Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202598
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3116202598.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcov 1/ A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č.:
XXXXXX/XXXX, trvale bytom v D., E. XXXX/X, 3/ F. G. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/
XXX, trvale bytom v D., I. XXX/XX, 4a/ B. J., C. E., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom
E. XXX, 5a/ K. C., C. L., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom M. N. XXX, 5b/ J. L., C.

L., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom v H. O. H., P. Q. N. XXX/X, 6/ H. R., C. B., nar.
XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom H. XXX, 7/ S. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/
XXX, trvale bytom I. XXX, 8/ T. P., C. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom H. XXX,
9a/ B. C. U., C. U., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom H. XX, XX/ C. U., C. U., nar.
XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom v O. P., D. Q.. XXX/XX, prechodne bytom H. XX, 9c/ K.
U., C. U., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom v B., Q. B. H. N. XXXX/XX, prechodne
bytom H. XX, XXX/ B. B. I., C. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom v M., Q. P. S.

XXXX/X, M., 10b/ B. A. C., C. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom M. XXX, XXX/ K. B., C.
B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom M. XX, M., 10d/ B. A. B., C. S., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXX, bytom M. XX, M., 11a/ A. M., C. V., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom v H. O.
H., K. V. XXXX/X, 11b/ B. M., C. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom v H. O. H., K. V. XXXX/
X, 11c/ I. M., C. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom v H. O. H., K. V. XXXX/X, XXX/ F. M. B.,
C. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom v V., O. M. XX/XX, 12b/ J. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX,

r.č. XXXXXX/XXXX, bytom v V., I. XXXX/X, 12c/ J. W., C. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
bytom v V., XX. XXXXXXXX XXXX/1, 13/ K. U., C. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, trvale
bytom v H. O. H., B. XXXX/XX, všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Jánom Legerským, advokátom so
sídlomvTrenčíne,Nám.sv.Anny25,IČO:34054081,protižalovaným2/J.M.,C.M.,nar.XX.XX.XXXX,
r. č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom P. O. XXX, 3/ B. S., C. X., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, trvale
bytom v D. D., S. M. XXX/XX a 4/ B. B., C. X., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom v D.
D., S. M. XXX/XX, žalované 3/ a 4/ zastúpené splnomocneným zástupcom J. D. S., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom v D., O. D. N. XXX/XX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných 3/ a 4/ proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. marca 2025, č. k. 23C/67/2016-589, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/ - 13/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 10. marca 2025, č.k. 23C/67/2016-589 súd prvej inštancie výrokom I. zamietol

návrh na prerušenie konania a výrokmi II., III. a IV. určil, že nehnuteľnosť, ktorá bola zameraná
geometrickým plánom č. 914729-19/2022, úradne overeným Okresným úradom Trenčín, katastrálny
odbor dňa 07.09.2022 pod č. 1226/22 ako novovytvorená parc. č. 420/3 - zastavaná plocha a nádvorievo výmere 238 m2, jej odčlenením z nehnuteľnosti, zapísanej u Okresného úradu Trenčín, katastrálny
odbor v katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H. a katastrálne územie H. na liste vlastníctva
č. XXX ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape - parc. č. 420 - zastavaná plocha a

nádvorie vo výmere 471 m2, patrí v podiele 1/1 do dedičstva po F. B., zomrelom XX.XX.XXXX, ktorý
bol v čase smrti vlastníkom tejto nehnuteľnosti v tomto podiele a že nehnuteľnosť, ktorá bola zameraná
geometrickým plánom č. 914729-19/2022, úradne overeným Okresným úradom Trenčín, katastrálny
odbor dňa 07.09.2022 pod č. 1226/22 ako novovytvorená parc. č. 420/4 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 233 m2, jej odčlenením z nehnuteľnosti, zapísanej u Okresného úradu Trenčín, katastrálny

odbor v katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H. a katastrálne územie H. na liste vlastníctva
č. XXX ako parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape - parc. č. 420 - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 471 m2, je vo vlastníctve žalobcu 3/ F. G. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., I.
N. XX/X v podiele 48/240, patrí v podiele 36/240 do dedičstva po W. B., C. B., zomrelom XX.XX.XXXX,
ktorý bol v čase smrti vlastníkom tejto nehnuteľnosti v tomto podiele a zároveň patrí v podiele 36/240 do
dedičstva po L. B., C. B., zomretej XX.XX.XXXX, ktorá bola v čase smrti vlastníkom tejto nehnuteľnosti

v tomto podiele a naďalej zostáva vo vlastníctve žalovaného 2/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
O. XXX v podiele 1-ina, vo vlastníctve žalovanej 3/ B. S., C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D. D.,
Q. M. XXX/XX-XX v podiele 1/8-ina a žalovanej 4/ B. B., C. X., nar. XX.XX.XXXX bytom v D. D., Q.
M. XX v podiele 1/8-ina, že nehnuteľnosť, zapísaná u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor
v katastri nehnuteľností pre okres D., obec H. a katastrálne územie H. na liste vlastníctva č. XXX

ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape - parc. č. 421 - záhrada vo výmere 369 m2
je vo vlastníctve žalobcu 3/ F. G. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., I. N. XX/X v podiele 48/240,
patrí v podiele 36/240 do dedičstva po W. B., C. B., zomrelom XX.XX.XXXX, ktorý bol v čase smrti
vlastníkom tejto nehnuteľnosti v tomto podiele a zároveň patrí v podiele 36/240 do dedičstva po L. B.,
C. B., zomretej XX.XX.XXXX, ktorá bola v čase smrti vlastníkom tejto nehnuteľnosti v tomto podiele

a naďalej zostáva vo vlastníctve žalovaného 2/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. XXX v podiele
3/8-iny, vo vlastníctve žalovanej 3/ B. S., C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D. D., Q. M. XXX/XX-XX
v podiele X/XX-XXX a žalovanej 4/ B. B., C. X., nar. XX.XX.XXXX bytom v D. D., Q. M. XX v podiele
X/XX-XXX. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je geometrický plán č. 914729-19/2022, úradne
overený Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor dňa 07.09.2022 pod č. 1226/22. O trovách

konania rozhodol tak, že žalobcovia 1/ až 13/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žaloba bola podaná na súde v čase účinnosti Občianskeho
súdnehoporiadkuvzmysle§80písm.c)Občianskehosúdnehoporiadku.Súdvzhľadomnaustanovenie
§ 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku uzatvoril, že ak bola podaná žaloba v čase účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý procesne pripúšťal takýto druh žaloby, priznáva podanej žalobe

