Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/112/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200232
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2021200232.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: RIOR s.r.o., so
sídlom Trstice č. 1057, IČO: 45 453 918, zastúpeného: JUDr. Borisom Štanglovičom, advokátom so
sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101112097/2021
zo dňa 28.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
101112097/2021 zo dňa 28.06.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100372463/2021 zo dňa

03.03.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2018. Daňová kontrola začala dňa 12.02.2019

a ukončená bola dňa 25.11.2019, kedy bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly č.
102587462/2019 zo dňa 12.11.2019 (ďalej len „protokol“).

2. Správca dane rozhodnutím č. 100372463/2021 zo dňa 03.03.2021 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
XX.XXX,XX Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2018. V odôvodnení rozhodnutia správca dane

uviedol, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie DPH: a) v sume XX.XXX,- Eur z dodávateľských
faktúr, vystavených spoločnosťou Viktor trade, s.r.o., so sídlom Magurská 37, Banská Bystrica, IČO:
36 765 571 za dodanie tovaru – ovocia a zeleniny, b) v sume XX.XXX,XX Eur z dodávateľských faktúr
vystavenýchspoločnosťouTOMANAKs.r.o.,sosídlomStaráVajnorská17,Bratislava,IČO:45 432767
za dodanie tovaru – ovocia a zeleniny. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, avšak prijal záver,
že žalobca nepreukázal, že tovar mu bol dodaný dodávateľmi uvedenými na faktúrach, z ktorého dôvodu
si žalobca právo na odpočítane dane uplatnil v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na

§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“).
Ďalej správca dane zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období dodával tovar (umývadlá,
závesné WC a elektronické bidety) spoločnosti MERON FOOD&BEVERAGE Co. Ltd., Victoria str. 4-8,
SW1HONJ Londýn, ktorá v čase dodania tovaru nebola identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,čím nebola splnená podmienka pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a žalobca bol
povinný odviesť do štátneho rozpočtu DPH v sume X.XXX,XX Eur. Žalobca tiež nepreukázal splnenie
podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH z

dokladov z elektronickej registračnej pokladnice za nákup pohonných hmôt (benzín a nafta) v sume
X.XXX,XX Eur, keď správcovi dane nepredložil požadované doklady.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 101112097/2021 zo dňa 28.06.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Žaloba

4. Žalobou, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 20.09.2021, sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101112097/2021 zo dňa 28.06.2021, ako aj prvostupňového

rozhodnutia správcu dane č. 100372463/2021 zo dňa 03.03.2021, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Žalobca v žalobe namietal, že skutočnosť, že sa správcovi dane nepodarilo spojiť s dodávateľmi
žalobcu a títo neposkytli správcovi dane požadované doklady, nie je vec, ktorú by mohol žalobca

ovplyvniť. Tento vzťah medzi správcom dane a dodávateľmi sa žalobcu netýka, a uvedené preto ani
nemôže byť pričítané na ťarchu žalobcu. Žalobca mal za to, že splnil všetky zákonom stanovené
podmienky pre odpočítanie dane, keď tovar bol žalobcovi dodaný tak, ako je uvedené na faktúrach, o
čom svedčia aj účtovné doklady, výpovede svedkov, uskladnenie tovaru. Dodanie tovaru konečnému
odberateľovi bolo tiež riadne preukázané ako v množstve, tak aj v cene.

6. Ďalej žalobca namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu, že správca dane
porušil § 65 Daňového poriadku, ktoré upravuje lehoty na rozhodnutie.

7.ŽalobcapoukázalnajudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúnie(rozsudokvspojenýchveciachC-80/11

a V-142/11 Mahagében a Dávid zo dnˇa 21.06.2012, C-324/11 A. B. zo dnˇa 06.09.2012, C-18/13
Maks Pen zo dnˇa 13.02.2014) a uviedol, že skutočnosti zistené správcom dane boli nesprávne právne
posúdené.Dodal,ženavyužívanieprávanaodpočítaniejepotrebnépodľačlánku168písm.a)smernice
2006/112, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou a jednak, aby využívala uvedené tovary
a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že

na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Ak sú tieto podmienky
splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté. Právo na odpočítanie dane tak
možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností
preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na
odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto

služiebzúčastnínatransakciipredstavujúcejdaňovýpodvodtýkajúcisaDPHzostranydodávateľaalebo
iného hospodárskeho subjektu.

