Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/113/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119012000
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8119012000.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6T/113/2019

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Beátou Šuťakovou, na hlavnom pojednávaní dňa 29. januára
2025 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

6T/113/2019

r o z h o d o l:

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX,

je vinný, že

dňa 19.03.2019 v čase asi o 01.30 hod. v Prešove na Ulici Levočskej 113 v blízkosti čerpacej stanice
SHELL podišiel k osobnému motorovému vozidlu zn. AUDI A8 čiernej farby, nezisteného českého EČV,
v ktorom sedela D. E. na zadnom sedadle, proti svojej vôli na jeho vyzvanie, vystúpila z auta, kázal jej
nasadnúť do jeho osobného motorového vozidla zn. AUDI A4 striebornej farby, evidenčné číslo Anglicka
F.anáslednesňouodišielnaneznámetmavémiesto,natrasemedziPrešovomaVranovomnadTopľou,

pričom v dôsledku rýchlej jazdy, poškodená nemohla z auta vystúpiť, v uvedenom motorom vozidle ju
fyzicky napadol tak, že ju viackrát rukou, päsťou udieral do oblasti hlavy, tela, vyhrážal sa jej, že ju zabije,
nadával jej, kopal do nej, ťahal ju za vlasy, hrýzol ju, pričom poškodená ho prosila, aby ju pustil domov,
že má syna, následkom čoho odpadla a prebrala sa až vo vozidle na ceste do Prešova, ktorú vysadil na
vyššie uvedenej čerpacej stanici SHELL v čase o 4.15 hod., čím svojim konaním D. E. spôsobil zranenia,
a to ľahké pomliaždenie temeno – záhlavnej oblasti hlavy, ľahké pomliaždenie koreňa nosa s odreninou
pravej strany, ľahké pomliaždenie s odreninou ľavej podočnicovej oblasti a ľahké pomliaždenie ľavej

ušnice s dobou liečenia v trvaní 6 dní, v dôsledku čoho bola u poškodenej zistená akútna reakcia na
stres.

teda

- bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu za použitia násilia, hrozbou bezprostredného násilia

alebo hrozbou inej ťažkej ujmyčím spáchal

- zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona

s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

6T/113/2019

O d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryPrešovpodaldňa25.10.2019obžalobunaobvinenéhoA.B. pre skutok
kvalifikovaný ako zločin sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona na skutkovo základe, že
dňa 19.03.2019 v čase asi o 01.30 hod. v Prešove na ulici Levočskej 113 v blízkosti čerpacej stanice
SHELL podišiel k osobnému motorovému vozidlu zn. AUDI A8 čiernej farby, nezisteného českého EČV,

v ktorom sedela D. E. na zadnom sedadle, proti svojej vôli na jeho vyzvanie, vystúpila z auta, kázal jej
nasadnúť do jeho osobného motorového vozidla zn. AUDI A4 striebornej farby, evidenčné číslo Anglicka
F. a následne s ňou odišiel na neznáme tmavé miesto, na trase medzi Prešovom a Vranovom nad
Topľou, v uvedenom motorom vozidle ju fyzicky napadol tak, že ju viackrát rukou, päsťou udieral do
oblasti hlavy, tela, vyhrážal sa jej, že ju zabije, nadával jej, kopal do nej, ťahal ju za vlasy, žiadal od

nej, aby sa vyzliekla a dožadoval od nej orálny sex, s čím nesúhlasila a bránila sa, povracala sa na
neho, ťahal ju vonku z vozidla, kopal do nej, hrýzol ju, nadával jej, prosila ho, aby ju pustil domov, že
má syna, následkom čoho odpadla a prebrala sa až vo vozidle na ceste do Prešova, ktorú vysadil na
vyššie uvedenej čerpacej stanici SHELL v čase o 4.15 hod., čím svojim konaním D. E. spôsobil zranenia,
a to ľahké pomliaždenie temeno – záhlavnej oblasti hlavy, ľahké pomliaždenie koreňa nosa s odreninou

pravej strany, ľahké pomliaždenie s odreninou ľavej podočnicovej oblasti a ľahké pomliaždenie ľavej
ušnice s dobou liečenia v trvaní 6 dní,

Súdnahlavnompojednávanívykonaldokazovanie ajvintenciáchuznesenia KrajskéhosúduvPrešove,
sp. zn. 10To/19/2024 výsluchom obžalovaného A. B., svedkov D. E., A. B. G., H. I., A. B., J. B., I. D.,

znalca K. D. E., D. K. L., D. M. D., prečítaním výpovede svedka H. B., prehratím kamerového záznamu
ako aj oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledované:

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej uviedol, že s pani E. si písali
ešte v Anglicku, ona kontaktovala jeho, cez Facebook, asi 3 mesiace a potom prišiel

na Slovensko v roku 2018 a chcela sa s ním spoznať a niekedy v novembri sa dali dokopy. Pár tvorili asi
9 mesiacov. Všetko bolo v poriadku, ale už keď boli v dlhšom vzťahu, začala na neho žiarliť, musel jej
všetko hovoriť a nikde nemohol ísť. Chcela, aby každý deň ostával v Prešove a poznal celú jej rodinu.
Deň pred tým incidentom v nedeľu mu povedala, či môže prísť do Prešova, že sa chce ísť vonku najesť,
tak prišiel a potom mali aj styk. Po tom styku mu rozprávala, lebo vedela, že v stredu odchádza do

Anglicka, či by nemohol sa prísť rozlúčiť a aj v deň incidentu, keď bol v D., mu volala a písala, aby
prišiel do Prešova za ňou tak okolo 24.00, keď dá malého spať. Keď prišiel, bolo teda okolo 24.00 hod.,
bol za jej bytovkou, kde čakal vždy na parkovisku, volal jej, ale nedvíhala mu telefón, bolo po jednej
hodine. Nemal ani cigarety, preto išiel na benzínku, kde si ich kúpil a zbadal J. D. prvýkrát a chcel sa
jej opýtať, či nemá kontakt na D., ale D. sedela vzadu na šoférovej strane. Keď ju zbadal, vyšiel z auta

a aj ona vyšla z auta, bol tam kopec a dvere boli ťažké, otvoril ich , aby išla von z auta a ona samasi vystúpila, pričom jej aj pomohol a dal jej ruku, aby vystúpila a potom pustil jej ruku a sadla si do jeho
auta, lebo on mal volant na pravej strane. Ona celé auto musela obísť a poprel, že by ju ťahal. Sama
si otvorila dvere do jeho auta, začala sa potom hádať a on sa jej opýtal, že prečo z neho robí debila.

