Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125201700
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125201700.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpený JUDr. Jurajom Dziakom, advokátom so sídlom
kancelárie Vajanského 26, 080 01 Prešov, proti žalovanému: F. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. H.
E. XX, XXX XX D. E., právne zastúpený AK MAZANEC, s.r.o., so sídlom Metodova 3331/12, 080 01

Prešov, IČO: 53 494 920, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 16C/8/2025-37 zo dňa 10.03.2025 v spojení s dopĺňacím
uznesením č.k. 16C/8/2025-124 zo dňa 25.08.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u juznesenie.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd I. inštancie“) napadnutým uznesením č.k. 16C/8/2025 zo dňa
10.03.2025 rozhodol tak, že:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa právnych úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva,
predmetom ktorého sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese I., obec I., katastrálne územie I.,
zapísané na LV č. XXXXX ako byt č. XX J. X poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. XX, ktorý

je postavený na parcele registra C KN č. XXXXX/XXX o výmere 494 m2 zastavaná plocha a nádvorie, v
podiele 1/1 z celku, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve, vo veľkosti XX/XXXX-XX z celku vlastníka pod XXX K. nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
okrese I., L. I., katastrálne územie I., zapísanej na LV č. XXXXX ako spoluvlastnícky podiel k pozemku
zastavanombytovýmdomom-parcelaregistraCKNČ.XXXXX/XXXovýmere494m2zastavanáplocha
a nádvorie, vo veľkosti XX/XXXX-XX z celku vlastníka pod 844.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Dopĺňacím uznesením zo dňa 25.08.2025 súd I. inštancie doplnil do svojho rozhodnutia výrok:
Poučuje žalovaného F. F. G., nar. XX.X.XXXX, že súdnej ochrany sa môžu domáhať podaním žaloby

vo veci samej ako žalobca, proti v tomto žalobcovi A. B., nar. XX.X.XXXX, ako žalovanému, o náhradu
škody.

3. Z odôvodnenia odvolaním napádaného rozhodnutia súdu I. inštancie vyplýva, že súd I. inštancie zistil
tento skutkový stav:

4. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca najskôr založil svoje nehnuteľnosti na
zabezpečenie pohľadávok (15.000 eur a 70.000 eur) v prospech M. F.. Táto následne postúpila svojupohľadávku voči žalobcovi na žalovaného F. G.. Od zmluvy o postúpení pohľadávky F. G. mala M. F.
odstúpiť, pričom v konaní tunajšieho súdu vedenom pod sp. zn. 8C 12/2024 bol v tomto konaní žalovaný
F. G. v postavení žalobcu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávky, proti M. F., zatiaľ

neprávoplatne, neúspešný.

5. Žalovaný však začal výkon záložného práva, o čom svedčí výpis LV č. XXXXX z ktorého vyplýva,
že žalovaný pristúpil k realizácii výkonu záložného práva. Pod plombou vyznačenou ako V-524/2025 je
katastrom nehnuteľností evidovaná kúpna zmluva medzi predávajúcim - žalovaný ako záložný veriteľ

a kupujúcim - LODON, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 574/40,082 21 Veľký Šariš, IČO: 53 613 163,
ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný, teda žalovaný prevádzal nehnuteľnosť ako fyzická
osoba obchodnej spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom, teda takpovediac „sám sebe“.

6. Zistený skutkový stav súd I. inštancie právne posúdil takto:

7. Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla
až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť
ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou neodkladného opatrenia
účinne,nemožnovyčkávaťnastav,keďsatátodispozíciastaneprenezúčastnenúosobuzrejmá,pretože
jej potom neodkladným opatrením už nemožno zabrániť.

8. Súd I. inštancie pri rozhodovaní tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv účastníkov konania
vyvolané nariadením neodkladného opatrenia. Žalovaný bezpochyby má úmysel túto nehnuteľnosť
scudziť, prípadne zaťažiť, preto je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod
na vydanie neodkladného opatrenia. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie neodkladného

opatrenia navrhnutého žalobcom môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej
ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobca osvedčil.
Avšak pre hospodárnosť súdneho konania o neúčinnosť právneho úkonu je potrebné, aby bol zachovaný
okruh účastníkov v konaní; prípadným reťazením zmlúv a zmenou okruhu účastníkov v konaní by sa
súdnekonaniepredĺžilo.Zákazdispozíciesnehnuteľnosťamimávtomtovýznameajpreventívnyúčinok.

9. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma
sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného
opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality

následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.

10. Oboznámením so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uvedenými žalobcom a k návrhu priloženými listinnými dôkazmi súd I. inštancie dospel k

záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Účelom neodkladného
opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah
účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov strán
konania. Súd I. inštancie vychádzal z toho, že žalobca predbežne osvedčil dôvodnosť svojho nároku,
ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, keďže z konania žalovaného vyplýva začatie výkonu

záložného práva. Súd I. inštancie má za to, že je dôvodné, aby boli dočasne upravené pomery strán
sporu a tým sa predišlo prípadnej hroziacej ujme v majetkovej sfére žalobcu.

11. Nariadením neodkladného opatrenia sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a
oprávnených záujmov žalovaného a ani iných osôb, pretože ide o neodkladné opatrenie, ktoré má len

dočasný charakter a zanikne z dôvodov uvedených v ust. § 333 a nasl. CSP najneskôr rozhodnutím vo
veci samej. Potenciálna pohľadávka žalovaného proti žalobcovi zostáva aj po nariadení neodkladného
opatreniazachovanáataktiežajmožnéoprávnenézáujmytretíchosôbvsúvislostisvýkonomzáložného
práva.