8. Žalobca tiež poukázal na to, že B. C., konateľ spoločnosti TOMANAK s.r.o. uviedol, že so žalobcom
obchodoval, osobne vystavil sporné faktúry, tovar dodal a za tovar mu bolo zaplatené. Žalobca ďalej

tovar fakturoval svojim odberateľom.

9. S odkazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf/10/2012 zo dňa
28.11.2012 a sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 žalobca namietal, že nemožno vyvodiť dôkazné
bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov.

Žalobca dal do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Afs
83/2021 zo dňa 23.08.2013.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.02.2022 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Skutočnosť, že žalobca podložil svoj nárok na odpočítanie dane faktúrami od platiteľov Viktor trade,
s.r.o. a TOMANAK s.r.o., vyhotovenými podľa § 71 zákona o DPH a dodacími listami k nim, ešte nie jedôkazom toho, že tovar mu skutočne dodali dodávatelia na týchto faktúrach uvedení. Pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že tovar mu
bol reálne dodaný a to práve osobou uvedenou na faktúre.

11. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť Viktor trade, s.r.o. na výzvy správcu dane na predloženie
účtovných a daňových dokladov nereagovala. Požadované doklady nepredložil ani jej konateľ Mário
Csekey. Dňa 09.07.2019 spoločnosť zmenila názov a konateľom sa stal občan Poľskej republiky. Aj
keď D. C. dňa 30.04.2019 pred miestne príslušným správcom dane dodanie sporného tovaru pre

žalobcu formálne potvrdil, ide len o ústne tvrdenie nepodložené dokladmi. Svedok mal uskutočňovať
prepravu tovaru osobne autom požičaným od kamaráta (dopravu tovaru tak nebolo možné preveriť)
a tovar mal nadobudnúť od spoločnosti BOHER Group s.r.o., pričom výzva na predloženie dokladov
zaslaná spoločnosti BOHER group s.r.o. sa vrátila správcovi dane s označením „adresát je neznámy“,
aj predvolanie na výsluch svedka zaslané konateľovi p. B. E., sa vrátilo správcovi dane s označením
„neznámy“.

12. Výzvy na predloženie dokladov zaslané spoločnosti TOMANAK s.r.o. sa správcovi dane vrátili
s poznámkou „adresát neznámy“. Bývalý konateľ B. C. doklady nepredložil. Aj keď po predložení
sporných faktúr uviedol, že sú to faktúry vystavené spoločnosťou a on ich vystavil, dodal, že bližšie
si nespomína. Jeho výpovede teda nemožno považovať za jednoznačný a hodnoverný dôkaz o

uskutočnení kontrolovaných zdaniteľných obchodov, pretože nemal o nich základné znalosti. Na základe
údajov z kontrolného výkazu spoločnosti TOMANAK s.r.o. mali byť jej dodávateľmi spoločnosť TATRA
TRADE, spol. s r.o., ktorá poprela obchodovanie so spoločnosťou TOMANAK s.r.o. a poprela aj
vystavenie faktúr pre TOMANAK s.r.o. a spoločnosť Tata Trade s.r.o., u ktorej sa dodanie tovaru
nepodarilo preveriť z dôvodu, že zásielka s výzvou na predloženie dokladov sa vrátila s označením