Ona mu vytýkala , že ju opúšťa, no on to vnímal, že ho oklamala, lebo prišiel zbytočne, ona bola na
diskotéke aj pila, tak sa v aute chytili a on šoféroval do Kapušian, tam otočil auto a ešte sa chytili tak, že
ju udrel prvý, dal jej dal facku na pravé líce a ona ho začala ťahať za vlasy, škrabať za bundu, udrela ho
po hlave, tak jej povedal, aby prestala, lebo nabúrajú. Potom prestala a zastal na dráhe v Kapušanoch,
kde bolo parkovisko a tam stáli asi od pol hodiny do hodiny. Na inom mieste neboli. Ona mu klamala,

jemu hovorila že on ide preč, tak jej zobral telefón a čítal jej správy, čo si písala s tým chlapcom. Mali
tam sexuálne správy medzi sebou a preto dostal nervy, párkrát jej dal facku. Boli tam len facky, bil ju po
hlave. Možno zachytil aj telo, ale bil ju po hlave. Medzi nimi bol volant, páka, opierka. To, že ju zbil
priznáva, ale poprel, že by mal ring v ruke. Pokračoval, že tiež nie je pravda, že by ju zobliekol. On von
z auta nevyšiel. Po tej bitke mu volala na jeho telefón J. N. cez Messenger, ale nebol to videohovor, či
nemá kľúče v jej kabelke. Ona mu povedala, aby povedal J., že nemá žiadne kľúče v kabelke. Potom

ten chlapec zobral J. telefón, no on ho ignoroval. Pokračoval, že nevedel, že ona má frajera, to ona na
chcela, aby on za ňou prišiel v tú noc. Potom sa mu ospravedlňovala, že to nechcela, že ho ľúbi. Ona si
myslela, že keď pôjde do Anglicka, že zoberie ju aj syna, ale to on nechcel. Potom si ešte zafajčili a keď
išli naspäť na tú benzínku, držala mu ruku, bozkávala mu krk, ešte na tej benzínke, keď zastavil, pekne
sa obliekla, lebo iba bundu mala dole. V aute sa rozprávali, no keď si prečítal SMS, zhnusila sa mu, čo

jej aj povedal. Ona ho prosila by ju neopúšťal. Keď boli na tej benzínke normálne si dala bundu, bola
smutná, že ju nechal, prestala plakať, v aute sa ešte rozprávali 2-3 minúty, pýtal sa jej či nie je hladná,
a potom zobrala kabelku a išla do vnútra do benzínky, ona si ešte vybrala vodu a zobrala mu z ničoho
nič telefón z ruky, začala mu vymazávať všetky spoločné fotky a začala na tej benzínke vykrikovať, že
ju znásilnil, na čo no jej povedal, aby prestala, nech neklame a nerobí hanbu. Tá predavačka povedala,

že nech on ide vonku a ona má ostať dnu. Ale pritom ona išla vonku a on ostal dnu a povedal jej, že nech
prestane vymýšľať. Potom sa postavil vonku pred benzínku a povedal jej, nech mu dá naspäť telefón,
no ona mu chytila retiazku, celú ju roztrhala a hodila telefón o zem. To bolo potom, čo vyšli z tej benzínky
a keď si sadli do auta, dal poškodenej jej telefón z nabíjačky a povedal jej, že s ňou nič nechce mať.
Ona začala volať mame a on išiel domov. Na druhý deň mu pán E. písal SMS, že ako sa opovažuje

jeho dcéru zbiť a on mu napísal, že ju ľúbil, ale ublížila mu a nech prepáči, že zbil jeho dcéru. Veľmi
ju ľúbil, ale veľmi ho sklamala a otec poškodenej mu písal, že ho zabije. On nespomínal v SMS, že ju
sexuálne zneužil, iba že ju zbil. Pokračoval, že v ten deň k styku neprišlo. Poprel, že by poškodenú
natáčal a takisto poprel, že by sa poškodená povracala a takisto ani neomdlela, ešte aj zafajčila asi 3
cigarety. Pokračoval, že kontaktovala ho O. E., vie, že je to jej otca sestra, no on ju nepozná a písala,

mu, že ona vie, že ona im povedala, že on ju neznásilnil, že vraj sa chváli, že jej dal 8.000,- EUR.
Dodal, že poškodená bola v ten deň opitá. Nevšimol si, že by mala poranenia, keď ju udrel.

Následne dňa 29.1.2025 (po doručení uznesenia odvolacieho súdu) obžalovaný vypovedal, že
poškodenej iba povedal, aby si sadla do auta, nijako ju nenútil, kde ona si sama sadla do auta a išli

smerom na Vranov nad Topľou, ale v Kapušanoch sa otočil a na hlavnej ceste zastavil, kde bola obytná
zóna a tam sa rozprávali a tiež fajčili, pričom poškodená z vozidla mohla kedykoľvek vystúpiť a počas
toho čo stali v Kapušanoch na hlavnej ceste, vozidlo bolo otvorené. Poškodená mala svoj mobilný telefón
v aute pod nabíjačkou. On do jej telefónu pozeral, aby vedel s kým si písala a vrátil jej ho naspäť.
Poškodená ho neprosila, aby ju odviezol domov. Na benzínke v Prešove vystúpila prvá poškodená

a on je doniesol telefón. On z jej telefónu nič nemazal a ona zmazala komunikáciu medzi nimi.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedkyňu A. B., ktorá uviedla, že v rozhodnom čase pracovala
na čerpacej stanici Shell a dňa 19. 3. 2019 pribehlo dievča na čerpaciu stanicu, plakala
a vravela, aby zavolala políciu, ale dôvod jej nepovedala. Ona sa jej pýtala, že čo sa stalo. Prišiel

za ňou aj chlapec, on ju prosil, aby nevolala políciu. Správal sa slušne, normálne. Dievča malo mobil
v ruke. Niečo do neho ťukala. Vôbec nechcela s tým chlapcom komunikovať Medzitým chcela zistiť,
čo sa udialo medzi nimi, ale nevie, čo sa udialo, lebo dievča odišlo preč z čerpacej stanici, hoci jej aj
povedala, aby si sadla a aj preto nevolala políciu, keďže ani nevedela, čo sa stalo. Už si nepamätala, čo
malo dievča oblečené len si pamätá, že bolo oblečené normálne na to obdobie. Dievča bolo nervózne

a uplakané, ale nevnímala, že by bolo zbité, viditeľné zranenia neregistrovala. Uvedené osoby
registrovala, lebo boli spolu na pumpe aj predtým, ale nepozná ich. Podľa nej mohli byť spolu aj pol
roka. V ten večer obžalovaný kúpil poškodenej vodu. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či bol povracaný,
nevšimla si. Pokračovala, že oni boli na pumpe v ten večer 2-krát, raz, keď mala prestávku od pol jednejdo jednej v noci, si všimla auto, lebo malo výrazné kolesá, vôbec nikto z neho nevystupoval ani nebol
na pumpe, potom to auto odišlo preč a potom prišli druhýkrát, ale nevie po akej dobe prišlo druhýkrát,
ale bolo to po tej prestávke a parkovali na tom istom mieste.

