Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoCsp/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724204024
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724204024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: S. X., nar. X.X.XXXX, bytom E. 3, XXX XX
E., právne zastúpeného JUDr. Martinou Barnovou, advokátkou, so sídlom Námestie SNP 538/16, 091
01 Stropkov, proti žalovanému: G. Q. D., s.r.o., so sídlom G. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, právne
zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 23Csp/91/2024-105 zo dňa 28.2.2025, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku VI.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie takto rozhodol: „I. U r č u j e sa, že zmluvná podmienka
uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.02.2015,
v článku 6. Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR, v znení: "Poplatok
za poskytnutie úveru: 150 EUR." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. U r č u j e sa, že zmluvná
podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa
19.02.2015, v článku 7. v znení: "Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami

zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať." je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. III. U r č u j e sa, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.02.2015 uvedené v článku 8. Sankcie, v bode 8.1.,
8.2. a 8.4., v znení: "8.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou
mesačnejsplátkyalebojejčastialebozáväzkupodľaDohodyoposkytovaníslužieb,akbudeuzavretá,je
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej
sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1,

Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm.
a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka
(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy
za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.)." "8.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa článku 8. ods. 8.1.
tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania
určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995

Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému
dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu
so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods.
8.3. tejto Zmluvy o RU." "8.4. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve oRÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej
strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná,
aleboinýmporušenímtejtoZmluvyoRÚ,atovplnejvýške.",súneprijateľnýmizmluvnýmipodmienkami.

IV. U r č u j e sa, že zmluvná podmienka v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu spoločnosti G. Q. D., s.r.o., k X. o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č.
XXXXXXXXXX, zo dňa 19.02.2015, uvedená v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2, bod 8.2., v znení: "Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky
alebo iného záväzku podľa Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo Zmluvy o RÚ. V prípade,

že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za
uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom." je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. U r č u j e sa, že zmluvná podmienka v Zmluvných dojednaniach
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti G. Q. D., s.r.o., k X. o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.02.2015, uvedená v článku 16. Spracúvanie
osobných údajov, bod 16.5., v znení: "Veriteľ bude spracúvať osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1,

Spoludlžníka 2 podľa ods. 16.1., 16.2., 16.3., 16.3. a 16.4. po dobu od podpísania Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o RÚ, počas platnosti Zmluvy o RÚ ako aj po dobu 10 rokov po skončení
zmluvného vzťahu podľa Zmluvy o RÚ.", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. U r č u j e sa,
že zmluvná podmienka uvedená v Dohode o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.02.2015
k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.02.2015, v čl. I.

Predmet dohody, bod 7.1., v znení: "Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne
Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za
poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach,
ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi.", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný 19.02.2015 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, z ktorej súd zistil, že žalovaný vystupuje ako veriteľ a žalobca ako dlžník. V bode
5. zmluvy označenom ako údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur sa
uvádza, že dlžník žiada žalobcu o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: poskytnutá čiastka

úveru (úverový limit) 1.500 eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov)
47,17 eur, celková čiastka, tkorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania + poplatok
za poskytnutie úveru) 2.131,14 eur, predpokladaná RPMN za úver 25,73 %, ročná úroková sadzba úveru
17,68 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500 eur, celková čiastka pri
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 2.131,14

eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,73 %, ročná úroková sadzba revolvingu
17,68 %. poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. Ako účel úveru je uvedené kúpa/oprava auta. Pod
bodom 6. zmluvy označenom ako údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v
eurách je uvedené, že poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500 eur, splatnosť úveru (počet splátok)
52, mesačná splátka (vrátane úrokov) 47,17 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver +

úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.131,14 eur, RPMN za úver 25,16 %, ročná úroková sadzba úveru
17,68 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500 eur, celková čiastka pri
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 2.131,14
eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,16 %, ročná úroková sadzba revolvingu
17,68 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 150 eur.

Pod bodom 7. zmluvy druhá veta je uvedené, že „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými
dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne váhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“ Pod bodom 8.
zmluvy označenom ako Sankcie sa v bode 8.1 uvádza, že „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka
1,Spoludlžníka2)súhradoumesačnejsplátkyalebojejčastialebozáväzkupodľaDohodyoposkytovaní
služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú

pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu
omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace
stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite
splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo
Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu

vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“. V bode 8.2 sa uvádza, že
„Okremzmluvnejpokutypodľačlánku8.ods.8.1.tejtoZmluvyoRÚjeDlžník(Spoludlžník1,Spoludlžník
2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanoveniaObčianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku.
Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto
Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RU.“ a v bode 8.4 je

uvedené, že „Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie
akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať
náhraduškodyvzniknutejporušenímpovinnosti,prektorúbolapokutadojednaná,aleboinýmporušením
tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“. V Zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingovéhotypuspoločnostiG.Q.D.,s.r.o.savbode8.označenomakoPrávaapovinnostiDlžníka,

Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 pod bodom 8.2 uvádza, že „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa
zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo
zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne,
čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej
identifikácii Veriteľom.“. V Zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
spoločnosti G. Q. D., s. r. o. sa v bode 16. označenom Spracúvanie osobných údajov pod bodom 16.5

prvá veta uvádza, že „Veriteľ bude spracúvať osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2
podľa ods. 16.1., 16.2., 16.3., 16.3. a 16.4. po dobu od podpísania Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o RÚ, počas platnosti Zmluvy o RÚ ako aj po dobu 10 rokov po skončení zmluvného
vzťahu podľa Zmluvy o RÚ.“. V Dohode o poskytovaní služieb č. 8500104024 sa v čl. I. Predmet
dohody v bode 7.1 uvádza, že „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne

Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za
poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach,
ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi.“. Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ zmluva o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu spolu s Dohodou o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX boli podpísané

žalobcom (dlžníkom) v G. XX.XX.XXXX a žalovaným (veriteľom) v J. XX.XX.XXXX. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že v prípade úveru, ktorého poskytnutie strany dojednávali prostredníctvom tlačiva
Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu sa jedná o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z., a že sa jedná o
spotrebiteľský právny vzťah.