„adresát je neznámy“, zásielka s predvolaním súčasnému konateľovi tejto spoločnosti (B. F., občan
Maďarskej republiky) sa vrátila neprevzatá a zásielka s predvolaním bývalému konateľovi tejto
spoločnosti (Shi Dabo) sa vrátila s označením „neprevzatá v odbernej lehote“. Neúspešný bol aj pokus
o predvedenie p. G. H. policajnými orgánmi. Dokazovaním tak nebolo preukázané, od koho dodávatelia
Viktor trade, s.r.o. a TOMANAK s.r.o. tovar nadobudli, a či ho vôbec nadobudli a že im vznikla daňová

povinnosť.Vzhľadomnaskutočnosť,žesprávcadanenespochybnilexistenciutovaru,nemožnotvrdenie
žalobcu, že tovar ďalej predal svojim odberateľom považovať za dôkaz toho, že tento tovar nadobudol
práve od dodávateľov uvedených na sporných faktúrach.

13. K námietke žalobcu o nedodržaní zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol,

že daňová kontrola v danom prípade trvala od 12.02.2019 do 25.11.2019, a teda zákonná jednoročná
lehota na vykonanie daňovej kontroly dodržaná bola. Zároveň žalovaný dodal, že lehota v zmysle §
65 Daňového poriadku je poriadkovou lehotou a jej nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť vydaného
rozhodnutia.

14. Podľa žalovaného nemožno žalobcom uvádzané rozsudky Súdneho dvora Európskej únie na
danú vec aplikovať z dôvodu, že v daných prípadoch nebol spochybnený samotný dodávateľ, ale
iba množstvo fakturovaného tovaru, dotknuté subjekty si splnili svoje dôkazné bremeno a zákonné
podmienky na uplatnenie odpočítania dane boli splnené. Vo veci žalobcu nebolo preukázané dodanie
tovaru deklarovanými dodávateľmi, a teda nebola splnená skutková okolnosť, z ktorej predmetné

rozsudky vychádzali.

15. Žalovaný dodal, že žalobcovi neboli pripísané následky za nesplnenie si povinností dodávateľov,
ale zo strany správcu dane išlo o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností, majúcich
vplyv na správne určenie dane. Judikatúra súdov sa ustálila v tom, že nepostačuje predložiť faktúru,

zmluvu, preberací protokol, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú
pochybnosť o reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov.
Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/47/2018, podľa
ktorého bol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 prekonaný vývojom
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so zdôraznením zodpovednosti daňového

subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného16. Žalobca v podaní zo dňa 30.08.2022 uviedol, že vyjadrenie žalovaného nijakým spôsobom
nespochybňuje tvrdenia žalobcu uvedené v správnej žalobe.

17. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

V.
Konanie na správnom súde

18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. TT-20S/112/2021.

19. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods. 1

SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté
rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná.

20. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 21.08.2025, pretože boli splnené

podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania
vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 22.07.2025 oznámené na
úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu.

VI.

Relevantná právna úprava

21. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v znení účinnom
od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

22. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

23. Podľa § 46 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole.

24. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

25. Podľa § 46 ods. 10 prvá a druhá veta Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je
najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

26. Podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne
bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak
možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa
začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.

27. Podľa § 68 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela.

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

29. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

30. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

34. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

35. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil
rozhodnutie správcu dane, v zmysle ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume XX.XXX,XX
Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2018 z dôvodu, že:
a) žalobca nepreukázal dodanie tovarov (ovocie a zelenina) deklarovanými dodávateľmi Viktor trade,

s.r.o. a TOMANAK s. r. o., a tým ani splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa
§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH,
b) v čase uskutočnenia dodania tovaru (umývadlá, závesné WC a elektronické bidety) spoločnosti
MERON FOOD&BEVERAGE Co. Ltd., nebola táto spoločnosť identifikovaná pre daň v inom členskom
štáte, čím nebola splnená podmienka pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, a teda

žalobca bol povinný odviesť do štátneho rozpočtu DPH v sume X.XXX,XX Eur,
c) žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods.
2 písm. a) zákona o DPH z dokladov z elektronickej registračnej pokladnice za nákup pohonných hmôt
(benzín a nafta) v sume X.XXX,XX Eur, keď správcovi dane nepredložil požadované doklady.