Vzhľadom na rozpory bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že asi okolo
2.30 hod. – 3.00 hod. prišla do vnútra pumpy osoba s menom D. a začala hystericky kričať na ňu,
že „teta zavolajte políciu, lebo ma on znásilnil“, kde v tom čase za ňou vošiel do predajne aj chlapec
rómskeho pôvodu, ktorého poznala z videnia, lebo s D. tvorili pár. Chlapec bol slušný, stál tam

a nehovoril nič, nebol agresívny iba ju prosil, aby nevolala policajtov, lebo sa nič nestalo. Ešte predtým,
než D. prvá odišla, pýtala od neho telefón, kde on jej ho bez problémov dal a ona pred ním začala
vymazávať nejaké správy, údaje a keď vybehla z predajne on za ňou nešiel, sadol do auta a odišiel preč.
K poraneniam uviedla, že poškodená mala opuchnutý nos a bola aj poškrabaná, ale už nevie, na akej
časti tela. Z výpovede tiež plynie, že potom čo si prehrala kamerové záznamy, keďže sa na
neho na druhý deň pýtali policajti, je na nich vidno, že okolo 1.00 hod. - 1.30 hod. prišlo na pumpu druhé

auto a zaparkovalo vedľa čierneho, vystúpil, prišiel pokojne k tomu čiernemu, otvoril zadné dvere asi
pravé a z auta bez toho, že by ju ťahal vystúpila blondína obišla dookola to druhé auto, sama si otvorila
dvere a nastúpila a nastúpil aj on a odišli preč.

Svedkyňa B. k rozporom uviedla, že to už vypustila z hlavy a si nepamätá, že by

jej povedala, že bola znásilnená, povedala jej len: „nechcite vedieť, čo sa stalo“. Ohľadne poranení
si spomína, že mala opuchnutý nos a viac si nepamätá. Nepamätala si ani ako to bolo s telefónom,
len vie, že sa poškodená otočila chrbtom k obžalovanému a vtedy ťukala do telefónu, on sa jej ho
nesnažil brať. Nepamätá si ani na okolnosti vo vzťahu k druhému autu. Doplnila, že keď prišli poškodená
s obžalovaným na pumpu druhýkrát, sa jej zdá, že ešte sa niečo v aute rozprávali.

Na hlavnom pojednávaní poškodená D. E. vypovedala, že v ten večer bola vonku s kamarátkou aj
s kamarátmi, bol to normálny večer, s obžalovaným nebola v kontakte. Nečakane sa zjavil na benzínke.
Ona tam bola s J. D., I. D. a meno tretieho nevie, len že to bol I.. Vytiahol ju z auta, tak že ju chytil
za ruku a dal ju do auta a niekde zobral niekde smerom na Kapušany, no bola tma a bola v strese

tak nevie kam. Po ceste tam sa jej vyhrážal, že ju zabije, prečo mu nezdvíha a neodpovedá. Dal jej
facku, no veľmi si nepamätá ako to bolo. S jednou rukou šoféroval a s jednou ju bil. Ona plakala.
Potom zastavil auto, vyhrážal sa jej, zbil ju, kopal. Bil ju päsťami, podliatiny mala po celej hlave a
na nohách mala modriny. Posunul sedačku dozadu, zamkol dvere, vyhrážal sa jej ako pôjde domov,
že sa sama nedostane domov. Bolo to ďalej od Prešova, bolo asi pol druhej ráno. Ďalej potom chcel

počas tej bitky jej najviac ublížiť ako sa dalo za to, že ho ignoruje. Požadoval od nej orálny sex. Ten sa
neuskutočnil, lebo svedkyňa pokračovala, že sa ho bála, on ju bil po tvári a na to sa povracala na neho.
On ju potom udrel, no nepamätá si koľkokrát. Nepamätala si už , či bola vyzlečená, len sa jej zdá, že
mala dole tričko, ktoré jej dal dole on. Prežila strašnú bitku a strach, že sa nedostane domov. Všetko
sa podľa svedkyne odohralo len v aute. Obžalovaný jej trhal vlasy a stále ju bil až kým až nevládala,

čo si asi všimol, že nevládze a vtedy sa rozhodol, že ju odnesie domov. Ona asi zaspala akokeby
odpadla, otvorila oči a boli na benzínke, hneď vystúpila a poprosila pani na benzínke, aby zavolala
políciu, že ju znásilnil, že ju zbil. Na tej benzínke on vystúpil prvý. Doplnila, že počas toho ako ju
bil, on si to natočil na telefón, aj ju odfotil, a chcel to aj zverejniť. Preto bola tá hádka na benzínke.
Zobral aj jej telefón, preto mu na benzínke povedala, aby jej ho vrátil, ale videl tú pani, tak jej dal

telefón a prosil ju, že nemá volať policajtov, že môže to vymazať. Potom jej dal telefón naspäť a ona
zavolala mame, nech vyjde von, že je dobitá a nevládze. Ucho mala napuchnuté, zmodreté, potom išla
hneď k doktorovi. Celé to trvalo možno 2 – 3 hodiny. Počas jazdy on teda mal jej telefón, zvonil mu,
kamarátka sa bála, no nedvihol jej. Potom on vystúpil z auta, keď plakala a s niekým volal. Po skutku
sa s obžalovaným nekontaktovala a kamarátom povedala, že ju zbil. Pre ženu je to hanba. Nechcela im

podrobne rozprávať. Jeho mama sa jej ospravedlnila, prosila o odpustenie pre svojho syna, prišla k nim
ráno po skutku, keď ho zadržali. Žiadne dohody alebo listy nespisovali. Následne uviedla, že zabudla,
že podpísala, že rodiny sa navzájom dohodli, že už viackrát jej syna nikdy neuvidí a že jej dá pokoj.
Svedkyňa oprela, že by tvorili spolu pár, chodili spolu von a pohlavný styk s obžalovaným mali asi 2-krát a
deň pred skutkom styk nemali. Svedkyňa doplnila, že nevie prečo osádku vozidla nepožiadala o pomoc,

ona nevedela, že ju zbije. Poprela, že by ona bila obžalovaného. Doplnila, že v aute ako je zapaľovať
mal ringy, no už nevie, či sa jej vyhrážal alebo ju s tým udrel a ani si nepamätá, či to mal na ruke. Ona
v aute nefajčila a nevie, či obžalovaný fajčil. Poprela, že by sa v minulosti pokúsila o samovraždu, v
roku 2016 v apríli bola prevezená rýchlou zdravotnou pomocou, no omylom zjedla starú tabletku, vedymala rokov14 rokov. Pokračovala, že videá z mobilného telefónu obžalovaného B. vymazala preto,
lebo on sa s tými videami vyhrážal, že ich dá po sociálnych sieťach, ja som nevedela, že bude súdny
proces, ja som len chcela, aby žiadne videá neexistovali o tom, ako som ponížená a dopitá a že to

rozošle priateľom a každému. J. D., keď s ňou potom rozprávala, no nepamätá už kedy, nepovedala, že
ju znásilnil, lebo sa za to hanbila. Zdôverila sa mame, no nie dopodrobna. Čo sa týka liečby uviedla,
že bola u doktorky, ktorej povedala celú vec a tá jej predpísala silné antidepresíva, z ktorých jej bolo
veľmi zle a potom sa snažila ich vysadiť, nemohla ani zaspať a plakala. Tie lieky vysadila. Bola to
psychiatrička D. D. a naposledy tam bola asi v roku 2019.

