Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123366624
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123366624.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci
žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne
zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o. so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455
proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.333,87 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 14. marca 2024 č. k. 45C/77/2023-121, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného (ďalej len ako „žalovaná“ - podľa
pravidiel skloňovania prídavných mien v príslušnom ženskom rode) k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 1.333,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.333,87 Eur od
16.03.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.).
Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku (výrok II.).
2.
Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) ako aj z ust. § 442 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 24.11.2022 došlo k dopravnej nehode v Žiline,
pričom v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného. Škodová

udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovanej. V dôsledku
uvedeného si poškodený od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas trvania opravy jeho
vlastného vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme zo dňa 13.12.2022
poškodený užíval vozidlo zn. Hyundai i20, MT, EČV: A. XXXXX v rozsahu 63 dní nájmu a to v období
od 13.12.2022 do 13.02.2023, pričom nájom skončil dňa 13.02.2023.
Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou
dňa 14.02.2023 medzi poškodeným a žalobcom, pričom nešlo o pohľadávku, ktorá by nemohla byť

predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka. Zmluva o postúpení pohľadávky nie je
v rozpore s ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., ako namietala žalovaná. Zákonný nárok na náhradu
nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanej zostal zachovaný,
zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej, táto je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti,
že k vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla v rozhodnom čase poisteného
u žalovanej (§ 15 zákona č. 381/2001 Z.z.).

Pokiaľ žalovaná namietala zmluvu o nájme zo dňa 13.02.2022 uzavretú medzi žalobcom ako
prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom, mal za to, že ide o platne uzatvorenú zmluvu o nájme.
Z nájomnej zmluvy, ako aj z vyjadrenia žalobcu k spôsobu uzatvárania nájomnej zmluvy nevyplýva, že
by pri jej uzatváraní postupovali v rozpore so zákonom. K námietke žalovanej, že v zmluve o nájme
bol uvedený nájom od 13.12.2022 do 13.02.2023, pričom pri uzavretí zmluvy nemohli zmluvné strany

vedieť uvedenie presného dátumu skončenia nájmu, poukázal na to, že v danom prípade žalobca
prenajme náhradné vozidlo na základe zmluvy o nájme na dobu, ktorá nie je vopred známa, keďže nie je
známa dĺžka trvania opravy a podobne (teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený
zužívaniasvojhomotorovéhovozidla,pričomlenpočastejtodobyjemožnépovažovaťnákladyzanájom
náhradného vozidla za nutne a účelne vynaložené), pričom dátum vrátenia vozidla sa do zmluvy vpisuje
po ukončení nájmu, na čo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program. Nebolo preukázané,

že by do zmluvy bol vopred uvedený dátum ukončenia nájmu a teda, že žalobca a poškodený sa vopred
dohodli na konkrétnej dobe nájmu, keď z listinných dôkazov, časových súvislosti vo veci je zrejmé, že
k odovzdaniu náhradného vozidla došlo až po vystavení, doručení krycieho listu žalovanou autoservisu.
V zmluve o nájme sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach a to predmete nájmu, výške
nájomného, v zmluve sú uvedené zmluvné strany, zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami,

z ničoho nevyplýva, že by poškodený namietal zmluvu o nájme. Čo je podstatné, žalovaná pred podanou
žaloboukomunikovalaodanomnárokuvýlučnesožalobcom,akceptovalažalobcuakooprávnenúosobu
uplatňujúcu si daný nárok, žalovaná dokonca žalobcovi adresovala oznámenie o poistnom plnení (krycí
list), zároveň poistné plnenie žalovaná poskytla priamo na účet žalobcu. Žalovaná na jednej strane
namietala platnosť tejto zmluvy a na druhej strane akceptovala v tejto zmluve dojednané zmluvné

nájomné v sume 33,-Eur na deň a poplatok za pristavenie vozidla v sume 30,-Eur, na základe čoho aj
čiastočne plnila.
Spornou v konaní bola otázka účelnosti a nutnosti nájmu náhradného vozidla za celé obdobie nájmu
náhradného vozidla, t.j. od 13.12.2022 do 13.02.2023.
Žalobca si uplatnil náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla za dobu 63 dní, žalovaná priznala

za dobu 23 dní. Žalovaná namietala dobu nájmu za obdobie od 13.12.2022 do 09.01.2023 z dôvodu, že
v tomto období podľa jej názoru oprava nebola vykonávaná a namietala aj dobu opravy za obdobie po
vystavení faktúry č. 22300165 zo dňa 10.02.2023, teda za obdobie od 11.02.2023 do 13.02.2023.

Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, zo zákazkového listu autoservisu vystaveného dňa

25.11.2022 (v ktorom okrem iného bolo uvedené, že klient súhlasí s opravou poškodení na vozidle
v zmysle prvotnej obhliadky a prípadných ďalších doobhliadok vynútených počas procesu opravy, že má
ísť o výmenu: predná kapota, predný nárazník, PP svetlomet - kontrola po odstrojení) - autoservis v tento
deň prijal zákazku: vykonať opravu vozidla po poistnej udalosti. Ako vyplýva z detailu obhliadky zo dňa
15.12.2022 (prílohou bola aj fotodokumentácia), z ktorého zápisu vyplýva, že obhliadka v poriadku, je

potrebnévykonaťešteďalšiuobhliadkuvozidla,nutnádoobhliadka,ktorásauskutočniladňa09.01.2023.
Zo zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 09.01.2023 (ktorú vykonal technik Slovexperty ako
sprostredkovateľprežalovanú)vyplýva,ktorénáhradnédielybolipotrebnénavýmenu+lakovaniestým,
že sú odhadované vysoké sumy za opravu, pred zahájením opravy je nutné kontaktovať poisťovňu
a dohodnúť ďalší postup a spôsob likvidácie škody, a že v prípade zistenia ďalšieho poškodenia je

potrebné privolať technika na doobhliadku.

Žalovaná na jednej strane uvádzala, že oprava poškodeného motorového vozila bola ukončená dňa
10.02.2023 (namietala dobu nájmu po 10.02.2023), na druhej strane uvádzala, že z faktúry č. 22300165
zo dňa 10.02.2022 nevyplýva doba trvania opravy. Podľa vyjadrenia autoservisu zo dňa 14.02.2023

bolo poškodené vozidlo odovzdané poškodeným do autoservisu dňa 13.12.2022 za účelom vykonania
opravyaboloodovzdanédržiteľovidňa13.02.2023,podoručeníkrycieholistuzostranyžalovanej.Podľa
dotazníka poškodeného pre žalovanú, vozidlo bolo odovzdané autoservisu za účelom vykonania opravy
dňa 13.12.2022, dátum vyzdvihnutia vozidla z opravy dňa 13.02.2023. Podľa vyjadrenia autoservisu
AutoBecchi,s.r.o.zodňa07.09.2023uvedenápoistnáudalosťbolakomplikovanejšiazhľadiskadodania

náhradných dielov. Nakoľko po odstrojení vozidla boli zistené ďalšie poškodenia a následne objednané
náhradné diely, oprava sa predĺžila. Počas opravy bol niekoľkokrát zmenený a posunutý termín dodania
dielov (kapotu a predné svetlomety). Uvedené náhradné diely dostali: kapotu dňa 04.01.2023 a PP + LPsvetlomet dňa 08.02.2023. Dňa 10.02.2023 bola následne oprava ukončená a fakturovaná poisťovni.
Uvedené vyjadrenie autoservisu žalovaná nerozporovala, nebolo z jej strany účinne popreté.

Poukázal na to, že oprava poškodeného motorového vozidla nebola vykonáva ľubovoľným
autoservisom, ktorý by si sám dohľadal poškodený, ale bola vykonávaná autoservisom, ktorý je
zmluvným obchodným partnerom žalovanej, čo žalovaná nerozporovala. Ako vyplýva aj z fotografií,
ktoré boli prílohou detailu obhliadky zo dňa 15.12.2022, z už uvádzaného vyjadrenia autoservisu, zo
zákazkového listu, zo zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 09.01.2023, motorové vozidlo

malo poškodené: nárazník, kapotu, svetlomety, nebolo kvôli svetlám, aj podľa vyjadrenia autoservisu,
spôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách.

Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že poškodený v dotazníku pre žalovanú uviedol, že po nehode
viedol vozidlo 150 km, uvedené neznamená, že vozidlo bolo skutočne aj spôsobilé na prevádzku po
pozemných komunikáciách. Hypotéza žalovanej o tom, či by oprava trvala toľko, keby mal autoservis

už všetky náhradné diely v čase prijatia vozidla do opravy - je hypotetická, neopodstatnená, nakoľko
ako vyplýva aj z predložených listinných dôkazov, bolo potrebné vykonať aj doobhliadku vozidla, pričom
po odstrojení vozidla boli zistené ďalšie poškodenia. Z vyjadrenia autoservisu nevyplýva, že čakali na
dodanie všetkých náhradných dielov na opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis uviedol,
že náhradné diely, ktoré bolo potrebné ešte dodať, boli objednané (kapota, LP svetlomet). Z faktúry č.