3. Pod neprijateľnou podmienkou možno rozumieť dojednanie nachádzajúce sa v spotrebiteľskej
zmluve, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu /
zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX v čl. 6 označenom ako

„Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur“ bol stanovený poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 150 eur. V bode 10.1 zmluvných dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu sa uvádza, že „poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho započítaním so
sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka: týmto nie je dotknuté ustanovenie nasledujúcich
odsekov.“. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č.

8500104024 sa uvádza, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu
čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) je vo výške 2.131,14 eur. Do celkovej výšky úveru
v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm
určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne
poplatky,úroky,provízieaakékoľvekďalšiepoplatky,ktorémusíspotrebiteľzaplatiť.(RozsudokSúdneho

dvora (tretia komora) z 21. apríla 2016, C-377/14) Celkovú výšku spotrebiteľského úveru predstavuje
suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru
zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 9Cdo 287/2021) Je pojmovo vylúčené, aby
bola odplata za poskytnutie úveru zároveň považovaná za finančné prostriedky poskytnuté na základe

úverovej zmluvy veriteľom dlžníkovi. Takýto právny úkon je potrebné vyhodnotiť podľa § 39 OZ ako
neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom aj účelom súčasne odporuje zákonu, obchádza zákon
a prieči sa dobrým mravom. Zmluvné ustanovenie, podľa ktorého mal žalobca hradiť úrok i zo sumy
150 eur, ktorá nemohla byť dohodnutá ako úverovaná čiastka, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

4. Zmluvná podmienka uvedená v čl. 7 v zmluve o spotrebiteľskom úvere zaväzuje dlžníka (žalobcu)
a spoludlžníkov k tomu, že nemajú žiadne výhrady k zmluvným dojednaniam a zaväzujú sa ich
dodržiavať. Tento typ klauzuly je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že obmedzuje právaspotrebiteľa. Spotrebiteľ by nemal byť zmluvne nútený vzdať sa práva namietať alebo kritizovať
podmienky zmluvy. Má právo spochybniť neprimerané podmienky a brániť sa proti nim, napr. ak by
boli v rozpore so zákonom alebo ak by boli jednostranne nevýhodné. Zároveň ide o nerovnováhu v

právach a povinnostiach, keďže čl. 7 vytvára nevyvážený vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, pretože
od spotrebiteľa vyžaduje bezpodmienečné prijatie zmluvy bez možnosti neskoršieho namietania, čo je
v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa. Veriteľ má pri formulovaní zmluvy dominantné postavenie.
Spotrebiteľ často nemá reálnu možnosť vyjednávať jednotlivé podmienky. Takéto ustanovenie zmluvy
by mohlo brániť spotrebiteľovi v uplatnení jeho práv v prípade, ak by zmluva obsahovala neférové

alebo nezákonné podmienky. Teda ide o prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa (žalobcu)
v otázke oboznámenia sa s obsahom zmluvy, porozumenia jej obsahu a okolnosti uzavretia zmluvy.
Práve skryté prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa má preňho neprijateľný účinok vo vzťahu
k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov. Zmluvná podmienka v čl.
7 zmluvy je neprijateľná z dôvodu nedodržania mechanizmu kontraktácie, keďže v čl. 5 Zmluvy je
svojou povahou návrhom na uzavretie zmluvy a čl. 6 je akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy, a

to v rámci jedného predtlačeného formulára. Pre platnosť a vznik zmluvy sa vyžadoval podpis oboma
zmluvnými stranami, teda dlžníkom aj veriteľom. Je evidentné, že žalobca ako dlžník žiadosť/zmluvu
podpísal 17.02.2015 a veriteľ - žalovaný žiadosť/zmluvu podpísal 19.02.2015, kedy až následne do
zmluvy dopĺňal relevantné údaje a náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v čl. 6 zmluvy.
Obsahom zmluvy v čase, kedy žiadosť o úver revolvingového typu podpisoval žalobca neboli všetky

potrebné údaje o schválenom úvere, preto ani nemohlo dôjsť k ich písomnej akceptácii žalovaným.
Ak mal žalovaný v úmysle poskytnúť žalobcovi úver na základe iných podmienok, ako boli uvedené v
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové
podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „Údaje o
schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur“. Zmluva je totiž uzavretá okamihom, keď

došlo ku konsenzu ohľadom všetkých podstatných zložiek danej zmluvy. Teda zo zmluvy vyplýva, že
dlžník vyhlásil, že sa zoznámil so zmluvnými dojednaniami ešte pred tým, než boli v zmluve kompletne
uvedené. Takéto vyhlásenie je preto predčasné a nemožno s ním spájať zamýšľané právne dôsledky.
Súd teda zistil neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v čl 7. zmluvy, ktorá zakladá hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

