Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16Pc/4/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123201142

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4123201142.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16Pc/4/2023

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená
XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX/XX,D.,zastúpená:Mgr.MartinHurtaj,advokátsosídlomŠtefánikova
15, Nitra a domnelého otca: E. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, zastúpený: A. G. H.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, I. J. I. a maloletej dcéry: G. K. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom u matky, maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zlaté
Moravce, v konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti výživného na tvorbu úspor vo výške 200 eur a v časti nákladov na výbavičku vo
výške 750,86 eura zastavuje.

II. Súd určuje, že E. A., L. A., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej G. K. B., nar. XX.XX.XXXX z matky
A. B., L. B., nar. XX.XX.XXXX.

III. Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok v bežných veciach.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa od XX.XX.XXXX výživným vo výške 360
eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

V. Zročné výživné otca na maloleté dieťa za obdobie od XX.XX.XXXX do 30.11.2023 činí sumu 6028
eur, ktorá suma sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 250 eur, spolu s bežným
výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Otec je povinný prispieť na výbavičku maloletej výživným vo výške 144,57 eura do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

VIII. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

IX. Navrhovateľke sa priznáva náhrada trov konania voči otcovi.

o d ô v o d n e n i e :1. Navrhovateľka ako matka maloletého dieťaťa návrhom doručeným súdu dňa 06.02.2023 požadovala,
aby súd určil, že (domnelý) otec je otcom jej maloletého dieťaťa, zároveň požadovala úpravu práv
a povinností k maloletému dieťaťu. V návrhu uviedla, že sa s otcom intímne stýkali a otehotneniu

došlo dňa 01.12.2021. Maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX, o čo ho informovala. Jej matka a jej
brat sú osobami ťažko zdravotne postihnutými, ona je ich opatrovateľkou, za čo poberá opatrovateľský
príspevok vo výške 610 eur. Jej mesačný príjem je spolu vo výške 220 eur, v čom sú zahrnuté rodinné
prídavky a rodičovský prídavok. O maloletú sa stará úplne sama. Domnelý otec neprispel na jednotlivé
nákladyspojenésnarodenímmaloletej,ktorévyčíslilavovýške1040eur.Zjejpríjmunedokážeuhrádzať

ani základné životné potreby maloletej, nieto ešte svoje. Ona, jej matka platia za svoje bývanie a bývanie
jej detí v dome uja vo výške 400 eur mesačne. Poukázala na zdravotný stav maloletej, narodenej
v 34. týždni s rôznymi zdravotnými problémami. Maloletá trpí defektom srdcovej predsiene, typ septa
2, nevie riadne prijímať stravu, trpí hypertenziou, zvýšeným srdcovým tepom, má problémy s očami
a neurologické problémy. Pravidelne dochádza za lekármi, keďže musí byť sledovaná pneumológom,
kardiológom,aneurológom.Mesačnemusídoplácaťsumuvovýške150eurnaliekymaloletej.Upriamila

pozornosť na skutočnosť, že otec je podľa jej informácií zamestnaný v Nemecku s príjmom 4000 eur
mesačne.

2. Domnelý otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal navrhovateľku, domnelého otca a kolízneho opatrovníka
maloletého dieťaťa.

4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s navrhovateľom sa zoznámili na konci augusta cez
Facebook. Intímne sa stýkali. Vo vzťahu k maloletej uviedla, že má nepriaznivý zdravotný stav, má

problémy s adaptáciou, dieťa nie je vyvinuté. Počas tehotenstva mala problémy, rovnako aj teraz má
zdravotné problémy, nevie sa sústrediť, má problémy s chôdzou. S maloletou boli v nemocnici, pretože
ich zdravotný stav bol nepriaznivý. Domnelého otca kontaktovala naposledy v marci, o čom má dôkaz
formou komunikácie na sociálnych siatiach. Toho času vzťah nemá, domnelý otec jej sľuboval, že si ju
zoberie, že si osvojí aj druhé dieťa, mala ružové okuliare. Toho času má priateľa, ktorý jej pomáha aj

finančne aj s dcérou, avšak nejde o intímny vzťah.
Na doplňujúce otázky uviedla, že intímne sa začali stýkať s domnelým otcom odo dňa 02.11.2021, to
jest od vtedy, čo sa k nemu nasťahovala až do 07.01.2022, kedy odišiel do Nemecka. Intímny styk mali
asi 2-3 krát týždenne. Maloletá G. sa narodila 33. týždeň tehotenstva. Priateľa ktorého spomenula vo
svojomvýsluchu,bolajpripožiarisanachádzaajtu,tedapredsúdom.Stýmtomužombolapredtým,ako

sa zoznámila s domnelým otcom. Intímne sa s uvedeným mužom nestýkali, pretože tento jej vypomáhal
finančne, nemala finančné prostriedky preto jej požičiaval peniaze. V spoločnej domácnosti žije s matkou
a bratom, ktorých aj opatruje. Jej matka dostáva približne 330 eur mesačne, pričom to dostáva na
hygienu a sanitu z dôvodu špeciálnej úpravy kúpeľne. Brat dostáva invalidný dôchodok vo výške 370
eur. Matka dostáva invalidný dôchodok vo výške 400 eur. Dostáva aj rodičovský príspevok, skladajú sa

na energie, keďže žijú v domácnosti traja. Na maloletú G. dostáva rodinný, ako aj rodičovský príspevok,
pričom na jedno dieťa to je 25,88 eura. Otec prvého dieťaťa nie je uvedený ako otec, pričom tento zomrel.
Celkovévýdavky,čosatýkadieťaťasúpribližne900eur,chodianarehabilitácieakrôznymšpecialistom,
chodia špecialistovi, pretože malá má problémy s očami a neurologické problémy, má problémy s
pľúcami. Dieťa je liečené formou synagis, čo je liek na priamu platbu vo výške 700 eur, pričom cena sa

dá zistiť aj z verejne dostupných zdrojov. Aktuálne má ísť s dieťaťom na kúpeľnú liečbu. S výdavkami
pomáha priateľ Vojtech. Má doklad o tom, že dieťa potrebuje užívať sezónne liek s názvom synagis,
ktorý spomínala. Dieťa bude musieť nosiť kraniálnu helmu, čo je hradené zo zdravotného poistenia.
Zdravotný stav dieťaťa je nepriaznivý od narodenia. Dôvodom prečo podala návrh na určenie otcovstva
neskôr bola skutočnosť, že bola po pôrode 2 mesiace v nemocnici, necítila sa fit. V nemocnici ju učili

chodiť, resp. držať pohár. Domnelého otca nekontaktovala s účelom, aby určil otcovstvo, nekontaktovala
ho. On ju nekontaktoval tak isto, neprispel žiadnou sumou na maloletú. Jej príjem celkovo je 780 eur
a výdavky celkovo sú 1500 eur, pričom ide o výdavky na jej dve maloleté deti. Jej príjem je 620 eur z
opatrovateľského príspevku, 196 eur je rodičovské a 25,88x2 sú prídavky na deti.

