Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624200977
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1624200977.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu
Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XX, D., právne zast. JUDr. Andrej Cifra, IČO: 37 756 508, advokát so sídlom Janka
Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom
Mlynské Nivy, Bratislava, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská

2, Bratislava, o zdržaní sa výkonu záložného práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Malacky zo dňa 03.10.2024, č.k. 5C/78/2024-181, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.) a priznal žalovanému právo
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením (výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 6, § 5
ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 4, § 12 ods. 1 až 6, § 16 ods. 1 až 4, 6 a
10, § 17 ods. 1 až 3 a 5, § 20 ods. 13, § 21 ods. 2, 4 až 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) ust. § 263 ods. 1 a 2, § 497 a § 499 zákona č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ust. § 52 ods. 1, 3 a 4, § 151a, §
151b ods. 1 až 4, § 151c ods. 3, § 151j ods. 1 a 2, § 151l ods. 1 a 4, § 151m ods. 1 až 6 a § 558
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 1 ods.
3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a vecne
tým, že ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách predstavuje prakticky jediný prostriedok

nápravy a ochrany práva ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok
a dosiahli reštituovanie prvotných právnych pomerov. Z dôvodu, že výkonu dražby nepredchádza
žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok pre
výkon platnej dražby (hmotnoprávne podmienky platnosti dražby), je nevyhnutné ust. § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách vykladať tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek
procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k

tomu, že sa spochybní platnosť hlavnej zmluvy, platnosť záložnej zmluvy, existencia záložného práva,
pravosť a splatnosť pohľadávky, výška a charakter pohľadávky, ktorá môže byť tvorená dominantne
plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok a v rozpore s dobrými mravmi a pod. Žalobca v konaní
predovšetkým tvrdil, že hmotnoprávnym predpokladom začatia realizácie záložného práva formou
dobrovoľnej dražby je existencia splatnej pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom zosplatnenie musí
byť vykonané zákonným spôsobom podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom žalobca považoval právny úkon zosplatnenia za neplatný pre
nesplnenie podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj prerozpor s ust. § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Podľa názoru
žalobcu navrhovateľ dražby postupoval v rozpore s ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách,
nakoľko nebol oprávnený poskytnúť písomné vyhlásenie podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných

dražbách, žalovaný nemá ku dňu vykonania dražby splatnú pohľadávku a výška pohľadávky, ktorá
má byť uspokojená dražbou, je neznáma. Súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania oboznámil so
Zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie VÚB Hypotéka refinančná, reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX
zo dňa 22.05.2019 uzavretou medzi stranami sporu (ďalej len ako „Zmluva o úvere“) a so Zmluvou
o zriadení záložného práva zo dňa 22.05.2019 uzavretou medzi stranami sporu (ďalej len „Zmluva o

zriadení záložného práva“) a zistil, že Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa zákona č. 90/2016 Z.z.
o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon
č. 90/2016 Z.z.“) a že účelom úveru bolo splatenie skôr poskytnutého úveru, bola dohodnutá fixná
úroková sadzba (1,29 % p.a.), výška úveru 98.016 eur, celkové náklady dlžníka 20.502,80 eur, výška
mesačnej anuitnej splátky 328,48 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, celkový počet anuitných
splátok 360, lehota splatnosti úveru 30 rokov a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti

s poskytnutým úverom 118,518,80 eur. V článku 12 Zmluvy o úvere bolo dohodnuté zabezpečenie
pohľadávky veriteľa na zaplatenie pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého na
základe Zmluvy o úvere záložným právom k nehnuteľnosti na základe Zmluvy o zriadení záložného,
ktorej predmetom je aj zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú.
D. (ďalej len ako „nehnuteľnosti“). Súd prvej inštancie poukázal na to, že nebolo medzi stranami sporné

žalobca, že dlžník čerpal úver v dohodnutej výške. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru (Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom) zo dňa 20.10.2022 (ďalej len ako
„Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru“) súd prvej inštancie zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi,
že porušuje povinnosť splácať úver riadne a včas, bol niekoľkokrát písomne upozornený a vyzvaný
k pravidelnému splácaniu úveru, ktorú povinnosť žalobca porušil, nakoľko sa dostal do omeškania s

platením úveru podľa dohodnutého splátkového kalendára po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Boli preto
naplnené skutočnosti na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a žalovaný žalobcovi oznámil, že ku
dňu 20.10.2022 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru na základe Zmluvy o úvere. Žalobca bol
vyzvaný vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá predstavovala sumu 92.682,87 eur, z toho
istina bola vo výške 91.486,69 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní primárne tvrdil,

že Zmluva o úvere má tak závažné vady, že je potrebné ju prejudiciálne preskúmať a najmä tvrdil, že
pohľadávku žalovaného nemožno považovať za predčasne splatnú. Súd prvej inštancie po vykonanom
dokazovaní mal za preukázané, že išlo o „úver na bývanie“, splatenie ktorého bolo zabezpečené
záložným právom k nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva, že v
Zmluve o úvere je presne uvedená výška mesačnej splátky, výška úrokovej sadzby úveru, počet

splátok, sú v nej špecifikované poplatky a náklady (čl. 1a, bod 1 Zmluvy o úvere) a je dohodnutá aj
mimoriadna splatnosť celého zostatku úveru (čl. 11 Zmluvy o úvere) a ďalšie dohodnuté podmienky.
Dlžník úver čerpal v dohodnutej výške 98.016 eur, čo nebolo medzi stranami sporné, rovnako ako to,
že dlžník dlh zo Zmluvy o úvere nesplácal riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy
o úvere neplnil. Z výzvy Pokus o zmier zo dňa 20.09.2022 (ďalej len „Pokus o zmier“) a z Výzvy

na predčasné splatenie zostatku úveru zasielanej žalovaným žalobcovi súd prvej inštancie zistil, že
žalobca porušuje povinnosť splácať úver riadne a včas a na túto skutočnosť už bol niekoľkokrát písomne
upozornený a vyzvaný k pravidelnému splácaniu úveru. Žalobca sa dostal do omeškania s platením
vkladov na účet Zmluvy o úvere a úrokov po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, preto žalovaný preto žalobcovi
oznámil, že ku dňu 20.10.2022 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru (k 20.10.2022 nesplatený

úver predstavoval sumu 92.682,87 eur). Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný platne vyzval dlžníka
na úhradu jeho dlhu po splatnosti a po splnení zákonných podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil úver za predčasne
splatný, pričom dlžník nevyužil svoje právo Zmluvu o úvere vypovedať. Súd prvej inštancie preskúmal
Zmluvu o úvere aj po právnej stránke a dovodil, že i keď Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny

obchodnýzáväzkovývzťah(§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka),jezrejmé,žeZmluvaoúvere
je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, ma ktorú je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.), tak i ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa
týka konkrétnych práv a povinností), pričom Zmluva o úvere nespadá pod režim zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 3 písm. b), c), d) a f) zákona o spotrebiteľských úveroch),

preto bolo bezpredmetné ju skúmať z pohľadu prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Súd prvej
inštancie Zmluvu o úvere preskúmal z pohľadu všeobecných požiadaviek na platnosť právnych úkonov
podľa Občianskeho zákonníka, kde žiadne pochybenie nezistil - Zmluva o úvere je zrozumiteľná a
určitá, žiadna zo strán nespochybňovala jej uzavretie slobodne a vážne, súd prvej inštancie nezistil,že by odporovala zákonu či dobrým mravom, úrokovú mieru (1,29 % ročne) vyhodnotil ako primeranú,
nezistil žiadne iné vady vôle či prejavu vôle konajúcich strán, vyvodil, že neobsahuje žiadnu neprijateľnú
podmienku, preto uzavrel, že Zmluva o úvere je platný právny úkon. Aj Zmluvu o zriadení záložného

