Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-4C/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200429
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8423200429.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne: wesTTrans, s.r.o.,

sídlo: 395 Suchá nad Parnou, 919 01, IČO: 43 876 234, právne zastúpená: Advokátska kancelária
Korytár s.r.o., sídlo: Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanému: A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpený: MARCO & LUCAS Legal, s.r.o.,
so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 35 816 317, o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám

zástupcu žalovaného Marco & Lucas Legal s.r.o., Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 35 816 317, do 3
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o výške náhrady.

III. Neodkladné opatrenie nariadené uznesením bývalého Okresného súdu Kežmarok č.k.
KK-4C/7/2023-88 zo dňa 30.03.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
20Co/38/2023-224 zo dňa 29.06.2023 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounasúddňa02.03.2023sažalobkyňadomáhalanahradeniaprejavuvôležalovaného
uzavrieť s ňou zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k pozemkom evidovaným ako

parcely registra „C“ č.1362/378 o výmere 3671 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 1362/380
o výmere 22346 m2, druh pozemku orná pôda, a parc. č.1362/381 o výmere 2952 m2, druh pozemku
orná pôda, zapísaným na LV č. XXX vedenom pre Okres: F., G.: H. E., Katastrálne územie: H. E. (ďalej
už len „predmetné nehnuteľnosti“) v znení tak, ako to špecifikovala petitom žaloby.

2. Písomnú žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tvrdeniami, že dňa 26.10.2012 žalobkyňa na strane
jednej a žalovaný a jeho manželka na strane druhej uzavreli dohodu o urovnaní podľa ust. § 585

a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom tejto dohody o urovnaní bolo nahradenie sporných práv
a povinností zmluvných strán uvedených v čl. I. dohody o urovnaní novými právami a povinnosťami
uvedenými v čl. II. a čl. IV. dohody o urovnaní. Dohodou o urovnaní sa žalobkyňa ako úspešný
vydražiteľ podniku obchodnej spoločnosti 1.Bratislavská realitná s.r.o., Trenčianska 11, Bratislava -
Ružinov, 821 09, IČO: 36 611 549, zaviazala ukončiť tri súdne sporové konania vedené proti žalovanému
v tom čase na Okresnom súde Poprad, a to konanie vedené pod sp.zn. 20C 172/2010 o zaplatenie
172.807,54 eur, konanie vedené pod sp.zn. 18Cb 171/2008 o zaplatenie 1.681.424,35 eur a konanie

vedené pod sp.zn. 7C 170/2011 o zaplatenie 465.698,40 eur. Ukončením týchto troch súdnych konaní
podľa čl. IV., bod 4.2., dohody o urovnaní vznikol záväzok žalovaného voči žalobkyni na plnenie
v celkovej výške 800.000 eur. Z toho na plnenie v peniazoch vo výške 200.000 eur a na nepeňažné
plnenie formou bezplatného prevodu vlastníctva k pozemkom uvedeným v čl. IV. bod 4.2.2.dohodyo urovnaní vo výške 600.000 eur. Žalobkyňa pritom mala dohodnuté právo výberu pozemkov, ktoré
budú predmetom nepeňažného plnenia formou bezplatného prevodu vlastníctva, z dvoch alternatívnych
skupín pozemkov, označených v dohode o urovnaní ako „Alternatíva A“ a „Alternatíva B“.

3. Dňa 11.04.2014 žalobkyňa na strane jednej a žalovaný a jeho manželka na strane druhej uzavreli
dodatok č.1 k dohode o urovnaní. Predmetom dodatku č.1 bolo zvýšenie celkovej sumy vyporiadania na
920.000 eur. Výška plnenia v peniazoch pritom ostala nezmenená (200.000 eur), a zvýšila sa len výška
nepeňažného plnenia formou bezplatného prevodu vlastníctva k pozemkom na 720.000 eur s tým, že

došlo k doplneniu pozemkov v rámci skupiny „Alternatíva A“, a aj „Alternatíva B“.

4. Dňa 31.05.2017 žalobkyňa a žalovaný uzavreli dodatok č. 2 k dohode o urovnaní. Predmetom tohto
dodatkuč.2bolazmenačl.III.bod3.1.1.dohodyourovnaní,spočívajúcavrozšírenímožnostiukončenia
súdnych konaní nie len formou súdneho zmieru, ale aj formou zastavenia konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku, a zmena celkovej výšky plnenia na sumu 886.000 eur s tým, že nepeňažné plnenie

formou bezplatného prevodu vlastníctva k pozemkom zostalo nezmenné s ohľadom na výber pozemkov
uvedených v skupinách ako „Alternatíva A“ a „Alternatíva B“.

5. Dňa 01.11.2019 žalobkyňa a žalovaný uzavreli dodatok č. 3 k dohode o urovnaní. Predmetom tohto
dodatku č. 3 bolo predlženie termínu urovnania do 31.12.2021, a to na základe požiadavky žalovaného

o neskoršie plnenie odôvodnenej nedostatkom finančných prostriedkov potrebných na riadne a včasné
splnenie záväzku vyplývajúceho mu z dohody o urovnaní.

6. Dňa 09.12.2021 žalobkyňa a žalovaný uzavreli dodatok č. 4 k dohode o urovnaní. Predmetom
tohto dodatku č. 4 bolo opakované predlženie termínu urovnania do 31.12.2023, o to opakovane

na základe požiadavky žalovaného odôvodnenej nedostatkom finančných prostriedkov potrebných na
riadne a včasné splnenie záväzku vyplývajúceho mu z dohody o urovnaní.

7. Dňa 18.08.2015 Okresný súd Poprad schválil zmier uzavretý žalobkyňou a žalovaným v súdnom
konaní vedenom pod sp.zn. 18Cb 171/2008. Uznesenie o schválení tohto zmieru nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.09.2016. Dňa 31.05.2017 Okresný súd Poprad schválil zmier
uzavretý žalobkyňou a žalovaným v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 7C 170/2011. Uznesenie
o schválení tohto zmieru nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2017 a vykonateľnosť dňa 31.07.2018.
Dňa 19.04.2017 Okresný súd Poprad vydal uznesenie, ktorým súdne konanie vedené pod sp.zn. 20C
172/2010 zastavil. Dňom 01.08.2017 nadobudlo právoplatnosť posledné z troch uznesení vydaných

Okresným súdom Poprad, a to uznesenie vydané vo veci sp.zn. 20C 172/2010 zo dňa 19.04.2017.
Ukončením všetkých uvedených súdnych konaní v zmysle čl. VI. bodu 4.2. dohody o urovnaní znení
dodatkov č. 1 a č. 2 vznikol žalobkyni nárok ako na peňažné, tak aj na nepeňažné plnenie formou
bezodplatnéhoprevoduvlastníctvakpozemkompodľavýberužalobkynezdvochalternatívdohodnutých
v dohode o urovnaní. V zmysle čl. IV. bod 4.2. ods. 4.2.3., dohody o urovnaní v znení dodatkov č. 1 a č.

2 žalobkyni tak vznikla povinnosť zaslať žalovanému výzvu na výber pozemkov z pozemkov vedených
ako „Alternatíva A“ a „Alternatíva B“.

8.Povinnosťžalobkynenaurčenievýberupredmetunepeňažnéhoplneniazdvochalternatívsaneustále
prolongovala na základe ústnych požiadaviek žalovaného, ktorý mal záujem na schválení územného

plánu obce Veľká Lomnica. Žalobkyňa akceptovala ústne požiadavky žalovaného a dodatkom č. 3
došlo k prolongácii termínu urovnania do 31.12.2021, a dodatkom č. 4 opakovane do 31.12.2023.
Posledným termínom tak bol deň 31.12.2023, dokedy žalobkyňa mala povinnosť zaslať žalovanému
písomnú výzvu obsahujúcu výber pozemkov. V priebehu rokoch 2020 - 2022 žalovaný opakovane
deklaroval záujem plniť nepeňažný záväzok z dohody o urovnaní, pričom ponúkal žalobkyni na prevod

aj pozemky, ktoré neboli uvedené v žiadnej z alternatív dohody o urovnaní. Tvrdil pritom, že úzko
spolupracuje so starostom obce a čaká len na schválenie územného plánu, ktorý sa týka stavebného
využitia hlavne pozemkov zo skupiny „Alternatíva A“, nakoľko pozemky uvedené ako „Alternatíva B“ boli
v tom čase už stavenými pozemkami. Po schválení územného plánu obce Veľká Lomnica v roku 2022
žalovaný však ponúkal žalobkyni už iba pozemky s výrazne menšími výmerami, než bola dohodnutá

v dohode o urovnaní. Žalovaný tak od roku 2000 do súčasnosti žalobkyňu iba zavádzal, keď jej ponúkal
náhradné pozemky za pozemky uvedené v dohode o urovnaní a neuviedol, že nemá záujem na
plnení v rozsahu dohodnutom v dohode o urovnaní. V skutočnosti žalovaný mal záujem na plnení
nepeňažného záväzku z dohody o urovnaní v menšom rozsahu, ako bol dohodnutý. Navyše, pozemkyuvedené ako „Alternatíva B“ predal tretím osobám za trhové ceny bez súhlasu žalobkyne. V roku 2022
sa uskutočnili viaceré neúspešné rokovania o vyporiadaní nárokov žalobkyne z dohody o urovnaní
tak, ako sú špecifikované v žalobe. Vzhľadom na dlhotrvajúce neúspešné rokovania o zmene dohody

o urovnaní spočívajúcom v nahradení pozemkov uvedených v dohode o urovnaní inými pozemkami,
ako aj z dôvodu opakovanej ponuky žalovaného na urovnanie v podstatne menšej výmere pozemkov,
aká je uvedená v dohode o urovnaní, žalobkyňa pristúpila k splneniu svojej povinnosti na zaslanie
výzvy s výberom pozemkov zo skupiny „Alternatíva A“. Dňa 13.09.2022 žalobkyňa zaslala žalovanému
v zmysle čl. IV. bodu 4.2.3. dohody o urovnaní v znení jej dodatkov písomnú výzvu obsahujúcu určenie

pozemkov, ktoré sú novými pozemkami vzniknutými z pozemkov zo skupiny „Alternatíva A“. Pozemky
uvedené v dohode o urovnaní ako „Alternatíva B“ žalovaný v čase výzvy už nevlastnil. Nakoľko žalovaný
nakladal aj s pozemkami, ktoré obsahuje žalobkyňou zvolená „Alternatíva A“, čím zmenil pôvodné
označenie parciel, dňa 16.09.2022 žalobkyňa požiadala OÚ Kežmarok, katastrálny odbor, o identifikáciu
parciel uvedených v dohode o urovnaní ako „Alternatíva A“. Dňa 03.10.2022 bola žalobkyni doručená
identifikácia, podľa ktorej parcely č. 1448/2, č. 1449/1, č. 1449/2, č. 1450, č. 1451 a č. 1452 boli zlúčené

do novovytvorenej parcely č. 1362/380, zameranej geometrickým plánom č. 1/2021. Parcely č. 1443/1
a č. 1453/2 zanikli a geometrickým plánom č. 1/2021 boli vytvorené nové parcely o tých istých výmerách,
a to parcely č. 1362/378 a č. 1362/381. Parcely č. 3787/3 a č. 3849 uvedené tiež ako „Alternatíva A“ sú
podľa identifikácie neidentické, nakoľko neboli predmetom projektu pozemkových úprav. Písomná výzva
žalobkyne zo dňa 13.09.2022 preto obsahuje len časť pozemkov, ktoré obsahuje zvolená „Alternatíva

A“. Obsahom písomnej výzvy bola aj výzva na uzavretie zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva
k týmto vybraným pozemkom. Prílohami výzvy boli návrh zmluvy o bezplatnom prevode vlastníctva
a návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľnosti, podpísané žalobkyňou. Výzvu žalovaný prevzal
dňa19.09.2022.Navýzvunereagoval.Žalovanýnereagovalaninanáslednúpísomnúžiadosťžalobkyne
zo dňa 30.09.2022 o podanie stanoviska vo veci vyporiadania jeho záväzku z dohody o urovnaní

na nepeňažné plnenie prevodom vlastníctva k pozemkom.

9. Dňa 11.10.2022 žalobkyňa kontrolou zistila, že na LV č. XXX je zápis „Plomba vyznačená na základe
V- 2828/2022 (Darovacia zmluva)“, týkajúci sa parciel č. 1362/380 a č. 1362/381, na prevod ktorých má
žalobkyňa podľa dohody o urovnaní nárok, a na prevod ktorých výzvou zo dňa 13.09.2022 žalovaného

vyzvala. Dňa 08.11.2022 žalobkyňa podala na OÚ Kežmarok, katastrálny odbor, námietku relatívnej
neplatnosti tejto darovacej zmluvy, na základe ktorej prebehlo vkladové konanie. Námietku žalobkyňa
odôvodnila poukazom na ust. § 49a Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 589 Občianskeho
zákonníka, ako aj konaním žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Konanie o povolenie vkladu bolo po
podaní námietky zastavené, údajne z dôvodov nepredloženia podkladov k návrhu zo strany žalovaného.

