Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/138/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224202781
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224202781.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, C. B., narodená XX.XX.XXXX a D. B., narodená XX.XX.XXXX, všetky tri
maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava,
ul. Vazovova 7/A, deti matky: E. E. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXXX/XXX, G.,
zastúpená splnomocnencom: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská
4, Bratislava, IČO: 36 833 533, a otca: H. E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXXX/XXX, G.,
korešpondenčná adresa: I. XX, G., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu

manželstva, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 23P/121/2024-136 zo
dňa 22.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. výroku týkajúcej sa určenia počiatku vyživovacej povinnosti
a vo výrokoch II., III., IV. a V. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 600,- eur mesačne, na výživu maloletej C. sumou

380,- eur mesačne a na výživu maloletej D. sumou 350,- eur mesačne, u všetkých troch počnúc
dňom 07.08.2024 do 22.02.2025, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred (I. výrok). Zročné výživné na maloletého A. za obdobie od 07.08.2024 do 20.02.2025 vo
výške 3 464,48 eura povolil otcovi splácať v 200,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným,
počnúc dňom 01.05.2025 k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok (II. výrok). Zročné
výživné na maloletú C. za obdobie od 07.08.2024 do 20.02.2025 vo výške 2 194,20 eura povolil otcovi
splácať v 200,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.05.2025 k rukám

matky, pod následkom straty výhody splátok (III. výrok). Zročné výživné na maloletú D. za obdobie od
07.08.2024 do 20.02.2025 vo výške 2 021,- eur povolil otcovi splácať v 200,- eur mesačných splátkach
spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.05.2025 k rukám matky, pod následkom straty výhody
splátok (IV. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (V. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, § 63 ods. 1 až 3, § 65 ods.

1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“) a dospel k záveru o čiastočnej
dôvodnosti návrhu matky na úpravu vyživovacej povinnosti otca za čas od podania návrhu na súd až do
právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Mal za preukázané, že v konaní o rozvod manželstvavedenom pod sp. zn. 23P/178/2023 bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 27.11.2024 (na č. l. 336 spisu),
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2025 tak, že manželstvo rodičov bolo rozvedené, na čas po
rozvode manželstva boli všetky 3 maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja

rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a vyživovacia povinnosť na maloleté
deti bola určená na maloletého A. vo výške 600,- eur mesačne, na maloletú C. vo výške 380,- eur
mesačne a na maloletú D. vo výške 350,- eur mesačne, pričom styk otca s maloletými deťmi nebol
upravený. Na výživnom na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva sa rodičia nedohodli, otec si
riadne svoju povinnosť k deťom neplnil, nestretával sa s nimi, bol s nimi v sporadickom telefonickom

kontakte, preto skúmal predpoklady pre určenie výživného na čas do rozvodu manželstva a zistil, že
výlučnú starostlivosť o všetky deti zabezpečovala matka, otec sa s nimi nestretával. Spornou bola otázka
určenia rozhodného obdobia pre určenie výživného a dospel k záveru o dôvodnosti ho určiť za obdobie
od07.08.2024,kedybolprednesenýnávrhdozápisniceopojednávanídňa07.08.2024vkonaníorozvod
manželstva až do času právoplatnosti konania o rozvod manželstva, t. j. do 20.02.2025. Potom čo zistil
a uznal čiastočne dôvodnosť návrhu matky o určenie výživného do rozvodu, ktorý návrh na určenie

výživného na čas do rozvodu manželstva vylúčil uznesením na samostatné konanie z konania vedeného
pod sp. zn. 23P/178/2023, uznal počiatok určenia výživného dňom 07.08.2024 a nie spätne podľa
požiadaviek matky, ktorá žiadala tento počiatok určiť od podania návrhu na rozvod manželstva, keďže
nezistildôvodhodnýosobitnéhozreteľa,prektorýmatkanepodalanávrhnasúdskôrourčenievýživného
na čas do rozvodu manželstva, pričom neuznal ako dôvod uvádzaný matkou a to plnú ignoráciu zo

strany otca, preto spätne výživné v zmysle návrhu matky neuznal a počiatok určenia výživného určil
prvým zreteľne deklarovaným návrhom na súde s tým, že koniec určenia výživného stanovil dňom
20.02.2025. Ďalej prevzal skutkové zistenia z konania o rozvod manželstva a to konkrétne body 11.
a 12. rozsudku o rozvode manželstva, v ktorom bola sporná otázka určenia výživného, kde prihliadol na
vzdelanie otca – vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, jeho zamestnanie s príjmom 4 033,74 eura netto

