Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. február 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121546823
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:6121546823.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v spore žalobcu: C. P., nar. XX.X.XXXX,

bydlisko D., č. XXX, právne zast.: Mgr. Milan Sadloň, advokát so sídlom Senica, Hviezdoslavova č.
473/32, proti žalovanému: D. Š. nar. XX.X.XXXX, bydlisko J., H. XXX/XX, právne zast.: Mgr. Milan Trylč,
PhD., advokát so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12, o zaplatenie 4.078,80 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.11.2021 bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.078,80 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že je hráčom futbalového klubu v obci Z.. Dňa 18.7.2021 v zápase 1. kola J. B.-u ObFZ J. medzi
Q. C. Z. a Q. Q. D. bol žalobca mimo súboja o loptu (neskôr posúdené disciplinárnou komisiou ako
súboj o loptu) zranený súperovým hráčom D. Š.. K zraneniu došlo tak, že v behu k lopte v blízkosti
stredu ihriska žalobca ako prvý zasiahol loptu, pričom súper sa oneskoril a zasiahol žalobcovu pravú
nohu (ktorou odkopol loptu) dolnou nášľapovou časťou kopačky. Súperovi teda nešlo o zasiahnutie lopty,

ale len o samotný stret so žalobcom. Týmto zákrokom mu spôsobil zlomeninu diafýzy píšťaly (tibia)
so zlomeninou ihlice (fibula) nad kotníkom pravej nohy. Zlomenina musela byť sanovaná operačne,
pričom bude musieť absolvovať ešte najmenej jednu operáciu nohy. Od nasledujúceho pracovného
dňa - 19.7.2021 bol žalobca práceneschopný, pričom podľa stanoviska ošetrujúceho lekára bude na
PN ešte najmenej mesiac. Zo zápisu o stretnutí vyplýva, že rozhodca po zákroku žalovanému udelil
červenú kartu a zo stretnutia ho vylúčil. Disciplinárna komisia ObFZ J. žalovaného uznala vinným z
porušenia pravidiel pre zakázanú hru a podľa čl. 45 ods. 2 písm. b) Disciplinárneho poriadku SFZ

mu uložila sankciu- pozastavenie výkonu športu na 2 mesiace a toto svoje rozhodnutie následne
potvrdila aj odvolacia komisia. Obe úradné správy sú zverejnené na internetovej stránke ObFZ J.
http://obfzsenica.sk/?page_id=119. Žalobca nevedel adresu trvalého bydliska žalovaného a tak bol
nútený požiadať mesto Senica o poskytnutie informácie, ktorá bola spoplatnená správnym poplatkom
5,- €. Následne 15.10.2021 žalovanému zaslal výzvu na zmierne riešenie, podľa ktorého žiadal, aby
mu žalovaný zaplatil bolestné vo výške 4078,80 € a náklady spojené s vymáhaním tejto pohľadávky
v celkovej výške 323,84 € s tým, že mu môže zaslať aj odôvodnené námietky alebo iný návrh na

mimosúdne vyrovnanie. Výšku bolestného vypočítal podľa lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa
24.9.2021, ktorý vyhotovila MUDr. D. Q.. Podľa tohto posudku ohodnotila žalobcove zranenie na 180
bodov. Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR z 21. mája 2021 č. S14243-2021-OL bola stanovená
výška náhrady za jeden bod v sume 22,66 €. Vynásobením počtu bodov hodnotou jedného bodu žalobcadospel k náhrade škody na zdraví (bolestné) vo výške 4078,80 €. Žalovaný dodnes na výzvu žalobcu
žiadnym spôsobom nereagoval. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka upravuje právnu povinnosť a zodpovednosť za spôsobenú škodu. Za splnenia

predpokladov tam uvedených (existencia škody, spôsobenie škody protiprávnym úkonom a existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou) osoba zodpovedá za takto
spôsobenú škodu. Povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám pre futbalistu znamená v prvom rade povinnosť dodržiavať pravidlá tak, aby eliminoval možnosť
zranenia protihráča. Pravidlá športovej hry, aj keď nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi, sú

základným zoznamom povinností hráčov, ktorých dodržiavanie má za cieľ okrem iného aj predchádzanie
škodám na zdraví hráčov. Žalovaný bol s pravidlami futbalovej hry oboznámený a bol s nimi uzrozumený.
Nedodržanie pravidiel hry z jeho strany potom znamená konanie odporujúce povinnosti predchádzať
hroziacimškodám,t.j.povinnostiuloženejustanovením§415Občianskehozákonníka.Vdanomprípade
porušenie povinnosti hráča konštatovala aj disciplinárna komisia ObFZ J. a aj jej odvolacia komisia. Toto
jej rozhodnutie je právoplatné, čím potvrdila zodpovednosť žalovaného za protiprávne konanie (konanie

proti pravidlám hry). Pretože žalovaný pri hre dňa 18.7.2021 medzi mužstvami TJ C. Z. a Q. Q. D.
porušil právnu povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, za vzniknutú škodu
na zdraví vo výške 4078,80 € zodpovedá. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného
a vznikom tejto škody je preukázaná rozhodnutiami príslušných samosprávnych orgánov futbalového
zväzu. Žalobca mal aj ďalšie náklady spojené s uplatnením tejto pohľadávky, a to správny poplatok

5,- € za žiadosť o poskytnutie informácie o trvalom bydlisku žalovaného a náklady spojené s právnym
zastúpením, ktoré si tiež uplatňuje. Úroky z omeškania vo výške 5% ročne si žalobca uplatňuje odo dňa
podania žaloby.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný odpor. V podanom odpore

uviedol, že nárok uplatnený v tomto konaní neuznáva v celom rozsahu. Žalovaného mrzí vznik zranenia
u žalobcu, avšak za toto nenesie zodpovednosť. Žalobca a žalovaný sú športovci vykonávajúci športovú
činnosť pod konkrétnym klubom v oficiálnej súťaži. Obaja majú záujem na víťazstve svojho mužstva.
Futbal je kontaktný šport, v rámci ktorého k zraneniam dochádza. Obaja sú s týmto rizikom uzrozumení
a s tým vstupujú na ihrisko. K zraneniu, za ktoré sa náhrada škody požaduje, došlo vo vzájomnom súboji

o loptu, pričom naviac pred týmto súbojom mal loptu v moci žalovaný a nie žalobca. Úmysel žalovaného
smeroval k získaniu a udržaniu lopty a zisku výhody v hre pre jeho mužstvo, t. j. úmysel spôsobiť
akékoľvek zranenie absentuje. Zároveň absentuje protiprávnosť konania a s tým spojené porušenie
právnej povinnosti. V ďalšom žalovaný poukazuje na odôvodnenie Rozsudku Krajského súdu Trnava zo
dňa 19. 8. 2019 č. k. XXCo XX/XXXX ako aj ďalšie rozhodnutia uvedené v odôvodnení tohto rozsudku.

