svedka K. D. a G. B. z prípravného konania.

Z výpovede svedka K. D. vyplýva, že tento išiel na svojom motorovom vozidle v čase žalovaného
skutku po hlavnej ceste v smere jazdy do Sverepca, pričom prichádzal ku hlavnej križovatke Pri pošte
v Považskej Bystrici, musel zastaviť na červenú, pričom v čase jeho príjazdu tam už stál motocyklista
poškodený. Ako naskočila zelená tak sa rozbehli a motocyklista išiel pred ním asi 20 - 30 metrov,

rozbehol sa podstatne rýchlejšie ako jeho auto, následne došlo k zrážke s vozidlom obžalovaného.
Svedok videl, že obžalovaný na aute zastavil na križovatke a potom sa rozbehol do hlavnej cesty, v tom
čase bola dosť hustá premávka.

Z výpovede svedka G. B. vyplýva, že tento doložil v prípravnom konaní do spisu kamerový záznam

zachytávajúci priebeh dopravnej nehody.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec docent L. C. B., C., ktorý sa podieľal na vypracovaní
znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline odbor cestná doprava číslo
58/2021 vypracovaného vo veci dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 05.04.2020 v čase okolo 15:15

hod. v križovatke cesty I/61 v Považskej Bystrici. Znalec na hlavnom pojednávaní predniesol analýzu
dopravnej nehody a uviedol, že pre vyhodnotenie technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody je
potrebné zodpovedať otázku právnu a to, či mal vodič vozidla Fiat za daných okolností predpokladať,
že po hlavnej ceste sa môžu pohybovať vozidla rýchlosťou cca 86 kilometrov za hodinu v úseku, kde je
maximálne dovolená rýchlosť jazdy 50 km za hodinu, a teda či má vodič s ohľadom na túto skutočnosť

vyhodnocovať dopravnú situáciu na hlavnej ceste. V prípade, že vodič vozidla Fiat uvedenú povinnosťmá, potom technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy
vodiča motocykla (skutočnosť, že sa vodič pohyboval rýchlosťou vyššou cca 86 kilometrov za hodinu
ako bola rýchlosť pre daný úsek maximálne povolená - 50 km za hodinu, jedná sa o taký prvok

nehodového deja, ktorý vyvolal vznik krízovej situácie pre ostatných účastníkov cestnej premávky a
súčasne vodičovi motocykla znemožnil zabrániť dopravnej nehode) a nesprávnej techniky jazdy vodiča
vozidla Fiat (skutočnosť, že vodič výjazd na hlavnú cestu uskutočnil takým spôsobom, že nedal prednosť
v jazde motocyklistovi vo vzťahu k skutočnej rýchlosti jazdy motocyklu cca 86 km za hodinu) , jedná
sa o taký prvok nehodového deja, ktorý vyvolal vznik kolíznej situácie vo vzťahu k okamžitej rýchlosti

jazdy motocyklu.

V prípade, že vodič vozidla Fiat uvedenú povinnosť nemá (teda nemusí predpokladať, že po hlavnej
ceste sa môžu pohybovať vozidlá rýchlosťou cca 86 km/hod. a s ohľadom na túto skutočnosť nemusí
vyhodnocovať pohyb vozidiel po hlavnej ceste), potom technickou príčinou predmetnej dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, ktorý sa pohyboval rýchlosťou cca 86 km za

hodinu, motocyklista na pohyb vozidla Fiat reagoval v okamihu, kedy sa nachádzal cca 31,4 m pred
miestom zrážky a po uplynutí reakčného času intenzívne brzdil s hodnotou spomalenia cca 10,5 m/
s2, počas ktorého došlo k strate smerovej stability motocykla a následnému pádu. Výpočtom bola
preverená možnosť zabránenia zrážke zo strany vodiča motocykla, pričom z výpočtu vyplynulo, že ak
by vodič motocykla jazdil v okamihu kedy mal možnosť rozpoznať vznik kolíznej situácie rýchlosťou 70

km/hod. a na vznik kolíznej situácie by reagoval intenzívnym brzdením, dokázal by zastaviť práve pred
miestom zrážky. Vodič motocykla by dopravnej nehode zabránil aj v prípade, že by jazdil v okamihu
kedy mal možnosť rozpoznať vznik kolíznej situácie rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou 50
km/hod. a na vznik kolíznej situácie by reagoval intenzívnym brzdením, v takom prípade by dokázal
zastaviť vo vzdialenosti cca 16 metrov pred miestom zrážky. K zabráneniu dopravnej nehody zo strany