Žalobkyňa však má informácie, že jej právna argumentácia smerujúca k relatívnej neplatnosti darovacej
zmluvy bola katastrom nehnuteľnosti akceptovaná. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nielenže odmietol
splniť svoj záväzok na nepeňažné plnenie formou bezplatného prevodu vlastníctva k pozemkom
vyplývajúci mu z čl. IV. bodu 4.2. ods. 4.2.2. a 4.2.3. dohody o urovnaní, ale splnenie záväzku sa
úmyselne snažil zmariť.

10. Právny základ žaloby zástupca žalobkyne v písomnej žalobe odôvodnil tak, že dohoda o urovnaní
zo dňa 26.10.2012, vrátane jej dodatkov č. 1 - č. 4, obsahuje inkorporáciu dojednaní zmluvných strán
o zmluve o budúcej zmluve, a to v čl. IV. bod. 4.2. odseky 4.2.2., 4.2.3., 4.2.4. a 4.2.8.. Poukázal
na čl. IV. bod 4.2. ods. 4.2.4. s tvrdením, že tento článok priamo odkazuje na ust. § 50a ods. 1

Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zmluvu o budúcej zmluve. Podľa ust. 50a ods. 1 Občianskeho
zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa
pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Žalobkyňa a žalovaný ako zmluvné strany dohody
ourovnanísavčl.IV.bod4.2.dohodyourovnanídohodlinavšetkýchpodstatnýchnáležitostiachbudúcej
zmluvy o prevode vlastníctva k pozemkov žalovaným na žalobkyňu. Určili predmet budúcej zmluvy,

tzn. špecifikovali pozemky, ktoré budú predmetom budúceho prevodu, pričom právo výberu predmetu
prevodu z dvoch alternatív podľa čl. IV. bod 4.2. ods. 4.2.8., dohody o urovnaní patrilo žalobkyni. Nové
parcely, ktorý majú byť predmetom budúceho prevodu, sú vo vlastníctve žalovaného. Právnym titulom
budúceho prevodu pozemkov má byť zmluva o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom tak, ako
je to dojednané v čl. IV. bod 4.2. ods. 4.2.3. dohody o urovnaní. Účastníkmi zmluvy o bezplatnom

prevode vlastníctva k pozemkom majú byť strany sporu, nakoľko manželka žalovaného, ktorá uzavrela
dohodu o urovnaní, zomrela, a do jej práv vstúpil žalovaný, čo potvrdil svojim podpisom na dodatkoch č.
3 a č. 4. Žalobkyňa dňa 01.08.2017 splnila všetky podmienky pre vznik nároku na nepeňažné plnenie
podľa dohody o urovnaní. Podľa čl. IV. bod 4.2. ods. 4.2.4. dohody o urovnaní žalovaný bol povinnýzmluvu o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom uzavrieť a podpísať návrh na povolenie vkladu
vlastníckeho práva do 2 mesiacov od doručenia výzvy žalobkyne, tzn. do 19.11.2022, čo nesplnil. Preto
žalobkyňa sa žalobou domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť zmluvu o bezplatnom

prevode vlastníctva k pozemkov tak, ako je obsahom petitu žaloby. Žalobkyňa zastáva názor, že
v prejednávanej veci nedošlo k takým zmenám okolností, z ktorých strany vychádzali pri dohode
o urovnaní, ktoré by privodili zánik tohto záväzku žalovaného (§ 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka).

11. Uznesením zo dňa 09.10.2023 č.k. KK- 4C 7/2023-250 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového

poriadku vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám a uvedenie rozhodujúcich tvrdení
na svoju obranu v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie bolo žalovanému doručené
dňa 10.10.2023. Písomným podaním zo dňa 24.10.2023 zástupca žalovaného navrhol žalobu celkom
zamietnuť, a to predovšetkým z dôvodu absolútnej neplatnosti dohody o urovnaní. V podaní uviedol,
že v súdnych konaniach, ktoré predchádzali uzavretiu dohody o urovnaní, žalovaný bol považovaný
za spotrebiteľa, nakoľko všetky tieto súdne spory boli založené na jednej spotrebiteľskej zmluve, ktorú

v roku 2007 žalovaný ako spotrebiteľ uzavrel s realitnou kanceláriou l. Bratislavská realitná, s.r.o., IČO:
36 611 549. Už pri podpise tejto zmluvy s realitnou kanceláriou žalovaný bol uvedený do omylu. Od roku
2008 bol neustále terčom nátlaku, súdnych sporov a trestných oznámení, ktorými sa tretie osoby snažili
od žalovaného získať jeho pozemky. Na základe tlaku, ktorý bol vyvíjaný na žalovaného prostredníctvom
viacerých predbežných opatrení, dlhotrvajúcich súdnych sporov a neustáleho obťažovania rôznymi

osobami vybavovačov, žalovaný bol donútený uzavrieť aj predmetnú dohodu o urovnaní so žalobkyňou.
Ak žalovaný nechcel čeliť ďalším súdnym konaniam a neustálemu tlaku, nemal inú možnosť, ako vykúpiť
sa z dlhotrvajúcich súdnych sporov za extrémne vysokú cenu uzavretím dohody o urovnaní. Preto
považuje za dôvodné konštatovať, že dohodu o urovnaní zo dňa 26.10.2012 žalovaný uzavrel v tiesni za
nápadne nevýhodných podmienok. Tiež, že táto dohoda o urovnaní je pre jej rozpor s dobrými mravmi

absolútne neplatným právny úkonom, nakoľko zneužíva vek žalovaného a jeho snahu nepreniesť svoje
problémy aj na svoje deti. Žalovaný bol uvedený do omylu, keď mal za to, že zo spornej pohľadávky vo
výške presahujúcej 2 300 000 eur, vo vzťahu ku ktorej nebolo známe ani predbežné právne posúdenie
súdom, sa môže vykúpiť iba za 800 000 eur – 920 000 eur.

12. Vo vzťahu k samotnej dohode o urovnaní a jej dodatkom uviedol, že dodatky obsahujú chyby
a nedostatky, ktoré je potrebné pričítať na ťarchu žalobkyne, ktorá dokumenty pripravovala bez možnosti
ich úpravy zo strany žalovaného. Poukázal na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, aplikáciu
ktorého vzhľadom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa nie je možné vylúčiť. Má za to, že nie je
zrejmé, aká časť dohody o urovnaní sa mala zmeniť dodatkami č. 2, č. 3 a č. 4. Dohoda o urovnaní

ani v spojení s dodatkom č. 1 neobsahovala „čl. IV. ods. 4.2.2.A a ods. 4.2.2.B“, ktoré sa mali zmeniť
dodatkom č. 2. Dohoda o urovnaní v znení dodatkov č. 1 a č. 2 neobsahovala „čl. IV. ods. 2“,
ktorý sa mal meniť dodatkom č. 3. Taktiež „posledná veta čl. IV. ods. 4.2.1.“ v znení dodatkov č.
1, č. 2 a č. 3 v čase podpisu dodatku č. 4 neexistovala, nakoľko sa mala vypustiť dodatkom č. 3.
Preto má za to, že dodatkami č. 1 - č. 4 k dohode o urovnaní došlo iba k zmene termínu plnenia

peňažnou formou uvedeného v čl. IV. ods. 4.2.1, nie aj k zmene termínu nepeňažného plnenia. Čl. IV.
ods. 4.2.1 dohody o urovnaní, ktorý sa mal meniť dodatkom č. 3, totiž neupravuje žiadnu povinnosť
žalovaného na nepeňažné plnenie, a dodatok č. 4. obsahuje zmenu textu „posledná veta čl. IV. ods.
4.2.1.“, ktorý sa v danom čase už nenachádzal v dohode o urovnaní v znení dodatku č. 3. Žalovaný
tak podľa dohody o urovnaní v znení jej dodatkov č. 1 - č. 4 mal žalobkyni zaplatiť sumu 192 000 eur

do termínu 31.12.2021. Peňažné plnenie bolo žalovaným už splnené. Nárok na nepeňažné plnenie
uplatnený žalobou žalobkyňa odvodzuje od čl. IV. ods. 4.2.2. dohody o urovnaní, podľa ktorého pri
aplikácii všetkých dodatkov žalovaný mal povinnosť toto nepeňažné plnenie vo výške 693 500 eur
poskytnúť žalobkyni formou bezplatného prevodu vlastníctva k pozemkom do 12 mesiacov odo dňa
právoplatnosti posledného uznesenia súdu, tzn. do 12 mesiacov odo dňa 01.08.2017. Lehota na toto

nepeňažné plnenie tak žalovanému uplynula dňom 01.08.2018. Podľa dohody o urovnaní a jej dodatkov
žalobkyňa v zmysle § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka mala na podanie žaloby na nepeňažné plnenie
k dispozícii lehotu jedného roka, ktorá uplynula dňom 01.08.2018. Preto žalovaný namieta premlčanie
nároku uplatneného žalobou. Navyše, v zmysle čl. III. ods. 3.1.2. dohody o urovnaní po uplynutí tejto
lehoty už ani neexistoval záväzok žalovaného plniť bezplatným prevodom vlastníctva k pozemkom,

nakoľko takýmto spôsobom mal žalovaný povinnosť plniť len do 01.08.2018. To podčiarkuje aj čl. IV.
ods. 4.2.6. dohody o urovnaní, ktorý obsahuje rozväzovaciu podmienku pre nesplnenie povinnosti
uzavrieť zmluvu o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zavinením žalovaného. Ak by sa preto
aj súd nestotožnil s výkladom časovej obmedzenia povinnosti žalovaného poskytnúť nepeňažné plnenieformou bezodplatným prevodu vlastníctva k pozemkom iba do 01.08.2018, podľa tejto rozväzovacej
podmienky ak žalovaný do doby 2 mesiacov odo dňa doručenia písomnej výzvy žalobkyne na
nepeňažné plnenie neuzavrel so žalobkyňou zmluvu o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom

na žalobkyňu, tento záväzok sa zmenil na záväzok peňažný. Preto odo dňa 19.11.2022, a teda aj
v čase podania žaloby, mohol hypoteticky existovať už iba záväzok žalovaného na peňažné plnenie, čo
žalobkyňa považuje za ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby.

13. Uznesením zo dňa 30.11.2023 č.k. KK- 4C 7/2023-260 súd podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového

poriadku vyzval zástupcu žalobkyne na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k žalobe v lehote 15 dní
od doručenia uznesenia. Uznesenie bolo zástupcovi žalobkyne doručené dňa 04.12.2023. Písomným
podaním zo dňa 19.12.2023 zástupca žalobkyne oznámil, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá.
Namietol tvrdenie, že žalovaný má v spore postavenie spotrebiteľa, a s tým súvisiacu aplikáciu ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci. Uviedol, že žalovaný nespĺňa pojmové
znaky spotrebiteľa vymedzené ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko opakovane trvale,

systematicky a sústavne aktívne nakupuje a predáva pozemky v Katastrálnom území H. E. za účelom
dosahovania zisku, a tak neoprávnene podniká. Žalovaný síce nie je zapísaný v živnostenskom registri
ako živnostník, a nie je ani evidovaný ako platca DPH. Tieto skutočnosti však ešte sami o sebe
nezakladajú postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa prílohy č. 2 Živnostenského zákona kúpa a
predaj nehnuteľnosti sú viazanou živnosťou, pričom pod pojem „neoprávnené podnikanie“ v zmysle ust.

§§63a64Živnostenskéhozákonamožnozahrnúť,o.i.,ajpodnikaniebezoprávnenianapodnikanie(bez
živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia na podnikanie, ktoré nie je živnosťou). Žalovaný
najmenej od roku 1994 podniká prostredníctvom viacerých obchodných spoločností, a to spoločnosti
DIMENZIA, spol. s.r.o., Štúrova 33, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 697 038, v ktorej je spolu so svojimi deťmi
I. B. a J. K. spoločníkom, a ktorá je vlastníkom 20 pozemkov zapísaných na LV č. XXXX k.ú. H. E.. Ďalej

prostredníctvom spoločností Invest Harmonia, s.r.o, Štúrova 33, 060 01 Kežmarok, IČO:52 818 331,
ktorá je na LV č. XXXX k.ú. H. E. zapísaná ako vlastník 43 pozemkov v k.ú. H. E.. Ďalej MK STAVBY2,
s.r.o., Štúrova 33, 060 01 Kežmarok, IČO: 54 365 759, Progress Clinic, s.r.o. L. XX, XXX XX F.,
IČO:59 912 368, a Strategy Investment,s.r.o., Štúrova 33, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 774 847, v ktorých
je spoločníkom a konateľom. Žalobkyňa a žalovaný, príp. ich zástupcovia, sa od roku 2022 osobne

stretávali spravidla v sídle týchto obchodných spoločností, Štúrova 33, Kežmarok.