Žalovaný navrhol prehratie videozáznamu a výsluch žalovaného. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 %.

3. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril tak, že žalovaný v plnom rozsahu neuznal nároky žalobcu.
Odvolal sa pritom na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn.: XXCo XX/

XXXX. Žalobca sa pripája k argumentácii odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia v tej
časti, v ktorej uznal exkulpačné dôvody v prípade zranení, ktoré boli spôsobené bez porušenia
pravidiel. Je zrejmé, že futbal je športom pripúšťajúcim kontakty, ktoré by v bežnom živote boli
nepochybne chápané ako protiprávne. Futbalová organizácia Slovenský futbalový zväz vydala pravidlá
futbalu na roky 2021 - 2022, kde v pravidle 12 uvádza (na str. 105 týchto pravidiel) definíciu

nebezpečnej hry, na str. 108 stanovuje povinnosť vylúčiť hráča v prípade surovej hry, na str. 111
uvádza definíciu surovej hry a na str. 114 v druhom odstavci stanovuje tzv. zakázaný spôsob
hry. Pre veľkosť tohto súboru uvádza len internetovú adresu, kde možno tieto pravidlá nájsť
- . Disciplinárna komisia Okresného futbalového zväzu

Senica ako samosprávny orgán postihujúci hráčov, ktorí sa previnili proti pravidlám futbalu, uznala
žalovaného zodpovedným za porušenie pravidiel a uložila mu disciplinárny trest - pozastavenie výkonu
športu na 2 mesiace nepodmienečne. Toto rozhodnutie potvrdil aj odvolací orgán a žalovaný ho
nenapadol na súde, čím toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný trest vykonal. Súd
pri rozhodovaní o nárokoch na náhradu škody neskúma správnosť právoplatných rozhodnutí iných

orgánov, vrátane samosprávnych (§ 193 CSP). Protiprávnosť konania žalovaného teda bola v minulosti
preukázaná. Tým bolo preukázané, že žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť uloženú v §
415 Občianskeho zákonníka. Pretože k zraneniu došlo priamo na ihrisku po nedovolenom kontakte
žalovaného so žalobcom, čo vyplýva zo Záznamu zo stretnutia, príčinná súvislosť medzi protiprávnymkonanímaškodlivýmnásledkomjenespochybniteľná.Týmjedanáajzodpovednosťžalovanéhozatakto
spôsobenú škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. K judikatúre viažúcej sa k danému prípadu
žalobca uvádza okrem žalovaným označeného rozhodnutia KS v Trnave aj nasledujúce: uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 3Cdo/171/2016 (ktorým rozhodoval o dovolaní proti rozsudku KS v
Trenčíne z 18. mája 2016 sp.zn. 5 Co 526/2015), R 15/1963, R 16/1980, rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp.zn. 25 Cdo 1960/2002. Žalobca navrhol pokračovať v konaní podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016
Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.

4. Okresný súd Banská Bystrica postúpil spor dňa 23.2.2022 na ďalšie konanie tunajšiemu súdu.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného vyjadril tak, že žalovaný nemal v žiadnom
prípade nemal ani najmenší úmysel zraniť žalobcu, naopak sa snažil zrážke so žalobcom vyhnúť.
Žalovaný mal pred kontaktom so žalobcom loptu, utekal smerom na bránu protihráča, čím sa snažil
získať lepšiu pozíciu na ihrisku, jeho konanie viedlo k snahe zvíťaziť, pričom to bol žalobca, ktorý

voči nemu vystúpil v snahe loptu mu odobrať, a ku kontaktu prišlo v klasickom športovom súboji o
loptu. Futbal je kolektívna a kontaktná hra, kde je „súperenie a boj“ o loptu a s tým spojené víťazstvo
tímu hlavnou pointou hry. Každý športovec muž len tým, že je organizovaný v istom športovom klube,
vstupuje do súbojov a zápasov legitímne organizovaných subjektom - športovým klubom, čo znamená,
že konkludentne súhlasí (je uzrozumený) s možnosťou vzniku úrazu v dnom zápase, berie na seba toto

riziko. Žalobca išiel do súboja o loptu naplno, nesnažil sa žiadnym manévrom kontaktu so žalovaným
vyhnúť, plne si uvedomoval, že pri strete môže prísť k zraneniu jedného alebo druhého hráča. Žalovaný
dostal za zákrok na žalobcu červenú kartu, avšak disciplinárny trest - pozastavenie výkonu športu na
2 mesiace mu bol disciplinárnou komisiou zrušený. Disciplinárna komisia vo svojej správe uvádza,
že pán Š. bol vylúčený za kopnutie súpera nadmernou silou v súboji o loptu s následným zranením

domáceho hráča. Žalovaný nepopiera, že k zraneniu došlo, avšak popiera, že išlo o protiprávne konanie
zakladajúce nárok na náhradu škody, udelený trest mu bol zrušený, nakoľko sa jednalo o súboj o
loptu. Žalovaný všeobecnú prevenčnú povinnosť neporušil, nešlo o úmyselné konanie. Aj keby mu trest
zrušený nebol, tak takáto skutočnosť by nezakladala nárok na náhradu škody - udelenie prípadného
trestu má charakter regulácie v danom športovom odvetví. Rozhodnutie Okresného futbalového zväzu

Senica nie je pre rozhodnutie súdu o nároku na náhradu škody zaväzujúce. U žalovaného nebolo
preukázané, že išlo o surovú hru v úmysle spôsobiť inému zranenie. Žalovaný poukazuje na to, že
v rámci zápasu bol žalovaný rozhodcom vylúčený z dôvodu, že prišlo k zraneniu hráča a v daný
moment nebolo ani rozhodcovi detailne známe, ako k zrážke prišlo a koho zavinením. Konkrétny
športový okamih posudzuje rozhodca mnohokrát intuitívne, na základe subjektívnych vnemov, častokrát

minimalizovanýchobjektívnoumožnosťouvnímaťkonkrétnusituáciu.Rozhodcasarozhodolžalovaného
vylúčiť preventívne, ak by bolo neskôr preukázané, že k zraneniu žalobcu prišlo úmyselným kopnutím.
Rozhodnutie rozhodcu nemožno považovať za záväzné pre ďalšie konanie, a to bez preskúmania
ďalších dôkazov, nakoľko existenciou takéhoto prístupu umožňujeme vznik situácie, v ktorej bude
rozhodca entitou, ktorá de facto rozhodne o zodpovednosti športovca za škodu na zdraví. Rozhodca