tento účinok a konštatoval, že žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov
považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva (3
Cdo 178/2006). Podmienka vecnej legitimácie sporových strán, týkajúca sa určenia vlastníckeho práva
k časti pôvodnej pkn. parcely č. 43 bola splnená, jedinou právnou nástupkyňou F. B., zomr. XX.XX.XXXX
je žalobkyňa 1/. Podmienka vecnej legitimácie sporových strán, týkajúca sa určenia vlastníckeho práva

k časti pôvodnej pkn. parcely č. 45 bola splnená, nakoľko právnymi nástupcami L. B., C. B., zomr.
XX.XX.XXXX sú žalobcovia 5a/, 5b, 6/, 7/, 8/, 9a/, 9b/, 9c/, 10a/, 10b/, 10c/, 10d/, 11a/, 11b/, 11c/, 12a/,
12b/, 12c/ a 13. Podmienka vecnej legitimácie sporových strán, týkajúca sa určenia vlastníckeho práva
k časti pôvodnej pkn. parcely č. 45 bola splnená, nakoľko právnou nástupkyňou W. B. je žalobkyňa 4a/.
Súd prvej inštancie skonštatoval procesnú prípustnosť aj tej časti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali

určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení
videl v odstránení neistoty právneho postavenia žalobcov, ktorí v súčasnosti nie sú evidovaní na
listoch vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností. Ďalej skonštatoval, že podmienka vecnej
legitimácie sporových strán, týkajúca sa určenia vlastníckeho práva k časti pôvodnej pkn. parcely č.
45 bola splnená, nakoľko mal preukázané, že žalobca 3/ je právnym nástupcom po poručiteľke W.

H., zomr. XX.XX.XXXX, pričom spoluvlastnícke právo k pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. 45 mu bolo
potvrdené rozhodnutím Štátneho notárstva v Trenčíne zo dňa 07.04.1992 sp.zn. 1D/725/1992, žalobca
4/ je právnym nástupcom po poručiteľoch E. B., zomr. XX.XX.XXXX a K. B., zomr. XX.XX.XXXX, pričom
spoluvlastníckeprávokpôvodnejpozemnoknižnejparc.č.45mubolopotvrdenéosvedčenímodedičstve
B. B. K. zo dňa 19.04.2005, sp.zn. 23D/1803/2004 a 23D/1804/2004. Pokiaľ žalovaní namietali vecnú

legitimáciu sporových strán, resp. tvrdili jej nedostatok, k tomuto súd uvádza, že síce je pravda, že
z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 45 podľa znaleckého posudku vznikli viaceré parcely, nielen
parcely č. 420 a 421, avšak je právom žalobcov, aby stanovili, v akom rozsahu sa chcú domáhať ochrany
svojho vlastníckeho práva a toto vymedzili len vo vzťahu k parcelám reg. C č. 420 a 421. Súd prvejinštancie vo vzťahu k veci samej konštatoval, že vzťah pôvodných pozemnoknižných parciel č. 43 a
45 v k. ú. H. k súčasným parcelám reg. C č. 420 a 421 bol preukázaný znaleckým posudkom F. K. S..
Námietky žalovaných týkajúce sa procesných pochybení znalkyne a správnosti znaleckého posudku,

vyhodnotil ako nedôvodné. Súd uviedol, že aj prípadné porušenie § 14 zákona č. 215/1995 Z.z. o
geodézii a kartografii, ako aj § 19 ods. 1 vyhl. č. 228/2018 Z.z. (formálne požiadavky na titulnú stranu
a osnovu znaleckého posudku), by nemalo za následok nesprávnosť záverov znaleckého posudku, že
rozhodujúcim kritériom je skutková správnosť a presvedčivosť samotného odborného záveru posudku,
nie len formálna stránka jeho vyhotovenia a že v rámci hodnotenia dôkazov nie je viazaný výsledkom

šetrenia ministerstva spravodlivosti vo veci preskúmania znalkyne, dôkazy posudzuje individuálne,
samostatne aj vo vzájomných súvislostiach. Námietky žalovaných nepreukázali, že forma ani procesná
stránka znaleckého úkonu by významne zasiahla do obsahu skutkových záverov, na základe ktorých
súd rozhodoval. Ani skutočnosť, že žalobcovia predložili posudok s ručne dopisovanými údajmi, nebola
dôvodná, lebo právny zástupca žalobcov tento rozdiel vysvetlil a originál posudku bol na vyžiadanie
súdusprístupnenýžalovaným;tietopoznámkyneovplyvnilivýsledokznaleckéhodokazovania.Súdpreto

konštatoval, že námietky k znaleckému posudku nepovažuje za opodstatnené a ich uplatnenie nemá
vplyv na správnosť skutkových a právnych záverov v konaní. Súd ďalej konštatoval, že vlastníctvo k
parcele č. 43 nadobudol F. B., ktorý ho nestratil, pričom rovnako zistil, že ani vlastníctvo k parcele č.
45 nebolo právnymi predchodcami žalobcov scudzené či inak stratené. Z kúpnej zmluvy z roku 1928,
na ktorú sa odvolávali žalovaní, nemožno vyvodiť vznik ich vlastníckeho práva k sporným parcelám,

keďžetátosatýkalainýchpozemkov.Súdďalejpoukázal,žetechnicko-hospodárskemapovaniezakladá
len užívací stav, nie vznik nového vlastníckeho práva, a samotné užívanie nehnuteľnosti bez právneho
titulu nie je dôvodom na vydržanie. K tvrdeniam o vydržaní vlastníckeho práva zo strany žalovaných
konštatoval, že neboli dostatočne preukázané relevantné právne skutočnosti, najmä chýbal právny titul,
okolnosti nadobudnutia držby a nebol preukázaný dobromyseľný výkon práva. Dedičské rozhodnutia, na

ktoré sa žalovaní odvolávali, sa síce týkali vlastníctva parciel č. 42 a 44, ale neboli titulom nadobudnutia
parciel č. 420 a 421 v plnom rozsahu. Nesprávny zápis vlastníckeho práva v katastri preto nemohol
založiť dobromyseľnosť žalovaných. Obrana žalovaného v rade 2/ ohľadom údajných kúpnopredajných
zmlúv týkajúcich sa pozemkov „za domom“ nebola preukázaná, keďže žiadna relevantná zmluva nebola
predložená. Súd poukázal, že dôkazné a tvrdiace bremeno zaťažuje strany sporu a ich nesplnenie má

za následok neúspech v spore. Oneskorené dôkazné návrhy nepripustil z dôvodu koncentrácie konania.
Na základe vyššie uvedeného súd žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel a rozhodol, že vlastnícke
práva k sporným nehnuteľnostiam patria žalobcom. Citoval zákonné ustanovenia § 124, § 126 ods. 1,
§ 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 135 ods. 1, 2 prvá veta, § 134 ods. 1, 3 a 4, § 865 ods. 3, § 460 Občianskeho
zákonníka, § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 2, § 470 ods. 1, 2 ako § 137 písm. c), § 164, § 153 ods. 1, 2, §