(za obdobie od januára až do júla 2024), kde s ním bol skončený pracovný pomer dohodou ku dňu
03.10.2024 z dôvodu, že sa v zamestnaní dopustil priestupkov v rámci vnútorných predpisov, ponuku
spoločnosti na inú pracovnú pozíciu otec odmietol, chodil však na brigády s príležitostným príjmom
cca 200,- eur mesačne, kde však následne prestal chodiť, potom uzavrel dohodu o pracovnej činnosti
s Centrom voľného času s príjmom 10,- eur na hodinu, ktorá bola uzatvorená na obdobie od 02.10.2023

do 31.08.2024. Tiež mal za preukázané, že obaja rodičia sú spoločníkmi a konateľmi v spoločnosti
J.,K., ktorá nevykazuje zisk, je neaktívna, avšak zo zmluvy o prevode akcií zistil, že spoločnosť L. M.
previedla na otca ako investora akcie so všetkými právami a otec vkladá sumu 50,- eur v platforme
Žltý melón, má príjem z istiny a úrokov, nemá žiaden zisk, za byt, mu darovaný jeho matkou, mal
z prenájmu sumu 500,- eur mesačne, ktorý byt následne svojej matke vrátil, avšak z prenájmu bytu

v G., kde mesačné nájomné predstavuje 560,- eur, otec aktuálne býva v štvorizbovom prenajatom
byte s mesačným nájomným 1 650,- eur, spláca spotrebiteľské úvery a mesačné splátky predstavujú
sumu 684,02 eura, za mobilný telefón uhrádza 100,- eur, za internet 17,- eur mesačne, s prevádzkou
nehnuteľnosti patriacej do BSM, s výnimkou úhrad za vodu v rodinnom dome a poistky, ktorý uhrádza
matka. Hypotekárny úver za nehnuteľnosti patriace do BSM boli do marca 2024 uhrádzané z prenájmu

rodinného domu v L. N. v mesiaci august 2024 splátku uhradila matka, následne ani jeden u rodičov.
Príjem matky mal zistený v súkromnej základnej škole vo výške brutto 1 167,- eur, v septembri 2024 vo
výške 1 370,17 eura vrátane daňového bonusu, ale matka má tiež zriadenú živnosť, z ktorej mala do
septembra 2024 príjem v zmysle preukázaných faktúr vo výške 1 100,- eur brutto mesačne a aktuálne
má zo živnosti príjem 200,- eur mesačne. Rodinný dom v L. N. bol do marca 2024 prenajatý, aktuálne

v ňom nikto nebýva, byt v G. je prenajatý za nájomné 560,- eur mesačne, uhrádzaný na bankový účet
vedený na otca maloletých detí, z ktorých uhrádza náklady súvisiace s nehnuteľnosťami, hypotekárny
úver za nehnuteľnosti nikto neplatí. Výdavky na maloleté deti ustálil u maloletého A. na sumu 931,- eur
mesačne, u maloletej C. vo výške 560,- eur mesačne a u maloletej D. vo výške 580,- eur mesačne.
Vzhľadom na príjem otca dosahovaný v zamestnaní vrátane daňového bonusu vo výške 4 033,73 eura

a bez daňového bonusu vo výške 3 613,74 eura považoval za dôvodné určiť výživné v stanovenej
výške, pričom v období od januára do júla 2024 mal otec tiež príjem z prenájmu bytu vo výške 500,-
eur mesačne, zobral na seba neprimerané majetkové riziká tým, že aktuálne spláca štyri spotrebné
bezúčelové úvery, rodičia majú v BSM dve nehnuteľnosti (rodinný dom a garzonku), avšak otec býva
sám v štvorizbovom rodinnom dome s nájmom 1 650,- eur, čo považoval za neštandardnú situáciu, teda