22300165 zo dňa 10.02.2023 vyplýva, že na poškodenom motorovom vozidle boli dodané a vymenené
aj iné náhradné diely: svetlo, držiak, kapota motora, knot, ozdoba, predný nárazník, zatka, maska + boli
vykonané karosárske práce, lakyrnické práce a dodaný lakyrnícky materiál.

Mal za to, že nemožno od autoservisov požadovať, aby mali všetky náhradné diely na všetky značky

vozidiel vždy a za každých okolností na sklade (na tie staršie, ako aj novšie vozidlá), motorové vozidla
sa neustále vyvíjajú, zdokonaľujú a tým aj náhradné diely u jednej značky vozidla nie sú úplne tie isté.
Vzhľadom na množstvo značiek vozidiel to nie je ani možné od autoservisov požadovať.
Vyhodnotil, že proces opravy na poškodenom motorovom vozidle prebiehal aj v období od 13.12.2022
do 09.01.2023 (vykonaná obhliadka dňa 15.12.2022, bola vyhotovená fotodokumentácia, boli uvedené

poškodeniavozidlastým,žepoodstrojenívozidlabolizistenéďalšiepoškodeniavozidla,pretosakonala
ďalšia doobhliadka vozidla dňa 09.01.2023, následne boli objednané aj ďalšie náhradné diely).
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu nákladov
za požičanie náhradného motorového vozidla za celé obdobie od 13.12.2022 od odovzdania vozidla
autoservisu až do 13.02.2023, kedy žalovaná (poisťovňa) doručila autoservisu „krycí list“, a v ktorý deň

bolo motorové vozidlo odovzdané jeho držiteľovi.

S poukazom na judikatúru týkajúcu sa skutočnej škody (R 7/1992, R 5/1978, R 71/1971, R 12/1991)
konštatoval, že náhradu nákladov vynaložených právnym predchodcom žalobcu ako poškodeným
účastníkom dopravnej nehody za náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu

a vyvolanú poistnou udalosťou.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej udalosti zavinenej
škodcom dostal do situácie že bol nútený si prenajať náhradné vozidlo. V priamej príčinnej súvislosti
s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo. Z čestného prehlásenia
poškodeného vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol nevyhnutný z dôvodu že

nemal k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo.
Mal za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky nájmu podľa nájomnej zmluvy, potvrdenia
autoservisu, čestného prehlásenia od poškodeného. Vykonané dokazovanie dostatočne preukázalo, že
doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné
za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t.j. vynaložený

v príčinnej súvislosti so vznikom škody (dopravnou nehodnou).
Nebolo preukázané, že poškodený mohol ovplyvniť dĺžku opravy poškodeného vozidla a vystavenie
faktúry za opravu vozidla. Poškodený nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení
krycieho listu. Vystavenie krycieho listu je v zaužívanej praxi nevyhnutnosťou, bez ktorej servis, ktorý je
zmluvným partnerom žalovanej poisťovne, opravené vozidlo neodovzdá. Dňom vystavenia krycieho listu

mohol poškodený prevziať vozidlo do svojej dispozície a teda ho aj reálne užívať. Nemožno požadovať
od poškodeného, ktorý bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenajal si náhradné vozidlo, aby
vopred uhradil sumu pomerne vysokú za opravu vozidla (išlo o sumu 2.208,19 eur), pokiaľ toto plnenie
malo byť kryté poistným plnením, a potom následne čakal na jej preplatenie od poisťovne.Pokiaľ žalovaná v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 01.03.2023 uvádzala, že priznaná doba za
zapožičania náhradného vozidla je 23 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci
technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na

presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne,
mal za to, že ide o všeobecné konštatovanie žalovanej, nezohľadňujúce špecifiká a individuálne
okolnosti daného prípadu. Ide o vlastné určenie doby trvania nájmu, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom
nepreukázala. Preto s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa
16.02.2023 dobu nájmu do doručenia krycieho listu žalovanou považoval za preukázanú a účelnú.

Zo strany poškodeného, resp. žalobcu nedošlo k porušeniu povinností v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka. Poškodený dobu nájmu v žiadnom prípade nepredĺžil svojim konaním alebo nedbanlivosťou.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu
opravy a odovzdania svojho poškodeného vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť,
ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného
motorového vozidla. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné

vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej
osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva.
Zároveň sa nestotožnil s názorom žalovanej, aby sa poškodený chodil priebežne informovať do
autoservisu, ktorý vykonáva opravu jeho vozidla, o predpokladanom termíne, kedy bude asi oprava
poškodeného vozidla zavŕšená, ako ani s jej úvahou, že by možno aj autoservis, v ktorom sa vykonáva

oprava,moholužvpriebehuvykonávaniaopravypredpokladať,kedyasibudemôcťsipoškodenývozidlo
vyzdvihnúť.
Krátenie poistného plnenia (o sumy 6,76 eur a 7,11 eur, ktoré majú predstavovať zníženie opotrebenia,
opotrebenia rozdielu technických hodnôt pred najazdením km TH1 a po najazdení 711 km TH2, ako
aj zníženie o sumu 7,11 eur z titulu zníženia 0,01 eur/za 1km ako paušálne opotrebenie, o ktoré

boli pri najazdenom počte kilometrov so zapožičaním vozidlom ušetrené vlastné motorové vozidlo
poškodeného) vyhodnotil ako nedôvodné, nepreukázané s tým, že, ide o vlastný ničím nepodložený
výpočet žalovanej. Opodstatnenosť tohto krátenie poistného plnenia o tieto sumy žalovaná žiadnym
spôsobom nepreukázala (na základe čoho, akého právneho titulu bola oprávnená krátiť poistné plnenie
o tieto sumy).

Za účelnú dobu nájmu preto považoval moment, keď bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu
vystavenia krycieho listu žalovaným a odovzdania vozidla poškodenému t.j. od 13.12.2022 do
13.02.2023, čo predstavuje náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla za 63 dní
spolu v sume 2.079,-Eur (63 dní x 33,-eur na deň) + poplatok za pristavenie 30,-Eur, spolu suma 2.109,-
Eur. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovanou vo výške 775,13 Eur,

je potom žalobcom v tomto spore uplatnená pohľadávka vo výške 1.333,87 Eur uplatnená dôvodne.
V súlade s ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. žalovaná ako poisťovateľ bola povinná poskytnúť
poškodenému poistné plnenie do 15 dní, t.j. do 15.03.2023. Odo dňa nasledujúceho, t.j. od 16.03.2023
sa žalovaná dostala do omeškania so splnením peňažného záväzku voči poškodenému v časti
neposkytnutého poistného plnenia vo výške 1.333,87 eur a od uvedeného dňa je poškodený, resp.

žalobca, na ktorého bola pohľadávka poškodeného spolu s jej príslušenstvom postúpená, oprávnený
uplatňovať si voči žalovanej nárok na zákonný úrok z omeškania.
3.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Žiadala,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie alternatívne, aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a priznal jej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podanie odvolania odôvodnila dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d), f) a h) CSP.
Namietala účelnosť a nutnosť nájmu náhradného vozidla za celé obdobie nájmu. Podľa jej názoru
súd v súvislosti s prestojmi na strane autoservisu spočívajúcimi v čakaní na dodanie náhradných

dielov vôbec nevzal do úvahy, že už zo Zákazkového listu autoservisu zo dňa 25.112022 výslovne
vyplýva, že na poškodenom vozidle je potrebná výmena pred. kapoty a PP svetlometu, t.j. ide o tie
náhradné diely, ktoré boli v zmysle e-mailového vyjadrenia autoservisu zo dňa 07.09.2023 dodané
dňa 04.01.2023 (kapota) a dňa 08.02.2023 (PP + LP svetlomet). Ide o náhradné diely, pri ktorých
dlhá doba ich dodania mala za následok, že oprava poškodeného vozidla trvala neprimerane dlhú

dobu, pričom z Faktúry za opravu poškodeného vozidla č. 22300165 zo dňa 10.02.2023 vyplýva, že
čistý čas opravy poškodeného vozidla bol 9,15 ČJ. Hoci teda autoservis najskôr v jeho e-mailovom
vyjadrení zo dňa 07.09.2023 uviedol, že nakoľko po odstrojení boli zistené ďalšie poškodenia a následne
objednané náhradné diely oprava sa predĺžila, tak ďalej už výslovne konkretizoval, že to bola práve dlhádoba dodania kapoty a PP + LP svetlometu, čo malo za následok aj predĺženie opravy poškodeného
vozidla. Autoservis v jeho e-mailovom vyjadrení zo dňa 07.09.2023 nekonkretizoval okrem vyššie
uvedenýchžiadneinénáhradnédiely,ktorýchpredĺženádobadodaniabymalazanásledokajpredĺženie