14. Namietol ďalej tvrdenia žalovaného, že žalovaný dohodu o urovnaní uzavrel v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok alebo v omyle, alebo konal v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že žalovaný
bol od začiatku súdnych sporov vedených na Okresnom súde Poprad, ktoré boli neskôr predmetom

dohody o urovnaní a jej dodatkov, právne zastúpený viacerými právnymi zástupca, ktorí rokovali so
žalobkyňou. Poukázal na e-mailovú komunikáciu predloženú v prílohe podania s tvrdením, že v čase
uzatvorenia dohody o urovnaní a dodatku č. 1 žalovaný bol právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
ACKER – KÁN & PARTNERS s.r.o. (JUDr. Ján Šimaljak, JUDr. Jaroslav Hajdúch), ktorá pri príprave
a pripomienkovaní dohody o urovnaní spolupracovala s Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o. (JUDr.

Mária Hlavatá, Mgr. Ing. Pavol Korytár). Žalovaný bol zastúpený aj ďalším právnym zástupcom M. M. B.,
ktorý pripomienkoval dodatok č. 3, a ktorý poskytuje advokátske služby žalovanému a jeho obchodným
spoločnostiam. Naopak, bol to žalovaný, ktorý uviedol žalobkyňu do omylu, a ktorý konal v rozpore
s dobrými mravmi. Bol to žalovaný, ktorý opakovane navrhoval prolongáciu peňažného aj nepeňažného
plnenia, a ktorý žalobkyňu uviedol do omylu ohľadne termínu plnení, vzdania sa a výmazu záložného

práva k pozemkom, v úmysle privodiť premlčanie. Všetky dodatky k dohode o urovnaní navrhol žalovaný
a všetky konzultoval so svojimi právnym zástupcami. Žalobkyňa nenavrhovala zmeny žiadnych termínov
v svoj neprospech, ani výmaz záložného práva k pozemkom. Bol to žalovaný, kto vykonal pozemkové
úpravy, ktoré spôsobili, že žalobca si žalobou neuplatnil nárok v celej výške nepeňažného plnenia
vyplývajúceho mu z dohody o urovnaní. A bol to žalovaný, kto sa po doručení písomnej výzvy žalobkyne

pokúšal darovacou zmluvou previesť časť pozemkov, ktoré mal povinnosť bezodplatne previesť na
žalobkyňu, na tretie osoby, o čom svedčí neodkladné opatrenie nariadené vo veci uznesením súdu zo
dňa 30.03.2023 č.k. 4C 7/2023-88. Preto akákoľvek námietka premlčania uplatnená žalovaným nemôže
byťvsúladesdobýmimravmi.Poukázalnajudikatúruvotázkeuplatnenianámietkypremlčaniavrozpore
s dobrými mravmi, a to na rozhodnutie NS ČR zo dňa 19.02.2009 sp. zn. 25Cdo 539/2008, uznesenia

ÚS SR sp.zn. II. ÚS 176/2011 zo dňa 20.04.2011 a sp.zn. IV. ÚS 542/2013 zo dňa 23.09.2013.

15. K obsahu dohody a jej dodatkov uviedol, že nesúhlasí s výkladom zástupcu žalovaného, že
čl. IV. ods. 4.2.6. obsahuje rozväzovaciu podmienku. Uvedené dojednanie je lehotou dohodnutouzmluvnými stranami na uzatvorenie budúcej zmluvy o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom
vo vlastníctve žalovaného na žalobkyňu dvoch mesiacov od doručenia výzvy žalobkyne. Právny
výklad čl. IV. ods. 4.2.6. dohody u urovnaní predložený zástupcom žalovaného odporuje gramatickému

a logickému výkladu článku, účelu a zmyslu celej dohody o urovnaní, a opakovane len dokladuje úmysel
žalovaného nesplniť dohodnuté nepeňažné plnenie.

16. Uznesením zo dňa 18.01.2024 č.k. KK-4C 7/2023-424 súd podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového
poriadku vyzval zástupcu žalovaného na vyjadrenie k vyjadreniu zástupcu žalobkyne k jeho vyjadreniu

k žalobe. Uznesenie bolo zástupcovi žalovaného doručené dňa 09.01.2024. Písomným podaním zo
dňa 05.02.2024 zástupca žalovaného oznámil, že trvá na zamietnutí žaloby a všetkých uplatnených
prostriedkoch procesnej obrany. Poprel skutkové tvrdenia zástupcu žalobkyne, že žalovaný sa živí
kúpou a predajom pozemkov s tým, že žalobkyňa tieto tvrdenia ničím nepreukázala. K replike žalobkyne
uviedol, že zástupca žalobkyne si zamieňa dve skutočnosti. Prvou je postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa vo vzťahu k realitnej kancelárii 1. Bratislavská realitná kancelária s.r.o., IČO: 36 611 549,

s ktorou ako fyzická osoba uzavrel v roku 2007 spotrebiteľskú zmluvu o sprostredkovaní predaja
nehnuteľnosti. Druhou je účasť žalovaného v obchodných spoločnostiach. Žalovaný nemá žiadnu
vedomosť o právnom predpise, ktorý by rušil režim spotrebiteľskej zmluvy uzavretej v roku 2007
následnou osobnou účasťou spotrebiteľa v obchodných spoločnostiach založených o 10 rokov neskôr.
Spoločnosti, na ktoré zástupca žalobkyne v replike poukazuje, okrem spoločnosti DIMENZIA spol.

s.r.o., v roku 2007 ani neexistovali. Ak žalobkyňa uvádza, že žalovaný podniká od roku 1994, tak tieto
tvrdenia sa môžu týkať iba spoločnosti DIMENZIA spol. s.r.o., čo je však pre predmetný spor právne
bezvýznamné. Táto spoločnosť sa totiž zaoberá výrobou kozmetiky a výživových doplnkov, čo je zrejmé
ajzwebovejstránkyN...Pretotvrdeniažalobkyne,ktorésamajútýkaťčinnostižalovanéhoporoku2007,
nemôžu mať za následok stratu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu založenom

v roku 2007.

17. K okolnostiam uzavretia dohody o urovnaní uviedol, že právne zastúpenie žalovaného nič nemôže
zmeniť na závere, že dohoda o urovnaní sa prieči dobrým mravom, čo zástupca žalobkyne v replike
nepoprel. Zástupca žalovaného nepoprel, že dohoda o urovnaní bola len pokračovaním päť rokov

trvajúcehonátlakuna75-ročnéhodôchodcusjedinýmcieľom,atovytvorenímmnožstvasúdnychkonaní
a predbežných opatrení získať od žalovaného peňažné prostriedky a pozemky. Žalobkyňa potvrdila, že
to bola ona, kto vypracoval návrh znenia dohody o urovnaní a jej dodatkov. Preto každá nepresnosť
a nejasnosť žalobkyňou koncipovaných návrhov musí ísť na ťarchu žalobkyne, nie žalovaného ako
spotrebiteľa.Navyše,dokumentypodpisovalsámžalovaný,niejejehoprávnyzástupca.Popreltvrdenie,

že bol to žalovaný, kto konal v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenie žalobkyne, že k opakovanému
predlžovaniuplnenízdohodyourovnanídošlozdôvoduproblémovnastranežalovaného,jenepravdivé.
Dodatkami č. 1 a č. 2 sa zvyšovala suma plnenia v prospech žalobkyne, pričom neboli posunuté žiadne
časové rámce plnení, len ak upresnené. Ak by žalovaný neuzavrel dodatky č. 1 a č. 2 , žalobkyni by
nárok z dohody o urovnaní ani nevznikol. Je preto nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že žalovaný uzatváral

dodatky v neprospech žalobkyne. Poprel tiež tvrdenie, že žalovaný konal v úmysle spôsobiť premlčanie.
Premlčanie je len následkom nekonania žalobkyne, ktoré žalovaný nemal ako ovplyvniť. S ohľadom na
skutočnosť, že súdne spory od roku 2007 neoprávnene zaťažujú žalovaného len z dôvodu, že pred 15
rokmi bol realitnou kanceláriou uvedený do omylu, žalovaný nevidí žiadny dôvod, pre ktorý by uplatnenie
námietky premlčania malo byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Súd spor prejednal na pojednávaniach konaných dňa 23.04.2024 a 18.06.2024 za prítomnosti
zástupcov oboch sporových strán, ktorí trvali na svojich postojoch a uplatnených procesných
prostriedkoch. Zástupca žalobkyne trval na tvrdeniach, že žalobkyňa nikdy nevytvárala žiaden nátlak
na žalovaného. Uviedol, že naopak, žalobkyňa bola objektom nátlaku a vydierania smerujúceho

k bezodplatnému prevodu jej obchodnej spoločnosti. Nie však zo strany žalovaného, ale tretích osôb.
Tvrdil, že rokovania o dohode o urovnaní a jej dodatkoch prebiehali medzi zástupcami sporových strán
ústne,telefonickyae-mailom,pričomžalovanýaštatutárnyzástupcažalobkynesanikdyosobnenestretli
pred uzavretím dohody o urovnaní. Žalovaný prostredníctvom svojich právnych zástupcov aktívne tiež
kreoval obsah dohôd a aplikáciu ochrany spotrebiteľa v prejednávanej veci považuje za absurdnú. Pri

uzatváraní dohody o urovnaní žalobkyňa požadovala len peňažné plnenie. Alternatívu nepeňažného
plnenia navrhol žalovaný, ktorý si aj sám pozemky, ktoré kúpil za 3 – 5 eur á 1 m2, ocenil na vyše
20 eur á 1 m2, čo vtedy nezodpovedalo obvyklej trhovej cene pozemkov ako poľnohospodárskej pôdy.
Dôvodom uzavretia dodatku č. 1 bola snaha vyjadriť adekvátny peňažný ekvivalent sume, ktorú sažalovaný zaviazal plniť vo forme nepeňažného plnenia, čo žalovaný uznal. Preto došlo k pričleneniu
ďalších pozemkov. Dodatkom č. 2 strany reagovali na situáciu v súdnych sporových konaniach a celková
suma peňažného plnenia sa s prihliadnutím aj na čiastočné plnenie žalovaného alikvotne rozpočítala na

jednotlivé konania. Žalobkyňa sa na žiadosť žalovaného vzdala záložného práva, aby žalovaný mohol
pozemky ako stavebné za trhovú cenu predať a splniť tak dohodnuté peňažné plnenie. Peňažný dlh
žalovaného považuje celý za splnený, pričom posledná časť bola zaplatená niekedy v decembri 2021.
Uviedol, že čl. IV. ods. 4.2.6. považuje za zmätočný. Ak by mal zakladať zánik práva žalobkyne na
nepeňažné plnenie po márnom uplynutí lehoty 2 mesiacov od doručenia výzvy, muselo by to byť v ňom

výslovneuvedené.Mázato,žetotoustanovenieobsahovozodpovedáustanoveniamozmluvnejpokute.
Trval na tom, že dodatkami č. 3 a č. 4 došlo k prolongácii celého plnenia do 31.12.2023, čo vyplýva zo
samotného pojmu „termín urovnania“, nakoľko pod urovnaním je potrebné rozumieť ako peňažné, tak
aj nepeňažné plnenie. Navyše, peňažné plnenie bolo splnené niekedy v decembri 2021, a preto strany
aninemalidôvodprolongovaťlehotunapeňažnéplnenie.Vyslovilprávnynázor,ževýsledoksporuzávisí
odprávnehovýkladuobsahudohodyourovnaníajejdodatkov.Zástupcažalovanéhotvrdil,že dodatkom

č. 2 bola riešená časová limitácia oboch plnení na lehotu 12 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu.
Poukazoval na totožnú textáciu čl. IV. ods. 4.2.1. a ods. 4.2.2.. Nesúhlasil s výkladom čl. IV. ods. 4.2.6.
zástupcom žalobkyne tak, že obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute. Uviedol, že skutočnou vôľou
strán pri uzatváraní dodatkov bolo, aby žalobkyňa mala možnosť výberu pozemkov iba do 12 mesiacov
od posledného rozhodnutia súdu, žalovaný mal na nepeňažné plnenie 2 mesiace, a ak ho nesplní,

bol dohodnutý návrat k peňažnému plneniu. Má za to, že dodatkami č. 3 a č. 4 nebol nijako dotknutý
nepeňažný záväzok žalovaného. Posledná časť peňažného plnenia bola splnená koncom decembra
2021, pričom dodatok č. 4 bol uzatvorený začiatkom decembra 2021. Trval na aplikácii predpisov na
ochranu spotrebiteľa v prejednávanej veci s poukazom na neprávoplatný rozsudok súdu vo veci vedenej
na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 7C 170/201 zo dňa 17.09.2012.