12. Napokon procesná situácia strán sporu v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa
vyjasní až po právoplatnosti konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 8C 12/2024, v ktorom sa
ustáli, kto je záložným veriteľom vo vzťahu k žalobcovi.13. Nakoľko ide o vydanie neodkladného opatrenia mimo konania, ktoré nasledovať nemusí, súd I.
inštancie rozhodol zároveň o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, ktorý patrí
úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto uznesenia.

14. Výrok III. dopĺňacieho uznesenia zo dňa 25.08.2025 III. súd I. inštancie odôvodnil tak, že v zmysle
pokynu odvolacieho súdu žalovanú stranu sporu poučil, že súdnej ochrany sa môžu domáhať podaním
žaloby o náhradu škody, ktorá by mohla potenciálne vzniknúť po úspechu žalobcu v tomto konaní.

Neúspešná strana sporu znáša okrem výsledku samotného aj prípadné trovy konania.

15. Proti rozhodnutiu súdu I. inštancie podal odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní uvádzal dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku, teda že súd I. inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o údajné odstúpenie zo strany právneho
predchodcu žalovaného, toto je odôvodňované údajným nesplnením platobných podmienok zo strany
žalovaného uvedených v ods. 3.2. Zmluvy o postúpení pohľadávok, a to:
„ Odplata bude uhradená zo strany Postupníka nasledujúcim spôsobom:

a) suma vo výške 48.000,-€ je uhradená dňom účinnosti tejto zmluvy, a to na základe vzájomného
zápočtu pohľadávok zmluvných strán vo výške 48.000,-€;
b) suma vo výške 37.000,-€ je uhradená do 2 mesiacov po predložení výpisu z listu vlastníctva č.
XXXXX (B34), č. XXXXX (B44) pre k. ú. I., obec I., okres I., vzťahujúci sa k bytu č. XX, vchod č. XX,
poschodie č. X, resp. na ktorom bude Postupník evidovaný ako výlučný vlastník a nebude evidovaná

žiadna poznámka ani iná ťarcha. “
17. Dôvod právneho predchodcu žalovaného pre odstúpenie od zmluvy podľa názoru žalovaného
nenastal, keďže doposiaľ nebolo rozhodnuté o povolení vkladu vlastníckeho práva v rámci výkonu
záložného práva, čo je podmienkou pre úhradu zostávajúcej časti odplaty za postúpenie pohľadávok v
zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný odstúpenie právneho

predchodcu žalovaného za neplatné.

18. S ohľadom na uvedené považuje žalovaný argument nemožnosti výkonu záložného práva z dôvodu
odstúpenia od zmluvy o zriadení záložného práva za nedôvodný, keďže neboli splnené zmluvné ani
zákonné dôvody, pre ktoré by právny predchodca žalovaného mohol od Zmluvy o postúpení pohľadávok

platne odstúpiť.

19. K tvrdeniu žalobcu súvisiaceho so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
8C/12/2024, žalovaný uvádza, že návrh vo veci samej bol podaný na základe výzvy Okresného úradu
Prešov, katastrálny odbor, zo dňa 09.01.2024, č. L./XXXX/X-XXXX/XXXX/XX, ktorou správny orgán

podmieňoval ponechanie zápisu tiarch - záložných práv za účelom zabezpečenia pohľadávok právneho
predchodcu žalovaného voči žalobcovi v zmysle zmluvy o pôžičke I. a zmluvy o pôžičke II. Skutočnosť,
že Okresný súd Prešov zamietol žalobu podanú v zmysle výzvy Okresného úradu Prešov, katastrálny
odbor, je otázkou procesnou, v zmysle ktorej toho času prebieha aj odvolacie konanie.

20. Uvedený procesný stav nemení nič na skutočnosti, že pre odstúpenie od Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo strany právneho predchodcu žalovaného, neboli a ani nie sú splnené podmienky a súd by
mal uvedené vyhodnotiť a konštatovať v rámci posúdenia predbežnej otázky, a teda v rámci odvolacieho
konania.

21. Pokiaľ ide o údajný zánik záväzok žalobcu zo zmluvy o pôžičke I. a zmluvy o pôžičke II. uvádza pre
úplnosť tejto state žalovaný predkladá chronologický prehľad udalostí vzájomných zmluvných vzťahov
strán sporu:
- dňa 23.08.2021 bola uzatvorená zmluva o pôžičke I.
- dňa 23.08.2021 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva -zabezpečenie pohľadávky zo

zmluvy o pôžičke I.
- dňa 10.11.2021 bola uzatvorená zmluva o pôžičke II.
- dňa 10.11.2021 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva zabezpečenie pohľadávky zo
zmluvy o pôžičke II.- dňa 24.07.2023 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok
- dňa 24.07.2023 bolo oznámené postúpenie pohľadávok voči žalobcovi
22. Žalobca za účelom preukázania údajného zániku svojich záväzkov voči právnemu predchodcovi

žalovaného predložil nasledujúce čestné vyhlásenia:
a) čestné vyhlásenie zo dňa 13.04.2022 (čestné vyhlásenie bolo podpísané až dňa 19.10.2023, čo
vyplýva z osvedčovacej doložky F. I., kde je uvedené že „podpis na listine urobil“) na údajné prijatie
čiastky vo výške 70.000,- €
b) čestné vyhlásenie zo dňa 13.04.2022 (čestné vyhlásenie bolo podpísané až dňa 19.10.2023, čo

vyplýva z osvedčovacej doložky F. I., kde je uvedené že „podpis na listine urobil“) na údajné prijatie
čiastky vo výške 15.000,- €