36. Správny súd uvádza, že odpočítanie dane môže byť v zmysle záverov Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky odopreté v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k
zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020
zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022).

37. Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH sú (i) existencia
zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní splnenia materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní

daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade
vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.38. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že tieto je potrebné zrušiť ako vychádzajúce z nesprávneho
právneho posúdenia. Žalobca v správnej žalobe v podstate namietal, že daňové orgány nesprávne

právne posúdili danú vec, keď žalobcovi nepriznali odpočet DPH z dôvodu nepreukázania realizácie
dodávok tovarov deklarovanými dodávateľmi Viktor trade, s.r.o. a TOMANAK s. r. o. Žalobca bol
toho názoru, že zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane splnil, a tak pre odopretie
práva na odpočítanie dane mu mala byť zo strany správcu dane v súlade s judikatúrou Súdneho
dvora Európskej únie preukázaná vedomá účasť na podvodnom/zneužívajúcom konaní. S uvedenými

tvrdeniami žalobcu sa správny súd stotožnil. Daňové orgány dospeli k záveru, že síce k plneniu zo
zdaniteľných obchodov došlo (daňové orgány nespochybnil materiálnu existenciu tovaru), avšak nie
deklarovanými dodávateľmi. Z uvedeného plynie záver, že daňové orgány považovali preukázanie
dodania tovaru deklarovaným dodávateľom za hmotnoprávnu podmienku pre vznik nároku na odpočet
DPH.

39. Pokiaľ teda správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach dôvodili, že musí byť nesporne
preukázané, že preverované zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté práve tým dodávateľom, ktorý bol
na faktúrach ako dodávateľ označený, správy súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, podľa ktorej hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je
stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý

musí byť zdaniteľnou osobou. Nedodržanie formálnych podmienok môže mať za následok nepriznanie
odpočtu DPH, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie jasného dôkazu
o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené.

40. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie

dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ,
k čomu však vedú závery správcu dane a žalovaného. Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí vo
veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020 uvádza, že hmotnoprávne podmienky,
ktorým podlieha právo na odpočítanie dane sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie
tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik

daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie
konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý tovar nedodala osoba,
ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému
dodaniu tovaru nedošlo, a ani k tomu, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie dane. Z
rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane

je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému
dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na
odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa
vzťahujefaktúraapredložídokladyadôkazy,ževdanomprípadetovar,nazákladektoréhovznikloprávo
na odpočítanie dane, použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie

dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť
jasný dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa
uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022). Dôkazná situácia, vyplývajúca
z administratívneho spisu, kedy bola preukázaná existencia materiálneho plnenia, čo nespochybnili

ani daňové orgány, však nenasvedčuje nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.
Zároveň konatelia dodávateľov Viktor trade, s.r.o. a TOMANAK s. r. o. dodanie tovaru pre žalobcu
potvrdili. Daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach neprijali ani záver, že by bolo potrebné právo na
odpočítanie dane odmietnuť z dôvodu, že by žalobca nepreukázal, že dodaný tovar použil pre potreby
svojich vlastných zdaniteľných transakcií.

41. Na základe vyššie uvedeného je potrebné prijať záver, že hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane nie je preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného dodávateľa, ako to uviedli daňové
orgány.

42. Pokiaľ daňové orgány založili pochybnosti o dodaní tovaru žalobcovi deklarovanými dodávateľmi
na okolnostiach, týkajúcich sa nesúčinnosti resp. nekontaktnosti dodávateľov žalobcu resp. ich
subdodávateľov, správny súd uvádza, že ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj
Súdneho dvora Európskej únie, identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalšieho) nie súspôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok
pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide
napríklad o (I) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (II) nedostatok
potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či
subdodávateľov(rozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciVikingoFővállalkozóKft.,C-610/19
zodňa03.09.2020,bod47,voveciMaksPenEOOD,C-18/13zodňa13.02.2014,body31,32;voveciA.
B., C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (III) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného

reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa
03.09.2020, bod 64).