19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v spise, výsluchom štatutárneho
zástupcu žalobkyne M. B. O. a žalovaného, a na základe takto vykonaného dokazovania, ktoré
považoval za postačujúce pre rozhodnutie v merite veci, na pojednávaní dňa 18.06.2024 vyhlásil
rozsudok, ktorým žalobu zamietol. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:

20. Medzi stranami nebolo sporné, a súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za dôvodne
spochybnené, že žalobkyňa viedla proti žalovanému na Okresnom súde Poprad tri súdne sporové
konania. A to súdne konanie vedené pod sp.zn. 18Cb 171/2008 o žalobe na zaplatenie 1.681.424,35
eur s prísl., podanej na súd dňa 25.02.2008. Podľa uznesenia zo dňa 18.08.2015 č.k. 18Cb 171/2008

– 458 (čl. 21 spisu) toto súdne konanie bolo skončené uznesením, ktorým súd schválil zmier uzavretý
sporovými stranami, ktorým sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni 145 000 eur do 01.09.2016,
a ktorým konanie v prevyšujúcej časti zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2015
a vykonateľnosť dňa 02.09.2015. Ďalej súdne konanie sp.zn. 20C 172/2010 o žalobe na zaplatenie
172.807,54 eur s prísl., podanej na súd dňa 13.04.2010. Podľa uznesenia zo dňa 19.04.2017 č.k. 20C

172/2010-381 (čl. 18 spisu) toto súdne konanie bolo skončené uznesením o jeho zastavení z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku za žalobu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2017. A konanie
o žalobe o zaplatenie 465.698,40 eur s prísl., podanej na súd dňa 25.08.2011, vedené pod sp.zn.
7C 170/2011. Podľa uznesenia zo dňa 31.05.2017 č.k. 7C 170/2011-737 (čl. 19 spisu) konanie bolo
skončené uznesením, ktorým súd schválil zmier uzavretý sporovými stranami, ktorým sa žalovaný

zaviazal zaplatiť žalobkyni 40 000 eur do 12 mesiacov od právoplatnosti uznesenia, a ktorým konanie
v prevyšujúcej časti zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2017 a vykonateľnosť dňa
31.07.2018 (čl.20 spisu). Súd tak považoval za preukázané, že v priebehu rokov 2008 – 2011 boli proti
žalovaného podané celkom 3 žaloby o zaplatenie celkom 2.319.930,29 eur s prísl, pričom žalovaný
sa právoplatnými zmiermi uzavretými so žalobkyňou schválenými súdom v týchto konaniach zaviazal

zaplatiť žalobkyni spolu 185 000 eur.

21. Medzi stranami nebolo ďalej sporným, a súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za dôvodne
spochybnené, že po začatí posledného z uvedených troch súdnych sporových konaní dňa 26.10.2012
žalobkyňa na strane jednej a žalovaný a jeho manželka C. B., nar. XX.XX.XXXX, na strane druhej

uzavrelidohoduourovnanítak,akobolavpísomnomvyhotovenípredloženásúduzástupcomžalobkyne
spolu so žalobou (čl. 67 – 70 spisu, ďalej už len „Dohoda o urovnaní“). Žalovaný obsah a pravosť tejto
listiny v konaní nijako nespochybnil. Podľa čl. II. Dohody o urovnaní v jej pôvodnom znení predmetom
dohody bolo: „...vyporiadanie tých vzájomných sporných/pochybných práv a povinností jej účastníkovvyplývajúcich, nadväzujúcich a/alebo súvisiacich so všetkými právnymi, ako aj faktickými úkonmi
účastníkov tejto dohody, ktoré sú uvedené v čl. I. tejto dohody, a to najmä právami a povinnosťami, ktoré
niektorému z účastníkov tejto dohody vznikli na základe a/alebo v súvislosti so skutkovými okolnosťami

uvedenými v čl. I. tejto dohody“. Č. I. bod 1.1. ods. 1.1.1., ods.1.1.2. a ods. 1.1.3. Dohody o urovnaní
v jej pôvodnom znení obsahujú špecifikáciu troch v tom čase neskončených vyššie uvedených súdnych
konaní vedených proti žalovanému na Okresnom súde Poprad. Podľa týchto ustanovení súdne konanie
sp.zn. 20C 172/2010 o zaplatenie 172 807,54 eur s prísl. bolo vedené titulom nároku žalobkyne na
odmenu na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej v marci 2007 vo veci predaja pozemkov vo

vlastníctve žalovaného vedených na LV č. XXX k.ú. H. E.. Súdne konanie vedené pod sp.zn. 18Cb
171/2008 o zaplatenie 1 681 424,35 eur s prísl. bolo vedené titulom nároku na províziu a náklady
vynaložené na základe zmluvy o obstaraní predaja nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného zapísaných
na LV č. XXX, P. XXX Q. P. XXX k.ú. H. E., uzavretej dňa 03.05.2007. Súdne konanie sp.zn. 7C 170/2011
o zaplatenie 465 698,40 eur bolo vedené titulom nároku na odmenu na základe sprostredkovateľskej
zmluvy vo veci predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXX, P. XXX Q. P.

XXX k.ú. H. E..

22. Podľa čl. III. Dohodou o urovnaní v jej pôvodnom znení Dohodou o urovnaní zmluvné strany založili
nové práva a povinnosti namiesto sporných a pochybných práv a povinností týkajúcich sa uvedených
súdnych konaní. Na jednej strane povinnosť žalobkyne (označenej ako Účastník I.) ukončiť všetky

súdne konania schválením zmierov v znení podľa návrhov, ktoré tvorili prílohu tejto Dohody o urovnaní
(čl. III. bod 3.1.ods. 3.1.1.). Na strane druhej povinnosť žalovaného a jeho manželky (označených
ako Účastník II.A a II.B) spoločne a nerozdielne „zaplatiť“ žalobkyni 800 000 eur, a to „v súlade so
všetkými ustanoveniami dohody o urovnaní a spôsobom a v termíne uvedenom v bode 4.2. tejto
dohody“ (čl. III. bod 3.1. ods. 3.1.2. ). Podľa čl. IV. bod 4.2.Dohody o urovnaní zmluvné strany sa

dohodli, že žalovaný a jeho manželka zaplatia žalobkyni 800 000 eur tak, že 200 000 eur zaplatia
bezhotovostným prevodom na účet žalobkyne do 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti posledného
z uznesení súdu o schválení zmieru s tým, že táto suma predstavuje súčet záväzkov žalovaného podľa
návrhov súdnych zmierov v jednotlivých súdnych konaniach (ods. 4.2.1.), a 600 000 eur „zaplatia“
žalobkyni formou nepeňažného plnenia, a to bezplatným prevodom vlastníctva k pozemkom, ktoré sú

vo vlastníctve žalovaného, podľa výberu žalobkyne z dvoch skupín pozemkov uvedených v ods. 4.2.8.
(ods. 4.2.2.). Ods. 4.2.8. obsahuje špecifikáciu pozemkov a ich rozdelenie do dvoch skupín označených
ako „Alternatíva A“ (X.X.X.X) a „Alternatíva B“ (X.X.X.X). V časti „Alternatíva A“, o ktorú žalobkyňa opiera
žalobu, sú uvedené pozemky, parc. č. 1443/1 o výmere 3671 m2, parc. č. 1448/2 o výmere 5777m2,
parc. č. 1449/1 o výmere 2779 m2, parc. č. 1449/2 o výmere 2689 m2, parc. č. 1450 o výmere 4186 m2,

parc. č. 1451 o výmere 4228 m2, parc. č. 1452 o výmere 2887 m2 a parc. č. 1453/2 o výmere 2952
m2. Celkom teda o 8 parciel o celkovej výmere 28972 m2. Podľa ods. 4.2.3. žalobkyňa bola za účelom
vyporiadaniapodľačl.IV.bod4.2.ods.4.2.2.povinnádoručiťžalovanémuponadobudnutíprávoplatnosti
poslednéhozuznesenísúduoschválenízmieruvýzvunaplnenie600000eurpodľaods.4.2.2.,výzvuna
uzatvorenie zmluvy o bezplatnom prevode pozemkov podľa určenia z dvoch alternatív uvedených v ods.

4.2.8., spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Podľa čl. IV. bod 4.2. ods.
4.2.4.žalovanýbolpovinnýdodvochmesiacovododňadoručeniatejtovýzvyžalobkyneuzavrieťzmluvu
o bezplatnom prevode vlastníctva k žalobkyňou určeným pozemkom, a spolu s návrhom na vklad doručiť
žalobkyni. Podľa ods. 4.2.5: „Účastník II. sa za účelom tejto dohody zaväzuje neprevádzať odplatne
alebo bezodplatne Nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve v zmysle č. 4.2.2. tejto dohody do uplynutia času

75 dní odo dňa právoplatnosti posledného z uznesení súdu o schválení zmieru Účastníkov v konaniach
uvedených v čl. I. tejto dohody, aby tak nezmaril alebo nesťažil vyporiadanie Účastníkov podľa č. 4.2.2.
tejto dohody“. Podľa ods. 4.2.6.: „V prípade, ak nedôjde k vyporiadaniu v zmysle čl. 4.2.2. – čl. 4.2.5.
tejto dohody do uplynutia času dvoch mesiacov odo dňa doručenia výzvy Účastníka I. na uzatvorenie
Zmluvy zavinením Účastníka II., Účastník II. sa zaväzuje zaplatiť spoločne a nerozdielne Účastníkovi I.

sumu 600 000 eur...v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na účet Účastníka I“.

23. Podľa § 229 Civilného sporového poriadku právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle
nahradzujú tento prejav.

24. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.25. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

26. Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

27. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonník doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva

z urovnania.

28. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

29. Podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy,

možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.
Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

30. Podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých
účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať,

aby sa zmluva uzavrela.

31. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva nesmie odporovať zákonu.

32. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

33. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom.

34. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú
podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

35. Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno
viazaťnasplneniepodmienky.Nanemožnúpodmienku,naktorújezánikprávaalebopovinnostiviazaný,
sa neprihliada.

36. Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či
právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré
už nastali, pominú.

37. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

40. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť
s ňou zmluvu o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom vo vlastníctve žalovaného tak, ako to

špecifikovala petitom žaloby. Civilný sporový poriadok žalobu o nahradenie prejavu vôle uzavrieť zmluvu
pripúšťa. Podľa cit. ust. § 229 Civilného sporového poriadku právoplatný rozsudok ukladajúci povinnosť
prejavu vôle nahradzuje tento prejav a okamihom právoplatnosti rozsudku súdu je zmluva uzavretá.
Právny základ žaloby zástupca žalobkyne oprel o tvrdenie, že povinnosť žalovaného uzavrieť zmluvuo bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom žalovanému vyplýva z Dohody o urovnaní, do ktorej je
včlenená aj zmluva o budúcej zmluve.

41. Dohodu o urovnaní upravenú cit. ust. § 585 Občianskeho zákonníka, zaradeným do oddielu
upravujúceho zánik záväzkov, možno definovať ako dvojstranný právny úkon majúci za následok zánik
práv a povinnosti vyplývajúcich z pôvodného záväzku, a súčasne vznik nového záväzku, z ktorého
vyplývajú nové práva a povinnosti. Predpokladmi uzavretia platnej dohody o urovnaní sú: 1. pochybnosť
alebo spornosť práv a povinností, 2. úmysel zrušiť pôvodný záväzok a nahradiť ho novým nesporným

záväzkom a 3. určenie predmetu spornosti. Pojmy „spornosť“ alebo „pochybnosť“ práva alebo povinnosti
pritom nemožno spájať iba s existenciou súdneho sporu. Po pojmami „spornosť“ a „pochybnosť“
je potrebné rozumieť spornosť subjektívnych postojov zmluvných strán v otázkach existencie alebo
platnosti záväzku, alebo jeho dôvodu, prípadne obsahu. Pre platnosť dohody o urovnaní nie je teda
rozhodné to, či spornosť a pochybnosť práv a povinnosti aj objektívne existuje, ale to, že existuje
pochybnosť subjektívnej povahy, ktorej príčinou môže byť aj omyl. Pochybnosti subjektívnej povahy sa

pritom môžu týkať ako otázok skutkových, tak aj právnych. Účelom dohody o urovnaní nie je zistiť, ako
sa veci v skutočnosti objektívne majú, ale predísť ďalším pochybnostiam alebo sporom tým, že pôvodný
záväzok, v ktorom sa subjektívne sporné alebo pochybné práva alebo povinnosti vyskytli, sa zruší,
a nahradí novým záväzkom s novými právami a povinnosťami. Dohoda o urovnaní je vždy samostatným
právnym dôvodom vzniku záväzku v zmysle cit. § 489 Občianskeho zákonníka. Po jej uzavretí sa už

veriteľ preto nemôže domáhať splnenia pôvodného záväzku, ale len plnenia z nového záväzku z dohody
o urovnaní. Podmienkou platnosti dohody o urovnaní preto ani v prejednávanej veci nebola objektívna
existencia práv a povinnosti z pôvodného (urovnávaného) záväzku (porovnaj napr. rozsudok NS ČR
sp.zn. 33Cdo 327/2012, sp.zn. 33Cdo 278/2012, atď.). Nie je pritom vylúčené, aby k uzavretiu dohody
o urovnaní došlo aj v rámci súdneho konania. V takomto prípade takáto hmotnoprávna dohoda môže

nájsť svoje vyjadrenie v procesnom rozhodnutí, a to v uzavretí súdneho zmieru. Podľa judikatúry aj
práva a povinnosti, o ktorých už bolo rozhodnuté právoplatným súdnym rozhodnutím, môžu byť medzi
stranami sporné, a môžu byť predmetom dohody o urovnaní (porovnaj napr. rozsudok NS ČR sp.zn.
23Cdo 2957/2010 atď.).