práva považoval súd prvej inštancie za spotrebiteľskú zmluvu a jej preskúmaním nezistil akékoľvek vady,
ktoré by spôsobovali jej neplatnosť - žalobca Zmluvu o zriadení záložného práva uzavrel slobodne a
vážne, vediac, že na vlastných nehnuteľnostiach zriaďuje záložné právo v prospech žalovaného, preto
nebolo možné hovoriť o tom, že by žalobca nemal možnosť uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva
si za daných podmienok riadne premyslieť, prípadne sa poradiť s odborníkmi na danú problematiku,

vyhodnotil že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva,
ktorou sa žalobca dobrovoľne zaviazal poskytnúť zabezpečenie plnenia záväzku dlžníka zo Zmluvy o
úvere. Keďže dlžník zo Zmluvy o úvere svoje povinnosti riadne neplnil, pristúpil žalovaný k realizácií
svojich oprávnení: vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následne k výkonu záložného práva,
ktorýmbolúverzabezpečený.PokiaľbolauvedenáZmluvauzavretáplatne (asúdprvejinštancie
po vykonanom dokazovaní nezistil opak) a následne došlo k splneniu podmienok, ktoré Zmluva o úvere

a príslušné právne predpisy stanovujú pre začatie výkonu záložného práva veriteľom, t.j. porušenie
povinností dlžníka úver riadne splácať, veriteľ je oprávnený svoje záložné právo vykonať a dosiahnuť
tým uspokojenie jeho pohľadávky. Poukázal na to, že žalobca nenamietal neplatnosť Zmluvy o úvere
a skonštatoval s poukazom na ust. § 151m ods. 4 a 6 Občianskeho zákonníka, že
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný vo Výzve na predčasné splatenie zostatku úveru

vyzval dlžníka na splnenie jeho splatného dlhu v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách
(ďalej len „zákon o bankách“) a následne na splnenie jeho splatného dlhu zo Zmluvy o úvere. Ďalej
žalobca uvádzal, že pohľadávka zo Zmluvy o úvere nebola správne vyčíslená a uplatňovaná v dražbe,
k čomu súd prvej inštancie uviedol, že prípadná nesprávna výška uplatnenej pohľadávky v dražbe nie je
porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a skutočnosťou, ktorá by v nadväznosti na ust.

§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách spôsobovala neplatnosť dražby, že navrhovateľ dražby
je v súlade s ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách povinný písomne vyhlásiť, že predmet
dražby je možné dražiť a ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj
pravosť a výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, pričom v prípade,
ak je dané vyhlásenie navrhovateľa dražby nesprávne (uvedené sa týka aj nepresne určenej výšky

pohľadávky), nespôsobuje to neplatnosť dobrovoľnej dražby, ale zodpovednosť navrhovateľa dražby za
škodu, ktorú týmto vyhlásením spôsobí. V rámci konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby súd
neskúma výšku uplatnenej pohľadávky v dražbe, zameriava sa len na preskúmanie procesného postupu
dražobníka pri realizácii dobrovoľnej dražby a prípadné porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Co/3/2018). Súd prvej inštancie poukázal

na to, že konanie žalobcu, ktorý úver dlhodobo nesplácal a vedel, že ručí za svoj záväzok vlastnou
nehnuteľnosťou, viedlo k dražbe nehnuteľností, je vo všeobecnosti možné považovať za konanie v
rozpore s dobrými mravmi a žalovaný ako veriteľ nemal inú možnosť domôcť sa svojej pohľadávky
ako výkonom záložného práva na dražbe, keďže k dohode s dlžníkom nedošlo, pričom celková výška
pohľadávok vyplývajúca zo Zmluvy o úvere predstavovala sumu 118.518,80 eur. Podmienky dražby

ako formalizovaného procesu v rámci svojej zákonodarnej činnosti stanovil zákonodarca a tým určil aj
mieru primeranosti či neprimeranosti zásahu do spôsobu nakladania s vecou, pričom ako neprimerané
v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách možno považovať iba také konanie, ktoré by sa počas
dražobnéhoprocesuvymykalozákonnýmpodmienkamstanovenýmvzákonaodobrovoľnýchdražbách.
Zhrnul, že v rámci žalovaných dôvodov nebola zistená nezákonnosť vyhlásenej dražby pre rozpor

so zákonom o dobrovoľných dražbách a že dôvodom, prečo súd prvej inštancie vyhovel žiadanému
neodkladnému opatreniu bolo práve to, aby bol žalobcovi poskytnutý čas a možnosť rokovať s bankou
– veriteľom a riešiť svoj záväzok voči nemu, čo sa evidentne nestalo. Vzhľadom na to, že súd prvej
inštancie nezistil neplatnosť Zmluvy o úvere ani Zmluvy o zriadení záložného práva a ani porušenie
zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by malo za následok neplatnosť dražby, žalobu žalobcu pre jej

nedôvodnosť zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust.
§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a plne úspešnému
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

3. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a
h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil v súlade tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhoviealebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie;
zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s právnym názorom, že súd sa
zameriava pri preskúmavaní procesu dobrovoľnej dražby iba na procesný postup dražobníka, pretože

rovnakodôležitýmfaktoromprezákonnosťdražbysúajhmotnoprávnepredpokladynavykonaniedražby
a pohľadávka navrhovateľa dražby musí mať zákonný základ čo do pravosti, výšky a splatnosti, inak nie
je daný hmotnoprávny základ na vykonanie dobrovoľnej dražby. Opakovane poukázal na nález ÚS SR
sp. zn. PL. ÚS 23/2014-18 z 24.09.2014, že záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka
v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná

súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne
potreby dlžníka, nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej
úpravy exekúcie (m. m. II. ÚS 261/2013) a súd musí zohľadniť potenciálnu kolíziu ich záujmov a že
zásah do obydlia je nutné posudzovať citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má možnosť dovolať
sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde (rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 13/2000), ktoré závery
reflektovalo aj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/59/2023-373 zo dňa 26.06.2024.

Uviedol, že žalobca má záujem splácať svoj záväzok zo Zmluvy o úvere v zákonnej a preukázanej
výške a pokiaľ sa preukáže, že dobrovoľnú dražbu navrhuje osoba na základe nesplatnej pohľadávky
resp. v nesprávnej výške, potom je proporcionálne a spravodlivé podanej žalobe v danej veci vyhovieť.
Výkon záložného práva z nejudikovanej pohľadávky nemôže požívať absolútnu právnu ochranu a mať
tak bez ohľadu na okolnosti prednosť pred ochranou obydlia žalobcu a jeho rodiny, keď v danom prípade

ide o kolíziu dvoch právom chránených záujmov vlastniť majetok (vlastníctvo obydlia vs. vlastníctvo
pohľadávky), a keďže právom chránený záujem žalovaného je preukázateľne právne spochybnený a
sporný, potom je na mieste zamedziť unáhlenému výkonu záložného právo. Žalobca zastával názor, že
záujem na ochrane nehnuteľností, ktoré tvoria obydlie a domov človeka, požíva vyšší stupeň ochrany
ako záujem na ochrane iných majetkových hodnôt, čím žalobca nespochybňuje právo záložného

veriteľa, iba zdôraznil, že ide o kvalitatívne odlišné právom chránené záujmy. Argumentácia súdu prvej
inštancie, podľa ktorej by mal automaticky odmietnuť preventívnu ochranu vlastníkovi nehnuteľnosti,
ktorý podá relevantnými dôkazmi podloženú žalobu smerujúcu iba k dočasnému zamedzenie výkonu
zmluvného záložného práva, by bolo podľa žalobcu zjavným porušením práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). Žalobca