vodiča vozidla Fiat by došlo iba v prípade, že by vodič neuskutočnil rozjazd v takom okamihu ako to
vykonal počas nehodového deja, ale až po prejazde motocyklistu. Rozhľadové možností obžalovaného
sú uvedené na strane 65 znaleckého posudku a mohol vidieť až po križovatku po jeho ľavej strane cca
180metrov.Zároveňznalecuviedol,žemaliexaktnépopísanieskutkovéhodejavzhľadomnapredložený
videozáznam z ktorého vychádzali.

Za súhlasu obžalovaného a prokurátora podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký
posudokzodboruzdravotníctvaMUDr.TatianyHulejovej zč.l.30-41jednásaoznaleckýposudok
č. 05/2020 ohľadom zranení, ktoré utrpel poškodený G. H.. V závere znaleckého posudku znalkyňa
konštatuje, že zranenia, ktoré utrpel poškodený priamo súvisia so vznikom dopravnej nehody. Jedná

sa o zranenia tak ako sú uvedené vo výrokovej časti obžaloby. Charakter zlomeniny v oblasti zápästia
ľavej ruky si vyžaduje dobu pracovnej neschopnosti viac ako 42 dní vrátane rehabilitačnej liečby a otras
mozgu s pretrvávaním postkomočného syndrómu zvyčajne nepresiahne dobu pracovnej neschopnosti
štyroch týždňov. Zranenie ľavej hornej končatiny bolo spočiatku bolestivé, po znehybnení, ktoré trvalo 6
týždňov, končatina v mieste zlomenia bola po uvoľnení fixácie stuhnutá s obmedzením hybnosti, avšak

už nebolestivá, stav vyžadoval rozcvičenie za účelom návratu funkcie končatiny k norme. Počas tejto
doby poškodený nemohol vykonávať funkcie vyžadujúce si spoluprácu zranenej ruky.

K osobe obžalovaného súd zistil, že tento nebol súdne trestaný ani priestupkovo riešený,
zamestnávateľom bol hodnotený kladne. V evidenčnej karte vodiča má dva záznamy.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav. Obžalovaný A. B. riadil osobné
motorové vozidlo značky Fiat 500 L evidenčné číslo C. XXX M. po miestnej komunikácii ulica
Kpt. Nálepku označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, pričom odbočoval vľavo na križovatke
s cestou číslo I/61 na hlavnú cestu číslo I/61 v smere na hlavnú svetelnú križovatku. Pred vjazdom do

križovatky s vozidlom zastavil, následne po vyhodnotení situácie podľa jeho vyjadrenia opakovane sa
pozrel zľava aj sprava a vykonával vjazd do križovatky. V okamihu vjazdu do križovatky sa poškodený
na motocykli značky DERBY GPR 125 evidenčného čísla C. XXX M. G. H. nachádzal zo vzdialenosti
54 metrov pred miestom zrážky a pohyboval sa rýchlosťou cca 86 km/hod. Vzdialenosť, v ktorej sa
nachádzal motocyklista v čase počiatku jazdy vozidla obžalovaného do križovatky bola dostatočná

na to, aby obžalovaný dal prednosť v jazde vozidlám idúcim po hlavnej ceste rýchlosťou 50 km/hod
- maximálne dovolenou rýchlosťou v danom úseku. Poškodený na motocykli akceleroval z nulovej
rýchlosti od svetelnej križovatky po ceste I/61 smerom ku križovatke s ulicou Kpt. Nálepku a pohyboval
sa rýchlosťou cca 86 km/hod. V prípade, ak by jazdil v čase kedy mal možnosť rozpoznať vznik kolíznejsituácie rýchlosťou 70 km/hod. a na vznik kolíznej situácie by reagoval intenzívnym brzdením, dokázal
by zastaviť práve pred miestom zrážky. Ak by jazdil rýchlosťou maximálne dovolenou 50
km/hod. a na vznik kolíznej situácie by reagoval plynulým plným brzdením, dokázal by zastaviť cca

16 metrov pred miestom zrážky. Meteorologické podmienky boli v čase dopravnej nehody dobré, bolo
slnečno a dobrá viditeľnosť, hustota premávky bola priemerná. Obžalovaný v čase rozjazdu mohol vidieť
poškodeného,jehorozhľadovémožnostiboliažpokrižovatkunaktorejstálsmotocyklompoškodenýato
na vzdialenosť 181 metrov. Poškodený reagoval na pohyb vozidla obžalovaného intenzívnym brzdením,
počas ktorého došlo k strate smerovej stability motocykla a jeho nárazu do ľavej bočnej časti vozidla

Fiat 500 L, pričom pri dopravnej nehode utrpel poškodený zranenia tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. O takto zistenom skutkovom stave neboli žiadne námietky zo strany obžalovaného.

