Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622204582
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7622204582.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek senátu

JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci osoby oprávnenej z výživného: Z.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, J. F. R. proti osobe povinnej z platenia výživného: O.. Q. P., nar.
XX.XX.XXXX, W. XX, S., zastúpený: JUDr. I. P., trvale bytom T. XXX v konaní o návrhu na zvýšenie
výživného,oodvolaníosobypovinnejzplateniavýživnéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduSpišskáNová
Ves, č. k. 15P/223/2022 - 784 zo dňa 07.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s tým, že povinný z platenia výživného je povinný platiť výživné k rukám
navrhovateľa a dlžné výživné je povinný zaplatiť k rukám navrhovateľa.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka navrhovateľa sa podaným návrhom na začatie konania o zvýšení výživného domáhala voči
otcovi v tom čase maloletého navrhovateľa zo sumy 100 eur na sumu 500 eur. Po nadobudnutí svojej
plnoletosti sa navrhovateľ pripojil k návrhu matky.

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:

„I. Zrušuje neodkladné opatrenie Krajského súdu v Prešove č.k.15Cop/51/2023-239 zo dňa19.9.2023.

II. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na maloletého Z. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3000 Sk mesačne
na sumu 400 eur mesačne, počnúc od 6.9.2022 do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy k 20.
dňu v mesiaci k rukám matky vopred.

III. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C/45/2008-26 zo dňa
17.4.2008 v o výroku, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca na maloletého Z. P..

IV. Dlh na výživnom na maloletého Z. P., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 6.9.2022 do 31.1.2025 vo
výške 3.586,25 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania.“

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec má skončené vysokoškolské vzdelanie v
odbore poľnohospodárska technika (servis a oprava strojov), neabsolvoval žiadne rekvalifikačné kurzy,
je zamestnaný. V súčasnosti užíva lieky spojené so zdravotnými problémami (krvný tlak), pričom jehozdravotný stav ho neobmedzuje vykonávať pracovnú činnosť, ktorú vykonáva. Je držiteľom vodičského
oprávnenia (všetky skupiny). Žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou v byte v S., ktorého
je výlučným vlastníkom. Ohľadom majetkových pomerov otca bolo zistené, že vykonáva činnosť ako

SZČO pre spoločnosť L. J. J... Daná spoločnosť vyplatila otcovi faktúry v priemernej výške na mesiac
2.785,- eur, iný príjem nemá. Je vlastníkom motorového vozidla v hodnote 29.000 eur a nehnuteľností
- bytu, rodinného domu, záhrady. Na základe uvedených príjmov súd ustálil priemerný mesačný príjem
otca vo výške 2.785 eur brutto. Súd ustálil mesačné náklady otca vo výške 998,58 eur. Otec v rámci
výkonučinnostipodávadaňovépriznaniekdanizpríjmufyzickejosobyatoformoupaušálnychvýdavkov

60% z príjmov. Za oprávnené výdavky otca spojené s výkonom svojej činnosti na dosiahnutie príjmu
súd považoval sumu 782,19 eur mesačne. Súd skúmal aj možnosť potenciality príjmu povinného a po
porovnaní pracovných ponúk konštatoval, že otec dosahuje vyšší príjem ako by mohol dosahovať pri
využití potenciality, a preto pri určení výšky výživného vychádzal z reálneho príjmu otca. Na základe
zistení, súd ustálil priemerný mesačný čistý príjem otca vo výške 2.002,81 eur. (hrubý príjem 2785 eur
- náklady na výkon činnosti 782,19 eur). Súd zistil, že matka má ukončené vysokoškolské vzdelanie

1. stupňa odbor fyzioterapia. Je zamestnaná v F. s H. J. F. R.. V súčasnosti užíva lieky spojené so
zdravotnými problémami (trombóza), iné zdravotné problémy nemá. Žije v spoločnej domácnosti s
maloletým a jej matkou v rodinnom dome v J. F. R.. Poberá pravidelný príjem v čistom 1.113,- eur, taktiež
má príjem z prenájmu bytu mesačne vo výške 255 eur (600 eur/nájom - 345 eur náklady), spolu vo výške
1.368 eur Výdavky matky ustálil na bývanie vo výške 403,14 Eur a ostatné vo výške 350 Eur mesačne.