poukázal na to, že žalovaný predložil súdu prvej inštancie listinu označenú ako Pokus o zmier, v ktorej
absentuje špecifikácia splátky, ako aj termín jej splatnosti, s ktorou mal byť dlžník v omeškaní viac
ako 3 mesiace, t.j. zákonom vyžadovaná podmienka podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a
rovnako vo Výzve na predčasné splatenie zostatku úveru absentuje špecifikácia splátky, ako aj termín
jej splatnosti, s ktorou mal byť dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace. Uvedené právne úkony podľa

názoru žalobcu nespĺňajú všeobecné kritéria určitosti a zrozumiteľnosti právnych úkonov, čo má za
následok ich neplatnosť podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na komentár k
Občianskemu zákonníku (Števček, M. Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M.
a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha :C. H. Beck, 2015, s 576 – 577). Žalobca
namietal, že zmluvná podmienka podľa bodu 10.1 Zmluvy o úvere zakladajúca oprávnenie požadovať

predčasnú splatnosť úveru nezodpovedá zákonným kritériám podľa ust. § 53 ods. 9 v
spojitosti s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a jej obsah je súčasne vágny a neurčitý. „Upozornenie
spotrebiteľa“ a „zosplatnenie“ (nevyhnutné podmienky zosplatnenia úveru podľa ust. § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka) ako dva samostatné písomné jednostranné právne úkony žalovaného
veriteľa je potrebné posudzovať aj v spojitosti so zmluvným dojednaním o predčasnom zosplatnení

úveru podľa bodu 10.1 Zmluvy o úvere, ktoré považoval žalobca rovnako za nezrozumiteľné a neurčité.
Ak by žalobca aj hypoteticky pripustil, že právne úkony právneho predchodcu žalovaného Pokus o
zmier a Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru spĺňajú obsahové a formálne náležitosti, potom
je podľa žalobcu potrebné pre posúdenie ich platnosti ustáliť, kedy mal nastať účinok oboch právnych
úkonov a či boli nadväzujúce právne úkony doručené v lehote v súlade s ust. § 565 Občianskeho

zákonníka a dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp.
zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020. V zmysle bodu 5.2 Zmluvy o úvere boli jednotlivé splátky splatné
vždy k 20. dňu každého kalendárneho mesiaca, preto na základe uvedeného by sa právny úkon Výzva
na predčasné splatenie zostatku úveru považoval za doručený dňom 26.10.2022, pričom podľa ust.
§ 565 Občianskeho zákonníka mal úverový veriteľ možnosť zosplatniť Zmluvu o úvere najneskôr do

20.10.2022. Žalobca namietal aj zanedbanie odbornej starostlivosti úverového veriteľa s poukazom na
rozsudok Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“) C-755/22 z 11.01.2024 vo veci Nárokuj s.r.o. proti EC
Financial Services, a.s. a rozsudok SD EÚ C-449/13 z 18.12.2014 vo veci CA Consumer Finance SA
proti E., z ktorých vyplýva, že v súvislosti s povinnosťou súdu preskúmať ex officio existenciu porušeniapovinnosti stanovenej v článku 18 smernice 2014/17/EÚ je zásadné, aby súd ex officio preskúmal, či
veriteľ zabezpečil doklady preukazujúce aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na základné životné
potreby spotrebiteľa, jeho peňažných záväzkoch, celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej

a ekonomickej situácii spotrebiteľa, teda zistiť, či veriteľ elektronicky overil informácie týkajúce sa
príjmu spotrebiteľa v príslušných registroch (v podmienkach SR v Sociálnej poisťovni a prostredníctvom
prevádzkovateľaregistra).Zdôraznil,žežalovanývkonanínepredložilžiadnedôkazyozisťovanípríjmov
a výdavkov žalobcu pred uzatvorením Zmluvy o úvere a podľa žalobcu sa žalovaný mýli, keď uvádza, že
uzatvorením Zmluvy o úvere malo ísť iba o zmenu zmluvy o úvere na bývanie bez výrazného navýšenia

celkovej výšky úveru na bývani“, pretože žalobca nemenil so žalovaným existujúcu zmluvu o úvere,
ale uzatváral úplne novú Zmluvu o úvere na bývanie určenú na refinancovanie úveru na bývanie v inej
banke, preto v danom prípade možno uvažovať iba o výnimke pre veriteľa podľa ust. § 8 ods. 7 zákona
č. 90/2016 Z.z., ktorá sa týka povinnosti výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver a limitu
celkovej zadlženosti a žalovaný mal povinnosť skúmať bonitu žalobcu v rámci všeobecnej povinnosti
odbornej starostlivosti, ktorej nevyhnutnou súčasťou je zisťovanie disponibilných príjmov a reálnych

výdavkov žalobcu. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno dodržania odbornej starostlivosti, preto je
potrebné aplikovať ust. § 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. (Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 8 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri
hrubom porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinností podľa § 8 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
úver na bývanie).

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril v podaní zo dňa 19.12.2024 žalovaný, v plnom rozsahu sa stotožnil

s napadnutým rozsudkom a navrhol, aby ho konajúci súd potvrdil. K otázke uvádzania splátky vo výzve
pred zosplatnením a v samotnom zosplatnení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 30.08.2024 sp. zn. 5CoCsp/12/2023 a na to, že predmetnej právnej otázke rozhodoval NS SR
uznesením z 30.01.2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022 aj uznesením z 26.06.2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022.
Žalovaný uviedol argumenty favorizujúce výklad, podľa ktorého nielenže nie je potrebné, ale ani

dobre možné uvádzať splátku, pre ktorú veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť využil: (i) zákon
takéto označenie splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka veriteľovi neukladá, (ii) v predmetnej veci posudzované výzvy pred vyhlásením splatnosti,
či zosplatňujúca výzva, z hľadiska obsahu uvádzajú celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník toho
času v omeškaní, (iii) špecifikácia splátky nemá v konečnom dôsledku žiaden pozitívny dopad na

zvýšenie platobnej disciplíny dlžníka-spotrebiteľa a absencia špecifikácie splátky nestavia spotrebiteľa
do nevýhodnejšieho postavenia, (iv) predmetnú otázku posudzovali súdy približne od r. 2008 do 2024 a
z rozhodovacej praxe súdov (na všetkých úrovniach) pre banky požiadavka na špecifikáciu splátky vo
výzve zosplatňujúcej resp. pred zosplatnením nevyplynula, pričom až v r. 2024 došlo k zásadnej
zmene pri posudzovaní obsahu predmetného ustanovenia, (v) predmetnú problematiku posudzoval

dovolací súd pri riešení právnej otázky premlčania (výsledkom čoho bol judikát publikovaný pod č. R
29/2023, uznesenie NS SR z 29.11.2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020), kedy nevyhnutne musel
dovolací súd posudzovať aj náležitosti jednotlivých výziev (ak posudzoval začiatok plynutia premlčacej
doby), pričom nedospel k záveru o tom, že by zákon veriteľovi ukladal povinnosť uviesť rozhodnú splátku
v tej-ktorej výzve. Žalovaný uviedol pre názornosť aj modelový príklad v právnom vzťahu veriteľ-dlžník