opravy poškodeného vozidla. Hoci autoservis v jeho e-mailovom vyjadrení zo dňa 07.09.2023 hovorí o
„predných svetlometoch“, tak ako zo Zákazkového listu zo dňa 25.11.2022, tak aj zo Zápisu o poškodení
motorového vozidla zo dňa 09.01.2023 bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že potrebná bola výmena
len pravého svetlometu, a nie obidvoch svetlometov, čo možno pozorovať aj na fotografiách detailu
obhliadky zo dňa 25.11.2022, a čo vyplýva aj z faktúry za opravu poškodeného vozidla, kde je výslovne

uvedené, že ako materiál bolo objednané aj svetlo v počte 1 ks. Samotný súd v bode 37. odôvodnenia
napadnutého rozsudku uviedol, že autoservis mal vedomosť o potrebe výmeny pred. kapoty a PP
svetlometu už pri vystavení Zákazkového listu dňa 25.11.2022, napriek tomu však súd túto skutočnosť
ďalej v rámci voľného hodnotenia dôkazov dostatočne resp. vôbec nevzal do úvahy. Autoservis mal už
dňa 25.11.2022 pri vystavení Zákazkového listu poškodenému so značným časovým predstihom pred
tým, ako v zmysle Dotazníku pre poškodeného ku škodovej udalosti č. 9571301983 zo dňa 13.02.2023

pridelil poškodenému termín, kedy má vozidlo odovzdať do servisu, vedomosť o tom, že na účely
opravy poškodeného vozidla bude nevyhnutne potrebné objednať náhradné diely - prednú kapotu a PP
svetlomet. Nie je jej celkom zrejmé, na základe čoho mal súd v bode 38. odôvodnenia jeho rozsudku
za to, že proces opravy na poškodenom motorovom vozidle prebiehal aj v období od 13.12.2022 do
09.01.2023, keď samotný súd ešte v bode 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že zo

Zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 09.01.2023 výslovne vyplýva, že sú odhadované vysoké
náklady na opravu a pred zahájením opravy je nutné kontaktovať poisťovňu a dohodnúť ďalší postup a
spôsob likvidácie škody. Je teda zrejmé, že ako vyplýva z detailu obhliadky zo dňa 25.11.2022, že prvá
obhliadka poškodeného vozidla bola vykonaná už dňa 25.11.2022 autoservisom (Auto Becchi, s.r.o.),
pričom následne bolo poškodené vozidlo odoslané z autoservisu do Slovexperty až dňa 09.01.2023, kde

bola následne vykonaná aj doobhliadka poškodeného vozidla zo strany spoločnosti Slovexperta. Mala
zato,ževobdobíod13.12.2022do09.01.2023opravapoškodenéhovozidlareálnenebolavykonávaná,
pričom strane autoservisu existovali v tomto období prestoje.
Podľa jej názoru e-mailové vyjadrenie autoservisu zo dňa 07.09.2023 ako jeden z kľúčových dôkazov,
preukazujúci existenciu prieťahov pri oprave poškodeného vozidla, spočívajúcich v neprimerane dlhom

čakaní na dodanie náhradných dielov, bol zo strany súdu posudzovaný resp. vykonaný nie celkom
objektívnym spôsobom. Súd vôbec nevzal do úvahy aj tú skutočnosť, že autoservis v jeho e-mailovom
vyjadrení zo dňa 07.09.2023 taktiež uviedol, že ako dealerská sieť prechádzali pod nového importéra
a počas opravy bol niekoľkokrát zmenený a posunutý termín dodania dielov. Vyššie uvedené predstavuje
objektívnu skutočnosť, ktorá mala za následok prieťahy v dodaní náhradných dielov a s tým súvisiacim

výrazným predĺženým celkovej doby opravy poškodeného vozidla, pričom táto skutočnosť v žiadnom
prípade nemôže ísť na úkor jej majetkových práv. Náklady na prenájom náhradného vozidla vzniknuté
za obdobie, kedy mal poškodený prenajaté náhradné vozidlo nemožno považovať v príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou z dôvodu, že príslušný autoservis čakal na dodanie potrebných náhradných
dielov. V nadväznosti na uvedené poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.04.2020

sp. zn. 8Co/131/2019 založený na názoru o absencii príčinnej súvislosti počas prenájmu náhradného
vozidla za obdobie, kedy sa len čakalo na dodanie náhradných dielov.

Odkazujúc na Dotazník pre poškodeného k škodovej udalosti, z ktorého vyplýva, že poškodený po
poistnej udalosti s poškodeným vozidlom najazdil 150 km, tvrdila, že poškodené vozidlo zjavne nebolo

poškodenéresp.nepojazdnédotakejmiery,žehobolonutnéodovzdaťdoautoservisubezprostrednepo
poistnej udalostí. Navyše poškodený v dotazníku taktiež uviedol, že dôvodom zapožičania náhradného
vozidla bolo to, že poškodené vozidlo bolo v servise a nie to, že vozidlo bolo po nehode úplne
nepojazdné, resp. že by jeho používaním po nehode mala byť nejakým spôsobom ohrozovaná plynulosť
a bezpečnosť cestnej premávky.

V danom prípade zo Zákazkového listu zo dňa 25.11.2022 vyplýva, že poškodený si je vedomý
skutočnosti, že príslušná poisťovňa môže krátiť poistné plnenie na základe výluk z poistenia vo
Všeobecných poistných podmienkach, ktoré poškodený dostal pri podpise poistnej zmluvy, a že
poškodený sa ako klient zaväzuje k tomu, že uhradí rozdiel medzi záverečným účtom za opravu a
úhradou zo strany poisťovne (zníženú o spoluúčasť a/alebo prípadné krátenie spomenuté vyššie)

potvrdenou krycím listom, pričom túto úhradu poškodený prevedie v hotovosti alebo prevodným
príkazom na účet Auto Becchi, s.r.o., ešte pred prevzatím vozidla zo servisu a svojím podpisom dáva
spoločnosti Auto Becchi, s.r.o. výslovný súhlas na zadržanie vozidla v jeho prevádzke až do úplného
uhradenia záverečného účtu za opravu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno celkom súhlasiť stým, že je všeobecne známou obchodnou praxou, že po vystavení krycieho listu zo strany poisťovne
dôjde zo strany autoservisu k vydaniu vozidla poškodenému, nakoľko v danom prípade si autoservis
v jeho Zákazkovom liste zo dňa 25.11.2022 vyhradzuje právo zadržiavať vozidlo v autoservise až

do prípadného úplného uhradenia záverečného účtu (spočívajúceho v zníženej spoluúčasti a/alebo
kráteného plnenia) zo strany poškodeného autoservisu. V zmysle vyššie uvedeného preto nemôže
byť celková doba nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného závislá na tom, kedy poškodený
doplatí autoservisu prípadný záverečný účet za opravu v podobe zníženej spoluúčasti a/alebo kráteného
plnenia. Napokon do okamihu, kedy faktúra za opravu poškodeného vozidla nadobudne splatnosť nie

je povinná z titulu povinného zmluvného poistenia uhradiť autoservisu faktúru za opravu poškodeného
vozidla, resp. vystaviť tzv. krycí list, pričom súd sa v odôvodnení jeho rozsudku s touto argumentáciou
prakticky žiadnym spôsobom nevysporiadal. Náklady na opravu poškodeného vozidla v zásade hradí
priamo autoservisu nie z dôvodu, že by samotný autoservis bol oprávnený sa tohto plnenia od nej
domáhať, ale z dôvodu, že poškodený sa v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s ust. § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z.z. môže domáhať náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla priamo

od nej. Domáhať sa úhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla od nej je oprávnený poškodený,
a nie autoservis.
Z hľadiska posudzovania účelnosti a nevyhnutnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla preto
nie je žiadnym spôsobom relevantné, že autoservis zadržiava opravené vozidlo na základe existencie
záväzkového vzťahu medzi ním a poškodeným (pričom v tomto prípade ešte faktúra za opravu nebola v

čase jeho zadržiavania po oprave ani splatná), pričom poisťovňa hradí náklady za opravu poškodeného
vozidla autoservisu resp. alternatívne vystaví krycí list z titulu priameho nároku poškodeného. Po
zavŕšení opravy poškodeného vozidla teda už náklady na prenájom náhradného vozidla nemožno
považovať za účelne a nutne vynaložené, a nemôže tak byť na úkor jej majetkových práv, že
autoservis zadržiava opravené vozidlo na základe existencie záväzkového vzťahu medzi autoservisom

a poškodeným, a to prípadne aj bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Argumentáciu tykajúcu sa bežnej obchodnej praxe v súvislosti s vydaním opraveného vozidla až po
doručení krycieho listu poisťovňou príslušnému autoservisu nemožno podľa jej názoru považovať za
relevantný a účinný prostriedok procesného útoku aj z toho dôvodu, že v danom prípade sa jedná o
občianskoprávny vzťah, pričom na obchodné zvyklosti (resp. bežnú obchodnú prax) je v zmysle ust. §

2 ods. 2 Obchodného zákonníka možné prihliadať len v obchodnoprávnych vzťahoch.
V súvislosti s čestným prehlásením poškodeného zo dňa 14.02.2023 uviedla, že čestné prehlásenie
možno z hľadiska CSP vo všeobecnosti považovať len za súkromnú listinu, ktorá je odlišným dôkazným
prostriedkom na rozdiel od písomnej výpovede strany sporu podľa ust. § 195 ods. 3 CSP. Civilný sporový
poriadok na rozdiel napr. od Správneho poriadku výslovne neumožňuje, aby bol dôkaz nahradený

čestným prehlásením. V danom prípade sa navyše jedná o čestné prehlásenie bez notárskeho overenia
podpisu poškodeného.