470 ods. 2, § 255 ods. 1, § 257 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalované 3/ a 4/ včas odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcov zamieta a žalovaným prizná náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaní 3/ a 4/ namietajú, že postup súdu prvej
inštancie viedol k porušeniu ich procesných práv, pretože po zrušení prvého rozsudku odvolacím súdom
maloprebiehaťnovékonanie,vktorombolopotrebnéznovuvykonaťdokazovanieaumožniťpredloženie
aj nových dôkazov. Uvádzajú, že súd nijakým spôsobom strany v predvolaniach nepoučil o koncentrácii
konania, ani o povinnosti predložiť všetky dôkazy ešte pred pojednávaním, preto oprávnene očakávali,

že na pojednávaní budú môcť navrhnúť ďalšie dôkazné prostriedky. Namietajú, že ich návrh na
vykonanie odborného vyjadrenia k znaleckému posudku bol zamietnutý výlučne z dôvodu koncentrácie,
bez toho, aby súd vôbec posúdil dôvody jeho oneskoreného predloženia. Tvrdia, že odborné stanovisko
nemohlo byť predložené skôr najmä pre hackerské útoky na služby katastra. Vytýkajú, že súd bez
kritického zhodnotenia prevzal znalecký posudok ako bezchybný, hoci k nemu predložili konkrétne

výhrady, ktoré sa mali stať predmetom ďalšieho dokazovania. Namietajú, že súd počas pojednávania
neoboznámil, ktoré dôkazy boli vo veci vykonané, a nezaoberal sa, z akého dôvodu boli nové
dôkazy navrhnuté až na pojednávaní. Tiež namietajú, že súd počas predbežného prejednania sporu
neprimerane zasahoval do konania tým, že usmerňoval žalobcov, aký znalecký posudok majú predložiť
a ako upraviť petit, čo porušilo rovnosť strán a zásadu kontradiktórnosti. Podľa nich je na žalobcovi,

aby si zabezpečil dôkazy a súd mu nemôže určovať ich obsah ani formu žaloby. Žalovaní namietajú,
že súd nesprávne aplikoval koncentráciu konania na konanie začaté podľa starého OSP a tvrdenie
o rovnakých lehotách na predloženie dôkazov považujú za nepravdivé, keďže žalobcovia predložili
znalecký posudok až po šiestich rokoch od podania žaloby. Tvrdia, že súd neoprávnene usmerňovalžalobcov, aký dôkaz majú predložiť, a že žalobcovia mohli znalecký posudok predložiť spolu so žalobou,
čo neurobili. Namietali, že súd nedostatočne posúdil ich námietku vydržania vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam a nesprávne vyhodnotil význam technicko-hospodárskeho mapovania z roku

1970, keďže vlastnícke práva boli vtedy výrazne obmedzené a vlastníctvo sa obnovovalo až po roku
1990 na základe užívacieho práva. Ďalej namietali, že nesprávne aplikoval dôkazné bremeno a oprel
sa o rozhodnutie Najvyššieho súdu vzťahujúce sa na odlišnú právnu situáciu, ignorujúc skutočnosti,
že žalované nepretržite užívali sporné pozemky viac ako 26 rokov v dobrej viere ako spoluvlastníčky,
čo potvrdzujú aj zápisy v katastri a rozhodnutie štátneho notárstva. Taktiež v Rozhodnutí štátneho

notárstva v Trenčíne č. 3D 561/90 je uvedené, že žalované nadobúdajú parcelu č. 420. Ďalej namietali
nesprávny postup súdu, ktorí videli v tom, že súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený
skúmať, či zápis v katastri nehnuteľností bol vykonaný správne. Namietali, že znalkyňa pri vypracovaní
znaleckého posudku ignorovala existenciu a polohu pôvodnej parcely č. 42 a nezohľadnila, že parcela
„zmizla“ bez náhrady a stala sa súčasťou vlastníctva žalobcov. Poukazovali, že vstup znalkyne na
pozemky bol nezákonný, keďže neoznámila vlastníkom vstup a preliezla plot, čo podľa nich automaticky

robí všetky ďalšie úkony spojené so znaleckým posudkom nezákonnými. Súd nekriticky akceptoval
tvrdenia právneho zástupcu žalobcov, že znalkyňa ani nemusela byť fyzicky prítomná na pozemku, aj
keď mala byť hranica v teréne vyznačená drevenými kolíkmi, čo vyvoláva pochybnosti o zákonnosti
posudku. Vytýkali, že znalecký posudok nevyhovuje formálnym požiadavkám, keďže príloha k posudku
nie je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Žalované tvrdili, že súd opomenul skutočnosť, že v roku 2007 sa

v katastri obce H. uskutočnil register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), ktorý predstavuje právny
základ vlastníckeho práva zapísaného na listoch vlastníctva v celom katastrálnom území. Žalované
zdôraznili, že počas vykonávania ROEP nebola spochybnená správnosť jeho záverov ani vlastnícke
práva.OdkázaliajnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.8Cdo158/2017zodňa23.augusta2018,
podľa ktorého rozhodnutie o pozemkových úpravách má konštitutívny charakter a predstavuje originárny

spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Žalované tvrdia, že súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov
aplikovať § 257 C.s.p. a priznať dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa žalovaných takéto dôvody
existujú, pretože žalobcovia neuskutočnili žiadne pokusy o mimosúdne vyriešenie sporu, že žalobcovia
sa nezúčastnili ani predbežného prejednania sporu, že žaloba neobsahovala petit, ktorý bol doplnený
až po viac ako šiestich rokoch, a žalobcovia pôvodne uplatňovali úplný nárok na vlastníctvo, z ktorého

postupne upúšťali. Žalované argumentujú, že ich vlastnícke práva vyplývali zo zápisov v katastri, o
ktorých správnosti nemali dôvod pochybovať. Poukázali pritom na rozhodnutie R 31/1972. Žalované tiež
upozornili na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2019-12, ktorý konštatuje, že hrubé chyby v
registri obnovenej evidencie pozemkov nezavinenej žiadnou stranou môžu byť dôvodom na nepriznanie
náhrady trov žiadnej zo strán podľa § 257 C.s.p.