Vzhľadom na rozpory bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že keď sa na
benzínke s kamarátmi rozprávala, obžalovaný sa zjavil a šiel k autu, že má ísť von a keďže sa hanbila,
vystúpila z auta a ako ju zobral do auta, šiel veľmi rýchlo, kde nevedela ani kam ide. Svedkyňa rozpor
na hlavnom pojednávaní vysvetlila a uviedla, že obžalovaný otvoril dvere na aute, ona
vystúpila, obžalovaný ju nešiel vytiahnuť.

Pokiaľ v prípravnom konaní uviedla, že si dal na ruku také železné a s tým ju dvakrát udrel, kde potom
ho prosila, že ju má pustiť domov, svedkyňa si už nespomínala, či ju s ringom udrel. Vie, že ho prosila,
aby ju pustil domov, k malému, čo ho nezaujímalo.

Rozpor oproti prípravnému konaniu nastal aj ohľadne oblečenia, keď v prípravnom konaní uviedla, že
obžalovaný ju bil, pľuval na ňu a povedal jej, že sa má vyzliecť a ako ju bil po uchu, tak sa vyzliekol aj on
a povedal, že má urobiť orál, svedkyňa sa priklonila k tomu, čo vypovedala v prípravnom konaní
a doplnila, že obžalovaný jej kázal, že sa má vyzliecť, že inak ju zabije. Následne dodala, že
aj on ju vyzliekol, keď zastavil auto. Nútil ju vyzliecť si tričko. Obliekla sa, keď sa povracala.

Pokiaľ však v prípravnom konaní uviedla, že k orálnemu styku došlo, k rozporu oproti hlavnému
pojednávaniu uviedla, že snažil sa ho jej dať do úst, ale sa povracala a nedošlo k tomu, aby sa
obžalovaný urobil.

Pokiaľ v prípravnom konaní ohľadne miesta uviedla, že keď prišli na to miesto pri lese,
bola aj v aute, aj vonku ju obťažovaný ťahal, na hlavnom pojednávaní zotrvala na tom,
že z auta nešla vonku, bola len v aute, kde ju bil a to všetko stalo. Následne však dodala, že obžalovaný
ju vytiahol von z auta a dal ju naspäť do auta. Potom dodala, že jej povedal, že má vystúpiť, že ju tam
nechá a potom ju dal naspäť do auta, no pred chvíľou (keď hovorila, že bola iba v aute), si na to tak

nespomenula. Mimo auta bola iba krátko. Naspäť do auta nasadla, lebo jej povedal, že si má sadnúť
naspäť, tak ho počúvala, lebo nechcela byť viac dobitá.

Na hlavnom pojednávaní vypočutá H. I. uviedla, že medzi jej dcérou a s obžalovaným nebol
žiadny vzťah. Ohľadne predmetnej udalosti uviedla, že si spomína, že jej zvonil telefón asi

o pol tretej nad ránom, kde jej dcéra kričala, aby išla rýchlo, čo aj urobila a videla, ako
ide z pumpy, držala si hlavu a plakala. Keď sa jej pýtala, čo sa stalo, nechcela jej
nič povedať, tak ju vzala do bytu a dala na posteľ, pričom si všimla, že nemá ponožky. Dcéra jej začala
hovoriť, že B. ju zbil a tiež sťažovala na bolesti hlavy, tak jej zavolala sanitku, zobrali ju do nemocnice
a zavolala políciu. K skutočnosti, či sa jej dcéra zdôverila, čo sa odohralo v ten večer uviedla, že dcéra

jej povedala, že B. ju zbil a povedala, že dačo sa stalo, čomu oni v rodine vravia „škaredé veci“, no
ona ani nechce vedieť, že čo sa stalo. Ona I. B. pozná, rodičov obžalovaných nekontaktovala. Následne
prišla k nej matka obžalovaného s tým, že bola v hroznom stave a ospravedlňovala sa jej až takým
spôsobom, že ona si kľakla a bozkávala dcére nohy a prosila o odpustenie a uzavreli to, že prišli na súd
a navzájom sa ako rodičia nejak dohodli na papier, ktorý podpísala ona a dcéra. Potom komunikovala

aj s obžalovaným cez Messenger s tým, že sa jej ospravedlňoval. Pokračovala, že dcéra bola potom pri
psychologičke, ktorú jej našla, brala antidepresíva, ale ona jej to zakázala, lebo je jej zle a sú návykové.
V súčasnosti sa má dcéra dobre, no skutku bola zmenená, mala depresie. Už si nepamätala, kedy jej
dcéra vravela o „škaredých veciach“, no nebolo to, keď prišla vtedy v noci domov. List dňa 22.3.2019
napísali kvôli rodičom obžalovaného. Nemá vedomosť, že by dcéra mala s obžalovaným dobrovoľný

sexuálny styk

Pokiaľ v prípravnom konaní prečítanej vzhľadom na rozpory vyplynulo, že poškodená mame vravela,
keď ležala a mama je dávala obklady, či nevidí, že nemá ponožky a že A. ju vyzliekol, bil a nútil robiťškaredé veci a nevedela, čo má urobiť tak z toho odpadla, svedkyňa zotrvala na tom, ako vypovedala
v prípravnom konaní s tým, že si pamätná len tie ponožky a nepamätá si presne, kedy jej to vravela.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý PhDr. Marián Garbár, znalec z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí a dospelých a psychológia dopravy, ktorý vypracoval znalecký posudok č.
8/2019 na poškodenú D. E. uviedol, že jej osobnosť je introvertovaná, aktuálne bez výraznejšej
osobnostnej patognómie, intelekt je celkove znížený do pásma mentálnej subnormy – podpriemeru, bez
deterioračných známok. Vyšetrením u nej zistil snahu javiť sa v lepšom svetle, skresľovať skutočnosti vo

svoj prospech a pôsobiť sociálne žiaducejším dojmom, čo znižuje všeobecnú i špecifickú vierohodnosť
u osoby. Konfabulačné tendencie znalec vyšetrením u nej nepreukázal ako ani vedomú snahu poškodiť
obžalovanému. Kognitívne schopnosti poškodenej nie sú natoľko znížené, aby nebola schopná správne
vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti. Osobnosť poškodenej je diferencovaná,
integrovaná. Vyšetrením nezistil také rizikové črty, ktoré by korešpondovali s inkriminovaným skutkom
Znalec u nej nezistil ani závislosť na alkohole, liekoch, ani drogách. Poškodená po inkriminovanom

čine vyhľadala psychiatrickú pomoc na psychiatrickej ambulancii so záverom akútna reakcia na stres
a v čase vypracovania znaleckého posudku bola stále v ambulantnej starostlivosti. Mala predpísané
lieky. Chodila na kontroly s mesačným intervalom. Doplnil, že tá stresová reakcia je aktuálna vec, viaže
saktraumatizujúcemuzážitku,aleonanikdynebolapsychiatrickyvyšetrenáaznalecunejnezistilžiadne
známky psychickej choroby alebo poruchy trvácnejšie. Trvalé poruchy osobnostné u nej nie sú prítomné.