5. Zmluvná podmienka uvedená v čl. 8 v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenom ako „Sankcie“ v
bode 8.1, 8.2 a 8.4 sankcionuje dlžníka „v prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka
2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak
bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo

výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania
Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa
článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými
všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody
o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo

výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“, táto sankcia je neprimerane
vysoká a spôsobuje značnú ekonomickú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Takto určená sankcia
výrazne prekračuje zákonné úroky z omeškania stanovené nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Zároveň
je dlžník sankcionovaný okrem zmluvnej pokuty uvedenej v bode 8.1 povinnosťou zaplatiť veriteľovi úrok
z omeškania určený podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením

vlády č. 87/1995 Z. z.. Taktiež v bode 8.4 zmluvy sa uvádza, že „Akékoľvek dojednania o zmluvnej
pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o
RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti,
pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“ ide o
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa. Klauzuly v spotrebiteľských zmluvách o neprimerane vysokých sankciách patria medzi
typické podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, a preto sú absolútne neplatné. Zároveň vyššie uvedený text je súčasťou formulárových
zmluvných dojednaní, písaných malým, ťažko čitateľným písmom, bez možnosti, aby do nej spotrebiteľ
nejakým spôsobom zasiahol. Medzi zmluvnými stranami tak nemohlo dôjsť v bode 8.1, 8.2 a 8.4 k

individuálnemu dojednaniu a tieto ustanovenia sú neprijateľné a neplatné. Dojednanie v bode 8.2 je
neplatné, pretože sa viaže maximálna výška úroku z omeškania so zmluvnou pokutou a dojednanie
o zmluvnej pokute je vyhlásené za neplatné, pre prepojenosť bodov 8.1 a 8.2 je potrebné vyhlásiť za
neplatné.6. Zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu v čl. 8 označenom ako „Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka1, Spoludlžníka

2“ v bode 8.2 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobca ako spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť
zasiahnuť do zmluvných dojednaní, preto nejde o individuálne dojednania, ale o vopred preformulované
dojednania, s ktorými súhlas či nesúhlas mohol spotrebiteľ vyjadriť tak, že zmluvu ako celok akceptuje
alebo neakceptuje. V tejto klauzule sa uvádza, že v prípade ak dlžník neuvedie variabilný symbol pri
úhrade splátky, prípadne bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na

účet veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii veriteľom. V tejto klauzule sa nachádza
skrytá a neprimeraná sankcia pre spotrebiteľa. Je zjavne neprijateľné ustanovenie zmluvy, podľa ktorého
obchodník neakceptuje plnenie spotrebiteľa iba preto, že splátka nie je opatrená správnym variabilným
symbolom. Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že jej účinkom je upieranie práv
spotrebiteľovi, čo je neprípustné. Takáto podmienka sleduje možnosť opätovne za každých okolností
postihnúť dlžníka. Neuvedenie, prípadne nesprávne uvedenie variabilného symbolu spotrebiteľom je

formálna chyba zo strany dlžníka a je neprípustné, aby bol za riadne plnenie spotrebiteľ postihovaný.

7. Prvostupňový súd nepopiera dôležitosť a význam uvádzania variabilného symbolu, ktorý slúži na
identifikáciu platby, avšak podstata neprijateľnosti zmluvnej podmienky spočíva v tom, že napriek
včasnej úhrady splátky sa spotrebiteľ dostáva do omeškania, s čím je veriteľ následne oprávnený

spotrebiteľasankcionovať.Taktiežjevrozporesdobrýmimravmiapoctivýmobchodnýmstykomkonanie
veriteľa, ktorý po dodatočnej identifikácii platby splátky, pri ktorej nebol uvedený, resp. nesprávne
uvedený variabilný symbol, považoval splátku za uhradenú až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii
veriteľom, a nie jej pripísaním na účet veriteľa.

8. Zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingovéhotypuvčl.16označenomako„Spracúvanieosobnýchúdajov“vbode16.5jeneprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedená zmluvná podmienka je neprimeraná a od spotrebiteľa bez
rozumnéhodôvodupožaduje,abyobchodníkoviposkytolrozsiahleosobnéúdaje,ktorýchspracovávanie

nenachádza svoje zdôvodnenie a priamu oporu v predmete a účele zmluvy, s ktorými môže veriteľ
disponovať až po dobu 10 rokov po skončení zmluvy, ako aj v prípade zamietnutia žiadosti spotrebiteľa o
poskytnutie revolvingového úveru. Je neprijateľné, aby obchodník štandardnou zmluvnou podmienkou
dosahoval „súhlas“ spotrebiteľa s nakladaním s osobnými údajmi spotrebiteľa pre svoju ďalšiu
obchodnú činnosť alebo za účelom ich odovzdávania ktorejkoľvek osobe. Obchodník predformulovanou

štandardnou zmluvnou podmienkou dosahuje súhlas spotrebiteľa s poskytnutím jeho osobných údajov
tretej osobe za účelom vymáhania plnenia povinností užívateľa, ktoré vyplývajú zo zmluvného vzťahu a z
tohtotitulumábyťtretiaosobanapredmetnéúkonyvprospechdodávateľaoprávnená.Predformulovaný
súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych
okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa

tento výslovne požaduje. S poukázaním na uvedené predmetnú zmluvnú podmienku súd posúdil ako
podmienku v rozpore s dobrou vierou a v neprospech spotrebiteľa zakladajúcu hrubý nepomer v právach
a povinnostiach. Okrem toho podmienka in fine zbavuje spotrebiteľa jeho práva na odvolanie súhlasu
so spracovávaním osobných údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. Ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ.