3. Žalobcovia 1a/ až 13/ navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobcovia
poukazujú, že súd prvej inštancie počas dokazovania preukázal, že časti parciel 420 a 421 v
katastrálnom území H. sú časťami pôvodných pozemkov, ktorých vlastníctvo patrilo žalobcom a ich
právnym predchodcom. Poukázali, že žalovaní 3/ a 4/ nepredložili ani nenaznačili nijaké skutkové

tvrdenia,ktorébypreukazovalinadobudnutievlastníckehoprávavydržaním,anižiadnuoprávnenúdržbu
týchto pozemkov. K námietke žalovaných 3/ a 4/, že súd porušil ich procesné práva tým, že nevykonal
ich navrhnuté dokazovanie odborným vyjadrením k znaleckému posudku, uviedli, že ju odmietajú,
pretože takéto dokazovanie nebolo včas riadne navrhnuté. Navyše žalované 3/ a 4/ mali možnosť
spochybniť znalecký posudok už pred podaním predchádzajúceho rozsudku. Poukázali, že žalované až

na pojednávaní dňa 10.03.2025 predložili odborné vyjadrenie k znaleckému posudku a navrhli vykonať
dokazovanietakýmtoodbornýmvyjadrením,výsluchomsvedkaP.X.azabezpečenímlistinnýchdôkazov
z Obecného úradu Bobot ohľadom platenia daní z nehnuteľností. S poukazom na značný časový
odstup od doručenia znaleckého posudku F. K. S. je celkom bezpredmetné aj konštatovanie žalovaných
o výrazne obmedzených službách katastra aj pre geodetov. Ďalej žalovaní tvrdia, že súd narušil rovnosť

strán a zásadu kontradiktórnosti tým, že požadoval od žalobcov predložiť znalecký posudok, ktorý však
žalobcovia mali dostatok času pripraviť, a že žaloba neobsahovala petit s požiadavkou znaleckého
posudku, čo ale podľa žalobcov nebolo problémom, keďže konanie sa začalo ešte podľa starého
procesného poriadku, ktorý takéto požiadavky neupravoval. Starý procesný predpis neupravoval inštitút
súkromnéhoznaleckéhoposudkuanebolodôvodnéodnich očakávať,abykžalobepripojiliakodôkazný

prostriedok znalecký posudok. Až v rámci predbežného prejednania sporu ich a súd upovedomil, že
navrhnuté znalecké dokazovanie nebude realizovať a poskytol žalobcom lehotu na úpravu žaloby a
tým aj zabezpečenie súkromného znaleckého posudku, čo aj v rámci lehoty vykonali a na základe
neho v rámci tejto lehoty vykonali úpravu žaloby. Nie je potom vôbec zrejmé, v čom by malo pritakomto postupe súdu spočívať zvýhodnenie strany žalobcov a porušenie zásady kontradiktómosti
konania. Námietky žalovaných týkajúce sa námietky vydržania vlastníckeho práva sú podľa žalobcov
neopodstatnené, pretože nepredložili žiadne relevantné tvrdenia ani dôkazy. Skôr z dokazovania

vyplynulo, že žalované nadobudli iba spoluvlastnícke podiely na iných parcelách podľa dedičských
rozhodnutí. Žalobcovia tiež pripomínajú, že predmetné konanie nie je podľa nich konaním podľa CMP,
takže žalované 3/ a 4/ nemohli žiadať od súdu vykonanie dôkazov z vlastnej iniciatívy, ale len tie, ktoré
navrhli, čo oni neurobili včas. Námietky týkajúce sa formálnych a vecných nedostatkov znaleckého
posudku F. K. S. sú podľa žalobcov neopodstatnené. Posudok má všetky náležitosti, jeho závery sú

presvedčivé a súd prvej inštancie po doplnení vyjadrenia znalca nemal pochybnosti o jeho správnosti.
Rovnako žalobcovia odmietajú námietky žalovaných o aplikovateľnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR č. 8Cdo/158/2017, keďže ide o iný procesný stav a predložené dedičské rozhodnutia jednoznačne
potvrdzujú titul a rozsah vlastníctva žalovaných 3/ a 4/.

4. Žalované 3/ a 4/ v odvolacej replike k vyjadreniu žalobcov 1/ až 13/ namietali proti jednotlivým

tvrdeniam žalobcov. Žalované tvrdili, že argument žalobcov, že mohli mať už počas odvolacieho konania
pripravené odborné stanovisko, neobstojí. Poukázali na to, že súd prvej inštancie až po rozhodnutí
odvolacieho súdu vytýčil termín pojednávania a neboli upozornené na zásadu koncentrácie konania,
ani neboli vyzvané na doplnenie dokazovania. Zdôraznili, že od januára 2025 nebolo možné kvôli
hackerskému útoku na kataster vykonávať geodetické práce a argument žalobcov o nejasnostiach v

postupoch vzhľadom na novelu procesných kódexov považujú za absurdný. Poukázali tiež na porušenie
princípovkontradiktórnostiarovnostistránsporuzostranysúdu.Žalovanénamietaliajznaleckýposudok
s tým, že bol vypracovaný v rozpore s právnymi predpismi, nesplnil formálne ani obsahové náležitosti,
a že znalkyňa nezákonne vstúpila na pozemky, čo podľa nich robí celý posudok neplatným. Takisto
spochybňujú, či znalkyňa na pozemkoch vôbec bola, pretože mala údajne zamerať nehnuteľnosti iba

z auta alebo kancelárie. Ďalej žalované argumentovali dobromyseľnosťou držby podľa § 130 ods. 1
Občianskeho zákonníka, keďže nehnuteľnosti užívali nerušene od roku 1990, a žalobcovia nepriniesli
dôkazy spochybňujúce túto dobromyseľnosť. Podčiarkli, že sú zapísané ako spoluvlastníčky parcely č.
420 na základe osvedčenia o dedičstve z roku 1990, čo považujú za dôkaz ich legitímneho vlastníctva.
Žalované tiež namietali voči tvrdeniu žalobcov, že rozhodnutia týkajúce sa spoluvlastníctva nie je možné

aplikovať, a uviedli, že tieto rozhodnutia možno analogicky použiť. Poukázali na ROEP, ktorý potvrdil
ich vlastníctvo v obci Bobot. Nakoniec zdôraznili, že žaloba bola podaná bez konečného návrhu, takže
nemohli vedieť, o čo žalobcovia konkrétne žiadajú, a žalované preto nemali možnosť reagovať ani
iniciovať dohodu. Poukázali tiež, že súd by sa mal snažiť o zmierne vyriešenie veci a že žalované nikdy
nepopierali nároky žalobcov v celom rozsahu, pričom zápisy v katastri vykonal štátny orgán na základe

relevantných podkladov.