23. Čl. VI. ods. 6.1. písm. b), c), d), e) Zmluvy o postúpení pohľadávok stanovuje vyhlásenie postupcu
- právneho predchodcu žalovaného:
„b) Pohľadávky existujú, nezanikli a nie sú premlčané, a informácie uvedené v čl. II. tejto Zmluvy sú

pravdivé;
c) je veriteľom Pohľadávok a neuzavrel žiadnu zmluvu, na základe ktorej by Pohľadávky postúpil tretej
osobe alebo sa k takémuto postúpeniu zaviazal;
d) Pohľadávky vrátane jej príslušenstva a práva s ňou spojené nie sú zaťažené žiadnym záložným ani
akýmkoľvek iným právom v prospech tretích osôb a postupca sa k takémuto zaťaženiu nezaviazal;

e) neuzatvoril s dlžníkom žiadne také dohody, ktoré by odporovali postúpeniu Pohľadávok podľa tejto
Zmluvy; “
24. K uvedenému žalovaný uvádza, že žalobca ani právny predchodca žalovaného nemohli platne
realizovať čestné vyhlásenie o prijatí dlžnej čiastky v čase, kedy už právny predchodca žalovaného nebol
veriteľom dlžníka - žalobcu v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom dňa 24.07.2023 podpisom

Zmluvy o postúpení pohľadávky potvrdil, že pohľadávky zo zmluvy o pôžičke I. a zmluvy o pôžičke II.,
zabezpečené záložným pravom existujú, nezanikli, nie sú premlčané a že neuzatvoril s dlžníkom žiadne
také dohody, ktoré by odporovali postúpeniu pohľadávky.

25. Uvedené vylučuje pravdivosť tvrdení žalobcu ohľadom údajného zániku pohľadávok žalovaného

voči žalobcovi, keďže dňa 24.07.2023 podpisom právny predchodca žalovaného potvrdil existenciu
pohľadávok voči žalobcovi ako dlžníkovi, čo priamo vylučuje, aby následne dňa 19.10.2023 vyhlásil, že
prijal plnenie v celkovej výške 85.000,- €

26. Argumentácia žalobcu ohľadom dňa vypracovania čestných vyhlásení nie je právne relevantná,

keďže dňa 19.10.2023 už právny predchodca žalovaného nebol oprávnený vydať potvrdenie o prijatí
dlžnej čiastky, keď už nebol veriteľom dlžníka - žalobcu, o čom žalobca mal vedomosť, keďže potvrdil
prijatie oznámenia o postúpení pohľadávky dňa 24.07.2023. V zmysle uvedeného, bol od 24.07.2023
subjektom pre prijatie plnenia v zmysle zmluvy o pôžičke I. a zmluvy o pôžičke II. výlučne žalovaný, ktorý
bol teda aj osobou oprávnenou k vydaniu potvrdenia o prijatí príslušného plnenia, čo sa však nestalo, a

preto bol nútený pristúpiť k výkonu záložného práva o čom riadne informoval aj žalobcu.

27. Žalovaný považuje za dôležité zdôrazniť, že údajné plnenie prijaté právnym predchodcom
žalovaného v zmysle čestných vyhlásení (19.10.2023), malo byť realizované po ukončení mimoriadnej
situácie, kedy plnenie v hotovosti v žalobcom tvrdenej výške bolo zakázané.

28. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje žalobca za šikanózny, keďže podkladom pre
jeho vydanie je predloženie neplatného odstúpenia od Zmluvy o postúpení pohľadávok (nie sú splnené
podmienky), a súčasne predloženie neplatných čestných vyhlásení žalobcu a právneho predchodcu
žalovaného (vytvorené po uzatvorení Zmluvy o postúpení pohľadávok).

29. S ohľadom na vyššie uvedené, žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací
zmenil uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 10.03.2025, č.k. 16C/8/2025-37 a rozhodol o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a
žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

30. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca listom zo dňa 22.05.2025, v ktorom uviedol, že aj keď
žalovaný v odvolaní popisuje množstvo skutkových a právnych tvrdení vo vzťahu ku platnosti/neplatnosti
odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.07.2023, konaniu vedeného na Okresnomsúde Prešov pod sp. zn. 8C/12/2024, ako aj v súvislosti s čestnými prehláseniami osoby M. F., tak tieto
podľa názoru žalobcu žiadnym spôsobom nespochybňujú pre potreby konania o neodkladnom opatrení
nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

31. Predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je poskytnúť právne relevantné
odpovede na všetky žalovaným uvádzané skutočnosti, ale posúdenie toho či návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný, t. j. či ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné,
že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu. Taxatívny výpočet toho, čo súd pred nariadením

neodkladného opatrenia posudzuje poskytol Krajský súd Žilina v uznesení sp zn. 11Co/256/2017 zo dňa
16.11.2017, a to v bode 10.

32. Dočasnosť nariadeného opatrenia spočíva v tom, že upravuje pomery do doby, než súd vydá
vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava
právnychaleifaktickýchpomerovstránsporu.Neodkladnéopatrenieneprejudikujeprávaazáujmystrán

sporu, pričom na jeho vydanie postačuje, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy.

33. V tejto súvislosti dáva žalobca do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo/171/2010 zo dňa 22.09.2019, v ktorom najvyšší súd okrem iného uvádza: „Pri nariadení

predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti
účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v

neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“

34. Rovnako tak možno dať do pozornosti aj uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/135/2019
zodňa07.11.2019,vktoromkrajskýsúdvbode23uvádza:„Odvolacísúdzdôrazňuje,žeprirozhodovaní
o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim

rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok
potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia
jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné,
aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť
aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň

osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.“ (obdobne aj uznesenie Krajského súdu Žilina sp.
zn. 9Co/120/2018 zo dňa 31.05.2018, bod 10).