udelil žalovanému červenú kartu výlučne z dôvodu vzniku zranenia žalobcu, a to navyše až po uplynutí
časového úseku, t.j. nie bezprostredne po súboji, o čom svedčí videozáznam. Inak povedané, ak by
rozhodca vyhodnotil stret hráčov ako faul, tak by k jeho odpískaniu došlo bezprostredne po strete, a nie
až po uplynutí časového úseku. V odbornej literatúre ale aj judikatúre sa v prípade priznávania náhrady
škodyprišportezvykneodkazovaťnarozhodnutieNSČR25Cdo1960/2002,takakotourobilajžalobca,

avšak treba povedať, že toto rozhodnutie vychádzalo zo skutkového stavu v karate, teda zo skutkového
základu tzv. bojového športu a aplikácia - hoci len právnych záverov - na iné športy sa nejaví ako
vhodná. Zo sveta je nutné upozorniť na odlišnú rozhodovaciu doktrínu, napr. rozhodnutie RS U OGH
(Rakúsko), sp. zn. 7 Ob 252/Oli, ktorý zodpovednosť športovca za úraz v kontaktnom športe vylúčil. V
tomto prípade išlo o tzv. Filzfussball, kedy hráči na sebe nemali žiadne ochranné prostriedky, chrániče,

prilby. Obsah ustanovenia § 415 je možné chápať ako generálne ustanovenie zakladajúce všeobecnú
prevenčnú povinnosť. Jeho obsah je však vždy nutné konfrontovať s konkrétnou situáciou a citlivo uvážiť
jeho aplikáciu. Toto ustanovenie právneho poriadku je nutné chápať ako krajnú možnosť pri posudzovaní
prípadov, v ktorom nie je možné identifikovať, aká právna povinnosť bola porušená. V žiadnom prípade
nemôže aplikácia tohto ustanovenia na konkrétny prípad nahrádzať dôkaznú núdzu na strane žalobcu.

Uvedenéustanovenievšakneukladá žalovanémupovinnosťpredvídaťkaždý,vbudúcnostimožnývznik
škody. Od športovca je v zmysle judikatúry možné očakávať zachovanie len takého stupňa pozornosti,
ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorým
je spôsobilý zabrániť či aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd. Žalobca nepredložil doklad o tom,či si náhradu škody uplatňoval v rámci poistenia ako poistnú udalosť. Žalobca si mohol uplatniť právo na
poistnéplnenieušportovéhoklubu,prípadnezvlastnéhoúrazovéhopoistenia.Žalovanýnepredpokladá,
že ak poistenie nemá klub, že by žalobca nemal vlastné úrazové poistenie, nakoľko musel predpokladať,

že v kontaktnom športe, ktorému sa aktívne venuje k úrazu môže a aj prichádza dosť často a teda riziko
zranenia a následnej práceneschopnosti je pomerne vysoké. Nie je spravodlivé, aby žalovaný suploval
nezodpovednosť a nepripravenosť žalobcu na prípadné zranenie, ktoré sa mu počas zápasov môže
stať. Náhradu za škodu spôsobenú na zdraví si má žalobca uplatňovať z poistenia.
6. Tunajší súd rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa XX.X.XX22, keď žalobu zamietol a žalovanému

priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca dňa 7.7.2022 podal
proti tomuto rozsudku odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením, č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa
XX.X.XXXX, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s
tým, aby súd prvej inštancie posúdil, či došlo k excesu, ktorý je tak výnimočný, že by sa mala aktivovať
občianskoprávna zodpovednosť za škodu medzi futbalovými hráčmi. Excesom nie je každé porušenie
pravidiel, ale také, ktoré zjavne vybočuje z bežného spôsobu hry.

7. Súd vykonal dokazovanie zápisom o stretnutí zo dňa 18.7.2021, potvrdením o dočasnej pracovnej
neschopnosti, lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, lekárskou
prepúšťacou správou, ošetrovateľskou prepúšťacou správou, úradnou správou č. 2/2021 - 2022 zo dňa
23.7.2020, úradnou správou č. 5/2021 - 2022 zo dňa 12.8.2021, príjmovým pokladničným dokladom,

listom s názvom „Náhrada škody za ublíženie na zdraví - pokus o zmier“ zo dňa 14.10.2021, výsluchom
sporových strán a svedkov, vyjadreniami sporových strán, videozáznamom zo zápasu, a zistil tento
skutkový stav:

8. Zo zápisu o stretnutí zo dňa 18.7.2021 súd zistil, že vo futbalovom zápase konanom dňa 18.7.2021

medzi TJ C. Z. a TJ Q. H. žalovaný v 32. minúte zápasu dostal červenú kartu. Dôvodom červenej karty
bolo kopnutie súpera nadmernou silou mimo súboja a surová hra, pričom hráč stretnutie nedohral.

9. Potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti súd zistil, že žalobca bol od 19.7.2021
práceneschopný. Dôvodom práceneschopnosti bol úraz a diagnóza S 82.21.

10. Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.9.2021 súd
zistil, že žalobca bol v ústavnej lekárskej starostlivosti od 18.7.2021 do 23.7.2021 pre poškodenie na
zdraví v dôsledku surovej hry - zlomená noha. Noha bola liečená operačne.

11. Z lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 23.7.2021 súd zistil, že žalobca bol dňa 23.7.2021 prepustený
z ústavnej lekárskej starostlivosti.

12. Úradnou správou č. 2/2021 - 2022 zo dňa 23.7.2020 súd zistil, že žalovaný mal disciplinárnou
komisiou pozastavený výkon športu na 2 mesiace (od 19.7.2021 do 18.9.2021), a to v dôsledku

zlomenia nohy žalobcu vo futbalovom zápase medzi TJ C. Z. a TJ Q. H.. V správe sa uvádza, že
žalovaný kopol súpera nadmernou silou v súboji o loptu s následným zranením domáceho hráča, ktoré
viedlokpráceneschopnosti.Rozhodnutiedisciplinárnejkomisiebolopotvrdenéodvolacoudisciplinárnou
komisiou.

13. Listom s názvom „Náhrada škody za ublíženie na zdraví - pokus o zmier“ zo dňa 14.10.2021
žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 4.078,80 € do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
V liste uviedol, že náhrada za bolesť bola ohodnotená v lekárskom posudku MUDr. Q. v rozsahu 180
bodov. Opatrením MZ SR z XX.X.XXX1 č. J.-XXXX-Z. bola ustanovená výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2021 za jeden bod v sume 22,66 €. Celkovo teda náhrada za bolesť

bola vypočítaná vo výške 4.078,80 €.

14. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že tento so žalovaným nemal žiaden konflikt. V podstate sa stretli
ako hráči na zápase prvý krát. Žalobca hrá futbal asi 30 rokov a jeho klub hrá súťaž v 8. skupine. Klub
žalovaného hrá o 2. triedy vyššie v danom zápase, teda v 6. skupine. Nevie momentálne uviesť, o

aký postup sa jednalo, ale vie, že sa jednalo o postup do ďalšieho kola, o pohár. Žalobca doteraz pri
športe neutrpel žiadny úraz, až teraz na pojednávaní videl videozáznam zo zápasu a vnímal správanie
žalovaného ako premotivované, išiel do súbojov ostrejšie, dohrával ich. V čase, keď sa mu stal úraz, mal
loptu žalobca, centroval, prihrával spoluhráčovi a v momente ich stretu žalovaný išiel proti nemu. Zrazuzacítil náraz do jeho pravej nohy asi 15 cm od členka. Chránič má na nohe cca 5 cm nad členkom a cca
8 - 10 cm od kolenného zhybu. Chránič je z plastu a vnútorne je vystlaný molitanom. Trafil ho žalovaný
pätou asi 5 cm nad spodný okraj chrániča a tým nárazom sa mu zlomili obe kosti naraz. Chránič sa

neporušil, iba sa pootočil cca o 90 stupňov. Žalobca si myslí, že žalovaný ani nemohol ísť do šmýkačky,
že to nebola šmýkačka. Žalobca zostal ležať na zemi hneď po zákroku. Žalobca pri zápase mal pod
kontrolou iba loptu a tú vnímal. Žalovaného vnímal až po tom, čo si chytil nohu a v tom momente on už
stál. Rozhodca odpískal tento zákrok, že žalobca zostal ležať na zemi, ako faul a následne, keď prišiel
rozhodca k žalobcovi a videl, že má zlomenú nohu, dostal žalovaný červenú kartu a trest. Červená karta

znamenala to, že nemohol žalovaný hrať do konca zápasu. Následne po udelení červenej karty o treste
pre žalovaného rozhodol Oblastný výbor Slovenského futbalového zväzu J., ktorý udelil žalovanému za
surovú hru dvojmesačný zákaz hrať futbal. Následne sa trest zmenil, upustili u žalovaného od vykonania
trestu a dostal na pol roka podmienku. Trestné konanie týkajúce sa ublíženia na zdraví neprebehlo.
Žalovaný sa mu neprihovoril po zákroku, odišiel na striedačku, tam sa napil a nehovorili spolu. Následne
sa nekontaktovali vôbec. Spôsob výkopu lopty je rôzny. Pokým je lopta na zemi, tak sa kope kúsok nad

zemou, ale samozrejme lopta sa dokáže odpuknúť aj keď ešte neprišla do stretu so zemou.

15. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že tento v žiadnom prípade nemal úmysel žalobcu zraniť. V každom
súboji, do ktorého ide, nejde s tým, že ide niekomu zlomiť nohu alebo ublížiť spoluhráčovi. Ide tam
vybojovať loptu, vyhrať zápas. V tejto konkrétnej situácií dostával loptu od svojho spoluhráča H. H.,

on mu prihral. Žalovaný sa následne s loptou otočil do ofenzívnej časti hry, loptu si posunul a žalobca
vyskočil oproti nemu. Na to obaja išli do súboja rovnako, to znamená šmýkačka alebo sklz na loptu.
Sklz na loptu je, keď ide hráč na loptu po zemi. Žalovaný v žiadnom prípade nemal úmysel zlomiť v tom
súboji nohu žalobcovi, preto vždy než ide do takéhoto zákroku, nohy sťahuje a ide dopredu priehlavkom,
a nie kopačkou alebo štuplami. Na tom videozázname je aj vidieť, že žalovaný následne vyhral loptu a

pokračoval v útočnej fáze hry. Rozhodca faul neodpískal. Povedal, že to bolo čisté, následne keď počul
žalobcu, že kričí, pozrel sa na zákrok, zavolal zdravotnú službu a nariadil v prospech mužstva žalobcu
priamy kop. Rozhodca priamo po strete neudelil žalovanému kartu, ale udelil mu ju až po čase, keď videl,
že žalobca je zranený. Rozhodcovia majú takúto právomoc alebo povinnosť, keď vidia, že pri čistom
súbojisazraníhráč,musítomuhráčovi,ktorýspoluhráčazranil,daťčervenúkartu.Žalovanýsažalobcovi

ani v ten moment nešiel ospravedlniť, pretože nemohol. Nabehli tam diváci a kričali, že žalovaného
zabijú. Následne žalovaný opustil hraciu plochu a odišiel na striedajúcu lavicu, kde na žalovaného dávali
pozor najbližší diváci, aby sa tam žalovanému náhodu niečo nestalo. Žalovaný išiel do zákroku predným
priehlavkom. Nie štuplami ani pätou. Žalobca tvrdí, že žalovaný išiel do súboja kopačkou. Žalovaný však
mal po zápase pod chráničom vyrazené štuple od kopačky na tej spodnej časti ako sa zrazili. Pamätá si

ešte to, že keď mu rozhodca dával červenú kartu, tak mu povedal: „bol to čistý súboj, ale prepáč musím ti
ju dať“. Žalovaný hráva futbal od 7 - 8 rokov. Zranenie ešte nikomu nespôsobil. Mal zlomeninu v členku,
roztrhnutý zadný stehenný sval 3 x, potrhané šľachy v členku a rozbitú bradu.

16. Z výsluchu svedka: H. C., nar. XX.XX.XXXX, súd zistil, že svedok žalobcu ani žalovaného nepozná,

nemá k ním žiaden vzťah. Je rozhodca Oblastného futbalového zväzu J. a rozhodoval stretnutie medzi
družstvami TJ Z. a TJ D.. Bolo to stretnutie susedných dedín a v tomto stretnutí prišlo k zraneniu hráča
domácich, p. P.. K zraneniu prišlo v strede ihriska, kde obaja aktéri sa snažili hrať loptu. Lenže hráč hostí,
p. Š. v úmysle hrať loptu neúmyselne zasiahol nohu p. P. a prišlo k zraneniu. Zo začiatku svedok neudelil
ani kartu, lebo nevedel, o aký rozsah zranenia sa jedná. Až po chvíli, keď zistil, že prišlo k vážnemu

zraneniu, udelil p. Š. červenú kartu z dôvodu, že prišlo k zraneniu a p. P. musel byť hospitalizovaný v
nemocnici v Trenčíne. Tak ako prišlo k zraneniu p. P. sa mohlo také zranenie prihodiť aj opačne, takže
p. P.k bol skôr pri lopte ako p. Š.. Keby to bolo opačne, tak by možno tým poškodeným mohol byť p. Š..
Išlo o to, že p. P. bol skôr pri lopte a p. Š. tam bol neskôr. Nakoľko svedok je viac ako 20 rokov rozhodca,
tak sa s takýmito úrazmi a zraneniami občas stretáva. Nikdy sa doteraz nestalo, aby niektorý hráč išiel