5. Domnelý otec na pojednávaní uviedol, že s navrhovateľkou sa zoznámil cez internet, v tej dobe bol
zamestnaný v nemeckej firme. Cez koronu bol doma a to až do februára a to na kurzarbeit. Zdieľali
spoločnú domácnosť, avšak jej matka si neželala, aby ho navštevovala, pretože sa bála o svoju vnučku.
Následne ju zablokoval neskôr poslala správu otcovi, že sa mu narodila krásna vnučka, on to ignoroval,nevedel, že je otec. Navrhovateľke chcel pomôcť, ale za dobrotu na žobrotu. Bol si istý, že to nie je jeho
dieťa, pričom jeho mama videla, že navrhovateľka sa držala aj s iným mužom za ruky.

Na doplňujúce otázky uviedol, že počas ich spolužitia mu navrhovateľka nikdy nepovedala, že je tehotná.
Nikdyneukázalapozitívnytehotenskýtest.Jepravda,žesanetešilnadieťa,pretožedieťanechcel,preto
sa aj uisťoval, či berie navrhovateľka antikoncepciu. On sa dozvedel, že sa narodila maloletá od svojho
otca, ktorému prišla sms, že sa mu narodila vnučka. Túto informáciu od navrhovateľky nikdy nedostal.
Niekto ho kontaktoval ohľadne mimosúdneho vyriešenia veci, bola to osoba, ktorá sa predstavila ako

právny zástupca navrhovateľky. Toho času pracuje ako SZČO a to od 07.11.2022, pričom pracovný
pomer v Nemecku ukončil 28.10.2022. V Nemecku vykonával prácu na zákazky bolo to asi 3 a polroka,
avšak prišla kríza, čo bolo dôvodom ukončenia práce v Nemecku. Pracovný pomer ukončil dohodou
28.10.2022. V tom čase bol jeho príjem asi 2500 eur. Prvá zložka bola asi 950 euro, druhá zložka bola
pohyblivá bolo to formou odmien. Mzda mu bola vyplácaná na slovenský účet vedený v Tatra banke.
Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vyživovaciu povinnosť má voči synovi M. a to vo výške 50 eur. Od

založenia živnosti dosahuje príjem asi okolo 900 eur. S pani navrhovateľkou sa intímne stýkal v novembri
a decembri 2021, pričom najintenzívnejšie to bolo v decembri. Bol to styk dokonaný, ejakuoval do pani
navrhovateľky. Výživné platí na základe súdneho rozhodnutia Okresného súdu Trenčín. Bolo to asi v
roku 2005 od vtedy sa výška výživného nemenila. Má hypotéku vo výške 76 000 eur, pričom splátka
je 265,82 eura, ďalšie výdavky spočívajú vo výživnom 50 eur, ročné poistné na nehnuteľnosť 10 eur

mesačne, 84 eur zdravotné poistenie ako SZČO, životné poistenie 58 eur, elektrika 14,90 eur mesačne,
nebanková pôžička HomeCredit 117 eur, za vodu 10 eur, toho času platí nájomné svojej priateľke
vo výške 200 eur mesačne, čo môže aj doložiť. Žiadne ďalšie príjmy mimo živnosti nemá. Dôvodom
ukončenia pracovného pomeru v Nemecku bol dôvod, že boli problémy spôsobené koronou, pretože
bol každú chvíľu doma, v dôsledku čoho dosahoval príjem, avšak dosiahol príjem ako na Slovensku.

Keď bol doma na kurzarbeit dostával asi 950 eur čo je minimálne mzda v Nemecku. Toho času žije v
spoločnej domácnosti so svojou priateľkou. Je zamestnaná, dosahuje asi príjem 650 eur mesačne.

6. Právny zástupca navrhovateľky v záverečnej reči poznamenal, že súd by mal prihliadnuť v konaní
na zvýšené špecifické výdavky dcéry súvisiace s jej zlým zdravotným stavom, ktoré sú nevyhnutné pre

jej zdravie a vývoj, príjmy otca, ktoré dosahoval v Nemecku a ktoré môže dosahovať aj v súčasnosti,
keďže v Nemecku opätovne robí. Otec deklaroval príjem 2500 eur, pričom pracovné ponuky na tú istú
pozíciu v Nemecku sú aj 3500 eur mesačne. Príjmy navrhovateľky sú výrazne znížené v súvislosti
s RD a starostlivosťou o dcéru. Je v možnostiach otca kupovať dom, čo nepochybne predstavuje
majetkovépomeryotca,načosúdmusíprihliadnuť.Sumasumáromvýživnévovýške600eurzodpovedá

najmä špecifickým výdavkom matky na zdravotnú starostlivosť, ale aj domácnosť v ktorej maloletá žije.
V neposlednom rade musí súd prihliadnuť aj na to, že otec nebude mať žiadne ďalšie výdavky na
maloletú, pretože o ňu nemá záujem. Ak vychádza súd z príjmu 2500 eur mesačne tak 25% je suma,
ktorá sa zhodne s výživným, ktoré klientka navrhuje, ak teda je súdu zrejmá prax, kde sa výživné určuje
od 20-30 % príjmu tak mám za to, že použitie sadzby 25% z dôvodu zdravotného stavu dieťaťa je

primerané. Ak má otec dostatok peňazí na splátky pôžičiek vo výške 600 eur, musí mať peniaze aj
na výživu svojej dcéry, pretože výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami. Ak má otec výdavky
cez 2200 eur tak to absolútne nekorešponduje s príjmami, ktoré deklaruje. Preto takto deklarovaný
príjem považujem za nedôveryhodný, rovnako aj ostatnú argumentáciu, ktorú sám súd pomenoval ako
nedôveryhodnú.