Znalec na hlavnom pojednávaní vyvrátil, že nejde o rozpor, pokiaľ na jednej strane uviedol, že
u poškodenej zistil snahu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech a na druhej starne, že konfabulačné
tendencie vyšetrením nepreukázal, nakoľko sú tri stupne a to, že osoba sa javí v lepšom
svetle, čo je skresľovanie, potom existujú fabulácie, čiže vedome si vymýšľanie do určitého stupňa

a konfabulácie, to sú úplne vymyslené skutočnosti, a teda v tejto súvislosti nezistil, že by poškodená
vedome niečo vymýšľala, ale to, čo sa odohralo sa snaží skresľovať.

ZnalecPhDr.MariánGarbárvypracovalznaleckýposudokajnaobžalovanéhoA.B. (posudokč.9/2019)
a uviedol, že osobnosť obžalovaného je extravertovaného typu, mentálne

subnormná, anomálne štrukturovaná, latentne agresívna. Jeho intelektuálne schopnosti sú znížené do
pásma podpriemeru. U obžalovaného nezistil snahu javiť sa v lepšom svetle, skresľovať skutočnosti
vo svoj prospech, ani iné skutočnosti, ktoré by znižovali všeobecnú, či špecifickú vierohodnosť jeho
osoby. Jeho kognitívne schopnosti – intelekt a pamäť nie sú natoľko znížené, aby nebol schopný
predmetné skutočnosti správne vnímať, uchovať si ich v pamäti a potom ich správne a neskreslene

reprodukovať. U obžalovaného nebola preukázaná snaha poškodiť poškodenej, vzťah k poškodenej
je aktuálne negatívny, nie však hostilný. Osobnosť obvineného je mentálne subnormná, anomálne
štrukturovaná so známkami podozrievavosti a latentnej agresivity, čo možno považovať za rizikové
črty, ktoré korešpondujú s inkriminovaným skutkom. Znalec registroval sklony ku agresivite na strane
obžalovaného s tým, že je tam aj verbálna aj paranoidná agresivita, kde zároveň aj poškodená

vo výsluchu uvádza, že ju fyzicky napadol, ale bez sexuálneho násilia. Závislosť na alkohole, liekoch,
drogách znalec u obžalovaného nezistil. Pokaľ ide o vzťah obžalovaného a poškodenej, znalec je toho
názoru,že je tamťažko hovoriťonejakomvzťahu,vzťahmedziniminebolplnohodnotný, nakoľkopodľa
toho,čovie,tamláskanebola,išlotamosex.Onamala,užvtomčaseinývzťah. Skutočnosť,pokiaľbyaj
mali, že deň pred skutkom dobrovoľný sex v aute na parkovisku, hodnotiť to nevie, nakoľko obžalovaný

tvrdí, že mal dobrovoľný styk 8 mesiacov a ona to popiera, no poškodená je menej vierohodná ako
obžalovaný, u ktorého nezistil snahu javiť sa v lepšom svetle.

Súd vypočul aj MUDr. Petra Valdmana, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,
traumatológia, plastická chirurgia, ktorý vypracoval znalecký posudok č.

049/2019 vo vzťahu k poškodenej D. E. a uviedol, že posudok vypracoval na základe zdravotnej
dokumentácie poškodenej, konzultácie s jej odborným lekárom, vyšetrenia poškodenej a prezrel si
RTG snímky a zistil, že poškodená utrpela všeobecne veľmi ľahké poranenia, a to ľahké pomliaždenie
temeno-záhlavnej oblasti hlavy, ľahké pomliaždenie koreňa nosa s odreninou jeho pravej strany, ľahké
pomliaždenie s odreninou ľavej podočnicovej oblasti, ľahké pomliaždenie hornej časti pravého ramena,

ľahké pomliaždenie pravého zápästia a ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice. Pokračoval, že poškodená
neutrpela žiadnu zlomeninu kostí. Čo sa týka mechanizmu vzniku utrpených poranení, tieto vznikli
priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu na poranené oblasti násilím stredne silnej
intenzity a podvrtnutie krčnej chrbtice vzniklo nepriamym spôsobom pri náhlom, nekoordinovanomprudkom pohybe hlavy, ktoré sa prenieslo na krčnú chrbticu. Znalec úder železným predmetom viac-
menej vylúčil, lebo by zanechal oveľa vážnejšie poranenia. Skôr sa podľa jeho názoru jednalo o údery
päsťou a otvorenou dlaňou. Poranenia poškodenú nijako neobmedzili v bežnom spôsobe života, pričom

poukázal na to, že sa nevyjadruje sa k psychickému stavu poškodenej. Z tohto dôvodu dobu liečby,
resp. PN výlučne z poranení akceptuje v trvaní maximálne do 6 dní vrátane. Poranenia nepoškodili ani
neohrozili žiadne životne dôležitý orgán. K skutočnosti, či registroval na poškodenej také poranenia,
ktoré by zodpovedali buď kopaniu alebo hryzeniu, uviedol, že hryzenie nepopisuje ani traumatológ,
ktorý ju prvotne vyšetroval a čo sa týka kopania, je to priame pôsobenie násilím a predmet bol mäkší.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý Mgr. Ján Matejčík, znalec z odboru informatika, ktorý vypracoval
znalecký posudok č. 01/2019 a uviedol, že skúmal Iphone X bielej farby (patriaci
obžalovanému) a keďže mu bol poskytnutý kód, mal reálnu šancu dostať sa do telefónu a preskúmať ho,
pričom dané zariadenie neobsahovalo dáta za obdobie vo vzťahu k stíhanému skutku, ale zachytil dáta,
ktoré boli z neskoršieho obdobia, 25.3., ktoré nikto nezmazal. Z posudku plynie, že z časového rozpätia

od 18.3.2019 do 20.3.2019 sa žiadna komunikácia nenachádza, vymazané videá za uvedené obdobie
sa nedá obnoviť a zariadenie buď nebolo používané alebo v čase po 24.3.2019 boli dáta z obdobia
január-marec 2019 špecifickým, neštandardným spôsobom vymazané.

Súd vypočul na hlavnom pojednávaní svedka A. B., ktorý uviedol, že v čase skutku, ktorý sa

kladie jeho synovi za vinu bol v Anglicku. Medzitým kúpil letenky pre manželku a deti a keď
bol na letisku, zavolala mu manželka, že A. zadržala polícia. Skúšal mu volať, kde keď sa mu dovolal,
mu povedal, že nevie nič a potom druhýkrát, keď mu zavolal po trištvrte hodiny mu povedal
iba, že je to pre D., ale nič konkrétne. On šiel na Slovensko, kde na polícii mu povedali,
že je v CPZ-ke a čaká na súd. Volal K. E. a stretli sa pred políciou aj s jeho manželkou, kedy sa ho

pýtal, či to muselo až tak ďaleko zájsť, na čo mu povedal, že keď ju zbadali zbitú, dostali nervy a išli na
políciu. Na polícii im povedali, že papiere sú na prokuratúre, že už sa s tým nedá nič robiť.
Oni to chceli zrušiť. D. mama a jeho manželka už boli na súde, na podateľni a on išiel na jeho aute pre
D.. D. sa obliekla, s tým nemala problém a išli na súd, zobrala aj chlapca s tým, že má vypísať papier
ako poškodená. On sa jej pýtal v aute, že prečo to tak ďaleko muselo zájsť a ona povedala, že nevie, kde