Zo skutkových okolností prípadu považovala za zrejmé, že poškodený väčšinu času, čo sa poškodeného
vozidlo malo nachádzať v autoservise používal náhradné vozidlo z toho dôvodu, že sa čakalo na dodanie

náhradných dielov (kapota a svetlomet), a nie preto, že poškodené vozidlo bolo opravované.

Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenie z titulu regulárneho odpočítateľného opotrebenia mala za to,
že krátenie poistného plnenia bolo dôvodné aj z titulu rozdielu technických hodnôt pred najazdením km
TH1 a po najazdení 711 km TH2 a z titulu zníženia 0,01 EUR/za 1 km.

V ďalšom namietala záver súdu prvej inštancie ohľadne danosti jej aktívnej vecnej legitimácia tvrdiac,
že zmluvu o postúpení pohľadávky možno považovať za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu jej
rozporu s kogentným ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorého vyplýva, že nárok
na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla má voči nej uplatniť a preukázať poškodený,
pričom v danom prípade tieto náklady voči nej ako poisťovateľovi uplatňoval a preukazoval až žalobca

po tom, čo malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, t.j. tieto náklady uplatňoval a preukazoval voči nej
subjekt odlišný od poškodeného. Nesúhlasila s argumentáciou súdu, že vznik „budúcej“ postupovanej
pohľadávky mal byť viazaný na ďalšie právne úkony vyplývajúce zo zmluvy o postúpení pohľadávky, a to
konkrétne na odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Najvyšší súd SR (ďalej aj ako
„najvyšší súď') napr. v jeho uznesení zo dňa 28.02.2023, spis. zn. 7Cdo/52/2022 uviedol, že „Poisťovateľ

hradí poškodenému nároky vtedy, ak mu vznikol nárok na náhradu ujmy proti škodcovi (vodičovi alebo
prevádzkovateľovi vozidla) a uplatnil ich a preukázal voči poisťovateľovi. "
Nárok poškodeného na náhradu nákladov voči poisťovateľovi podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona
č. 381/2001 Z.z. tak možno chápať ako mimozmluvný záväzok (nakoľko medzi poisťovateľom apoškodeným neexistuje žiadny zmluvný vzťah ako medzi poisťovateľom a poisteným) vznikajúci zo
zákona, na ktorého vznik musia byť podľa jej názoru kumulatívne splnené vyššie uvedené podmienky
vyplývajúce označeného ustanovenia. Súd taktiež vôbec nevzal do úvahy, že zákon č. 381/2001 Z.z.

výslovne definuje, koho možno považovať za poškodeného (§ 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z.“).
Žalobcu možno sotva považovať za subjekt, ktorý by spĺňal definíciu poškodeného v zmysle vyššie
označeného ustanovenia. V dobe kedy malo dôjsť k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o postúpení
pohľadávky, nárok poškodeného domáhať sa náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla voči
nej ako poisťovateľovi neexistoval, nakoľko poškodený si voči nej tieto náklady pred uzatvorením

zmluvy o postúpení pohľadávky so žalobcom výslovne neuplatnil a nepreukazoval ich jej. Postúpenie
pohľadávky na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla bolo aj v rozpore s kogentným ust.
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Právo priamo uplatniť nárok na náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla voči poisťovateľovi súdnou cestou patrí výlučne len špeciálnemu subjektu, t. j.
poškodenému, a toto právo nie je možné platne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky podľa ust. §
524 a nasl. Občianskeho zákonníka na iný subjekt.

V ďalšom uviedla, že inštitút započítania je teda napr. popri „splnení dlhu“, ktoré je upravené v ust. § 559
až ust. § 569 Občianskeho zákonníka jeden zo spôsobov resp. jedna z foriem zániku záväzkov. Podľa jej
názoru však spôsob zániku záväzku „započítaním“ nemožno stotožňovať so spôsobom zániku záväzku
„splnením“, a samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky
nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za nájom poškodeným, či za dohodu o

spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno ju považovať len za dohodu o
zániku záväzku na zaplatenie faktúry za nájom a zániku záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky
iným spôsobom ako splnením (obdobný názor zaujal v skutkovo odlišnej veci napr. aj najvyšší súd v
jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022).

V prípade akceptácie názoru súdu, že započítanie vzájomných pohľadávok = zaplatenie dlhu, by
sa samotný inštitút „započítania“ stal nadbytočným resp. obsolentnym a v zásade aj nerozlíšiteľným
od zániku záväzku „splnením“ podľa ust. § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko záväzok
poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z Faktúry č. 1642023 zo dňa 14.02.2023 zanikol na základe
započítania, t. j. iným spôsobom ako splnením resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo

strany poškodeného, tak má za to, že na strane poškodeného už neexistuje ani žiadna škoda v podobe
nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla.
Samotná skutočnosť, že z hľadiska korektnosti plnila čiastočne voči žalobcovi ako subjektu, ktorý v
mene poškodeného daný nárok uplatnil ešte samo o sebe predsa neznamená, že by bol býval týmto
čiastočným plnením akýmkoľvek spôsobom uznala aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

Taktiež namietala platnosť nájomnej zmluvy tvrdiac, že jej nie je celkom zrejmé, ako mohol byť
počítačovým programom do zmluvy o nájme, ktorá mala byť vlastnoručne podpísaná žalobcom a
poškodeným dňa 13.12.2022 dodatočne doplnený dátum, do kedy mal nájom náhradného vozidla trvať.
Tiež jej nie je známe, či súd disponuje originálom tejto zmluvy o nájme, alebo či bola žalobcom doložená
len fotokópia tejto nájomnej zmluvy, čo podľa jej názoru je rozhodujúce z hľadiska samotného posúdenia

platnosti tejto nájomnej zmluvy. Samotná skutočnosť, že z hľadiska korektnosti plnila na základe vyššie
uvedenej faktúry za prenájom náhradného vozidla na účet žalobcu sama o sebe neznamená, že by
týmto svojim konaním akýmkoľvek spôsobom uznala aj platnosť nájomnej zmluvy.
Hoci neexistuje žiadna právna norma, ktorá by autoservisu určovala, do kedy má byť oprava
poškodeného vozidla vykonaná, resp. že autoservis je povinný vykonať opravu poškodeného vozidla v

primeranej lehote, tak ust. § 415 Občianskeho zákonníka sa uplatňuje práve v prípadoch, kedy určitá
právna otázka nie je výslovne upravená v platnej a účinnej právnej úprave.

Ani ona (poisťovateľ) nemala možnosť ovplyvniť objektívne existujúce prestoje na strane autoservisu
spočívajúce v čakaní na dodanie náhradných dielov, či prestoje spočívajúce v oneskorenom odoslaní

poškodeného vozidla do Slovexperty na doobhliadku. Nikdy nespochybňovala, ako ani nespochybňuje,
že poškodený je v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby obmedzený v užívaný jeho vlastníckeho
práva k poškodenému vozidlu.
Uviedla, že samotný prenájom náhradného vozidla je predsa v plnej miere závislý od dĺžky opravy
poškodeného vozidla, ktoré rovnako ako poškodený, ani ona nemá prakticky žiadnu možnosť ovplyvniť

a preto nemôže ísť ani na úkor jej majetkových práv, pokiaľ oprava poškodeného vozidla z dôvodu
existencie objektívnych prestojov na strane autoservisu trvá neprimerane dlho. Z vyššie uvedeného
dôvodu preto nemožno ani prenášať zodpovednosť za to, kedy bude oprava poškodeného vozidla
zavŕšená z autoservisu na ňu v tom zmysle, že oprava poškodeného vozidla sa má považovaťza ukončenú až okamihom, kedy dôjde k vystaveniu krycieho listu resp. úhrady faktúry za opravu
poškodeného vozidla z jej strany. Na úkor jej majetkových práv nemôže byť ani skutočnosť, že oprava
sa vykonáva v jeho zmluvnom servise, pokiaľ z dôvodu existencie objektívnych prestojov trvá oprava