do stretnutia, že ide úmyselne niekomu ublížiť, či zlomiť nohu alebo zlomiť ruku. Podľa všetkého lopta
ušla, lebo sa kopalo ďalej a tam zasiahol p. Š. nohu p. P.A.. Z toho videa sa to ťažko popisuje. Nebol
tam úmysel zlomiť niekomu nohu. Išlo tam o to, že obaja išli hrať loptu. P. Š. mal loptu na nohe a p.
P. išiel loptu vybojovať. Lopta mohla odskočiť a tak prišlo k stretu dvoch hráčov. P. Š. zasiahol nohu p.
Králika a tak prišlo k zraneniu. Keď sa dvaja vyspelí hráči, ktorí idú do súboja na 100 %, stretnú, tak

samozrejme, že by mohli byť vytlačené štuple p. Králika na chráničoch p. Š.. To znamená, že obaja išli
dopredu len p. P. zasiahol tie chrániče a p. Š. F.ohu p. P.. Len obaja išli rovnako do toho súboja. Bolo
to za chrbtom svedka, takže úplne stopercentne to nevidel. Ale potom už keď sa otočil, tak už to videl.
Svedok videl, že obidvaja išli do lopty. Keď idú obaja nohami dopredu, tak to zistí vlastne až potom.Je iné keď kopne hráča, že stoja a že ho kopne zozadu. Ibaže obaja išli nohami dopredu, obaja boli
na zemi. Obaja šmýkali a chceli tú loptu zasiahnuť. Tam sa ťažko usúdi, kto koho kopol. Až potom si
svedok všimol, že si p. P. nemohol to zranenie privodiť sám. Niektorí hráči chodia do sklzu a niektorí

nechodia. Podľa všetkého mohla lopta odskočiť od nohy a chcel ju zasiahnuť p. P. a aj p. Š.. Členovia
disciplinárnej komisie vlastne na základe toho, že bol hráč vylúčený, na základe správy od p. P. udelia
trest. Toto je prvý krát, čo sa s takým niečím svedok stretol. Mal zlomenú nohu aj dvojité zlomeniny, ale s
týmto sa prvý krát stretol, že bolo podané nejaké trestné oznámenie alebo niečo podobné. Nikto doteraz
nikoho nežaloval, lebo nikto nikomu nejde na futbale úmyselné ublížiť. Futbal je kontaktný šport, takže

sa tam stávajú takéto zranenia. Nikto v tom zápase nepovedal, že idem ti ublížiť, zabijem ťa a pod.. Keby
neprišlo k zlomeniu nohy, tak by svedok asi len udelil žltú kartu.

17. Videozáznamom zo zápasu súd zistil, že v čase 01:03 záznamu sa za začal strieľať priamy kop,
ktorý nebol úspešný. Hra sa rozohrávala tak, že v čase 01:15 záznamu mal loptu červený hráč s číslom
8, ktorý prihral loptu spoluhráčovi s číslom 3 v čase 01:17 záznamu a ten prihral loptu žalovanému v

čase 01:18. Žalovaný bol hráč s číslom 14 a v čase 01:19 s ním žalobca išiel intenzívne s rýchlosťou
do súboja o loptu.

18. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že tento nenavrhuje doplniť dokazovanie v tomto
konaní inými dôkazmi. Domnieva sa, že podstatné pre toto konanie je posúdiť, či súd mal postupovať

podľa § 193 CSP alebo § 194 CSP. Je jednoznačné, že na to príslušný orgán SFZ rozhodol po zvážení
všetkých okolností bez časového stresu a na odbornej úrovni zákrok žalovaného vo futbalovom zápase
a rozhodol o tom, že žalovaný hral tzv. spôsobom zakázané hry. Preto sa domnieva, že boli porušené
pravidlá SFZ v takom rozsahu, že bola porušená všeobecná prevenčná zásada upravená v § 415
Občianskeho zákonníka a pretože v konaní nevyšli najavo ani žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali

zodpovednosť žalovaného za škodu, je potrebné žalobe vyhovieť. Disciplinárna komisia rozhodla o tom,
že konaním žalovaného došlo k zakázanej hre podľa pravidla 12 časť prvá poriadku SFZ, ktorým sú
implementované pravidlá medzinárodnej futbalovej organizácie. Keďže sa nejednalo o nebezpečnú hru,
ale priamo o zakázanú hru, zakázaná hra spočívala v tom, že došlo k fyzickému kontaktu pri súboji o
loptu, pričom bola použitá nadmerná sila a aj týmto konaním došlo k zraneniu protihráča. Presnejšia

definícia je i v pravidlách SFZ, v pravidle 12, časť prvá, kde je definovaná zakázaná hra. V rozhodnutí
disciplinárnej komisie je bližšie definované, čo porušil žalovaný a akým spôsobom, a to z ohľadu na to,
čo vyplynulo z dokazovania a aké prípady zakázanej hry sú uvedené v predmetnom pravidle SFZ.

19. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že tento dokazovanie vykonané súdom prvej

inštancie považuje za komplexné. Pôvodný rozsudok je precízne odôvodnený, poukazuje na svoje
predchádzajúce písomné i ústne vyjadrenie a v krátkosti dodáva, že futbal je kontaktný fyzický šport.
K zraneniu došlo nešťastnou náhodou v súboji o loptu. Spôsob, akým k zraneniu došlo, bolo tzv.
„šmýkačkou“, čo predstavuje povolený spôsob boja o loptu. Navyše, aj žalobca, aj žalovaný išli do súboja
o loptu „šmýkačkou“. Je len následkom nešťastnej náhody, že došlo k zraneniu na strane žalobcu.

Rovnako tak z tohto súboja ako zranený mohol vyjsť žalovaný alebo ako býva zvykom vo väčšine
prípadov - nikto. Žalovanému nemožno zo spôsobu hry boja o loptu vzájomného rovnakého spôsobu
vyčítať akékoľvek zavinenie, a to ani z nedbanlivosti, nie to, že by úmyselne mal zranenie spôsobiť. Nie
je možné si predstaviť, ako by takýto šport, ako je futbal, mal ďalej existovať, ak by hráči nešli do súbojov
na 100 % v úmysle vybojovať loptu, získať tým výhodu pre svoj tím. Preventívne by mohol žalovaný

zabrániť nehode tak, že by sa neobliekol do dresu.

20. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

23. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.24. Podľa § 441 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,
znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

25. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

26. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

27. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

28. Podľa § 449 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené
s liečením.

29. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba
nebola podaná dôvodne.

30. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa XX.X.XXXX sa uskutočnil futbalový

zápas medzi TJ C. Z. a TJ Q. D.. V súboji o loptu medzi žalobcom a žalovaným došlo k zraneniu žalobcu,
a to k zlomeniu diafýzy píšťaly (tibia) so zlomeninou ihlice (fibula) nad členkom pravej nohy. Zlomenina
musela byť operovaná. Od nasledujúceho pracovného dňa - 19.7.2021 bol žalobca práceneschopný.
Rozhodca po zákroku žalovanému udelil červenú kartu, pričom disciplinárna komisia ObFZ Senica
žalovaného uznala vinným z porušenia pravidiel pre zakázanú hru a podľa čl. 45 ods. 2 písm. b)

Disciplinárneho poriadku SFZ mu uložila sankciu - pozastavenie výkonu športu na 2 mesiace. Toto
rozhodnutienáslednepotvrdilaajodvolaciakomisia.Uvedenéskutočnostinebolimedzistranamisporné,
nakoľko žalovaný nepopieral, že medzi ním a žalobcom došlo ku kontaktu pri futbalovom súboji,
ktorého následkom bola zlomená noha žalobcu. Žalobca žiada, aby mu žalovaný zaplatil náhradu
škody na zdraví (bolestné) vo výške 4.078,80 €. Uvedenú sumu odmietol žalovaný uhradiť žalobcovi

s odôvodnením, že v danom prípade išlo o bežný futbalový súboj, keď žalovaný nemal úmysel zraniť
žalobcu. Táto skutočnosť bola medzi stranami sporná.

31. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť

(pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo
o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.
Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti)
a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa
tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou

podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu. Predpokladmi
vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka tak sú: 1. protiprávny
úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie.
Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia, hoci viaceré jeho ustanovenia jednotlivé formy
zavinenia predpokladajú. Pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z

vymedzenia týchto foriem v § 15 a 16 Trestného zákona. Trestný zákon rozlišuje úmyselné zavinenie a
nedbanlivostné zavinenie. Obidve formy sa vnútorne členia na stupne zavinenia. Úmyselné zavinenie sa
člení na priamy úmysel (dolus directus), pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu, a na nepriamy úmysel
(dolus eventualis), pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu, a pre prípad, že ju spôsobí, bol
s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu,

avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí.
Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom
na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. V § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka
je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil
niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona

sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať.
Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti zbaví ten,
kto preukáže, že škodu nezavinil. Prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné
bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.32. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že
nebolo preukázané zavinené protiprávne konanie žalovaného na škode na zdraví spôsobenej žalobcovi.

Súd chce poukázať na to, že vo všeobecnosti každý športovec pri vykonávaní akéhokoľvek športu
na seba berie určité riziko zranenia prípadne poškodenia zdravia. Bez tohto rizika by nebolo možné
vykonávať žiadne športové aktivity. Vykonávaním akejkoľvek športovej činnosti nemožno nikdy vylúčiť
zranenia alebo iné zdravotné negatívne následky vôbec. Naopak, pri každom športe sa určité zranenia
alebo iné zdravotné komplikácie predpokladajú, pričom niekedy, aj keď nastanú neúmyselne, si vyžadujú

dlhodobejšie alebo komplikovanejšie liečenie. Je nepochybné, že futbal je kontaktný šport, ktorého
historickým prvkom je fyzický súboj o pozíciu či loptu. Fyzický súboj je v kontaktných športoch týmto
historicky vlastný, pričom aj tento súboj je de facto konfrontáciou pripravenosti, fyzickej kondície a
zdatnosti účastníkov športu. Ak platí uvedená skutočnosť, potom musí taktiež platiť, že v prípade zásahu
a aplikácie práva do športu spôsobom, ktorý by z každého fyzického súboja robil absolútny predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu na zdraví, vytvoril by sa neudržateľný právny stav, ktorý zasiahne

do právnej istoty účastníkov kontaktných športov. Každý športovec už len tým, že je organizovaný v
istom športovom klube, vstupuje do súbojov a zápasov legitímne organizovaných subjektom národnej
či nadnárodnej úrovne, tým pádom súhlasí (konkludentne) s možnosťou vzniku úrazu pri výkone
športovej činnosti. Pokiaľ ide o futbal, a to aj na najvyššej úrovni, už veľakrát došlo k zlomeniu nohy
alebo aj k iným obdobným nepríjemným zraneniam. Mnohé z nich mali za následok aj dlhodobejšie

prerušenie výkonu športovej činnosti, pričom v niektorých prípadoch môžu zdravotné komplikácie viesť
aj k predčasnému ukončeniu športovej kariéry. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že aplikácia
§ 415 Občianskeho zákonníka z logického a praktického pohľadu pri vykonávaní kontaktných športov
vo všeobecnosti nie je možná. Predmetné ustanovenie možno použiť len v konkrétnom prípade pri
rozumnom, citlivom a starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu. V opačnom prípade by to

znamenalo, že v rámci prevencie proti hroziacim škodám by nikto nemohol vykonávať športovú činnosť
a mnohí športovci by takúto činnosť vykonávať ani nechceli.

33. V nadväznosti na uvedené súd zastáva názor, že podmienkou vzniku zodpovednosti športovca za
škodu na zdraví môže byť len hrubé mimoriadne škodlivé porušenie športových pravidiel. Ak konkrétnym

fyzickým zákrokom nedošlo k extrémnemu, neprimeranému, či inak závažnému porušeniu športového
pravidla, k zodpovednosti športovca za škodu na zdraví nedôjde. Z vykonaného dokazovania,
predložených listín a svedeckých výpovedí vyplynulo, že žalovaný nezavinil žalobcovi škodu na zdraví,
ktorú utrpel žalobca počas uvedeného futbalového zápasu. Aj z videozáznamu zápasu jasne vyplynulo,
že žalovaný počas hry držal loptu (viedol loptu), pričom bol to právne žalobca, ktorý intenzívne s

rýchlosťou išiel do súboja o loptu so žalovaným. Podľa názoru súdu išlo o bežný futbalový súboj, pričom
správanie a konanie žalovaného počas zápasu, tesne pred vznikom škody ako aj pri vzniku škody vôbec
nenasvedčovalo tomu, že žalovaný zavinil škodu žalobcu. Správanie žalovaného súd hodnotí ako bežné
športové správanie, ktoré ani len nenaznačovalo extrémne porušenie športových pravidiel, pričom treba
zdôrazniť,žedosúbojaoloptu,ktorúdržalžalovaný,išielžalobca.Kontaktprotihráčovnaihriskunemôže

automaticky znamenať úmysel spôsobiť druhému škodu. Takýto výklad by viedol k tomu, že športovci
by v rámci kontaktných športov podávali žaloby pri každom zranení, pri ktorom by im bola spôsobená
škoda na zdraví, čo by bolo najmä pri bojových športoch (box, kickbox a pod.) v rozpore so samotnou
podstatou športu.