je A. a keď jej povedal, že je v CPZ-ke, tak sa ho pýtala, či ho pustia. Ona vravela iba, že mali nejakú
hádku a že sa pobili. D. išla s jeho manželkou na podateľňu a vypísala papiere, že rodiny sa zmierili
a nechcú mať z toho nič. Keď ju viezol v aute, nemala žiadne modriny, ani na tvári, ani na rukách. Po
vypísaní papierov potom ich ešte E. volali k nim domov na kávu, čo on odmietol. O nejakom znásilnení
sa dozvedel až, keď A. vyšiel von. Chlapec s ňou chodil asi 8 – 9 mesiacov. Rodinu poškodenej pozná,

lebo bývali v Anglicku na tej istej ulici a D. pozná od malého decka. Oni chceli, aby jeho syn bol s D.,
s čím on nesúhlasil a s manželkou mu stále hovorili, aby si dal pokoj, lebo syn má tiež dieťa a družku,
s ktorou žije doteraz. Len predtým sa trocha pohádali, ale potom sa zmierili. Od syna vie, že poškodená
na neho žiarlila, no on chodil za ňou každý druhý deň.

Z prečítanej výpovede svedkyne H. B. z prípravného konania vyplynulo, že nebola svedkom konania,
ktoré sa kladie za vinu jej synovi. Vyjadrila sa iba k tomu, že potom čo sa stretli
s E., sa dohodli, že pôjdu na súd podať zmier, že sa rodiny udobrili. Na papier sa podpísali ona a matka
poškodenej. Keďže pani v podateľni im povedala, že by bolo dobré, že papier podpísala poškodená, jej
manžel s pánom E. šiel pre ňu, kde po chvíli sa s ňou vrátili a D. podpísala papier. Keď chcela na súde

zistiť, kedy bude mať jej syn súd, poškodená sa ponúkla, že pôjde s ňou a keď šli po schodoch tak
je D. vravela, že nechce obžalovanému ublížiť, že ho ľúbi. Poškodená jej v rámci debaty hovorila iba,
že obžalovaný ju udrel a že sa vadili.

Svedkyňa J. B., I. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná tak obžalovaného ako aj poškodenú

rovnako, nie sú jej takí blízki, spoznala ich asi rok pred stíhaným skutkom cez spoločných kamarátov,
má vedomosť, že boli vo vzťahu, ale podrobnosti o och vzťahu nevedela,
poškodená sa jej nezdôverovala. Obžalovaného označila za normálneho chlapca, z jeho strany násilie
na poškodenú nevidela, ale ani opačne, zo strany poškodenej na obžalovaného. Pokračovala, že v ten
večer boli vonku s poškodenou, stáli s autom na benzínke a prišiel obžalovaný, nečakali, že niekto príde

a zaparkuje tak blízko a poškodená sama vystúpila, sama otvorila rúčku na aute a potom odišli spolu
s obžalovaným autom. Svedkyňa pokračovala, že nevedela či v tom čase bola poškodená vo vzťahu
s obžalovaným. Nevie, čo sa stalo v ten večer. Pokračovala, že potom si len písali, čo
bolo možno o týždeň, no poškodená sa jej nezdôverovala. V ten večer a ani potom sa s obžalovanýmnekontaktovala. Mená kamarátov, ktorí boli s nimi svedkyňa nevedela uviesť, lebo to boli kamaráti
poškodenej. Už si nepamätala, kedy telefonicky komunikovala s poškodenou E., iba vie, že poškodená
jej povedala, že sa pohádali. O nejakom znásilnení alebo sexuálnom zneužití jej nehovorila.

Vzhľadom na rozpory bola prečítaná je výpoveď z prípravného konania, z ktorej
vyhynulo, že dlhšie pozná obžalovaného než poškodenú, nakoľko s obžalovaným bola v Anglicku kde
sa spoznali. Jeho vníma ako žiarlivého, no ako dobrého človeka a D. pozná asi 3 roka a tiež s ňou
dobre vychádza. Pokiaľ ide ten večer, tak ešte v priebehu dňa jej volala D., či sa nechce ísť zabaviť

vonku aj s jej kamarátmi, ktorí sa volali E. a P.. K D. prišla asi okolo 22.00 hod., a potom šli na bezínku
a tam už boli jej kamaráti. Spoločne si sadli do auta a sa rozprávali, okná v aute mali spustené, ona
sedela za vodičom a D. za spolujazdcom. Všimla si, že vedľa nej parkuje obžalovaný a aj poškodená si
ho všimla a sa začervenala. On vystúpil a chcel otvoriť dvere, kde sedela D., ale ona ich sama otvorila
a vystúpila bez toho, aby ju ťahal a obžalovaný jej iba povedal, aby šla do auta, potom odišli. D. jej
v ten deň povedala, že už s obžalovaným netvorí pár. Z výpovede ďalej plynie, že sa snažila D. dovolať,

avšak bola nedostupná, a tak sa dovolala obžalovanému, kde jej zdvihol na hlasný odposluch a D.
v telefóne kričala, že A. ju bije a plakala a A. povedal, že za 5 minút príde na benzínku, avšak neprišiel
a potom sa mu už nedovolala. Toto všetko sa udialo cca o 01.30 hod. Na druhý deň jej poškodená
volala cez videohovor, aby videla jej tvár, že je pobitá. Neplakala, iba jej povedala, že ju zobral dakde
do lesa a zbil. Viac k tomu nič nepovedala, o sexuálnom zneužití nič nehovorila.

Svedkyňa na hlavnom pojednávaní rozpory vysvetlila tak, že pozná ich rovnako, kde možno
A. pozná pár mesiacov dlhšie, ale nie je to veľký časový odstup. Pre odstup času si už nespomínala, či
mali ešte poškodená s obžalovaným vzťah. Svedkyňa si už takisto nespomínala, kedy jej zavolala a tiež
si už nespomínala, či to bol normálny hovor alebo videohovor. Svedkyňa odstupom času odôvodňovala

aj rozpor ohľadne telefonátu s obžalovaným a ako aj ohľadne tváre poškodenej.

Súd na hlavnom pojednávaní prehral aj video-záznam z čerpacej stanice Shell.

Boli oboznámené aj listinné dôkazy, z ktorých súd zistil nasledovné:

Súčasťou spisu je aj fotodokumentácia z previerky výpovede zachýtajúca topografiu miesta činu.

Poškodená D. E. sa podľa oboznámenej zápisnice o prehliadke tela spolu s fotodokumentáciou,
prehliadke tela podrobila dobrovoľne a podľa fotodokumentácie sú viditeľné drobné poranenia.