7. Zástupca domnelého otca poznamenal, že navrhuje, aby bolo výživné bolo stanovené vo výške 250
eur mesačne, práve vzhľadom na to, že súhlasia s jednou vecou, ktorú tvrdí navrhovateľka a to, že
je nutné zohľadniť vo výške výživného špecifické potreby maloletej G., vyplývajúce z jej nepriaznivého
zdravotného stavu. Nie je možné v konaní vychádzať z príjmu 2500 eur, ktoré navrhovateľ dosahoval

naposledy koncom roka 2021 (október), pričom je zrejmé z doterajšieho priebehu konania, že v
danom čase nevedel, že maloletá je na svete. Nie je možné v konaní v ktorom otec preukázal svoje
príjmy jasnými a nespochybniteľnými dôkazmi, ktoré nie sú ani pochybné ani neštandardne nízke, ani
nepochádzajúzosociálnychdávok,alepochádzajúzvýkonuSZČOvtakomtokonaníjenutnévychádzať
práve z týchto príjmov. Na vyvrátenie fabulácii navrhovateľky o nedôveryhodnosti ohľadne príjmu, otec

doložil do konania kompletný bankový výpis z účtu za požadované obdobie, z ktorého je zrejmé, že
jeho mesačný prijem je presne taký ako deklaruje vo výpovediach dôkazmi a vo svojim písomných
podaniach. Nestanovuje sa výživné tak, že sa vypočítajú počas pojednávania všetky náklady, ktoré sa
zmiešajú aj z obdobia práce na Slovensku, práce v Nemecku, z ktorých vyjde nejaké číslo a potom sato uzavrie zo strany právny zástupca navrhovateľky tak, že toto číslo je vyššie ako tvrdí sám odporca a
teda nepomôže zarábať toľko koľko tvrdí. Nemôže byť vyhodnotené tvrdenie odporcu, ktorý deklaruje,
že musí predať rodinný dom, na ktorý má hypotéku cca 56 000, pretože nie je schopný tento rodinný

dom opraviť tak, aby v ňom bolo možné bývať, pričom čiastočný dôvod zlého stavu rodinného domu je
skutočnosť, že ho podpálila navrhovateľka so svojim priateľom. Keď povie, že sa najprv musí pokúsiť
predať tento dom, aby následne mohol kúpil druhý dom, na ktorý musel zaplatiť rezervačnú zálohu, na
ktorú si musel požičal spotrebný úver, ako argument dokazujúci jeho skvelé majetkové pomery. Uvedené
totiž dokazuje presný opak a to bohužiaľ veľmi nízku finančnú úroveň života otca. Zdravotný stav mal.

Patrície napriek tomu, že je veľmi nepriaznivý, nemôže byť argument na všetko a teda na neštandardnú
výšku výživného, a zároveň aj na vyhodnotenie osobitného zreteľa, v tomto prípade na základe ktorého
by sa malo výživné určovať od narodenia dieťaťa a nie od podania návrhu. Z konania je zrejmé, že
návrh bol podaný viac ako pol roka po narodení, rovnako je zrejmé, že matka dieťaťa neinformovala
otca dieťaťa ani len o tom, že je tehotná a vôbec nie o tom, že sa toto dieťa narodilo. Spôsob, ktorý
v tomto konaní preukazuje navrhovateľka, že tak učinila je nanajvýš pochybný. Otec zároveň súhlasí

so splácaním zročného výživného, pričom navrhuje, že je schopný uhradiť polovicu tohto zročného
výživného po právoplatnosti rozhodnutia a polovicu rozdeliť do mesačných splátok po 50 eur popri
bežnom výživnom.

8. Kolízny opatrovník v záverečnej reči uvádza navrhol rodičovské práva a povinnosti k maloletej tak,

že bude zverená do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletej sa ponecháva na dohode
rodičov. Vzhľadom k tomu, že maloletá má zdravotné problémy spojené so zvýšenými výdavkami na
zdravotný stav, čo sa týka kúpy liekov, vitamínov a návštevou odborných lekárov, navrhujem zaviazať
otca vyživovacou povinnosťou v sume 400 eur mesačne k rukám matky.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, (domnelého) otca, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi, ktoré predložila navrhovateľka, (domnelý) otec, lustráciou Sociálnej poisťovne, lustráciou
vozidla, a lustráciou úradu Geodézie a katastra zistil tento skutočný stav a právny stav veci :

10. Z rodného listu maloletej G. K. B. vyplýva, že sa narodila navrhovateľke ako matke dňa XX.XX.XXXX

a v rodnom liste nemá zapísaného otca.

11.Zoznaleckéhoposudku23/2023,ktorývyhotovildňa18.05.2023znaleczapísanývzoznameznalcov
odboru genetika, odvetvie analýza DNA F. H. L. C., G. vyplýva, že znalec odobral vzorku biologického
materiálu maloletému dieťaťu (domnelému) otcovi a navrhovateľke ako matke. Z jeho záverov vyplýva,

že na základe analýzy DNA určuje (domnelého) otca E. A., nar. XX.XX.XXXX za biologického otca
maloletej G. K. B. nar. XX.XX.XXXX z matky A. B..