35. Žalobca konštatuje, že tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní proti uzneseniu o nariadení
neodkladného opatrenia súvisia s procesným postavením žalovaného ako strany sporu v tomto konaní,

a teda sú „logicky“ protichodné tým, ktoré produkoval žalobca. Aj keď sa opis skutkového deja strán
sporu čiastočne prekrýva, rozdiely sú v nazeraní na prebiehajúce konanie vedené na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 8C/12/2024, ktorého výsledok má podľa žalobcu vplyv na postavenie žalovaného
ako záložného veriteľa, ako aj v chápaní záverov, ktoré vyplývajú z čestných vyhlásení.

36. Podľa žalobcu nie je a ani nemôže byť úlohou súdu rozhodujúceho o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a následne odvolacieho súdu pojednávajúceho o odvolaní v tejto veci – in
concreto zaoberať sa platnosťou odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.07.2023,
keďže táto otázka sa meritórne rieši v súbežne prebiehajúcom sporovom konaní pod sp. zn. 8C/12/2024,
ako ani vypočúvať žalovaným navrhovaných svedkov (výsluch žalovaného, svedkyne M. F.), pretože

uvedené by prichádzalo do úvahy v konaní vo veci samej. Len pre doplnenie žalobca uvádza, že nie je
rozhodujúce, prečo žalovaný podal žalobu, ktorá je toho času vedená na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 8C/12/2024. Podstatnou sa podľa žalobcu javí už len samotná skutočnosť, že sa vedie na tunajšom
súde konanie, ktorého výsledok má zásadný význam do právneho postavenie strán tohto sporového
konania.

37. Výsluch navrhovaných osôb, ako aj posúdenie pravdivosti čestných vyhlásení môžu byť podľa
názoru žalobcu predmetom len dokazovania vo veci samej, avšak pre nariadenie neodkladného
opatrenia postačuje osvedčenie splnenia podmienok stanovených zákonom.38. Nad rámec vyššie uvedeného ale žalobca uvádza, že pokiaľ žalovaný namieta predložené čestné
vyhlásenia, tak žalobca v bode 9 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol: „Pre doplnenie

žalobcauvádza,ženajednejstranesícejepotrebnéobjasniťskutočnosť,žečestnéprehláseniemalobyť
spísané dňa 13.04.2022 avšak podpis M. F. na tejto listine mal byť overený dňa 19.10.2023, no na druhej
strane možno mať pre potreby konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnené
pochybnosti o tom či a v akom rozsahu je žalovaný vôbec veriteľom ním tvrdenej pohľadávky, na
podklade ktorej realizuje výkon záložného práva – priamym predajom.“ Žalobca teda súd I. inštancie

sám v podanom návrhom na uvedenú nezrovnalosť upozornil.

39. Je zrejmé, že k obsahu čestných vyhlásení by bolo dôvodné vypočuť zainteresované osoby, no
na druhej strane možno mať s prihliadnutím na prebiehajúce sporové konanie vedené pod sp. zn.
8C/12/2024, ako aj predložené čestné vyhlásenia odôvodnené pochybnosti o tom či a v akom rozsahu
je žalovaný vôbec veriteľom ním tvrdenej pohľadávky.

40. Okrem toho žalobca poukazuje na obsah čestných vyhlásení, z ktorých vyplýva, že k zániku dlhu,
ktorý mal byť zabezpečený záložným právom, došlo ešte pred 24.07.2023, čo vyplýva z použitých slov
„Dňa 13.04.2022 v Prešove“. Z uvedeného dôvodu je potom argumentácia žalovaného neopodstatnená.

41. Neodkladnosť dočasnej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu žalobca odôvodňoval
prebiehajúcim vkladovým konaním (V-524/2025). Nariadením neodkladného opatrenia sa taktiež
predchádza prípadným sporom vzniknutým v súvislosti s realizáciou predmetného záložného práva.

42.Rozhodnutiesúduprvéhostupňaonariadeníneodkladnéhoopatreniatakžalobcapovažujezavecne

správne.Súdprvejinštanciesanáležitevysporiadalsovšetkýmizákonnýmipredpokladmiprenariadenie
neodkladného opatrenia.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

44. K vyjadreniu žalobcu zaslal repliku žalovaný listom zo dňa 20.06.2025, v ktorej uviedol, že žalovaný
nespochybňuje teoretický právny základ pre nariadenie neodkladného opatrenia predložený žalobcom,
avšak má zásadnú výhradu voči dôkaznému podkladu, ktorý údajne odôvodňuje návrh na nariadenie

napádaného neodkladného opatrenia.

45. Základným dôkazným podkladom predloženým žalobcom, ktorý má odôvodňovať zánik pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi:

a) čestné vyhlásenie zo dňa 13.04.2022 (čestné vyhlásenie bolo podpísané až dňa 19.10.2023, čo
vyplýva z osvedčovacej doložky F. I., kde je uvedené že „podpis na listine urobil“) na údajné prijatie
čiastky vo výške 70.000,- €
b) čestné vyhlásenie zo dňa 13.04.2022 (čestné vyhlásenie bolo podpísané až dňa 19.10.2023, čo
vyplýva z osvedčovacej doložky F. I., kde je uvedené že „podpis na listine urobil“) na údajné prijatie

čiastky vo výške 15.000,- €

46. Tvrdenie žalobcu, že predmetné čestné vyhlásenia boli realizované dňa 13.04.2022 je vylúčené
osvedčovacími doložkami F. I., ktoré preukazujú, že predmetné dokumenty boli podpísané až
19.10.2023, a teda po uzatvorení Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.07.2023 uzatvorenej

medzi právnym predchodcom žalovaného (M. F.) a žalovaným (ďalej len ako „Zmluva o postúpení
pohľadávok“).