42. Súd na základe výsledkov dokazovania vykonaného v prejednávanej veci prijal záver, že dňa
26.10.2012 sporové strany uzavreli platnú Dohodu o urovnaní v zmysle cit. ust. § 585 Občianskeho
zákonníka, ktorou si urovnali subjektívne sporné a pochybné práva a povinnosti vyplývajúce zo
záväzkov, ktoré boli predmetom troch súdnych sporových konaní vedených v tom čase na Okresnom
súde Poprad, špecifikovaných v čl. I. Dohody o urovnaní, a ktoré s nimi súviseli. Pokiaľ žalovaná strana

namietala existenciu alebo platnosť pôvodného záväzku, ktorý bol Dohodou o urovnaní urovnávaný, a
z neho vyplývajúcich práv a povinností, súd túto obranu žalovaného v predmetnom spore o plnenie zo
záväzku vyplývajúce z Dohody o urovnaní ako samostatného právneho dôvodu vzniku nového záväzku
považoval za právne irelevantnú. Žalovaný v svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.06.2024 uviedol, že
platí za sprostredkovateľskú zmluvu, ktorú nikdy nepodpísal, že zmluvu si vymyslel p. C., že na zmluve

je sfalšovaný jeho podpis, že všetko bolo zmanipulované zločineckým tímom a osobami okolo neho,
a že vzhľadom na všetky tieto okolnosti dodnes cíti krivdu. Zástupca žalovaného v priebehu konania
tvrdil, že už v roku 2007 pri podpise sprostredkovateľskej zmluvy s 1. Bratislavskou realitnou s.r.o.
žalovaný bol uvedený do omylu, keď mal za to, že zo spornej pohľadávky vo výške presahujúcej 2 300
000 eur, vo vzťahu ku ktorej nebolo známe ani predbežné právne posúdenie súdom, sa môže vykúpiť

iba za 800 000 eur až 920 000 eur. Ak žalovaný a jeho v tom čase konajúci splnomocnený zástupca
nemali vôľu z dôvodu uvedených výhrad voči pôvodnému urovnávanému záväzku uzavrieť Dohodu
o urovnaní, nemali na uzavretie Dohody o urovnaní pristúpiť. Ak tak urobili, nemôžu už po jej uzavretí
svoje vnútorné výhrady voči existencii, platnosti alebo dôvodu pôvodnému záväzku právne relevantne
vyjadriť. Súd tu opakovane zdôrazňuje, že podmienkou platnosti Dohody o urovnaní nebola objektívna

existencia,platnosťaniexistenciadôvodupôvodnéhozáväzku,aznehovyplývajúcichprávapovinností,
alesubjektívnaspornosťapochybnosťzmluvnýchstránvovzťahukurovnávanéhozáväzku,ktorámohla
byť založená aj na omyle.

43. Súd nemohol prisvedčiť ani obrane zástupcu žalovaného smerujúcej k záveru o absolútnej

neplatnosti Dohody o urovnaní v jej pôvodnom znení z dôvodov, že žalovaný Dohodu o urovnaní uzavrel
pod nátlakom, v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, príp. že Dohoda o urovnaní sa prieči
dobrým mravom. Túto obranu zástupca žalovaného založil na tvrdeniach, že žalovaný bol neustále od
roku 2008 terčom súdnych sporov a trestných oznámení, ktorými sa tretie osoby snažili od neho získaťjehopozemky.Ďalejnatvrdeniach,žežalovanýbolneustáleobťažovanýrôznymiosobamivybavovačov.
Preto ak nechcel čeliť ďalším súdnym konaniam a neustálemu tlaku, nemal inú možnosť, ako vykúpiť
sa z dlhotrvajúcich súdnych sporov za extrémne vysokú cenu uzavretím Dohody o urovnaní. A tiež, že

pri uzavretí Dohody o urovnaní bol zneužitý pokročilý vek žalovaného a jeho snaha nepreniesť svoje
problémy aj na svoje deti, a že Dohoda o urovnaní bola len vyvrcholením 5 rokov trvajúceho nátlaku
na 75 - ročného dôchodcu s jediným cieľom, a to vytvorením množstva súdnych sporov získať od neho
peňažné prostriedky a pozemky.

44. Žalovaný a štatutárny zástupca žalobkyne M. B. O. zhodne v svojich výpovediach na pojednávaniach
popreli, že by boli v súvislosti s uzavretím Dohody o urovnaní boli vyvíjali na seba vzájomne akýkoľvek
nátlak. Obaja zhodne uviedli, že ich vzájomné vzťahy a jednania boli vždy seriózne a korektné. M. B. O.
uviedol, že žalovaného si váži, ako z úcty k jeho veku, tak aj z dôvodu, že ho považoval za vizionára,
ktorý im prezentoval svoje zámery v danej lokalite. Neverí tomu, že by sa sám žalovaný bol vyjadril, že na
neho vyvíjal akýkoľvek nátlak. Naopak, nátlak, ťarchy a nepríjemnosti, ktoré okolo celej veci boli, prevzal

sám na seba, keď kúpil na dražbe podnik obchodnej spoločnosti 1. Bratislavská realitná s.r.o.. Žalovaný
mu osobne ďakoval, že ho zbavil tej ťarchy, že môže konečne s niekým korektne jednať. Písal mu SMS
správy na meniny, a teraz v júni na narodeniny. Podľa jeho názoru žalovaný vždy mal záujem celú vec
korektne vzájomne ukončiť. Avšak vstúpila do toho jeho dcéra J. K. a došlo to až do tohto súdneho
sporu. Žalovaný potvrdil výpoveď M. B. O., keď uviedol, že s ním mal vždy seriózny vzťah, nikdy na

neho nevyvíjal žiadny nátlak. Uviedol, že nátlak na neho, aby bol donútený vydať svojej pozemky, na
ktorých si zakladal budúcnosť, vyvíjali tretie osoby. Spomínal p. C., ktorý na neho vtedy tlačil, a p. R.,
ktorý mal spoločný záujem s M. B. O.. Uviedol, že považoval za záchranu, že ho vtedy žalobkyňa zobrala
po svoju ochranu, aby sa z toho dostal, aby mu pomohla. Nevie, ako by to s ním bolo skončilo. Na výzvu
zástupcu žalovaného, aby žalobkyňa objasnila, kto boli osoby p. C. a p. R., žalobkyňa uviedla, že p. A.

R. bol jedným z veriteľom p. C., ktorý v rokoch 2007 - 2008 inicioval súdne konania proti žalovanému.
S. C. ovládal spoločnosť 1. Bratislavská realitná s.r.o., ktorá žalovala žalovaného. Nakoniec ako fyzická
osoba skončil v konkurznom konaní, kde sa prihlásilo viacero veriteľov, od ktorých si požičiaval peniaze.
S. R. bol jedným z veriteľov spoločnosti 1. Bratislavská realitná s.r.o..

45. Výpovede žalovaného a štatutárneho zástupcu žalobkyne teda jednoznačne vylúčili záver, že by
žalovaný pri uzatváraní Dohody o urovnaní v jej pôvodnom znení bol konal pod nátlakom žalobkyne
alebo v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré by bola spôsobila žalobkyňa, alebo že by
žalobkyňa bola v súvislosti s uzatvorením Dohody o urovnaní konala v rozpore s dobrými mravmi.
Tvrdenia, že nátlaku na žalovaného alebo vytvorenia nevýhodných podmienok tiesne v súvislosti

s uzatváraním Dohody o urovnaní, príp. konania v rozpore s dobrými mravmi, sa dopustili osoby
rozdielne od žalobkyne, žalovaná strana (ktorá nimi dôvodila absolútnu neplatnosť Dohody o urovnaní)
v priebehu konania nijako bližšie nešpecifikovala. Bez úplného opísania konkrétnych skutkových
okolností a ich preukázania, iba na základe všeobecných tvrdení o nátlaku „tretích osôb“, resp.
„vybavovačov“, „zločineckého tímu“ alebo p. C., súd nemohol akceptovať obranu žalovaného a bez

dôvodných pochybností prijať záver o absolútnej neplatnosti Dohody o urovnaní. Preto Dohodu
o urovnaní považoval za platnú. Tu súd len dodáva, že pokiaľ by sa malo jednať o konanie žalovaného
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, podľa cit. ust. § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý
uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Zákon teda
konanie subjektu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok síce považuje za vadu vôle konajúceho,

a to za vadu v pohnútke konajúceho, ktorá ovplyvňuje jeho rozhodovaciu slobodu, nie avšak nie za
vadu do takej miery, ktorá by mala za následok neslobodu prejavenej vôle, a tým absolútnu neplatnosť
právneho úkonu podľa cit. ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Zákon preto subjektu konajúcemu v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok priznáva iba právo na odstúpenie od zmluvy.

46. Žalovaný ďalej neučinil sporným, a súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za dôvodne
spochybnené, že Dohoda o urovnaní obsahuje, o.i., aj podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve.
Právna úprava zmluvy o budúcej zmluve obsiahnutá v cit. ust. § 50a Občianskeho zákonníka je
zaradená do všeobecnej časti Občianskeho zákonníka medzi ust. o právnych úkonoch, nakoľko sa
jedná o relatívne samostatný typ zmluvy, avšak môže byť uzavretá iba vo väzbe na inú (budúcu)

zmluvu, a to či už pomenovanú alebo nepomenovanú. Uzavretie zmluvy o budúcej zmluve nemá za
následok vznik budúcej zmluvy, ale iba vznik záväzku uzavrieť v budúcnosti zmluvu s vopred určeným
obsahom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o budúcej zmluve sú: 1. písomná forma. 2. dohoda
o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy a 3. dohoda o určení doby, v ktorej sa zmluvné stranyzaväzujú budúcu zmluvu uzavrieť. Podstatné náležitostí budúcej zmluvy sú závislé od požiadaviek
zákonanatúktorúpomenovanú(typovú)zmluvu.Vprípadenepomenovanejzmluvyodtoho,čozmluvné
strany považujú za podstatné pre budúcu zmluvu. Dohoda o určení doby, v ktorej sa zmluvné strany

zaväzujú uzavrieť budúcu zmluvu, je pritom naplnená nie len určením konkrétneho dátumu, ale pre jej
určenie je dostačujúce, ak sa tak stane akýmkoľvek spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tejto
dobe, napr. vo väzbe na nejakú právnu skutočnosť, ktorá nastane.

47.Vprejednávanejvecisúdprisvedčilzástupcovižalobkyne,žezmluvnéstranysavDohodeourovnaní

v jej pôvodnom znení dohodli na všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o budúcej zmluve tak,
ako vyplývajú z čl. IV. bod. 4.2., ods. 4.2.2., ods. 4.2.3. ods. 4.2.4. a ods. 4.2.8., resp. X.X.X.X.
a X.X.X.X. Existencii vôle zmluvných strán uzavrieť súčasne s Dohodou o urovnaní aj zmluvu o budúcej
zmluve nasvedčuje aj výslovný odkaz na ust. §50a Občianskeho zákonníka, vložený do ods. 4.2.4.
Dohody o urovnaní, podľa ktorého strany za účelom odstránenia pochybností o povahe záväzku
výslovne prehlásili, že ide o záväzok podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako predmet zmluvy

o budúcej zmluve strany dohodli budúci bezodplatný prevod vlastníctva žalovaného k pozemkom
v Katastrálnom území H. E., okres F., na žalobkyňu, a to podľa výberu žalobkyne z dvoch skupín
pozemkov, špecifikovaných číslami parciel a ich výmerami ako „Alternatíva A“ (X.X.X.X.) a „ Alternatíva
B“ (X.X.X.X.). Dohoda o určení doby, v ktorej zmluvné strany budúcu zmluvu uzavrú, bola dohodnutá vo
väzbe na skutočnosti, ktoré nastanú, a to tak, že žalobkyňa sa zaviazala po nadobudnutí právoplatnosti

posledného uznesenia súdu o schválení zmieru doručiť žalovanému výzvu na uzatvorenie budúcej
zmluvy, ktorá bude obsahovať výber z uvedených dvoch skupín pozemkov, spolu s návrhom na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na doručenie tejto výzvy a jej príloh žalovanému
nebola v Dohode o urovnaní (v jej pôvodnom znení bez dodatkov) dojednaná žiadna lehota, iba
okamih, kedy tak žalobkyňa môže urobiť najskôr, a to deň nasledujúci po nadobudnutí právoplatnosti

posledného z uznesení súdu vydaného v súdnych konaniach špecifikovaných v čl. I. Dohody o urovnaní.
Budúcu zmluvu bol následne žalovaný povinný uzavrieť do dvoch mesiacoch odo dňa doručenia výzvy
žalobkyne (ďalej už len „Zmluva o budúcej zmluve“). Medzi stranami tak nebolo sporným, že z Dohody
o urovnaní (v jej pôvodnom znení bez dodatkov) vyplývala žalovanému povinnosť uzavrieť Zmluvu
o budúcej zmluve, keď nastanú nasledujúce 2 právne skutočnosti: 1. nadobudne právoplatnosť posledné

z uznesení súdu o schválení zmieru a 2. žalovanému bude doručená výzva žalobkyne na uzavretie
budúcej zmluvy, ktorá bude obsahovať výber jednej z dvoch skupín pozemkov špecifikovaných ako
„Alternatíva A“ a „Alternatíva B“. Žalovaný sa zaviazal uzavrieť budúcu zmluvu do dvoch mesiacov,
od kedy nastane 2. skutočnosť. Doba, dokedy sa má budúca zmluva uzavrieť, v Dohode o urovnaní
v jej pôvodnom znení (bez dodatkov) teda nebola zmluvnými stranami dohodnutá ako maximálna doba

určená dátumom, do ktorej má byť budúca zmluva stranami uzavretá.