Nakoľko v spoločnej domácnosti bývajú matka, maloletý a stará matka, tak výdavky na bývanie u matky
a maloletého boli rozdelené na tri osoby. Navrhovateľ navštevuje J.kolu v H. - T. J. - F. sekciu gymnázia
od 1.9.2022. Jeho zdravotný stav je dobrý, je liečeným alergikom a berie pravidelne Aerius sirup a
vitamíny. Súd ustálil oprávnené výdavky navrhovateľa na sumu 484,10 eur mesačne. Ako opodstatnené
výdavky vzhľadom na vek maloletého súd uznal aj výdavky na fitnes centrum vo výške 30 eur mesačne,

celkové náklady na vodičský preukaz vo výške 950 eur/ 39,58 eur - mesačne, náklady na učebnice 32,50
eur/ 1,35 eur-mesiac, študijné výlety 470 eur , 185 eur, 75 eur spolu 730 eur/30,42 eur - mesiac, mobilný
telefón vo výške 10 eur/mesačne, spolu 111,35 eur, spolu 595,45 eur mesačne.

4. Proti rozsudku podal odvolanie povinný z výživného z dôvodov podľa § 365, ods. 1, písm. b/, d/,

f/, h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal otca prispievať na výživu
navrhovateľa sumou 250 Eur mesačne a zaviazal matku povinnosťou uhradiť mu trovy konania. Vo
svojom odvolaní uviedol, že súd nereagoval na podstatné námietky otca a odignoroval viaceré dôkazy.
Rozsudok je preto podľa otca nepreskúmateľný. Súdom určené výživné považuje za neprimerane
vysoké, likvidačné a nespravodlivé. Súd svojvoľne nadhodnotil jeho príjmy a majetok, a naopak účelovo

podhodnotil príjmy a majetok matky. Súd nebral do úvahy jeho reálne schopnosti, zdravotný stav ani
objektívne zistenia. Navyše, k bežnému výživnému pripočítal aj splátky dlhu (spolu cca 758 €/mesačne),
čo je podľa otca likvidačné. Otec uznáva časť výdavkov syna, ale spochybňuje výdavky na oblečenie
a obuv vo výške 134,90 € mesačne, keďže podľa dokladov predložených matkou to bolo cca 39 €
mesačne. Výdavky na fitness centrum považuje za zbytočné, keďže existujú bezplatné športy. Tvrdí,

že náklady na autoškolu uhradil on, keďže matka použila na úhradu peniaze, ktoré jej deň predtým
boli poukázané súdnym exekútorom na základe exekúcie výživného. Poukázal na to, že súd zahrnul
do oprávnených výdavkov výdavky na školské výlety a paradoxne súd odmietol uznať výdavky na
výlety, ktoré uhrádzal on. Podľa otca reálne odôvodnené mesačné potreby dieťaťa sú 465,87 € a nie
595,45 € ako ustálil súd. Otec sa kriticky vyjadril na adresu kolízneho opatrovníka, ktorý bol podľa jeho

názoru v konaní pasívny, podporoval matku a ignoroval závažné skutočnosti ako to, že mal. Z. sa venuje
hazardným hrám a stávkovaniu. Kolízny opatrovník na tieto informácie nereagoval. Otec riadne doložil
svoje príjmy ako SZČO a splnil edičnú povinnosť, jeho reálne mesačné výdavky sú cca 635 € + 250 € na
výživné. Namieta, že súd svojvoľne ustálil jeho čistý príjem na 2002,81 €, pričom pracoval s nelogickými
a rozpornými údajmi (napr. odmietol jeho náklady na auto, hoci ich potrebuje ako živnostník). Namietol,

že súd sa vôbec nezaoberal otázkou súladu výživného so zásadou dobrých mravov.

5. Maloletý Z. v priebehu odvolacieho konania dňa XX.X.XXXX nadobudol plnoletosť. Na základe výzvy
odvolacieho súdu oznámil, že sa pripája v návrhu, ktorý v jeho mene v čase jeho maloletosti podala
matka a navrhuje, aby súd zvýšil výživné zo strany otca vo výške 400 Eur mesačne.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.

1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie osoby povinnej z výživného nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového

stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe

tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Súd prvej inštancie akceptoval výhrady odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, doplnil
dokazovanie, správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, čo sa týka určenia výšky
vyživovacej povinnosti povinného z výživného k navrhovateľovi. Vo svojom rozhodnutí uviedol spôsob
určenia výšky výživného a úvahy, ktorým sa riadil pri ustálení jeho výšky. Odvolací súd sa s jeho
rozhodnutím stotožňuje.