47. Čl. VI. ods. 6.1. písm. b), c), d), e) Zmluvy o postúpení pohľadávok stanovuje vyhlásenie postupcu
– právneho predchodcu žalovaného:

„b) Pohľadávky existujú, nezanikli a nie sú premlčané, a informácie uvedené v čl. II. tejto Zmluvy sú
pravdivé;
c) je veriteľom Pohľadávok a neuzavrel žiadnu zmluvu, na základe ktorej byPohľadávky postúpil tretej osobe alebo sa k takémuto postúpeniu zaviazal;
d) Pohľadávky vrátane jej príslušenstva a práva s ňou spojené nie sú zaťažené žiadnym záložným ani
akýmkoľvek iným právom v prospech tretích osôb a postupca sa k takémuto zaťaženiu nezaviazal;

e) neuzatvoril s dlžníkom žiadne také dohody, ktoré by odporovali postúpeniu Pohľadávok podľa tejto
Zmluvy;“

48. K uvedenému žalovaný uvádza, že žalobca ani právny predchodca žalovaného nemohli platne

realizovať čestné vyhlásenie o prijatí dlžnej čiastky v čase, kedy už právny predchodca žalovaného
nebol veriteľom dlžníka – žalobcu v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom dňa 24.07.2023
podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky právny predchodca žalovaného – M. F. potvrdila, že
pohľadávky zo zmlúv o pôžičke v celkovej výške 85.000,- € s príslušenstvom, zabezpečené záložným
právom existujú, nezanikli, nie sú premlčané a že neuzatvoril s dlžníkom žiadne také dohody, ktoré
by odporovali postúpeniu pohľadávky. Uvedené vylučuje pravdivosť tvrdení žalobcu ohľadom údajného

zániku pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, keďže dňa 24.07.2023 podpisom právny predchodca
žalovaného potvrdil existenciu pohľadávok voči žalobcovi ako dlžníkovi, čo priamo vylučuje, aby
následne dňa 19.10.2023 vyhlásil, že prijal plnenie v celkovej výške 85.000,- €. Argumentácia žalobcu
ohľadom dňa vypracovania čestných vyhlásení nie je právne relevantná, keďže dňa 19.10.2023 už
právny predchodca žalovaného nebol oprávnený vydať potvrdenie o prijatí dlžnej čiastky, keď už nebol

veriteľom dlžníka – žalobcu, o čom žalobca mal vedomosť, keďže potvrdil prijatie oznámenia o postúpení
pohľadávky dňa 24.07.2023. V zmysle uvedeného, bol od 24.07.2023 subjektom pre prijatie plnenia v
zmysle zmlúv o pôžičke výlučne žalovaný, ktorý bol teda aj osobou oprávnenou k vydaniu potvrdenia o
prijatí príslušného plnenia, čo sa však nestalo, a preto bol nútený pristúpiť k výkonu záložného práva o
čom riadne informoval aj žalobcu. S ohľadom na právnu argumentáciu žalobcu, považuje žalovaný za

dôležité zdôrazniť, že potreba nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu sa musí
opierať o pravdivé skutočnosti, pričom z podaného odvolania a predovšetkým predložených dôkazov
je zrejmé, že tvrdenia žalobcu, ktoré odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa nezakladajú
na pravde, keďže predložené čestné vyhlásenia sú podľa právneho názoru žalovaného neplatnými
právnymi úkonmi, a teda k zániku záväzkov žalobcu voči žalovanému ani jeho právnemu predchodcovi

nedošlo, a súčasne nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany
právneho predchodcu žalovaného, keďže označený dôvod odstúpenia od danej zmluvy je vylúčený
priamo Zmluvou o postúpení pohľadávok.

49. Bez ohľadu na dočasnosť úpravy sledovanú neodkladným opatrením, má žalovaný za to, že

v tomto prípade sa jedná o šikanózny návrh, keďže jeho podkladom sú právne úkony, ktoré v
zmysle predložených dôkazov nie je možné hodnotiť inak ako neplatné, keďže sú vylúčené priamo
skutočnosťami podloženými dôkazmi v rámci podaného odvolania žalovaného.

50. Žalovaný má za to, že právo na dočasnosť úpravy pomerom medzi stranami sporu nesmie mať

prednosť pred právami oprávnenej zmluvnej strany, ak sa tvrdená dočasnosť opiera o neplatné právne
úkony.

51. K replike žalovaného zaslal dupliku žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa
25.07.2025, v ktorej uvádza, že zotrváva na všetkých doposiaľ v konaní prednesených skutkových a

právnych tvrdeniach.

52. Žalovaný opakovane vo vyjadreniach spochybňuje čestné prehlásenia M. F.. Uvedená procesná
obrana žalovaného podľa žalobcu plne zodpovedá jeho postaveniu v tomto konaní. Žalobca so zreteľom
na vytýkané tvrdenia žalovaného predkladá čestné prehlásenie M. F. zo dňa 25.07.2025, z obsahu

ktorého vyplýva, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 24.07.2023 menovaná
osobanedisponovalažiadnoupohľadávkouvočižalobcoviaksplneniudlhumalodôjsťpreduzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný potom toho času nie je oprávnený realizovať výkon záložného
práva.