5. Žalobcovia 1/ až 13/ k odvolacej replike uviedli, že námietku žalovaných 3/ a 4/, že ich súd prvej
inštancie neupozornil ani nevyzval na doplnenie dokazovania, považujú za neopodstatnenú, poukazujú,
že účinky procesných úkonov zostávajú zachované aj po zrušení predchádzajúceho rozsudku. Odmietli

ako nepravdivý argument žalovaných o nejasnostiach podania žaloby po novele procesných kódexov,
pričom zdôraznili, že nebolo tvrdené, že nie je jasné, ako podať žalobu, ale že bolo nejasné,
ako zabezpečiť znalecké dokazovanie. Žalobcovia odmietli ako právne nepodložené spochybňovanie
správnosti a zákonnosti znaleckého posudku namietajúc nezákonný vstup znalkyne na pozemky,
lebo výsledky posudku nie sú závislé od sporných okolností vstupu na pozemky. Uviedli, že v replike

nie sú obsiahnuté žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé akokoľvek spochybniť záver súdu prvej
inštancieonadobudnutívlastníckehoprávavydržanímvrozsahupríslušnýchspoluvlastníckychpodielov
jednotlivých žalobcov, alebo ich právnych predchodcov. Navyše takáto argumentácia žalovaných 3/ a 4/
nemá opodstatnenie aj s ohľadom na tú skutočnosť, že žalované 3/ a 4/ naďalej zostávajú podielovými
spoluvlastníkmi príslušných pozemkov v rozsahu spoluvlastníckych podielov, ktoré riadne zákonným

spôsobom nadobudli, čo napokon z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dostatočne vyplýva.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

v napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd
sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci
v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu

poukazuje.

8. K námietke žalovaných 3/ a 4/ dovolávajúcich sa porušenia ich procesných práv nevykonaním nimi
navrhnutého dôkazu odborným vyjadrením k znaleckému posudku nesprávnym uplatnením sudcovskej
koncentrácie, ktorú nesprávnosť odôvodňovali tým, že po zrušení prvého rozsudku odvolacím súdom

maloprebiehaťnovékonanie,vktorombolopotrebnéznovuvykonaťdokazovanieaumožniťpredloženie
aj nových dôkazov, odvolací súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní po zrušení rozsudku súdu
prvej inštancie nenasleduje nové konanie, ale ďalšie konanie (viď znenie § 391 C.s.p.), preto nie
je potrebné opakovať už vykonané dokazovanie (pred vyhlásením zrušeného rozsudku súdu prvej
inštancie), resp. vykonávať celé dokazovanie znovu, ako sa domnievajú žalované 3/ a 4/. Je pravdou,
že v ďalšom konaní po vrátení veci strany sporu môžu uvádzať nové skutočnosti a navrhovať nové

dôkazy bez toho, aby boli obmedzované tým, že v predchádzajúcom konaní pred súdom prvej inštancie
túto možnosť nevyužili, ale len v rozsahu dôvodov zrušujúceho uznesenia. V danom prípade však
dôvodom zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu boli nesplnené procesné podmienky, zistený
nedostatok procesnej subjektivity niektorých strán sporu, nie meritórne dôvody, dôvody týkajúce sa
skutkových zistení z vykonaných dôkazov, alebo týkajúcich sa použitých dôkazov. Preto v danej veci

aj po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie bola možnosť predkladať nové dôkazy
obmedzená sudcovskou koncentráciou konania podľa § 153 C.s.p., ktorej účelom je zabrániť tomu,
aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je želateľné, aby strana sporu
predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by znamenať zmarenie
účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však

vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom
prípadedôvodné,napr.akjebezprostrednoureakciounanovéskutočnosti,ktorévyplynulizvykonaného
dokazovania. (ŠTEVČEK, Marek, a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022,
s. 625, marg. č. 2.). Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré
nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1 druhej vete C.s.p. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho

strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko).
Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných
návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Z obsahu spisu je zrejmé, že v danej veci boli splnené všetky
podmienky pre uplatnenie sankcie sudcovskej koncentrácie v podobe nepriznania procesnoprávnych
účinkov predloženému dôkazu - odbornému vyjadreniu k znaleckému posudku, pretože tento nový

dôkaz predložili žalované 3/ a 4/ až na pojednávaní (po 9 rokoch súdneho konania), na ktorom
došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku. Prijatie tohto dôkazu by znamenalo zmarenie účelu
nariadeného pojednávania a vyžadovalo vytýčenie ďalšieho pojednávania. Zároveň nebola splnená
podmienka pre výnimku zo sudcovskej koncentrácie konania, pretože predložený nový dôkaz nebol
bezprostrednou reakciou. Žalovaným 3/ a 4/ bol znalecký posudok, ktorí predmetným odborným

vyjadrením spochybňujú, doručený dňa 10.10.2022. Voči posudku vzniesli námietky bezprostredne
mailom zo dňa 17.10.2022 a následne na pojednávaní dňa 24.10.2022. Boli to však žalobcovia,
nie žalované, ktorí za účelom preukázania (ne)správnosti znaleckého posudku navrhli doplnenie
dokazovania výsluchom znalkyne. Žalované 3/ a 4/ sa k znaleckému posudku vyjadrili písomne
dňa 16.11.2022 a vzniesli rovnaké námietky, ako vznášajú v odvolaní. K námietkam žalovaných

k znaleckému posudku sa znalkyňa vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 04.11.2022, ktoré súd prvej
inštancie prečítal na pojednávaní dňa 05.12.2022 v prítomnosti zástupcu žalovaných 3/ a 4/. Žalované
3/ a 4/ sa k vyjadreniu znalkyne vyjadrili na pojednávaní, naďalej zotrvávali na svojich námietkach
voči znaleckému posudku, no na pojednávaní nenavrhli doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie
ich vyzval, aby predložili návrhy na doplnenie dokazovania do 31.12.2022 s poučením, že na neskôr

predložené návrhy nebude prihliadať (nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaných 3/ a 4/ na inom mieste
odvolania, že neboli poučení o sudcovskej koncentrácii). Podaním zo dňa 28.12.2022 žalované navrhli
prerušiť konanie do rozhodnutia ministerstva o podnete, ktorí podali voči postupu znalkyne v danej
veci, pričom o podaní tohto podnetu nepredložili žiaden dôkaz, a vykonať dokazovanie listami
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, v ktorých sú historicky zaznačení vlastníci, ktoré dôkazy

však už boli súdom vykonané na pojednávaní dňa 24.10.2022. Napriek poučeniu súdu v určenej
procesnej lehote a ani na ďalšom pojednávaní dňa 23.01.2023 žalované 3/ a 4/ nenavrhli doplnenie
dokazovania odborným vyjadrením k znaleckému posudku, tento dôkaz predložili až po viac ako dvoch
rokoch na pojednávaní dňa 10.03.2025. Z uvedeného opisu konania žalovaných 3/ a 4/ je zrejmé,že nerešpektovali výzvu súdu prvej inštancie na predloženie nových tvrdení a dôkazov v záväznej
procesnej lehote spojenej so sudcovskou koncentráciou konania, a teda nerešpektovali pokyny súdu
prvej inštancie, čím zaniklo ich oprávnenie predkladať súdu tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné

predložiť v skoršom štádiu konania na základe záväznej výzvy súdu prvej inštancie. Keďže žalované
prostriedok procesnej obrany neuplatnili včas, hoci ho mohli vykonať skôr, ak by konali starostlivo,
bolo plne v diskrečnej právomoci súdu prvej inštancie rozhodnúť o tom, či omeškaný procesný úkon
ospravedlnení alebo nie. Žalované 3/ a 4/ sa následne v odvolaní snažili preniesť zodpovednosť za
svoje pochybenie (resp. nečinnosť) v spore na súd prvej inštancie, ktorého procesný postup bol v súlade

so zákonom, čo je neprípustné, preto predmetná odvolacia námietka žalovaných neobstojí.