poškodeného vozidla neprimerane dlho a ona by mala hradiť aj náklady na prenájom náhradného
vozidla, ktoré nebolo účelné a nevyhnutné vynaložiť, nebyť týchto prestojov na strane autoservisu. Tiež
namietala že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku ani žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej
argumentáciou týkajúcou sa prípadnej aplikácie ust. § 415 Občianskeho zákonníka.
Napokon namietala porušenie práva na spravodlivý proces resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci k čomu došlo tým, že súd nevykonával dôkazy dostatočne
objektívnym spôsobom, resp. dôkazy nevykonával celkom v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov podľa ust. § 191 ods. 1 CSP.
4.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej stotožniac sa s napadnutým rozhodnutím k námietkam
žalovanej prezentovaným v odvolaní k otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov na prenájom

náhradného vozidla uviedol, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného
vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície
poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu SR zo dňa
16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34. Žalovaná si sama protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup,
keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemala nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku

autoservisu bez pochybností uhradila a postup autoservisu namieta až v súvislosti s nákladmi na
nájom náhradného vozidla. Samotnú dĺžku opravy nebolo možné zo strany poškodeného akýmkoľvek
spôsobom ovplyvniť, pričom autoservis ako zmluvný partner žalovanej a autorizovaný servis garantuje
kvalitné a rýchle vykonanie opravy, poškodený tak nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že oprava
bude vykonaná v čo najkratšom možnom čase vzhľadom na objektívne možnosti na strane autoservisu

a jeho zmluvné povinnosti vo vzťahu k žalovanej.

Poškodený je od momentu odovzdania svojho poškodeného motorového vozidla autoservisu zbavený
akejkoľvek možnosti s ním disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydá, pričom nie je možné, aby svoje
vozidlo po vykonaní jeho obhliadky v autoservise ďalej využíval, resp. aby ho využíval napríklad po

dobu prestojov na strane autoservisu, aby odpadol dôvod prenájmu náhradného vozidla. Je nelogické
a absurdné, aby ex post po ukončení nájmu náhradného vozidla preukazoval okrem účelu náhradného
vozidla užívaného po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise aj samotnú
dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodeného opravované, t.j. konkrétny čas, po ktorý autoservis vykonával
práce na vozidle poškodeného. Konkrétny počet dní, po ktoré autoservis vykonával práce na vozidle

poškodeného totiž nemusí byť súvislým časovým úsekom, a teda konkrétny počet dní vykonávania
opravy nemôže za žiadnych okolností zodpovedať dobe, po ktorú by mal byť oprávnený poškodený
užívať náhradné vozidlo, nakoľko je to v rozpore s jeho účelom.

Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je

poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku nákladov,
ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností. Táto zodpovednosť však nevylučuje
vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti, so vznikom škodového
následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla pre nemožnosť užívania vlastného
poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania jeho opravy nachádza v autoservise.

Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym dôsledkom protiprávneho konania, a to podľa všeobecnej povahy,
obvyklého chodu vecí a skúseností. Čakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so
škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s
užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla.
Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť

nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto
nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis
pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne
prostredníctvom krycieho listu.
Dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise tak ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne

subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla. Neexistuje
jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom
mu škodu spôsobil poistenec žalovanej, keď medzi žalovanou a autoservisom existuje zmluvný vzťah,
z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením ktorého autoservisuvzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému (synalagmatický vzťah). Okolnosti, pre ktoré je
vozidlo poškodeného v autoservise, súvisia výhradne s konaním škodcu. Ak by nedošlo k protiprávnemu
konaniu škodcu, poškodený by nemusel nechať svoje vozidlo opraviť v autoservise, v zmysle ust. § 47

ods. 7 zákona č. 106/2018 Z. z. si poškodený nemôže poškodené auto len tak opraviť doma, s čím sú
dokonca spojené pokuty, a to od 1.000,- Eur do 10.000,- Eur.
Poškodený je momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou, ktorá si kladie podmienky
pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných
autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu by poškodený podstupoval

značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni. Poškodený sa tak stáva „vazalom“
poisťovne pri výbere autoservisu. Výberom autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou sa
končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis, ktorému je poisťovňa
zaviazaná plniť za vykonanie opravy.
Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho
motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému

doručenímkrycieholistuodpoisťovne,kedysareálnedostávaopravenémotorovévozidlododispozičnej
sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového vozidla.
K odpočtu prevádzkových nákladov uviedol, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté
náhradné motorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený svoje poškodené motorové vozidlo
nemohol využívať, preto neexistuje relevantný právny dôvod na krátenie poistného plnenia o zmenu

technickej hodnoty vozidla či prevádzkové náklady, predstavujúce v podstate to, čo by poškodený
ušetril nepoužívaním svojho opravovaného motorového vozidla. Nakoľko žalovaná sadzbu denného
nájomného nerozporovala, nie je daný dôvod na jej ďalšie znižovanie o vyššie uvedené náklady v
dôsledku tzv. neopotrebovávania vlastného vozidla poškodeného, čo nemá oporu v dostupnej judikatúre
a bolo by jeho ďalším neprimeraným poškodením, keď už samotná skutočnosť, že jeho vozidlo bolo

poškodené, je znížením hodnoty vozidla. Poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná
opravapripoužitínovýchnáhradnýchdielovvozidlonezhodnocuje,pretožekaždoudopravnounehodou,
ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje.

Námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu už bola posúdená ako nedôvodná vo viacerých

právoplatne skončených súdnych sporoch vedených proti žalovanej na tom istom alebo obdobnom
skutkovom základe.

Námietkaporušeniavšeobecnejprevenčnejpovinnostipodľa§415Občianskehozákonníkapredstavuje
len ďalšie neopodstatnené úvahy žalovanej spochybňujúce nárok uplatnený žalobou. Poškodený

pri odovzdaní vozidla do opravy a vzniku prenájmu náhradného vozidla postupoval v súlade s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z., ako aj v súlade s pokynmi
autoservisu a žalovaného pri uplatnení nároku na náhrady škody.
5.
Žalovaná v replike odvolávajúc na svoju odvolaciu argumentáciu (zdôrazňujúc existenciu prieťahov na

strane autoservisu majúcich za následok neprimeranú dĺžku opravy poškodeného vozidla) v súvislosti
s judikatúrou Ústavného súdu SR (IV. ÚS 303/2023 zo dňa 08.06,2023 a III. ÚS 602/2022 zo dňa
16.02.2023) uviedla, že samotná otázka, do kedy má poškodený nárok na náhradné vozidlo podľa
jej názoru v judikatúre ústavného súdu nie je jednoznačne riešená, a ústavný súd sa v zásade len
obmedzuje na skúmanie, či je aplikácia a interpretácia príslušných zákonných ustanovení zo strany

všeobecných súdov udržateľná z ústavnoprávneho hľadiska. V tejto súvislosti poukázala na to, že v
rozhodnutí IV. ÚS 303/2023 zo dňa 08.06.2023 mal ústavný súd za to, že právny záver krajského
súdu vo vzťahu k spornej právnej otázke (t. j. že momentom zavŕšenia opravy zaniká potreba užívania
náhradného vozidla) nevykazovalo znaky arbitrárnosti. zjavnej neodôvodnenosti či svojvôle. Ústavný
súd však v tomto jeho rozhodnutí žiadnym spôsobom neuvádza, že účelnosť nákladov spojených

s užívaním náhradného vozidla má zaniknúť až momentom, kedy sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie užívanie. Nemožno preto súhlasiť s tým, že právna otázka, do
kedy možno považovať náklady na prenájom náhradného vozidla za účelne vynaložené, je jednoznačne
riešená v prospech takého výkladu, že poškodený má mať nárok na náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do jeho dispozičnej sféry na

ďalšie užívanie.
V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa podmienenia vydania opraveného vozidla doručením
krycieho listu uviedla, že poškodený odovzdaním vozidla do servisu zakladá svoj vlastný zmluvný
(záväzkový) vzťah s autoservisom, pravdepodobne sa medzi poškodeným a autoservisom uzatvárazmluva o oprave veci podľa ust. § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka. Faktúra za opravu poškodeného
vozidla bola vystavená na poškodeného. Mala za to, že medzi autoservisom a ňou neexistuje žiadny
relevantný právny vzťah, na základe ktorého by bol býval autoservis oprávnený zadržiavať opravené

vozidlo až do vystavenia krycieho listu, resp. do úhrady faktúry za opravu a ide teda o zadržiavanie
opraveného vozidla autoservisom bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Považuje za nemysliteľné, aby
znášala náklady na prenájom náhradného vozidla aj v období, kedy má poškodený ako objednávateľ v
zmysle ust. § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehotu jedného mesiaca na vyzdvihnutie opraveného
vozidla, resp. aby bol prípadne poisťovateľ povinný z titulu povinného zmluvného poistenia uhradiť

autoservisu aj poplatok za uskladnenie, pokiaľ si poškodený opravené vozidlo nevyzdvihne včas.
Tvrdenia žalobcu o tom, že oprava poškodeného vozidla má byť zavŕšená až okamihom, kedy sa
opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného, sú aj v rozpore s ustanoveniami zmluvy o
oprave veci podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko z vyššie citovaného ust. § 656 ods. 1 Občianskeho
zákonníka výslovne vyplýva, že moment faktického zavŕšenia opravy veci (napr. vozidla) nie je totožný
s momentom prevzatia opravenej veci, pričom k prevzatiu veci teda dochádza až po faktickom zavŕšení

opravy veci, a ide teda len o získanie opravenej veci objednávateľom do jeho dispozičnej sféry, a toto
obdobie po faktickom zavŕšení opravy veci teda už nie je súčasťou samotného procesu opravy veci.
V ďalšom opätovne zdôrazňujúc rozlišovanie medzi spôsobom zániku záväzkov „započítaním“ a
spôsobom zániku záväzkov „splnením“ poukázala viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a
Najvyššieho súdu SR (ktoré označila tak nesprávnou spisovou značkou ako i momentom vydania).