Súčasťou spisu je podanie zo dňa 22.3.2019 podpísané poškodenou, z ktorého plynie, že ku skutku
s obžalovaným, ktorý sa stal 19.3.2019, sa ako rodiny medzi sebou urovnali. Druhé podanie zo dňa
22.3.2019 v tom istom znení podpísali matka obžalovaného a matka poškodenej.
Boli oboznámené aj lekárska správa poškodenej, ktorá bol následne objektivizovaná znaleckým
posudkom MUDr. Valdmana. Zo správy D. D. zo dňa 1.7.2019 vyplýva záver „stav po akútnej reakcii

na stres“.
Zo správy FNsP J.A. Reimana Prešov plynie, že poškodená E. nebola v minulosti hospitalizovaná na
Psychiatrickom oddelení FNsP J.A. Reimana Prešov a nie je vedená v Psychiatrickej ambulancii
FNsP J.A.Reimana Prešov. Konziliárne psychiatricky aj psychologicky bola vyšetrená
počas hospitalizácie na JIS-Pediatrické oddelenie FNsP J.A. Reimana

Prešov dňa 20.4.2016.

Podľa správy o povesti vypracovanej starostkou obce Malčice, obžalovaný nebol riešený komisiou OVP
a nebolo voči nemu vedené žiadne priestupkové konanie v obci.
Obžalovaný A. B. nebol doposiaľ súdne trestaný.

Na základe takto vykonaného dokazovania, zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne súd
dospel k záveru, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou boli napäté, každý z nich si ich vzájomný
vzťah inak vysvetlil a v dôsledku konania obžalovaného boli poškodenej spôsobené poranenia uvedené
v obžalobe. Nestotožnil sa však s názorom prokurátora, že by konanie obžalovaného poňaté do

obžaloby napĺňalo všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1
Trestného zákona, ale konanie obžalovaného popísané vo výroku rozhodnutia kedy bez oprávnenia
bránilužívaťosobnúslobodupoškodenejprekračujúchranicezákonnosti použijúcpritomnásilia,hrozbu
bezprostredného násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, ktoré sa prejavilo v následku v podobe poranenípoškodenej napĺňa podľa názoru súdu znaky zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona,
k čomu dospel na základe uvedeného :

Obžalovaný A. B. poprel spáchanie skutku tak, ako je to uvedené v obžalobe prokurátora. Obžalovaný
ale nepoprel, že by šiel autom do Kapušian , kde následne zastal a takisto nepoprel, že sa pohádali,
a že ju zbil, a ako sám uviedol párkrát jej dal facku, ale boli tam len facky, bil ju po hlave a možno
zachytil aj telo, ale poprel, že by ju násilím ťahal do auta, lebo ona sama nastúpila a na mieste kde

zastavil sa len rozprávali a auto bolo po celý čas otvorené. Obžalovaný tiež poprel, že by ju zobliekol
a že by v ten deň mali s poškodenou styk. Takisto poprel, že by poškodená sa povracala.

Svedkovia (vynímajúc poškodenú) vypočutí na hlavnom pojednávaní neboli priamymi svedkami
správania sa obžalovaného k poškodenej spôsobom, ktorý sa mu kladie za vinu a ktorý je popísaný
v obžalobe.

V neprospech obžalovaného vyznieva výpoveď poškodenej D. E., ktorá vo svojej výpovedi popísala
priebeh a okolnosti skutku v podstate tak, ako to bolo poňaté do skutkovej vety vzneseného obvinenia
a následne do podanej obžaloby.

Za podstatné pri rozhodovaní súd považoval to, že pri výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní
a konfrontovaní sa s tvrdeniami obžalovaného vyvstávalo množstvo rozporov pokiaľ ide o žalované
sexuálne násilie, ktoré poškodená nevedela racionálne vysvetliť. Aj keby súd vzal do úvahy jej prípadné
rozpoloženie, keďže z dokazovania je zrejmé, že konflikt medzi poškodenou a obžalovaným určite
bol a aj s poukazom na listinné dôkazy, kedy zo správy D. D. zo dňa 1.7.2019 vyplýva záver „stav

po akútnej reakcii na stres“, jej výpoveď vo vzťahu k tvrdenému sexuálnemu násiliu, však nie je ničím
podporená. Ani z výpovede svedkyne J. B. (D.), s ktorou mala poškodená telefonický kontakt po stretnutí
s obžalovaným nevyplynuli takéto skutočnosti, keďže z jej výpovede po odstránení rozporov takisto
vyplynulo len to, že tvár poškodenej pri telefonáte bola pobitá a o nejakom znásilnení alebo sexuálnom
zneužití poškodená jej nehovorila. Svedkyňa takisto popísala, že poškodená do auta nastúpila sama,

čo je v rozpore s tvrdeniami poškodenej. Súd nemal dôvod neveriť tejto svedkyni, keďže aj z výpovedi
ostatných svedkov, ktorí vedomosti o skutku získali len sprostredkovanie vyplynuli skutočnosti týkajúce
sa len toho, že obžalovaný udrel poškodenú (poškodená E. uviedla matke obžalovaného H. B., že ju
zbil, otec obžalovaného A. B. vo výpovedi uviedol, že keď sa stretli s otcom poškodenej pred políciu,
vravel, keď zbadali zbitú poškodenú, dostali nervy a išli na políciu, ale nevytýkal a nespomínal iné druhy

konania zo strany obžalovaného). Výpoveď poškodenej vo vzťahu k sexuálnemu násiliu, teda konaniu,
kdevdôsledkukonaniaobžalovanéhozameranéhonavlastnésexuálneuspokojenie,totozasahovalodo
slobody rozhodovania poškodenej osoby o svojom sexuálnom živote, a to prostredníctvom jej prinútenia
k sexuálnej praktike (praktikám), nie je podporená ani výpoveďou svedkyne H. I., ktorej síce poškodená
uviedla, že ju obžalovaný zbil, ale svedkyňa nevedela presne vysvetliť, kedy jej mala poškodená vravieť,

že ju nútil robiť škaredé veci, ktorých podstatu však svedkyňa neosvetlila a tiež ani výsluchom svedkyne
A. B., ktorá si už na po poranenia poškodenej spomenula až pri odstránení rozporov po prečítaní jej
výpovede z prípravného konania a na okolnosti, že by jej poškodená ako prišla na pumpu povedala,
že ju obžalovaný mal znásilniť si už nepomínala. V tejto súvislosti potom súd poukazuje aj na závery
znaleckého posudku PhDr. Garbára, kedy vyšetrením u poškodenej zistil snahu javiť sa v lepšom

svetle, skresľovať skutočnosti vo svoj prospech a pôsobiť sociálne žiaducejším dojmom, čo znižuje
všeobecnú i špecifickú vierohodnosť poškodenej. Na druhej strane znalec u obťažovaného nezistil
snahu javiť sa v lepšom svetle, skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, ani iné skutočnosti, ktoré
by znižovali všeobecnú, či špecifickú vierohodnosť jeho osoby a takisto nezistil snahu obžalovaného
poškodiť poškodenej.