12. Z lekárskej správy (NEUROPEDU, s.r.o.) zo dňa 08.12.2022, vyplýva, že maloletá trpí CSP,
subpendymálnou pseudocystou vpravo, retardáciou vzpriamovania, hyperbilirubinémiou, FT, anémiou,

DSP, FOA, GER, Partus per CS pre preklampsiu, plagiocefáliou, Torticollis ad dx. Z lekárskej správy
FN Nitra zo dňa 02.08.2022 vyplývajú diagnostické závery Praematuritas hebd, hypotrophio i. u.
disproporcionalis, hyperbilirubinémia, defekt predsieňová septa, t. č. nezávažné, anaemia, Fundus
immaturus MRSA kolonizácia Partus per s.s. (rovnaké závery aj zo správy A. A. K.). Z lekárskej správy
A. N. L. zo dňa 23.10.2023, rezultuje, že v prípade maloletej ide o prematúrne dieťa, ktoré si vyžaduje

zvýšenú starostlivosť matky a vyšetrenia na viacerých špecializovaných ambulanciách. Neurologičkou
bola odporučená ortéza hlavičky, rovnako bola odporučená intenzívna rehabilitácia dieťaťa za pomoci
odborných pracovníkov v Kováčovej a v Piešťanoch.

13. Z predložených kúpnych zmlúv vyplýva nákup postieľky za sumu 350 eur, matraca s kokosom za 60

eur, odsávačky za sumu 149 eur, kočíku za sumu 350 eur.

14. Zo záznamu z poistenia vyplýva, že (domnelý) otec si dojednal cestovné poistenie vo výške 21,60
eura ročne. Zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie uzavretej dňa 04.05.2022 vyplýva, že (domnelý)
otec si zobral úver vo výške 61680 eura, ktorého účelom bolo splatenie úveru a zároveň rekonštrukcia

a zariadenie bývania rodinného domu v Dežericiach so súpisným číslom 14. Výška splátka je 265,82 eur,
s termínom konečnej splatnosti v roku 2045. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej 18.08.2017
vyplýva, že (domnelý otec) si zobral úver s výškou úverového rámca vo výške 3400 eur. Z potvrdeniaČeskoslovenskej obchodnej banky, a. s., vyplýva, že (domnelý) zo dňa 22.11.2023 požiadal o úver vo
výške 10.000 eur, ktorý bol načerpaný na jeho účet. Výška mesačnej splátky je 152,08 eura.

15. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku navrhovateľkou za rok 2022 vyplýva, že poberala
sumu 280 eur mesačne, celkovo od júla sumu vo výške 1680 eur. Z potvrdenia o poberaní príspevku
na dieťa za rok 2022 vyplýva, že navrhovateľka poberala sumy od 25,88 eura do 130 eur mesačne,
celkovo za rok 659,40 eura.

16. Z potvrdenia o poberaní peňažného príspevku za opatrovanie navrhovateľkou za rok 2023 vyplýva,
že poberala sumu 699,15 eur mesačne, celkovo od januára až marec 2023 sumu 4194,90 eura. Z
potvrdenia o poberaní peňažného príspevku za opatrovanie navrhovateľkou za rok 2022 vyplýva, že
poberala sumu 776,22 eura (resp. skôr 699,15 eura mesačne), celkovo od mája do decembra 2023
sumu 5647,34 eura.

17. Z rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 23.05.2022, vyplýva, že tento
rozhodol, že priznáva navrhovateľke sumu 676,22 eura mesačne za opatrovanie K. N. a K. B.,
s účinnosťou od 01.05.2022.

18. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 32P/383/2005 (nepredložený v celosti) vyplýva, že

(domnelý) otec bol zaviazaný, aby prispieval na výživu maloletého sumou vo výške 1400 Sk.

19. Z lustrácie Sociálne poisťovne vyplynulo, že (domnelý) otec nepoberá na Slovensku dôchodkové
poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, ani iný príjem.
Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rezultovalo, že je výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV č, XXX, v katastrálnom území F.. Z lustrácie údaje o vozidle
súd zistil, že (domnelý) otec je vlastníkom motorového vozidla a to Volkswagen Touran, dátum výroby
28.12.2006.

20. Z výsluchu (domnelého) otca na poslednom pojednávaní súd zistil, že platí 3 úvery v celkovej

výške 547 eur, ide o hypotekárny uver vo výške 260 eur a dva spotrebné vo výške 170 eur a 117 eur.
Ďalšie jeho mesačné výdavky predstavujú náklady na bývanie u priateľky vo výške 200 eur , na stravu
minie asi 350- 400 eur. Ohľadne domu sú 29 eur elektrika, 10 eur voda a 50 eur životné poistenie, čo
sa týka nákladov na PHM tieto sú asi 300 eur mesačne. Mobil platí vo výške 34 eur, platí výživné na
svoje dieťa 50 eur. Do zdravotnej poisťovne platí 84 eur a bude platiť 250 eur na sociálku. Ubytovanie v

Nemecku mu zabezpečuje spoločnosť pre ktorú pracuje. Čo sa týka hypotekárneho úveru tento si bral
na dom, úver v Homecredite si bral dávnejšie, avšak myslím, že to bolo na opravu auta, pretože cena
opravy bola vyššia ako som predpokladal.

21. Z listu od H. A. B., Lani GmbH Emil – Fuchs Strasse, Leipzig, adresovaný (domnelému) otcovi

vyplýva výpoveď zo dňa 05.09.2022, doručená 06.09.2022, s tým, že rozviazanie pracovného pomeru
sa skončí uplynutím jednomesačnej výpovednej doby ku dňu 07.10.2022.

22. Podľa § 29 ods. 1 CSP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,

súd konanie v tejto časti zastaví

23. Pretože navrhovateľka využila svoje dispozičné oprávnenie a vzala návrh v časti výživného na tvorbu
úspor vo výške 200 eur a v časti nákladov na výbavičku vo výške 750,86 eura späť súd konanie zastavil.
Domnelý otec, ako aj kolízny opatrovník súhlasili s čiastočným späťvzatím v tejto časti. Nad rámec

uvedeného,súduvádza,ženezastavilkonanievčasti829,86eura,pretoženavrhovateľkaneuplatňovala
v konaní sumu na výbavičku vo výške 1119 eura, ale 1040 eur ako bolo opísané v jej návrhu. Predmetné
podanie súd nevyhodnocoval ako návrh na zmenu petitu, pretože navrhovateľka mienila vziať svoj návrh
uvedenej časti späť, uvádzajúc však inú výšku sumy, ktorú vynaložila na výbavičku oproti návrhu. Súd
tak konanie zastavil v časti sumy 750,86 eura ako nákladov na výbavičku, keď vychádzal z rozdielu

uplatňovanej sumy výbavičky v návrhu a sumou, ktorú žiadala navrhovateľka po čiastočnom späťvzatí
(1040-289,14), ako aj v časti, v ktorej navrhovateľka požadovala výživné na tvorbu úspor.24. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

25. Podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za
otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

26. Možnosť určiť otcovstvo k dieťaťu podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona rodine nie je časovo obmedzená.
Dieťaťom sa rozumie narodené dieťa a to aj dospelé, pričom je vylúčené použitie tejto úpravy u nascitura
t.j.nenarodenéhodieťaťa,pretožerozhodujúcudobupreskutkovýzákladdomnienkytrebaviazaťspätne
od narodenia. Aktívna legitimácia na podanie návrhu je priznaná matke dieťaťa zapísanej v rodnom
liste, dieťaťu, ktorí môžu podať návrh aj spoločne alebo mužovi, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa.