48. Sporným medzi stranami vo vzťahu k Dohode o urovnaní v jej pôvodnom znení bez dodatkov (ako
aj vrátane jej dodatkov) bol v podstate výklad práv a povinností vyplývajúcich zmluvných stranám z čl.
IV. bod 4.2. ods. 4.2.6. Dohody o urovnaní a Zmluvy o budúcej zmluve, ktorý strany jazykovo vyjadrili

nasledovne: „V prípade, ak nedôjde k vyporiadaniu v zmysle čl. 4.2.2. – čl. 4.2.5. tejto dohody do
uplynutia času dvoch mesiacov odo dňa doručenia výzvy Účastníka I. na uzatvorenie Zmluvy zavinením
Účastníka II., Účastník II. sa zaväzuje zaplatiť spoločne a nerozdielne Účastníkovi I. sumu 600.000 Eur
(slovom: šesťsto tisíc eur) v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na účet Účastníka I“. Čl. IV. bod
4.2. ods. 4.2.6. Dohody o urovnaní sa priamo dotkol iba dodatok uzavretý zmluvnými stranami k Dohode

o urovnaní dňa 31.05.2017 označený ako Dodatok č. 2 (ďalej už len „Dodatok č. 2“), v ktorom zmluvné
stranyvyjadrilivôľutotodojednaniezmeniťanahradiťnovýmznenímnasledovne:„Vprípade,aknedôjde
k vyporiadaniu v zmysle čl. 4.2.2. – čl. 4.2.5. tejto dohody do uplynutia času dvoch mesiacov odo dňa
doručenia výzvy Účastníka I. na uzatvorenie Zmluvy zavinením Účastníka II., Účastník II. sa zaväzuje
zaplatiť spoločne a nerozdielne Účastníkovi I. sumu 693.500 Eur (slovom: šesťstodeväťdesiattri tisíc

päťsto eur) bezhotovostným prevodom na účet Účastníka I“. Dojednanie zmluvných strán v spornom
čl. IV. bod 4.2. ods. 4.2.6. Dohody o urovnaní teda aj po uzavretí Dodatku č. 2 ostalo z hľadiska jeho
zmyslu a účelu vcelku jazykovo nezmenené. Zmenila sa len výška sumy zo 600 000 eur na sumu 693
500 eur, a strany vypustili možnosť zaplatenia tejto sumy aj v hotovosti (ostalo len bezhotovostným
prevodom). Tieto zmeny v jazykovom vyjadrení predmetného dojednania súd z pohľadu rozporov

v právnej argumentácii strán vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcich z tohto dojednania
rozhodných pre posúdenie prejednávanej veci nepovažoval za právne relevantné.49. Podľa cit. ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať
podľa ich jazykového vyjadrenia, a podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore
s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené slovami je pritom potrebné vykladať vždy vo vzájomnej

systematickej a logickej súvislosti jeho jednotlivých jazykových častí. Výkladom pritom nemožno
jazykový prejav vôle dopĺňať, meniť, či dokonca nahrádzať. Podľa zástupcu žalovaného dojednanie v
spornom čl. IV. bod 4.2. ods. 4.2.6. Dohody o urovnaní v znení jej všetkých dodatkov má podčiarkovať
dojednanie v čl. III. bod 3.1. ods. 3.1.2. Dohody o urovnaní v jej pôvodnom znení, definujúce záväzok
žalovaného vyplývajúci s Dohody o urovnaní: „Záväzok Účastníka II. spoločne a nerozdielne zaplatiť

Účastníkovi I. sumu vo výške 800.000 eur ....z titulu tejto dohody o urovnaní v súlade so všetkými
ustanoveniami tejto dohody o urovnaní a spôsobom a v termíne uvedenom v bode 4.2. tejto dohody“.
Tvrdil, že vôľou zmluvných strán vyjadrenou Dohodou o urovnaní a jej všetkými dodatkami bolo, aby
žalovaný mal na nepeňažné plnenie iba dva mesiace od doručenia výzvy žalobkyne, a ak ho nesplní,
bol dohodnutý návrat k peňažnému plneniu. Dojednanie v spornom čl. IV. bod. 4.2. ods. 4.2.6. Dohody
o urovnaní v znení jej dodatkov tak obsahuje tzv. rozväzovaciu podmienku pre nesplnenie povinnosti

uzavrieť budúcu zmluvu zavinením žalovaného, podľa ktorej ak žalovaný do doby dvoch mesiacov odo
dňa doručenia riadnej výzvy žalobkyne budúcu zmluvu neuzavrie, tento záväzok na uzavretie budúcej
zmluvy sa mení na záväzok peňažný. Zástupca žalobkyne nesúhlasil s výkladom zástupcu žalovaného,
že dojednanie v spornom ustanovení Dohody o urovnaní obsahuje rozväzovaciu podmienku. Tvrdil,
že tento výklad odporuje gramatickému a logickému výkladu článku, účelu a zmyslu celej Dohody

o urovnaní. Na pojednávaní uviedol, že dojednanie považuje za zmätočné, a ak by malo zakladať zánik
práva žalobkyne na uzavretie budúcej zmluvy po márnom uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia
výzvy žalobkyne, muselo by to byť v ňom výslovne uvedené. Uviedol, že má za to, že toto dojednanie
obsahovo zodpovedá ustanoveniam o zmluvnej pokute, s čím zástupca žalovaného nesúhlasil.

50. Podmienka ako vedľajšie dojednanie, ktoré je súčasťou právneho úkonu, upravená v cit. ust.
§ 36 Občianskeho zákonníka spôsobuje, že účinnosť právneho úkonu, tzn. skutočný vznik, zmena
alebo zánik subjektívnych práv a povinností, sa stávajú neistými, závislými od skutočnosti, ktorá je
v čase uskutočnenia právneho úkonu pre subjekty právneho úkonu neznáma a pre nich neistá, ale
zároveň možná. Dôsledkom odkladacej podmienky je, že vznik, zmena alebo zánik práva a povinností

nastane až po tom, čo je podmienka splnená. Dôsledkom rozväzovacej podmienky potom je, že jej
naplnením zaniknú účinky právneho úkonu. Účelom dojednania o zmluvnej pokute upravenej ust. §
544 Občianskeho zákonníka je zabezpečenie splnenia hlavného zmluvného záväzku. Sporný čl. IV.
bod 4.2. ods. 4.2.6. Dohody o urovnaní v znení jej Dodatku č. 2 obsahuje dojednanie, že ak sa
budúca zmluva v lehote dvoch mesiacov dojednaných v ods. 4.2.2. neuzavrie zavinením žalovaného,

žalovaný sa zaväzuje plnenie z Dohody o urovnaní vo výške 693 500 eur zaplatiť v peniazoch.
Logickým a gramatickým výkladom jazykového znenia tohto dojednania možno dospieť k záveru, že
dojednanie obsahuje vyjadrenie vôle strán reagovať na situáciu, keď v lehote dvoch mesiacov nedôjde
k splneniu záväzku žalovaného z Dohody o urovnaní formou nepeňažného plnenia, a tým k uzavretiu
budúcej zmluvy podľa Zmluvy o budúcej zmluve, a to zavinením (zapríčinením) žalovaného, nie aj

zavinením žalobkyne, prípadne oboch zmluvných strán. Aj keď podľa jazykového vyjadrenia dojednania
zmluvné strany vyjadrili záujem vyvodiť určité dôsledky len zo správania žalovaného, nemožno sa
stotožniť so zástupcom žalobkyne, že sporné dojednanie je svojou podstatou dojednaním o zmluvnej
pokute. Inštitút zmluvnej pokuty upravený v ust. § 544 Občianskeho zákonníka je zaradený do oddielu
upravujúceho zabezpečenie záväzkov a je záväzkom vedľajším. Účelom dojednania o zmluvnej pokute

je teda zabezpečenie splnenia hlavného zmluvného záväzku. Preto plnenie titulom zmluvnej pokuty
logicky nemôže byť totožné s plnením z hlavného záväzku, pre porušenie ktorého bola zmluvná pokuta
dojednaná. Podľa jazykového vyjadrenia sporného dojednania zavinenie žalovaného na nesplnení
hlavného záväzku nepeňažnou formou a neuzavretie budúcej zmluvy by bolo sankcionované zmenou
plnenia z hlavného záväzku, príp. zánikom alebo vznikom práv a povinnosti z hlavného záväzku. Preto

súd sporné dojednanie nepovažoval za dojednanie o zmluvnej pokute.

51. Bolo otázkou, aká bola skutočná vôľa každej zo zmluvných strán reagovať situáciu, že k splneniu
nepeňažného záväzku a k uzavretiu budúcej zmluvy nedôjde zavinením žalovaného, teda, aké dôsledky
chcela tá ktorá zmluvná strana z toho vyvodiť, a aký záujem tým každá zo zmluvných strán sledovala.

Podľa tvrdení zástupcu žalovaného, dôsledkom toho, že v dohodnutej dobe dvoch mesiacov nepeňažný
záväzok nebude splnený a budúca zmluvu nebude uzavretá zavinením žalovaného, malo byť to, že
nepeňažný záväzok žalovaného z Dohody o urovnaní sa zmení na záväzok peňažný, čím logicky
záväzok zo Zmluvy o budúcej zmluve zanikne. Podľa tvrdení zástupcu žalobkyne, ak by sa totodojednanie malo vykladať ako dojednanie o zániku práva žalobkyne na nepeňažné plnenie z Dohody
o urovnaní po márnom uplynutí doby dvoch mesiacov, a teda logicky aj na uzavretie Zmluvy o budúcej
zmluve, muselobytobyťvňomvýslovneuvedené. Preodpoveďnaotázku,akédôsledkychcelatáktorá

zmluvná strana v prípade, že nastane uvedená situácia vyvodiť, a aký záujem tým každá zo zmluvných
strán sledovala, súd považoval za dôležité posúdiť jazykové vyjadrenie sporného ustanovenia ako v
kontexte všetkých okolností existujúcich v čase uzatvárania samotnej Dohody o urovnaní v jej pôvodnom
znení v roku 2012, tak aj v kontexte okolností uzatvárania jej jednotlivých dodatkov, ktorými zmluvné
strany pôvodnú Dohodu o urovnaní dopĺňali a menili.

52. Podľa tvrdení zástupcu žalobkyne žalobkyňa pri uzatváraní Dohody o urovnaní v roku 2012
požadovala plnenie celého záväzku z Dohody o urovnaní len formou zaplatenia v peniazoch. Alternatívu
nepeňažného plnenia záväzku z Dohody o urovnaní navrhol žalovaný, ktorý si aj sám pozemky, ktoré
kúpil za 3 – 5 eur á 1 m2, pre účely Dohody o urovnaní ocenil na vyše cca 20 eur á 1 m2, čo
vtedy nezodpovedalo obvyklej trhovej cene pozemkov ako poľnohospodárskej pôdy. Dôvodom uzavretia

dodatku č. 1 k Dohode o urovnaní preto bola snaha vyjadriť adekvátny peňažný ekvivalent záväzku,
ktorý sa žalovaný zaviazal v Dohode o urovnaní plniť nepeňažným spôsobom. Preto týmto dodatkom
došlo k pričleneniu ďalších pozemkov. Dodatkom č. 2 strany reagovali na situáciu v súdnych sporových
konaniach a celková suma peňažného plnenia sa s prihliadnutím aj na čiastočné peňažné plnenie
žalovaného alikvotne rozpočítala na jednotlivé súdne konania. Dodatkami č. 3 a č. 4 došlo k prolongácii

celého plnenia z Dohody o urovnaní do 31.12.2023, čo vyplýva zo samotného pojmu „termín urovnania“,
nakoľko pod týmto pojmom je potrebné rozumieť ako plnenie v peniazoch, tak aj nepeňažné plnenie.
Tvrdil pritom, že dodatky boli uzatvárané vždy na žiadosť žalovaného a v neprospech žalobkyne.