9. Zmluvná podmienka uvedená v dohode o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX v čl. I označenom
ako „predmet dohody“ v bode 7.1, ktorou sa dlžník zaväzuje, že za uzatvorenie dohody zaplatí mesačne
poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za
poskytnutie úveru. Neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky je v samotnom predmete dojednania,

ale aj v jeho cene a v okolnostiach uplatňovania tejto dohody. Z uvedenej klauzuly je zrejmé, že
táto platí i v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k jej využitiu. Uvedená
zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom
a obchodníkom, nakoľko uvedené zmluvná podmienka môže viesť k tomu, že spotrebiteľ poskytne
obchodníkovi plnenie bez reálneho protiplnenia. Zároveň výrazne zhoršuje postavenie spotrebiteľa.

10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP aplikujúc zásadu úspechu v konaní.
Žalobcabolvkonanívcelomrozsahuúspešný,pretomubolvočižalovanémupriznanýnároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100 %.11. Proti rozsudku okrem výroku VI. v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol,
aby odvolací súd rozsudok okrem výroku VI. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

12. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

13. Namietal, že výrok I. napádaného rozsudku je rozpore s ustálenou súdnou praxou Najvyššieho súdu
SlovenskejrepublikyaSúdnehodvoraEÚ.Napriektomu,žetátosúdnapraxbolavpodaniachoznačená,
konkretizovaná, konajúci súd ju prehliadol aj keď má zákonnú povinnosť na ňu prihliadať a minimálne

sa s ňou vyporiadať. V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru sa konajúci súd ani obsahom
ustanovenia o poplatku za poskytnutie úveru vôbec nezaoberal. Skutočnosti uvedené na odôvodnenie
výroku I. nemajú nič spoločné s jeho obsahom, teda s ustanovením označeným za „neprijateľnú zmluvnú
podmienku.“ Ustanovenie o poplatku za poskytnutie úveru neupravuje žiadne úročenie, započítanie a
pod. Odôvodnenie rozsudku je v rozpore s § 53 ods. 13 Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne uvádza,

že neprijateľnosť zmluvnej podmienky sa hodnotí s ohľadom na jej obsah. Najvyšší súd SR v rozhodnutí
sp. zn. 7Cdo/294/2019 poukázal na to, že z označenia sporného poplatku vyplýva, že ide o poplatok za
poskytnutie úveru, t. j. za úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy a ktoré
sú jeho internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov, teda za úkony veriteľa súvisiace s poskytnutím
úveru ako vypracovanie zmluvy a jej uzavretie a pod. Poplatok za poskytnutie úveru teda predstavuje

cenu za poskytovanie služby veriteľom, pričom možnosť jeho uplatňovania pripúšťa zák. č. 129/2010
Z. z. a táto možnosť vyplýva aj z judikatúry SD EÚ. Nemožno teda v súvislosti s dojednaním poplatku
za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii nekalej zmluvnej podmienky. Výrok I. je v rozpore s
rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ. Ten v rozhodnutí C-621/17 definovaním podmienok vylúčil,
že by v prípade poplatku za poskytnutie úveru mohlo ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Výrok

I. je nezákonný, svojvoľný a hrubým spôsobom porušuje zákonné povinnosti súdu vo vzťahu k jeho
povinnosti rešpektovať rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít.

14. Odôvodnenie výroku II. je nezákonné, nemá oporu v existujúcich a preukázaných skutočnostiach
a vychádza len z nepodložených domnienok konajúceho súdu. Článok 7 úverovej zmluvy nikde, ani

priamo ani nepriamo, neuvádza, že sa dlžník vzdáva práva namietať podmienky zmluvy. Tento argument
je nedôvodný, pretože po skutkovej stránke v odôvodnení rozsudku ani neoznačil tú konkrétnu časť
označenej podmienky, z ktorej by malo vyplýva to, že sa dlžník vzdáva práva niečo namietať. Z rozsudku
sa nedá ani zistiť konkrétna úvaha súdu, ako vyjadrenie súhlasu (pozn. to nie je ani vzdanie sa práva,
ani uznanie nároku a nič tomu podobné) má predstavovať vzdanie sa nejakého práva. Podľa § 574

Občianskeho zákonníka na vzdanie sa práva je potrebný súhlas aj druhej zmluvnej strany - konajúci
súd ho nikde neidentifikoval, kde vlastne žalovaný súhlasil s tým, že dlžník sa vzdáva nejakého práva
namietať obsah zmluvy. Nakoniec, obsah žaloby popiera takéto nepodložené domnienky obsiahnuté
v odôvodnení napádaného rozsudku. Podstata neprijateľnej zmluvnej podmienky spočíva v tom, že
v rozpore a odchylne so zákonom zavádza nejakú novú, alebo inú úpravu, ktorá je nevýhodná v

neprospech spotrebiteľa, tomu plynú z toho povinnosti alebo práva, ktoré sú v hrubom nepomere s
právami a povinnosťami veriteľa. Nič z tohto v konaní preukázané nebolo. V napádanom rozsudku
ani nebolo označené jediné zákonné ustanovenie, podľa ktorého dôkazné bremeno o oboznámení
spotrebiteľa sa s obsahom listiny znáša dodávateľ. Súd neoznačil žiadne zákonné ustanovenie, podľa
ktorého dodávateľ znáša dôkazné bremeno o tom, že sa spotrebiteľ oboznámil so zmluvou. To je

prvá podmienka podľa ním označeného zákonného ustanovenia. To, že takéto dôkazné bremeno
nikdy neexistovalo a neexistuje vyplýva aj z toho, že napríklad zákon č. 129/2010 Z.z. upravoval
len povinnosť veriteľa poskytnúť vopred zmluvu, predzmluvný formulár, čiže celkom logicky nemohol
zavádzať dôkazné bremeno, o ktorého údajnom prenose súd uvádza vcelku nepredstaviteľné tvrdenia.
Súd neuviedol ani splnenie predpokladu „hrubej nerovnováhy“ v právach a povinnostiach, ani ho