9. K námietke žalovaných 3/ a 4/ o porušení rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti konania
súdom prvej inštancie tým, že mal protistrane uviesť, aký presne dôkaz má predložiť (súkromný znalecký
posudok ) a ako má naformulovať petit, odvolací súd uvádza, že žiadne takéto konanie zo strany
súdu prvej inštancie nezistil. Naopak, súd prvej inštancie postupoval v konaní správne a dodržal

účel nariadeného predbežného prejednania sporu, ktorým je predovšetkým vyjasnenie sporných
bodov prejednávanej veci, ako aj diskusia súdu a sporových strán o právnej argumentácii, ktorej
výsledkom by malo byť vyjasnenie predmetu sporu, otázok dôkazného práva i právneho posúdenia
veci. Súd prvej inštancie správne nariadil predbežné prejednanie sporu z dôvodu odstránenia prekážky
poskytnutia súdnej ochrany porušenému právu spôsobenej tým, že žaloba bola podaná za účinnosti

zrušeného procesného predpisu O.s.p., ktorý nepoznal inštitút súkromného znaleckého posudku a
žalobcovia žiadali súd o nariadenie dokazovania znalcom. Nová procesná úprava C.s.p. zaviedla inštitút
súkromného znaleckého posudku, ktorý favorizuje pred súdom nariadeným znaleckým dokazovaním.
Právetátonováprávnasituácia boladôvodom,prečosúdprvejinštancienariadilpredbežnéprejednanie
sporu a v jeho rámci upovedomil žalobcov, že navrhnuté znalecké dokazovanie nebude realizovať a

zároveň poskytol žalobcom po získaní tejto informácie lehotu na zabezpečenie súkromného znaleckého
posudku. Zároveň si vyjasnil predmet sporu. Súd prvej inštancie pritom nekonal v rozpore so zásadami
rovnosti strán, ktoré obe strany sa na predbežnom prejednaní sporu zúčastnili. Neporušil ani zásadu
kontradiktórnosti konania, ako sa domnievajú žalované 3/ a 4/, pretože neinicioval dôkazy bez návrhu.
Súd prvej inštancie postupoval pri predbežnom prejednaní sporu v súlade so zásadou nerozhodovať

prekvapivo, preto ani predmetná odvolacia námietka žalovaných neobstojí.

10. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaných 3/ a 4/ formulovanú ako námietka nesprávneho
postupu súdu prvej inštancie, pretože sa nedostatočne zaoberal obranou o vydržaní vlastníckeho práva,
ide podľa obsahu o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd v tomto smere

odkazuje na bod 28.2. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom odseku sa súd prvej
inštancie podrobne so zohľadnením všetkých zistených skutočností z vykonaných dôkazov za aplikácie
rozhodných právnych predpisov zaoberal obranou žalovaných 3/ a 4/ o vydržaní vlastníckeho práva,
preto neobstojí námietka o nedostatočnom vyporiadaní sa. K namietanému právnemu posúdeniu
vydržania súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súhlasí so záverom súdu prvej inštancie,

že žalovaným sa nepodaril preukázať nadobúdací právny dôvod spoluvlastníckeho práva k označeným
nehnuteľnostiam, od ktorého odvodzujú svoju dobrú vieru v to, že sú spoluvlastníčkami nehnuteľností
v rozsahu označených podielov. Dobrá viera sa musí vzťahovať k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo
vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28.04.1997 sp.zn. 2 Cdon 1178/96, publikovaný v

Právních rozhledech č. 11/1997). Žalované 3/ a 4/ za takýto nadobúdací právny dôvod (titul) označili
dedičské rozhodnutia po zomrelom J. H. sp.zn. D 669/76 a po zomrelej K. H. zo, sp.zn. 3D 561/1990,
podľa ktorého sa dedičkami po zomrelej K. H. stali žalované 3/ a 4/. Podľa výrokovej časti označeného
rozhodnutia v dedičskej veci po zomrelej K. H. štátne notárstvo schválilo uzavretú dohodu dedičiek
(žalovaných 3/ a 4/) o vyporiadaní dedičstva tohto obsahu: Podiel 6/12 na dome súp.č. 248 a parc.č.

42 a 44 v k.ú. H. (zapísaných v záp.č. 20) a poľnohospodársku pôdu zapísanú v pozemkovej knihe
k.ú. H. v záp. č. XXX ako parc. č. 667/9 pod B1/a, b v1/1, v záp. č. XXX ako parc. č. 668/13 pod
B 16 v neurčitom podiele nadobúdajú v rovnakom pomere závetné dedičky - žalované 3/ a 4/. Nie
je pravdou tvrdenie žalovaných 3/ a 4/ v odvolaní, že cit. „Taktiež v Rozhodnutí štátneho notárstva v
Trenčíne č. 3D 561/90 je uvedené, že žalované 3/ a 4/ nadobúdajú parcelu č. 420, pričom súd síce

cituje aj toto rozhodnutie (bod. 28.2. rozsudku), avšak len v časti, pričom úplne opomína časť, v ktorej
je uvedené, že žalované v 3. a 4. rade nadobúdajú parcelu č. 420.“ Takýto výrok sa v rozhodnutí
Štátneho notárstva v Trenčíne nenachádza, preto súd prvej inštancie neopomenul takúto vetu uviesť,
ako tvrdia žalované. V dedičskom rozhodnutí sa nachádza len konštatovanie, že podľa stotožneniaSG Trenčín parcela číslo 42 je vedená v ev. listoch číslo 72, 84 a 89 ako parcela číslo 414, 415,
416, 417, 420. Nikde sa však neuvádza, že by žalované nadobudli parcelu číslo 420. Podstatné však
je zistenie, že predmetom dedičstva a predmetom dedičskej dohody uzavretej žalovanými 3/ a 4/

v predloženom rozhodnutí neboli PKN parcely č. 43 a 45, respektíve v súčasnosti identické parcely
CKN č. 421 alebo 420, ktoré sú predmetom tohto sporu, preto uvedená listina nemohla vzbudiť u
žalovaných 3/ a 4/ dôvodné presvedčenie, že sú spoluvlastníčkami parciel číslo 420 a 421 zapísaných
v listoch vlastníctva číslo XXX K. XXX. Podkladom pre zápis spoluvlastníckeho práva žalovaných 3/ a 4/
k sporným parcelám číslo 420 a 421, ku ktorému zápisu však došlo až v roku 2013 (po vykonanom