53. Žalovaný v svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.06.2024 na otázku zástupcu žalobkyne, či on

v roku 2012 navrhoval formu aj nepeňažného plnenia záväzku z Dohody o urovnaní uviedol, že už si
to presne nepamätá, ale nemal vtedy peniaze, tak asi pravdepodobne to bol on. Zástupca žalovaného
namietal tvrdenie, že dodatky k Dohode o urovnaní žalovaný uzatváral v neprospech žalobkyne, a tiež,
že k opakovanému predlžovaniu plnení z Dohody o urovnaní dodatkami došlo z dôvodu problémov na
strane žalovaného. Uviedol, že dodatkom č. 1 sa zvyšovala suma plnenia v prospech žalobkyne, pričom

neboli posunuté žiadne časové rámce plnení, len ak upresnené. Dodatkom č. 2 bola riešená už časová
limitácia oboch plnení na lehotu 12 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu. Poukazoval na totožnú
textáciu lehoty na plnenie v peniazoch, a aj pri nepeňažnom plnení v čl. IV. ods. 4.2.1. a ods. 4.2.2..
Tvrdil, že skutočnou vôľou strán pri uzatváraní Dodatku č. 2 bolo, aby žalobkyňa mala možnosť výberu
pozemkov iba do 12 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu, žalovaný mal na nepeňažné plnenie

dva mesiace, a ak ho nesplní, bol dohodnutý návrat k peňažnému plneniu. Dodatkami č. 3 a č. 4 pritom
nebol nijako dotknutý záväzok žalovaného na nepeňažné plnenie, a tieto dodatky sa týkali iba plnenia
v peniazoch. Peňažný dlh žalovaného bol v čase týchto dodatkov už splnený, nakoľko posledná jeho
časť bola zaplatená v decembri 2021.

54. Žalovaná strana nepoprela tvrdenie zástupcu žalobkyne, že splnenie záväzku aj nepeňažným
plnením v roku 2012 navrhol žalovaný. Sám žalovaný uviedol, že v tom čase nemal peniaze. Súd
preto považoval za nesporné tvrdenie zástupcu žalobkyne, že žalobkyňa v čase uzatvárania Dohody
o urovnaní mala záujem iba na peňažnom plnení, a k dohode aj na nepeňažnom plnení došlo na
návrh žalovaného, ktorý nemal peniaze. Tu súd dáva do pozornosti aj samotné jazykové vyjadrenie

čl. IV. ods. 4.2. Dohody o urovnaní, podľa ktorého: „Účastníci sa dohodli, že Účastník II. ....zaplatí
Účastníkovi I. dohodnutú sumu vo výške 800.000 Eur...“. V ktorom teda strany pri celkovom záväzku
800 000 eur použili vyjadrenie „zaplatí“. Z e-mailovej komunikácie predloženej zástupcom žalobkyne
z roku 2012 (čl. 336 a nasl. spisu) vyplýva, že Dohodu o urovnaní v roku 2012 strany dojednávali
individuálne, obe prostredníctvom splnomocnených právnych zástupcov. Súd neprisvedčil zástupcovi

žalovaného, že zmluvné dokumenty pripravovala žalobkyňa bez možnosti ich úpravy žalovaným. Táto
e-mailová komunikácia obsahuje prvý návrh žalobkyne na uzavretie Dohody o urovnaní, ktorý bol
vypracovaný v auguste 2012 (čl. 336 a nasl. spisu). Tento návrh žalobkyne obsahuje návrh na splnenie
záväzku žalovaného v celkovej výške 900 000 eur v časti 600 000 eur v peniazoch, a v časti 300
000 eur nepeňažným plnením formou bezplatného prevodu vlastníctva k pozemkom. Aj z tohto návrhu

žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa mala záujem na splnení záväzku predovšetkým v peniazoch, keďže
návrh obsahuje plnenie záväzku v peniazoch vo výške 600 000 eur (2/3), a iba vo výške 300 000 eur
(1/3)nepeňažnýmplnením.Priobochspôsobochsplneniazáväzkužalobkyňapritomnavrhovalaurčenielehoty na obe formy plnenia konkrétnym konečným dátumom, a to pri plnení v peniazoch do 6 mesiacov,
a pri nepeňažnom plnení do 1 mesiaca od právoplatnosti posledného uznesenia súdu.

55. Až následne na základe návrhov žalovaného došlo k výrazným zmenám jednak v pomeroch
plnení v peniazoch a nepeňažného plnenia, keď z celkovej výšky záväzku 800 000 eur žalovaný
navrhoval plnenie v peniazoch už iba vo výške 200 000 eur (1) a nepeňažné plnenie vo výške 600
000 eur (3). A tiež vo vypustení lehoty na plnenie nepeňažným plnením určenej lehotou plynúcou
od právoplatnosti posledného uznesenia súdu. Návrhom na zmenu dohody zo 24. septembra 2012

(čl. 359 spisu a nasl.) žalobkyňa pritom navrhla, aby sa žalovaný za účelom splnenia nepeňažného
záväzku zaviazal neprevádzať vlastníctvo k pozemkom, ktoré budú predmetom prevodu, po dobu
jedného mesiaca od právoplatnosti posledného uznesenia súdu (4.2.3), a navrhla tiež dojednanie, že:
„ V prípade, ak nedôjde k vyporiadaniu v zmysle čl. 4.2.2. tejto dohody do uplynutia jedného mesiaca
odo dňa právoplatnosti posledného z uznesení súdu....Účastník II. sa zaväzuje zaplatiť ........Účastníkovi
I. sumu vo výške 600.000 eur (slovom: šesťsto tisíc eur) v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na

účet Účastníka I“ ( 4.2.4). Tento návrh žalobkyne teda ešte obsahoval konkrétnu lehotu jedného mesiaca
od právoplatnosti posledného uznesenia súdu na uzavretie budúcej zmluvy s tým, že po túto dobu sa
žalovaný súčasne zaviaže neprevádzať vlastníctvo k pozemkom (v tom čase ešte nešpecifikovaných
dvoma alternatívami), a riešenie situácie, kedy uplynie jeden mesiac od právoplatnosti posledného
uznesenia súdu žalobkyňa tak, že žalovaný aj sumu dohodnutú plniť nepeňažne zaplatí v peniazoch.

Keďže tento návrh žalobkyne v ods. 4.2.4. neobsahoval žiadne „zavinenie“ žalovaného na tom, že
k uzavretiu budúcej zmluvy v uvedenej lehote nedôjde, logickým výkladom, ktorý nijako neodporuje
gramatickému výkladu, možno dospieť k záveru, že žalobkyňa pri dojednávaní zmluvy prejavovala vôľu,
že po uplynutí uvedenej lehoty jedného mesiaca už nemá na nepeňažnom plnení záujem. Takýto výklad
korešponduje aj ods. 4.2.5., ktorým žalovaný mal prevziať na seba záväzok neprevádzať vlastníctvo

k pozemkom len po dobu 1 mesiaca. Až následne v súvislosti s dojednávaním dvoch alternatívnych
skupín pozemkov žalobkyňa prišla s návrhom na spôsob splnenia nepeňažného plnenia na základe jej
výzvynauzavretiebudúcejzmluvy,obsahujúcejvýberztýchtodvochskupín,aslehotoudvochmesiacov
na uzavretie budúcej zmluvy od doručenia tejto výzvy. Strany tak vypustili dojednanie konečnej lehoty
na nepeňažné plnenie navrhované pôvodne žalobkyňou, ktorá mala plynúť od posledného uznesenia

súdu. Žalovaný potom v nadväznosti na komunikáciu strán týkajúcu sa založenia záväzku žalovaného
neprevádzať pozemky po dobu jedného, neskôr dvoch mesiacov, na ktorom žalobkyňa trvala, a ktorý
žalovaný považoval za nadbytočný, navrhol konečné jazykové znenie sporného ustanovenia čl. IV. bod
4.2. ods. 4.2.6. tak, že bolo doplnené o „zavinenie“ žalovaného na situácii, že v k uzavretiu budúcej
zmluvy nedôjde do dvoch mesiacov od doručenia výzvy žalobkyne.

56. Podľa zhodných tvrdení strán dňa 11.04.2014 zmluvné strany uzavreli dodatok č. 1 k Dohode
o urovnaní tak, ako bol súdu predložený v listinnej podobe (čl. 60 – 62 spisu, ďalej už len „Dodatok
č. 1“). Dodatok č. 1 strany uzatvárali v čase, kedy nebolo ešte ani právoplatné posledné uznesenie
súdu o schválení zmieru, ktoré nadobudlo právoplatnosť až 30.07.2017 (konanie sp.zn. 7C 170/2011).

Medzi stranami nebolo sporné, že predmetom Dodatku č. 1 bola zmena čl. III. bod 3.1. ods. 3.1.2.
Dohody o urovnaní, spočívajúca vo zvýšení celkovej výšky záväzku žalovaného založeného Dohodou
o urovnaní zo sumy 800 000 eur na sumu 920 000 eur s tým, že zvýšenie sa týkalo iba výšky záväzku
v čl. IV. bod 4.2. ods. 4.2.2. Dohody o urovnaní, teda nepeňažného záväzku, zo 600 000 eur na 720
000 eur. Dohoda o urovnaní vo zvyšnej časti ostala nezmenená. Dodatkom č. 1 sa strany v nadväznosti

na zvýšenie nepeňažného záväzku dohodli na zmene v zaradení pozemkov do jednotlivých alternatív
uvedených v ods. 4.2.8., resp. X.X.X.X. a X.X.X.X. Dohody o urovnaní, a to tak, že dve parcely, a to
parc. č. 1443/1 o výmere 3671 m2 a parc. č. 1453/2 o výmere 2958 m2 (spolu 6623 m2) zaradené
pôvodne do skupiny ako „Alternatíva A“ (X.X.X.X.) presunuli do skupiny špecifikovanej ako „Alternatíva
B“ (4.2.8. 2.), a dve parcely, a to parc. č. 6787/3 o výmere 1747 m2 a parc. č. 3849 o výmere 4072 m2

(spolu 5819 m2) zaradené do skupiny ako „Alternatíva B“ (X.X.X.X.) presunuli do skupiny špecifikovanej
ako „ Alternatíva A“ (X.X.X.X.). Celková výmera pozemkov zaradených do časti „Alternatíva A“ sa tak
znížila o 804 m2 a celková výmera pozemkov zaradených do časti „Alternatíva B“ zvýšila o 804 m2.
Obsah Dodatku č. 1 tak nasvedčuje tvrdeniam zástupcu žalobkyne, že týmto dodatkom sa strany snažili
vyjadriť adekvátny peňažný ekvivalent záväzku, ktorý sa žalovaný zaviazal v Dohode o urovnaní plniť

nepeňažným spôsobom, a že už po uplynutí cca dvoch rokov od uzavretia Dohody o urovnaní strany
považovali dojednania týkajúce sa plnenia nepeňažného záväzku za nezodpovedajúce výške tohto
záväzku žalovaného, čo postupom času bolo hlavným dôvodom, pre ktorý strany ani v priebehu ďalších
rokov budúcu zmluvu neuzavreli.57. Dodatok č. 2 k Dohode o urovnaní strany uzavreli dňa 31.05.2017, v čase, kedy už bol súdom
schválený posledný zmier (konanie sp.zn. 7C 170/2011). Strany týmto dodatkom reagovali na aktuálny

stav v už rozhodnutých súdnych konaniach zmenou čl. III. bod 3.1.1. Dohody o urovnaní (zrejme v snahe
predísť nezrovnalostiam) tak, že rozšírili možnosti ukončenia súdnych konaní aj formou zastavenia
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (konanie sp. zn. 20C 172/2010). Dodatkom č. 2 strany
súčasne zmenili celkovú výšku záväzku žalovaného z Dohody o urovnaní vyjadrenú v čl. III. bod 3.1.
ods. 3.1.2., z výšky 720 000 eur na 886 000 eur s tým, že zmena sa týkala výšky ako peňažného, tak aj

nepeňažného plnenia. U záväzku v peniazoch zmenou čl. IV. bod 4.2. ods. 4.2.1. zmenili výšku záväzku
z 200 000 eur na 192 000 eur, a túto sumu rozpočítali na jednotlivé súdne konania. Lehota na toto
plnenievpeniazochpritomostala12mesiacovodprávoplatnostiposlednéhouzneseniasúdu.Vovzťahu
k nepeňažnému plneniu strany zmenili a nahradili čl. IV. ods. 4.2.2. (nepresne označený ako 4.2.2.A a
4.2.2.B, nakoľko v Dohode o urovnaní v znení Dodatku č. 1 čl. IV, ods. 4.2. mal len ods. 4.2.2., bez A a B),
a to tak, že nepeňažné plnenie znížili zo 720 000 eur na 693 500 eur, a na rozdiel od pôvodného znenia

ods. 4.2.2. aj u tohto nepeňažného plnenia dohodli ohraničenie lehoty do 12 mesiacov od právoplatnosti
posledného uznesenia súdu, tzn. rovnako, ako u plnenia v peniazoch. Možno tak prisvedčiť žalobkyni,
že Dodatkom č.2 strany vo vzťahu k plneniu v peniazoch reagovali na aktuálnu situáciu v súdnych
sporových konaniach. Zároveň možno prisvedčiť žalovanému, že Dodatkom č. 2 bola riešená konkrétna
časová limitácia aj nepeňažného plnenia lehotou 12 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu, pričom

obe lehoty na plnenie boli dohodnuté rovnako. Žalobkyňa sa tak teda uzatvorením Dodatku č. 2 vrátila
k pôvodným svojim návrhom predkladaným pri uzatváraní Dohody o urovnaní v roku 2012, kedy mala
záujem konkrétnou lehotou plynúcou od posledného uznesenia súdu časovo ohraničiť lehotu aj na
nepeňažné plnenie.