Na právne posúdenie zavinenia predmetnej dopravnej nehody sú relevantné ustanovenia zákona číslo
8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov.

Obžalovaný sa mal v zmysle príslušných zákonných ustanovení § 20 správať tak , že „vodič, ktorý
prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou Daj prednosť v jazde alebo
Stoj, daj prednosť v jazde je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste.“
Dať prednosť v jazde v zmysle príslušných zákonných ustanovení § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009
Z. z. znamená počínať si tak, aby vodič, ktorý má prednosť v jazde nemusel náhle zmeniť smer alebo

rýchlosť jazdy.

K predmetnej dopravnej nehode došlo za dobrej viditeľnosti na prehľadnej križovatke, pričom
obžalovaný mohol podľa záverov znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy spozorovať motocykel
poškodenéhonavzdialenosť90až100metrov,výhľadmalnavzdialenosťväčšiuako181metrov,pričom

vo výhľade mu nebránila žiadna prekážka, pretože motocykel s poškodeným opúšťal križovatku ako
prvý a pred ním nešlo žiadne vozidlo, jednalo sa o rovný úsek cesty.

Nedanie prednosti pri vychádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú cestu je predmetom viacerých súdnych
rozhodnutí, pričom v zmysle ustálenej judikatúry nesie primárne zodpovednosť za vznik dopravnej

nehody vodič vozidla vychádzajúceho z vedľajšej cesty. Prednosť vozidla idúceho po hlavnej ceste
nezanikla z dôvodu prekročenia jeho rýchlosti a to z toho dôvodu, že so samotným prekročením
rýchlosti nie sú spojené tak závažné následky ako v prípade nesplnenia povinnosti dať prednosť v jazde.
Povinnosť dať prednosť v jazde predpokladá už z princípu samotnej povinnosti stret viacerých vozidiel a
to predstavuje kvalitatívne vyšší stupeň povinnosti ako prekročenie rýchlosti, ktoré bez súčinnosti iných

okolností samo osebe nevedie k tak závažnému následku. Nemožno však považovať zodpovednosť
vodiča vychádzajúceho z vedľajšej cesty niesť následky za vznik dopravnej nehody za absolútne
z dôvodu, aby nedochádzalo k znefunkčneniu cestnej dopravy najmä v neprehľadných mestských
križovatkách, kedy by v záujme dodržania zákona nebolo možné vyjsť z vedľajšej cesty na hlavnú cestu,
keďže by nemali istotu, že po hlavnej ceste sa nepohybuje vozidlo, ktoré vysoko prekračuje povolenú

rýchlosťaktorénebudeschopnévprípadevýjazduvozidlazvedľajšejcestynahlavnúzabrániťprípadnej
dopravnej nehode. V týchto prípadoch je potrebné aplikovať princíp obmedzenej dôvery, podľa ktorého
saúčastníkcestnejpremávkymôžespoliehaťnato,žeostatníúčastnícibudúdodržiavaťpravidlácestnej
premávky, pokiaľ z okolností nevyplýva inak. Tento princíp tvorí základný predpoklad funkčnosti cestnej
dopravy a kladie vysokú zodpovednosť na účastníkov cestnej premávky sledovať a predvídať konanie

ostatných účastníkov cestnej premávky.

V prípade obžalovaného A. B. však tento mal vytvorené všetky podmienky pre riadne a včasné
spozorovanie poškodeného prichádzajúceho do križovatky, hoci s výrazne prekračujúcou dovolenou

rýchlosťou jeho motocykla po hlavnej ceste. Preto je obžalovaný zodpovedný za zavinenie predmetnej
dopravnej nehody nedaním prednosti v jazde a porušením ustanovenia § 20 ods. 1 zákona číslo 8 /
2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov.