34. Súd v danom prípade poukazuje aj na nález ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 21/2021
zo dňa 12.11.2021, z ktorého cituje: „Ústavný súd konštatuje, že futbal je športom, v ktorom počas
riadne a legitímne organizovanej súťaže a zápasu dochádza k fyzickým kontaktom. V priebehu hry sú
hráči vystavovaní množstvu osobných súbojov, v ktorých sú konfrontovaní s fyzickou kondíciou svojho
súpera, pričom každý hráč si musí byť vedomý nebezpečenstva vzniku zranenia. Inak povedané, nástup

do zápasu automaticky znamená uzrozumenie s tým, čo sa môže v zápale boja stať. Hektickosť a
osobitná povaha futbalu hráčov núti v zlomku sekundy zvážiť možné príležitosti a riziká. Tým kladie
vysoké požiadavky na fyzickú aj psychickú silu, rýchlosť, obratnosť a telesné nasadenie, keďže zápas
o loptu úplne bežne kreuje situácie, ktoré oko diváka priťahujú. Boj o loptu prináša aj nepríjemné strety
a medzi najbežnejšie vyjadrenia týchto stretov patria prerušenia hry. Nejde však o nič výnimočné a

futbal má vytvorené štandardné mechanizmy, ktorými sa prerušenie hry, ošetrovanie alebo poklesok v
rámci pravidiel rieši. Nemáme na mysli hneď rokovania disciplinárnych komisií, ale skôr bežné inštitúty,
ktoré vie aplikovať priamo arbiter na ihrisku. Ide napríklad o zohľadnenie priebehu zápasu nadstavením
hracieho času nad rámec štandardnej dĺžky polčasu. Ústavný súd akcentuje, že zranenia k športu patriaa sú jeho nevyhnutnou súčasťou. Pokiaľ sa športovec (či už rekreačný alebo profesionálny) zapojí do
zápasu, musí mu byť zrejmé, že jeho neopatrnosť alebo prílišná motivácia súpera sa môže skončiť
potrebou ošetrenia alebo prípadne aj dlhšou rekonvalescenciou. Aj dianie na trávnikoch najlepších

svetových súťaží nám naznačuje, že ošetrenia futbalistov priamo na hracej ploche alebo ich odnos na
nosidlách
nie sú ničím výnimočným a stáva sa to aj najväčším hviezdam daného športu. Dokonca
sa dá uviesť, že tí najlepší sú objektom ataku za každú cenu a častokrát ide o zákroky tvrdé
a bez milosti. Fyzická dispozícia je práve vo futbale typická tým, že nie je rozhodujúca. Platí, že nie

každý zákrok v rozpore s pravidlami je za hranicou zlučiteľnosti zákroku s povahou
a cieľom hry a so sankciami, akými sú žlté a červené karty alebo trestné kopy. Nie každý rovnako
absolvuje porovnateľný stret s loptou, a teda veľa záleží od okolností prípadu, akými sú fyzická i odborná
dispozícia hráča, intenzita vzájomného stretu hráčov, miera nešťastnej náhody. Aplikujúc uvedené
východiská na posudzovanú vec, žalobca sa zranil v zápale boja o loptu. Sťažovateľ neútočil na žalobcu
mimo hry a mimo súboja o loptu žalobcu ani nekopol. Zdá sa, že žalobca doplatil na nešťastný dopad

nohou na zem. Použitie varovania ergo trestu vo forme udelenia karty potvrdzuje porušenie pravidiel
futbalu, no takých, ktorým sa futbal ako kontaktný šport nevyhne. Nešlo o útok mimo hry ani iný exces,
ktorý by isteže prichádzal do úvahy aj ako porušenie povinnosti predchádzať škodám podľa § 415 OZ.
23. Ústavný súd poukazuje na judikát R 16/1980, podľa ktorého: „Nedodržanie pravidiel športovej hry
(napr. futbalu) spočívajúce v použití pravidla nedovoleného (zakázaného) spôsobu hry, treba posúdiť

ako konanie odporujúce povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví (§ 415 OZ).
V dôsledku toho ide o porušenie právnej povinnosti, ktorá zakladá zodpovednosť za škodu (§ 420 ods.
1 OZ).“ Stále je jeho aplikácia aktuálna, no z pohľadu ústavného súdu sa žiada komplementárne dodať,
že nie každý, ale len ten najextrémnejší faul bude naplnením hypotéz § 415 a § 420 OZ. Je potrebné
si totiž uvedomiť, že vstup do športovej arény, ktorý by bol determinovaný strachom z eventuálnych

civilnoprávnych sankcií, by v konečnom dôsledku útočil na samú podstatu športu, čím by v extrémnom
prípade aj zničil krásu športu ako takého. V posudzovanej veci bol predmetom sporu zákrok pri futbale,
no je dôležité zohľadňovať športy, pri ktorých je intenzívny fyzický kontakt dokonca kľúčovou súčasťou
hry, napríklad americký futbal, hokej, hádzanú alebo rugby. Ešte zložitejšia situácia je pri športoch
bojových, kde je samotný boj podstatou športu. Nie je totiž akceptovateľné a bolo by vcelku absurdné,

aby štandardným vyvrcholením
športového zápolenia bolo zasadnutie sudcu priamo na štadióne, ktorý by prejednal zákroky
zo zápasu, ktorý sa práve skončil. A práve k tomuto by sa prílišne voľným výkladom
§ 415 OZ vo vzťahu ku kontaktnému športu mohol ústavný súd nechcene priblížiť.
Vstup občianskoprávnej zodpovednosti za škodu teda možný je, no je potrebné zvažovať,

kedy je ten exces tak výnimočný, že by sa mala aktivovať občianskoprávna zodpovednosť
medzi futbalovými hráčmi, a tým aj možnými súdnymi procesmi. Dokonca ani situácia, keď uteká útočník
sám na brankára a obranca namiesto lopty kopne priamo do nôh odzadu, nemusí byť prípad tohto
excesu, lebo aj s týmto zrejme musí šikovný útočník počítať, rovnako ako sa počíta aj s penaltou. Iná
by bola situácia, keby obranca volil brutálnejšiu formu, napríklad kop odzadu priamo nie do hráča mimo

sféru lopty, tam by aplikácia § 415 a § 420 OZ bola bezpochyby namieste. Vrátiac sa k posudzovanej
veci, ústavný súd uvádza, že zmysel a cieľ kontaktného športu, akým je futbal, nepredpokladá, či už
na súťažnej, ale aj rekreačnej úrovni, aby sa hráči nechávali poisťovať pre prípad, že protihráč utrpí
zranenie počas športového zápolenia (tým vznik zodpovednosti za škodu). Opačné poňatie ustanovenia
§ 415 OZ v okolnostiach prípadu je proti samej podstate ustanovenia § 415 OZ, čím ale takáto