ROEPe), bola záznamová listina označená ako Z 6295/2013, ktorou je protokol katastrálneho orgánu,
v ktorom je konštatované, že v popisných informáciách katastra neboli zapísané spomenuté 2 dedičské
rozhodnutia, pričom pri zrovnávacom zostavení je konštatované, že parcely reg. E č. 42 a 44 sú
totožné s časťami parciel reg. C č. 420 a 421 (a aj iných parciel). Napriek tomuto konštatovaniu bol
vykonaný zápis vlastníckeho práva žalovanej 3/ a 4/ k celej parcele č. 420 a celej parcele č. 421
v zdedenom spoluvlastníckom podiele. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že tento

zápis bol vykonaný nesprávne. V postupe katastra došlo k chybe, respektíve k administratívnemu omylu,
ktorý mal za následok stratu spoluvlastníckeho práva žalobcov a zápis cudzieho subjektu do katastra
bez právneho titulu. K námietke žalovaných 3/ a 4/ v odvolaní, že boli dobromyseľné aj vzhľadom
na existujúci zápis v katastri nehnuteľností, kde sú vedené ako spoluvlastníčky pozemkov, odvolací
súd uvádza, že zápis do katastra nehnuteľností nebol konštitutívny, ale len evidenčný (len evidoval

právo). Samotný zápis nie je podmienkou vzniku vlastníckeho práva, rozhodujúcim pre posúdenie
dobromyseľnosti je nadobúdací právny titul. Pri normálnej opatrnosti, ktorú možno vyžadovať, si
žalované 3/ a 4/ mohli overiť reálny rozsah nehnuteľností, ktoré zdedili (parcele registra E číslo 42 a 44)
a vykonať ich identifikáciu na súčasný stav katastra. Zároveň odvolací súd súhlasí s konštatovaním
súdu prvej inštancie, že samotné užívanie nehnuteľnosti, hoc aj po dlhú dobu, avšak bez konkrétneho

právneho titulu nespôsobuje vznik vlastníckeho práva vydržaním tak, ako sa toho v konaní domáhajú
žalované.

11. K poukazu žalovaných 3/ a 4/ v tejto časti odvolacej argumentácie na to, že pri ich námietke vydržania
mal súd postupovať podľa príslušných ustanovení CMP a podľa čl. 6 v súčinnosti s účastníkmi konania

tak,abyzistilskutočnýstavveciabolpovinnýnazistenieskutočnéhostavuvecivykonaťvšetkypotrebné
dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli, je potrebné uviesť, že ich odvolacia argumentácia je
chybná. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje s vyjadrením žalobcov 1/ až 13/ k odvolaniu.
Konanie o nároku žalobcov na určenie vlastníckeho práva nie je konaním nesporovým, respektíve
mimosporovým konaním, ktoré je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku, ale je to konanie

sporové upravené komplexne v Civilnom sporovom poriadku, ktorý súdu umožňuje vykonať len dôkazy
navrhnuté sporovými stranami a zakazuje mu z vlastnej iniciatívy zabezpečovať a vykonávať dôkazy,
ktoré sporovými stranami navrhnuté neboli (s výnimkou prihliadnutia na skutočnosti vyplývajúce z
verejných registrov), inak by porušil dispozičný princíp, zásadu kontradiktórnosti civilného sporového
konania a zároveň zásadu rovnakého postavenia strán sporu v zmysle čl. 6 C.s.p., ktorú žalované 3/

a 4/ v inej súvislosti spomínajú. Uvedená odvolacia argumentácia žalovaných 3/ a 4/ je preto chybná.
12. Rovnako je chybná argumentácia žalovaných, že súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený
skúmať, či zápis v katastri nehnuteľností bol vykonaný správne. Naopak ochrana vlastníckeho práva
zakotvená v § 126 Občianskeho zákonníka je poskytovaná žalobami v civilnom súdnom konaní, medzi
ktoré patrí aj určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) C.s.p., ak vznikne spor o vlastníctvo k určitej

veci. V prípade nehnuteľností je typicky vedená proti vlastníkovi zapísanému v katastri nehnuteľností,
ako je tomu aj v danej veci. V takomto prípade vzniká právo resp. povinnosť súdu skúmať, či zápis
v katastri nehnuteľností zodpovedá skutočnému právnemu stavu, teda či bol vykonaný správne.
Uvedená námietka žalovaných 3/ a 4/ neobstojí.

13. Ďalej žalované 3/ a 4/ vzniesli viaceré odvolacie námietky týkajúce sa súkromného znaleckého
posudku F. K. S., znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorého súčasťou je geometrický plán, ktorý sa
stal súčasťou rozsudku. Námietka žalovaných, že im bol advokátom žalobcov predložený iný dokument,
do ktorého bolo zasiahnuté advokátom, ako dokument, ktorý bol predložený súdu, nemá žiaden vplyv
na vecnú správnosť geometrického plánu, ktorý je súčasťou rozsudku a ktorým je geometrický plán

predložený v spise, v ktorom pláne respektíve posudku sa nenachádzajú žiadne vpísané poznámky
cudzej osoby. K námietke, že je v znaleckom posudku nesprávne uvedená výmera pozemku, sa
znalkyňa vyjadrila, ide o preklep, ktorá odstránená chyba nemá vplyv na správnosť geometrického
plánu a ani na vecnú správnosť rozsudku, pre ktorý bola dôležitá a rozhodujúca identifikácia -stotožnenie PKN parciel číslo 43 a 45 so súčasným stavom. Ďalej žalované 3/ a 4/ namietali, že
podklady predložené katastru sú rozdielne ako tie, ktoré sú obsahom znaleckého posudku, ku ktorej
námietke podala vyjadrenie znalkyňa vo svojom podaní zo dňa 04.11.2022, keď uviedla, že ZPMZ