Samotná neprimeraná rýchlosť poškodeného nespôsobuje zánik trestnej zodpovednosti obžalovaného.

Súd vyhodnotil správanie poškodeného ako jeho výrazné spoluzavinenie na vzniku dopravnej nehody,
hoci obžalovaný nesie primárnu zodpovednosť za vznik nehodového deja. Tento znalý miestnych
pomerov sa napriek charakteru predmetnej križovatky, ktorá je mimoriadne frekventovaná a nebezpečná
pred začiatkom rozjazdu do križovatky náležite nepresvedčil či mu dopravná situácia na hlavnej cesteumožňuje bezpečný a plynulý prejazd križovatkou, nerešpektoval príkaz vyplývajúci mu z dopravnej
značky „stoj daj prednosť v jazde“ a situáciu v cestnej premávke v rozpore s potrebnou mierou opatrnosti
v záujme bezpečného prejazdu križovatkou vyhodnotil vo svoj prospech, čím v konečnom dôsledku

nedal prednosť v jazde poškodenému, hoci z technického hľadiska mal na to vytvorené podmienky a
mohol poškodeného spozorovať na dostatočne dlhú vzdialenosť.

Jeho konanie súd právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného
zákona, pretože inému spôsobil z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví, pričom naplnil všetky znaky

skutkovej podstaty žalovaného prečinu. Súd neposudzoval konanie obžalovaného v zmysle § 157 odsek
2 písmeno a ) Trestného zákona teda, že sa dopustil konania závažnejším spôsobom s prihliadnutím
na § 138 písmeno h) Trestného zákona - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, hoci
obžalovaný formálne porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa § 20 odsek 1 Z. č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávkevzneníneskoršíchzmienaleniejenaplnenámateriálnapodmienkanapoužitievyššejtrestnej
sadzby vzhľadom na výrazné spoluzavinenie poškodeného na dopravnej nehode. Obžalovaný svojim

konaním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, a to podľa §
157 odsek 1 Trestného zákona, pretože svojim nedbanlivostným konaním inému spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví. Poškodený G. H. utrpel pri dopravnej nehode pomliaždenie v oblasti tváre s tržnou ranou
vrátane chirurgického šitia, pomliaždenie steny hrudnej a brušnej bez poškodenia orgánov, zlomeninu
dolnej časti vretennej kosti ľavej ruky s posunom, zlomenie bodcovitého výbežku lakťovej kosti a

otras mozgu prvého stupňa, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v
obvyklom spôsobe života v trvaní viac ako 42 dní spočívajúcom v bolestivosti zranení a v obmedzení
pohyblivosti počas tejto doby, poškodený nemohol vykonávať funkcie vyžadujúce si spoluprácu zranenej
ruky. Závery o zraneniach, ktoré utrpel poškodený v súvislosti s dopravnou nehodou vyplývajú zo
znaleckého posudku č. 5/2020 znalkyne MUDr. Tatiany Hulejovej z odboru zdravotníctva, ktorý bol

na hlavnom pojednávaní za súhlasu obžalovaného a prokurátora prečítaný. Obžalovaný konal formou
vedomej nedbanlivosti zmysle § 16 písmeno a) Trestného zákona, pretože vedel, že môže spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Vedomá nedbanlivosť je založená
na schopnosti rozpoznať a zhodnotiť okolnosti vzniku následku, ktoré vytvárajú možné nebezpečie pre

záujem chránený trestným zákonom. Medzi konaním obžalovaného a následkom spočívajúcom v ťažkej
ujme na zdraví je príčinná súvislosť.

Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie obžalovaného

ako aj výrazné spoluzavinenie poškodeného, poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho
života obžalovaným bez zistenia priťažujúcej okolnosti. Vzhľadom na spoluzavinenie poškodeného
nepovažoval konanie obžalovaného súd ako porušenie dôležitej povinnosti hoci formálne obžalovaný
porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, pretože porušil ustanovenie § 20 odsek 1 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov a preto mu ani neukladal trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného
roka. Takto uložený trest zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Trestného zákona,

je primeraný, zákonný a schopný plniť svoj účel.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bola poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s.
Bratislava odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces z dôvodu že na vzniku dopravnej
nehody sa výrazne podieľal aj poškodený G. H. a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo

potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku

nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.