53. Na druhej strane žalobca uvádza, že predmetný byt predstavuje obydlie žalobcu, ktorý prekonal
mozgovú príhodu. Podporne žalobca dáva do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ C-351/23 zo dňa
24.06.2025, v ktorom súdny dvor na položené prejudiciálne otázky okrem iného odpovedal: „Článok
6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkami 7 a 47 Charty základných práv samajú vykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje, aby mimosúdny
nútený výkon hypotekárneho záložného práva, zriadeného k nehnuteľnosti predstavujúcej rodinné
obydlie spotrebiteľa so súhlasom tohto spotrebiteľa v prospech poskytovateľa úveru, ktorý je predajcom

alebo dodávateľom, pokračoval napriek tomu, že pred súdom prebieha konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia smerujúceho k prerušeniu tohto výkonu, a tomu, že existujú navzájom sa
zhodujúce nepriame dôkazy o prípadnej existencii potenciálne nekalej podmienky v zmluve, na ktorej je
tento výkon založený, pričom táto vnútroštátna úprava nestanovuje žiadnu možnosť domáhať sa súdnou
cestou určenia neplatnosti toho istého výkonu z dôvodu existencie nekalých podmienok v tejto zmluve.“

54. Aj napriek skutočnosti, že súdny dvor dospel k uvedenému záveru v konaní, predmetom ktorého
bola ochrana poskytovaná spotrebiteľovi a súvislosti s hypotekárnym úverom, a teda v inom merite
veci, žalobca analogicky poukazuje na dôkazy (konanie 8C/12/2024, čestné prehlásenia), ktoré v
miere postačujúcej pre konanie o neodkladnom opatrení osvedčujú danosť práva, ktorému sa má
poskytnúť ochrana prostredníctvom prerušenia výkonu záložného práva. Podľa žalobcu prerušeniu

výkonu záložného práva predstavuje taktiež primeraný procesný prostriedok so zreteľom na postavenie
strán sporu, ochranu obydlia žalobcu a predchádzanie vzniku ďalším sporovým konaniam.

55.Rozhodnutiesúduprvéhostupňaonariadeníneodkladnéhoopatreniatakžalobcapovažujezavecne
správne.Súdprvejinštanciesanáležitevysporiadalsovšetkýmizákonnýmipredpokladmiprenariadenie

neodkladného opatrenia.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

57. K vyjadreniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalovaný v ďalšom liste zo dňa 06.08.2025, v ktorom
uviedol, že úvodom žalovaný uvádza, že v celom rozsahu trvá na svojej replike zo dňa 20.06.2025
a nesúhlasí s vyjadrením žalobcu. Žalovaný má za to, že žalobca svoje vyjadrenie riadne, pravdivo
a relevantne neodôvodnil, navyše v ňom uvádza tvrdenia, ktoré nepodložil relevantnými dôkazmi, a

preto žalobca považuje vyjadrenie žalobcu za neopodstatnené, založené na nepravdivých a skreslených
skutočnostiach, pričom trvá na účelovosti zo strany žalobcu.

58. Prekonanie mozgovej príhody ako nerelevantný a dôkazmi nepreukázaný dôvod pre zdržanie
sa výkonu záložného práva. Úvodom vyjadrenia žalobca konštatuje, že obydlie, ktoré je predmetom

záložného práva, predstavuje byt žalobcu, ktorý mal prekonať mozgovú príhodu. Podľa názoru
žalovaného sa jedná o ničím nepodložené tvrdenie, nakoľko vo vydarení žalobcu nie je uvedený
žiadny dôkaz v podobe lekárskej správy ohľadom prekonania mozgovej mŕtvice. Iba samotné tvrdenie o
prekonaní mozgovej mŕtvice považuje žalovaný za nepostačujúce, a nemožno ho tak považovať ako za
dostatočný dôkaz, aby súd mohol na jeho základe spravodlivo zasiahnuť do výkonu práv žalovaného.

Do pozornosti tak možno dať aj súdne rozhodnutie, ktorým samotný žalobca argumentoval vyjadrením
zo dňa 22.05.2025. Podľa uznesenia Krajského súdu Prešov, sp. zn. 13Co/ 135/2019 zo dňa 07 . 11 .
2019 „ V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy,
ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť' jej práva, avšak musí predložiť' také dôkazy, ktoré by jej
právo alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň

spravdepodobňovali."

59. V tomto prípade nie je toto tvrdenie rozumne osvedčené a ani toto tvrdenie nemožno považovať
ako za spravdepodobňuiúce. Nemožno opomenúť, že hoci by žalobca aj riadne preukázal svoje
tvrdenie, prekonanie mozgovej príhody ako takej síce predstavuje poľutovania hodnú situáciu, no

samotné prekonanie mozgovej príhody nie je titulom či skutočnosťou podmieňujúcou zdržanie sa výkonu
záložného práva. Občiansky zákonník neustanovuje príčinnú súvislosť medzi zdravotným stavom
dlžníka - žalobcu a zdržaním sa výkonu záložného práva na strane záložného veriteľa - žalovaného.
A teda v zmysle vyššie uvedeného nie je tvrdenie o mozgovej mŕtvici dôležité či opodstatnené pre
predmetné konanie.

60. Pochybná autenticita čestného vyhlásenia ako podstatná skutočnosť, ktorá vzbudzuje pochybnosť
o opodstatnení zdržania sa výkonu záložného práva Žalobca sa napriek argumentácii žalovaného
nevyjadril vo svojom vyjadrení ku skutočnosti, ktorá sa týka spochybňovaných čestných vyhlásení zodňa 13.04.2022, ktoré boli podpísané až dňa 19.10.2023, teda až s odstupom roku a pol. To znamená,
že tvrdenie žalobcu, že predmetné čestné vyhlásenia boli realizované dňa 13.04.2022, je v zmysle
osvedčovacích doložiek mesta Prešov zo dňa 19.10.2023 absolútne vylúčené.

61. Žalovaný trvá na tom, že žalobca ani právny predchodca žalovaného nemohli realizovať čestné
vyhlásenie o prijatí dlžnej čiastky v čase, kedy už. právny predchodca žalovaného nebol veriteľom
dlžníka - žalobcu v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom podpisom Zmluvy o postúpení
pohľadávky dňa 24.07.2023 právny predchodca žalovaného - M. F. - potvrdila, že pohľadávky zo zmlúv o

pôžičke v celkovej výške 85.000,-€ s príslušenstvom, zabezpečené záložným právom existujú, nezanikli,
nie sú premlčané a že s dlžníkom neboli uzatvorené žiadne také dohody, ktoré by odporovali postúpeniu
pohľadávky.