(spotrebiteľ), ktorý podľa žalovaného odzrkadľuje praktický život úverových vzťahov a podľa ktorého
povinnosť „uviesť rozhodnú splátku v zosplatňujúcej výzve resp. aj vo výzve pred zosplatnením“ nemôže
obstáť – a to okrem iného aj preto, že takmer nikdy by prakticky nemohla nastať situácia, že by veriteľ
uvádzal v týchto právnych úkonoch totožnú splátku, v dôsledku čoho by ani nebolo zrejmé, akú splátku
má vlastne veriteľ v týchto právnych úkonoch uvádzať. S ohľadom na uvedené mal žalovaný

za to, že výklad dotknutých zákonných ustanovení v tom zmysle, že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú
splátku v upozornení pred zosplatnením podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a rovnako aj v
samotnom zosplatnení nemôže v žiadnom ohľade obstáť, keďže v praktickej realite by veriteľ uvádzal
v týchto právnych úkonoch rôzne splátky, pričom spotrebiteľovi by táto informácia nepriniesla vôbec
žiadnu informačnú hodnotu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetné znenie Občianskeho

zákonníkabolosúčinnosťouod01.11.2024novelizované(§53ods.9a10Občianskehozákonníka),čím
zákonodarca s konečnou platnosťou vyriešil predmetnú problematiku a z novelizovaných ust. §
53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ani po ich novelizácii nebude „obligatórnou“
náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom naplatné zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní (obdobne ako je splnené v
danom prípade a napokon ako činili veritelia resp. banky vždy). Veriteľ je aj podľa úpravy účinnej od
01.11.2024 (podľa názoru žalovaného obdobne ako aj pri úprave účinnej pred 01.11.2024) povinný vo

výzve upozorniť spotrebiteľa na následok zosplatnenia a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ
v omeškaní - obligatórnou náležitosťou takejto výzvy, dokonca pod sankciou neurčitosti, teda ani po
účinnosti novelizácie nebude špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú sa veriteľ chystá úver zosplatniť,
resp. pre ktorú úver zosplatňuje. Jedná sa pritom o reakciu zákonodarcu na rozhodovaciu prax SD EÚ,
ktorá taktiež uvedenú povinnosť konkretizovať splátku, pre ktorú k zosplatneniu došlo, nevyžaduje.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 07.02.2025, zotrval na podanom
odvolaní, na znenie ktorého odkázal a zhrnul, že v odvolaní predložil súčasne niekoľko odvolacích
argumentov, a to (i) prejudiciálne skúmanie podmienok dobrovoľnej dražby, (ii) neplatnosť právnych
úkonov zosplatnenia úveru na bývanie, a (iii) zanedbanie odbornej starostlivosti úverového veriteľa s
následkom nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru na bývanie (§ 15 ods. 2 prvá veta zákona č.

90/2016 Z.z.), z ktorých každý sám o sebe poskytuje právny základ pre dôvodnosť žaloby. Poukázal na
to, že žalovaný vo svojom vyjadrení nijako nereflektuje na predkladaný diapazón argumentov žalobcu
a svoje tvrdenia redukuje len na predkladanie argumentov v spojitosti s výkladom ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a na jednostranné poukazovanie na judikatúru, ktorá má podporovať jeho
pohľad na vec a nijako nespochybňuje ostatné tvrdenia žalobcu obsiahnuté v odvolaní a predkladané

v priebehu prvoinštančného konania, ktoré sami o sebe (aj súčasne popri sebe) vedú k záveru, že je
potrebné, aby sa žalovaný zdržal výkonu záložného práva na základe právnych úkonov, ktoré viedli
k zápisu Oznámenia o začatí výkonu záložného práva ako poznámka P-31/2023 na LV č. XXXX pre
k.ú. D..

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 27.03.2025 a poukázal na ust. § 8 ods. 1
a 17 zákona č. 90/2016 Z.z. a na ust. § 2 ods. 8, § 5 ods. 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska č.
10/2016 (ďalej len ako „opatrenie NBS č. 10/2016“) a uviedol, že v konkrétnom prípade sa na predmetný
úver vzťahovala výnimka zo skúmania bonity spotrebiteľa, nakoľko išlo o úver, pri ktorom nedošlo k
výraznému navýšeniu celkovej výšky úveru na bývanie a pokiaľ sa žalobca domnieva, že táto výnimka

sa vzťahuje len na zmenu zmluvy, žalobca sa mýli. Opatrenie NBS č. 10/2016 jednoznačne vylúčilo zo
stanovovania limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver nielen prípady, kedy došlo k zmene zmluvy, ale
ajprípady,kedysanovýmúveromnabývaniesplatíjedenexistujúciúvernabývaniealebospotrebiteľský
úver alebo viac existujúcich úverov na bývanie alebo spotrebiteľských úverov, ak zároveň nedôjde k
výraznému navýšeniu celkovej výšky úveru na bývanie.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 28.03.2025 a namietal, že žalovaný
interpretuje ust. § 8 zákona č. 90/2016 Z.z. účelovo, pričom bolo potrebné vziať do
úvahy, že Zmluva o úvere so žalovaným bola uzatvorená dňa 22.05.2019 s istinou úveru 98.016 eur a
predmetným úverom bol splatený predchádzajúci úver na bývanie žalobcu, čerpaný v F. F., G. zmluvou

uzatvorenou ešte v r. 2016. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že sa na úver mohla vzťahovať výnimka so skúmania
bonity,uvedenémôžemaťrelevanciuibavovzťahukvýpočtulimituukazovateľaschopnostisplácaťúver
na bývanie, avšak úverový veriteľ je v každom prípade povinný dodržať všeobecnú povinnosť
odbornej starostlivosti (§ 8 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z.), ktorej účelom je predchádzať predaju úverov,
u ktorých je predpoklad zlyhania (t.j. neschopnosti splácať), pričom k tomu je veriteľ vždy povinný

zadovážiť si objektívne údaje o aktuálnych disponibilných príjmoch dlžníka a o skutočných výdavkoch
dlžníka. V danom prípade bola povinnosť všeobecnej odbornej starostlivosti veriteľa zdôraznená aj
tým, že refinancovaný bol úver čerpaný u iného veriteľa, že od poskytnutia refinancovaného úveru v
r. 2016 uplynuli cca 3 roky, pričom u žalobcu mohlo objektívne v danom období prísť k
zmene príjmov, výdavkov a rodinných pomerov, preto považoval žalobca poskytnutie úveru na bývanie

zo strany žalovaného bez zisťovania aktuálnych údajov o bonite žalobcu za hazardné a
rozporné s povinnosťou odbornej starostlivosti úverového veriteľa. Žalobca nepovažoval poukazovanie
žalovaným na výklad relevantných postupov zo strany NBS za právne záväzné a uviedol,
že žalovaný poskytol žalobcovi úver bez toho, aby akokoľvek zisťoval bonitu žalobcu, pričom sa uchýlil
k formalistickému výkladu ust. § 8 zákona č. 90/2016 Z.z. Na podporu svoje argumentácie poukázal na

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 530/2024-39 zo
dňa 12.02.2025 (ktorý sa vzťahuje na spotrebiteľský úver, ale prístup k výkladu relevantných ustanovení
je podľa názoru žalobcu aplikovateľný aj úvery na bývanie).8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadril.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, §