58. Na základe uvedeného súd prisvedčil zástupcovi žalovaného, že skutočnou vôľou strán pri zmene
Dohody o urovnaní Dodatkom č. 2 bolo, aby žalobkyňa mala možnosť výberu pozemkov iba do uplynutia
určitej lehoty, a to 12 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu, aby v tejto lehote došlo k uzavretiu
budúcej zmluvy, a ak sa tak nestane, bol dohodnutý „návrat“ k plneniu v peniazoch, teda návrat
k forme plnenia celého záväzku v peniazoch, na ktorej žalobkyňa aj pôvodne mala záujem. Záver

prezentovaný zástupcom žalobkyne, že by popri plnení celého záväzku v peniazoch strany mali vôľu
aj naďalej ponechať súčasne aj právo žalobkyne a povinnosť žalovaného aj na splnení časti záväzku
nepeňažným plnením, súdom zistené okolnosti veci neodôvodňujú. Pokiaľ žalobkyňa aj po rokoch od
uzavretia Dohody o urovnaní a jej Dodatkov č. 1 a 2 stále prezentuje záujem na nepeňažnom plnení,
o čom svedčí nakoniec samotná žaloba, a tiež, pokiaľ aj sám žalovaný opakovane v rokoch 2020 –

2022 deklaroval záujem plniť časť záväzku v nepeňažnej forme, takéto práva a povinnosti z Dohody
o urovnaní v znení jej Dodatkov č. 1 a č. 2 podľa názoru súdu dnes nemožno vyvodiť. Pokiaľ aj strany
po uzavretí Dodatkov č. 1 a č. 2 k Dohode o urovnaní v priebehu ďalších rokov zmenili svoju vôľu,
a z akýchkoľvek dôvodov prezentovali záujem budúcu zmluvu uzavrieť (či už z dôvodov plánovaných
podnikateľských aktivít vo vzťahu k pozemkom, alebo z iných dôvodov), takáto zmena vôle zmluvných

strán nenašla svoje vyjadrenie v zmene Dohody o urovnaní Dodatkami č. 1 a č. 2. Podľa § 40 ods.
2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Preto
pokiaľ aj v priebehu ďalších rokoch zmluvné strany ústne jednali a konkludentne konali vo veci budúceho
prevodu vlastníctva k pozemkom žalovaným na žalobkyňu, takáto vôľa strán nenašla svoje vyjadrenie
v písomnej forme, ktorá pri zmene písomnej Dohody o urovnaní bola obligatórnou, a stranám sa budúcu

zmluvu nepodarilo uzavrieť. Dňa 30.07.2017 nadobudlo právoplatnosť posledné uznesenie súdu (sp.zn.
7C 170/2011). Žalovaný tak podľa Dohody o urovnaní v znení jej Dodatkov č. 1 a č. 2 mal podľa názoru
súdu mal povinnosť budúcu zmluvu uzavrieť do 12 mesiacov, tzn. do 30.07.2018, a následne mal už
iba povinnosť na peňažné plnenie.

59. Následne strany dňa 01.11.2019 uzavreli Dodatok č. 3 a dňa 09.12.2021 Dodatok č. 4 k Dohode
o urovnaní. Dodatkom č. 3 dojednali predlženie „termínu urovnania“ do 31.12.2021 a Dodatkom č.
4 opakované predlženie „termínu urovnania“ do 31.12.2023. Medzi stranami bolo sporným, či týmito
Dodatkami č. 3 a č. 4 došlo k predlženiu lehoty 12 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu len u
plnenia v peniazoch, alebo aj u nepeňažného plnenia, tzn., k predlženiu aj lehoty na uzavretie budúcej

zmluvy. Pre konečné rozhodnutie v merite veci však súd tento záver nepovažoval za rozhodujúci. Súd
s poukazom na vyššie uvedený výklad Dohody o urovnaní v znení Dodatkov č. 1 a č. 2 prisvedčil
zástupcovi žalovaného, že aj keby Dodatkami č. 3 a č. 4 došlo k predlženiu lehoty 12 mesiacov aj
na nepeňažné plnenie, žalobkyňa na toto nepeňažné plnenie v prípade neuzavretia budúcej zmluvyžalovaným po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia výzvy už nemá nárok. V prejednávanej veci
nebolo medzi stranami sporným, že žalobkyňa písomným podaním označeným ako „Výzva na plnenie“
zo dňa 13.09.2022, ktoré bolo žalovanému riadne doručené dňa 19.09.2022, vyzvala žalovaného na

uzavretie zmluvy o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, ktoré učinila predmetom žaloby.
Nebolo sporným, že pozemky, ktoré mali byť na základe tejto výzvy žalobkyne predmetom prevodu,
sú vo vlastníctve žalovaného. A tiež, že sa jedná o parcely identické so šiestimi parcelami registra „E“
špecifikovanými v časti „Alternatíva A“ Dohody o urovnaní, vrátane Dodatku č. 1, a to s parc. registra „E“
č. 1448/2, č. 1449/1, č. 1449/2, č. 1450, č. 1451 a č. 1452. Žalobkyňa predložila súdu geometrický plán

vyhotovený A. Q. L., T. XXX/XX, H. E., dňa 22.01.2021 pod č. 1/2021, a identifikáciu parciel vykonanú
OÚ Kežmarok, odborom katastrálnym, zo dňa 03.10.2022, podľa ktorých v súčasnosti vedená parcela
registra „C“ č. 1632/380 o výmere 22346 m2 vznikla zlúčením parc. č. 1448/2, č. 1449/1, č. 1449/2, č.
1450, č. 1451, č. 1452, v súčasnosti vedená parc. registra „C“ č. 1632/378 o výmere 3671 m2 zodpovedá
parcele registra „C“ č. 1443/1 o výmere 3671 m2, a v súčasnosti vedená parc. registra „C“ č. 1362/381
o výmere 2952 m2 zodpovedá parcele č. 1453/2 o výmere 2952 m2. Pokiaľ žalovaný za danej situácie

budúcu zmluvu v stranami dohodnutej lehote dvoch mesiacov od doručenia riadnej výzvy žalobkyne na
jej uzavretie, ktorá uplynula dňom 19.11.2022 neuzavrel, súd mal za to, že aj v prípade predlženia lehoty
na nepeňažné plnenie do 31.12.2023 Dodatkami č. 3 a č. 4, nárok žalobkyne na nahradenie prejavu vôle
žalovaného uzavrieť budúcu zmluvu aj po tom, čo žalovaný v lehote dvoch mesiacoch budúcu zmluvu
na základe riadnej výzvy žalobkyne neuzavrel, už nemá oporu v Dohode o urovnaní v znení jej Dodatkov

č. 1 – č. 4 tak, ako to tvrdila žalobkyňa, a žalobu z tohto dôvodu zamietol (výrok I.).

60. Záverom súd vo vzťahu k obrane zástupcu žalovaného spočívajúcej v právnej povahe Dohody
o urovnaní, vrátane Zmluvy o budúcej zmluve, ktorá je v nej inkorporovaná, ako zmlúv spotrebiteľských
predovšetkým uvádza, že pokiaľ zástupca žalovaného poukazoval na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, výklad zmlúv, ktorý súd v prejednávanej veci prijal, je v konečnom dôsledku bez
ohľadu na právne postavenie žalovaného v spore vo vzťahu k obrane žalovaného pre žalovaného
priaznivejší. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je osobitným zmluvným
typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom, Občianskym
zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná zmluva,

ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ
a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je tak vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je
spotrebiteľ. Spotrebiteľom pritom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

61. Zástupca žalovaného v prejednávanej veci tvrdil, že postavenie žalovaného ako spotrebiteľa
odvodzuje z jednej spotrebiteľskej sprostredkovateľskej zmluvy, ktorú v roku 2007 žalovaný ako
fyzická osoba - spotrebiteľ uzavrel s realitnou kanceláriou l. Bratislavská realitná, s.r.o., IČO:
36 611 549. Žalovaný pritom v svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.06.2024 uviedol, že platí za

sprostredkovateľskú zmluvu, ktorú nikdy neuzavrel a nepodpísal, že zmluvu si vymyslel p. C., že na
zmluve je sfalšovaný jeho podpis, že všetko bolo zmanipulované zločineckým tímom a osobami okolo
neho, a že vzhľadom na všetky tieto okolnosti dodnes cíti krivdu. Žalovaná strana pritom ako dôkaz
predložilasúdulenlistinuoznačenúako„Zmluvaoobstaraníobchodnejzáležitosti“datovanú03.05.2007
(čl. 454 a nasl. spisu, ďalej už len „Dohoda o obstaraní obchodnej záležitosti“), ktorá nie je podpísaná

žalovaným. Dohoda odkazuje na ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujúce mandátnu
zmluvu ako zmluvu, ktorou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu
určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandánta alebo uskutočnením inej
činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Mandátna zmluva je síce neformálna, a pre jej
platnosť sa písomná forma nevyžaduje. Bolo však na žalovanom, aby preukázal, že Dohoda o obstaraní

obchodnej záležitosti bola zmluvnými stranami platne uzavretá, a to čo aj neformálne. Bolo povinnosťou
žalovanej strany preukázať súdu skutočnosti, ktoré sú podstatné pre záver o tom, že v prejednávanej
veci sú splnené podmienky konania vo veci ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa zo spotrebiteľskej
zmluvy, čo sa jej nepodarilo.

62. Pokiaľ zástupca žalovaného poukazoval na závery súdu vyslovené v rozsudku vo veci vedenej
na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 7C 170/201-206 zo dňa 17.09.2012 (čl. 456 a nasl. spisu),
tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bol odvolacím súdom zrušený, a konanie bolo
skončené uznesením o schválení zmieru zo dňa 31.05.2017 č.k. 7C 170/2011- 737. Odôvodnenie tohtouznesenia o schválení zmieru pritom neobsahuje žiadnu bližšiu špecifikáciu, a ani právnu kvalifikáciu
sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá mala byť právnym základom nárokov žalobkyne uplatnených v tomto
konaní. Súd tak v prejednávanej veci nebol viazaný žiadnym záverom súdu o tom, že žalovaným

predložená Dohoda o obstaraní obchodnej záležitosti má spotrebiteľský charakter. Navyše, žalovaná
strananičímnepreukázala,žebytakútozmluvubolavôbecplatneuzavrela.Tusúdďalejpoukazujeo.i.aj
na verejne dostupný živnostenský register, podľa ktorého žalovaný ako fyzická osoba bol od 14.08.1992
držiteľom živnostenského oprávnenia s obchodným menom A. B. B. – D I A M O N D, IČO: 14373762,
s miestom podnikania L. XX, F., a túto živnosť ukončil až dňom 17.08.2019. Bolo tak na žalovanej strane,

ktorá tvrdila existenciu a spotrebiteľský charakter zmluvy, z ktorej dôvodila postavenie žalovaného ako
spotrebiteľ v prejednávanej veci, aby tieto tvrdenia aj preukázala. Aj keď právne posúdenie vykonáva
vždysúd,činítakvšakvždynapodkladeskutkovýchtvrdeníodsporovýchstrán.Súdďalejpoukazujetiež
na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje ochranu spotrebiteľa pred tzv. neprijateľnými
zmluvnými podmienkam, a ktoré sa však týka len štandardizovaných formulárových zmlúv, ktorých
obsah bol vopred navrhnutý dodávateľom a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť zmluvné podmienky,

o ktoré sa v prejednávanej veci nejedná.

63. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

66. O náhrade trov konania súd v prejednávanej veci rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Preto žalovanému prislúcha voči
žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti,

odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov úspešnému žalovanému (§ 257 Civilného sporového poriadku).
O výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením súdny úradník (výrok II.).

67.Podľa§ 335ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuneodkladnéopatrenienariadenépozačatíkonania
vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta

alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

68. Vychádzajúc z cit právnej úpravy súd výrokom III. tohto rozsudku zrušil neodkladné opatrenie
nariadené právoplatným uznesením súdu zo dňa 30.03.2023 č.k. KK-4C/7/2023-88.

Poučenie:

Proti výrokom I. - III. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).