62. Na tomto mieste si dovoľuje žalovaný zdôrazniť, že nesúhlasí so skutočnosťami uvedenými v
čestnom vyhlásení podpísanom pani M. F., keďže žalovaný má za to. že M. F. pri podpisovaní

predloženého čestného vyhlásenia nemala vedomosť o jeho význame a predovšetkým dôsledkoch,
keďže predloženým čestným vyhlásením sa fakticky priznala k spáchaniu trestného činu podvodu § 221
ods. 2 trestného zákona. S ohľadom na uvedené Iná žalovaný za to, že pani F. nie je osobou, ktorá
vypracovala predložené čestné vyhlásenie a predovšetkým sú v ňom uvedené skutočnosti, ktoré nie sú
pravdivé s ohľadom na dokumenty, ktoré podpísala skôr - Zmluva o postúpení pohľadávok.

63. Rozsudok Súdneho dvora EU C-351/23 zo dňa 24.06.2025 ako príklad nesprávnej analogickej
interpretácie zdržania sa výkonu záložného práva. Žalobca vo svojom vyjadrení spomína vyššie
uvedený rozsudok, podľa ktorého sú čestné vyhlásenia postačujúce dôkazy pre konanie o neodkladnom
opatrení osvedčujúcu danosť práva, ktorá sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom prerušenia výkonu

záložného práva. Žalovaný síce nijakým spôsobom nerozporuje oprávnenosť ochrany dlžníka, no
v tomto prípade Súdny dvor interpretuje Smernicu 93/13, ktorá sa týka nekalých zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle § 52 ods. 1 OZ „ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, ktorá
sa uzatvára medzi obchodníkom a spotrebiteľom." V zmysle ods. 3 „Obchodníkom je osoba, ktorá v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná

v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v
jej mene alebo na jej účet."

64. Žalovaného v tomto prípade nemožno považovať za obchodníka, nakoľko pri uzatváraní zmluvy o
postúpení pohľadávok nekonal v rámci svojej profesijnej činnosti alebo v rámci podnikania. Obchodníka

od spotrebiteľa odlišuje niekoľko znakov - profesionalita, ktorá predstavuje odborné predpoklady, prax
a skúsenosť na uzatváranie spotrebiteľských zmlúv, kde je spotrebiteľ ako laik v značnej nevýhode; a
informovanosť', ktorá predstavuje výhodu ohľadom informácií týkajúcich sa predmetu spotrebiteľských
zmlúv, ktorými obchodník priórne disponuje, na rozdiel od spotrebiteľa.

65. V tomto prípade je ale takéto postavenie účastníkov konania jednoznačne vylúčené, nakoľko
zo zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno vyvodiť záver, že žalovaný vystupuje v tomto právnom
vzťahu ako obchodník. To znamená, že žalobca a žalovaný majú podľa základných zásad súkromného
občianskeho práva rovnocenné postavenie, a teda analógia rozsudku ohľadom smernice o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je podľa názoru žalovaného vylúčená.

66. Samotný rozsudok tak síce pripúšťa použitie čestného vyhlásenia ako dostatočný podklad pre
zdržanie sa výkonu záložného práva, no týka sa vyslovene iba spotrebiteľských zmlúv a použitia
nekalých zmluvných podmienok v nich. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu o prípustnosti
čestného vyhlásenia pri zdržaní sa výkonu záložného práva nie je podľa názoru žalovaného relevantné.

67. Bez ohľadu na dočasnosť' úpravy sledovanú neodkladným opatrením trvá žalovaný na tom, že v
tomto prípade sa jedná o šikanózny, účelový a špekulatívny návrh, keďže jeho podkladom sú právne
úkony, ktoré v zmysle predložených dôkazov nie je možné hodnotiť inak ako neplatné, keďže sú
vylúčenépriamoskutočnosťamipodloženýmidôkazmivrámcipodanéhoodvolaniažalovaného.Konanie

žalobcu tak možno bez rozumných pochybností označiť ako zneužitie práva, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi.68. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
CSP, včas podané odvolanie žalovaného prejednal, rozhodnutie súdu I. inštancie viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie súdu I. inštancie postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil ako vecne správne.

69. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

70. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

71. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmú v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť

nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaním, či po jeho skončení
nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná
úpravy pomerov strán sporu. Charakter neodkladného opatrenia si nevyžaduje, aby súd nevyhnutne
zistil všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a preto pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je nevyhnutné, aby z návrhu

boli osvedčené aspoň základne skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami, najmä to, že jeho nariadením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.

72. Pojem osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva

výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by preto mal obsahovať všetky
skutočnosti potrebné na dostatočné preukázanie potreby dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými
stranami, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana až po
preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena
výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných sporových strán s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel, a navyše taký
postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.

73. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky žalovaného a dospel k záveru, že tieto
neboli dôvodné. Okresný súd aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, súdenú vec správne
právne posúdil, a zároveň sa odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP stotožnil aj s právnymi
závermi napadnutého uznesenia. V odôvodnení uznesenia jasne dostatočne a zrozumiteľne okresný
súd vysvetlil, z akého dôvodu nariadil neodkladným opatrením povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu

záložného práva priamym predajom predmetných nehnuteľností, aké skutočnosti mal a aké nie, za
osvedčené pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia.