380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je podané dôvodne a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa
žalobou domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva, ktorého začatie je zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. D. ako Poznámka v znení: P-31/2023 –
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s.,
Mlynské Nivy, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 formou dobrovoľnej dražby - 60/23, predmetom

ktorého sú nehnuteľnosti, na tom skutkovom základe, že (i) strany sporu uzavreli Zmluvu o úvere a
Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorou
bola zabezpečená pohľadávka zo Zmluvy o úvere k nehnuteľnostiam žalobcu, v ktorých vzťahoch je
žalobca v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa, preto je nutné na právny vzťah
aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zmluva o úvere sa zároveň

spravuje zákonom č. 90/2016 Z.z.; (ii) zosplatnenie pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o úvere je
neplatné s poukazom na ust. § 53 ods. 9 v spojitosti s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a právnym
dôsledkom nezosplatnenia úveru je nemožnosť začať s výkonom záložného práva,
pretože v Pokuse o zmier absentuje špecifikácia splátky, ako aj termín jej splatnosti, s ktorou mal
byť dlžník (žalobca) v omeškaní viac ako 3 mesiace (t.j. zákonom vyžadovaná

podmienka podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) a vo Výzve na predčasné splatenie zostatku
úveru tiež absentuje špecifikácia splátky, ako aj termín jej splatnosti, s ktorou mal byť dlžník (žalobca)
v omeškaní viac ako 3 mesiace, preto právne úkony žalovaného ako veriteľa nespĺňajú všeobecné
kritéria určitosti a zrozumiteľnosti právnych úkonov, čo má za následok ich neplatnosť podľa ust. § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka; (iii) zmluvná podmienka podľa bodu 10.1 Zmluvy o úvere zakladajúca

oprávnenie požadovať predčasnú splatnosť úveru nezodpovedá zákonným kritériám podľa ust. § 53
ods. 9 v spojitosti s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, jej obsah je vágny a neurčitý, keď upozornenie
spotrebiteľa a zosplatnenie (nevyhnutné podmienky zosplatnenia úveru podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka) ako dva samostatné písomné jednostranné právne úkony žalovaného ako
veriteľa je potrebné posudzovať v spojitosti so zmluvným dojednaním o predčasnom zosplatnení úveru

podľa bodu 10.1 Zmluvy o úvere, ktoré považuje žalobca za nezrozumiteľné a neurčité s
poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020; (iv) právny úkon Oznámenie o
začatí výkonu záložného práva podľa ust. § 151l Občianskeho zákonníka zapísaný v evidencii katastra
je neplatným úkonom; (v) žalovaný vierohodne nepreukázal, že bola dodržaná odborná starostlivosť pri
skúmaní bonity žalobcu pred poskytnutím úveru podľa ust. § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 90/2016 Z.z., v

dôsledkuporušeniačohonastupujesankciapodľaust.§15ods.2zákonač.90/2016Z.z.,ževeriteľnieje
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové zosplatnenie úveru a pri hrubom porušení povinností
podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov; (vi) predmet
dražby (nehnuteľnosti) nie je možné dražiť, keďže bolo porušené ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách a nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady na vykonanie dražby, pretože žalovaný nemá ku

dňu vykonania dražby splatnú pohľadávku a výška pohľadávky, ktorá má byť uspokojená dražbou, je
neznáma a dražba je založená na nezákonnom vyhlásení žalovaného podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách; a (vii) v danom prípade ide o kolíziu dvoch právom chránených záujmov vlastniť
majetok (vlastníctvo obydlia vs. vlastníctvo pohľadávky) a keďže právom chránený záujem žalovaného
je preukázateľne právne spochybnený a sporný, je na mieste zamedziť unáhlenému výkonu záložného

práva.

11. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný písomne
vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný
písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva

podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).12. Podľa ust. § 21 ods. 2, veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým
bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

13.Podľaust.§33ods.2zákonaodobrovoľnýchdražbách,navrhovateľdražbyzodpovedásasprávnosť
vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť,
výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu,
ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

14. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z.z., veriteľ je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, a to pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie alebo
pred zmenou zmluvy o úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného navýšenia celkovej výšky úveru na
bývanie.

15. Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z., pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na
bývanie sa zohľadňuje najmä schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere
na bývanie a potrebné a primerané skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť spotrebiteľa splácať
úver na bývanie počas celej doby trvania zmluvy o úvere na bývanie. Veriteľ pri posúdení schopnosti
spotrebiteľa splácať úver na bývanie berie do úvahy najmä čas, na ktorý sa poskytuje úver na bývanie,

výšku poskytnutého úveru na bývanie, príjem spotrebiteľa, výdavky spotrebiteľa, účel použitia úveru na
bývanie a ďalšie finančné a ekonomické okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť
spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie.

16. Podľa ust. § 8 ods. 3 zákona č. 90/2016 Z.z., veriteľ je povinný pri posúdení schopnosti spotrebiteľa

splácať úver na bývanie určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať úver na bývanie a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

17. Podľa ust. § 8 ods. 17 zákona č. 90/2016 Z.z., pri výraznom navýšení celkovej výšky úveru na
bývanie je veriteľ povinný opätovne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie na základe

aktualizovaných informácií podľa odseku 2; to neplatí, ak sa dodatočné navýšenie úveru na bývanie
predpokladalo a zohľadnilo už pri pôvodnom posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.

18. Podľa ust. § 8 ods. 18 zákona č. 90/2016 Z.z., v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní
úveru na bývanie je veriteľ povinný na účely posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie

určiť, zdokumentovať a zachovávať postupy a informácie, na základe ktorých sa posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať úver na bývanie zakladá, a postupovať v súlade s týmito postupmi
a informáciami.

19. Podľa ust. § 8 ods. 16 písm. a) zákona č. 90/2016 Z.z., opatrením, ktoré môže vydať Národná

banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanovia podrobnosti o metodike na výpočet ukazovateľa
schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie, o určení nákladov spotrebiteľa a ich minimálnej výške,
o výške a spôsobe určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti splácať úver na bývanie, výške a spôsobe
zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb úveru na bývanie a o tom, čo sa rozumie výrazným

navýšením celkovej výšky úveru na bývanie a výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich
výšok existujúcich úverov na bývanie.

20. Opatrenie NBS č. 10/2016, uvedené v oznámení Národnej banky Slovenska č. 373/2016 Z.z. bolo
vydané podľa ust. § 8 ods. 16 písm. a) až f) zákona č. 90/2016 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o

posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie, bolo zverejnené v čiastke 35/2016 Vestníka
NBS.

21. Podľa ust. § 2 ods. 8 opatrenia NBS č. 10/2016, limit ukazovateľa schopnosti splácať podľa odsekov
1 až 5 sa nevzťahuje na úver na bývanie, ktorým sa splatí jeden existujúci úver na bývanie alebo

spotrebiteľský úver alebo viac existujúcich úverov na bývanie alebo spotrebiteľských úverov, alebo ak
ide o zmenu zmluvy o úvere na bývanie spočívajúcu v navýšení výšky úveru na
bývanie, ak v týchto situáciách výška poskytnutého úveru na bývanie neprevyšuje súčet zostávajúcich
výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov o nižšiu z týchto hodnôt:a) suma 2000 eur,
b) suma zodpovedajúca 5 % súčtu zostávajúcich výšok týchto existujúcich úverov.

22. Podľa ust. § 5 ods. 1 opatrenia NBS č. 10/2016, na účely § 8 ods. 1, 8 a 17 zákona sa výrazným
navýšením celkovej výšky úveru na bývanie rozumie navýšenie presahujúce nižšiu z hodnôt
a) 2000 eur,
b) 5 % zostávajúcej výšky úveru na bývanie.

23. Podľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 8 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri
hrubom porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinností podľa § 8 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

úver na bývanie.

24. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

26. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Súd prvej inštancie po posúdení
Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva ako platných právnych úkonov a následnom
splnení podmienok, ktoré Zmluva o úvere a príslušné právne predpisy stanovujú pre začatie výkonu

záložného práva veriteľom, t.j. porušenie povinností dlžníka úver riadne splácať, skonštatoval, že veriteľ
je oprávnený svoje záložné právo vykonať a dosiahnuť tým uspokojenie jeho pohľadávky, keď konanie
žalobcu, ktorý úver dlhodobo nesplácal a vedel, že ručí za svoj záväzok vlastnou nehnuteľnosťou, viedlo
k dražbe nehnuteľností, je vo všeobecnosti možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a
žalovaný ako veriteľ nemal inú možnosť domôcť sa svojej pohľadávky ako výkonom záložného práva na

dražbe, keďže k dohode s dlžníkom nedošlo, pričom celková výška pohľadávok vyplývajúca zo Zmluvy
o úvere predstavovala sumu 118.518,80 eur.