Mala za to, že ak teda medzi poškodeným a žalobcom skutočne došlo k platnému započítaniu
vzájomných pohľadávok a tým pádom aj k zániku nesplneného záväzku poškodeného uhradiť žalobcovi
faktúru za nájom, tak nemohla byť ani nikdy daná jej povinnosť nahradiť poškodenému v zmysle ust. §
4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náklady za prenájom náhradného vozidla

a preto predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2023 bolo nemožné plnenie v zmysle
ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V ďalšom argumentovala, že Občiansky zákonník neumožňuje ani dohodou započítať pohľadávky v
prípade, ak v čase vykonania započítacieho úkonu ani jedna z pohľadávok nie je splatná (pohľadávka
žalobcu na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči poškodenému v čase, kedy medzi

žalobcom a poškodeným malo dôjsť k vykonaniu započítacieho úkonu ešte nebola splatná, nakoľko táto
faktúra za nájom č. 1642023 zo dňa 14.02.2023 nadobudla splatnosť až dňa 28.02.2023). V súvislostí s
dobou splatnosti pohľadávky poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky uviedla, že právnym
dôvodom vzniku tejto pohľadávky bola samotná zmluva o postúpení, pričom táto zmluva o postúpení
žiadnym spôsobom neupravuje dobu splatnosti tejto pohľadávky poškodeného na odplatu za postúpenie

pohľadávky (resp. neupravuje kedy má byť táto pohľadávka splatná), a taktiež dobu splatnosti tejto
pohľadávky poškodeného voči žalobcovi podľa jej názoru neupravuje ani žiadny osobitný predpis. Aj v
prípade ak by poškodený už v deň uzatvorenia zmluvy o postúpení žalobcu výslovne vyzval na úhradu
jeho pohľadávky na odplatu za postúpenie, tak táto pohľadávka poškodeného na odplatu za postúpenie
pohľadávky mohla by splatná najskôr nasledujúceho dňa, t. j. 15.02.2023, v súvislostí s čím poukázala

na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.04.2017 sp. zn. 20 Cdo 429/2017.
6.
Žalobca nevyužil právo reagovať na repliku žalovanej duplikou.

7.

Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej
časti v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
8.

V súdenej veci je podstata odvolacej argumentácie žalovanej strany založená na námietkach ohľadne
účelnosti a nutnosti nájmu náhradného vozidla za celé obdobie nájmu (neuznávajúc náklady za
„prestoje“ autoservisu ako ani náklady odo dňa nasledujúceho po ukončení opravy až do dňa doručenia
krycieho listu autoservisu), vrátane tvrdenia o dôvodnosti krátenia poistného plnenia z titulu regulárneho
odpočítateľného opotrebenia v spojitosti s čím žalovaná namietala tak nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu ako i neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy, pričom zároveň zdôrazňovala
i nutnosť aplikácie § 415 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní konania tak poškodeného ako
i autoservisu, ktorý opravu poškodeného vozidla vykonával.9.
Vo vzťahu k danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd stručne podotýka, že táto bola
judikatúrou tuzemských súdov ustálená, pričom jej absencia nebola konštatovaná vyššími súdnymi

autoritami.

10.
Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola založená predloženou zmluvou o postúpení pohľadávky,
súčasťou ktorej bolo započítanie. Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok

patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze),
ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci
k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých
započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu
bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných
pohľadávok veriteľa a dlžníka. To umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a

navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak
dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak
obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Okrem toho má jednostranné
započítanie dôležitý význam pri zabezpečení veriteľa, lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne
veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý účastník jeho vzájomnú pohľadávku

neuspokojí.

11.
Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik
nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného

prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú
ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa
jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie
a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku
započítaním, a to: a. započítanie jednostranným právnym úkonom

b. započítanie dohodou.
12.
Za plne nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovanej ohľadom neplatnosti dotknutej zmluvy
o postúpení žalovanej pohľadávky. Postúpením pohľadávky postupcom (v posudzovanom prípade

poškodeným) prechádzajú na postupníka (v posudzovanom prípade na žalobcu) aj príslušenstvo
pohľadávky a všetky práva s ňou spojené, teda aj priame právo poškodeného na náhradu škody voči
poisťovateľovi podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Zo žiadneho všeobecne záväzného
právneho predpisu nevyplýva, že by podmienkou postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nároku
poškodeného na náhradu škody voči škodcovi (resp. v posudzovanom prípade voči poisťovateľovi)

bolo skoršie uplatnenie si nároku na náhradu škody zo strany poškodeného proti škodcovi (resp. v
posudzovanom prípade voči poisťovateľovi) a jeho preukázanie. Právo poškodeného podľa ust. § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. je zároveň potrebné dôsledne oddeliť od práva poisteného podľa ust. §
4 zákona č. 381/2001 Z.z., avšak rozsah škody, ktorej náhrada je krytá povinným zmluvným poistením
je u oboch ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. zhodná.

13.
V preskúmavanej veci Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú aj odvolací súd posúdil ako platný právny
úkon, medzi poškodeným a žalobcom boli upravené navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti
subjektov zmluvy a nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva
a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, a to k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným

započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie
pohľadávky. Teda postúpenie pohľadávky bolo odplatné. Poškodený mal voči žalobcovi záväzok titulom
úhrady nájomného a zároveň pohľadávku titulom odplaty za postúpenie pohľadávky na náhradu škody.
Žalobca mal voči poškodenému pohľadávku na nájomnom a záväzok zaplatiť odplatu za postúpenie
pohľadávky. Zmluvné strany sa dohodli, že dôjde k započítaniu ich vzájomným nárokov. To, že postupca

záväzok z nájomného priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré
predstavuje jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady
škody.
14.V nadväznosti na uvedené nebolo možné stotožniť sa s názorom žalovanej o tom, že v danom prípade
by škoda dlžníkovi vznikla iba vtedy, ak by svojmu veriteľovi dlžnú čiastku zaplatil, nakoľko započítanie
je jedným zo spôsobov zániku pohľadávky veriteľa a záväzku dlžníka a dochádza k nemu bez toho, aby

si navzájom veriteľ s dlžníkom poskytovali vzájomné plnenia, teda reálne by jeden druhému niečo platili,
či už v hotovosti alebo bezhotovostne. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa
poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké
ako aj v prípade plnenia.
15.

Podľa záverov rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/7/2021 zo dňa 30.06.2021, na ktorý
poukazoval i žalobca, v rámci dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu
pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s
odplatou za postúpenie pohľadávky. Len pri striktnom (až puristickom) prístupe k uplatňovaniu práva by
bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten
mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky

a mince) vrátil. Inými slovami, poškodený by položil na stôl sumu (v danom momente) zodpovedajúcu
faktúrovanej sume a posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí posunul späť k poškodenému. Konajúci
senát krajského súdu konštatoval, že vedome v danej spojitosti používa mierne zveličenie, pretože
popísaný (odvolateľom minimálne naznačovaný) postup v rámci kontraktačných procesov odporuje
bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne

vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže
právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým
počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré
by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Z konštatovaného je zrejmé, že aktívna legitimácia
žalobcu v súdenej veci bola preukázaná.