10. Povinný z výživného napáda nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu vo vzťahu k ustáleniu
výšky výživného. Súd prvej inštancie výšku výživného odôvodnil v bode 157 až 160. napadnutého
rozsudku. Pre určenie správnej výšky vyživovacej povinnosti je potrebné, aby súd vychádzal zo
zákonných kritérií pre jej určenie, ktoré súd uvedené v § 62 a § 75 Zákona o rodine. Na strane oprávnenej

osoby sú to jej skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného). Oprávnené potreby
závisia najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a pod..
Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napr. tie,
ktoré súvisia so zdravotným stavom oprávneného (liečebné náklady, úhrada pobytu v zdravotníckom
zariadení) alebo s rekreačnými pobytmi (lyžiarsky výcvik, škola v prírode, letný tábor). Súd na ne musí

prihliadnuť pri určovaní bežného výživného tak, že alikvotná čiastka (napr. 1/12 pri ročnom náklade)
sa premietne do mesačného výživného. Nemožno totiž ukladať povinnosť prispieť navyše v niektorý
mesiac kalendárneho roka ďalšou sumou. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 75 [Kritériá pre určenie výšky
výživného]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 471.) Na strane povinnej osoby sa prihliada na jeho schopnosti,

to znamená faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Pri určovaní vyživovacej povinnosti
rodiča voči dieťaťu (plnoletému aj maloletému) je možné využiť ustanovenie § 63 ods. 1, 2 pre čo možno
najobjektívnejšie zistenie príjmov povinného. Platí pritom, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov ( §62, ods. 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. ( § 62, ods. 4 Zákona o rodine). Súd prvej inštancie zrozumiteľným
spôsobom vysvetlilo, prečo výšku výživného ustálil na 400 Eur mesačne. Vychádzal pri tom zo záverov
vykonaného dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom rozhodnutí podrobne
odôvodnil. Odvolací súd považuje hodnotenie dôkazov vo vzťahu k ustáleniu výšky odôvodnených

potrieb povinného z výživného, výšky príjmu otca ustáleného v súlade s ust. § 63, ods. 2 Zákona
o rodine, rozsahu výkonu osobnej starostlivosti matky, na ktorú je potrebné nahliadať ako na formu
plnenia vyživovacej povinnosti za vecne správne. Odvolací súd výtku odvolateľa adresovanej súduprvej inštancie týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia výšky ustáleného výživného považuje za
nedôvodnú.

11. Povinný z výživného súdu vyčíta uznanie výdavkov oprávneného z výživného na ošatenie a obuv
mesačne vo výške 134,90 Eur, výdavky spojené s cvičením vo fitness centre. Súd v tejto súvislosti
konštatoval, že uznanie týchto výdavkov je vyjadrením práva oprávneného podieľať sa na životnej úrovni
rodičov, s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Otec ako povinný z výživného má mesačný
príjem vo výške 1,88 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR za rok 2025 vyjadrenej v

čistom ( 2.002,81 Eur /1.064,13 Eur), rovnako tak matka navrhovateľa má príjem vo výške 1,28 násobku
priemernej mzdy ( 1.368 Eur/1.064,13 Eur). Je preto namieste, aby sa navrhovateľ podieľal na životnej
úrovni svojich rodičov, čoho vyjadrením je aj možnosť nosenia kvalitnejšieho oblečenia, či obuvi, ako
aj možnosť trénovať vo fitness centre. V súvislosti s úhradou nákladov na autoškolu, ktoré uhradila
matka za navrhovateľa, o ktorej úhrade sa povinný z výživného domnieva, že ide o finančné prostriedky,
ktoré tesne pred úhradou boli poukázané na účet matky súdnym exekútorom v dôsledku exekúcie na

vykonateľné výživné, táto úvaha povinného je nesprávna vzhľadom na to, že započítanie výživného na
akékoľvek iné plnenia je neplatné.( § 76, ods. 2 Zákona o rodine).

12. Ďalšia námietka povinného z výživného sa týka výhrad v činnosti kolízneho opatrovníka, ktorý podľa
jeho názoru v konaní nevenoval pozornosť jeho výhradám a podozreniam ohľadom hazardných aktivít,

ktorýmsamalmaloletýnavrhovateľvenovať. Vprípade,aksapovinnýzvýživnéhodomnieval,žekolízny
opatrovník si nevykonáva svoje povinnosti riadne a porušoval svoje zákonné povinnosti, mal možnosť
tieto výhrady adresovať súdu, ktorý by sa týmito výhradami zaoberal. Z obsahu spisu nevyplýva, aby
tak počas konania učinil.