nekonkretizoval. Predmetné ustanovenie ani gramaticky, ani obsahovo a ani inak žiadny prenos
dôkazného bremena nerieši.15. Zákonným predpokladom pre záver o neprijateľnej zmluvnej podmienke je, aby (a) išlo o ustanovenie
spôsobujúce protiprávny stav, súčasne o (b) ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od právnej úpravy, a
zároveň (c) aby spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor spotrebiteľa.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je iba podmienka, ktorá v rozpore so zákonom alebo mimo
zákonnej úpravy vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu.
Značnú nerovnováhu je podľa Najvyššieho súdu SR možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa,ktorémuvrozporesozákonomnedovoľujealeboznačneobmedzujeuplatňovanienárokov,
prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo

ktoré sa týkali možnosti od odstúpenia od zmluvy. Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou", možno
vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v odseku 4 ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka. Za „neprijateľnú podmienku“ tak nemožno považovať ustanovenie, ktoré preberá obsah
zákonaazodpovedájehozneniuatolenpreto,ženazákladenejmáspotrebiteľniečoplniť,strpieťapod.
(pretože v dôsledku takéhoto výkladu by za neprijateľnú podmienku bolo možné považovať aj zmluvné
ustanovenie o povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, splatiť úver a podobne). Za neprijateľnú podmienku

sa podľa rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ nepovažuje také ustanovenie, ktoré preberá obsah
právnej normy (zákona). Toto vyslovil napríklad vo veci C-34/13, výrok 2. rozsudku : „Článok 1 ods.
2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú
uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak
uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo

overiťprináležívnútroštátnemusúdu.“Zaneprijateľnúpodmienkusanepovažujúaniustanoveniazmluvy
o cene plnenia, a o predmete plnenia. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka obsahuje špecifickú všeobecnú úprava konkrétnych otázok a tiež aj špecifickú úpravu týchto
otázok pre konkrétne druhy/ typy spotrebiteľských vzťahov. Typickým príkladom sú napríklad zmluvy
o finančných službách, pre ktoré právna úprava buď vylučuje použitie všeobecnej úpravy (porov. § 53

ods. 14, 15 a 16) alebo zavádza samostatnú špecifickú úpravu. Takýmto príkladom je úprava sankcií
za omeškanie spotrebiteľa s plnením záväzku zo zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu. Uvedená úprava je zahrnutá do § 53b ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,

ako ustanoví vykonávací predpis. Ustanovenie § 53b ods. 1 bolo do Občianskeho zákonníka doplnené
novelou vyplývajúcou zo zákona č. 129/2010 Z.z. Konajúci súd pri rozhodovaní ani len nepostupoval
podľa § 53b Občianskeho zákonníka. A neaplikoval ani vykonávacie ustanovenia k § 53b Občianskeho
zákonníka, ktoré regulujú maximálnu výšku sankcií. Vykonávacím predpisom pre uvedené zákonné
ustanovenie bolo nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Zmluvná pokuta 0,04 % denne znamená, že je závislá

od doby trvania omeškania. Nejde teda o paušálnu sumu za porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení
znamená 14,6 %, čo je hodnota neprevyšujúca 3-násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania (3x 5,00
%ročne).Okremtoho,načosavžalobeopomenulojeobmedzenievčlánku11.,ods.11.3,kedyzmluvná
pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac

ako 5 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov
pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy plne korešponduje s citovanou právnou
úpravou. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy
dosiahnuťtrojnásobokúrokovejsadzbyúrokuzomeškania.Aksatakstane,takoddanéhodňajemožné

uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca právne aproboval dojednanie rovnaké, ako je
uvedené v zmluve. Výška zmluvnej pokuty je tak priamo úmerná a závislá od doby, ktorá uplynula odo
dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Z pohľadu primeranosti zmluvnej pokuty je na mieste hodnotiť
inak zmluvnú pokutu dojednanou vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú vo
forme určitej sadzby za určené časové obdobie. Výšku zmluvnej pokuty nemožno posudzovať len z

jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak
primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neakceptovateľný, lebo by vo svojom
dôsledku zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený
pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií,
ktoré má zmluvná pokuta plniť. Dlžník mohol a môže zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým,

že by v čo najkratšom čase splnili svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu, na ktorú sa zmluvne zaviazali.

16. V odôvodnení výroku IV. rozsudku nie sú zdôvodnené zákonné podmienky pre záver o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky. Súd nevysvetlil, v čom záväzok označiť platbu variabilným symbolom - teda kprvej vete označeného ustanovenia - spôsobuje značnú nerovnováhu. Celú argumentáciu smeruje len
voči druhej vete bodu 8.2. Už z toho je zjavné, že napádaný výrok IV. v jeho časti týkajúcej sa prvej
vety označeného ustanovenia zmluvy je nezákonný, nezdôvodnený a bez opory v právnom predpise.