a GP sa vyhotovujú odlišne podľa smerníc na vyhotovovanie geometrických plánov a že PDF súbory
musia byť zhodné s papierovou formou, inak by kataster neoveril geometrický plán. Z predloženého
znaleckého posudku je zrejmé, že geometrický plán bol katastrom úradne overený dňa 07.09.2022.
Skutočnosti tvrdené a žalovanými neboli zo spisu zistené. Aj táto námietka žalovaných je teda
bez významu a bez vplyvu na vecnú správnosť geometrického plánu, respektíve rozsudku, ktorého je

geometrický plán súčasťou. Rovnako bez vplyvu na vecnú správnosť geometrického plánu je namietaná
skutočnosť, že znalkyňa vstúpila na pozemok bez toho, aby o tom vopred informovala vlastníkov, čím
mala porušiť § 14 zákona číslo 215/1995 Z.z. Na okraj odvolací súd poznamenáva, že skutočným
vlastníkom predmetných nehnuteľností nie sú žalované 3/ a 4/, ale žalobcovia, ktorí umožnili vstup
znalkyne na pozemky pri vyžiadaní znaleckého posudku. Odvolací súd zároveň uvádza, že vstup
na pozemky bez predchádzajúceho upozornenia nespôsobuje automaticky nezákonnosť a už vôbec nie

nesprávnosť výsledku znaleckej analýzy a záverov znalca. K námietke, že súd vôbec nebral do úvahy
námietky žalovaných, že znalkyňa posunula parcelu č. 43 na hranicu stavieb, pričom prekryla časť
pôvodnej parcely č. 42, odvolací súd uvádza, že táto nie je pravdivá, pretože sa touto námietkou súd
prvej inštancie v ods. 25.2 odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zaoberal, citoval vysvetlenia
znalkyne, ktoré sú zrozumiteľné, logické a vierohodné. Znalkyňa pri podávaní znaleckého posudku

vychádzala zo skutkových okolností danej veci a jej závery zodpovedajú pravidlám logického myslenia.
Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie po vysvetlení podanom znalkyňou nemá pochybnosti
o správnosti posudku a námietky žalovaných 3/ a 4/ v tomto smere považuje za neopodstatnené.

14. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaných 3/ a 4/ o potrebe posúdenia veci podľa rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/158/2017 zo dňa 23.08.2018, odvolací súd uvádza,
že uvedená požiadavka žalovaných nie je dôvodná, pretože v predmetnom rozhodnutí Najvyšší
súd Slovenskej republiky, ktorého rozhodnutia sú za splnenia ďalších podmienok záväzné pre súdy
Slovenskej republiky, posudzoval len procesnú otázku prípustnosti dovolania, a nie vec samú,
teda ani skutočnosti uvádzané žalovanými v odvolacej námietke. Z tohto rozhodnutia nie je možné

vyvodiť žiadne záväzné stanovisko pre konajúci súd. K tvrdeniu žalovaných, že rozhodnutie o
schválení vykonania projektu pozemkových úprav má konštitutívny charakter, je originárnym spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o ROEP nie je titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o schválení
ROEP nie je originálnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, ale len deklaratórnym rozhodnutím.

Zákon priamo predpokladá „právo na začatie konania podľa osobitného predpisu“ podľa § 137 C.s.p. v
prípade, ak dotknutá osoba s obsahom verejnej listiny nesúhlasí. Ak by po schválení registra v zmysle
zákona č. 180/1995 Z.z. v dôsledku uplynutia 5 ročnej lehoty nebolo možné priamo požadovať zmenu
údajov registra, patrí osobe, ktorá nesprávnosť údaja v registri namieta, právo na začatie konania
podľa osobitného predpisu, ktorým bolo ustanovenie § 80 písm. c/ OSP [v súčasnosti § 137 C.s.p.

(§ 7 ods. 7 in fine citovaného zákona)]. Uvedené zodpovedá aj názoru vyslovenému Najvyšším
súdom Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4MCdo/12/2014, podľa ktorého „pri vypracovaní ROEP ...
dochádzalo v dôsledku nedostatočne zistených podkladov k chybám a právny stav vyplývajúci z listu
vlastníctva založeného v rámci ROEP nezodpovedal stavu skutočnému. Keďže katastre nekontrolujú
správnosť a úplnosť podkladov pre vyhotovenie ROEP, kvalita vyhotovenej evidencie nie je spoľahlivá,

preto na riešenie týchto pochybení je daná príslušnosť súdov v civilnom konaní ... Dovolací súd sa
preto stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že podľa zákona č. 180/1995 Z.z. sa vlastníctvo
nenadobúdalo, ale sa iba zisťovali dostupné údaje o právnych vzťahoch k pozemkom a na ich základe
sa zostavoval register obnovenej evidencie pozemkov. Pokiaľ odvolací súd vychádzal z názoru, že
zapísaním právnych predchodcov v katastri nehnuteľností v rámci ROEP ako vlastníkov predmetných

nehnuteľností štát uznal ich vlastnícke právo (nadobudli vlastníctvo), posúdil vec po právnej stránke
nesprávne“. Vychádzajúc z názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky je aj táto
námietka žalovaných 3/ a 4/ nesprávna.

15. Žalovanými 3/ a 4/ uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo

možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu potvrdiť.16. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania. Pokiaľ sa žalované 3/ a
4/ dovolávali aplikácie § 257 C.s.p., pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
trov úspešným žalobcom s odkazom na judikát R 31/1972 považovali, že sa žalobcovia nepokúsili

o mimosúdne vyriešenie sporu, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s vyjadrením žalobcov k tejto
námietke, a síce, že žalovanými odkazované rozhodnutie sa týka posudzovania nároku na náhradu
trov v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, preto jeho závery nemôžu byť
na toto konanie o určenie vlastníckeho práva aplikovateľné ani analogicky, keď v prípade zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva možnosť dohody pred uplatnením nároku na súde vyplýva

priamo zo zákonnej úpravy, a že z priebehu takmer 9-ročného sporu je celkom zrejmé, že možnosť
akéhokoľvek mimosúdneho vyriešenia predmetu sporu nebola vôbec daná, keď žalované uplatnený
nárok žalobcov v celom rozsahu od začatia konania popierali. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že by
žaloba neobsahovala žalobnú žiadosť. Žalovaným muselo byť a aj bolo od doručenia žaloby zrejmé,
čo je predmetom sporu a čoho sa žalobcovia domáhajú. Za takejto situácie potom postup žalobcov,
ktorí zákonným spôsobom uplatnili svoj nárok na súde, nemožno považovať za okolnosť zakladajúcu

možnosť aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Odvolací súd
preto nezistil žiaden dôvod pre zmenu vecne správneho rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov
konania, ktorý nárok priznal úspešným žalobcom 1/ - 13/ proti neúspešným žalovaným 3/ a 4/.

17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobcovia 1/ - 13/ boli v odvolacom konaní
úspešní, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).