Na základe takto vykonaného dokazovania nebolo možné jednoznačne ustáliť, že by konanie
obžalovaného napĺňalo znaky zločinu sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona tak ako je
to uvedené v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov.
Na druhej strane vzhľadom na vykonané dokazovanie, poškodenej bol zo strany obžalovaného

znemožnený slobodný pobyt na kratší čas za použitia násilia, lebo svojim konaním znemožnili jej voľný
aslobodnýpohybgarantovanýÚstavouSR.Zvýsluchupoškodenejtotižvyplynulo,žezavpodstatetlačil
na poškodenú, aby nasadla do auta ( súd neprikladal význam rozporom pokiaľ ide o spôsob sadnutia
do auta, keďže z výsluchu poškodenej je zrejmé, že táto nemala slobodnú vôľu konať inak, iba nasadnúťdo auta, lebo správanie sa obžalovaného (hoci aj verbálne) u nej vyvolalo ten pocit, aby tak urobila a do
toho auta nasadla a obžalovaný ju odviezol v noci niekam ďalej od Prešova, pričom počas jazdy, ktorú
v prípravnom konaní označila za rýchlu a kde dvere boli zamknuté, ju v aute aj bil. Z výpovede tiež

plynie, že ho opakovane prosila, aby ju pustil domov, k malému synovi, čo obžalovaného nezaujímalo.

Keďže uvedené zároveň korešponduje aj s výpoveďou svedkyne, J. B. (D.), podľa ktorej obžalovaný
odviezol poškodenú potom, čo zaparkoval svoje auto v tesnej blízkosti ich auta a požiadal poškodenú,
aby šla do auta a v konečnom dôsledku obžalovaný nepoprel, že by poškodenú odviezol od miesta

bydliska potom čo ju požiadal, aby nastúpila, kde cestou ju aj zbil nemal súd dôvod neuveriť v tejto časti
poškodenej, kde potom konaním obžalovaného bola naplnená objektívna stránku zločinu obmedzovania
osobnej slobody, keďže jednak v dôsledku rýchlej jazdy ako aj zamknutých dverí, kde do auta nastúpila
zjehodonútenia,jejznemožnilvystúpiťzauta,čímjejjejbolozabránenévoľnesapohybovať atedabola
nútená zostať na mieste, kde nechcela byť. Uvedené je podoprené výpoveďou znalca PHDr. Garbára,
keď tento registroval sklony ku agresivite na strane obžalovaného s tým, že je tam aj verbálna aj

paranoidná agresivita. V tejto súvislosti súd dodáva, že je zrejmé, že obžalovaný upravil dňa 29.1.2025
svoju výpoveď v kontexte uznesenia odvolacieho súdu, zrejme v snahe vyviniť .

V tomto prípade obžalovaný zároveň svojim konaním naplnili aj kvalifikovanú skutkové podstatu,
pretože došlo k spáchaniu daného činu závažnejším spôsobom konania, a to násilím a pod

hrozbou bitky (§ 138 písm. d) Trestného zákona). Uvedené je podporené zas výsluchom znalca
MUDr. Petra Valdmana. V tomto prípade také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo
lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý
spôsob života poškodeného, čo by zakladalo skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví, síce
naplnené nebolo, ale na druhej starne poškodená utrpela všeobecne veľmi ľahké poranenia, a to

ľahké pomliaždenie temeno-záhlavnej oblasti hlavy, ľahké pomliaždenie koreňa nosa s odreninou
jeho pravej strany, ľahké pomliaždenie s odreninou ľavej podočnicovej oblasti, ľahké pomliaždenie
hornej časti pravého ramena, ľahké pomliaždenie pravého zápästia a ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice.
Poranenia poškodenú nijako neobmedzili v bežnom spôsobe života (nevyjadroval sa k psychickému
stavu poškodenej), kde tento následok však bol v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. To

všetko potom v súhrne zodpovedá zistenému skutkovému stavu.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal nepochybne formou priameho
úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (objekt), kde v tomto prípade pokiaľ ide o zločin

obmedzovania osobnej slobody, chráneným záujmom je osobná slobody v zmysle slobody pohybu

Na základe vykonaného dokazovania dospel potom súd k názoru, že spôsob počínania obžalovaného
a okolností, za akých k tomu došlo umožňuje prijať záver, že konanie bolo takej intenzity a charakteru,
že došlo k naplneniu skutkovej podstaty zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,

ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona po
stránke objektívnej ako aj subjektívnej

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má
postihovaťibapáchateľatak,abybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34

ods. 4 Trestného zákona, pričom s poukazom na prvú vetu uvedeného paragrafu prihliadol najmä
na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery
amožnostijehonápravy,najehosprávanie pospáchanítrestnéhočinu,najmänajehoúsilieonáhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na jeho úsilie o dosiahnutie urovnania
s poškodeným ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu a prihliadol aj na pomer

a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade so znením § 38 ods. 2 Trestného
zákona,pričomvšaksúdzistil poľahčujúcu okolností uvedenúv§36písm.j)Trestnéhozákonaanezistil
žiadnu z priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Trestného zákona.Trestný zákona za prečin podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona umožňuje uložiť v jeho osobitnej časti
trest odňatia slobody v rozmedzí 3 až 8 rokov.

Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené rozhodné skutočnosti dospel súd k záveru, že trest
uloženývrámcitrestnejsadzbybybolneprimeraneprísnya postačíajtrestodňatiaslobodyuloženýpod
spodnou hranicou trestnej sadzby, a to v trvaní 2 rokov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného
nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné
dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu

v trvaní 3 rokov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby
sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu, lebo bude povinný v skúšobnej dobe
viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd, a to už aj v priebehu skúšobnej doby
rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.

Takto uložený trest súd považuje za dostatočný, primeraný a spravodlivý, spôsobilý odradiť

obžalovaného od ďalšieho páchania trestnej činnosti spĺňajúci kritériá tak individuálnej prevencie
(výchova obžalovaného), ako aj generálnej prevencie (odradenie ostatných potencionálnych páchateľov
a utvrdenie pocitu právnej istoty), pričom vyjadruje i morálne odsúdenie obžalovaného celou
spoločnosťou.

Rozhodnutie neobsahuje žiaden výrok o náhrade škody, nakoľko si poškodená D. E. nárok na náhradu
škody neuplatnila.

Záverom súd dodáva, že nevykonal dôkaz týkajúci sa znaleckého posudku č. 20/2019 MUDr, Kataríny
Ackermanovej, znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria (liečba alkoholizmu

a toxikománie, gerontopsychiatria), keďže zistil, že bola do konania pribratá bez toho, aby bol vydaný
príkaz na pribratie znalca z odboru psychiatrie za účelom vyšetrenia duševného stavu svedka
(§ 142 ods. 1 a § 148 ods. 2 a § 150 Trestného poriadku) súdom, resp. v prípravnom konaní sudcom
pre prípravné konanie, kde v znaleckom posudku sa mala vyjadriť aj k skutočnosti, či trpí duševnou
poruchou, resp. trpela v minulosti duševnou poruchou.

Súd v konaní pred súdom pribral do konania znalca potom, čo vydal príkaz vyšetriť aj duševný
stav poškodenej D. E., ale súdu sa nepodarilo zabezpečiť účasť poškodenej pri vyšetrení, potom čo
sa jej účasť nepodarilo zabezpečiť znalcovi.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

6T/113/2019

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho

vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.