16.
Poukaz žalovanej v odvolaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/30/2022 je vo vzťahu k
tomuto konaniu neadekvátny. Predmetom konania v rozhodnutí najvyššieho súdu bola odporovateľnosť
právneho úkonu v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Najvyšší súd v odôvodnení konštatoval, že: „ ... je potrebné rozlišovať samotnú

Kúpnu zmluvu a následne dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá je síce formálne súčasťou
Kúpnej zmluvy (v jej čl. III), avšak pre účely posúdenia odporovateľnosti je potrebné ju posúdiť ako
samostatný právny úkon. Uvedená dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok nie je totiž podstatnou
časťou Kúpnej zmluvy, nepredstavuje ani dohodu o spôsobe úhrady kúpnej ceny (predstavuje dohodu
o zániku záväzku na zaplatenie kúpnej ceny iným spôsobom ako splnením) a ako taká predstavuje

samostatný právny inštitút. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že žalobca v žalobe vymedzil aj eventuálny
petit, ktorým odporuje právnemu úkonu dohody o započítaní vzájomných pohľadávok. ....... Aj keď je
možné konštatovať, že v prípade dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, takýto právny úkon
nie je urobený bez protiplnenia, ktorým je z pohľadu dlžníka zánik jeho záväzku v zodpovedajúcej
výške, dlžník tým ale pristúpil k selektívnemu uspokojeniu jedného veriteľa, a to na úkor ostatných

veriteľov, ktorých neuspokojil vôbec. Uvedení veritelia tak zostali odkázaní na neisté budúce uspokojenie
v konkurze. Kúpna cena získaná z predaja nehnuteľností pritom mohla byť použitá na pomerné
uspokojenie ostatných veriteľov. Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok tak prišlo k ukráteniu
ostatných veriteľov. Nie je pritom podstatné, či išlo o štandardný právny úkon a že žalovanému bolo
poskytnuté len to, čo mu dlžník dlžil zo zmluvy o pôžičke. Povinnosťou dlžníka bolo pristupovať ku

všetkým svojim veriteľom rovnako a všetky svoje záväzky plniť v súlade so zásadou pomerného
uspokojovania. ... Najvyšší súd vzhľadom na vyššie prijaté závery uzatvára, že dohodou o započítaní
vzájomných pohľadávok obsiahnutou v čl. III Kúpnej zmluvy prišlo k ukráteniu uspokojenia ostatných
veriteľov dlžníka, preto pre účely § 60 ZKR môže ísť o ukracujúci právny úkon.“ Z uvedeného je nutné
konštatovať,žepredmetnérozhodnutienemážiadenvýznamkposudzovaniuaktívnejvecnejlegitimácie

žalobcu v preskúmavanej veci, nakoľko išlo o odlišný predmet konania a najvyšší súd nezaujímal k
otázke započítania také stanoviská, ako na to žalovaná poukazuje vo svojom odvolaní.
17.
Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd aj námietku týkajúcu sa neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy,
a to stotožniac sa v celom rozsahu s tým, čo v tejto súvislosti uviedol súd prvej inštancie v bode

34. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Stanovenie doby nájmu bolo náležitosťou zmluvy o nájme
náhradného vozidla a žalobca dostatočne objasnil svoj „modus operandi“ ukončenia nájmu i to ako sa
deň ukončenia nájmu dodatočne dopíše do písomnej zmluvy, aby z formálneho hľadiska obsahovala
všetky náležitosti (keďže doba nájmu nie je pre poškodeného ani žalobcu vopred známa). Ak by všakaj bola predmetná zmluva o nájme vozidla (z formálneho hľadiska) neplatná, nič by to nezmenilo na
skutočnosti, že poškodenému žalobca reálne poskytol náhradné motorové vozidlo za dohodnutú sumu
až do momentu vrátenia tohto motorového vozidla, kedy bolo poškodenému odovzdané z autoservisu

opravené poškodené motorové vozidlo, ktoré sa po celé obdobie nachádzalo v autoservise (resp. na
doobhliadke v Slovexperte), pričom prenájom náhradného motorového vozidla v tomto období bol pre
poškodeného nevyhnutným dôsledkom poistnej (škodovej) udalosti.
18.
Čo sa týka krátenia poistného plnenia z titulu regulárneho odpočítateľného opotrebenia, t.j. rozdielu

technických hodnôt, odvolací súd podotýka, že žalovaná ani v odvolacom konaní nijako nepreukázala,
na základe čoho dospela k predmetnému výpočtu, keďže takýto spôsob výpočtu uvedených nákladov
nestanovuje žiadny právny predpis. Žalovaná nielenže neoznačila, ale ani netvrdila legálny základ
tohto nároku. Rozdiel medzi technickými hodnotami motorového vozidla pred a po poškodení pritom
nepredstavuje (už zo svojej podstaty) úsporu nákladov, ktoré by poškodený vynaložil na prevádzku
vlastného motorového vozidla, a ktoré „ušetrí“ tým, že počas nájmu náhradného motorového vozidla

nepoužíva vlastné motorové vozidlo. Motorové vozidlo stráca na hodnote bez ohľadu na to, či ho
poškodený používa alebo nie. Navyše motorové vozidlo poškodené pri dopravnej nehode má samo o
sebe vždy nižšiu hodnotu ako nepoškodené motorové vozidlo rovnakého veku (porov. nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/2007). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom najvyšší súd uviedol:

„Dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní veci vzal do
úvahy účel a zmysel ustanovenia § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka a v zhode s okresným
súdom vyložil ust. § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka tak, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi v
dôsledkudopravnejnehody,vykonanejopravypoškodenéhovozidla,predstavujehodnotuvynaložených
nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli

do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a
následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou
dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje.
Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred
škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca

donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu
dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného
nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové
diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou
poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere

– nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho
konania, je taký postup, aby sa poškodenému – žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere
kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej
sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených
nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by

bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní
všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Odvolací súd k tomu dodáva, že
poškodený pri dopravnej nehode by pri žalovanou uvedenom spôsobe výpočtu sporných nákladov bol
„poškodený“ de facto dva krát. Pokiaľ ide o prevádzkové náklady „0,01€/ za 1 km“, takáto sadzba tiež

z ničoho nevyplýva, pričom pri určení nákladov, ktoré by poškodený vynaložil na prevádzku vlastného
motorového vozidla, nie je možné zohľadňovať akékoľvek paušalizované sadzby.
19.
Žalovaná v konaní iba tvrdila, ale ničím nepreukázala, že dobu trvania opravy, a teda dobu prenájmu
náhradného motorového vozidla, nejako ovplyvnil poškodený, ktorý tak mal postupovať v rozpore s ust.

§ 415 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka dôkazného bremena ohľadne preukazovania nevyhnutnosti
dĺžky opravy a tým v podstate účelnosti trvania nájmu, toto nemôže neprimerane a bezbreho zaťažovať
poškodeného a následne ani jeho právneho nástupcu (žalobcu). Od poškodeného, resp. žalobcu
nemožno požadovať, aby v súdnom spore preukazoval množstvo skutočností smerujúcich k záveru
o tom, že nájom náhradného vozidla bol účelný. Poškodený účelnosť trvania nájmu odôvodnil tým, že

náhradné vozidlo mal prenajaté až do doručenia krycieho listu žalovanou poisťovňou (č.l. 9 spisu). Bolo
na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že trvanie nájmu
náhradného vozidla nebolo účelné. Žiaden súd nemôže zaťažiť dôkazným bremenom o skutočnostiach,
ktorých preukázanie bolo v prospech žalovanej poisťovne, protistranu (t.j. žalobcu ako právnehonástupcu poškodeného). Poškodený je od odovzdania poškodeného vozidla servisu zbavený možnosti
ho užívať a nie je dôvod, aby preukazoval iné skutočnosti. Žalovaná nijako racionálne nevysvetlila, ako
prakticky mohol poškodený ovplyvniť dobu opravy poškodeného vozidla, resp. prispieť k skráteniu tejto

doby vozidla, t.j. ovplyvniť dobu, po ktoré sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise.
Odvolací súd tiež podotýka, že efektivita organizácie práce autoservisu nemôže byť ponechaná na
„kontrolu“ poškodeného.
20.
Pokiaľ žalovaná „viní“ z neprimeranosti doby opravy autoservis, ktorý mal mať prestoje, odvolací súd

poukazuje na to, že v danom prípade išlo o autoservis, ktorý je zmluvným servisom žalovanej a preto
je v záujme žalovanej, aby spoluprácu vrátane časovej koordinácie opravy dohodla v rámci internej
spolupráce s jej partnerom, keďže poškodený nemá reálne možnosť ovplyvniť dobu trvania procesu
opravy ani ho nijakým spôsobom koordinovať.

21.

Vo všeobecnosti prioritne odvolací súd zdôrazňuje, že nevidí dôvod pre zmenu (svojho) ustáleného
právneho záveru, ktorý korešponduje určujúcim úvahám Ústavného súdu SR vysloveným v jeho náleze
sp. zn. III. ÚS 602/2022 dňa 16. februára 2023, v zmysle ktorých „Účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo“., resp. že

„účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie.“

22.