interpretácia nadobúda ústavnoprávny rozmer (interpretácia proti samej podstate právnej normy). Podľa
názoru ústavného súdu v posudzovanej veci išlo o kontaktný súboj o loptu, a teda nemožno uzavrieť,
že k poškodeniu žalobcu došlo z viny sťažovateľa, ale v zápale boja. Nešlo teda o potrebný zjavný
exces výnimočného charakteru. Súčasne je potrebné subsidiárne dodať, že nie je možné vyvodiť
zodpovednosť ani z povesti žalobcu ako hrubého hráča. Ak platí, že vždy sú dôležité konkrétne okolnosti

posudzovaného prípadu, v týchto športových kauzách toto konštatovanie platí ešte niekoľkonásobne
viac."

35. Závery súdu prvej inštancie v plnom rozsahu podporuje citovaný nález ústavného súdu, pričom treba
dať do pozornosti, že ústavný súd pri posudzovaní excesu zachádza ešte ďalej: ,,Dokonca ani situácia,

keď uteká útočník sám na brankára a obranca namiesto lopty kopne priamo do nôh odzadu, nemusí byť
prípad tohto excesu, lebo aj s týmto zrejme musí šikovný útočník počítať, rovnako ako sa počíta aj s
penaltou. Iná by bola situácia, keby obranca volil brutálnejšiu formu, napríklad kop odzadu priamo nie do
hráča mimo sféru lopty, tam by aplikácia § 415 a § 420 OZ bola bezpochyby namieste." Nakoľko ústavnýsúddokoncanepripúšťaakoexcesfaulodzadukopnutímsúperadonôhnamiestolopty,jepotomzrejmé,
že futbalový stret medzi žalobcom a žalovaným potom vôbec nemôže byť excesom, keďže žalovaný
počas hry držal loptu, pričom práve žalobca intenzívne s rýchlosťou išiel do súboja o loptu so žalovaným.

36. K uvedenému chce súd ešte tiež dodať, že v kontexte nie len uvedeného futbalového zápasu,
ale aj viacerých futbalových zápasov, ktoré futbalový fanúšik sleduje, išlo o bežný súboj o loptu, ktorý
by sa za iných okolností (ak by nedošlo k zlomeniu nohy) skončil pravdepodobne len odpískaním
faulu. Vo futbalových zápasoch sa častokrát stavajú oveľa „brutálnejšie" fauly, ktorých následok však

nie je taký ako v tomto prípade. Naopak nastavajú aj situácie, že negatívny následok v podobe
vážnejšieho zranenia môže nastať aj za iných tzv. „nevinných" okolností (napr. šuchnutím súperov
o seba druhý súper spadne a zlomí si ruku alebo nohu, prípadne môže dôjsť aj len k zavadeniu o
odev súpera alebo potiahnutiu súpera za tričko a následnému pádu s následkom zranenia a pod.).
Súd chce poukázať na to, že je potrebné rozlišovať medzi konkrétnou športovou (faulovou) situáciou a
následkom, ktorý z tejto situácie vznikne, teda že závažnosť následku nemusí automaticky predpokladať

aj závažnosť situácie, z ktorej vznikol. Súd preto musí v danom prípade prihliadať na spravodlivé a
rozumné usporiadanie vzťahov medzi sporovými stranami, keď nemožno niekoho sankcionovať len
preto, že hrá futbal a v rámci neho vykonáva bežné aktivity. Takýto precedens by potom vytváral značné
pochybnosti a neistotu o aplikácii § 415 Občianskeho zákonníka, a to nielen pri výkone športovej
činnosti, ale aj pri vykonávaní bežných životných činností. Súd rozumie tomu, že príslušná komisia

SFZ udelila žalovanému ako sankciu dištanc na výkon futbalovej činnosti. Súd nie je v tomto konaní
oprávnený preskúmavať zákonnosť a oprávnenosť konania komisie, avšak treba uviesť, že v konaní
pred komisiou neprebehlo žiadne dokazovanie ani výsluch svedkov alebo poškodeného, keď komisia
len rozhodla na základe určitých písomných podkladov. Komisia nepreskúmala všetky skutočnosti,
ktoré predchádzali zlomenine nohy (správanie sporových strán pred zápasom, počas zápasu, faulová

situácia, videozáznam a pod.). Nakoľko došlo k zraneniu nohy žalobcu, žalovanému udelila sankciu
podľa pravidiel zväzu. Inak povedané, pokiaľ by nedošlo k zlomenine nohy, žalovanému by sankcia za
faul v podobe dištancu nebola udelená. Rozhodnutie komisie sa javí ako formálne, bez podrobnejšieho
preskúmavania materiálnej stránky. Súd v tomto smere vykonal vlastné a podrobné dokazovanie, z
ktorého vyplynulo, že stret medzi žalobcom a žalovaným bol bežný futbalový súboj, ktorý sa nešťastnou

náhodou skončil zlomením nohy žalobcu. Pokiaľ by súd rozhodol len na základe rozhodnutia komisie
a žalovanému by uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, takéto rozhodnutie by bolo ad
absurdum, a to najmä s poukazom na to, že vo futbale sa bežne stávajú oveľa tvrdšie, nebezpečnejšie
a brutálnejšie fauly.

37. Pokiaľ ide o fyzickú pripravenosť žalobcu ako hráča, ak žalobca nebol pripravený nastúpiť na zápas,
či už v dôsledku choroby, zranenia, kondičnej nepripravenosti alebo iných skutočností, súd má za to, že
ide o osobnú zodpovednosť hráča. Každý športovec pred športovým výkonom musí sám individuálne
posúdiť, či je spôsobilý zvládnuť takýto výkon. Navyše športovci majú k dispozícii aj rôzne trénerské a
poradné tímy a lekársku starostlivosť. Je aj na posúdení trénera tímu, či futbalista je odborne spôsobilý

zvládnuť zápas. Súd považuje za nezmyselné, aby futbalista nastúpil na zápas napr. pri nedoliečenom
zranení a následne pri eventuálnej škode by bola vyvodená zodpovednosť voči inej osobe. Rovnako
nezmyselné by bolo vyvodzovať zodpovednosť voči tretím osobám, ak by tréner futbalového tímu
postavil do hry hráča, ktorý nie je odborne alebo skúsenostne spôsobilý zvládnuť zápas. Predpokladá
sa teda, že žalobca bol fyzicky a odborne spôsobilý zvládnuť futbalový zápas.

38. Na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.