27. Po konštatovaní spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu založeného Zmluvou o úvere a
Zmluvou o zriadení záložného práva, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že záložne právo platne

existuje,malpodrobiťvýkonzáložnéhoprávatestuproporcionality.Relevanciuvkonaniachtýkajúcichsa
výkonu záložného práva v procese dobrovoľnej dražby môžu mať okolnosti, akými sú najmä (i) chránený
záloh (obydlie), (ii) chránené osoby ako dražbou dotknuté osoby, (iii) proporcionalita vzťahu pohľadávky
a zálohu, (iv) možnosti udržania vlastníctva k zálohu uspokojením pohľadávky iným spôsobom ako
dražbou v prípade núteného výkonu záložného práva (súdnou exekúciou), (v) dobrovoľná dražba ako

prostriedok ultima ratio pri existencii iných možností výkonu záložného práva, (vi) možnosti reštartu
v splácaní úveru, (vii) hrozba mimosúdneho vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky,
(viii) oslabenie práva premlčaním, (ix) nedostatok odbornej starostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní
bonity dlžníkov dôležitej na splácanie úveru. Ak súčasne pôsobia dve a viac z vyššie uvedených
okolností, úmerne s tým stúpa opodstatnenie obmedzenia dobrovoľnej dražby, najmä, ak záložné právo

rozhodnutím súdu nezanikne a veriteľovi plynú úroky z omeškania. Aj predmetná vec je špecifická tým,
že procesom výkonu dobrovoľnej dražby je dotknuté obydlie žalobcu a jeho rodiny (uvedené namietal
žalobca v odvolaní), na začiatku ktorého bola neuhradená splátka bez využitia možnosti jej uplatnenia
a vymoženia napriek tomu, že záložné právo veriteľa by dotknuté nebolo. Teda nezaplatenie splátky/
splátok sa vo výsledku rovná dražbe nehnuteľností - rodinného domu žalobcu (a priľahlých pozemkov)

bez toho, aby sa preskúmala (ne)prijateľnosť zmluvných podmienok Zmluvy o úvere a proporcionalita
pomeru medzi už splatnou pohľadávkou, celkovou výškou dlhu a hodnotou nehnuteľností. Podľa
názoru odvolacieho súdu dojednanie predčasnej splatnosti nie je obligatórne a predčasná splatnosť
nenastupuje ani ako dôsledok dispozitívnej normy v prípade, že by sa predčasná splatnosť nedohodla.28. Odvolací súd poukazuje na závery uznesenia NS SR sp. zn. 9Cdo/187/2022 zo dňa 27.11.2023,
v ktorom NS SR konštatoval: ,,Rozhodovacia prax sa pritom ustálila na tom, že v sporoch o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby je jednou z kľúčových otázok skutková otázka týkajúca sa výšky
pohľadávky a jej pomerovanie k hodnote draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd SR už dávnejšie dospel
k záveru, že zistenie skutkových okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je dôležité
(PL. ÚS 23/2014). K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj najvyšší súd so záverom, že
„... ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej

základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia,
pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej
dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv
dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez
právneho základu...“.

29. SD EÚ opakovane judikoval, že vykonanie ex offo kontroly relevantných zmluvných podmienok nie
je možnosťou, ale povinnosťou: „Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku, pokiaľ je súd oboznámený s

právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane prípadu“ (rozsudok C-243/08 zo
dňa 04.06.2009, Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi, bod 32). Súd má pritom tento cieľ
naplniť s takou mierou procesnej ingerencie, ktorá je typická pre ochranu verejného poriadku (porov.
uznesenie C-76/10 zo dňa 16.11.2010, Pohotovosť s.r.o. proti Iveta Korčkovská., bod 50).

30. Aj podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo dňa 07.12.2022: „V spore o určenie neplatnosti
dražby bolo možné aj podľa právnej úpravy ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.
prejudiciálne posúdiť či spochybniť neplatnosť záložnej zmluvy v spojitosti s konštatovaním porušenia
ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. Výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani
iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok, preto je nevyhnutné dikciu prvej vety

§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. vykladať extenzívne tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže
byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva
a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy, platnosti záložnej zmluvy, existencie
záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charakteru pohľadávky, ktorá môže
byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Hoci

súčasná právna úprava dobrovoľných dražieb do istej miery zužuje možnosť namietania neplatnosti
dobrovoľnej dražby len na dôvody (i) neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, (ii) porušenie
ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. a (iii) trestnej činnosti, súdy sú v konaní o určenie neplatnosti
dražby povinné ex offo skúmať aj to, či záložná zmluva, ak má charakter spotrebiteľskej zmluvy,
neobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky.Inakpovedané,akjepredmetomsúdnehokonaniaurčenie

neplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. a procesná strana spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy majúcej spotrebiteľský charakter, súdy sú povinné aplikovať aj hmotné právo k neprijateľným
zmluvným podmienkam (§ 52 a nasl. OZ). Len tak môže byť zabezpečená zodpovedajúca právna
ochrana spotrebiteľa, s poukazom na vyššie citované závery rozhodovacej praxe najvyššieho súdu
a ústavného súdu. Dovolací súd opätovne na tomto mieste zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa sa

prejavuje aj v tom, že všeobecné súdy sú povinné ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok,
za predpokladu, že tieto spadajú do predmetu konania, t.j. ak tieto súvisia s predmetom sporu, ako
ho vymedzili procesné strany. Uvedené potom v posudzovanom prípade opodstatňovalo záver o
povinnosti súdov oboch inštancií vyrovnať sa nielen so zmluvnými podmienkami obsiahnutými v zmluve
o zriadení záložného práva, ale vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva bolo nepochybne

potrebné ex offo preskúmať aj samotnú zmluvu o úvere. Povinnosťou súdov oboch inštancií preto
bolo z tohto hľadiska preskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo mať
podstatný vplyv na (ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v konečnom dôsledku aj
na (ne)platnosť samotnej dobrovoľnej dražby. Súdy nižších inštancií preto viazala povinnosť zaoberať
sa otázkami pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia

úveru), jej výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a
charakteru pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami
v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcoviako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez
toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom.“

31. ÚS SR v rozhodnutí PL. ÚS 23/2014 uviedol: „Zo strany všeobecného súdnictva sa javia ako
nedostatočne judikované následky stavu, keď sa zo strany veriteľa uprednostňuje dražba nehnuteľnosti
napriek tomu, že primeranejším riešením je uplatnenie omeškaných splátok s príslušenstvom (úroky,
úroky z omeškania, prípadná náhrada škody, náklady na uplatnenie pohľadávky a náhrada trov). Ak
existuje iná miernejšia možnosť uplatnenia pohľadávky než dražobný predaj nehnuteľnosti, dokonca

obydlia, uprednostnenie spôsobu ultima ratio teda ako prvého riešenia už nadobúda ústavnoprávny
rozmer. Ústavný súd už rozhodol, že v predaji nehnuteľnosti na tzv. dobrovoľnej dražbe treba vidieť nie
prvú, ale poslednú možnosť s prirovnaním ochrany, ktorá sa poskytuje v súdnej exekúcii.“

32. Odvolací súd poukazuje aj na
(i) rozsudok SD EÚ zo dňa 09.11.2023 vo veci C-598/21 , podľa ktorého článok 3 ods. 1, článok 4 ods.