Návrhu na určenie otcovstva možno vyhovieť, ak sa v konaní preukáže, že medzi matkou a označeným
otcom došlo k súloži v rozhodujúcom období a nie sú tu závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali.

27. Pretože v konaní bolo preukázané, že medzi matkou a označeným otcom došlo k súloži, v období
od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, čo potvrdili aj

účastníci konania a v konaní nebolo preukázané, že by tu boli také závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo
označeného otca vylučovali, pričom jeho otcovstvo bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním, súd
návrhu matky ako navrhovateľky vyhovel a určil domnelého otca za otca maloletého dieťaťa podľa § 94
zákona o rodine. Domnelému otcovi bol znalecký posudok doručený, proti tomuto nenamietal.

28. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine veta prvá, druhá a štvrtá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu
nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa
nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

29. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v znení účinnom od 01.01.2023, v rozhodnutí, ktorým sa
rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

30. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine v znení účinnom od 01.01.2023, súd pri rozhodovaní o výkone

rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku
schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo

rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi.

31. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

32. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a vakej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

34. Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. S konaním o určenie otcovstva je obligatórne spojené konanie o výchove a výžive dieťaťa podľa §
110 CMP. V konaní nebolo sporné, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a ani sa na úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nedohodli a preto o nej súd podľa § 36 ods. 1
Zákona o rodine rozhodol.

36.VdanejvecimámaloletédieťaG.K.B.tohočasutakmer17mesiacov.Vkonanínebolosporné,žeod
narodenia žije s matkou, ktorá sa o neho osobne stará. Súd v jej starostlivosti nezistil žiadne nedostatky,
rovnako žiadne námietky ohľadne starostlivosti neprezentoval ani domnelý otec. Súd zveril maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti matky, u ktorej je zabezpečená osobná starostlivosť od jej narodenia,

pričom domnelý otec ani nežiadal o zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, keďže v súčasnej
dobe neprejavil žiaden záujem akýmkoľvek spôsobom sa zúčastňovať na výchove maloletej. Súd preto
podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zároveň
určil, že právo zastupovať jeho majetok bude mať navrhovateľka v bežných veciach.

37. Súd ďalej poznamenáva, že z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna
výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane
výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané

širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti
možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať
náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so
vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria

len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným
stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby
rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové

pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám.

38. V konaní bolo preukázané, že osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje navrhovateľka, pričom na
dieťa mala od narodenia bežné výdavky (sunar, oblečenie, drogéria), zvýšené výdavky od narodenia

dieťaťa matka preukázala z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, ktorý pretrváva až
do súčasnosti, pretože maloletá trpí viacerými chorobami (ako predčasne narodená dieťa), čo
preukázateľne vyplynulo aj z lekárskych správ správ, ktoré navrhovateľka predložila súdu. Maloleté
dieťa je v sledovaní viacerých odborných lekárov, a to neurológa, pneumológa, kardiológa. Z lekárskej
správy A. L. vyplynulo, že maloletá je odkázaná na zvýšenú starostlivosť zo strany matky, je odporučená

intenzívna rehabilitácia dieťaťa v Kováčovej a v Piešťanoch. Dieťa máva často infekty dýchacích ciest.
Okrem toho, dieťa bolo očkované Synagisom po schválení poisťovňou, hoci matka uvádzala, že je to
na priamu platbu, z voľne dostupných zdrojov vyplýva, že doplatok na tento liek, ktorý je viazaný na
lekársky predpis je 0 eur. Matka na pojednávaní v čase podania návrhu uviedla výdavky na bývanie vovýške až 1500 eur, s tým, že jej príjmy dosahujú cca 1000 eur, a s výdavkami jej pomáha jej priateľ.
Jedinýmpríjmomnavrhovateľky,ktorájetohočasunarodičovskejdovolenke,jelenrodičovskýpríspevok
a prídavok na dieťa, a príspevok za opatrovanie jej brata a mamy ako osôb, ktoré sú ťažko zdravotne

postihnuté (cca. 700 eur, čo vyplynulo z potvrdenia o poberaní príspevku, 2 x 25,88 eura titulom
poberania prídavku na 2 deti, 280 eur titulom rodičovského príspevku). V spoločnej domácnosti býva
navrhovateľka so svojím dieťaťom (druhá dcéra navrhovateľky podľa vyjadrenie jej zástupcu s ňou nežije
v spoločnosti domácnosti), ako aj matkou a bratom, ktorí sú osobami s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorénavrhovateľkaopatruje.Výdavkynadomácnosťvcelkovejvýške600eurvrátanenastravucelkovo

pre 4 osoby, súd nepovažoval za neprimeraný výdavok, teda nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by
na uvedené výdavky neprihliadol, pretože ide o výdavky, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie jej
životných potrieb a predovšetkým na zabezpečenie potrieb maloletej K. G.. Tá ma navyše zvýšené
výdavky v súvislosti so svojím veľmi nepriaznivým zdravotným stavom, čo bolo v konaní preukázané
lekárskymi správami, ale aj z výpovede navrhovateľky. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti
s viacerými rodinnými príslušníkmi, pričom žiaden z nich v podstate toho času nevykonáva žiadnu