Vo vzťahu k posudzovaniu nevyhnutnosti doby opravy poškodeného vozidla odvolací súd upriamuje
pozornosť žalovanej na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 dňa 06.08.2025. V rámci
neho Ústavný súd SR vytkol tunajšiemu súdu nerešpektovanie/odklon od jeho skorších záverov (t.j.
predovšetkým od vyššie označeného nálezu III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023), keď všeobecný
súd (v obdobnej veci) za podstatnú dobu považoval nevyhnutnú dobu opravy na podklade žalovanou

stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu.
23.
Ústavný súd SR vo vyššie označenom náleze okrem iného uviedol:

„34. Nosnou (ťažiskovou) otázkou v tu prejednávanej veci súvisiacou s predmetom súdnej ochrany je

otázka uplatnenia nároku z hľadiska podmienok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) upravujúceho
priamy nárok poškodeného (náhrada škody) v spojení s § 442 Občianskeho zákonníka (náhrada škody)
tak, ako je špecifikovaný v bode 28 tohto nálezu (náhrada za nájom náhradného motorového vozidla).

35. Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch, na ktoré v bodoch 11 a 23 tohto nálezu
poukazuje aj samotná sťažovateľka, konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že
účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,
ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje

vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného
vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok
(III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024).

36. Vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho

odvolacieho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká
momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené
vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.

37. Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval
porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci
ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti
užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnenýchnárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom
ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o
ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona

o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne
pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m.
m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024).

38. Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v
okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej
udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať
hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K
obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára
2021 (m. m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024).

39. Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už vymedzené závery nerešpektoval a pri
rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú
nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou

stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so
žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s
ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového
vozidla (bod 35 tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla (bod 36 tohto
nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla,

ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla (bod 37
tohto nálezu)....“
24.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že stanovenie nevyhnutnej doby opravy
poškodeného motorového vozidla nie je kritériom pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom

náhradného motorového vozidla, ktorý záver jednoznačne rezultuje z vyššie citovaného nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 zo dňa 06.08.2025.
25.
V komplexnej reakcii na odvolaciu argumentáciu žalovanej odvolací súd uvádza, že z judikatórnych
východísk Ústavného súdu SR týkajúcich sa posudzovanej problematiky (ohľadne „náhrad za nájom

náhradných vozidiel“) nevyplývajú okrem vyššie uvedených kritérií (bod 23. tohto odôvodnenia) žiadne
ďalšie kritériá, ktoré by mali byť v obdobných prípadoch zohľadňované tak ako naznačuje žalovaná.
Inak povedané na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla nemá vplyv, ani
postup, resp. prestoje autoservisu (o to viac ak je zmluvným partnerom žalovanej), či prieťahy pri oprave
poškodeného vozidla, ktoré preukázateľne neboli spôsobené poškodeným.

26.
Vzhľadom na vyššie uvedené neobstoja námietky žalovanej ohľadne krátenia poistného plnenia
z dôvodu, že v období od 13.12.2022 do 09.01.2023 oprava poškodeného vozidla reálne nebola
vykonávaná. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že z 27 dní tohto namietaného obdobia 10 dní tvorili

vianočné sviatky a víkendy.
27.
Ani názoru žalovanej, podľa ktorého je prenájom náhradného motorového vozidla nutný a účelný a tým
aj dôvodný len po dobu do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, nemožno priznať
relevanciu, nakoľko ako je odvolateľke známe, je v rozpore s už ustálenou rozhodovacou praxou, ktorá

vychádza aj z rozhodnutí najvyššej súdnej autority.

28.
ÚstavnýsúdSRjednoznačnejudikoval(III.ÚS602/2022,III.ÚS476/2024,I.ÚS291/2025),žedôležitým
kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach

prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz
finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred
škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru
dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS602/2022 a III. ÚS 476/2024). Z vyššie uvedeného rezultuje jednoznačný záver, že nájom náhradného
motorového vozidla je účelný až do dňa doručenia tzv. krycieho listu vystaveného žalovanou poisťovňou.

29.
V súdenej veci poškodený odovzdal svoje motorové vozidlo zmluvnému servisu žalovanej poisťovne
dňa 13.12.2022 (t.j. až 19 deň po dopravnej nehode, nie bezprostredne po poistnej udalosti ako tvrdí
žalovaná) z dôvodu, že tento deň mu bol pridelený servisom (č.l. 109 spisu). Oprava poškodeného
vozidla bola ukončená dňa 10.02.2023 (piatok), kedy autoservis vystavil aj faktúru a zaslal žalovanej

poisťovni. Žalovaná v oznámení o poistnom plnení (č.l. 71 spisu), t.j. v krycom liste zo dňa 13.02.2023
(pondelok) (a nie zo dňa 12.02.2023 ako žalovaná tvrdí v odvolaní) oznámila, že dňa 10.02.2023
(t.j. v deň ukončenia opravy) ukončila šetrenie poistnej udalosti. Žalovaná nijako nevysvetlila, prečo
k vystaveniu krycieho listu došlo až dňa 13.02.2023 a nie skôr, t.j. už dňa 10.02.2023, kedy šetrenie
poistnej udalosti ukončila. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobe v celom rozsahu
vyhovel a žalobcovi priznal nárok na nájomné za celú dobu nájmu náhradného vozidla, t.j. až do

vydaniaopravenéhovozidlaautoservisombezodkladnepotom,čobolautoservisudoručenýtzv.krycílist
vystavený žalovanou. Autoservis teda nerealizoval žiadne zádržné právo tak ako to naznačuje žalovaná,
t.j. nezadržal vozidlo poškodeného vo svojej prevádzke do úplného uhradenia záverečného účtu za
opravu, v súvislosti s čím by mali a mohli vzniknúť už nedôvodné náklady za prenájom náhradného
vozidla.

30.
Pokiaľ ide o uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/303/2023 zo dňa 08.06.2023, na ktoré sa
odvolávala žalovaná, odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR v tomto rozhodnutí nevyslovil
právny záver v súvislosti s posudzovanou problematikou. V rozhodnutí, v ktorom odmietol ústavnú
sťažnosť sťažovateľa (obdobnej obchodnej spoločnosti ako žalobca), Ústavný súd SR považoval

za ústavne udržateľný právny názor Krajského súdu v Bratislave vyjadrení v rozsudku sp. zn.
2Cob/192/2020 zo dňa 14.02.2023. Ústavný súd SR nepodrobil právny záver krajského súdu bližšiemu
prieskumu s odôvodnením, že preskúmava skutkové a právne závery súdov z hľadiska parametrov
ústavnej udržateľnosti, a to z hľadiska základného práva, ktorého porušenie je namietané (v danej veci
práva na spravodlivý proces, práva vlastniť majetok). Nebolo teda úlohou ústavného súdu, aby v prípade

takej (ústavnej) udržateľnosti komplexne nahrádzal rozhodovanie všeobecného súdu. Nemohol preto
ani zohľadniť sťažnostnú námietku o potrebe prieskumu právneho názoru len z dôvodu neprípustnosti
dovolaniapretzv.majetkovýcenzuszakotvenývust.§422CSPasťažovateľomtvrdený(údajne)vysoký
počet obdobných konaní s nízkou hodnotou sporu, a tým na seba prevziať úlohu súdu vyššej inštancie
v systéme všeobecného súdnictva, ktorá prislúcha výlučne Najvyššiemu súdu SR.

31.
Napokon za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku žalovanej týkajúcu sa čestného
prehlásenia poškodeného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie
tento dôkaz považoval za dôkaz výsluchom svedka (§ 196 CSP), resp. výsluchom strany sporu (§ 195
CSP). Naopak z odseku č. 9 a 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že tento dôkaz súd

prvej inštancie hodnotil ako dôkaz listinou (§ 204 CSP). Pritom za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže
prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (§
187 ods. 1 CSP). Zároveň, pokiaľ ide o čestné prehlásenie určitej osoby ako listinný dôkaz, CSP ako
podmienku prípustnosti takéhoto dôkazu nestanovuje úradné overenie podpisu prehlasujúcej osoby.
32.

Odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (napr.
uznesenia sp.zn. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 342/2010).

33.
Len sama polemika s rozhodnutím súdu prvej inštancie alebo prosté spochybňovanie správnosti

rozhodnutia súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo
nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Do práva na spravodlivý proces totiž
nepatrí právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladomvšeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS

251/03). Porušením práva na spravodlivý proces nie je iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než
aké sú predstavy strany, resp. strán sporu.
34.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
I. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci

samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), ktorý plne zodpovedá vzájomnému
procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
35.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v plnom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %) proti žalovanej, ktorá vo veci podaného odvolania

úspech nemala. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

36.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Krajský súd v Žiline dňa 27. augusta 2025
Mgr. František Dulačka

predseda senátu

Mgr. Mária Kašíková

členka senátu

Rozhodnutie nemohla podpísať pre neprítomnosť, z dôvodu čerpania dovolenky (§ 394 ods. 2 CSP)JUDr. Zuzana Krivdová

členka senátu
(sudkyňa spravodajkyňa)
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Spišiaková Lucia