43. Nezrovnalosti v otázke obstarania tovaru dodávateľom daňového subjektu, resp. subdodávateľmi
jeho dodávateľa, sú takými skutočnosťami, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu a za ktoré v
zásade nezodpovedá nadobúdateľ tovaru uplatňujúci odpočítanie dane na vstupe (žalobca), pokiaľ je

preukázaná existencia tovaru u tohto nadobúdateľa a nie sú indície o jeho účasti na daňovom podvode.
Nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a
obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Zo základnej premisy chápania
a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie
tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej

právom.Každýnesiezodpovednosťzavlastnésprávanie,pričomvýnimkyztohtopravidlamôžestanoviť
iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné prípady
objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto napr. nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek
inej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez opory
v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-odberateľskom

vzťahu. Tieto nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru
o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt
disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022).

44. Správny súd konštatuje, že nezrovnalosti ohľadne pôvodu tovaru na samom začiatku obchodného
reťazca (najmä ak nie je sporná existencia tovaru a jeho použitie žalobcom na zdaniteľné plnenia)
samy osebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o preukázaní splnenia materiálnych
podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Nemožnosť kontaktovať sa s osobami oprávnenými
konať za dodávateľa v čase realizácie obchodu, či so súčasným konateľom dodávateľa, ako aj

pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, nie sú skutočnosťami objektívne
spôsobilými založiť kvalifikované pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, a
teda ani reálne vyvolať prenos dôkazného bremena na daňový subjekt. Tieto by (aj spolu s vytýkanou
nekontaktnosťou či nesúčinnosťou subjektov na tomto stupni reťazca) boli smerodajnými len v prípade,
ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní

(nedovolenom daňovom úniku mimo rámca bežných obchodných podmienok) u niektorého zo subjektov
zapojených do obchodného reťazca. (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sfk/79/2022 zo dňa 21.08.2024).

45. Daňové orgány nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane

postavili na skutočnostiach, ktoré sú mimo sféru a dosah žalobcu ako daňového subjektu z hľadiska
možnosti ich ovplyvnenia. Správny súd prisvedčujúc žalobcovi v súvislosti s uvedeným zdôrazňuje, že je
v rozpore s európskym právom, ak daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH
zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov
nemožno považovať za hodnoverné, pretože v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré

boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len
vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na
daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového
podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na
predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu

(uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).

46. Ak teda daňový subjekt preukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu
DPH, správca dane je v prípade ďalších pochybností povinný skúmať, či došlo k daňovému podvodu.Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (viď napríklad rozsudky vo veciach C- 354/03, C-355/03 a
C-484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, či C-80/11 a C-142/11 Mahagében
a Dávid) ako podvod na DPH označuje situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň

a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice
Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Daňové orgány pri posudzovaní
jednotlivých prípadov musia zrozumiteľne a presne popísať všetky skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že
došlo k podvodnému konaniu daňového subjektu. Pokiaľ správca dane preukáže objektívne skutočnosti
o tom, že daňový podvod nastal, pristúpi k skúmaniu subjektívnej stránky účasti tohto daňového subjektu

na podvode. Pri posudzovaní subjektívnej stránky správca dane vyhodnotí aj to, či daňový subjekt prijal
primerané opatrenia na to, aby zaistil, že jeho plnenie nebude súčasťou podvodného reťazca (napr.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/28/2021 zo dňa 18.12.2023
v obdobnej veci tých istých účastníkov konania).

47. Účasť žalobcu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná

až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky
tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol
z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania? (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované

zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?
Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020). Správca
dane a ani žalovaný však uvedeným spôsobom dokazovanie neviedli.

48. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu o nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej
kontroly. V prejednávanej veci začala daňová kontrola u žalobcu dňa 12.02.2019 na základe Oznámenia
o daňovej kontrole č. 100063196/2019 zo dňa 08.01.2019 (§ 46 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku) a
skončiladňa25.11.2019,kedybolžalobcovidoručenýprotokol(§46ods.9písm.a)Daňovéhoporiadku).