13. Povinný z výživného namieta, že od poslednej úpravy výživného 14 rokov okrem súdom určeného
výživného prispieval na výživu v tom čase maloletého syna nad rámec súdom určeného výživného,
trávil s ním čas počas dovoleniek a výletov, dôkazom čoho bolo, že počas tejto doby matka nepožiadala
o zvýšenie výživného. Matke vyčíta, že svojim návrhom na zvýšenie výživného naštrbila a rozvrátila
dobré rodinné vzťahy, poukazuje na to, že jej konanie má znaky rozporu s dobrými mravmi. Jej cieľom

je finančne ho zruinovať. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetom konania
je návrh na zvýšenie výživného od podania návrhu, t.j. od 6.9.2022 do budúcna. Nie je možné v
tomto konaní prihliadať na plnenia, ktoré povinný z výživného hradil na výživu v tom čase maloletého
navrhovateľa v čase pred podaním tohto návrhu tak, ako to vo svojom rozhodnutí uzavrel súd prvej
inštancie. Odvolací súd poukazuje na to, že aj v priebehu konania súd poskytol možnosť rodičom na

informatívnom stretnutí možnosť uzavrieť dohodu ohľadom výživného, povinný z výživného bol ochotný
dohodnúť sa na výživnom vo výške 200 Eur mesačne, čo pre matku v tom čase mal. navrhovateľa nebolo
akceptovateľné. Výška výživného určená súdom je výsledkom hodnotenia vykonaného dokazovania,
vychádza zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie, zodpovedá zákonným kritériám a teda
nie je vyjadrením akejsi svojvôle matky s cieľom otca finančne zruinovať.

14. Povinný z výživného namieta, že súd pri určení výšky výživného ako jedno z kritérií nezohľadnil
dobré mravy, pričom má za to, že oprávnený z výživného sa k nemu správa odmietavo, k osobným
stretnutiam nedochádza z dôvodu nezáujmu z jeho strany. Od podania návrhu na zvýšenie výživného
neexistuje prakticky medzi otcom a synom žiaden kontakt. Rovnako tak rozporne s dobrými mravmi koná

ajmatkanavrhovateľa,ktorázneužilasynanašpehovanieotcaanúteniefotografovaťjehonehnuteľnosti
počas pobytu u neho. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 78, ods.2 Zákona rodine, ktoré
vylučujepriznanievýživnéhovprípadoch,aksaoprávnenýsprávavočipovinnémuzvýživnéhovrozpore
s dobrými mravmi. Toto ustanovenie nemožno použiť, ak súd rozhoduje o práve maloletého dieťaťa na
výživné bez ohľadu na osobu povinného, a to ani v prípade, ak na strane maloletého dieťaťa objektívne

existujú okolnosti, ktoré by aplikáciu tohto ustanovenia odôvodňovali. V čase rozhodovania súdu bol
navrhovateľ maloletý, plnoletosť nadobudol až v priebehu odvolacieho konania, preto nie je ani prípadný
rozpor s dobrými mravmi dôvodom pre nepriznanie nároku. Hoci odvolací súd považuje úvahu otca, že
súd úmyselne vyhlásil rozsudok ešte v čase maloletosti navrhovateľa za ničím nepodloženú, poukazuje
na to, že skutočnosť, že sa otec so synom nestretáva, nemožno bez ďalšieho ani po dovŕšení plnoletosti

pripísaťzavinudieťaťu.Samotnýotecvpriebehukonaniapoukazovalnato,žesasosynomstretávaliba
sporadicky, v rozsahu približne 3 týždne v roku, najmä počas dovoleniek a výletov a sám o úpravu styku
súdnou nepožiadal. Otcom opísané správanie matky, ktoré je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými
mravmi nemá žiaden vplyv na priznanie, resp. nepriznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi.15.Odvolacísúdpovažujzasprávnyajzáversúduprvejinštancietýkajúcisadlžnéhovýživnéhouvedený
v bodoch 163. a 164. napadnutého rozsudku. Na výživné môžu byť započítané plnenia, ktoré v priebehu

rozhodnej doby povinný uhradil a ktoré svojim účelom slúžia na zabezpečenie výživy oprávneného z
výživného.

16. Keďže ani ďalšie odvolacie námietky nemali za následok nesprávnosť záverov preskúmavaného
rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd nevzhliadol v odvolacích námietkach dôvod pre zmenu

napadnutého rozsudku, preto ho odvolací súd potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne
nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa

§ 55 CMP.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).