1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS v spojení s článkami 7 a 38 Charty
základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave,
podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi
uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou

nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené
vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej
klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na
základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní; a
(ii) rozsudok SD EÚ vo veci C-351/23 zo dňa 24.06.2025, podľa ktorého Článok 6 ods. 1 a článok 7

ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS v spojení s článkami 7 a 47 Charty základných práv Európskej únie
sa majú vykladať v tom zmysle, že: do ich pôsobnosti patrí súdne konanie, v rámci ktorého na jednej
strane spoločnosť, ktorá vydražila nehnuteľnosť predstavujúcu rodinné obydlie spotrebiteľa, predanú
v rámci mimosúdneho núteného výkonu hypotekárneho záložného práva k tejto nehnuteľnosti, ktoré
bolo so súhlasom tohto spotrebiteľa zriadené v prospech poskytovateľa úveru, ktorý je predajcom alebo

dodávateľom, navrhuje vypratanie dotknutej nehnuteľnosti obývanej uvedeným spotrebiteľom, a na
druhej strane tento spotrebiteľ vzájomnou žalobou spochybňuje zákonnú povahu prevodu vlastníckeho
práva k uvedenej nehnuteľnosti na túto spoločnosť vydražiteľku, ku ktorému došlo napriek súdnemu
konaniu, ktoré v čase tohto prevodu ešte prebiehalo a ktorého cieľom bolo prerušenie tohto výkonu
z dôvodu existencie nekalých podmienok v zmluve, na ktorej je založený uvedený výkon, pričom

tento spotrebiteľ túto spoločnosť vydražiteľku o tomto súdnom konaní vopred informoval. Uvedené
platí v prípade, ak ku dňu dotknutej dražby existovali navzájom sa zhodujúce nepriame dôkazy o
potenciálne nekalej povahe týchto zmluvných podmienok a ak spotrebiteľ využil právne prostriedky,
ktorých uplatnenie bolo možné rozumne očakávať od priemerného spotrebiteľa na účely dosiahnutia
súdneho preskúmania uvedených zmluvných podmienok.

Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkami 7 a 47 Charty základných
práv sa majú vykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje, aby
mimosúdny nútený výkon hypotekárneho záložného práva, zriadeného k nehnuteľnosti predstavujúcej
rodinné obydlie spotrebiteľa so súhlasom tohto spotrebiteľa v prospech poskytovateľa úveru, ktorý je
predajcom alebo dodávateľom, pokračoval napriek tomu, že pred súdom prebieha konanie o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúceho k prerušeniu tohto výkonu, a tomu, že existujú
navzájomsazhodujúcenepriamedôkazyoprípadnejexistenciipotenciálnenekalejpodmienkyvzmluve,
naktorejjetentovýkonzaložený,pričomtátovnútroštátnaúpravanestanovuježiadnumožnosťdomáhať
sa súdnou cestou určenia neplatnosti toho istého výkonu z dôvodu existencie nekalých podmienok v
tejto zmluve.

33. Úlohou súdu prvej inštancie tak bolo aplikovať na danú vec test proporcionality a posúdiť pomer
dlžnej sumy splátok, so splácaním ktorých bol žalobca v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru, k celkovej sume dlhu, pre ktorý bol začatý výkon záložného práva, k hodnote
nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložného práva a preskúmať Zmluvu o úvere, príp. inú zmluvnú

dokumentáciu na ňu nadväzujúcu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa intencií vyššie
uvedených v rozsudkoch SD EÚ.34. Žalobca správne poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/59/2023
zo dňa 26.04.2024, z ktorého aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/2/2021 zo dňa 23.06.2021 vyplýva, že splatnosť pohľadávky je základnou podmienkou aktivovania

uhradzovacejfunkciezáložnéhopráva.Nesprávnosťzáverusúduprvejinštancieotom,čojepredmetom
posúdenia v konaní o neplatnosť dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách, vyplýva aj z uznesenia
NS SR zo dňa 23.02.2022 sp. zn. 4Cdo/149/2020 (publikované pod R č. 75/2023), podľa ktorého: „Ak
záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách uplatní
pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou neprijateľných zmluvných podmienok s ňou

súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby skúmať“. Obdobne
v uznesení NS SR zo dňa 27.11.2023 sp. zn. 9Cdo/187/2022 (publikované pod R č. 16/2024) NS SR
uviedol, že: „Ak má súd poskytnúť záložcovi ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah
zabezpečený záložným právom. Vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva sú súdy povinné
ex offo preskúmať aj zmluvu o úvere“.

35. Súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že došlo k riadnemu a platnému predčasnému
zosplatneniu úveru. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s
námietkami žalobcu, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 8 ods. 1 zákona
č. 90/2016 Z.z. (že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno dodržania odbornej starostlivosti a je potrebné

aplikovať ust. § 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z.) ani s námietkami žalovaného o tom, že uzavretím
Zmluvy o úvere išlo o zmenu zmluvy o úvere na bývanie bez výrazného navýšenia celkovej výšky úveru
na bývanie (teda že sa na predmetný úver vzťahovala výnimka zo skúmania bonity spotrebiteľa aj s
poukazom na opatrenie NBS č. 10/2016, ktoré vylúčilo zo stanovovania limitu ukazovateľa schopnosti
splácať úver nielen prípady, kedy došlo k zmene zmluvy, ale aj prípady, kedy sa novým úverom na

bývanie splatí jeden existujúci úver na bývanie alebo spotrebiteľský úver alebo viac existujúcich úverov
na bývanie alebo spotrebiteľských úverov, ak zároveň nedôjde k výraznému navýšeniu celkovej výšky
úveru na bývanie). Z doterajšieho konania pred súdom prvej inštancie nevyplynul záver, že žalobca bol
oprávnený vyžadovať od žalobcu jednorazové splatenie úveru na bývanie.

36. Prvoinštančný súd vyvodil predčasný záver (s odkazom na Pokus o zmier a Výzvu na predčasné
splatenie zostatku úveru, zasielané žalovaným žalobcovi) aj o tom, že došlo k riadnemu zosplatneniu
úveru na základe neúplného zistenia, že žalobca sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace, že žalovaný platne vyzval dlžníka na úhradu jeho dlhu po splatnosti a po splnení
zákonnýchpodmienokpodľaust.§53ods.9Občianskehozákonníkavspojenísust.§565Občianskeho

zákonníka vyhlásil úver za predčasne splatný.

37. Súd prvej inštancie listiny žalovaného, ktoré mali založiť platné zosplatnenie úveru zo Zmluvy o
úvere (Pokus o zmier a Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru, zasielané žalovaným žalobcovi)
neposudzoval s ohľadom na uznesenie NS SR zo dňa 13.02.2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 (publikované

pod R č. 34/2025) a jemu predchádzajúce rozhodnutia NS SR (napr. sp. zn. 2Cdo/149/2021, sp. zn.
5Cdo/197/2022, sp. zn. 5Cdo/188/2023), podľa ktorého: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza
zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom
určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný

neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Podľa právneho názoru vysloveného NS
SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre
platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Rozhodnutie NS SR sp. zn.

1Cdo/123/2022, na ktorý žalobca v tejto súvislosti poukazuje, je prekonané práve vyššie uvedeným
rozhodnutiami sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa z 26.06.2024, resp. sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa
31.07.2024. Odvolací súd dáva do pozornosti tiež právny názor NS SR vyslovený v rozsudku sp. zn.
2Cdo/149/2021 zo dňa 06.09.2023, podľa ktorého v rozhodnutiach, a síce uznesení z 29.11.2022 sp.
zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018), uznesení z 30.11.2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, uznesení z 15.12.2022

sp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesení z 31.01.2023 sp. zn. 5Cdo/26/2022 a uznesení z 31.01.2023 sp. zn.
9Cdo/368/2021 je prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia
celej pohľadávky pri strate výhody splátok, avšak zároveň je tam zdôraznená aj potreba identifikáciesplátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka a
prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

38. Zhrnutie súdom prvej inštancie neumožňuje vyvodiť záver o tom, ako dospel k záveru, že banka
dodržala podmienky pre zosplatnenie úveru podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a podľa bodu
10.1 Zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa aj nepotvrdí skutkový záver tvrdený žalobcom,
že žalovaný nemal právo zosplatniť úver podľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. vzhľadom na to,
že nekonal s odbornou starostlivosťou, súd prvej inštancie sa bude musieť vysporiadať so skutkovými

okolnosťami platnosti zosplatnenia úveru podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.
§ 565 Občianskeho zákonníka a bodu 10.1 Zmluvy o úvere.