jeho neuváženým konaním sa dostal do situácie, kedy jeho mesačné výdavky prevyšujú jeho príjmy,
čo však nemôže byť na úkor maloletých detí a ich odôvodnených potrieb. Vychádzal preto z príjmu
potencionality príjmu otca, v ktorého schopnostiach je dosahovať mesačný príjem približne 4 000,- eur.Zročné výživné vyčíslené za obdobie od 07.08.2024 do 20.02.2025 povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 200,- eur spolu s bežným výživným určeným v rozvodovom konaní.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a to len do počiatku
určenia výživného, t.j. od 07.08.2024, keďže voči výške výživného nemala výhrady, ale podľa nej malo

byť výživné určené od 13.12.2023, kedy podala návrh na rozvod manželstva, vedeného v konaní pod
sp. zn. 23P/178/2023, ktorý obsahoval aj návrh na určenie výživného.

5.Podstatouodvolacíchnámietokmatky bolidôvodypodľa§365ods.1písm.b),h)Civilnéhosporového
poriadku (ďalej aj „CSP“). Mala za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neuvedenie
dôvodov neuznania jej argumentov, keď prvoinštančný súd skonštatoval priznanie výživného od dátumu

prednesenia jej požiadavky do zápisnice súdu v rozvodovom konaní, ale nezdôvodnil, prečo podanie
návrhu na rozvod spolu s návrhom na určenie výživného nemá byť relevantné, keď zákon stanovuje
možnosť priznania výživného odo dňa začatia konania (§ 77 ods. 1 ZoR), čím došlo k porušeniu jej
práva na spravodlivý proces a bolo jej znemožnené v odvolaní skutkovo a právne argumentovať voči
dôvodom napadnutého rozhodnutia.

6. Otec, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

7. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a

rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. výroku ohľadne počiatku určenia vyživovacej povinnosti otca,
ako aj v závislých výrokoch II., III., IV. a V. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolacísúdkonštatuje,ženapadnutérozhodnutiejevovšetkýchnapadnutýchvýrokochvecnesprávne.
Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky matky a dospel k záveru, že tieto nie sú
opodstatnené pre zmenu rozhodnutia okresného súdu v uvedených výrokoch.

10. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

11. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

12. Z ustanovení ZoR vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane
výživou oprávneného, jednak na strane povinného.

13. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie,
a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám a starať sa o seba. Na odôvodnené potreby oprávneného

bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené,
je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru
potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby
spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť krozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako
jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi
skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí.

14. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňujú sa aj jeho majetkové pomery a
to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba
berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších
zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s
nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej
došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri
určovanívýživnéhovychádzalozoschopnostíamožnostípovinnéhopredtakoutozmenouzamestnania,

resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným
majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení
výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo. Pokiaľ sa
preukáže,ženastranepovinnéhodošlokpoklesualebostratezárobku,čiinéhopríjmu,súdmusískúmať
dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

15. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného
podľa§77ods.1zákonaorodinevyžadujeodoprávnenýchzodpovednýavčasnýprístupkriešeniutejto
otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných
podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú
o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto

inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť
podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným dôvodom nebude uvádzaná neznalosť možnosti
uplatňovať si výživné. Obdobne to bude v praxi sa často vyskytujúcich prípadoch, keď medzi rodičmi
dôjde k osobným konfliktom a tento inštitút využívajú ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od
druhej strany najvyššiu možnú sumu, neraz aj bez ohľadu na skutočné záujmy dieťaťa. Relevantným

dôvodom by mohol byť zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie,
ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie).
Dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného pre maloleté dieťa podľa § 77 ods.
1 zákona o rodine nie sú v zákone explicitne vyjadrené a v zmysle judikatúry medzi takéto dôvody
patrí objektívna nemožnosť podať návrh proti odporcovi (napr. preto, že navrhovateľ netušil, kde žije,

alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu sa navrhovateľ nemohol venovať takémuto konaniu). Za dôvod
hodný osobitného zreteľa nie je možné považovať samo osebe to, že rodičia prestali tvoriť spoločnú
domácnosť, a ani to, že bolo v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča prispievať na výživu
maloletých detí vyššou sumou, ako prispieval, nakoľko toto sú všeobecné predpoklady pre určenie
vyživovacejpovinnostitomuzrodičov,ktorýnebývavspoločnejdomácnostisdeťmi,nievšakpreurčenie

tejto povinnosti spätne. Dôvod, pre ktorý je možné priznať výživné spätne, pred dňom začatia súdneho
konania, musí preto spočívať v okolnostiach, pre ktoré bolo konanie začaté neskôr, teda musí ísť o
ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nebolo možné, resp. bolo len s ťažkosťami možné začať konanie o
určenie výživného skôr.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 23P/121/2024,
prvoinštančný súd prejednával návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, ktorý návrh bol vznesený v konaní o rozvod
manželstva vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 23P/178/2023 a to do zápisnice na pojednávaní
konanom dňa 07.08.2024, ktorý návrh prvoinštančný súd vylúčil uznesením zo dňa 02.09.2024 na

samostatné konanie. Z predmetnej zápisnice zo dňa 07.08.2024 vyplýva, že matka žiadala priznať
zročné výživné odo dňa podania návrhu, keďže otec výživné neplatí, nerešpektuje ani neodkladné
opatrenie, od podania návrhu uhradil v januári 2024 sumu 999,66 eura. Prvoinštančný súd priznal
výživné za čas do rozvodu manželstva v rovnakej sume, ako v konaní o rozvod manželstva s tým,že počiatok určenia výživného ustálil od 07.08.2024, ktorým dňom podala matka návrh na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva a ohraničil ho dňom
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva t.j. do 20.02.2025. V bode 25. odôvodnenia napadnutého

rozsudku prvoinštančný súd zdôvodnil, že nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie
výživného spätne, keďže dôvod uvádzaný matkou a to plná ignorácia zo strany otca, nebola uznateľným
dôvodom hodným osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne.

18. Odvolací argument matky založený na ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP znamená, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v
takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Tentoodvolacídôvodjepotrebnévykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor

bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa
čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom;

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo

222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,

ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo
4/2009).

20. Odvolací súd nezistil ani jeden z odvolacích dôvodov matky, pretože nedošlo k porušeniu jej
procesných práv a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, ktoré teda bolo

správne, keďže na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné ustanovenia § 77 ods. 1 a nasl.
Zákona o rodine a dospel k správnemu právnemu názoru.

21. Po posúdení správnosti napadnutého rozsudku v časti určenia počiatku priznania výživného otca na
maloleté deti v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do

rozvodu manželstva sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi vyjadrenými v napadnutom rozhodnutí
a to konkrétne v bode 25. odôvodnenia, ku ktorým nemá žiadne výhrady.

22. Samotná suma výživného nebola spochybňovaná žiadnym účastníkom konania, predmetom
odvolacieho prieskumu bol teda iba deň (počiatok), od ktorého prvoinštančný súd otca zaviazal

k vyživovacej povinnosti k maloletým deťom aj pred rozvodom manželstva a v uvedenom smere tiež
nepovažuje dôvody uvedené matkou za hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by malo byť stanovené
výživné otcovi k skoršiemu dátumu, pretože matke nič nebránilo podať návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom skôr, konanie o rozvod manželstva sa týka úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode manželstva, navyše matka bola

právne zastúpená v konaní o rozvod manželstva, teda majúca právnu pomoc od svojho splnomocnenca
mala možnosť vedomosti podať predmetný návrh skôr a jej odvolacie námietky vzhliadol odvolací súd za
nepodstatné a nemožné spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne počiatku
určenia vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie síce stručne, ale zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre
ktoré nezistil dôvody pre priznanie vyživovacej povinnosti otca skôr, teda pred podaním návrhu matkou.

23. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o výrok I. týkajúci sa počiatku určenia
vyživovacej povinnosti otca a následne závislé výroky II., III., IV. a V. ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).