Občiansky zákonník v § 567 predpokladá, že identifikácia plnenia bude určená medzi zmluvnými
stranami. Dotknuté ustanovenie sa od zákona neodchyľuje, ak uvádza, že „Dlžník, Spoludlžník 1 a
Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa Zmluvy o RÚ uvádzať ako
variabilný symbol číslo Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude
uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom,

kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“ V prípade viacerých záväzkov veriteľ prijímajúci platbu nie
je oprávnený ani určiť. Používanie identifikačných údajov k platbe nie je „doménou“ súkromných
zmluvných vzťahov, ale platí un bloc (t.j. aj pre oblasť platieb v rámci verejného sektora, napríklad
§ 142 zákona o sociálnom poistení, § 15 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení). A rovnako platí,
že neuvedenie variabilného symbolu ako identifikačného údaju platby má za následok napríklad to,
že „záväzok“ uhradený dlžníkom neurčuje príjemca platby. Pri porovnaní s obsahom iných právnych

predpisov, napríklad označených vyššie, je zrejmé a nepochybné, že predmetné ustanovenie nevytvára
ani nerovnováhu a vôbec nie hrubú nerovnováhu. Označenie záväzku, ktorý chce dlžník plniť príslušným
symbolom, je nielen jeho povinnosťou, ale aj právom.

17. Vo vzťahu k výroku V. súd rozhodol bez toho, aby mal právomoc rozhodovať vo veciach zákonnosti

spracúvania osobných údajov, primeranosti spracúvania, rozsahu právneho základu spracúvania. Na
tieto otázky, vrátane podmienok spracúvania osobných údajov bola podľa zákona č. 122/2013 Z.z.
daná právomoc Úradu na ochranu osobných údajov SR. Súd svoju právomoc ani neodôvodnil vo
vzťahukzákonnostispracúvaniaosobnýchúdajov,primeranostispracúvania,rozsahuprávnehozákladu
spracúvania, čím len pokračoval v línii svojho rozhodovania spočívajúceho v tom, že sa argumentáciou

a námietky žalovanej strany sa nezaoberá, a na odôvodnenie uvádza v prevažnej miere s vecou
nesúvisiacezávery.OdôvodnenievýrokuV.jezaloženénaporušenízásadyiuranovitcuriavtomzmysle,
kedy súd prvej inštancie prehliada právne predpisy ukladajúce povinnosť spracúvania osobných údajov
po skončení zmluvného vzťahu a po určenú dobu. Jedným z takýchto predpisov je zákon o účtovníctve,
a zákona o dani z príjmov, ktoré zakladajú povinnosť uchovávať dokumenty (vrátane v nich uvedených

osobných údajov) po dobu 10 rokov od vyporiadania zmluvného vzťahu. To, ako súd dospel k tomu, že
si žalovaný má uchovávať osobné údaje pre svoju podnikateľskú činnosť sa z napádaného rozsudku
zistiť nedá, pretože súd prvej inštancie nič také zistiť zo žiadneho dôkazu ani nemohol. Rovnako je
nedôvodným a v rozpore so zákonom č. 122/2013 Z.z. aj záver súdu, že dosahuje súhlas spotrebiteľa
s poskytnutím jeho osobných údajov tretej osobe za účelom vymáhania plnenia povinností užívateľa,

ktoré vyplývajú zo zmluvného vzťahu a z tohto titulu má byť tretia osoba na predmetné úkony v prospech
dodávateľa oprávnená. Pokiaľ by mal platiť názor súdu, potom si žalovaný nikde nemôže vymáhať svoje
nároky prostredníctvom akejkoľvek tretej osoby, ani prostredníctvom advokáta.

18. Výrok o trovách konania je závislým od rozhodnutia vo veci samej. Nakoľko rozhodnutie vo výrokoch

vo veci samej žalovaný napadol ako nezákonné, za nesprávny a nezákonný považuje aj výrok o náhrade
trov konania.

19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.
21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

23. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená
zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení

dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd
na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

24. Vo vzťahu k napadnutému výroku I. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky - poplatku za
poskytnutie úveru, odvolací súd uvádza, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj taká
podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej podmienky tak napĺňa nielen neprimeraná podmienka, ale i podmienka, ktorá je neurčitá

a neprimeraná, či podmienka, ktorá je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia podľa ktorého
bola dojednaná. Odvolací súd poukazuje na to, že dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru bolo zo
strany žalovaného predformulované v zmluve a žalobca jeho znenie nemohol nijako ovplyvniť, preto táto
podmienka nebola so žalobcom ako spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) a preto podlieha súdnemu prieskumu. Vzhľadom na to, že táto zmluvná podmienka bola už

v iných konaniach vyhlásená za neplatnú a ide o podmienku, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Žalovaný ako dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu
na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu
alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie.

25. Vo vzťahu k poplatku za uzatvorenie zmluvy je potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 4 písm.
t) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej
poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Ust. § 53 ods. 4 písm.

t) Občianskeho zákonníka bolo prijaté zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 13.06.2014 s
prechodným ustanovením § 879p Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ust. § 53 ods. 4 písm. t)
Občianskeho zákonníka sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014.

26. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké

skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 150,- eur, nakoľko za poskytnutie
úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá
okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi
a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za
akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia,

odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie
plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Odvolací súd
sa plne stotožnil a osvojuje si argumentáciu Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája 2011 (17
U 192/10), v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene“. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa.

27. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa
prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Ak
poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojholicencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť úver bez toho, aby so spotrebiteľom uzatvoril
zmluvu, ktorá v prípade spotrebiteľského úveru musela mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu, čo
je zrejmé z ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Ide

teda o činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru nevyhnutná na to, aby mohol spotrebiteľom poskytovať
úvery a spotrebitelia sú za poskytnuté úvery povinní zaplatiť odmenu. Samotné spoplatnenie úkonu
uzatvorenia zmluvy v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur (10
% z výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktoré si veriteľ hneď zrazí z poskytnutej čiastky), k

tomuto odvolací súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné
s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté

zo strany veriteľa žiadne protiplnenie. V danom prípade odplatu za poskytnutie úveru predstavuje
dojednaný úrok ako cena úveru, a preto nemôže obstáť poplatok ani ako ďalšie plnenie toho istého
charakteru a účelu, len pod iným názvom. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou
navyše predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v
účtovanítakýchtopoplatkovmožnohodnotiťvovzťahukspotrebiteľoviakopoškodzujúce.Zneprijateľnej

zmluvnej podmienky žalovanému nevznikol nárok na plnenie voči žalobcovi, keďže neprijateľná zmluvná
podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

28. Zmluvnou podmienkou v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami
zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať“ dlžník vyhlásil, že sa zoznámil

so zmluvnými dojednaniami ešte pred tým, než boli v zmluve kompletne uvedené. Takého vyhlásenie
je predčasné a nemožno s ním spájať zamýšľané právne dôsledky. Vyhlásenie o oboznámení sa so
zmluvnými podmienkami a dojednaniami a súhlas s ich dodržiavaním je už samotným obsahom a
zmyslom súčasťou procesu uzatvárania zmluvy. Zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že v
rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa súčasne na spotrebiteľa neprijateľne bez ďalšieho
prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom zmluvy, porozumenia jej obsahu a
okolností uzavretia zmluvy v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok na spotrebiteľa. Je
nezanedbateľnénebezpečenstvo,žezmluvnápodmienkaspotrebiteľaovplyvnípriuplatňovaníjehopráv
(napr. spotrebiteľ nevyužije svoje právo podľa § 49 OZ), resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže

dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvu prečítal a jej obsahu a konštrukcii
porozumel. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo
vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ
už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania
podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa

taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami
podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových
pomerov a finančných možností. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou
podmienkou prenášané dôkazné bremeno. Z tohto dôvodu vzhľadom na účinok zmluvnej podmienky,
túto aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, posúdil ako neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 OZ

spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

29. Pri posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku,
je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a

z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť.
Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia cieľom EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa
je potrebné takúto podmienku vyhlásiť za neplatnú. Zmluvnú pokutu v danom prípade nie je možné
považovať za individuálne vyjednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú

typickými štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná
pokuta je preto podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo
strany žalovaného naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Súd je preto toho
názoru, že zmluvná podmienka v čl. 8., v bode. 8.1., 8.2. a 8.4 v zmluvných dojednaniach spôsobujeznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto
je neprijateľná. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešov zo dňa 20.10.2020, sp.
zn. 12Co/33/2020, ktorý k totožnej zmluvnej podmienke uviedol: „ ... neobstoja odvolacie námietky

žalovaného o primeranosti zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná vo výške 0,065% denne z dlžnej sumy
(t.j. 23,725% ročne), pretože aj v tomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie dodáva, že uvedená zmluvná
podmienka je naviac pomerne sofistikovane ukrytá do rozsiahlych a drobným písmom písaných

zmluvných dojednaní, pričom Občiansky zákonník vyžaduje pre platné dojednanie o zmluvnej pokute
(§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) písomnosť, teda osobitnú pozornosť zmluvných strán. Zo
zaradenia uvedeného ustanovenia o zmluvnej pokute do Zmluvných dojednaní vyplýva, že žalobkyňa
ako spotrebiteľka nemohla mať vedomosť a nemohla ani predpokladať, že súčasťou Zmluvných
dojednaní k zmluve budú aj ustanovenia o zmluvnej pokute, pretože zmluvné dojednania či všeobecné
zmluvné podmienky vo všeobecnosti slúžia na úpravu dojednaní najmä technického charakteru. Z

uvedeného dôvodu by preto tieto podmienky nemali slúžiť na to, aby boli do nich v často zložito a
neprehľadnej formulovanej podobe zakomponované a ukryté dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. V prípade, ak aj tak
dodávateľ koná, možno konštatovať, že sa v právnom vzťahu nespráva poctivo, a preto potom takémuto
dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax dospela k

tomu, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže byť zmluvná pokuta dojednaná len v tej časti zmluvy,
na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Naviac, ak podľa názoru odvolacieho súdu výška zmluvnej
pokuty 23,725% ročne je neprimerane vysoká po zohľadnení úrokov z omeškania a ostatných nákladov,
ktoré bola tiež žalobkyňa ako spotrebiteľ povinná platiť. Z uvedených dôvodov preto nemožno prisvedčiť
odvolacej argumentácii žalovaného ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty vo vzťahu k tomu, že táto

nepresiahla výšku trojnásobku úrokovej sadzby úroku z omeškania“. Vzhľadom na prepojenosť bodov
8.1.,8.2.a8.4.súdprvejinštanciesprávnevyhlásilvšetkytietobodyzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.

30. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere v článku 8., v bode 8.2., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri

úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto
Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne,
čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej
identifikácii Veriteľom“ odvolací súd vidí v tom, že jej jadrom je skrytá a zjavne neprimeraná sankcia
pre spotrebiteľa. Je zjavne neprijateľné také ustanovenie zmluvy, podľa ktorého obchodník neakceptuje

plnenie spotrebiteľa iba preto, že splátka nie je opatrená správnym variabilným symbolom (ďalej aj
„VS“). Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že jej účinkom je upieranie práv
spotrebiteľovi, čo je neprípustné (§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. účinného do 30.6.2024).
Takáto podmienka opätovne sleduje možnosť za každých okolností postihnúť dlžníka. Neuvedenie, resp.
nesprávne uvedenie VS je formálna chyba zo strany dlžníka a je neprípustné, aby bol za riadne plnenie

dlžník postihovaný. Odvolací súd nijako nepopiera dôležitosť a význam uvádzania variabilného symbolu,
ktorý slúži na identifikáciu platby pre veriteľa, avšak podstata neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky
spočíva v tom, že napriek jej včasnej úhrade sa spotrebiteľ dostáva v dôsledku konania veriteľa do
„omeškania“, s čím je veriteľ následne oprávnený spotrebiteľa sankcionovať. Odvolací súd netvrdí,
že v prípade viacerých záväzkov toho istého dlžníka má veriteľ jednostranne určiť účel platby, ale v

súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom je také konanie veriteľa, ktorý po dodatočnej
identifikácii neurčenej platby (aj v súčinnosti s dlžníkom), považuje túto platbu za uhradenú nie až dňom
jej identifikácie, ale spätne ku dňu jej prijatia.

31. Ohľadom bodu 16.5. zmluvných dojednaní odvolací súd uvádza, že formulárový prístup veriteľa pri

získavaní súhlasu spotrebiteľa so spracúvaním jeho osobných údajov naráža na ustanovenie § 7 ods.
2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov ktoré vyžaduje, aby súhlas dotknutej osoby
bol hodnoverne preukázaný, identifikoval dotknutú osobu a bol ňou vlastnoručne podpísaný, inak je
neplatný. Bod 16.5. zmluvných dojednaní v predloženej podobe stiera význam súhlasu dotknutej osoby
a natíska sa otázka, do akej miery vôbec možno uvažovať, že spotrebiteľ si bol vedomý udelenia súhlasu

so spracovaním osobných údajov. Už táto samotná okolnosť preto podľa názoru odvolacieho súdu
zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
keďže veriteľ z bodu 16.5. zmluvných dojednaní odvodzuje svoje právo na spracúvanie osobných
údajov, avšak bez toho, aby spotrebiteľ mal právo rozhodnúť sa vôbec o udelení súhlasu pri znalostiveci. Žalovaný dobu 10 rokov odôvodňuje poukazom na osobitné právne predpisy, najmä zákon o
účtovníctve, ktorý by mal vyžadovať od veriteľa archivovať dokumenty obsahujúce osobné údaje po
dobu 10 rokov. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné vytknúť odvolaniu žalovaného

jeho vágnosť, keďže žiadnym spôsobom nekonkretizuje zákonné ustanovenie, ktorým opodstatňuje
predmetné zmluvné dojednanie. Len všeobecný poukaz na právny poriadok, s príkladným uvedením
zákona o účtovníctve nie je dostatočný. Bez ohľadu na to odvolací súd posúdil odvolaciu argumentáciu
žalovaného ako neopodstatnenú. Veriteľ pri plnení zmluvy o revolvingovom úvere spracúva osobné
údaje spotrebiteľa podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov. Ide o samostatný

právny základ spracúvania osobných údajov, pri ktorom by mohol byť argument žalovaného s odkazom
na zákon o účtovníctve spôsobilý posúdiť dobu spracúvania osobných údajov odlišne. Každopádne, v
tomto prípade dobu uchovávania účtovných dokladov reguluje zákon, nie zmluvné dojednanie strán.
Spracúvanie osobných údajov na základe súhlasu dotknutej osoby zrejme prekračuje účel zmluvného
plnenia, preto bolo v dispozícii spotrebiteľa slobodne sa rozhodnúť o udelení súhlasu. Z okolností
preskúmavanej veci je zrejmé, že súhlas bol udelený formulárovo, v spleti malých písmen a množstva

iných zmluvných dojednaní, preto odvolací súd dospel k záveru, že spotrebiteľ bol nútený podrobiť
sa vopred pripraveným podmienkam žalovaného, ak chcel úver získať. Žiadnym spôsobom nebola
odôvodnená doba spracúvania osobných údajov v trvaní 10 rokov. Žalovaný pritom v rámci ustanovení
o spracúvaní osobných údajov ani účel archivácie účtovných dokladov podľa zákona o účtovníctve
nespomína. Súd prvej inštancie vyvodil neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj s poukazom na rozsah

subjektov, ktorým môžu byť osobné údaje sprístupnené. Odvolací súd považuje úvahy súdu prvej
inštancie za správne. Ustanovenie bod 16.5. zmluvných dojednaní nie je izolované, ale vecne prepojené
s ostatnými zmluvnými dojednaniami. Neprijateľnosť bodu 16.5. nespočíva v rozsahu subjektov,
ktorým môže veriteľ (žalovaný) poskytnúť osobné údaje, ale v kontexte tohto rozsahu subjektov bola
posudzovaná doba spracúvania, so záverom o neprimeranosti jej dĺžky. Žalovaný súčasne ani v rámci

odvolacej argumentácie racionálne nevysvetlil, prečo by doba 10 rokov mala zodpovedať § 10 zákona o
ochrane osobných údajov o dobe spracúvania po nevyhnutný účel. Ako už odvolací súd uviedol vyššie,
poukaz na zákon o účtovníctva nie je v prípade udeleného súhlasu opodstatnený.

32. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a

právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené.

33. Súd prvej inštancie správne rozhodol v napadnutej časti, teda vo výroku I., II., III., IV. a V., ale aj v

súvisiacom výroku VII. o trovách konania. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil rozsudok v napadnutej časti, teda okrem odvolaním nenapadnutého výroku VI.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi vo vzťahu k neúspešnému žalovanému nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške odvolacích trov rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).