39. Pre požadovaný obsah upozornenia dlžníka nepostačuje citovanie z podmienok dohodnutých v
zmluve a právnej úpravy. Upozornenie na možnosť zosplatnenia predpokladá, že v čase vyhotovenia
upomienky a výzvy na úhradu omeškaných splátok (Pokus o zmier), bol dlžník skutočne v omeškaní

s úhradou, pre ktoré banka zosplatnila úver a že dlžník mal možnosť túto hrozbu posúdiť a odvrátiť a
to spochybnením/reklamáciou tvrdení uvedených v upomienke, alebo vykonaním úhrady omeškaného
dlhu. Pokiaľ boli v Zmluve o úvere platne dohodnuté podmienky predčasného zosplatnenia úveru (v
prípade, že súd prvej inštancie akceptuje dohodu o zosplatnení podľa bodu 10.1 Zmluvy o úvere ako
platnú zmluvnú podmienku), potom treba vychádzať z toho, že hrozba zosplatnenia vyplýva z každej

výzvy na úhradu omeškaných splátok. Iné ale je preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre
zosplatnenie dlhu. Z uvedených dôvodov v ďalšom konaní súd prvej inštancie vyhodnotí, či bol obsah
upozornenia pred zosplatnením úveru (Pokus o zmier) skutočne formulovaný jasne a určite, v akej
výške banka eviduje omeškanie, spôsobilé dlžníkovi privodiť okamžité zosplatnenie dlhu, čím treba
rozumieť uvedenie údajov o dlhu, odkedy je dlžník v omeškaní, z čoho omeškaná splátka pozostáva (t.j.

istina, úroky, poplatky). Prvoinštančný súd v tej súvislosti posúdi obsah Zmluvy o úvere a podmienky
prípustnosti zosplatnenia z hľadiska právnej úpravy zákona č. 90/2016 Z.z.

40. Pre riadne a úplné zistenie skutkových okolností musí súd prvej inštancie urobiť záver aj o tom, či zo
strany banky (veriteľa) nedošlo zosplatnením úveru k zásahu do zmluvnej istoty a vytvoreniu hrubého

nepomeru v právnom postavení zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa zo Zmluvy o úvere uzavretej
podľa zákona č. 90/2016 Z.z., pretože treba vychádzať z účelu úverovej zmluvy a zmluvných podmienok,
najmä výšky splátky, výšky splatného záväzku, dohodnutej doby splácania úveru, správaniu dlžníka pri
plnení záväzkov a vzhľadom na úkony veriteľa pri posudzovaní schopnosti dlžníka splácať dojednaný
úver a úkony smerujúce k zosplatneniu úveru.

41. Podľa napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uzavrel, že v rámci konania o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby súd neskúma výšku uplatnenej pohľadávky v dražbe, zameriava sa len
na preskúmanie procesného postupu dražobníka pri realizácii dobrovoľnej dražby a prípadné porušenie
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, teda preskúmal len procesný postup dražobníka pri

realizácii dobrovoľnej dražby. Za porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách tak nesprávne
nepovažoval posúdenie pohľadávky žalovaného, ktorá bola právnym dôvodom namietanej dražby. Súd
prvejinštanciesasoskutkovýmitvrdeniamižalobcudostatočnenevysporiadalavdôsledkunesprávneho
právneho posúdenia je jeho rozhodnutie predčasné.

42. Odvolací súd má (aj s odvolaním sa na žalobcom citované uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co/59/2023 zo dňa 26.04.2024) za to, že je nesprávny záver súdu prvej inštancie o
tom, že ak je vyhlásenie navrhovateľa dražby v zmysle ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách
nesprávne, nespôsobuje to neplatnosť dobrovoľnej dražby, ale len zodpovednosť navrhovateľa dražby
za škodu, ktorú týmto vyhlásením spôsobí podľa ust. § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.

Ust. § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nemožno vykladať tak, že súd neskúma podmienky
prípustnosti dražby, keď uvedené ustanovenie vyjadruje iba to, že tým nie je dotknuté právo požadovať
náhradu škody a osoba, ktorá uplatňuje náhradu škody v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách nemusí byť totožná s osobou, ktorá sa domáha neplatnosti dražby podľa ust. § 21 ods. 2
zákonaodobrovoľnýchdražbách.Zuvedenýchdôvodovsasúdnemôževyhnúťposúdeniuprejudiciálnej

otázky, či banka (žalovaný) riadne zosplatnila úver a teda či vo vyhlásení podľa ust. § 7 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách uviedla správne svoju pohľadávku čo do základu (pravosti) nároku a aj jeho
výšky t.j. vyčíslenie istiny, príslušenstva.43. Odvolací súd poukazuje na princíp dvojinštančnosti, ktorým sa riadi civilné sporové konanie,
vyjadrujúce vzájomnú náväznosť i prepojenosť odvolacieho konania s konaním uskutočneným pred
súdom prvej inštancie. Z uvedeného plynú zásadné medze v tom, že rozhodnutiu vydanému v

odvolacom konaní musí predchádzať náležité konanie pred súdom prvej inštancie, pretože až jeho
naplnením sa môže vytvoriť priestor pre účinné uplatnenie účelu, ktorý zákon sleduje v prípade
opravného (odvolacieho) konania. Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych
pochybení súdom prvej inštancie za predpokladu, že boli rozpoznateľne (zrozumiteľne) prezentované.
K naplneniu tejto úlohy je potrebné najskôr zistiť ako súd prvej inštancie ustálil skutkový stav veci a

ako ju právne posúdil. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným a bezpodmienečným objektom
prieskumnej činnosti vykonávanej súdom vyššieho stupňa. Výsledky prieskumnej činnosti sú vždy
reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného rozhodnutia vo svetle uplatnených
odvolacích námietok, tzn. že preskúmavané rozhodnutie musí spĺňať požiadavky zákona z hľadiska
jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti). Princíp dvojinštančnosti akcentuje aj rozhodnutie NS SR sp. zn.
3Cdo 302/2008 z 30.07.2009: „Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného

skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti
občianskeho súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že
odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel
možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných,

avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“

44. Na okraj odvolací súd upriamuje pozornosť prvoinštančného súdu na ust. § 335 ods. 1 CSP (podľa
ktorého neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez
návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej

zastavuje), ktoré pri svojom prvom rozhodnutí neaplikoval, ak síce žalobu zamietol, ale v intenciách
ust. § 335 ods. 1 CSP nepostupoval a opomenul súčasne so zamietnutím žaloby rozhodnúť o zrušení
nariadeného neodkladného opatrenia (uznesenie č.k. 5C/78/2024-82 zo dňa 09.04.2024,
právoplatné dňa 26.04.2024).

45. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre
konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd
reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už
nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

46. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie
bude pri ďalšom prejednaní veci sa riadiť právnym názorom vysloveným odvolacím súdom (§ 391 ods. 2

CSP),rešpektovaťzákonnélimityochranyspotrebiteľa,vecriadneprejednať,právneposúdiť,vyhodnotiť
argumentáciu strán sporu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní
(ostatné odvolacie námietky žalobcu), v závislosti od procesnej aktivity strán sporu vykonať dokazovanie
(rešpektujúc aj ust- § 295 CSP v spotrebiteľskom spore), dôkazy náležite vyhodnotiť a
na základe výsledkov vykonaného dokazovania znovu posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu,

teda opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP,
t.zn. uviesť v ňom stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí

o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).