prácu, ktorá by zabezpečovala riadny príjem celej rodiny. Celkovo právny zástupca vyčíslil výdavky na
domácnosť a výdavky na maloletú vo výške 1263,78 eura. Potom výdavky pre dve osoby, týkajúce sa
len domácnosti predstavujú 300 eur (polovica zo 600 eru) a to na navrhovateľku a maloletú, čo súd
považoval za primerané, pretože nejde o výdavky, ktoré by zjavne prevyšovali sumu na zabezpečenie
základných životných potrieb. Takáto výška je podľa názoru súdu adekvátna a primeraná. Ďalšie

výdavky, (ako rozdiel sumy 1263,78 eura – 600 eur) v celkovej 663,78 eura (cca 700 eur) predstavujú
výdavkynamaloletú.Vtomtokontexte,súduvádza,žemaloletámá nákladypredovšetkýmnazdravotnú
starostlivosť, (pobyt v Piešťanoch stál 1100 eur), tento výdavok je potrebné zohľadniť pri určovaní výšky
výživného. Pokiaľ by mala maloletá G. K. absolvovať liečebné pobyty aspoň 2 ročne (pri cene jedného
1100 eur), potom výdavkovú časť je potrebné považovať za adekvátnu (183,33 eur mesačne). Rovnako

tak, mesačné výdavky vo výške 50 eur na plienky, 30 eur na drogériu, vitamíny vo výške 154,67 eura
a 162,47 eura, vzhľadom na závažnosť zdravotného stavu súd považoval za preukázané, a primerané
súčasnému zdravotnému stavu dieťaťa. Keďže navrhovateľka musí navštevovať viacerých odborných
špecialistov, ani výdavok na pohonné hmoty vo výške 75,33 eura je vynaložený nevyhnutne a to na
zabezpečenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti maloletej.

39. V konaní bolo ďalej preukázané, že (domnelý) otec bol v čase narodenia maloletej zamestnaný
prostredníctvom spoločnosti GmbH, pričom podľa jeho vyjadrenia mal v Nemecku dosahovať príjem vo
výške 2500 eur. Z výpisov účtu na č. l. 109 a nasl. (domnelý) otec poberal mzdu alebo príjem v Nemecku
(pred skončením pracovného pomeru) vo výške viac ako 2500 eur, čo je zrejmé z jednotlivých výpisov

za rok 2022, keď za mesiac jún mu bol vyplatený príjem vo výške 3157,64 eura (č. l. 140 rub), za júl mu
bol vyplatený príjem 2774,91 eura (č. l. 139), za mesiac august mu bol vyplatený príjem 2432,59 eura
(č. l. 136 rub), za mesiac september mu bol vyplatený príjem 2579,85 eura (č. l. 135), pričom priemer
za uvedené 4 mesiace predstavuje sumu 2736,24 eura. Na pojednávaní však prezentoval, že dôvodom
skončenia pracovného pomeru bola situácia v súvislosti s celosvetovou pandémiou Covid-19, pričom

tento mal byť skončený dohodou. Následne na pojednávaní predložil listinu, v zmysle ktorej je zrejmé,
že sa jednalo o výpoveď z pracovného pomeru, ktorý bol založený 18.11.2019. Podľa názoru súdu, táto
listina pôsobí nehodnoverne, pretože (domnelý) otec mal na preukázanie svojich tvrdení túto predložiť
v lehote na to určenej súdom, predložil ju však oveľa neskôr a zároveň je v rozpore s jeho výpoveďou.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že otec nepreukázal reálny dôvod, pre ktorý

sa vzdal tohto zamestnania v Nemecku. Toho času by mal otec podľa dosahovať príjmy okolo 1300
eur a to na Slovensku, pričom opätovne sa mal zamestnať v Nemecku, kde bude dosahovať príjem
do 1400 eur. Pretože minimálne u zamestnávateľa GmbH dosahoval (domnelý) otec príjem, z ktorého
by si bol schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, a tohto zamestnania sa
vzdal bez dôležitého dôvodu, keďže nevedel preukázať, prečo pracovný pomer ukončil dohodou, na

čo súd prihliadol podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd mohol vychádzať z tohto príjmu (najmenej
2500 eur). Okrem toho, súd nevyhnutne poznamenáva, že domnelý otec nevyužil žiadne možnosti,
aby si našiel výhodnejšie zamestnanie, hoci si musel byť vedomý, že z príjmu, ktorý oficiálne dostáva
na Slovensku a mal by dostávať v Nemecku, ďaleko presahuje príjem, ktorý toho času deklaruje. Aj
v tejto časti bolo pre súd nehodnoverné tvrdenie, že jeho príjem by mal byť okolo 1400 eur a po zrátaní

výdavkov, ktoré prezentoval na pojednávaní, by jeho výdavky mali v súhrne predstavovať sumu 1680
eur (úvery 547 eur, nájom u priateľky 200 eur, PHM 300 eur, 50 eur výživné, náklady na dom 39 eur,
životná poistka 50 eur, zdravotná poisťovňa 84 eur, strava 350 až 400 eur) a to bez zahrnutia platby,
ktorú ešte len bude platiť do Sociálnej poisťovne vo výške 250 eur. V konečnom dôsledku by taktozrátanévýdavkycelkompredstavovalitakmer2000eur,pretojehovyjadrenieohľadneaktuálnehopríjmu
absolútne nekorešponduje s reálnymi schopnosťami dosahovať príjem.

40. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na odsek
5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu
povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako

je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to,
aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsah. V naznačenom kontexte
ešte súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom viazaný
v prvom rade záujmom maloletého dieťaťa, kde vyživovacia povinnosť je najzákladnejším atribútom
rodičovských povinností, je potrebné ju plniť neustále a v dostatočnom rozsahu tak, aby nedošlo k
ohrozeniu zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého dieťaťa. Z uvedeného potom vyplýva, že

výživné má prednosť aj pred výdavkami, ktoré nie je potrebné vynaložiť. V tomto kontexte, podľa názoru
súdu, nový úver, ktorý si mal (domnelý) otec zobrať v priebehu konania vo výške 10.000 eur, s mesačnou
splátkou vo výške 152,08 eura, nie je možné považovať sa nevyhnutný výdavok, o to viac, keď mal
úver slúžiť ako záloha na zaplatenie ceny rezervácie na kúpu rodinného domu. Súd na takýto výdavok
neprihliadol, pretože (domnelý) otec sa pravdepodobne snažil umelo zvýšiť svoje výdavky, avšak musí si

uvedomiť, že výživné má prednosť pred všetkými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V konaní
podľa názoru súdu (domnelý) otec ďalej nepreukázal, že hradí priateľke sumu 200 eur, pretože nevyčíslil
celkové výdavky na domácnosť s osobou, ktorou žije. Takýto výdavok nie je nevyhnutné vynaložiť aj
z dôvodu, že sa zdržuje, alebo bude zdržovať predovšetkým v Nemecku, kde ubytovanie zabezpečené
má. Ostatné výdavky súd považoval za dôvodné, no aj napriek tomu, tieto predstavujú viac ako 1600

eur, z čoho je opätovne zrejmé, že by sa (domnelý) otec dostával do dlhov, keďže ním uvádzaný príjem
by absolútne nekryl jeho výdavky, ktoré tento rámec presahujú.

41. Pretože výživné možno podľa § 77 Zákona o rodine, priznať len odo dňa začatia súdneho konania,
pričom výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia

konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd skúmal existenciu týchto výnimočných
okolností v konaní. Podľa názoru súdu, v danej veci je možné za okolnosti hodné osobitného zreteľa
považovať nepriaznivý zdravotný stav maloletej, ktorý je vážny od narodenia, s tým, že navrhovateľka
musela čakať na jeho stabilizáciu a potom riešiť otázky súvisiace s otcovstvom. O skutočnosti, že
domnelý otec môže byť biologickým otcom svedčí aj komunikácia na sociálnej sieti, kde nahováral

navrhovateľku, aby išla na potrat. Potom jeho tvrdenie na pojednávaní, že sa dozvedel o tom, že je
otcom až od svojho otca, úplne nekorešponduje s predloženými dôkazmi. Podľa názoru súdu, domnelý
otec nechcel uznať svoje otcovstvo aj z dôvodu, aby nemusel platiť výživné, hoci sa mohol dôvodne
domnievať, že ide o jeho vlastné dieťa (keďže išlo o dokonaný styk), ako aj z určitej v konaní zistenej
animozite k osobe navrhovateľky, ako aj k jej rodine. Na pojednávaní uviedol, že ho kontaktovala

pred podaním návrhu (mimosúdne) osoba, ktorá sa predstavila právny zástupca navrhovateľky, pričom
aj z takého postoja je súdu zrejmé, že dobrovoľne nechcel uznať otcovstvo, pretože preukázateľne
chcel, aby o tejto otázke autoritatívne rozhodol súd. Ak by súd nepriznal výživné od narodenia dieťaťa,
potom by navrhovateľku výrazne ukrátil o časť výživného, ktoré však v konečnom dôsledku patrí
dieťaťu, ktoré je odkázané ešte na osobnú starostlivosť matky, osobitne v situácií, ak jeho zdravotný

stav je nepriaznivý od jeho narodenia. Súd tak vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,
schopnosti a možnosti oboch jeho rodičov rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej
vo výške 360 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. (Domnelému) otcovi
tak od XX.XX.XXXX do 30.11.2023 (keďže v čase rozhodovania súdu už za mesiac november bolo
splatné výživné do 15-teho dňa v mesiaci) vznikla povinnosť uhradiť zročné výživné v celkovej výške

6028eur.Zročnévýživnépozostávazalikvotnéhovýživnéhoza23dnív07/2022(odnarodeniamaloletej
XX.XX.XXXX) vo výške 268 eur a výživné od 08/2012 do 11/2023 á 360 eur (celkom 17 mesiacov)
spolu 5760 eur, čo celkovo činí dlh na výživnom spolu 6028 eur. Súd vzhľadom na aktuálne nepriaznivé
zárobkové pomery otca umožnil § 232 ods. 4 CSP otcovi tento nedoplatok zaplatiť v splátkach 250 eur
mesačne, ktoré budú splatné spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom

po právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa názoru súdu, finančná a majetková situácia otca, ktorý okrem
toho vlastní dom, auto, berúc do úvahy minimálny príjem, ktorý mohol dosahovať vo výške 2500 eur,
umožňuje, aby zameškané výživné splácal vo výške 250 eur, ktorá suma nebude vzhľadom na jeho
majetkové pomery likvidačná. Súd apeluje na toho času už otca, aby usmerňoval svoje výdavky takýmspôsobom, aby vedel plniť svoju vyživovaciu povinnosť do takej miery, aby sa podieľal na adekvátnej
výžive maloletej, ktorá trpí viacerými zdravotnými problémami. Okrem toho, ani ľútosť nad zdravotným
stavom, ktorú formálne prejavil otec na pojednávaní, súd nepovažoval za úprimnú, pretože sám vedel

na základe znaleckého posudku, že je otcom maloletej, pričom počas konania neprispel na jej výživu
žiadnou sumou.

42. Čo sa týka uplatnenej sumy (289,14 eura) na úhradu nákladov na výbavičku, ktorý nárok je nárokom
dieťaťa, súd považoval za odôvodnené a v konaní preukázané náklady na zabezpečenie výbavičky pre

maloletú v sume 144,57 eura (289,14 eura deleno 2), pričom nárok zahrnul pod bežné výživné a otca
zaviazal na ich úhradu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a to vzhľadom na jeho priaznivé majetkové
pomery. Súd vychádzal pri výpočte tejto sumy z tej skutočnosti, že aj navrhovateľka je matkou maloletej,
preto sa musí rovným dielom podieľať na úhrade nákladov spojených so zabezpečením výbavičky pre
maloleté dieťa. Vo zvyšnej časti nákladov na výbavičku, súd návrh zamietol ako nedôvodný.

43. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi, čo znamená,
že podľa ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o rodine, nemožno priznať výživné len v prípade, ak
preto existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného
voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Vyživovacia povinnosť síce trvá naďalej,
avšak pre prekážku rozporu s dobrými mravmi nemožno výživné priznať. Dobré mravy vychádzajú

zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti a posudzujú sa vždy
konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v
čase a mieste ... I keď nemožno poprieť nevhodnosť riešenia tejto situácie, či odobriť také správanie
ako je ignorovanie otca, či nekomunikáciu s ním, na strane druhej nemožno toto správanie z hľadiska
jeho intenzity (naviac za súčasného tvrdenia navrhovateľky na druhej strane o verbálnych útokoch

otca voči nej) vyhodnotiť ako také, ktoré by bolo spôsobilé záveru nepriznať navrhovateľke zo strany
otca ako povinného rodiča výživné (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 27CoP/62/2019 zo
dňa 27.11.2019). Súd sa zaoberal, aj tým, či by priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými
mravmi. Podľa názoru súdu, v konaní nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie
výživného. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali porušenie dobrých mravov v prípade

priznania výživného na maloletú.

44. Pretože navrhovateľka a ani (domnelý) otec nežiadali styk otca s maloletým dieťaťom upraviť,
súd ho podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine neupravil, čo výslovne precizoval vo výroku rozsudku.
Keďže vo zvyšnej časti súd považoval návrh za nedôvodný, súd ho zamietol, a to z vyššie uvádzaných

dôvodov. Podľa názoru súdu, navrhovateľka žiadala výšku výživného vo výške 600 eur, pričom takáto
výška je absolútne neprimeraná, pretože si treba uvedomiť, že aj ona sama má vyživovaciu povinnosť
voči maloletej. Podľa zaužívanej súdnej praxe, výživné povinného rodiča na všetky jeho vyživovacie
povinnosti by orientačne malo predstavovať 20% až 30% jeho čistých príjmov, samozrejme vždy s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Táto skutočnosť však neznamená,

že súd by mal numericky vychádzať z toho, že výživné musí byť vždy vo výške 20% až 30% z čistého
príjmu, ale výsledkom rozhodnutia o výške výživného musí byť zohľadnenie viacerých faktorov na strane
oprávnenej a povinnej osoby. Až následne po učinení konfrontácie, predovšetkým pri zistení pomeru
príjmov a (nevyhnutných) výdavkov povinnej osoby, ako aj príjmov výdavkov, a oprávnených potrieb
na strane oprávnenej osoby (zohľadňujúc jej špecifické potreby), je potrebné vyhodnotiť adekvátnu

výšku výživného. Súd dospel k záveru, že práve suma 360 eur je adekvátnou výškou, zohľadňujúc
všetky potrebné kritéria pre rozhodnutie vo veci samej. V tejto súvislosti súd potrebuje nad rámec vyššie
uvedených skutočností uviesť, že argumentácia zástupcu už otca, v súvislosti s výdavkami na liečebné
pobyty, nie je súladná s aplikačnou praxou. Podľa názoru súdu, nie je možné uvažovať nad takým
právnym stavom, aby v prípade absencie dohody o výdavkoch v súvisiacich s liečbou maloletej, bola

oprávnená osoba nútená podávať samostatný návrh. Takéto počínanie by potom malo za následok,
že každý výdavok nad rámec základných potrieb, by bolo nutné osobitne žalovať, na čo však slúži iný
inštitút, t. j. podanie návrhu na zvýšenie výživného, ak došlo k zmene pomerov.

45. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.46. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

47. Keďže sa týmto rozsudkom konanie končí, súd podľa § 58 CMP rozhodol aj o náhrade trov
konania. V predmetnej veci ide o konanie o určenie rodičovstva v ktorom mala navrhovateľka
preukázateľne úspech, pričom od otca možno spravodlivo požadovať, aby nahradil trov konania, preto
súdpriznalnavrhovateľkevočiotcovináhradutrovkonania.Trovykonaniavkonanínavrhovateľkevznikli

predovšetkým z titulu uhradenia súdneho poplatku a uhradenia preddavku na znalecké dokazovanie
(trovy právneho zastúpenia jej zástupca nežiadal). Podľa názoru súdu je možné od otca spravodlivo
požadovať náhradu trov konania, pokiaľ chcel, aby otcovstvo určil autoritatívne súd, v dôsledku čoho
zavinil, že navrhovateľke vznikli trovy konania. Okrem toho, znalecké dokazovanie, ktoré bolo vykonané,
určilo za biologického otca, navrhovateľkou označeného otca, preto bol návrh podaný dôvodne.

48. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľka si náhradu trov konania uplatnila. Pred
začatím konania sa právny zástupca navrhovateľky skontaktoval s otcom, ktorý nemal ochotu riešiť
situáciu mimosúdne, z čoho rozumne dedukovať, že chcel, aby autoritatívne rozhodol súd, ergo
objektívne spôsobil vznik trov, ktoré musela navrhovateľka vynaložiť. Otec vo svojej podstate zavinil, že
trovy konania museli vzniknúť a tieto nespočívali len v zaplatenom súdnom poplatku, ale aj trovách, ktoré

bolo potrebné uhradiť na preddavky spojené so znaleckým dokazovaním (DNA testy). V tejto súvislosti
súd nevyhnutne poukazuje na zásadu rozumného a spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov
(strán) sporu. Z komplexného pohľadu bola práve navrhovateľka jednoznačne úspešná v konaní,
pretože k určeniu otcovstva k maloletej G. K. v konaní prišlo, a od otca možno spravodlivo a legitímne
požadovať, aby zaplatil náhradu trov konania navrhovateľke (matke dieťaťa), a to aj s poukazom, že táto

je rodičovskej dovolenke, zabezpečujúca zvýšenú starostlivosť o nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa,
čo takisto má nepriaznivý dopad na ekonomickú situáciu navrhovateľky. Táto skutočnosť ohľadne
sociálnej situácie navrhovateľky však rozhodujúca nebola, pretože súd predovšetkým prihliadal na to,
ako si v konaní počínal otec, ako poskytoval súdu potrebnú súčinnosť, aké bolo jeho správanie v
priebehu konania, zohľadňujúc aj mieru potreby vykonania rozsiahlejšieho dokazovania zavineného z

prejavu vôle otca. Súd tak považoval za spravodlivé, ale aj správne, aby priznal náhradu trov konania
navrhovateľke voči otcovi.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Trnave (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. ( § 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.