Daňová kontrola v danom prípade trvala od 12.02.2019 do 25.11.2019, teda menej ako jeden rok (§ 46
ods. 10 prvá veta Daňového poriadku).

49. Správny súd zároveň poukazuje na to, že dňa 26.11.2019 začalo v zmysle § 68 ods. 1 Daňového
poriadku vyrubovacie konanie, ktoré je daňovým konaním (nejde už o daňovú kontrolu). Nedodržanie

lehoty podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku nemá vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia vo
veci samej, nakoľko sa jedná o poriadkovú lehotu, ktorej nedodržanie Daňový poriadok nespája s
právnymnásledkomnezákonnostidaňovejkontrolyresp.výstupuznej(protokol).Zrušenienapadnutého
rozhodnutia len z tohto dôvodu by žalobcovi neprinieslo priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.
Dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom totiž nemá byť akékoľvek porušenie

procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, teda porušenie určitej intenzity, ktoré zároveň
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

50. Záverom správny súd uvádza, že vzhľadom na formuláciu žalobných námietok sa správny súd
zaoberal otázkou práva žalobcu na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločností Viktor trade,

s.r.o. a TOMANAK s. r. o. Otázku posúdenia práva na oslobodenie od dane žalobca konkrétne
nenamietal a rovnako konkrétne nenamietal ani nepriznanie práva na odpočítanie dane z dokladov z
elektronickej registračnej pokladnice za nákup pohonných hmôt (benzín a nafta) v sume X.XXX,XX Eur.
Žalobca len citoval časť rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Afs 83/2012
zo dňa 23.08.2013, týkajúceho sa oslobodenia od dane, bez toho, aby súčasne špecifikoval, v čom

konkrétne (teda na základe akých konkrétnych právnych a skutkových dôvodov) považuje napadnuté
rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane v tejto časti za nezákonné. V tejto
súvislosti správny súd uvádza, že žalobná námietka musí spĺňať určitú mieru konkretizácie. Je v záujme
žalobcu, aby vznesenú námietku dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum
napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa v tomto

smere. Správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať žalobné dôvody za žalobcu. Správny
súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobnými bodmi si žalobca plní svoju
povinnosť tvrdenia. Správny súd v zásade preskúmava napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý jeho
vydaniupredchádzalibavrozsahužalobcomvsprávnejžalobeuplatnenýchžalobnýchbodov.Vzhľadomna dispozičnú zásadu (§ 5 ods. 5 SSP) nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom
žaloby a žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať
činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich

postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy
rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Zároveň, správny súd vzhľadom na
svoju procesnú pozíciu nad stranami, nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či
postupu orgánu verejnej správy v konaní, nakoľko práve tieto skutočnosti (konkrétne tvrdenia žalobcu o
nezákonnosti a v čom bol v jej dôsledku ukrátený na svojich právach) majú tvoriť obsah žaloby a určovať

rozsah preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým je správny súd viazaný. Správny súd
nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy nepredstavuje
nástroj ku všeobecnej kontrole zákonnosti a rozhodovania orgánov verejnej správy.

51. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj

prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

52. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou správcu dane postupovať vo vyššie naznačenom
smere. Správny súd opätovne poukazuje na to, že odoprieť právo na odpočítanie dane možno iba

v prípade, ak správca dane relevantne spochybní splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok
práva na odpočítanie dane, alebo preukáže, že došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu
a že žalobca o takomto konaní vedel alebo mohol vedieť, prípadne aj, že sa podvodného alebo
zneužívajúceho konania zúčastnil. Správny súd zdôrazňuje, že účasť žalobcu na daňovom podvode by
mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo správca dane unesie vlastné

dôkazné bremeno a kladne zodpovie všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu. Skutočnosť, či žalobca
ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je
spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, je
dôkazným bremenom správu dane.

53. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

54. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175
ods. 2 SSP.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.