74. Otázku platnosti resp. neplatnosti postúpenia pohľadávky a následného odstúpenia od tejto zmluvy
bude riešiť súd v inom konaní vo veci samej. Cieľom neodkladného opatrenia má byť do vyriešenia

otázky existencie záložného práva žalovaného zabrániť jeho realizácii, najmä v súvislosti s tým, že v
predmetnej nehnuteľnosti, konkrétne v byte žalobcu má žalobca svoje obydlie. Za podstatné odvolací
súd považoval záver, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohol nastať stav, kedy by bolo
záložné právo realizované bez toho, aby došlo vo veci samej k vyriešeniu otázky platnosti záložného
práva, v dôsledku ktorého výkonu by žalobca stratil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a

došlo by opätovne k rozmnožovaniu súdnych sporov prinajmenšom o konanie o určenie vlastníckeho
práva v prípade, ak by k jeho realizácii došlo z nezákonných dôvodov. Okresný súd v rámci rozhodovania
správne nachádzal proporcionalitu medzi právom veriteľa realizovať záložné právo a na druhej strane
nevyhnutnou právnou ochranou pred zasahovaním do práv žalobcu na jeho obydlie a rodinný život.
Následky spojené s prípadnou realizáciou záložného práva by totiž boli vážnejšie oproti následku,

že žalovaný musí do vyriešenia sporu vo veci samej „vyčkať“ s jeho realizáciou. Naopak, realizáciou
záložného práva, ktorá by nebola vykonaná v súlade so zákonom a došlo by k nej v rámci konania vo
veci samej, v ktorom by žalovaný nebol úspešný, by došlo k nenávratnému stavu, resp. k stavu, ktorý by
bol navrátiteľný z obzvlášť závažnými komplikáciami, a najmä by došlo k ďalším sporom. Je potrebnéuznať, že nariadením neodkladného opatrenia ide o pozastavenie výkonu, resp. realizácie záložného
práva žalovaného, avšak bolo úlohou súdu nájsť vhodnú mieru spravodlivosti pre obidve sporové strany
vážením ich vzájomných práv a povinností. Zo spisu vyplýva, že žalobca je fyzickou osobou, naproti

tomu zo spisu nevyplýva, že by týmto nariadeným neodkladným opatrením vznikla žalovanému ujma,
prípadne akékoľvek nebezpečenstvo v súvislosti s nerealizáciou záložného práva. Naviac takúto ujmu,
či nebezpečenstvo žalovaný v odvolaní ani netvrdil. Odvolateľ skôr poukazoval na šikanóznosť tohto
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

75. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom netvrdil, že by sa nerealizácia
jeho záložného práva až do právoplatného skončenia konania vo veci samej akokoľvek odrazila na jeho
ekonomickej situácii, v prípade, ak sa momentálne záložné právo neuskutoční, naproti tomu, ak by súd
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, tento by so svojou rodinou stratil svoje
obydlie a prišiel by o základnú životnú potrebu. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu
by bol následne možný len podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, čo by spôsobovalo ďalšie

trovy a výdavky, navyše do času, kým by súd rozhodol vo veci samej o určení vlastníckeho práva, by
žalobca aj tak nemal kde bývať. Nariadenie neodkladného opatrenia je preto jediný možný spôsobom,
ako sa brániť pred realizáciou záložného práva, a teda stratou svojho obydlia.

76. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 10. septembra

2014 vo veci C 34/13 S.H. proti SMART Capital, a.s.. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu
je osvedčená už samotnou existenciou samotného sporu o zdržanie sa výkonu záložného práva v
nadväznosti na uzatvorené zmluvy o poskytnutí pôžičky a o zriadení záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam vo vzťahu medzi stranami sporu. Dôvodnosť pre vydanie neodkladného opatrenia s
povinnosťou žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam vyplýva z

toho, že vykonaniu realizácie tohto záložného práva priamym predajom nemôže žalobca inak zabrániť
a ďalšou realizáciou záložného práva by mohlo dôjsť k zásahu do ústavného práva žalobcu na
obydlie a vlastníctvo, a to bez súdnej kontroly ešte predtým, než sa rozhodne vo veci samej, v rámci
ktorého konania bude posudzovaná aj platnosť a samotná existencia záložného práva. Argumentáciu
žalovaného poukazujúceho na nedôvodnosť uplatneného nároku posúdi súd v rámci konania vo veci

samej. Povinnosť uložená žalovanému je daná iba neodkladným opatrením, pre ktoré je charakteristická
jeho dočasnosť (do právoplatného skončenia konania vo veci samej) s tým, že neodkladné opatrenie
nerieši definitívne vzťahy medzi stranami sporu. Je teda dôvodné poukázať na to, že strata bývania je
jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto zásah hrozí,
musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie (pozri

rozsudok ESĽP McCann vs. Spojené kráľovstvo č. 19009/04, § 50 Európsky súd pre ľudské práva 2008,
a Rousk vs. Švédsko č. 27183/04, § 137).

77. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí
starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami

alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany
sporu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla
spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, eventuálne aj zásahom

do práva na ochranu rodinného a súkromného života. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť,
či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad
nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

78. Aj keď v aktuálnom štádiu konania neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže

byť žalobca v konaní vo veci samej úspešný, nariadené neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor
vo veci samej vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu za daných vlastníckych práv, ako aj iných práv a
povinností vyplývajúcich z dosiaľ uzavretých zmlúv s tým, že nariadením tohto neodkladného opatrenia
žalovanému nevzniká žiadna ujma, pretože jeho súčasný faktický a právny vzťah k žalobcovi sa nemení,
a práve rozhodnutie vo veci samej poskytne odpoveď, či záložné právo žalovaného existuje, ktorého

realizácia sa tohto času dočasne nevykoná. Význam dočasnej úpravy pomerov do skončenia konania
vo veci samej je preto dôvodný, ak zároveň hrozí zásah do ústavne garantovaných práv žalobcu, t. j.
právo na ochranu vlastníctva, ako aj práva na nedotknuteľnosť obydlia.79. O trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca , preto
muvznikolnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočineúspešnémužalovanémuvrozsahu100%.

80. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).